Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7S/45/2015 z 24. 2. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 24. februára 2016, sp. zn. 7S/45/2015, ECLI:SK:KSKE:2016:7015200441.1 Krajský súd Košice | 7S/45/2015 | ECLI:SK:KSKE:2016:7015200441.1 | 2016-02-24 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 11 ods. 2 písm. a) zákona č. 106/2004 Z. z., § 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 106/2004 Z. z., /SK/ZZ/0/0/#paragraf-250j.odsek-2.pismeno-d Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/293fb980-0428-4c78-8304-a69c1b574e01 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7015200441.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/45/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015200441
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Juráková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7015200441.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Jurákovej a členov JUDr.
Pavla Naďa a JUDr. Mareka Kotoru v právnej veci žalobcu: J. Č., N. F. XX, zastúpený: JUDr. Helena
Knopová, advokátka, Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,
Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 1100902/262759/2014/CI zo
dňa 4.3.2015, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. 1100902/262759/2014CI zo dňa 4.3.2015, ako aj rozhodnutie
správneho orgánu vydaného v I. stupni Colného úradu Michalovce č. 1095361/1/211948/2014 zo dňa
5.5.2014, podľa ust. § 250j ods. 2 písm.d/ O.s.p. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný z a p l a t i ť na účet právnej zástupkyne: JUDr. Helena Knopová, Štúrova 20,
Košice, odmenu v sume 537,62 EUR do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je povinný z a p l a t i ť žalobcovi 70,- EUR titulom súdneho poplatku do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím žalovaného uvedeného v úvodnej časti rozsudku žalovaný potvrdil rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu č. 1095361/1/211948/2014 zo dňa 5.5.2014, ktorým bola žalobcovi
určená daňová povinnosť na spotrebnej dani z tabakových výrobkov v sume 5.099,89 EUR, s poukazom
na ust. § 11 ods. 2 písm. a/, § 12 ods. 2 písm. a/ z.č. 106/2004 Z.z. o spotrebnej dani z tabakových
výrobkov v znení účinnom v čase vzniku daňovej povinnosti /zdaňovacie obdobie 16.9.2010, celkové
množstvo 55 220 ks. zn. Marlboro/.

Z rozhodnutia správneho orgánu I. stupňa ako aj žalovaného vyplýva, že majiteľka drevárne v Obci
N. F. Ľ. Č. mala v skrini uložené tabakové výrobky v množstve 55 220 kusov cigariet zn. Marlboro,
balené v spotrebiteľskom balení po 20 kusov a neboli označené kontrolnou známkou podľa § 9 z.č.
106/2004 Z.z. Hliadkou OHK PZ R. dňa 16.9.2010 bola preto vyzvaná, aby dobrovoľne vydala uvedené
množstvo cigariet. Uvedené zabezpečené množstvo cigariet bolo podrobené kriminalistickej expertíze,
ktorá potvrdila odtlačky v osobe žalobcu zhodnosť 2 ks upotrebiteľných daktyloskopických stôp. Žalobca
bol tiež upozornený na podanie daňového priznania a k zaplateniu dane podľa § 13 ods. 3 cit. zákona
o spotrebnej dani z tabakových výrobkov. Žalobca nepodal daňové priznanie v zákonnej lehote. Výzva
na zaplatenie dane bola žalobcom prevzatá dňa 28.1.2011. Colný úrad v Michalovciach dňa 12.7.2012
vyhotovil protokol č. 9005361/1/1076733/2012 o určení dane podľa pomôcok, výzva na prerokovanie
protokolu bola doručená žalobcovi dňa 10.9.2012 a dňa 28.9.2012 bol vydaný platobný výmer na
spotrebnú daň z tabakových výrobkov zn. 9005361/1/1187596/2012, ktorý bol FR SR zrušený a vrátený
správnemu orgánu I. stupňa na ďalšie konanie z procesných dôvodov.



Správny orgán I. stupňa ďalej v rozhodnutí uvádza, že proti žalobcovi bolo vedené trestné konanie
pod sp. zn. 3T 159/2010 na Okresnom súde v Michalovciach a na základe uznesenia Krajského súdu
v Košiciach sp. zn. 8 To 15/2013 bol žalobca spod skutku prečinu porušovania predpisov o štátnych
technických opatreniach na označenie tovaru podľa § 279 ods. 1, 2 TZ oslobodený. V daňovej veci
považoval rozsudok Okresného súdu v Michalovciach za irelevantný.

