Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7S/65/2015 z 22. 3. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 22. marca 2016, sp. zn. 7S/65/2015, ECLI:SK:KSKE:2016:7015200590.1 Krajský súd Košice | 7S/65/2015 | ECLI:SK:KSKE:2016:7015200590.1 | 2016-03-22 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: OSP, zákon č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3dadf422-c812-4b6b-9664-31690499e228 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7015200590.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/65/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015200590
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7015200590.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Tymka a členov senátu JUDr.
Tamary Sklenárovej a JUDr. Jozefa Kuruca, v právnej veci žalobcu N.. H.. G. G., bytom O. XXX/XX, W.,
proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100902/102836/2015/CI zo dňa 11.03.2015, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 15.05.2015 doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.05.2015 sa žalobca domáhal zrušenia
rozhodnutia žalovaného č. 1100902/102836/2015/CI zo dňa 11.03.2015, ako aj rozhodnutia Colného
úradu Košice zn. 1095631/1/62617/2015 zo dňa 10.02.2015 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie
konanie.

Colný úrad Košice, rozhodnutím č. 1095631/1/62617/2015 zo dňa 10.02.2015 uznal fyzickú osobu N..
H.. G. G., O. XXX/XX, XXX XX W., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „účastník konania“), vinným z priestupku
podľa § 71 ods. 1 písm. g/ zákona č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov, v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 530/2011 Z. z.“), ktorého sa účastník konania dopustil tým, že
vyrobil lieh, ktorý bol zistený dňa 27.03.2013 v čase o 12.30 hod. v chatke na pozemku parcelné č. XX/
XX, ev. na LV č. XXX, katastrálne územie U., obec U., okres L., vo vlastníctve U. G., a to v množstve:
- 1 ks sklenená fľaša v objeme 3,5 l s obsahom alkoholu 30,79 % obj.,
- 1 ks sklenená fľaša v objeme 3,5 l s obsahom alkoholu 10,27 % obj.,
- 1 ks sklenená fľaša v objeme 3,5 l s obsahom alkoholu 3,69 % obj.,
- 1 ks sklenená fľaša v objeme 3,5 l s obsahom alkoholu 6,28 % obj.,
- 1 ks sklenená fľaša v objeme 3,5 l s obsahom alkoholu 21,08 % obj.,
- 1 ks plastová nádoba v objeme 10 l s obsahom alkoholu 3,57 % obj.,
- 1 ks plastová nádoba v objeme 20 l s obsahom alkoholu 15,33 % obj.,
- 1 ks PET fľaša v objeme 1,5 l s obsahom alkoholu 3,31 % obj.,
- 1 ks PET fľaša v objeme 1,5 l s obsahom alkoholu 4,11 % obj..

Colný úrad Košice podľa ustanovenia § 71 ods. 2 písm. g/ zákona č. 530/2011 Z. z., uložil fyzickej osobe
N.. H.. G. G., O. XXX/XX, XXX XX W., nar. XX.XX.XXXX, za priestupok podľa § 71 ods. 1 písm. g/
zákona č. 530/2011 Z. z. pokutu vo výške 3 319 eur.

Zároveň je fyzická osoba N.. H.. G. G., O. XXX/XX, XXX XX W., nar. XX.XX.XXXX, v zmysle ustanovenia
§ 79 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č.



372/1990 Zb.“) v spojení s ustanovením § 1 písm. a/ vyhlášky Ministerstva vnútra SR č. 411/2006 Z.
z., ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov konania o priestupku, povinný uhradiť štátu trovy konania
vo výške 16 eur.

Odôvodnenie citovaného rozhodnutia Colného úradu Košice je obsahom podrobného odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia žalovaného.

Proti rozhodnutiu Colného úradu Košice č. 1095631/1/62617/2015 zo dňa 10.02.2015 podal
žalobca odvolanie a žiadal rozhodnutie Colného úradu Košice, vydaného dňa 10.02.2015, pod č.:
1095631/1/62617/2015 podľa § 71 ods. 1 písm. g/ zákona č. 530/2011 Z. z., týkajúce sa priestupku
o spotrebnej dani z alkoholu a uložení pokuty vo výške 3 319 eur zrušiť v celom rozsahu. Odvolacie
námietky proti citovanému rozhodnutiu Colného úradu Košice korešpondujú so žalobnými námietkami
a sú taktiež obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného.

Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 1100902/102836/2015/CI zo dňa 11.03.2015 podľa § 59 ods.
2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov
podané písomné odvolanie zo dňa 13.02.2015 fyzickej osoby N.. H.. G. G., O. XXX/XX, XXX XX W.,
nar. XX.XX.XXXX, zamietol a rozhodnutie Colného úradu Košice zn. 1095631/1/62617/2015 zo dňa
10.02.2015 potvrdil.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že odvolaním napadnutým rozhodnutím colný
úrad uznal odvolateľa vinným zo spáchania priestupku podľa ustanovenia § 71 ods. 1 písm. g/ zákona
č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon č. 539/2011 Z. z.“), a to z dôvodu, že odvolateľ vyrobil lieh zistený dňa 27.03.2013 v chatke na
pozemku s parc. č. XX/XX, evidovanom na LV č. XXX v katastrálnom území U., obci U., vo vlastníctve
p. U. G.. Za uvedený priestupok uložil colný úrad odvolateľovi podľa ustanovenia § 71 ods. 2 písm. g/
zákona č. 530/2011 Z. z. pokutu vo výške 3 319 eur. Colný úrad zároveň napadnutým rozhodnutím podľa
ustanovenia § 79 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon č. 372/1990 Zb.“) v spojení s ustanovením § 1 písm. a/ vyhlášky Ministerstva vnútra SR č.
411/2006 Z. z. (ďalej len „vyhláška č. 411/2006 Z. z.“), ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov konania
o priestupku, uložil odvolateľovi povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16 eur.

