Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Co/161/2014 z 12. 4. 2016
Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 12. apríla 2016, sp. zn. 3Co/161/2014, ECLI:SK:KSKE:2016:7112217577.1
Krajský súd Košice | 3Co/161/2014 | ECLI:SK:KSKE:2016:7112217577.1 | 2016-04-12 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Zodpovednosť za škodu
Citované ustanovenia: § 415 OZ
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/95d866f6-f5b9-4e8e-bedd-f144fd2847ed
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7112217577.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/161/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112217577
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Sopková Maximová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7112217577.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej a
sudcov JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Zuzany Matyiovej vo veci žalobcu: V.. N. G., nar. XX.X.XXXX,
bytom P. 14XX/X, Y., zastúpený: JUDr. Danou Danišovou, advokátkou so sídlom Svätoplukova 15,
Košice, proti žalovaným: v 1. rade M. N., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XX, Y., v 2. rade D. M., s.r.o., so
sídlom U. XX, XXX XX H., IČO: 35 759 348, zastúpený: JUDr. Mária Gbelská, advokátka so sídlom
Andreja Hlinku 21, Bánovce nad Bebravou, o zaplatenie 3.000,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo 17. októbra 2013 č. k. 35C/175/2012-71

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e    rozsudok.

Žalovaný v 2. rade je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v sume 119,25 Eur k rukám
jeho právnej zástupkyne JUDr. Dany Danišovej do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice I (ďalej aj „súd prvého stupňa“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom uložil žalovaným
v 1. a 2. rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 3.000,- Eur s úrokom z
omeškania vo výške 9 % ročne od 1.10.2010 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že
plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného. Zároveň
im súd uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 525,45 Eur,
pozostávajúcich z uhradeného súdneho poplatku vo výške 180,- Eur a trov právneho zastúpenia vo
výške 345,43 Eur, a to k rukám právnej zástupkyne žalobcu N.. S. S., advokátky, G. XX, Y., do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

Rozhodol tak na tom skutkovom základe, že žalovaný v 1. rade ako záujemca o prácu sprostredkovateľa
u žalovaného v 2. rade, dostal od žalovaného v 2. rade všetky interné materiály na zaučenie sa na miesto
makléra, t.j. zmluvy, hlavičkový papier a v neposlednom rade aj prístup k špeciálnemu počítačovému
programu na zadávanie inzerátov na internetové inzertné portály. Na základe toho žalovaný v 1. rade
zadal na inzertný internetový portál inzerát na predaj bytu č. 10 na R. ulici XXXX/XX v Y. s uvedením
loga žalovaného v 2. rade, na ktorý reagoval žalobca. Žalovaný v 1. rade sprostredkoval preňho
a jeho manželku ohliadku nehnuteľnosti a následne pripravil Zmluvu o prevzatí zálohy a rezervácii
nehnuteľnosti s logom žalovaného v 2. rade v hlavičke zmluvy, kedy žalovaný v 1. rade vystupoval ako
sprostredkovateľ žalovaného v 2. rade. Dňa 30.8.2010 žalobca ako záujemca uzavrel danú zmluvu s
kupujúcou v zastúpení sprostredkovateľom žalovaného v 2. rade - žalovaným v 1. rade. Zmluva nebola
opatrená pečiatkou žalovaného v 2. rade, v závere zmluvy boli všetky údaje o žalovanom v 2. rade, ako
obchodné meno, sídlo, IČO, DIČ, zápis v Obchodnom registri, internetová stránka a bankové spojenie.
Žalovaný v 1. rade po podpise tejto zmluvy so žalobcom prevzal od neho v kaviarni OC K. zálohu na danú
nehnuteľnosť vo výške 3.000,- Eur oproti príjmovému pokladničnému dokladu číslo 102, kde uviedol