Opakovane vyzval žalobcu na podanie daňového priznania, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa
9.12.2013, avšak daňové priznanie nebolo podané, preto opakovane určil žalobcovi predmetnú daň z
tabakových výrobkov podľa pomôcok, § 48 ods. 1 písm. a/ zákona č. 563/2009 Z.z., ďalej len „DP“.
Správny orgán súčasne upozornil právnu zástupkyňu žalobcu, JUDr. H. Knopovú, že nedoručovala
vyjadrenie vo veci podľa ust. § 13 ods. 5 písm. c/ DP. Z uvedeného dôvodu na vyjadrenie hľadel tak,
ako keby nebolo podané. Napriek uvedenému, zaoberal sa s podaním žalobcu na základe výzvy o
podaní daňového priznania a k oznámeniu o vykonaní určenia dane podľa pomôcok, čo aj v podstatnej
miere opísal do svojho rozhodnutia v plnom znení. Žalobca v podaniach tvrdil, že jeho obrana nebola
vyvrátená, kartón cigariet si kúpil od nejakej Ukrajinky, ktorý mal uložený otvorený v drevárni na skrini,
keď tam bol naposledy, nijaké iné cigarety tam neboli, alebo o nich nevedel, pretože dvere na skrini
boli zatvorené. Dreváreň bola voľne prístupná, v čase kontroly, dvere boli pootvorené a otvorené boli aj
dvere na skrini. Cigarety boli vyložené pred dreváreň a až potom sa robila ohliadka miesta činu. Colná
správa postupovala tak, že dokumentovala iné miesto činu. Tvrdil, že osoba, ktorá oznámila existenciu
cigariet v drevárni manipulovala cigaretami pred príchodom polície. Ďalšie dôvody súd nepovažoval za
potrebné uvádzať z dôvodu, že v celom rozsahu sa týkali predmetu trestného konania, ako aj úvahy
žalobcu s trestným činom súvisiace.

K podaniu žalobcu správny orgán I. stupňa zastával názor, že daňové konanie je procesným konaním
právne nezávislým od konania trestného, s vlastnými procesnými postupmi, dokazovaním skutkového
stavu, navyše s uplatňovaním diametrálne odlišných princípov zavinenia, či zodpovednosti v daňovom
práve oproti trestnému konaniu, čo znamená, že osoba právoplatne uznaná zo vzniku daňovej povinnosti
nemusí byť zároveň uznaná vinnou v trestnom konaní a naopak.

Daňový subjekt nevyužil právo vyplývajúce z ust. § 41 ods. 5 DP, rozhodnutie o zabezpečení tovaru
nadobudlo právoplatnosť dňa 13.12.2010. Podanie žalobcu zo dňa 17.2.2014 nie je relevantným
podkladom preukazujúcim iné skutočnosti ako tie, ktoré viedli k vyhotoveniu protokolu o určení dane
podľa pomôcok.

Odvolací správny orgán k odvolacím námietkam žalobcu uviedol, že námietky odvolateľa sú
neopodstatnené.

Colný úrad je povinný pri svojich konečných úvahách o vzniku daňovej povinnosti účastníka konania
nadviazať v odôvodnení rozhodnutia na konštatovaný zistený skutkový a právny stav, s prihliadnutím
na vyjadrenia, dôkazné úkony a inú procesnú obranu daňového subjektu v konaní, a v kontexte daných
skutočností deklarovať skutkový a právny stav prípadu, na základe ktorého vznikla odvolateľovi daňová
povinnosť. Koncepciu takéhoto obsahu odôvodnenia rozhodnutia požaduje aj samotné ustanovenie
§ 63 ods.5 zák.č. 563/2009 Z.z., podľa ktorého „rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento
zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie správnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo“.

Odvolací orgán ďalej uviedol, že pod „odôvodnením“, „úvahami“, „závermi“ správcu dane sa v rozhodnutí
nebude rozumieť iba časť rozhodnutia, kde správca dane priamo deklaruje svoj názor, svoje myšlienkové
postupy, kde sa priamo vyporiadava s námietkami daňového subjektu v konaní. Dané dedukčné/úvahové
prvky rozhodnutia, vzhľadom na okolnosti prípadu, jeho zložitosť, závažnosť, môžu z rozhodnutia
vyplývať aj nepriamo, skryte. V konkrétnom rozhodnutí napr. citáciou právnej úpravy na 3. strane v
spojení s konštatovaným skutkovým stavom na strane 2. colný úrad zdôvodňuje/vysvetľuje/dochádza k
záveru, prečo, na základe akého právneho titulu a existujúceho skutkového stavu vznikla v konkrétnom
prípade odvolateľovi daňová povinnosť.



Obsah 6. strany rozhodnutia teda nepredstavuje jediné zdôvodnenie vzniku daňovej povinnosti
odvolateľa, ale iba časť rozhodnutia, kde sa colný úrad osobitne zaoberá námietkami odvolateľa v
konaní. Nemožno teda dať za pravdu odvolateľovi v odvolaní (námietka č.2.), že dôvodom vydania
rozhodnutia je iba konštatovanie, že daňové konanie je procesom nezávislým, od trestného konania
nezávislým, s vlastnými procesnými postupmi a dokazovaním, uplatňovaním odlišných princípov
zavinenia a zodpovednosti. Práve naopak, z obsahu celého odôvodnenia rozhodnutia vyplývajú
rozhodujúce skutočnosti, pre ktoré pristúpil colný úrad k vyrubeniu dane odvolateľovi, a to zistenie SBC,
na jeho základe vznik daňovej povinnosti odvolateľa, jeho odmietnutie podať daňové priznanie vo veci, s
následným postupom colného úradu určovania dane podľa pomôcok, so zdôvodnením, prečo colný úrad
proces určenia dane opakoval a s uvedením metodiky, na základe ktorej colný úrad dospel k určeniu
výšky príslušnej spotrebnej dane.