Žalovaný konštatoval, že proti uvedenému rozhodnutiu colného úradu o uložení pokuty podal odvolateľ
písomné odvolanie zo dňa 13.02.2015 a poukázal na jeho odvolacie námietky.

Skúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, žalovaný zistil
nasledovné:

Dňa 27.03.2013 sa hliadka Obvodného oddelenia Policajného zboru Drienov (ďalej len „OO PZ“)
dostavila na pozemok s parc. č. XX/XX, vedenom na LV č. XXX, nachádzajúci sa v katastrálnom území
U., ktorého vlastníkom je p. U. G., a to z dôvodu nahlásenia požiaru hospodárskej chatky postavenej na
pozemku. Pri ohliadke chatky príslušníci OO PZ zistili, že sa v nej nachádza zariadenie na výrobu liehu a
lieh nachádzajúci sa v 5 x 3,5 l sklenenej fľaši, 10 l plastovej nádobe, 20 l plastovej nádobe a 2 x 1,5 PET
fľaši, s objemovou koncentráciou alkoholu od 3,31 % do 30,79 %. Z uvedeného dôvodu príslušníci OO
PZ požiadali o súčinnosť zamestnancov a vyšetrovateľa Kriminálneho úradu Finančnej správy (ďalej len
„KÚ FS“). Privolaní príslušníci KÚ FS vyhotovili o mieste ohliadky a zistených veciach fotodokumentáciu
a taktiež vypočuli k prípadu odvolateľa do zápisnice o výsluchu svedka ČVS: KÚFS-45/7027-SV-2013
zo dňa 27.03.2013. Odvolateľ do zápisnice KÚ FS o výsluchu svedka (okrem iného) uviedol, že v
chatke mal uskladnené zariadenie na výrobu liehu, ktoré mu darovala známa, ktorej meno nevie, pozná
ju iba z videnia. Do zariadenia naložil oheň a odišiel do Košíc. Následne mu sused zavolal, že sa
mu z chatky dymí. V konkrétny rok 2013 pálil prvýkrát, alkohol nechcel predávať, chcel ho iba pre
seba. Zamestnanci Colného úradu Prešov zo zistenej tekutiny - liehu, pod protokolárnym označením
č. 6291-13-03-015 až 022 zo dňa 27.03.2013 odobrali vzorky za účelom ich expertízneho skúmania.
Vzhľadom na skutočnosť, že odvolateľ potvrdil, že zistený lieh vyrobil sám na vlastnom zariadení,
Colný úrad Prešov rozhodnutím z. 9006291/1/153637/2013 zo dňa 04.04.2013 predmetný alkoholický
nápoj nachádzajúci sa v sklenených a plastových baleniach, o celkovom objeme 50,5 l zabezpečil.
Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 29.04.2013.



Dňa 27.03.2013 KÚ FS uznesením č. KÚFS-45/2027-SV-2013 začal voči odvolateľovi trestné stíhanie
pre prečin nepovolenej výroby liehu podľa § 253 ods. 1 a 2 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 300/2005 Z. z.). Dňa 03.04.2013 KÚ FS uznesením č.
KÚFS-45-7027-SV-2013 podľa § 206 ods. 1 zákona č. 301/2005 Trestného poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 301/2005 Z. z.“) vzniesol voči odvolateľovi obvinenie z prečinu nepovolenej
výroby liehu podľa § 253 ods. 2 zákona č. 300/2005 Z. z., a to z dôvodu neoprávneného prechovávania
zariadenia na výrobu liehu. Dňa 05.06.2013 Okresný súd v Prešove vydal trestný rozkaz sp. zn.
5T/44/2013-50, ktorým uznal odvolateľa vinného zo spáchania prečinu nepovolenej výroby liehu podľa
§ 253 ods. 2 zákona č. 300/2005 Z. z. z dôvodu, že neoprávnene prechovával zariadenie na výrobu
liehu, za čo ho odsúdil k peňažnému trestu 700 eur a k trestu zhabania veci - predmetného zariadenia
na výrobu liehu. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňom 25.06.2013.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný ďalej uviedol, že dňa 23.07.2013 boli Colnému
úradu Prešov doručené výsledky odbornej expertízy zn. VOE-0906-0914/13 zo dňa 15.07.2013, zo
vzoriek odobratých z alkoholického nápoja zisteného pri miestnom zisťovaní dňa 27.03.2013. Colné
laboratórium FR SR (ďalej len „CL FR SR“) vo výsledkoch skonštatovalo, že hlavnými zložkami vzoriek
bola voda a etanol s objemom v rozpätí od 3 % do 31 %.

Dňa 26.08.2013 vydal Colný úrad Prešov rozhodnutie o prepadnutí alkoholického nápoja
zabezpečeného odvolateľovi pri miestnom zisťovaní dňa 27.03.2013 v prospech štátu. Rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 17.09.2013.