účel: záloha na kúpou bytu LV XXXX. Príjmový pokladničný doklad vyhotovil žalovaný v 1. rade bez
pečiatky žalovaného v 2. rade. V prípade, že nebude zo strany predávajúceho možné vyššie uvedené
nehnuteľnosti predať, alebo v prípade zistenia neodstrániteľných právnych alebo technických vád na
nehnuteľnosti, mala byť záloha v plnej výške vrátená záujemcovi bezodkladne, najneskôr do 5 dní.
Žalobca nahliadnutím do katastra nehnuteľností v období mesiaca september a začiatku októbra 2010
zistil, že predmetná nehnuteľnosť prešla do vlastníctva ďalšej osoby, preto požiadal o vrátenie zálohy
žalovaných v 1. a v 2. rade. Žalovaný v 1. rade nereagoval a žalovaný v 2. rade listom z 5. januára
2011 žalobcovi odpovedal, že neevidujú žiadnu platbu na ich účet, ani osobne v ich kancelárii na meno
žalobcu. Zmluva uzavretá so žalovaným v 1. rade nie je ich typ depozitnej zmluvy a ani ich príjmové
lístky, zmluvu napísal žalovaný v 1. rade na ich hlavičkový papier, preto vyslovil poľutovanie, že žalovaný
v 1. rade zneužil dôveru žalobcu.

V trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Košice II bol žalovaný v 1. rade pre vyššie uvedený
skutok, kedy vystupujúc ako sprostredkovateľ žalovaného v 2. rade, prevzal zálohu na kúpu citovaného
bytu nielen od žalobcu, ale aj od iných osôb, rozsudkom z 3. novembra 2011, č.k. 8T 95/11-110, ktorý
nadobudol právoplatnosť 3. novembra 2011, odsúdený pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods.
2 písm. a) Trestného zákona, za čo mu súd uložil trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov s
podmienečným odložením výkonu trestu so skúšobnou dobou 22 mesiacov.

Po vykonanom dokazovaní, s poukázaním na ustanovenia § 32 ods. 1, 2, § 33 ods. 1, 2, § 40 ods.
3, § 415, § 420 ods. 1, 3, § 438, § 442 ods. 1, 3, § 511 ods. 1 a § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2
zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ako aj § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.
ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka a § 135 ods. 1 zákona č. 99/1963
Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), súd aj vzhľadom na vyššie citovaný právoplatný
odsudzujúci trestný rozsudok, konštatoval, že žalovaný v 1. rade jednoznačne zodpovedá za škodu
vzniknutú žalobcovi a uplatnenú v tomto konaní, pretože finančné prostriedky ním prijaté od žalobcu na
kúpu bytu č. 10 na R. ulici 71 v Košiciach vo výške 3.000,- Eur si ponechal a nevrátil, čím žalobcovi
spôsobil škodu v citovanej výške.

Čo sa týka žalovaného v 2. rade, súd uzavrel, že tento porušil tzv. prevenčnú povinnosť predchádzania
škodám voči žalobcovi už len tým, že žalovanému v 1. rade ako osobe úplne neznámej, cudzej,
zveril a poskytol všetky interné firemné materiály, umožnil mu prístup k jeho počítačovému programu
na zadávanie inzercie na verejne prístupné internetové portály bez toho, aby čo i len v minimálnej
miere ich zabezpečil proti zneužitiu, čím vlastne sám umožnil vznik škody na strane žalobcu, kedy sa
tento dôvodne mohol domnievať, že žalovaný v 1. rade vystupuje ako sprostredkovateľ žalovaného
v 2. rade, pretože inzercia daného bytu bola na internete zverejnená pod logom žalovaného v 2.
rade. Súd mal za to, že žalobca si v uvedenej situácii počínal ako priemerný občan, u ktorého kúpa
či predaj bytu nie je bežnou dennodennou záležitosťou, a práve preto sa plne spoľahol na osobu
vystupujúcu ako sprostredkovateľ či realitný maklér - žalovaného v 1. rade a tejto i dôveroval. Súd mal
za to, že nie je žiadnou povinnosťou kohokoľvek pred realizáciou realitného obchodu sa oboznamovať
s chodom realitnej kancelárie, jej spôsobom ponúkania nehnuteľností, predaja, či realizácie platieb,
a to naštudovaním si uvedených skutočností na internetovej stránke žalovaného v 2. rade, resp.
telefonickým overovaním si totožnosti realitného makléra a podobne. Žalobca, ako aj ktorýkoľvek iný
občan hľadajúci byt na zakúpenie predsa môže osloviť nielen jednu realitnú kanceláriu, ale hľadať
nehnuteľnosť prostredníctvom viacerých kancelárií a teda by bolo nad mieru bežnú, či priemernú, aby si
takýto záujemca hľadajúci nehnuteľnosť naštudoval a zoznamoval sa s chodom, prevádzkou, spôsobom
predaja a kúpy každej jednej realitnej kancelárie, či dokonca so vzormi zmlúv jednotlivých realitných
kancelárií. Z tohto pohľadu je potom nutné konštatovať, že žalobca skutočnosti, že príjmový pokladničný
doklad nie je opatrený pečiatkou žalovaného v 2. rade, ani nemusel venovať toľko pozornosti, pretože
uvedený doklad nadväzoval na samotnú zmluvu, ktorá nejavila známky žiadneho falšovania či podvodu,
bola dokonca s logom žalovaného v 2. rade, čo muselo práve naopak, vzbudiť u žalobcu ešte väčšiu
dôveru v danú spoločnosť, či človeka, ktorý ju prezentuje.