Nemožno teda ani považovať za opodstatnenú námietku odvolateľa, že colný úrad vyrubenie dane
oprel o právoplatné rozhodnutie o zabezpečení a toto rozhodnutie označil ako dôkaz pre vyrubenie
dane (námietka č.5). Colný úrad iba v kontexte celej prezentovanej genézy prípadu konštatuje, že
už v procesnom štádiu po právoplatnom zabezpečení SBC do vydania rozhodnutia o ich prepadnutí
„mal odvolateľ osobitný procesný dôkazný priestor, kedy mohol vlastnou iniciatívou na svoj prospech
prekladať colnému úradu liberačné poklady, či vyjadrenia, čo však odvolateľ nevyužil“. Nie je však možné
tvrdiť, že by colný úrad konštatoval, že daňová povinnosť odvolateľovi mala vzniknúť práve preto (a len
preto), že nepodal voči rozhodnutiu o zabezpečení odvolanie.

Odvolací orgán nespochybňuje tvrdenie odvolateľa, že v prípade, ak v trestnom konaní sa objektívne
zistí skutkový stav, je správca dane povinný naň prihliadať (námietka č.3.). Danú skutočnosť pričom
nerozporuje ani samotný colný úrad.

Na druhej strane nemožno ani za zarážajúce (odporujúce) považovať konštatovanie colného úradu, že
správca dane nie je viazaný trestným konaním, keď na druhej strane sa opiera o výsledky znaleckého
posudku z odboru daktyloskopie (námietka č.4.).

Žalovaný však ďalej uviedol, že v daňovom konaní je zodpovednosť daňového subjektu založená na
odlišných princípoch, než v trestnom konaní, a teda osoba, ktorá bola oslobodená spod obvinenia
v trestnom konaní, môže byť na rovnakom skutkovom základe uznaná zodpovednou zo vzniku
daňovej povinnosti podľa daňových noriem. S daným faktom je spojená ďalšia skutočnosť, a to
samostatnosť vedenia daňového konania, kde správca dane komplexne a nezávisle vykonáva
dokazovanie skutkového stavu.

Podľa ustanovenia § 22 ods.2 zák.č. 563/2009 Z.z. si správca dane nemôže iba urobiť úsudok, či bol
vo veci daňovým subjektom spáchaný trestný čin. Avšak pre účely dokazovania v daňovom konaní
správca dane, ktorý si osvojil dôkazné podklady z trestného konania, môže toto dokazovanie nanovo
vykonávať, doplňovať, konkretizovať. FR SR dodáva, že správca dane pre účely daňového konania
je viazaný výsledkami skutkového dokazovania v trestnom konaní do momentu, ak sa daný zistený
skutkový stav (dôkazy) v daňovom konaní nekonkretizuje/či nespochybní.

Žalovaný ďalej nepovažoval za opodstatnené ani námietky odvolateľa, že colný úrad nepravdivo
konštatuje tvrdenia o odobratých daktyloskopických stopách, keďže odtlačky odvolateľa boli zistené len
na jednej škatuľke cigariet (námietka č.5., 6.).

Colný úrad vo svojom rozhodnutí nekonštatuje, že by sa mali v prípade zistiť odtlačky odvolateľa na
viacej, než jednom SBC, ako zdôrazňuje odvolateľ. Colný úrad iba konštatuje zrejmý fakt, že bola zistená
vzájomnosť 2 kusov upotrebiteľných daktyloskopických stôp s odtlačkami odvolateľa.

Odvolateľ vo svojom odvolaní, resp. v prechádzajúcom konaní zdôrazňuje subjektívnu stránku prípadu
a v danej súvislosti odkazuje na výsledky skončeného trestného konania. Odvolateľ tak v odvolaní/v
konaní zdôrazňuje, že SBC v skrini nepatria jemu, nemá k nim žiadny vzťah, odtlačky boli zistené iba
na jednom SBC nachádzajúcom sa na skrini, dreváreň nie je v jeho vlastníctve, je k nej voľný prístup.

Práve v súvislosti s charakterom uvedených námietok odvolateľa odvolací orgán zdôraznil, že
predmetom zákona č. 106/2004 Z.z. sú fiškálne záujmy štátu - spotrebná daň z tabakových výrobkov



a jedným z hlavných jeho parciálnych cieľov je minimalizovanie daňových únikov. Ustanovenie § 11
ods.2 písm.a) zák.č. 106/2004 Z.z. preventívne zakladá vznik daňovej povinnosti už za situácie, ak je
preukázané podozrenie z nezákonného nakladania tabakovými výrobkami, ak nie je zrejmé, či bola z
nich odvedená spotrebná daň.

Z uvedeného princípu je taktiež zrejmé, že zákon nebude vždy zaťažovať daňovou povinnosťou priamo
tú osobu, ktorá konala v rozpore s daňovými predpismi, ktorá bola vlastníkom tabakových výrobkov
(keďže takáto osoba nemusí byť známa), ale ak taká osoba nebola zistená, daňovým subjektom podľa
ustanovenia § 12 ods.2 písm.a) zákona č. 106/2004 Z.z. bude tá osoba, u ktorej sa tabakové výrobky
našli.