Príslušný Colný úrad Košice začal voči odvolateľovi priestupkové konanie vo veci podozrenia z
porušenia daňových predpisov. V začatom konaní o priestupku uskutočnil colný úrad s odvolateľom, ako
účastníkom priestupkového konania, ústne pojednávanie dňa 11.03.2014, o ktorom colný úrad spísal
zápisnicu zn. 1095631/1/130545/2014, pričom odvolateľ do zápisnice iba uviedol: „K uvedenému skutku
nechcem nič ďalšie uviesť.“.

Po zhrnutí skutkového a právneho stavu vydal colný úrad dňa 22.04.2014 rozhodnutie zn.
1095631/1/190569/2014, ktorým uznal odvolateľa vinným z dopustenia sa priestupku podľa ustanovenia
§ 71 ods. 1 písm. a/ zákona č. 530/2011 Z. z., a to z dôvodu, že odvolateľ nevedel preukázať pôvod
a spôsob nadobudnutia zisteného alkoholického nápoja podľa zákona č. 530/2011 Z. z.. Za uvedený
priestupok uložil colný úrad odvolateľovi podľa ustanovenia § 71 ods. 2 písm. a/ zákona č. 530/2011 Z.
z. pokutu vo výške 1 660 eur. Colný úrad zároveň napadnutým rozhodnutím podľa ustanovenia § 79
ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. v spojení s ustanovením § 1 písm. a/ vyhlášky č. 411/2006 Z. z. uložil
odvolateľovi povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16 eur.

Proti uvedenému rozhodnutiu colného úradu o uložení pokuty podal odvolateľ písomné odvolanie zo
dňa 12.05.2014. V odvolacom konaní FR SR vydalo rozhodnutie zn. 1100902/272343/2014/CI zo dňa
22.01.20915, ktorým rozhodnutie colného úradu zn. 1095631/1/190569/2014 zo dňa 22.04.2014 zrušilo
a vec vrátilo colnému úradu na ďalšie konanie a rozhodnutie. FR SR zrušenie rozhodnutia colného úradu
a vrátenie veci na ďalšie konanie a rozhodnutie zdôvodnilo tým, že colný úrad uznal odvolateľa vinného
zo spáchania priestupku podľa nesprávnej skutkovej podstaty zákona č. 530/2011 Z. z..

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný konštatoval, že colný úrad viazaný právnym
názorom odvolacieho orgánu prípad opätovne s odvolateľom prerokoval na ústnom pojednávaní
dňa 10.02.2015, o ktorom colný úrad spísal zápisnicu zn. 1095631/1/62391/2015. Odvolateľ do zápisnice
iba uviedol: „Trvám na tom, čo som uviedol v odvolaní, že dotačná zmes alkoholu bola určená na ďalšie
spracovanie v oficiálnej pálenici a tým by som preukázal pôvod alkoholu.“.

Žalovaný uviedol, že dňa 10.02.2015 colný úrad vydal rozhodnutie zn. 1095631/1/62617/2015, ktorým
uznal odvolateľa vinným zo spáchania priestupku podľa ustanovenia § 71 ods. 1 písm. g/ zákona č.
530/2011 Z. z., a to z dôvodu, že odvolateľ vyrobil lieh, zistený dňa 27.03.2013 v chatke na pozemku
s parc. č. XX/XX, evidovanom na LV č. XXX, v katastrálnom území U., obci U., vo vlastníctve p. U. G..
Za uvedený priestupok uložil colný úrad odvolateľovi podľa ustanovenia § 71 ods. 2 písm. g/ zákona
č. 530/2011 Z. z. pokutu vo výške 3 319 eur. Colný úrad zároveň napadnutým rozhodnutím podľa
ustanovenia § 79 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. v spojení s ustanovením § 1 písm. a/ vyhlášky č.
411/2006 Z. z., uložil odvolateľovi povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16 eur.



Žalovaný konštatoval, že proti uvedenému rozhodnutiu colného úradu o uložení pokuty podal odvolateľ
písomné odvolanie zo dňa 13.02.2015.

Žalovaný citoval ustanovenia § 2 ods. 1, § 3, § 4 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb., § 4 ods. 2, § 71 ods.
1 písm. g/, ods. 2 písm. g/ zákona č. 530/2011 Z. z. a poukázal na to, že zákon č. 530/2011 Z. z. pri
kvalifikácii konania páchateľa priestupku v súvislosti s nakladaním/výrobou s alkoholickým nápojom/
liehom nešpecifikuje prípady, či nelegálne vyrábaný alkoholický nápoj/lieh je vhodný na konzumáciu,
alebo určený na ďalšie spracovanie, resp. či je vyrábaný zo subjektívnej pohnútky páchateľa, aby bol
následne ešte raz spracovaný v legálnej pestovateľskej pálenici.

Žalovaný uviedol, že odvolateľovi bol zabezpečený lieh, ktorý bol vyrobený na destilačnom zariadení,
v rôznych nádobách o objeme od 3 % do 31 % alkoholu a tento údaj objemového množstva alkoholu
je rozhodujúci pre posúdenie, či zistená komodita je liehom v zmysle definície § 4 ods. 2 zákona č.
530/2011 Z. z.. Ustanovenie § 4 ods. 2 zákona č. 530/2011 Z. z. definuje alkoholický nápoj, ktorým je
lieh, už v prípadoch obsahu alkoholu od 1,2 %. Znalecká expertíza pritom potvrdila prítomnosť etanolu
v skúmaných vzorkách od 3 % do 31 %. Žalovaný považoval tvrdenia odvolateľa o tom, že zmes je,
resp. bude s obsahom alkoholu cca 0,5 % (čiže takáto zmes nie je podľa nomenklatúry liehom) za
bezpredmetné. Odhliadnuc od toho, že ide iba o tvrdenie odvolateľa o údajnom úmysle zmiešať vypálený
lieh s ovocnou šťavou a následne túto zmes vypáliť v legálnej pálenici, ani prípadné uskutočnenie
takéhoto postupu by neznamenalo, že sa odvolateľ priestupku nedopustil.

