Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7S/145/2015 z 12. 7. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 12. júla 2016, sp. zn. 7S/145/2015, ECLI:SK:KSKE:2016:7015201258.1 Krajský súd Košice | 7S/145/2015 | ECLI:SK:KSKE:2016:7015201258.1 | 2016-07-12 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z., § 190 SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/83a7e0a5-23d3-464d-90cc-c708c3f1907f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7015201258.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/145/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015201258
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7015201258.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte, zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a
členov senátu JUDr. Pavla Tkáča a JUDr. Juraja Tymka, v právnej veci žalobcu C. X. G., P. XX/XX,
F., zast. advokátom JUDr. Ladislavom Miklošom AK Košice, Vodná 6, proti žalovanému Finančnému
riaditeľstvu SR, Banská Bystrica, Lazovná 63, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.
1100902/1294925/2015/Ne zo dňa 12. 10. 2015, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozhodnutím zo dňa 12. 10. 2015, č. 1100902/1294925/2015/Ne, žalovaný podľa § 74 ods. 4 zák. č.
563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(Daňový poriadok) potvrdil rozhodnutie Colného úradu Košice zn. SCÚ KE/1152267/2015 zo dňa 14.
07. 2015, ktorým tento správny orgán podľa § 16b ods. 2 písm. a/ zák. č. 289/2008 Z. z. o používaní
elektronickej registračnej pokladnice (ERP) v znení neskorších predpisov uložil žalobcovi pokutu vo
výške 990 eur za spáchanie správneho deliktu podľa § 16a písm. a/ cit. zákona, ktorého sa žalobca
dopustil tým, že dňa 14. 07. 2015 vo svojej prevádzke Trhovisko Blšák - Stánok č. 285, Alejová 2, Košice-
Juh, počas uskutočnenia kontrolného nákupu tovaru 1 ks batérie v sume 0,30 eur, prijatú tržbu bez
zbytočného odkladu nezaevidoval v ERP, pričom bol povinný tak urobiť v súlade s § 3 ods. 1 cit. zákona.
Menovanému bol zároveň uložený zákaz predávať tovar alebo poskytovať službu, na ktorú sa vzťahuje
povinnosť používať ERP v zmysle § 16 ods. 7 cit. zákona.

2. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že tento ako odvolací orgán preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť vydania napadnutého rozhodnutia v zmysle § 74 ods. 2 Daňového poriadku po skutkovej
a právnej stránke a to v smere vytýkanom v podanom odvolaní spolu s konaním, ktoré vydaniu
predmetného rozhodnutia predchádzalo a konštatoval, že námietky žalobcu nie sú takého charakteru,
aby mali za následok postup odvolacieho orgánu, ktorým by bolo rozhodnutie colného úradu zrušené,
prípadne vrátené na ďalšie konanie. Uviedol, že dňa 14. 07. 2015 o 10.50 hod. vykonali colníci colného
úradu miestne zisťovanie vo vyššie špecifikovanej prevádzke žalobcu, v rámci ktorého bol colníkmi
vykonaný kontrolný nákup, pri ktorom odvolateľ po prijatí tržby vo výške 0,30 € nezaevidoval tržbu v
elektronickej registračnej pokladni bezodkladne po jej prijatí, ale začal sa venovať ďalšiemu zákazníkovi
pri pulte s hodinkami. Následne sa zamestnanci správcu dane preukázali služobnými preukazmi a
zároveň odvolateľovi oznámili, že bol vykonaný kontrolný nákup. Odvolateľ bol vyzvaný, aby dodatočne
zaevidoval do ERP tržbu za tovar zakúpený v rámci kontrolného nákupu, čo odvolateľ vykonal a colníkom
odovzdal pokladničný doklad č. 0003 zo dňa 14. 07. 2015 o 10.55 hod., z čoho vyplýva, že ERP bola
v čase výkonu miestneho zisťovania plne funkčná. Odvolateľ sa do zápisnice zo dňa 14. 07. 2015



o miestnom zisťovaní k uvedenému zisteniu správcu dane vyjadril tak, že priznal, že tento nákup
nezaevidoval, ale predchádzajúce a nasledujúce nákupy boli zaevidované. Zároveň uviedol, že sa
necíti dobre, má horúčku a preto nezareagoval správne. Keďže týmto konaním došlo k dopusteniu sa
správneho deliktu v zmysle § 16a písm. a/ zák. č. 289/2008 Z. z., colný úrad v súlade s § 16b ods. 3 cit.
zákona vydal rozhodnutie o pokute za zistený správny delikt na mieste, pričom odvolateľ toto rozhodnutie
namieste dňa 14. 07. 2015 aj osobne prevzal.

