Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7Co/32/2016 z 26. 10. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 26. októbra 2016, sp. zn. 7Co/32/2016, ECLI:SK:KSKE:2016:7115216202.1 Krajský súd Košice | 7Co/32/2016 | ECLI:SK:KSKE:2016:7115216202.1 | 2016-10-26 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Rozvod Citované ustanovenia: CSP, § 387 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/881666fc-1feb-4336-8f70-bf1b5e63f9f6 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7115216202.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7Co/32/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115216202
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7115216202.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov
senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci navrhovateľky P. X. rod. A. nar.
XX.X.XXXX bývajúcej v A. na B. ulici č. X zastúpenej Centrom právnej pomoci so sídlom v Bratislave
na Námestí Slobody č. 12 proti manželovi D.. T. X.É.F. nar. X.XX.XXXX bývajúcemu v A. na B. ulici č. X
zastúpenému Advokátskou kanceláriou AKMN s.r.o. so sídlom v Bratislave na Einsteinovej ulici č. 25 v
konaní o rozvod manželstva o odvolaní manžela proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 19.5.2016
č.k. 40C 277/2015-69 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo účastníkov konania a rozhodol, že
účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie manžel a navrhol, aby odvolací súd zrušil
rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal, že súd
prvej inštancie sa v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal s výpoveďami osôb, ktoré žili v spoločnej
domácnosti a do rozhodnutia nepojal všetky dôležité okolnosti svedčiace v prospech neexistencie
materiálnych dôvodov na rozvod manželstva. Považuje za nesprávne, keď sa súd v odôvodnení
prioritne opieral a veľmi dôsledne popísal výpovede svedkov navrhnutých navrhovateľkou, pričom tieto
osoby mali len jednostranné a sprostredkované informácie o ich vzťahu. Výpoveď F. Q., mimochodom
zamestnankyne rovnakého súdu, na ktorom prebiehalo konanie o rozvod, ktorá ho za posledných desať
rokov stretla dvakrát, nikdy s ním neriešila dôvody ale hodnovernosť tvrdení navrhovateľky pôsobí
ako kľúčový dôkaz rozvratu manželstva, pričom je celkom zrejmé, že táto osoba ako svedok mala len
sprostredkované informácie od navrhovateľky, ale nikdy si ich neoverila u neho. Rovnako vyznieva
aj v odôvodnení popísaná výpoveď sestry navrhovateľky, s ktorou sa on za posledných desať rokov
stretával len sporadicky a táto osoba ako svedok nikdy nemala relevantné informácie o ich vzťahu,
pretože s nimi nežila a netrávila s nimi čas. Výpoveď ich detí je však v rámci odôvodnenia rozsudku
popísaná takmer okrajovo, pričom obsah zaznamenaných výpovedí nekorešponduje s písomným
vyhotovením rozsudku a preto nie je ani možné povedať, že ide o stručný prednes podstatných
častí ich výpovedí. V rozsudku sú zámerne zamlčané skutočnosti, ktoré preukazujú svedkami tvrdené
zásadné skutočnosti, ktoré priamo vyvracajú materiálne podmienky pre rozvod ich manželstva. Z
uvedeného dôvodu považuje za nevyhnutné, aby odvolací súd detailne skúmal obsah výpovedí svedkov
zúčastnených na pojednávaní za účelom ustálenia skutkového stavu. Takýto postup súdu považuje za
tendenčný a účelový a v rozpore so základnou úlohou súdu - pokúsiť sa o zmier medzi účastníkmi
konania. Už v rámci prvého pojednávania sudkyňa konštatovala, že nevidí dôvody na kvalifikovaný
rozvrat manželstva, nakoľko navrhovateľka neuviedla žiadne dôvody svedčiace v prospech rozhodnutia