Žalovaný poukázal na to, že zákon sankcionuje páchateľa priestupku za reálne uskutočnenú nepovolenú
výrobu liehu na destilačnom zariadení a páchateľ sa dopúšťa priestupku podľa § 71 ods. 1 písm. g/
zákona č. 530/2011 Z. z. v momente procesu destilácie ovocného kvasu, a to bez ohľadu na to, za akým
subjektívnym účelom páchateľ tento proces destilácie uskutočňuje.

V závere napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na tvrdenie odvolateľa do zápisnice KÚ FS o
výsluchu svedka ČVS: KÚFS-45/7027-SV-2013 zo dňa 27.03.2013, kde výslovne uviedol, že vyrábal
lieh za účelom vlastnej konzumácie. Žalovaný za neopodstatnené označil aj námietky odvolateľa, že si
vôbec nebol vedomý, že porušuje nejaké právne ustanovenia, keďže v zmysle ustanovenia § 3 zákona č.
372/1990 Zb. postačuje pri spáchaní priestupku aj nedbanlivostné konanie páchateľa, pričom nelegálna
výroba liehu osobou na neoprávnene prechovávanom zariadení v zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 zákona
č. 372/1990 Zb. minimálne nedbanlivostným konaním nepochybne je.

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 1100902/102836/2015/
CI zo dňa 11.03.2015, ako aj rozhodnutia Colného úradu Košice zn. 1095631/1/62617/2015 zo dňa
10.02.2015 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.

V podanej žalobe žalobca poukázal na rozhodnutie žalovaného č. 1100902/102836/2015/CI zo dňa
11.03.2015 a uviedol, že predtým bol žalobca trestným rozkazom Okresného súdu v Prešove zo dňa
05.06.2013 č. k. 5T/44/2013-50 uznaný vinným zo spáchania prečinu nepovolenej výroby liehu podľa §
253 ods. 2 zákona č. 300/2005 Z. z., za čo bol odsúdený k peňažnému trestu 700 eur a k trestu zhabania
veci - zariadenia na výrobu liehu v hodnote cca 400 eur, ktorý trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť
dňa 25.06.2013. Žalobca peňažný trest vykonal, keďže peňažný trest v sume 700 eur vyplatil, pričom
žalobca zaplatil aj spotrebnú daň v sume 60,0658 eur.

Žalobca tvrdil, že bol ukrátený na svojich právach, pretože žalovaný porušil čl. 14 ods. 7 Medzinárodného
paktu o občianskych a politických právach, čl. 4 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd, čl. 50 ods. 5 Ústavy SR, § 9 ods. 1 písm. e/ Trestného poriadku, pretože ak
nejednotnú judikatúru štátov EU zjednotil ESPLP vo veci Zolotukhin proti Rusku, v ktorom sa súd priklonil
k názoru, že podstatným je totožnosť skutku s tým, že právna kvalifikácia, či viaceré kvalifikácie skutku
nie sú podstatné a že skutok je totožný vtedy, ak je žalovaný na totožných alebo v podstate rovnakých
skutočnostiach, ide teda o súbor konkrétnych skutkových okolností zahrňujúcich rovnakého obvineného
a nerozlučne spojených v čase a priestore, ktorých existencia musí byť preukázaná, aby mohlo dôjsť k
odsúdeniu alebo začatiu trestného stíhania. Žalobca poukázal na to, že zhodne sa postavil k definícii
skutku aj Súdny dvor EU, ktorý vo veci Esbroeck (C-436 z 09.03.2006) uviedol, že pre pojem „ten istý



skutok“ sú podstatné skutkové okolnosti a nie právne kvalifikácia, preto ide aj v žalobcovom prípade o
dvojitý postih.

V podanej žalobe žalobca poukázal a čl. 50 ods. 5 Ústavy SR, § 9 ods. 1 písm. e/ Trestného poriadku
a konštatoval, že z definícii založenej na totožnosti skutku bez ohľadu na právnu kvalifikáciu trestné
činy (obvinenia, prečiny) je potrebné chápať autonómne a preto sem nespadajú pod ne len klasické
trestné činy (prečiny) ale môžu sem spadať aj napríklad priestupky, správne delikty, či disciplinárne
previnenia. Žalobca ďalej poukázal na to, že právna zásada ne bis in idem platí aj v SR, nakoľko NS
SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 4Tdo/3/2011 posudzoval zásadu ne bis in idem vo vzťahu k daňovému
správnemu deliktu a následnému trestnému stíhaniu za spáchanie trestného činu skrátenia dane (čo
platí aj opačne), pričom dospel k záveru, že zásadu ne bis in idem, t.j. právo nebyť súdený alebo
potrestaný dvakrát, možno v zmysle čl. 4 Protokolu č. 7 k Dohovoru vzťahovať tak na činy patriace
podľa slovenského právneho poriadku medzi trestné činy, ako aj na činy patriace medzi priestupky a to
vo všetkých kombináciách, ktoré medzi nimi prichádzajú do úvahy a to trestný čin - trestný čin, trestný
čin - priestupok, priestupok - priestupok, priestupok - trestný čin. Žalobca konštatoval, že uvedené sa
týka aj vzájomného vzťahu daňového správneho deliktu a daňového trestného činu a to za predpokladu
zachovania totožnosti skutku.