3. Citujúc ustanovenia § 3 ods. 1, § 16a písm. a/, § 16b ods. 2 písm. a/, § 16b ods. 5 a § 17 ods.
3 zák. č. 289/2008 Z. z. o používaní ERP konštatoval, že námietky žalobcu, týkajúce sa neovládania
štátneho jazyka považuje za účelové a zavádzajúce, pretože ako to vyplýva z predloženého spisového
materiálu, colný úrad vykonal u žalobcu dve miestne zisťovania dňa 05. 07. 2014 a 25. 10. 2014, ako
to vyplýva z jednotlivých zápisníc z uvedených dní, pričom odvolateľ ani raz nenamietal skutočnosť,
že nerozumie štátnemu jazyku a pokuty, ktoré boli za zistené porušenia uložené aj riadne uhradil. O
tom, že žalobca účelovo zavádza o svojej schopnosti rozumieť štátnemu jazyku svedčí aj vyjadrenie
colníkov, vykonávajúcich miestne zisťovanie dňa 14. 07. 2015, zachytené v internom liste zo dňa 23. 07.
2015, z ktorého vyplýva, že tento zaevidoval tržbu a vydal pokladničný doklad č. 0003. Ďalej na výzvu
colníkov vyhotovil prehľadovú uzávierku a odovzdal ju colníkom. Až následne, po niekoľkých svojich
súkromných telefonátoch začal opakovať, že nerozumie. Na základe uvedeného bol potom predvedený
na colný úrad a do konania bol colným úradom prizvaný tlmočník. Po príchode tlmočníka A.. P. V. X. bol
odvolateľovi pretlmočený obsah zápisnice o miestnom zisťovaní a neskôr aj obsah rozhodnutia o uložení
pokuty, na základe čoho odvolateľ bez akýchkoľvek námietok zápisnicu o miestnom zisťovaní zo dňa
14. 07. 2015 na znak súhlasu s jej obsahom podpísal a súčasne si osobne prevzal rozhodnutie o uložení
pokuty. Námietku, týkajúcu sa identifikačných údajov osoby tlmočníka považoval správny orgán za
bezpredmetnú, keďže identifikačné údaje sú z predloženého spisového materiálu zrejmé, ako to vyplýva
aj zo sľubu tlmočníka č. SCÚ KE/1156001/2015 zo dňa 14. 07. 2015, ktorý tlmočník v prejednávanej
veci odvolateľa v zmysle § 15 ods. 2 zákona o znalcoch a tlmočníkoch zložil do rúk konajúcich
colníkov. Rovnako námietku týkajúcu sa skutočnosti, že žalobca tlmočníkovi ustanovenému do konania
nerozumel, považoval správny orgán za účelovú, keďže colným úradom bol do predmetného konania
pribratý tlmočník evidovaný na Ministerstve spravodlivosti SR v jazyku slovensko-vietnamskom. Za
neopodstatnenú považoval aj námietku týkajúcu sa toho, že mu nebola odovzdaná zápisnica o ústnom
pojednávaní, pretože zo spisového materiálu vyplýva, že colný úrad z vykonaného miestneho zisťovania
v zmysle § 37 ods. 4 Daňového poriadku spísal zápisnicu o miestnom zisťovaní, ktorej rovnopis, ako to
vyplýva z obsahu zápisnice na strane 5 posledný odsek si odvolateľ dňa 14. 07. 2015 osobne prevzal,
čo potvrdil aj svojím podpisom a do zápisnice sa vyjadril k zistenému porušeniu. Colný úrad neviedol
ústne pojednávanie a nespisoval zápisnicu o ústnom pojednávaní, pričom takáto povinnosť mu ani
nevyplýva zo žiadneho ustanovenia zákona č. 289/2008 Z. z. Právo žalobcu na ustanovenie tlmočníka
v zmysle čl. 47 ods. 2 Ústavy SR bolo pribratím tlmočníka do konania plne rešpektované. Namietaný
čl. 34 ods. 3 Ústavy SR upravuje práva občanov SR. Za neopodstatnené považoval správny orgán
aj odvolacie námietky žalobcu týkajúce sa nezákonnosti a nesprávnosti úradného postupu správneho
orgánu v tomto konaní, porušenia zásad správneho konania, zásady zákonnosti konania za súčasného
nerešpektovania procesných práv odvolateľa, ktoré nemohol uplatniť v konaní, čím mali byť porušené
jeho ústavné práva na súdnu a inú právnu ochranu, keďže v uvedenom konaní správny orgán postupoval
v súlade s ustanoveniami zák. č. 289/2008 Z. z. a to konkrétne v súlade s § 16b ods. 3, podľa ktorého
pokuty podľa ods. 1 a 2 sa ukladajú na mieste rozhodnutím, pričom pokutu rozhodnutím na mieste uloží
ten colný úrad alebo daňový úrad, ktorý správny delikt zistil. Ak neuloží pokutu rozhodnutím na mieste,
postupuje podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon 563/2009 Z. z. Predmetné konanie je osobitnou
formou konania, ktorá sa svojou povahou približuje blokovému konaniu. V prípade zistenia správneho
deliktu má správca dane pri vykonanom miestnom zisťovaní povinnosť vydať rozhodnutie o uložení
pokuty na mieste. Dokazovanie sa v tomto prípade obmedzuje na úsek výkonu miestneho zisťovania,
kde má účastník konania právo podávať námietky k postupu colného úradu, k zisteným skutočnostiam
a tiež vyjadrovať sa k podkladom pre vydanie rozhodnutia. Ak daňový subjekt bol prítomný pri výkone
miestneho zisťovania vo svojej prevádzke, tak sa v danom čase mohol vyjadriť ku všetkým zisteným
skutočnostiam a podkladom na vydanie rozhodnutia, pričom toto právo žalobcovi nebolo žiadnym
spôsobom zo strany colného úradu upreté, keď na jeho žiadosť bol do konania prizvaný aj tlmočník.
Žalobca sa do zápisnice o miestnom zisťovaní sám k celej veci vyjadril a voči postupu colného úradu
nevzniesol žiadne námietky. Rovnako za právne irelevantnú považoval správny orgán aj námietku
odvolateľa ohľadne neodkladného účinku uloženej pokuty, čím malo dôjsť k nezákonnému porušeniu
jeho práv v konaní s poukazom na ust. § 16b ods. 4 zák. č. 289/2008 Z. z., v zmysle ktorého proti



rozhodnutiu o uložení pokuty na mieste možno podať odvolanie, ktoré nemá odkladný účinok, pričom
pokuta je splatná do troch pracovných dní od doručenia rozhodnutia o uložení pokuty namieste a možno
ju zaplatiť aj v hotovosti. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa
nepochybne vyplýva, že správny orgán pri ukladaní sankcie a pokuty postupoval zákonným spôsobom,
keď v prvom rade zistil, že v prípade odvolateľa ide o opakované porušenie § 16a písm. a/ zákona o ERP,
pričom prvá pokuta mu bola uložená dňa 05. 07. 2014, ďalšia 25. 10. 2014 a vzhľadom na uvedené bola
žalobcovi uložená pokuta podľa § 16b ods. 2 písm. a/ cit. zákona so zohľadnením závažnosti trvania a
následkov protiprávneho stavu v zmysle § 16b ods. 12 cit. zákona. V tomto prípade bola zohľadnená aj
skutočnosť, že predchádzajúce pokuty boli žalobcovi uložené na najnižšej zákonom prípustnej hranici a
tieto nesplnili svoj výchovný charakter. Preto mu v tomto prípade bola uložená pokuta mierne vyššia, ako
je zákonom stanovená najnižšia výška daného sankčného rozpätia. Z predloženého spisového materiálu
je zároveň zrejmé, že rozhodnutie o uložení pokuty bolo doručované podľa § 16b ods. 4 zákona o ERP
a bolo odovzdané do vlastných rúk odvolateľovi, ktorý osobné prevzatie rozhodnutia riadne potvrdil
aj svojím podpisom v čase jeho prevzatia o 16.50 hod. Žalovaný poznamenal, že v konaní o uložení
pokuty sa nepostupuje podľa zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, ale podľa Daňového poriadku,
ako to vyplýva z § 17 ods. 3 zákona č. 289/2008 Z. z. Námietky žalobcu týkajúce sa nedostatočne
a neobjektívne zisteného skutkového stavu nemajú oporu v spisovom materiáli, keďže sám odvolateľ
sa vo svojom vyjadrení k zistenému porušeniu zákona do zápisnice zo dňa 14. 07. 2015 o miestnom
zisťovaní vyjadril spôsobom, ktorým nepopiera, ani nijako nespochybňuje spáchanie správneho deliktu.
Dôvody, že sa necítil dobre a že má horúčku a preto nereagoval správne, neboli v danom prípade
pre posúdenie predmetnej veci relevantné. Ide o subjektívne dôvody, s ktorými zákon nespája žiadne
účinky, tzn. že nejde o zákonné dôvody na vyvinenie sa odvolateľa z porušenia cit. zák. ustanovení.
V danom prípade ide o objektívnu zodpovednosť za porušenie jednotlivých ustanovení zákona o ERP,
keď daňový subjekt zodpovedá za zistený protiprávny stav bez ohľadu na jeho subjektívny vzťah k veci
alebo okolnosti prípadu. Odvolateľ tak nie je sankcionovaný za svoje konanie, ale za zistený protiprávny
skutkový stav. Za právne irelevantnú považoval odvolací správny orgán aj námietku odvolateľa, ktorá
sa týkala osoby, ktorá rozhodnutie podpísala, keďže oprávnenie na podpisovanie rozhodnutí npor. Ing.
Zuzane Andrášovej vyplýva z interného riadiaceho aktu - IRA č. 02/2014/1095691 rozkaz vedúceho
colnej stanice SCÚ Košice - Centrála na poverenie podpisovania písomností, z čoho je zrejmé riadne
poverenie na podpisovanie predmetných právnych aktov uvedenej zamestnankyne colného úradu.