Odvolací orgán teda zdôrazňuje, že odvolateľ bude zodpovedný za zistený stav (bude niesť ťarchu
daňovej povinnosti) objektívne, t.j. v prípade objektívneho zistenia tabakových výrobkov, ktorých pôvod
alebo spôsob nadobudnutia podľa zákona č. 106/2004 Z.z. nevie odvolateľ preukázať. Už samotná
táto skutočnosť zo zákona predstavuje právny titul vzniku daňovej povinnosti odvolateľa v zmysle
ustanovenia § 11 zák.č. 106/2004 Z.z., bez ohľadu na akékoľvek iné skutočnosti.

V konkrétnom prípade teda nie sú rozhodujúce skutočnosti, v akom osobnom rozsahu participoval
odvolateľ na nakladaní/skladovaní zistených SBC. Daňová povinnosť mu teda nevzniká ako následok
jeho prípadného počínania/nakladania s SBC, ale odvolateľovi vzniká daňová povinnosť na podklade
zistenej objektívnej skutočnosti - existujúceho netransparentného stavu u jeho osoby alebo súvisiaceho
s jeho osobou, že nevedel preukázať pôvod a spôsob nadobudnutia SBC zisteného u neho.

Odvolateľ sa mohol v daňovom konaní liberovať od vzniku daňovej povinnosti v prípade, ak by
jednoznačne, bez pochýb a objektívne preukázal pôvod alebo spôsob nadobudnutia zistených SBC so
zákonom č. 106/2004 Z.z., k čomu však nedošlo.

V daňovom konaní - vo fáze preukazovania, z pozície ustanovenia § 11 ods.2 písm.a) zák.č.106/2004
Z.z., leží dôkazné bremeno predovšetkým na strane odvolateľa, ktorý je povinný dokázať okolnosti,
ktoré ho zbavia zákonom ukladanej daňovej povinnosti. Uvedená dôkazná pozícia odvolateľa vyplýva
zo samotného znenia ustanovení § 11 ods.2 písm.a) zák.č.106/2004 Z.z. a § 12 ods.2 písm.a)
zák.č.106/2004 Z.z., podľa ktorých „daňová povinnosť vzniká... ak nevie preukázať“, ale aj napr. z ust.
§ 24 ods.1 zák.č.563/2009 Z.z..

Colný úrad ako správca dane mohol vyrubiť spotrebnú daň dotknutému daňovému subjektu na základe
ustanovenia § 11 ods.2 písm.a) zák.č. 106/2004 Z.z., už len na základe preukázaného, že sa SBC
nachádzali v drevárni užívanej odvolateľom teda ako preukázaný najbližší faktický, priamy, či nepriamy
ekonomicko-právny kauzálny vzťah odvolateľa k zistenému tovaru.

Zákonná úprava spotrebnej dane z tabakových výrobkov pritom pod slovným spojením „u nej nachádzali“
uvádza objektívny fyzický vzťah, moc osoby nad vecou, existenciu možnosti osoby s touto vecou
nakladať, bez ohľadu na vlastnícky stav veci a bez ohľadu na vôľový, psychický stav osoby k nej, či
na pohnútku, resp. zámer osoby, ako s vecou naložiť, resp. bez ohľadu na okolnosti, z titulu ktorých sa
tovar dostal do sféry daňového subjektu.

To, či odvolateľ bol vlastníkom SBC, či mal k nim konkrétny subjektívny vzťah, nie je rozhodujúce, čo
potvrdzuje aj samotné znenie citovaného ustanovenia § 11 ods.2 písm.a) zák.č.106/2004 Z.z. v podobe
„...a to bez ohľadu na to, či nakladá alebo nakladala s tabakovými výrobkami ako vlastnými.“.

Nie je pritom podstatným, či odvolateľ je reálne vlastníkom tabakových výrobkov, alebo iná tretia osoba.
Vzhľadom na skutočnosť, že správcovi dane sa v rámci dokazovania nepodarilo zistiť ďalšie osoby,
ktorých odtlačky boli na SBC zistené, osobou, u ktorej sa tabakové výrobky v zmysle ustanovení §
11 ods.2 písm.a) zák.č.106/2004 Z.z. nachádzali, bude tá osoba, ktorej kauzálny vzťah k predmetným
cigaretám bude najbližší, teda v konkrétnom prípade odvolateľ.