Žalobca sa domnieval, že to platí aj opačne v prípade žalobcu, ktorý bol najskôr odsúdený za prečin
nepovolenej výroby liehu (podľa Trestného zákona na peňažný trest 700 eur) a druhý raz za ten istý
skutok (priestupok na pokutu 3 319 eur) za to, že vyrobil lieh.

Žalobca v podanej žalobe ďalej poukázal na to, že odporúčanie R (91) 1 zakazuje postih osoby za
rovnaký skutok nielen na základe toho istého zákona, ale aj na základe predpisov ochraňujúcich
totožný verejný záujem, t.j. v prípadoch, keď skutkové podstaty správnych deliktov majú rovnaký objekt.
Táto požiadavka sa v platnej právnej úprave administratívnoprávnej zodpovednosti osôb premieta do
ustanovení týkajúcich sa pravidiel pre ukladanie sankcií v súvislosti so súbehom správnych deliktov
rovnakej právnej kategórie. Najvýznamnejším hmotnoprávnym dôsledkom súbehu deliktuálnej činnosti
osoby je, že sa za viac deliktov toho istého páchateľa ukladá správna sankcia podľa ustanovenia
vzťahujúceho sa na delikt najprísnejšie postihnuteľný. Uvedená požiadavka expressis verbis vyplýva z
§ 12 ods. 2 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Žalobca v podanej žalobe poukázal na ust. § 250i ods. 2 O.s.p., a uviedol, že pre prípad, že by súd postup
a rozhodnutie žalovaného, v krajnom prípade nepovažoval za dvojitý postih, vzhľadom na peňažný trest
700 eur, ktorý žalobca vykonal, zaplatenú spotrebnú daň 60,0658 eur, zhabanie veci v hodnote cca
400 eur, zaplatené trovy konania 16 eur, tvrdil, že uložená sankcia za priestupok je neprimerane, až
prehnane vysoká ak jej spodná hranica je stanovená pre fyzickú osobu vo výške 3 319 eur, ak sa žalobca
k skutku priznal, spolupracoval s orgánom verejnej správy a orgánmi činnými v trestnom konaní, oľutoval
ho, dobrovoľne vydal zhabanú vec, trest za trestný čin - prečin prijal a vykonal, zaplatil trovy trestného
konania a trovy správneho colného konania uvedomiac si svoje protispoločenské konanie, ktorého sa
za svoj celý produktívny život doteraz nikdy nedopustil. Žalobca na základe uvedeného z opatrnosti
navrhol, aby súd zmenil rozhodnutie žalovaného a uložil mu primeranú sankciu pod najnižšou zákonom
dovolenou hranicou možnej sankcie, podľa úvahy súdu, ktorá pokuta bude zodpovedať materiálnemu
znaku jeho skutku, závažnosti skutku, dĺžke trvania skutku, následkom krátko trvajúceho protiprávneho
stavu a pomerom osoby žalobcu a najmä spoločenskej nebezpečnosti jeho konania a nie všeobecne pre
všetky prípady zákonom stanovenej najnižšej ale prehnane vysokej sankcii za predmetný priestupok.

V podanej žalobe žalobca žiadal na základe ust. § 250c O.s.p. odklad vykonateľnosti žalovaného
rozhodnutia z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov na zaplatenie pokuty, pretože by mu
okamžitým výkonom rozhodnutia hrozila závažná ujma spočívajúca v zadlženosti jeho rodiny, vzniknutej
neplatením účtov za služby spojené s užívaním rodinného domu a so živobytím rodiny, keďže ako
architekt má kolísavý príjem, závislý od množstva objednávok, ktoré v súčasnosti nie sú dostatočné.
Žalobca poukázal na svoje výdavky a konštatoval, že na živobytie rodiny cca pred 3 rokmi zobral úver
12 000 eur, ktorými čiastočne platil dlhy a t. č. mu slúžia aj na súčasné živobytie.

Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 08.07.2015 navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
Dôvody uvedené v tomto písomnom vyjadrení žalovaného korešpondujú s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia žalovaného., Žalovaný ďalej uviedol, že nespochybňuje tvrdenie žalobcu, že právna zásada



„ne bis de idem“ vychádza z totožnosti skutku, nie totožnosti právnej kvalifikácie skutku príslušnými
rozhodujúcimi orgánmi. Žalovaný zdôraznil, že v konkrétnom prípade žalobcu z pohľadu zásady
nemožnosti opakovaného postihu nešlo o jeden, ale dva skutky žalobcu. Žalovaný mal taktiež za to,
že nie je možné uvažovať ani o „súbore konkrétnych skutkových okolností nerozlučne spojených v
čase a priestore“. Poukázal na to, že samotná právna úprava § 253 zákona č. 300/2005 Z. z. skutkovo
výslovne odlišuje dva druhy prečinov nepovolenej výroby liehu, a to výrobu liehu bez povolenia (ods. 1) a
neoprávnené vyhotovenie a prechovávanie zariadenia na výrobu liehu (ods. 2). Uviedol, že konkrétnom
prípade ani orgány činné v trestnom konaní neskonštatovali, že by sa skutok nedovolenej výroby liehu
nestal, resp. že by mal sa skutkovo „prelínať“ s nedovoleným prechovávaním zariadenia na výrobu
liehu, ale skutok nedovolenej výroby liehu odvolateľom nekvalifikovali ako trestný čin iba z dôvodu
hodnoty zisteného liehu, resp. výšky na lieh pripadajúcej spotrebnej dane. Žalovaný uviedol, že ak by sa
žalobca dopustil obidvoch prečinov, aj samotné orgány činné v trestnom konaní (resp. súd), by sprísnene
prihliadali na uvedený súbeh trestných činov páchateľa, napr. v zmysle zásad uvedených v § 41 ods. 1
zákona č. 300/2005 Z. z., teda by pre účely trestania páchateľa neposudzovali jeho konanie ako jeden
prelínajúci sa skutok.