4. Včas podanou žalobou zo dňa 04. 11. 2015 podanou osobne na Krajskom súde v Košiciach dňa 04.
11. 2015 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správneho orgánu
prvého stupňa a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Zastáva názor, že napadnuté rozhodnutie
žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa je nezákonné, pretože v nich uvedené tvrdenia sú
získané na základe nesprávneho úradného postupu, ktorý vidí v tom, že žalobcovi neboli poskytnuté
základné ústavné práva na svoju obranu v rámci správneho konania, ako je konať pred správnym
orgánom v materinskom jazyku, mať tlmočníka, právo na právne zastúpenie a prípravu na zastúpenie.
Ako vyplýva zo zápisnice o miestnom zisťovaní aj z rozhodnutí správneho orgánu, domnieva sa, že celý
administratívny spis nie je žurnalizovaný, čo je v rozpore s princípom spravodlivého konania. Rovnako
sa domnieva, že do administratívneho spisu boli dopĺňané písomnosti po vydaní prvostupňového
rozhodnutia, čím bol žalobca ukrátený na svojich právach vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom.
Zdôraznil, že počas správneho konania žalobca opakovane uviedol, že ako občan Vietnamskej
socialistickej republiky úplne nerozumie jazyku, v ktorom sa vedie konanie. Popiera, žeby v správnom
konaní bol využitý tlmočník a preto je konanie pred prvostupňovým orgánom potrebné považovať za
zmätočné a trpiace procesnou chybou, lebo bolo vykonané bez tlmočníka. V prvostupňovom rozhodnutí
sa nenachádza zmienka o prítomnosti tlmočníka a preto je rozhodnutie nepreskúmateľné. Poukázal
na to, že aj keď mala byť prítomná osoba pri spisovaní zápisnice o miestnom zisťovaní a vydávaní
prvostupňového rozhodnutia, ktorá mala byť tlmočníkom, neexistuje o tejto skutočnosti žiadny úradný
záznam známy pre žalobcu. Táto skutočnosť nie je zrejmá ani z druhostupňového rozhodnutia. Tým
došlo k porušeniu jeho práva v zmysle čl. 47 ods. 4 Ústavy SR. Tvrdil, že opakovane v priebehu
správneho konania uviedol, že neovláda náležite slovenský jazyk, avšak správne orgány túto skutočnosť
do žiadnej zo zápisníc neuviedli. Na úrade správneho orgánu bola dokončovaná kontrola aj v prítomnosti
občana vietnamskej národnosti, ktorého totožnosť nepoznal a táto osoba sa dostavila na správny orgán
až tesne pred ukončením veci po 16. hodine. Snažila sa v rýchlosti a nedostatočne prekladať ústne
vyjadrenia pracovníkov správneho orgánu, avšak žalobca aj tak týmto skutočnostiam nerozumel. Nebola
mu preložená ani zápisnica o miestnom zisťovaní, ani samotné rozhodnutie. Nemenovaný prekladateľ
žalobcovi povedal a presne mu ukázal spolu s pracovníkom správneho orgánu, kde má napísať do



zápisnice slovo „porozumel“ po slovensky, a toto mal aj podpísať, čo žalobca aj urobil bez toho, aby
tomu rozumel. Vyjadrenie žalobcu, obsiahnuté v zápisnici bolo do zápisnice napísané bez toho, žeby
žalobca mal o tom vedomosti a po tom, čo podpísal zápisnicu. Rovnako zápisnica neobsahuje žiadne
identifikačné údaje o osobe, ktorá bola pri kontrole prítomná, resp. prizvaná správnym orgánom, ani
to, akým spôsobom bol záznam so žalobcom prejednávaný. Žalobcovi nie je známy obsah zápisnice
o ústnom pojednávaní.