Odvolateľ sa na svoju obranu snaží zdôrazniť, že v konkrétnom prípade nemožno hovoriť o jeho osobe,
ako subjekte, ktorý by mal mať akýkoľvek vzťah k zisteným SBC (t.j. čo len z objektívnej stránky), avšak
uvedené neobstojí, keďže:



- Hoci odvolateľ tvrdí, že dreváreň nie je majetkom rodiny Č., ale patrí len k obytnému domu, zrejmým
faktom je, že odvolateľ dreváreň využíval, chodil do nej, odkladal si v nej veci.
- Na dôvažok manželka odvolateľa, p. Ľ. Č.Á., do zápisnice ČVS: CKÚ-105/5008-V-2010 na otázku
vyšetrovateľa uviedla: „(Dreváreň) patrí nám od októbra roku 2008, kedy sme sa presťahovali do bytovky
a je to súčasť nášho bytu“. P. Č. taktiež uviedla, že nikto iný, okrem jej rodiny, dreváreň nepoužíva.
- Odvolateľ poukazuje na to, že jeho daktyloskopické odtlačky prstov sa zistili iba na jednom SBC
nachádzajúcom sa na skrini. Nemožno však nebrať do úvahy zrejmý súvis tohto jedného kartónu SBC
na skrini s SBC uloženými v nej, či už z dôvodu takmer identického priestorového uloženia, či presne
rovnakého druhu SBC na skrini a SBC uložených v jej vnútri.

Rozhodnutie žalovaného spočívalo v právnej argumentácii ust. § 12 ods. 2 písm. a/, § 13 ods. 3 z.č.
106/2004 Z.z., § 3 ods. 3, § 24 ods. 4, § 48 ods. 1, 5, § 49 ods. 1, § 63 ods. 5 a § 74 ods. 5 DP.

Žalobca v zákonnej lehote podal žalobu na súd proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 4.3.2015.

Žalobné dôvody :
- nájdené tabakové výrobky sa u žalobcu nenachádzali, dreváreň nie je majetkom rodiny Č., ale patrí
k obytnému domu s viacerými bytmi, tabakové výrobky vydala jeho manželka, vyzvaná príslušnou
hliadkou, na základe anonymného podnetu a poukázal na trestný spis 3T 159/2010,
- daktyloskopické stopy boli odobraté len z jednej škatule, ktorá sa nachádzala na inom mieste, ako
ostatné kartóny tabakových výrobkov, z ktorých boli odobraté stopy i ďalších osôb,
- o existencii nájdených tabakových výrobkov nevedel, u neho sa nenachádzali a u neho neboli zistené,
- žalobcovi nie je zrejmé, ako mohol byť označený za daňový subjekt.

K žalobe sa vyjadril žalovaný dňa 18.11.2015. Obsah uvedeného vyjadrenia je zhodný s dôvodmi
napadnutého rozhodnutia.

Žalovaný má za to, že žalobca na svoju obranu v zásade uvádza skutočnosti totožné, resp. obdobné
námietkam žalobcu v doterajších daňových konaniach, preto si žalovaný dovolí v tomto vyjadrení
odkázať už na uvedené v jeho žalovanom rozhodnutí s doplňujúcim vyjadrením k niektorým špecifickým
námietkam v žalobe:

V súvislosti s námietkami žalobcu o nutnosti pravdivého, presného a úplného zistenia skutkového
stavu žalovaný nespochybňuje, že aj správca dane participuje na objektívnom zistení okolností prípadu.
Uvedená povinnosť správcu dane však nie je absolútna, ale je ohraničená objektívnou možnosťou
správcu dane zabezpečiť, vykonať dôkaz, na podklade ktorého by boli zistené prípadné ďalšie skutkové
okolnosti prípadu. V konkrétnom prípade pritom colný úrad vykonal, resp. zhodnotil všetky dostupné
dôkazy, ktorých vypovedacia hodnota mala relevanciu vo vzťahu k meritu veci.

Dôkazná činnosť správcu dane v daňovom konaní je na dôvažok v zmysle zákona č. 106/2004
Z.z., resp. zákona č. 563/2009 Z.z. limitovaná presunutím dôkazného bremena na samotný dotknutý
daňový subjekt. Ak správca dane zistí rozhodujúce dve rozhodujúce skutkové okolnosti - 1. existenciu
tabakových výrobkov a 2. osobu, u ktorej sa tabakové výrobky zistili, je na tejto osobe, aby vlastným
pričinením, vlastnými dôkaznými tvrdeniami a úkonmi preukázala pôvod a spôsob nadobudnutia
tabakových výrobkov u nej zistených. O uvedenom dôkaznom bremene na strane daňového subjektu
svedčí nielen ustanovenie ň 24 ods.1 zák.č. 563/2009 Z.z. určujúce, ktoré skutočnosti daňový subjekt v
daňovom konaní preukazuje, ale aj samotné ust. § 11 ods.2 písm.a) zák.č.106/2004 Z.z., podľa ktorého
daňová povinnosť vzniká osobe, „ktorá nevie preukázať pôvod alebo spôsob nadobudnutia tabakových
výrobkov v súlade s týmto zákonom“.

Žalovaný nemôže súhlasiť ani s tvrdeniami žalobcu, že dreváreň nie je majetkom rodiny, ale patrí k
obytnému domu s viacerými bytmi. Je zrejmé, že žalobca dreváreň využíval, chodil do nej, odkladal si v
nej veci. Na dôvažok manželka žalobcu, p. Ľ. Č., do zápisnice ČVS: CKÚ-105/2008 - V - 2010 na otázku
vyšetrovateľa uviedla: „(Dreváreň) patrí nám od októbra roku 2008, kedy sme sa presťahovali do bytovky
a je to súčasť nášho bytu“. P. Č. taktiež uviedla, že nikto iný, okrem jej rodiny, dreváreň nepoužíva.