Na druhej strane však súd skonštatoval, že na danú Zmluvu o prevzatí zálohy a rezervácii nehnuteľnosti
z 30. augusta 2010, ktorú žalovaný v 2. rade ako právny úkon, ku ktorému nebol žalovaný v 1. rade ním
splnomocnený, dodatočne neschválil, je nutné pozerať ako na právny úkon absolútne neplatný, pretože
nebol podpísaný konajúcou osobou. Z tohto je potom nutné odvíjať i omeškanie s vrátením predmetných
finančných prostriedkov žalobcovi, t.j. od 1.10.2013. Na základe uvedeného súd právne uzavrel, že



žalovaní 1. a 2. rade sa dostali do omeškania s plnením tohto dlhu od 1.10.2013 a preto žalobcovi priznal
aj úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 3.000,- Sk (zrejme Eur, poznámka odvolacieho súdu)
od 1.10.2010 do zaplatenia. Výška úroku z omeškania korešponduje so sadbou Európskej centrálnej
banky k uvedenému dňu za použitia ustanovenia § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal
plnú náhradu trov konania vo výške 525,43 Eur, predstavujúcu uhradený súdny poplatok vo výške 180,-
Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 345,43 Eur za 3 úkony právnej služby: prevzatie a príprava
zastúpenia, podanie návrhu vo veci samej na súd, účasť na pojednávaní, konanom 17. októbra 2013,
každý úkon v uplatnenej výške po 111,21 Eur plus 2x režijný paušál po 5,90 Eur.

Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný v 2. rade z dôvodu, že súd prvého stupňa
neúplne zistil skutkový stav veci a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia.
Odvolanie zdôvodnil tým, že žalovaný v 1. rade konal pri uzatváraní Zmluvy o prevzatí zálohy a rezervácii
nehnuteľnosti bez plnomocenstva žalovaného v 2. rade a tento právny úkon nebol žalovaným v 2. rade
dodatočne schválený tak ako to vyžaduje § 33 ods. 2 OZ. Išlo teda o právny úkon absolútne neplatný.
Aj samotný okresný súd na strane 9 odôvodnenia rozsudku konštatuje, že na danú Zmluvu o prevzatí
zálohy a rezervácii nehnuteľnosti zo dňa 30.8.2010, ktorú žalovaný v 2. rade ako právny úkon, ku
ktorému nebol žalovaný v 1. rade ním splnomocnený, dodatočne neschválil, je nutné pozerať ako na
právny úkon absolútne neplatný, pretože nebol podpísaný konajúcou osobou.