Žalovaný považoval za neopodstatnené aj námietky žalobcu, že uložená sankcia za priestupok je z
pozície hodnotenia osoby žalobcu a jeho konania neprimerane, až prehnane vysoká, a že preto by mal
súd rozhodnutie žalobcu zmeniť uložením sankcie pod najnižšou zákonom dovolenou hranicou výšky
sankcie. V tomto smere žalovaný poukázal na to, že colný úrad s odkazom na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR
nemohol žalobcovi uložiť pokutu nižšiu, než ukladá ustanovenie § 71 ods. 2 písm. a/ zákona č. 530/2011
Z. z. v minimálnej výške 3 319 eur.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „zákon č. 372/1990 Zb.“), priestupkom
je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne
označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných
právnych predpisov, alebo o trestný čin.

Podľa § 3 zákona č. 372/1990 Zb., na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak
zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb., priestupok je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ
a) vedel, že môže svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, ale bez primeraných
dôvodov sa spoliehal na to, že tento záujem neporuší alebo neohrozí, alebo
b) nevedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, hoci to vzhľadom
na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov (ďalej len „zákon
č. 530/2011 Z. z.“), alkoholickým nápojom, ktorým je lieh, sa na účely tohto zákona rozumie tovar kódu
kombinovanej nomenklatúry
a) 2207 a 2208 so skutočným obsahom alkoholu viac ako 1,2 % objemu,
b) 2204, 2205 a 2206 so skutočným obsahom alkoholu viac ako 22 % objemu,
c) iného ako kapitoly 22 so skutočným obsahom alkoholu viac ako 1,2 % objemu.

Podľa § 71 ods. 1 písm. g/ zákona č. 530/2011 Z. z., priestupku sa dopustí fyzická osoba, ak vyrobí lieh.

Podľa § 71 ods. 2 písm. g/ zákona č. 530/2011 Z. z., colný úrad uloží pokutu vo výške dane pripadajúcej
na množstvo vyrobeného liehu, najmenej však 3 319 eur za priestupok podľa odseku 1 písm. g/, a takýto
lieh zabezpečí. 18)

Na pojednávaní súdu dňa 23. marca 2016 žalobca nebol prítomný, pričom bol na pojednávanie riadne
a včas predvolaný. Písomným podaním zo dňa 21.03.2016 žalobca ospravedlnil svoju neúčasť na
pojednávaní z dôvodu, že na tento deň mal dojednané pracovné rokovanie na Magistráte Mesta Moldava
nad Bodvou, avšak nežiadal o odročenie pojednávania. Z uvedeného dôvodu v súlade s ust. § 250g
ods. 2 O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti žalobcu.

Zástupkyňa žalovaného uviedla, že zotrváva na dôvodoch uvedených v napadnutom rozhodnutí
žalovaného, ako aj v jeho písomnom vyjadrení zo dňa 08.07.2015.



V predmetnej preskúmavanej veci žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil rozhodnutie Colného
úradu Košice zn. 1095631/1/62617/2015 zo dňa 10.02.2015, ktorým uznal žalobcu vinným zo spáchania
priestupku podľa § 71 ods. 1 písm. g/ zákona č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov
v znení neskorších predpisov a to z dôvodu, že žalobca vyrobil lieh, zistený dňa 27.03.2013 v chatke na
pozemku s parc. č. XX/XX, evidovanom na LV č. XXX, v katastrálnom území U., obci U., vo vlastníctve p.
U. G.. Za uvedený priestupok uložil colný úrad žalobcovi podľa ustanovenia § 71 ods. 2 písm. g/ zákona
č. 530/2011 Z. z. pokutu vo výške 3 319 eur a zároveň podľa ustanovenia § 79 ods. 1 zákona č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v spojení s ustanovením § 1 písm. a/ vyhlášky Ministerstva vnútra SR č. 411/2006
Z. z., ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov konania o priestupku, uložil žalobcovi povinnosť uhradiť
trovy konania vo výške 16 eur.

Žalobca v podanej žalobe namietal, že v jeho prípade ide o dvojitý postih, pretože predtým bol trestným
rozkazom Okresného súdu v Prešove zo dňa 05.06.2013 č. k. 5T/44/2013-50 uznaný vinným zo
spáchania prečinu nepovolenej výroby liehu podľa § 253 ods. 2 zákona č. 300/2005 Z. z. za čo bol
odsúdený k peňažnému trestu 700 eur a k trestu zhabania veci - zariadenia na výrobu liehu v hodnote
cca 400 eur. Žalobca tvrdil, že bol ukrátený na svojich právach, pretože žalovaný porušil čl. 14 ods. 7
Medzinárodného paktu občianskych a politických právach, čl. 4 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, čl. 50 ods. 5 Ústavy SR, § 9 ods. 1 písm. e/ Trestného poriadku a
v tomto smere poukázal na zásadu ne bis in idem, t. j. právo nebyť súdený alebo potrestaný dvakrát. V
podanej žalobe žalobca taktiež namietal, že sankcia za priestupok je neprimerane až prehnane vysoká
ak jej spodná hranica je stanovená pre fyzickú osobu vo výške 3 319 eur a žiadal, aby súd zmenil
rozhodnutie žalovaného a uložil mu primeranú sankciu pod najnižšou zákonom dovolenou hranicou
možnej sankcie a to podľa úvahy súdu.