V konkrétnom prípade správca dane zistil uskladnené tabakové výrobky v drevárni užívanej žalobcom,
pričom v dokazovaní bolo ozrejmené, že žalobca používal dreváreň a jeho odtlačky prstov sa zistili na
jednom z SBC. Teda práve žalobca bol zistený ako osoba s najbližším faktickým, priamym, či nepriamym
ekonomicko-právnym kauzálnym vzťahom k zistenému tovaru, teda že tabakové výrobky sa u neho
nachádzali podľa ust. § 11 ods.2 písm.a) zák.č.106/2004 Z.z..

V danej súvislosti neobstoja námietky žalobcu, že boli zo škatúľ odobrané aj iné daktyloskopické stopy
tretích neznámych osôb. Identitu týchto osôb nebolo možné v dokazovaní ozrejmiť, teda zodpovednosť
za vznik daňovej povinnosti spočíva na žalobcovi.

Žalovaný taktiež nepovažuje za relevantné námietky žalobcu, podľa ktorých o tabakových výrobkoch
nemal vedomosť, že v čase zistenia SBC sa nenachádzal v obci N. F. a že za zodpovednú osobu mohla
byť rovnako označená aj jeho manželka. Zodpovednosť daňového subjektu za vznik daňovej povinnosti
z titulu, že nevie preukázať pôvod alebo zákonný spôsob nadobudnutia tabakových výrobkov, ktoré sa
u neho zistili, je objektívna, teda daňová povinnosť, vzniká dotknutej osobe bez ohľadu na jej vedomosť,
či iný subjektívny vzťah k tovaru. Odhliadnuc od uvedeného je diskutabilné namietať, že žalobca nemal
vedomosť o predmetných SBC v drevárni, ak sa u jedného SBC zistil jeho daktyloskopický odtlačok a
ostatné SBC rovnakého druhu boli takmer identicky priestorovo uložené na skrini, ako aj v jej vnútri.

Žalovaný už v rozhodnutí, ako aj v tomto vyjadrení konštatuje, že pod slovným spojením „u neho
nachádzali“ sa chápe širší kontext vzťahu osoby k predmetnému tovaru v priestore a čase. Žalovaný
preto považuje námietky žalobcu o zodpovednosti jeho manželky za neopodstatnené.

Súd v konaní podľa ust. § 247 a nasl. O.s.p. a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu
dospel k záveru, že žaloba bola dôvodná.

Úlohou súdu bolo preskúmať, či určenie dane podľa pomôcok na základe rozhodnutia Colného úradu v
Michalovciach zo dňa 5.5.2014 v sume 5.099,89 EUR a potvrdeného odvolacím orgánom dňa 4.3.2015
zo základu spotrebnej dane z tabakových výrobkov za zdaňovacie obdobie 16.9.2010 je alebo nie je v
súlade so zákonnými ustanoveniami § 11 ods. 2 písm. a/ a § 12 ods. 2 písm. a/ zákona č. 106/2004 Z.z.
o spotrebnej dani z tabakových výrobkov, účinného v čase vzniku daňovej povinnosti.

Pri určení dane podľa pomôcok správne orgány vychádzali z ust. § 24 ods. 4, v nadväznosti na ust. §
48 ods. 1, 3 a § 49 ods. 1 DP. Vychádzal zo skutočnosti, že existenciu tabakových výrobkov zistil v
drevárni, ktorej majiteľom je rodina Č. a určil osobu, u ktorej sa tabakové výrobky zistili.

V uvedenom tvrdení colného úradu je rozpor s tvrdením žalobcu, že táto dreváreň nie je ich majetkom,
iba sa využívala na uskladnenie, kde zhodou okolností sa našli tabakové výrobky patriace aj žalobcovi,
avšak konkrétne pri určení dane podľa pomôcok, nemohla byť žalobcovi v celom rozsahu určená daň
k nájdeným tabakovým výrobkom a to z toho dôvodu, že i keď žalobca disponoval ako s užívacím
priestorom /drevárne/, k nej mali prístup aj iní priestupcovia, keďže ako to vyplýva z trestného spisu
3T 159/2010, právoplatné už dňa 11.3.2013 /teda ešte pred tým, ako bolo vyhotovené prvostupňové
rozhodnutie/, colný úrad už vedel, že aj ďalší disponenti podľa odtlačkov prstov mali prístup k tabakovým
výrobkom a mohli s nimi manipulovať, ibaže ich identita nebola známa. Neidentifikovanosť osôb podľa
odtlačkov prstov pri manipulácii s predmetným prepadnutým tovarom nemôže ísť v celom na ťarchu iba
jednému z týchto priestupcov a to postupom podľa ust. § 12 ods.2 písm.a) zákona o spotrebnej dani.