5. Zároveň poukázal na rozpor medzi odôvodnením druhostupňového rozhodnutia a podkladmi pre
rozhodnutie, ako aj medzi prvostupňovým rozhodnutím, keďže konštatovanie, že po príchode tlmočníka
A.. P. V. X. preukaz tlmočníka č. 951014 bol odvolateľovi pretlmočený obsah zápisnice o miestnom
zisťovaní a neskôr aj obsah rozhodnutia o uložení pokuty, na základe čoho odvolateľ bez akýchkoľvek
námietok zápisnicu podpísal na znak súhlasu a súčasne si prevzal rozhodnutie o uložení pokuty,
sa neopiera o žiadny materiálny dôkaz. Žalovaný nedisponuje dôkazom na uvedené konštatovanie.
Žalobca bol presviedčaný, že jeho vyjadrenie je nepravdivé a boli mu podsúvané názory vypočúvajúceho
pracovníka správneho orgánu na obsah vyjadrenia s cieľom prispôsobiť výpoveď žalobcu tak, aby bola
v súlade s výsledkami obhliadky kontrolovaných priestorov a osôb, ktoré boli známe správnemu orgánu.
Pokiaľ účastník konania popiera spáchanie správneho deliktu, je nutné ho znovu vypočuť v súlade s
príslušnými ustanoveniami Správneho a Daňového poriadku a túto povinnosť žalovaný odignoroval bez
potrebného odôvodnenia. Pri podávaní vyjadrenia nesmie byť kontrolovaná osoba kontrolným orgánom
usmerňovaná ohľadne jeho konania pri správnom delikte, ktoré pri podpisovaní zápisnice správny
orgán naznačoval. Tvrdil, že interný list zo dňa 23. 07. 2015 bol vyhotovený účelovo až po vydaní
prvostupňového rozhodnutia a s týmto podkladom pred vydaním rozhodnutia žalobca oboznámený
nebol. Poukázal na to, že procesný postup prvostupňového správneho orgánu predstavoval protiústavný
zásah do základného práva žalobcu, pretože tomuto objektívne znemožnil využiť jeho oprávnenia,
predložiť argumentáciu na podporu svojich stanovísk, vznášať námietky a navrhovať a predkladať
dôkazy na podporu svojich tvrdení a vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, klásť svedkom
otázky, využívať právnu pomoc v konaní alebo uplatniť právne prostriedky z hľadiska konania ako
celku, tzn., že ho postavil do podstatne nevýhodnejšej pozície. V danom prípade ide o vec trestného
charakteru a preto mali byť v konaní zachované základné princípy aplikované v trestnom konaní, ako to
vyplýva aj z judikatúry Najvyššieho súdu. V danom prípade nerešpektujúc základné princípy konania,
neurčenie primeranej lehoty na obranu neboli dodržané, pretože správny orgán rozhodol skôr, ako mohol
žalobca ako účastník konania svoje právo realizovať. Žalobca poukázal na to, že nemal možnosť vyjadriť
sa pred vydaním rozhodnutia k podkladom rozhodnutia, k spôsobu ich zisťovania, nemal možnosť
navrhnúť dokazovanie, ani vznášať námietky, ani klásť svedkom otázky, nemohol sa k veci ústne a
verejne vyjadriť. Žalovaný si povinnosť preukázateľne riadne oboznámiť účastníka konania o začatí
správneho, resp. daňového konania nesplnil a nad rámec zákona bezodkladne vydal rozhodnutie o
uložení pokuty, čo považuje žalobca za nezákonné. Zastáva názor, že je nemysliteľné, žeby správny
orgán konajúci v merite veci už v ten istý deň priam v rozpätí niekoľkých hodín keď vykonal miestne
zisťovanie vo veci rozhodol bez toho, aby sa účastníkom správneho, resp. daňového konania o termíne
na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia dozvedel. Bolo povinnosťou správneho orgánu poskytnúť
žalobcovi dostatok času na vyjadrenie k predmetu konania. Tým mu bola odňatá možnosť konať pred
inými štátnymi orgánmi v zmysle čl. 47 ods. 2 Ústavy SR. Poukázal rozpor § 16b ods. 4 zák. č. 289/2008
Z. z. zo základným právom účastníka konania na obhajobu, kde na jednej strane zákon umožňuje uložiť
správnemu orgánu pokutu rozhodnutím na mieste okamžite po obvinení zo spáchania správneho deliktu,
resp. priestupku a na druhej strane účastník konania má právo na oznámenie o začatí konania a na
primeranú dobu potrebnú na prípravu obhajoby, na argumentačnú prípravu, na zvolenie si zástupcu a
pod. Tým došlo k aj porušeniu čl. 13 ods. 1 Ústavy SR. Žalovaný nenariadil ani nevykonal príslušné ústne
pojednávania vo veci so žalobcom, ani jeho splnomocneným zástupcom, riadnym spôsobom nespísal
o ústnom pojednávaní alebo úkone zápisnicu. Napadnuté rozhodnutia pokiaľ ide o uloženie sankcie
a jej výšku považuje za nespreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Odôvodnenie v tejto súvislosti
považuje za nekonkrétne, odvolávajúce sa na citované zákonné ustanovenia, čo je nepostačujúcim.
Žalovaný ani v druhostupňovom konaní tento nedostatok neodstránil a preto aj jeho rozhodnutie je
potrebné považovať za nezákonné. Poukázal tiež na to, že prvostupňové rozhodnutie nie je podpísané
oprávnenou osobou, ktorá je na rozhodnutí uvedená, konkrétne pplk. JUDr. Ing. Gerald Tokár ako riaditeľ
colného úradu, čo spôsobuje rovnako nezákonnosť vydaného rozhodnutia. Nie je mu známe, či npor.
Ing. Zuzana Andrášová - hlavný colný referent je oprávnenou osobou podpisovať rozhodnutia správneho
orgánu. Interný predpis, na ktorý sa odvoláva žalovaný žalobca nemal k dispozícii a preto v tomto smere
špecifikované odôvodnenie rozhodnutia považuje za nedostatočné a neurčité. Vo svojom rozhodnutí sa



žalovaný nevysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre toto rozhodnutie,
preto je toto rozhodnutie nezákonné. Poukázal tiež na to, že je nepochybné, že v danom prípade po
ukončení kontroly nebolo uskutočnené daňové konanie, v ktorom by žalobca mohol uplatniť svoje práva,
tzn., že celé konanie sa začalo pre žalobcu odvolacím konaním, čím došlo k porušeniu základných
princípov daňového, resp. správneho konania, najmä zásady zákonnosti, súčinnosti a rovnosti.

6. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 17. 12. 2015 navrhol žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť
zo skutkových aj právnych dôvodov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného,
ako aj správneho orgánu prvého stupňa. Poukázal na to, že všetky žalobcom vznesené námietky
považuje za účelové, pričom žalobca si vo svojich tvrdeniach sám odporuje. Tvrdenia žalobcu nemajú
oporu v obsahu administratívneho spisu a nevyplývajú zo žiadnych listín. Tieto námietky majú všeobecný
charakter a žalovaný na ne, keďže tieto korešpondujú s námietkami odvolacími, v odôvodnení svojho
rozhodnutia reagoval. Zhodne ako v napadnutých rozhodnutiach popísal zistený skutkový stav veci.
Konštatoval, že celý administratívny spis je riadne žurnalizovaný, ako to vyplýva z jeho originálu, ktorý
bol predložený súdu. Námietky týkajúce sa neovládania štátneho jazyka, porušenie jeho zákonných,
ako aj ústavných práv a nezákonnosti postupu colného úradu sú účelové a zavádzajúce, keďže zo
strany správnych orgánov bol dodržaný postup stanovený platnou právnou úpravou tak, ako to vyplýva z
odôvodnenia jednotlivých rozhodnutí. Identifikačné údaje tlmočníka vyplývajú z administratívneho spisu,
tento bol do konania nepochybne pribratý a splnil si povinnosti, vyplývajúce mu z jeho postavenia v
tomto správnom konaní. Žalobca prevzal zápisnicu o ústnom pojednávaní, ako aj rovnopis rozhodnutia
správneho orgánu prvého stupňa, čo potvrdil svojím podpisom tak, ako to vyplýva z obsahu zápisnice.
Colný úrad neviedol ústne pojednávanie v danej veci a nespisoval zápisnicu o ústnom pojednávaní,
pretože táto povinnosť mu zo žiadneho ustanovenia zákona č. 289/2008 Z. z. nevyplýva. V danom konaní
colný úrad postupoval v súlade s ust. § 16b ods. 3 zák. č. 289/2008 Z. z., pričom len v prípade, žeby colný
úrad, resp. daňový úrad neuložil pokutu rozhodnutím na mieste, postupuje podľa osobitného predpisu,
ktorým je Daňový poriadok. V danom prípade boli splnené podmienky pre uloženie pokuty žalobcovi
na mieste rozhodnutím. Toto konanie je osobitnou formou konania, ktorá má svojou povahou najviac
spoločné s blokovým konaním, dokazovanie sa obmedzuje na úsek výkonu miestneho zisťovania, kde
má účastník konania právo podávať námietky k postupu colného úradu k zisteným skutočnostiam a
tiež sa vyjadrovať k podkladom pre vydanie rozhodnutia, čo v danom prípade aj žalobca urobil. Žiadne
právo mu upreté nebolo. Odkladný účinok uloženej pokuty vyplýva z platnej právnej úpravy a preto
ani v tomto smere zo strany správnych orgánov nedošlo k pochybeniu. Za dostatočne odôvodnené
považuje žalovaný aj uloženie pokuty a jej výšku. Svoje vyjadrenie k zistenému porušeniu zákona
obsiahnutému v zápisnici z miestneho zisťovania žalobca nepoprel a nespochybnil, vzhľadom na ktorú
skutočnosť, keďže jeho tvrdenia nemajú vplyv na rozhodnutie vo veci samej, správne orgány tieto
neakceptovali. Opakovane zdôraznil, že v danom prípade ide o objektívnu zodpovednosť za spáchaný
delikt. Za absurdné považuje tvrdenie týkajúce sa opodstatnenosti preskúmania interného riadiaceho
aktu správneho orgánu, ktorý upravuje podpisovanie písomností.

7. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) po preskúmaní
napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného i správneho orgánu
prvého stupňa bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok uvedených v § 107 SSP dospel k
záveru, že žaloba žalobcu dôvodná nie je.

8. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dňa 14. 07. 2015 v čase od 10.50 hod. v prevádzke
žalobcu Trhovisko Blšák - stánok č. 285 Alejová 2, Košice-Juh bolo vykonané miestne zisťovanie,
ktorého predmetom bolo vyhľadávanie dôkazov, preverovanie a zisťovanie skutočností, ktoré sú
potrebné na účely správy daní a kontrolu dodržiavania ust. zák. č. 289/2008 Z. z. a zák. č. 563/2009
Z. z., o čom bola vyhotovená zápisnica, pričom z jej obsahu vyplýva, že žalobca bol poučený o svojich
právach a povinnostiach vyplývajúcich mu v súvislosti s predmetným miestnym zisťovaním z ustanovení
Daňového poriadku, ako boli špecifikované v tejto zápisnici, pričom žalobca vlastnoručne uviedol do
zápisnice, že poučeniam porozumel a uvedené podpísal. Z obsahu tejto zápisnice zároveň vyplýva, že
miestne zisťovanie sa začalo vykonaním kontrolného nákupu v zmysle § 38 ods. 2 zák. č. 563/2009
Z. z., ktorý vykonali zamestnanci správcu dane za účelom zistenia, či podnikateľ používa elektronickú
registračnú pokladnicu a či doklad vyhotovený pokladnicou spĺňa všetky náležitosti podľa § 8 zákona
o ERP. Colníci si v kontrolovanom predajnom stánku v rámci kontrolného nákupu v čase o 10.50
hod. zakúpili 1x batériu v hodnote 0,30 eur. Predajca, ktorý bol neskôr stotožnený ako žalobca, čo
preukázal svojím dokladom totožnosti a to povolením na trvalý pobyt tak, ako je špecifikované v tejto