o rozvode. Následne, podľa jeho názoru účelovo, došlo k skreslenému opisu rozhodujúcich skutočností
potrebných pre rozhodnutie tak, aby bolo písomné odôvodnenie presvedčivé, avšak toto vyhodnotenie
absolútne nezodpovedá obsahu výpovedí svedkov a preto nemôže obstáť ako preskúmateľné. Taktiež
namieta, že súd konštatoval rozvrat manželstva trvajúci desať rokov, pričom táto informácia nebola nikdy
preukázaná, potvrdená svedeckými výpoveďami a nemôže byť preto ani predmetom sudcovskej úvahy.
Domnieva sa, že súd neúplne zistil skutkový stav veci, keďže vychádzal len z jednostranných tvrdení
svedkov, pričom vôbec nebral do úvahy jeho písomné stanoviská, svedecké výpovede jeho samého a
svedecké výpovede detí, ktoré na rozdiel od svedkov navrhovateľky žili v spoločnej domácnosti s oboma
účastníkmi konania. Súd takto bez akéhokoľvek kontradiktórneho dokazovania si jednoducho osvojil
prezentované názory navrhovateľky a svedkov, ktorí ho takmer nepoznajú a komunikovali s ním len
veľmi obmedzene a ani sa nepokúsil jednotlivé rozpory odstrániť, čím postupoval v rozpore so základnou
zásadou súdneho konania a náležitého zistenia skutkového stavu veci.

3. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu manžela navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť. Nesúhlasí s tvrdeniami manžela, a to najmä, že súd sa nedostatočne vysporiadal
s tvrdenými skutočnosťami, nesprávne ich vyhodnotil, nezachoval pravidlá kontradiktórnosti konania
a teda, že vec nesprávne právne posúdil a dospel na základe vykonaného dokazovania k (účelovo)
nesprávnym skutkovým zisteniam. Zdôrazňuje, že úlohou súdu je hodnotiť dôkazy podľa svojej úvahy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na
všetko, čo počas konania vyšlo najavo. Teda je nepochybné, že dokazovanie na dvoch pojednávaniach v
tejto právnej veci bolo vykonané v dostatočne širokom rozsahu a súd zistené dôkazy správne vyhodnotil.
Poukázala na to, že okrem jej výpovede a výpovede manžela bolo vypočutých celkovo päť osôb, čo
je pre účely vykonania dokazovania vo veci rozvodu značný počet, pričom zo svedeckých výpovedí
súd správne zistil objektívny rozvrat v manželstve podporený tým, že s manželom naďalej nežijú v
spoločnej domácnosti, čo už vyústilo do faktického zániku ich manželstva. Preto súhlasí s hodnotením
vykonaných dôkazov, ktoré súd posúdil veľmi citlivo a vnímavo. K námietkam manžela považuje za
potrebné uviesť, že sa vždy snažila neprenášať manželské problémy na deti a zabezpečiť pre nich čo
možno najharmonickejšie rodinné prostredie tak, aby rozvratom manželstva netrpeli aj deti. Nezhody v
manželstve trpela a neventilovala navonok smerom k deťom, avšak v dôsledku správania sa manžela
došlo k jej citovému odcudzeniu voči manželovi, ktorý jej neposkytoval v manželstve pomoc a oporu
a nerešpektoval ju. Je rada, že dokázala napokon urobiť taký krok ako bol odchod zo spoločnej
domácnosti a za žiadnych okolností nepristúpi na obnovenie manželského spolužitia. Manžel síce
namieta nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie a snaží sa spochybňovať výpovede svedkov,
avšak sám neuvádza žiadne skutkové okolnosti, ktoré by boli v rozpore so svedeckými výpoveďami.
Jeho výpovede a vyjadrenia, vrátane odvolania, svedčia len o jeho zameraní sa na svoje potreby a o
tom, že nevníma a nerešpektuje jej potreby tak ako to bolo počas celého trvania manželstva. Účelom
manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.
Ich manželstvo však takýmto harmonickým spoločenstvom nebolo, čo bolo preukázané aj výpoveďami
svedkov. Takisto je nepochybné, že neexistuje perspektíva obnovenia ich manželského spolužitia, čomu
nasvedčuje tá skutočnosť, že naďalej nežije v spoločnej domácnosti s manželom.

4. Zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bol zrušený Občiansky súdny
poriadok v znení platnom do 30.6.2016 (§ 473 CSP) a zároveň 1.7.2016 nadobudol účinnosť aj zákon
č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.



9. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

10. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo
v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385
ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil
skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 ods. 1 CSP
vyhodnotil dôkazy, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo
uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v
plnom rozsahu stotožňuje. V priebehu konania na súde prvej inštancie boli zistené a preukázané všetky
skutočnosti podstatné pre rozhodnutie vo veci v dôsledku čoho ani odvolací súd nemal pochybnosti o
správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí
právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením
dôkazov a teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie
návrhu v konaní. V tomto prejednávanom prípade súd prvej inštancie dôsledne vykonal dokazovanie a
úplne zistil skutočný stav, ktorý následne správne právne posúdil, pričom jeho skutkové a právne závery
zjavne nie sú svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by
poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.

11. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii manžela odvolací súd dodáva, že sa dôsledne oboznámil so
zápisnicami o pojednávaniach v predmetnej veci a porovnaním obsahu výpovedí účastníkov konania ako
aj svedkov s odôvodnením napadnutého rozsudku dospel k záveru, že súd prvej inštancie v odôvodnení
zhrnul všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z výpovedí, či už účastníkov konania alebo svedkov,
pričom nezistil, že by súd prvej inštancie vynechal akúkoľvek závažnú skutočnosť tvrdenú svedkami,
resp., že by zhrnul podstatný obsah výpovedí svedkov do formy, ktorá by nezodpovedala obsahu ich
výpovedí. Manžel v konečnom dôsledku ani neuviedol, ktoré konkrétne skutočnosti súd prvej inštancie
podľa jeho názoru skreslil. Pokiaľ súd prvej inštancie v odôvodnení uzavrel, že rozvrat manželstva
trvá minimálne desať rokov, odvolací súd dodáva, že ide o úvahy súdu vyplývajúce z vykonaného
dokazovania, pričom samotný manžel vo svojej výpovedi na pojednávaní 24.2.2016 uviedol, že zmena
v ich dovtedy harmonickom manželstve nastala pred desiatimi rokmi, kedy navrhovateľka zmenila
pracovisko, nabrala prax a začala tráviť viac času v práci ako doma a jej príjem bol skoro nulový. Rovnako
z výpovede svedkyne Q. vyplýva, že navrhovateľka jej už pred štrnástimi rokmi povedala, že s manželom
vydrží dovtedy, kým deti nebudú samostatné. Na základe uvedeného teda nie je možné uzavrieť, že
by úvaha súdu v rámci vyhodnotenia dôkazov nemala podklad vo vykonanom dokazovaní. Manžel v
konečnom dôsledku v odvolaní namieta nesprávne hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie, avšak
ani okrajovo neuvádza žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť skutočný záujem manžela
o zotrvanie v manželstve s navrhovateľkou. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že ust. §
96 ods. 1 CMP (predtým § 100 ods. 2 O.s.p.) síce vyjadruje záujem celej spoločnosti na zachovaní
rodiny založenej manželstvom ako miesta vzniku života a formovania osobnosti a charakteru človeka
a osvojovania si základných životných hodnôt, čomu má napomáhať aj súd pri rozhodovaní o rozvode,
avšak v predmetnom prípade nie je možné trvať na zachovaní manželstva, ak dlhodobo neplní ani jednu
zo svojich základných funkcií a očakávať zlepšenie vzájomných vzťahov účastníkov len na základe
zamietnutia návrhu na rozvod manželstva, ak sa v priebehu konania o rozvod manželstva problémy
účastníkov konania ani minimálne nezlepšili. Záujem manžela o zotrvanie v manželstve nemôže byť
sám o sebe dôvodom, aby súd nútil navrhovateľku zotrvať vo vzťahu, ktorý považuje za neperspektívny,
pretože na naplnenie účelu manželstva je potrebná snaha oboch strán, vzájomné pochopenie a citové
zblíženie.

12. Pretože súd prvej inštancie vo veci správne a zákonne rozhodol, odvolací súd napadnutý rozsudok
podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v celom rozsahu
stotožnil s jeho odôvodnením.

13. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.



Poučenie:

Proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza dovolanie nie je prípustné.