Ďalej odvolateľ poukázal na ust. §457 a § 458 ods. 1 OZ s tým, že z neplatnej alebo zrušenej zmluvy je
každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo na základe nej dostal. Táto povinnosť je vzájomná.
V prípade, keď niečo dostal iba jeden z účastníkov, ako je to v tomto prípade, keď na základe Zmluvy
o prevzatí zálohy a rezervácii nehnuteľnosti dostal žalovaný v 1. rade sumu vo výške 3.000,- Eur, túto
povinnosť má preto iba on. Žalovaný v 2. rade z tejto absolútne neplatnej zmluvy nemal žiaden prospech.
Právne zdôvodňuje tento argument ust. § 456 OZ. Súd napriek tomu, že žalovaný v 2. rade niekoľkokrát
vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že tvrdenia žalobcovej manželky o tom, že volala do realitnej
kancelárie a tam jej bol daný kontakt na žalovaného v 1. rade ako ich realitného makléra, sú účelové
a nepravdivé. Manželka žalobcu, ani žalobca, nikdy nevolal na žiadne z telefónnych čísel realitnej
kancelárie. Na podporu svojich tvrdení žalovaný v 2. rade už na pojednávaní pred prvostupňovým súdom
navrhol ako dôkaz vyžiadať si výpis hovorov žalobcovej manželky, resp. žalobcu a zistiť tak pravdivosť
ich tvrdení. Prvostupňový súd tento dôkaz nevykonal a tým podľa jeho názoru neúplne zistil skutkový
stav veci a vec aj na základe vykonaného dokazovania nesprávne právne posúdil.
Na základe uvedených skutočností žiada žalovaný v 2. rade, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil tak, že žalobu voči nemu zamietne v celom rozsahu a žalobcu zaviaže nahradiť žalovanému v
2. rade trovy konania, ako boli vyčíslené žalovaným v 2. rade v prvostupňovom konaní a trovy konania
odvolacieho konania za dva úkony právnych služieb a rež. paušál podľa vyhl. č. 655/20004 Z.z. v celkovej
výške 258,42 Eur.

K odvolaniu žalovaného v 2. rade podal žalobca písomné vyjadrenie s nasledujúcim odôvodnením:
Žalovaný v 2. rade napáda rozsudok z dôvodu, že žalovaný v 1. rade bez plnej moci a bez dodatočného
schválenia právneho úkonu žalovaným v 2. rade, konal pri uzatváraní Zmluvy o prevzatí zálohy a
rezervácii nehnuteľnosti svojvoľne, a preto má zato, že právny úkon je absolútne neplatný. Prvostupňový
súd sa s touto skutočnosťou však vysporiadal tak, že daný právny úkon je absolútne neplatný,
nakoľko nebol podpísaný konajúcou osobou. Prvostupňový súd vychádzal pri posúdení celej veci z
pohľadu všeobecnej preventívnej povinnosti v zmysle ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka, v
zmysle ktorého je každý povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, majetku,
na prírode a životnom prostredí, aby sa nikomu neuškodilo, pričom statky v ňom vymenované sú
chránené aj inými ustanoveniami, či už Občianskeho zákonníka alebo iných právnych predpisov, ktoré
s porušením povinností pri ich ochrane spájajú zodpovednostné následky. Základnými predpokladmi
vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť
medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Porušenie právnej povinnosti spočíva v
existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. K porušeniu právnej povinnosti
môže dôjsť buď protiprávnym konaním alebo opomenutím toho, čo malo byť v súlade s právom
vykonané. Uskutočnený právny úkon je protiprávny vtedy, ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej
povinnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov a iných noriem, ktoré mal škodca
zachovávať, zo zmlúv, iných právnych úkonov prípadne aj z porušenia ustanovenia § 415 Občianskeho



zákonníka. Preto správne vyhodnotil prvostupňový súd, že žalovaný v 2. rade porušil svoju prevenčnú
povinnosť predchádzania škodám voči žalobcovi už len tým, že žalovanému v l. rade umožnil prístup k
jeho počítačovému programu na zadávanie inzercie na verejne prístupné internetové portály bez toho,
aby ich aspoň minimálne zabezpečil, a umožnil tak sám vznik škody na strane žalobcu.