zápisnici, za tovar zakúpený v rámci kontrolného nákupu prevzal hotovosť vo výške 1 euro, prijatú tržbu
podnikateľ vložil do vrecka nohavíc a colníkom vydal tovar spolu s hotovostným výdavkom vo výške
0,70 eur a venoval sa ďalšiemu zákazníkovi pri pulte s hodinkami. Vizuálnou kontrolou predajného
stánku colníci zistili, že na predajnom mieste sa v čase výkonu miestneho zisťovania ERP nachádzala,
bola vyložená na jednom z pultov kontrolovaného predajného stánku. Po obslúžení ďalšieho zákazníka
sa colníci v čase o 10.54 hod. podnikateľovi preukázali služobnými preukazmi a ústnym vyhlásením
Finančná správa SR a oznámili mu, že v kontrolovanej prevádzke bol vykonaný kontrolný nákup colníkmi
so zameraním na používanie ERP pri prijímaní hotovosti. Zároveň bol podnikateľ poučený o svojich
právach a povinnostiach a oboznámený s rozsahom kontroly a so zisteniami colného úradu počas
výkonu miestneho zisťovania. Zároveň bol vyzvaný, aby dodatočne zaevidoval do ERP tržbu za tovar
zakúpený v rámci kontrolného nákupu, čo aj vykonal a colníkom odovzdal pokladničný doklad č. 0003
zo dňa 14. 07. 2015 čas o 10.55 hod., z čoho vyplýva, že elektronická registračná pokladnica bola v
čase výkonu miestneho zisťovania plne funkčná. Zo zápisnice zároveň vyplýva, že konaním podnikateľa
vzniklo podozrenie z porušenia § 3 ods. 1 zákona o ERP, podľa ktorého je podnikateľ povinný evidovať
tržbu v elektronickej registračnej pokladnici alebo virtuálnej registračnej pokladnici bez zbytočného
odkladu po jej prijatí a podozrenie z naplnenia skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 16a
písm. a/ cit. zákona. Podnikateľovi bolo oznámené, že tovar mu bude vrátený v pôvodnom stave a v
nezmenenom množstve, o čom vydal colníkom pokladničný doklad o vrátení tovaru č. 0004 zo dňa
14. 07. 2015 čas 10.55 hod. Následne bol vyzvaný, aby vyhotovil prehľadovú uzávierku tak, ako je
to uvedené v § 12 ods. 1 zákona o ERP, čo aj vykonal a colníkom odovzdal prehľadovú uzávierku
zo dňa 14. 07. 2015. Kontrolou hotovosti uvedenej na prehľadovej uzávierke a hotovosti patriacej k
ERP nebol zistený rozdiel prevyšujúci 20 eur. Následne bol podnikateľ vyzvaný, aby colníkom predložil
doklad totožnosti, oprávnenie na podnikanie, certifikát k ERP a knihu ERP. Na základe zistení colného
úradu v priebehu miestneho zisťovania vzniklo dôvodné podozrenie z porušenia daňových predpisov a
podozrenie z naplnenia skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 16a písm. a/ zák. č. 289/2008 Z. z.
o ERP, podľa ktorého sa správneho deliktu dopustí ten, kto nepoužil elektronickú registračnú pokladnicu
alebo virtuálnu pokladnicu na evidenciu tržby podľa § 3 ods. 1 alebo prijme tržbu na základe dokladu
vyhotoveného elektronickou registračnou pokladnicou alebo virtuálnou registračnou pokladnicou, ktorý
nie je pokladničným dokladom. K zisteným porušeniam sa žalobca vyjadril a na otázku colného úradu
uviedol, že priznáva, že tento nákup nezaevidoval, ale predchádzajúce a nasledujúce nákupy boli
zaevidované a tiež uviedol, že sa necíti dobre, má horúčku aj teraz a preto nezareagoval správne.
Predložil požadované doklady. Námietky smerujúce proti obsahu zápisnice žiadne nevzniesol, pričom
žalobca bol namieste upozornený na povinnosti dodržiavania všetkých ust. zákona o ERP. Keďže bolo
preukázané porušenie zákona o ERP, na mieste bolo vydané podnikateľovi v zmysle § 16b ods. 3
1. veta cit. zákona rozhodnutie o uložení pokuty na mieste s tým, že táto zápisnica bude použitá v
ďalšom konaní vo veci uloženia pokuty. S obsahom zápisnice bola zúčastnená osoba oboznámená a s
jej obsahom vyslovila súhlas, čo potvrdila aj svojím podpisom. Zápisnica bola ukončená o 16.20 hod.
Prílohou zápisnice sú doklady elektronickej registračnej pokladnice, ako boli vyššie špecifikované.

9. Súčasťou administratívneho spisu je úradný záznam o zaistení osoby spísaný dňa 14. 07. 2015 s
tým, že z neho vyplýva, že v uvedený deň o 13.00 hod. bola zaistená osoba - žalobca, ktorého totožnosť
bola preukázaná preukazom totožnosti, povolením na pobyt RB 7740848, a to z dôvodu podozrenia, že
porušil daňové predpisy a je to nevyhnutne potrebné na riadne zistenie veci. Osoba bola prepustená 14.
07. 2015 o 17.00 hod., pričom zo zápisnice zároveň vyplýva, že na Colný úrad v Košiciach sa dostavil
tlmočník o 15.40 hod., keď začal vykonával tlmočnícke úkony a tieto ukončil o 17.00 hod.

10. V uvedený deň bolo zároveň vydané rozhodnutie o uložení pokuty vo výške 900 eur tak, ako to
vyplýva z vyššie uvedených skutočností, ktoré bolo žalobcovi doručené a ten ho osobne prevzal 14. 07.
2015 o 16.50 hod.

11. Súčasťou administratívneho spisu je aj sľub tlmočníka A.. W. V. X. preukaz tlmočníka č. 951014,
ktorého kópia sa nachádza v spise.

12. Listom zo dňa 15. 07. 2015 doručeným Colnému úradu v Košiciach dňa 16. 07. 2015 žalobca požiadal
o umožnenie zaplatiť mu pokutu v splátkach, keďže je v platobnej neschopnosti a zaplatenie tejto pokuty
v hotovosti v plnej výške by značne ovplyvnilo chod jeho podnikateľskej činnosti, ako aj vzhľadom na to,
že pokuta môže mať pre neho likvidačný charakter. Žiadal, aby mu bolo umožnené túto pokutu zaplatiť
v mesačných splátkach po 50 eur.



13. Súčasťou administratívneho spisu je aj platobný poukaz, z ktorého vyplýva, že vyššie menovanému
tlmočníkovi bola realizovaná výplata odmeny za tlmočnícke služby platobným poukazom vystaveným
dňa 30. 07. 2015. na základe vyúčtovania odmeny náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu
času zo dňa 14. 07. 2015 doručeného Colnému úradu v Košiciach 17. 07. 2015. Tlmočník si vyúčtoval
odmenu za tlmočenie dňa 14. 07. 2015 v čase od 15.40 do 17.00 hod.

14. Dňa 21. 07. 2015 bolo Colnému úradu v Košiciach doručené odvolanie žalobcu vyhotovené v
slovenskom jazyku, podpísané žalobcom a jeho dôvody korešpondujú s dôvodmi podanej žaloby.

15. Súčasťou administratívneho spisu sú aj zápisnice o miestnom zisťovaní zo dňa 05. 07. 2014 v čase
od 10.00 hod. a zo dňa 25. 10. 2014 v čase od 9.45 hod., z ktorých vyplýva, že žalobca sa dopustil
rovnakého porušenia zákona o ERP, pričom v týchto prípadoch mu rovnako bola uložená pokuta za
správne delikty špecifikované v týchto zápisniciach.

16. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím.

17. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice
podnikateľ je povinný evidovať tržbu v elektronickej registračnej pokladnici alebo vo virtuálnej
registračnej pokladnici bez zbytočného odkladu po jej prijatí; túto povinnosť nemá podnikateľ, ktorý je v
likvidácii alebo na ktorého bol vyhlásený konkurz, okrem podnikateľa, ktorý pokračuje v prevádzkovaní
podniku po vyhlásení konkurzu.

18. Podľa § 16a písm. a/ cit. zákona správneho deliktu sa dopustí ten, kto nepoužil elektronickú
registračnú pokladnicu alebo virtuálnu registračnú pokladnicu na evidenciu tržby podľa § 3 ods. 1 alebo
prijme tržbu na základe dokladu vyhotoveného elektronickou registračnou pokladnicou alebo virtuálnou
registračnou pokladnicou, ktorý je pokladničným dokladom.

19. Podľa § 16b ods. 2 písm. a/ zák. č. 289/2008 Z. z. daňový úrad alebo colný úrad uloží pokutu pri
každom ďalšom zistení porušenia podľa § 16a písm. a/ až f/, j/, s/ a t/ od 660 eur do 6600 eur.

20. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia pokuty podľa odsekov 1 a 2 sa ukladajú na mieste
rozhodnutím. Pokutu rozhodnutím na mieste uloží ten colný úrad alebo daňový úrad, ktorý správny
delikt zistil. Ak daňový úrad alebo colný úrad neuloží pokutu rozhodnutím na mieste, postupuje podľa
osobitného predpisu.

21. Podľa ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia rozhodnutie o uložení pokuty na mieste podľa
odseku 3 sa odovzdá osobe, s ktorou sa o zistení porušenia tohto zákona spísala zápisnica; takéto
odovzdanie sa považuje za doručenie podnikateľovi do vlastných rúk podľa osobitného predpisu, a to aj
ak osoba, s ktorou bola spísaná zápisnica, odmietne rozhodnutie o uložení pokuty na mieste prevziať.
Proti rozhodnutiu o uložení pokuty na mieste možno podať odvolanie, ktoré nemá odkladný účinok.
Pokuta je splatná do troch pracovných dní od doručenia rozhodnutia o uložení pokuty na mieste a možno
ju zaplatiť aj v hotovosti.

22. Podľa ods. 5 cit. zák. ustanovenia spáchanie správnych deliktov podľa § 16a písm. a/ až d/ a m/, o/
a p/ sa považuje za osobitne závažné porušenie tohto zákona.

23. Podľa ods. 12 cit. zák. ustanovenia pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 sa prihliada na
závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu.

24. Súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa,
ako aj konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že
tieto rozhodnutia boli vydané v súlade s platnou právnou úpravou. Tieto zodpovedajú zákonu aj po ich
formálnej stránke. Správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci a z neho vyvodili aj správny
právny záver, s ktorým sa súd v celom rozsahu stotožňuje. Žalovaný sa dostatočným spôsobom
vysporiadal so všetkými námietkami vznesenými žalobcom v podanom odvolaní, ako to vyplýva aj z
odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaného.



25. Vyhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti súd dospel k záveru, že
námietky žalobcu, vznesené v podanej žalobe, korešpondujúce s jeho námietkami obsiahnutými v
podanom odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, dôvodné nie sú. Správne
orgány postupovali v súlade s citovanými ustanoveniami zákona č. 289/2008 Z. z. o ERP, ktoré
upravujú postup správneho orgánu pri zistení predmetného správneho deliktu a rešpektovali základné
zásady správneho, resp. daňového konania s prihliadnutím na charakter tohto konania, vyplývajúci
predovšetkým z ustanovenia § § 16b ods. 3, ako aj ústavné práva žalobcu.

26. Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplýva, že tento je riadne žurnalizovaný, pričom
jednotlivé listiny v ňom obsiahnuté na seba časovo nadväzujú a nič nenasvedčuje tomu, žeby niektoré
z listín boli vyhotovené a do spisu doložené účelovo dodatočne. Pokiaľ ide o interný list č. SCÚ
KE/1214781/2015 zo dňa 23. 07. 2015, na ktorý v tejto súvislosti žalobca poukázal, ide o predkladaciu
správu správneho orgánu prvého stupňa pre právne oddelenie SCÚ Košice - centrála (vyjadrenie k
podanému odvolaniu žalobcu), ktorú v zmysle platnej právnej úpravy správny orgán nebol povinný
doučiť žalobcovi. Navyše tento mal právo po podaní odvolania nahliadnuť do administratívneho spisu
a oboznámiť sa s jej obsahom. Žiadny iný dôkaz v tejto súvislosti žalobcom predložený ani označený
nebol.

27. Zároveň z administratívneho spisu vyplýva, že v danom prípade bolo u žalobcu vykonané miestne
zisťovanie, ktorého priebeh je zaznamenaný v zápisnici o miestnom zisťovaní zo dňa 14. 07. 2015
tak, ako to bolo premietnuté správnymi orgánmi aj do napadnutých rozhodnutí. Z uvedenej zápisnice
nepochybne vyplýva, že žalobca bol riadne poučený o jeho právach v predmetnom konaní, tento
vlastnoručne svojim podpisom potvrdil, že poučeniu porozumel, tento so zamestnancami colného úradu,
vykonávajúcimi kontrolu v uvedenom predajnom mieste riadne komunikoval, reagoval vecne na ich
pokyny a zároveň sa k zistenému správnemu deliktu aj vyjadril, pričom jeho spáchanie doposiaľ
nepoprel. Z úradného záznamu o zaistení osoby zo dňa 14. 07. 2015 vyplýva, že žalobca čiastočne
ovláda štátny jazyk Slovenskej republiky, čomu zodpovedá aj skutočnosť, že správnemu orgánu pri
miestnom zisťovaní rozumel a vecne reagoval na jeho pokyny, ako aj to, že po jeho zaistení bol do
konania pribratý tlmočník A.. P. V. X., zapísaný v zozname tlmočníkov Ministerstva spravodlivosti SR,
ktorého identifikačné znaky vyplývajú z preukazu tlmočníka č. 951014, ktorého fotokópia sa nachádza
v spise a ktorý vykonával tlmočenie z jazyka slovenského do jazyka vietnamského v čase od 15:40 hod
do 17:00 hod., dôkazom čoho je aj sľub tlmočníka z uvedeného dňa, v ktorom je špecifikovaný účel jeho
pribratia do konania ako tlmočníka. Rozsah tlmočenia je špecifikovaný tiež vo vyúčtovaní tlmočného zo
dňa 14. 07. 2015 menovaným tlmočníkom. Uvedenému časovo zodpovedá priebeh jednotlivých úkonov,
z ktorých zápisnica o miestnom zisťovaní bola skončená o 16:20 hod. a rozhodnutie bolo žalobcovi do
vlastných rúk osobne doručené o 16:50 hod. Žalobca všetky tieto listiny vrátane úradného záznamu
bez akýchkoľvek výhrad podpísal, preto jeho tvrdenie, že nerozumel pracovníkom správneho orgánu,
tlmočníkovi ani listinám, ktoré podpisoval, aj súd považoval za účelové. Pokiaľ žalobca tvrdí, že ako cudzí
štátny občan správnemu orgánu, resp. obsahu jednotlivých listín nerozumel, svoje výhrady mohol pri ich
podpise hoci aj vo svojom materinskom jazyku uviesť, pričom správny orgán by sa s týmto vyjadrením
musel vysporiadať. Navyše u žalobcu išlo o opakované spáchanie rovnakého správneho deliktu, ako to
vyplýva zo zápisníc z miestneho zisťovania zo dňa 05. 07. 2014 a 25. 10. 2014, v ktorých rovnako žiadne
námietky nie sú zaznamenané, pričom za predchádzajúce správne delikty bol tiež postihnutý pokutou,
ktorú zaplatil. To, že v rozhodnutí vo veci samej nie je uvedené, že do konania bol pribratý tlmočník,
nie je dôkazom toho, že tlmočník do konania pribratý nebol, pretože uvedené vyplýva z ďalších listín,
obsiahnutých v administratívnom spise. Žalobcovi teda nebolo odňaté právo na prerokovanie veci v
jeho materinskom jazyku, resp. jazyku, ktorému dostatočne a zreteľne rozumie.