V uvedenom rozsahu sa colný úrad, ani odvolací správny orgán nevysporiadal dostatočným spôsobom s
námietkou žalobcu v napadnutom rozhodnutí, iba konštatoval, že manželka žalobcu vyšetrovateľovi tiež
uviedla, že nikto iný nepoužíva dreváreň, iba oni /manželia Č. od roku 2008, kedy sa tam presťahovali/,
pričom vyšetrovacie orgány brali do úvahy zrejmý súvis tohto jedného kartónu, ktorý uvádzal žalobca, aj
s ostatnými nájdenými cigaretami, i keď osoba zodpovedná za daňové úniky mohla byť práve tá, ktorá
mohla mať v inkriminovanom období voľný prístup k uvedenej drevárni, uvedené však došetrené nebolo.

Vzhľadom na vznesené žalobné námietky k otázke vzniku daňovej povinnosti žalobcu potom súd
konštatuje, že je tu rozpor v rozsahu určenia dane podľa pomôcok jednému z priestupcov, keď z
trestného spisu jednoznačne vyplýva manipulácia s tabakovými výrobkami aj inými osobami ako bol
žalobca.



Colný orgán neúplne zistil skutkový stav podľa § 24 ods. 4 DP, preto určenie dane podľa pomôcok, i keď
žalobca tvrdil svoju povinnosť pri tomto určení podľa ust. § 48 ods. 1 písm. c/ DP.

Z rozhodnutia žalovaného ďalej nie je zrejmé, ako sa vysporiadal s námietkami žalobcu uvedenými
v jeho odvolaní, k otázkam zastavenia konania v trestnej veci, i keď súd sa stotožňuje s právnym
záverom colného orgánu, že pre daňové konanie je záver z trestného konania nepoužiteľný. Nie je však
akceptovateľný záver v otázke doručenia jeho vyjadrenia k protokolu, o doručovaní podania podľa ust. §
13 ods. 5 DP, vzhľadom na to, že ak nebolo doručené v elektronickej podobe, uvedené nemôže mať taký
následok, že sa na uvedené podanie neprihliada, pretože daňový poriadok takéto ustanovenie nemá.

Zákonná úprava ust. § 13 ods. 6 uvádza, že podanie urobené elektronickými prostriedkami, ak nebolo
podané spôsobom podľa odseku 5, alebo podanie urobené telefaxom je potrebné doručiť aj v listinnej
forme, a to do piatich pracovných dní od odoslania podania urobeného elektronickými prostriedkami
alebo telefaxom, inak sa považuje za nedoručené.

Podľa ust. § 13 ods. 1 DP, podanie možno urobiť písomne alebo ústne do zápisnice.

Podľa ust. § 13 ods. 3 DP podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho
podáva, v akej veci, čo sa navrhuje, a ak to z povahy podania vyplýva, dôvody podania.

Z vyššie uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že aj na písomné podanie je potrebné prihliadať, aj
keď nebolo urobené v elektronickej forme, a ak takto nebolo urobené, nie je možné automaticky prijať
záver, že sa na ďalšie podania neprihliada. Colný orgán iba mohol konštatovať, že nebolo elektronicky
doručené.

Podľa ust. § 11 ods. 1 z.č. 106/2004 Z.z. daňová povinnosť, ak tento zákon neustanovuje inak, vzniká
uvedením tabakových výrobkov do daňového voľného obehu dňom

a) vydania tabakových výrobkov osobe, ktorá nie je oprávnená odoberať tabakové výrobky v pozastavení
dane,
b) vlastnej spotreby tabakových výrobkov v daňovom sklade,
c) prijatia tabakových výrobkov oprávneným príjemcom prepravených na daňové územie v pozastavení
dane,
d) zistenia odcudzenia tabakových výrobkov v pozastavení dane alebo tabakových výrobkov
oslobodených od dane,
e) zistenia chýbajúcich tabakových výrobkov v pozastavení dane s výnimkou tabakových výrobkov
uvedených v § 7 písm.d) a e),
f) vyňatia tabakových výrobkov z pozastavenia dane iným spôsobom, ako je uvedený v písmenách a)
až e),
g) vyrobenia tabakových výrobkov mimo pozastavenia dane s výnimkou prepracovania zahraničného
tovaru v colnom režime aktívny zušľachťovací styk v podmienečnom systéme alebo v colnom režime
prepracovanie zahraničného tovaru pod colným dohľadom,
h) prijatia colného vyhlásenia na prepustenie tabakových výrobkov do voľného obehu, 2aa) ak na takéto
prepustenie nenadväzuje pozastavenie dane,
i) vzniku colného dlhu iným spôsobom ako prijatím colného vyhlásenia,
j) prijatia tabakových výrobkov osobou uvedenou v § 33a ods.2 alebo ozbrojenými silami iných štátov,
ktoré sú stranami Severoatlantickej zmluvy, a ich civilnými zamestnancami, na použitie v súvislosti s
aktivitami podľa medzinárodnej zmluvy, 5) ak na také prijatie nenadväzuje oslobodenie od dane podľa
§ 7 písm.g). a

podľa ust. § 12 ods.1 cit. zákona o spotrebnej dani, ak tento zákon neustanovuje inak, osobou povinnou
platiť daň /ďalej len „platiteľ dane“/ je osoba,

a) ktorá vydala tabakové výrobky osobe, ktorá nie je oprávnená odoberať tabakové výrobky v
pozastavení dane,
b) ktorá je prevádzkovateľom daňového skladu, v ktorom došlo k vlastnej spotrebe tabakových výrobkov,