Žalobca poukazuje na skutočnosť, že aj keď žalovaný v 2. rade tvrdí, že žalovaný v 1. rade je pre
neho osobou neznámou, toto tvrdenie sa nezakladá na pravde, lebo na pojednávaní opísal, ako sa so
žalovaným v 1. rade stretol na pracovnom stretnutí a sám mu odovzdal všetky interné firemné materiály
a umožnil mu prístup k jeho počítačovému programu. Žalobca po celý čas realitného obchodu konal
so žalovaným v 1. rade len ako so sprostredkovateľom žalovaného v 2. rade. Kontakt na žalovaného v
1. rade dostal od žalovaného v 2. rade ako na jeho sprostredkovateľa a po celý čas bol presvedčený,
že v tomto prípade je druhou zmluvnou stranou realitná kancelária, teda žalovaný v 2. rade. Z dôvodu,
že prvostupňový súd úplne zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym
skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, žalobca navrhuje odvolaciemu súdu, aby rozsudok
ako vecne správny potvrdil a zaviazal žalovaného k úhrade trov odvolacieho konania a právneho
zastupovania v odvolacom konaní za jeden úkon právnej pomoci a režijný paušál vo výške 119,25 Eur
v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z..

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204
ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody [§ 205 ods.
2 písm. d) a f) O.s.p.], preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v 2. rade nie je dôvodné.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach 13. marca 2016 o 9,00 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 215, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
boli zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach (§ 211 ods. 2 O.s.p.
v spojení s § 156 ods. 1, 3 O.s.p. a § 214 ods. 2 O.s.p.).

Odvolací súd dospel k záveru, že uvedený rozsudok je vecne správny, preto ho odvolací súd potvrdil
podľa § 219 ods. 1 O.s.p..

Žalovaný v 2. rade uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., spočívajúci v nesprávnom
skutkovom zistení. Uvedený dôvod sa týka skutkových zistení, na základe ktorých súd vec posúdil
po právnej stránke a ktoré sú nesprávne v tom zmysle, že nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní.
Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade
s ust. § 132 až § 135 O.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo,
alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli najavo
počas konania. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. spočíva v tom, že rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie
omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak
súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil správny predpis, ale nesprávne ho
interpretoval.

Odvolací súd dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody nie sú naplnené.

Dôvody napadnutého rozsudku sú podrobné, presvedčivé, zodpovedajú zákonu, preto sa odvolací súd
s týmito v celom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Rozhodnutiu súdu prvého stupňa nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by
vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani
nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok
jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133



až § 135 O.s.p., alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo
že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok vo veci nie je ani nepreskúmateľný a
nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav,
vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny
právny záver, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny potvrdil.

Aj odvolací súd zastáva názor, že súd sa so skutočnosťou, že daný právny úkon je absolútne neplatný,
vysporiadal správne, nakoľko nebol podpísaný konajúcou osobou. Uvedený skutkový i právny záver
však nebol dôvodom, pre ktorý zaviazal aj žalovaného v 2. rade zaplateniu žalobcom uplatnenej
sumy. Súd vychádzal pri posúdení celej veci z pohľadu všeobecnej preventívnej povinnosti v zmysle
ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je každý povinný počínať si tak, aby
nedochádzalo ku škodám na zdraví a majetku, pričom statky v ňom vymenované sú chránené aj
inými ustanoveniami, či už Občianskeho zákonníka alebo iných právnych predpisov, ktoré s porušením
povinností pri ich ochrane spájajú zodpovednostné následky (na čo správne poukázal žalobca vo svojom
písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 2. rade).

Odvolací súd sa preto plne stotožňuje so závermi súdu prvého stupňa, že žalovaný v 2. rade porušil
svoju prevenčnú povinnosť predchádzania škodám voči žalobcovi už len tým, že žalovanému v l. rade
umožnil prístup k jeho počítačovému programu na zadávanie inzercie na verejne prístupné internetové
portály bez toho, aby ich aspoň minimálne zabezpečil, čím umožnil vznik škody na strane žalobcu.

Vzhľadom na vyššie uvedené dospel odvolací súd k záveru, že odvolacie argumenty žalovaného v 2.
rade, ani skutočnosti uvedené v odvolaní, neumožňujú prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť
vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne
správny.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 224
ods. 1 O.s.p. tak, že odvolací súd neúspešným žalobcom uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy
odvolacieho konania, ktoré v zmysle Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb pozostávajú z odmeny za jeden
úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu) vo výške 111,21 Eur , plus režijný paušál vo výške 8,04
Eur, spolu v sume 119,25 Eur.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák.
č.757/2004 Z. z. o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.