V predmetnej preskúmavanej veci je nesporné, že žalobca sa dopustil priestupku podľa ustanovenia §
71 ods. 1 písm. g/ zákona č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších
predpisov a to z dôvodu, že vyrobil lieh zistený dňa 27.03.2013 v chatke na pozemku s parc. č. XX/XX,
evidovanom na LV č. XXX, v katastrálnom území U., obci U., vo vlastníctve p. U. G., pričom žalobca v
podanej žalobe túto skutočnosť ani nenamietal.

V administratívnom spise správneho orgánu prvého stupňa sa nachádza trestný rozkaz Okresného
súdu v Prešove č. 5T/44/2013-50 zo dňa 05.06.2013, z ktorého vyplýva, že obvinený N.. H.. G. G., nar.
XX.XX.XXXX v X., okr. L., trvale bytom W. - W. B. P., ul. O. č. XXX/XX, t. č. v mieste bydliska, uznáva sa
za vinného, že v presne nezistenom čase od roku 2012 do 27.03.2013 v obci U., okr. L., v priestoroch
hospodárskej chatky nachádzajúcej sa na parcele č. XX/XX, vedenej na LV č. XXX, neoprávnene
prechovával zariadenie na výrobu liehu, a to kotol, chladič a ďalšie príslušenstvo, teda neoprávnene
prechovával zariadenia na výrobu liehu, čím spáchal prečin nepovolená výroba liehu podľa § 253 ods.
2 Trestného zákona. Za to sa odsudzuje podľa § 253 ods. 2 Trestného zákona za použitia § 36 písm.
j/, písm. l/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 56 ods. 2 Trestného zákona k
peňažnému trestu vo výmere 700 eur.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona sa mu pre prípad, žeby výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený, ukladá náhradný trest odňatia slobody na tri mesiace a pätnásť dní.

Podľa § 83 ods. 1 písm. c/, písm. e/ Trestného zákona sa mu ukladá trest zhabania veci, a to zariadenia
na výrobu liehu, pozostávajúceho z kotla, chladiaceho zariadenia a príslušenstva, 10 l bandaska s čírou
tekutinou, 5 x 3,5 l fľaša s čírou tekutinou, 20 l bandaska s čírou tekutinou a 2 c 1,5 l fľaša s čírou
tekutinou.

Podľa § 83 ods. 2 Trestného zákona sa vlastníkom zhabaných vecí stáva štát.

K žalobnej námietke, týkajúcej sa dvojitého postihu žalobcu súd uvádza, že zásada ne bis in idem, teda
právo nebyť súdený alebo potrestaný dvakrát za ten istý skutok, je podľa Trestného poriadku vyjadrená
aj v ustanovení § 9 ods. 1 písm. g/ Trestného poriadku, podľa ktorého trestné stíhanie nemožno začať a
ak už bolo začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak tak ustanovuje medzinárodná
zmluva, pričom v tomto smere treba vychádzať z čl. 153 a 154c Ústavy Slovenskej republiky a čl. 4
Protokolu č. 7 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.



Podľa čl. 4 Protokolu 7 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, nikoho nemožno stíhať
alebo potrestať v trestnom konaní podliehajúcom právomoci toho istého štátu za trestný čin, za ktorý už
bol oslobodený alebo odsúdený konečným rozsudkom podľa zákona a Trestného poriadku tohto štátu.

Súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že jednoznačná a dlhodobo nemenná judikatúra
Európskeho súdu pre ľudské práva vo vzťahu k čl. 4 Protokolu č. 7 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd dopadá tak na činy kvalifikované vnútroštátnym právom ako trestné činy, tak i na
činy ním kvalifikované ako priestupky, prípadne iné správne delikty a výnimočne i disciplinárne delikty.
Európsky súd pre ľudské práva sa nepriklonil k záveru, že zákaz ne bis in idem je obmedzený len na
trestné konanie, keďže z hľadiska uplatnenia tejto zásady označil za rozhodujúcu totožnosť skutku a nie
totožnosť právnej kvalifikácie.

Pre čl. 4 Protokol č. 7 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd má však zásadný
význam povaha daného činu, pretože tento článok nepochybne dopadá na všetky činy napĺňajúce
znaky trestného činu a bráni dvojitému stíhaniu a potrestaniu za tieto trestné činy. Na druhej strane sa
nevzťahuje na všetky menej závažné činy, kvalifikované naším právnym poriadkom ako priestupky alebo
iné správne delikty, prípadne ako disciplinárne delikty.