28. Z obsahu spisového materiálu vo veci konajúcich správnych orgánov jednoznačne vyplýva, že tak
zápisnica o miestnom zisťovaní zo dňa 14. 07. 2015, ako aj rozhodnutie zo dňa 14. 07. 2015, boli
žalobcovi doručené oproti jeho vlastnoručnému podpisu a uvedené bolo vyznačené v týchto listinách.

29. Za neopodstatnenú považoval súd aj námietku žalobcu, týkajúcu sa nesprávnosti a nezákonnosti
úradného postupu správneho orgánu v tomto konaní a nerešpektovania základných zásad správneho
konania a procesných práv žalobcu. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že predmetné konanie je konaním,
ktoré sa spravuje ustanoveniami zákona č. 289/2008 Z. z. o ERP, konkrétne § 16b ods. 3, ako bol vyššie
citovaný, t.j. pokuty podľa ods. 1 a 2 tohto zákonného ustanovenia sa ukladajú colným úradom alebo
daňovým úradom na mieste zistenia správneho deliktu rozhodnutím. Iba ak daňový úrad alebo colný



úrad neuloží pokutu rozhodnutím na mieste, postupuje podľa osobitného predpisu, ktorým je v tomto
prípade Daňový poriadok. V tomto prípade však boli splnené všetky podmienky pre uloženie pokuty
žalobcovi na mieste rozhodnutím. Ide o osobitnú formu konania, v ktorom sa dokazovanie obmedzuje iba
na úsek miestneho zisťovania, kde má účastník konania právo podávať námietky k postupu správneho
orgánu, k zisteným skutočnostiam a má tiež právo vyjadriť sa k týmto skutočnostiam, ktoré sú zároveň
podkladom pre vydanie rozhodnutia. Toto právo žalobcu v danom konaní rešpektované bolo, ako to
vyplýva z už uvedených dôkazov, pričom žalobca žiadne konkrétne námietky pred vydaním rozhodnutia
nevzniesol. Žiadne iné dôkazy než tie, ktoré boli vykonané pri miestnom zisťovaní a s ktorými by bolo
potrebné žalobcu oboznámiť vykonané neboli. Z citovanej zápisnice o miestnom zisťovaní zo dňa 14.
07. 2015 vyplýva, že po zistení správneho deliktu na základe kontrolného nákupu sa colníci žalobcovi
preukázali služobnými preukazmi a ústnym vyhlásením Finančná správa SR a oznámili mu, že v jeho
prevádzke bol vykonaný kontrolný nákup so zameraním na používanie ERP pri prijímaní hotovosti
a zároveň bol poučený o svojich právach a povinnostiach a oboznámený s rozsahom kontroly a so
zisteniami colného úradu počas výkonu miestneho zisťovania. Tým bola zo strany správneho orgánu
splnená žalobcom namietaná povinnosť oznámiť začatie konania aj rešpektovaná zásada ústnosti s
tým, že namiesto zápisnice o ústnom pojednávaní bola vyhotovená zápisnica o miestnom zisťovaní,
zahŕňajúca aj príslušné poučenie účastníka, skutkové zistenia správneho orgánu a ústne vyjadrenie
žalobcu v merite veci. Aplikácia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov
je vzhľadom na osobitnú právnu úpravu tohto konania vylúčená.

30. Zodpovednosť za porušenie právnych povinností pri správnych deliktoch je objektívna, preto ako
právne irelevantné pre meritórne posúdenie veci vyhodnotil súd vyjadrenie žalobcu, uvedené v zápisnici
o miestnom zisťovaní zo dňa 14. 07. 2015 o dôvode porušenia jeho povinnosti evidovať tržbu v
elektronickej registračnej pokladnici bez zbytočného odkladu po jej prijatí, vyplývajúcej mu z § 3 ods. 1
zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice.

31. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného i rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa v
časti, týkajúcej sa výšky uloženej sankcie považoval súd za dostatočné, pretože po zistení, že sa žalobca
dopustil predmetného správneho deliktu opakovane, ako to vyplýva z administratívneho spisu a ako bolo
už vyššie uvedené, tomuto uložil pokutu podľa § 16b ods. 2 písm. a/ zák. č. 289/2008 Z. z. Pri jej ukladaní
postupoval podľa ods. 12 citovaného zákonného ustanovenia, keď prihliadol na závažnosť, trvanie a
následky protiprávneho stavu, keď s prihliadnutím na trvanie protiprávneho stavu (opakované porušenie)
a na to, že predchádzajúce pokuty na dolnej hranici stanoveného rozpätia nesplnili svoj výchovný
charakter, žalobcovi uložil pokutu mierne vyššiu než je najnižšia zákonom stanovená hranica. Správny
orgán prihliadal i na charakter sankcie ako takej, na jej preventívnu i represívnu funkciu, pričom aby
plnila preventívnu funkciu musí byť jej výška stanovená tak, aby sankcionovaná osoba sa do budúcna
vyvarovala porušení zákonných povinností a pri plnení represívnej funkcie nemá byť neprimeraná vo
vzťahu k porušenej povinnosti s ohľadom na okolnosti prípadu.

32. Tvrdenie žalobcu o tom, že prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu nie je podpísané
oprávnenou osobou nie je ničím podložené a žalovaný k tejto námietke, ktorá bola vznesená aj v
podanom odvolaní zaujal konkrétne stanovisko s poukazom na konkrétny interný riadiaci akt IRA
č. 02/2014/1095691, z ktorého vyplýva oprávnenie podpisovania právnych aktov pre povereného
zamestnanca colného úradu, konkrétne npor. Ing. Zuzany Andrásovej.

33. Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe v súlade s § 190 SSP žalobu jednomyseľne
ako nedôvodnú zamietol.

34. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1, § 168 SSP, v zmysle ktorého
účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom
ani sčasti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné
od žalobcu spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho
doručenia na Krajský súd v Košiciach.



V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).