c) ktorá je oprávneným príjemcom a prijala tabakové výrobky prepravené na daňové územie v
pozastavení dane,
d) ktorá mala v držbe tabakové výrobky v pozastavení dane alebo oslobodené od dane a tie jej boli
odcudzené; ak bola na takéto tabakové výrobky zložená zábezpeka na daň, platiteľom dane je osoba,
ktorá túto zábezpeku na daň zložila,
e) ktorá má v držbe tabakové výrobky a boli u nej zistené chýbajúce tabakové výrobky v pozastavení
dane s výnimkou tabakových výrobkov uvedených v § 7 písm.d) a e),
f) ktorá vyňala tabakové výrobky z pozastavenia dane iným spôsobom, ako je uvedený v písmenách
a) až e),
g) ktorá vyrobila tabakové výrobky mimo pozastavenia dane,
h) na ktorej účet bolo predložené colné vyhlásenie na prepustenie tabakových výrobkov do voľného
obehu, 2aa) ak na takéto prepustenie nenadväzuje pozastavenie dane,
i) ktorej colný dlh vznikol iným spôsobom ako prijatím colného vyhlásenia,
j) ktorá je uvedená v § 33a ods.2, alebo ozbrojené sily iných štátov, ktoré sú stranami Severoatlantickej
zmluvy, a ich civilní zamestnanci, ktorí prijali tabakové výrobky na použitie v súvislosti s aktivitami podľa
medzinárodnej zmluvy, 5) ak na také prijatie nenadväzuje oslobodenie od dane podľa § 7 písm.g)

a podľa ust § 12 ods. 2 cit. zákona platiteľ dane pri vzniku daňovej povinnosti podľa § 11 ods.2 je osoba,
ktorá

a) nevie preukázať v súlade s týmto zákonom pôvod alebo spôsob nadobudnutia tabakových výrobkov
u nej zistených, ktoré sa u nej nachádzajú alebo sa nachádzali, a to bez ohľadu na to, či nakladá alebo
nakladala s tabakovými výrobkami ako vlastnými,
b) dodala na použitie alebo použila tabakové výrobky oslobodené od dane na iný ako určený účel,
c) predala spotrebiteľské balenie cigariet za cenu vyššiu, ako je cena uvedená na kontrolnej známke.

Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že žalobca bol nedostatočným spôsobom
identifikovaný ako osoba - platiteľ dane, keďže rozsah zhabaných cigariet nebol u žalobcu dostatočným
spôsobom zistený, iba bol daný do súvisu s drevárňou, kde mali prístup aj iní priestupcovia, čo vyplývalo
z trestného konania vyššie uvedenom. V čase vykonania obhliadky miesta činu, žalobca nebol prítomný
a fyzicky sa u neho cigarety nenachádzali.

Vzhľadom na vyššie uvedený skutkový a právny záver, súd sa iba čiastočne stotožnil s právnym záverom
žalovaného v napadnutom rozhodnutí, avšak z hľadiska určenia dane podľa pomôcok, nemohol súhlasiť
s tým, že k dani určenia podľa pomôcok bol daný k určeniu celý rozsah nájdených cigariet iba žalobcovi,
bez jeho prítomnosti a nedalo sa presne určiť v akom rozsahu manipuloval žalobca s uvedenými
nájdenými množstvami cigariet.

Z uvedeného dôvodu súd považoval rozhodnutie žalovaného za nepreskúmateľné a preto bolo
rozhodnutie zrušené podľa ust. § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p.

Podľa ust. § 250r O.s.p. ak súd zruší rozhodnutie správneho orgánu, je správny orgán pri novom
prejednaní viazaný právnym názorom súdu.

Žalobcovi vznikli trovy konania 70,- EUR zaplatený súdny poplatok za žalobu ako aj v súvislosti s
právnym zastupovaním. Advokátka uplatnila nárok na odmenu v sume 537,62 EUR za tri úkony právnej
pomoci 3 x 139,83 EUR a 3 x 8,39 EUR za prevzatie zastúpenia, podanie žaloby na súd a účasť na
pojednávaní, ktoré súd priznal v súlade s ust. § 11 ods. 4, § 13a ods. 1 písm. a/, c/, d/, § 16 ods. 3 a §
18 ods. 3 vyhl.č. 655/2004 Z.z. /zo sumy 448,02 EUR je 20 % DPH suma 89,60 EUR/.

Podľa ust. § 250k ods. 1 prvá veta O.s.p., súd zaviazal žalovaného na náhradu odmeny na účet advokáta
tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Číslo účtu advokátka neuviedla, preto nebolo uvedené
vo výroku ani v odôvodnení rozsudku.

Podľa ust. § 250k ods. 1 prvá veta O.s.p, v nadväznosti na ust. § 151 ods. 8 O.s.p., žalovaný bol
zaviazaný k zaplateniu 70,- EUR žalobcovi /súdny poplatok/.



Rozsudok bol prijatý v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch
v znení novely uskutočnenej zákonom č. 33/2011 Z. z. účinnej od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.