Vzhľadom na špecifické ponímanie činu podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, možno zásadu ne bis in idem uplatniť iba na tie činy kvalifikované správnymi, prípadne inými
príslušnými orgánmi ako menej závažné činy, teda priestupky, prípadne iné správne delikty a výnimočne
i disciplinárne delikty, ktoré majú trestnoprávnu povahu, pričom povaha deliktu sa v tomto smere
posudzuje tak z hľadiska chráneného záujmu (či ide o záujem všeobecný alebo partikulárny), z hľadiska
adresáta normy (či je norma adresovaná všetkým občanom alebo len skupine osôb so zvláštnym
statusom) a z hľadiska účelu a typu sankcie (či má represívny charakter).

Súd vychádzajúc z vyššie uvedeného porovnal skutkové okolnosti uvedené v citovanom rozhodnutí o
priestupku so skutkovými okolnosťami uvedenými v trestnom rozkaze Okresného súdu v Prešove č.
5T/44/2013-50 zo dňa 05.06.2013.

Z rozhodnutia Colného úradu Košice č. 1095631/1/62617/2015 zo dňa 10.02.2015 vyplýva, že žalobca
bol uznaný vinným z priestupku podľa § 71 ods. 1 písm. g/ zákona č. 530/2011 Z. z., ktorého sa dopustil
tým, že vyrobil lieh, ktorý bol zistený dňa 27.03.2013 v čase o 12.30 hod. v chatke na pozemku parcelné
č. XX/XX, ev. na LV č. XXX, katastrálne územie U., obec U., okres L., vo vlastníctve p. U. G..

Z trestného rozkazu Okresného súdu v Prešove č. 5T/44/2013-50 zo dňa 05.06.2013 vyplýva, že žalobca
bol uznaný za vinného, že v presne nezistenom čase od roku 2012 do 27.03.2013 v obci U., okr. L.,
v priestoroch hospodárskej chatky nachádzajúcej sa na parcele č. XX/XX, vedenej na LV č. XXX,
neoprávnene prechovával zariadenia na výrobu liehu, a to kotol, chladič a ďalšie príslušenstvo, teda
neoprávnene prechovával zariadenie na výrobu liehu, čím spáchal prečin nepovolená výroba liehu podľa
§ 253 ods. 2 Trestného zákona.

Z ustanovenia § 253 Trestného zákona označeného ako nepovolená výroba liehu vyplýva, že citované
ustanovenie má dve skutkové podstaty a to:
1) Kto bez povolenia vo väčšom množstve vyrába lieh alebo kto lieh bez povolenia vyrobený vo väčšom
množstve prechováva alebo uvádza do obehu, potrestá sa, ak nejde o čin prísnejšie trestný, odňatím
slobody až na dva roky.
2) Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto neoprávnene vyhotoví alebo prechováva zariadenie na
výrobu liehu.

Na základe vyššie uvedeného možno konštatovať, že žalobca bol trestným rozkazom Okresného súdu v
Prešove uznaný vinným zo spáchania prečinu podľa § 253 ods. 2 Trestného zákona a to za neoprávnene
vyhotovenie alebo prechovávanie zariadenia na výrobu liehu (nie za výrobu liehu bez povolenia vo
väčšom množstvo ako to vyplýva z ustanovenia § 253 ods. 1 Trestného zákona) a rozhodnutím Colného
úradu Košice bol žalobca uznaný vinným z priestupku, ktorého sa dopustil tým, že vyrobil lieh.



Z porovnania skutkových okolností uvedených v rozhodnutí Colného úradu Košice so skutkovými
okolnosťami uvedenými v trestnom rozkaze Okresného súdu v Prešove dospel súd k záveru, že tieto
skutky nie sú zhodné, pričom sú čo do času a prevedenia odlišné. Uvedené potvrdzuje aj tá skutočnosť,
že v zmysle trestného rozkazu Okresného súdu v Prešove bol žalobcovi uložený trest zhabania veci a
to zariadenia na výrobu liehu, pričom z rozhodnutia Colného úradu Prešov zo dňa 26.08.2013 vyplýva,
že žalobcom vyrobený lieh bol prepadnutý v prospech štátu.

Z vyššie uvedených dôvodov považuje súd žalobnú námietku týkajúcu sa dvojitého postihu žalobcu za
neopodstatnenú.

V podanej žalobe žalobca namietal, že uložená sankcia za priestupok je neprimerane až prehnane
vysoká a z opatrnosti navrhol, aby súd zmenil rozhodnutie žalovaného a uložil mu primeranú sankciu
pod najnižšou zákonom dovolenou hranicou možnej sankcie, ktorá bude zodpovedať závažnosti skutku,
dĺžke trvania skutku, následkom krátko trvajúceho protiprávneho stavu a pomerom osoby žalobcu a
najmä spoločenskej nebezpečnosti jeho konania.

K uvedenej námietke súd uvádza, že žalobcovi bola za priestupok uložená pokuta podľa § 71 ods.
2 písm. g/ zákona č. 530/2011 Z. z. a to na spodnej hranici vo výške 3 319 eur. Súd môže v rámci
moderačného práva znížiť sankciu (za predpokladu, že dospeje k takému záveru), ale len v medziach
dovolených, čo musí však vychádzať z právneho predpisu. Keďže v danom prípade ustanovenie § 71
ods. 2 písm. g/ zákona č. 530/2011 Z. z. neumožňuje uložiť pokutu nižšiu ako je 3 319 eur, preto v tomto
prípade nemôže súd ani so zreteľom na žalobcom uvádzané dôvody v podanej žalobe túto pokutu znížiť.

Pretože rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa sú v súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami, súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.

Žalobca v konaní úspešný nebol, preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 250k ods.
1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.