{"guid": "09b05a1e-cb31-4639-8ae3-83ed8ff8553f:fbc5fbc9-b438-4e86-9349-7ce7816c7f6f", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7014201397.3", "spisova_znacka": "7S/135/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7S/135/2014 z 3. 2. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 3. februára 2016, sp. zn. 7S/135/2014, ECLI:SK:KSKE:2016:7014201397.3", "identifikacne_cislo": "7014201397", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Iveta Zelenayová", "sudca_id": 554, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-iveta-zelenayova-554", "datum_vydania": "2016-02-03", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "6Sžf/20/2016", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "5c6c8660-b0b4-46b0-a243-bcbe21934ba5:2ab121bf-8e76-44f7-8abe-2eb3060e4084", "datum": "2018-03-20", "vztah": "potvrdene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/333/#paragraf-4.odsek-3.pismeno-s", "nazov": "§ 4 ods. 3 písm. s) zákona č. 333/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/333/#paragraf-4.odsek-3.pismeno-s", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/333-2011/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-250j.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-250j.odsek-2.pismeno-a", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0/#paragraf-250j.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2011/333#paragraf-4"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fbc5fbc9-b438-4e86-9349-7ce7816c7f6f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7014201397.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2016:7014201397.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2016:7014201397.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/135/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014201397
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Juráková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7014201397.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Jurákovej a členov JUDr.
Jozefa Kuruca a JUDr. Pavla Naďa, v právnej veci žalobcu: G.. Š. W., K. X, O., zastúpený: JUDr. Peter
Beluščák, advokát, Jantárova 30, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,
Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 362541/2014 zo dňa 5.9.2014,
takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e   rozhodnutie správneho orgánu vydaného v I. stupni č. 1095631/1/288547/2014 zo dňa
23.6.2014, ako aj rozhodnutie žalovaného č. 362541/2014 zo dňa 5.9.2014 podľa ust. § 250j ods.2
písm.a/ O.s.p. a vec    v r a c i a   žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť na účet advokáta JUDr. Petra Beluščáka, Jantárova 30, Košice odmenu v
sume 435,66 EUR, na č.ú. : IBAN SK4211000000002924887114, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 70,- EUR titulom súdneho poplatku do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím žalovaného uvedeného v úvodnej časti tohto rozsudku, žalovaný ako orgán príslušný
podľa ust. § 4 ods. 3 písm. s/ zákona č. 333/2011 Z.z. v znení nesk. predpisov, potvrdil rozhodnutie
Colného úradu Košice č. 1095631/1/288547/2014 zo dňa 23.6.2014, vo veci úroku z omeškania za
oneskorene zaplatený colný dlh, v sume 438,49 EUR, s poukazom  na ust. § 237 ods. 1 písm. b/, § 238
ods. 1 a § 233 ods. 3 zákona č. 618/1992 Zb. /Colný zákon/, v znení nesk. predpisov.

Z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že odvolací orgán preskúmal odvolacie dôvody žalobcu v rozsahu
odvolacích dôvodov v otázke vznesenej námietky premlčania a zaujal stanovisko, že odvolanie nebolo
opodstatnené.

Účastníkom konania v odvolaní uvedený názor na premlčanie úrokov z omeškania, najmä na začiatok
plynutia tejto premlčacej lehoty nemá oporu v príslušnom zákone. Podľa § 237 ods.1 písm.b/ zákona
č. 618/1992 Zb., ak nebolo clo zaplatené v určitej lehote, bude z nezaplatenej sumy cla vymeraný úrok
z omeškania, ktorý je príslušenstvom cla. Úrok z omeškania nesmie byť nižší ako úrok uvedený v §
233 ods.3 zákona č. 618/1992 Zb. Z dôvodu, že je úrok z omeškania považovaný za príslušenstvo
dlžnej sumy, posudzuje sa podľa rovnakých právnych predpisov ako samotná dlžná suma, teda v danom
prípade podľa príslušných ustanovení zákona č. 618/1992 Zb., ktorý bol účinný v čase vzniku colného
dlhu a následného omeškania s jeho úhradou, i keď k vymeraniu úroku z omeškania došlo až v roku 2014.
Úrok z omeškania však nekopíruje automaticky právny režim colného dlhu, pretože je potrebné zohľadniť
skutkové i právne odlišnosti medzi právnym inštitútom colného dlhu (vymerania colného dlhu) a medzi



právnym inštitútom úroku z omeškania (vymerania úroku z omeškania). Colný dlh vzniká na základe
iných skutkových i právnych okolností než úrok z omeškania a právny režim ich vzniku, vymerania (resp.
oznámenia), určenia ich výšky a ich prípadného zániku je odlišný. Úrok z omeškania má vo vzťahu k
colnému dlhu povahu akcesorického právneho inštitútu, čo znamená, že je priamo závislý na existencii
colného dlhu a vzniká iba v tom prípade, ak tento colný dlh nebol zaplatený v určenej lehote. Kým colný
dlh môže vzniknúť a existovať bez úroku z omeškania (dôjde k jeho zaplateniu v desaťdňovej lehote
splatnosti podľa § 226 ods.1 zákona č. 618/1992 Zb.), existencia úroku z omeškania je vždy viazaná
na skutočnosť, že vznikol a bol vymeraný určitý colný dlh, pričom tento colný dlh nebol v určenej lehote
(desať dní odo dňa oznámenia dlžníkovi ) zaplatený. Minimálne zo skutočnosti, že úrok z omeškania
nemôže vzniknúť a byť vymeraný skôr, než márne uplynula lehota na zaplatenie colného dlhu (čím sa
dlžník dostal do omeškania) je zrejmé, že počítanie plynutia lehôt pri colnom dlhu a pri úroku z omeškania
nemôže byť rovnaké. Začiatok plynutia týchto lehôt je viazaný na rôzne právne skutočnosti a časovo
sa tieto lehoty nemôžu nikdy zhodovať. Okamih vzniku a oznámenia colného dlhu nemôže byť nikdy
totožný s okamihom vzniku a vymerania úroku z omeškania vzťahujúcemu sa k tomuto colnému dlhu.

Tiež je potrebné uviesť, že úrok z omeškania môže byť v plnej výške vymeraný až v čase, kedy je možné
jeho výšku správne určiť, teda až v čase, keď došlo k úplnému zaplateniu dlžnej sumy dovoznej platby.
Až po oneskorenom zaplatení dlžnej sumy, či už dobrovoľne po lehote alebo v rámci núteného výkonu
rozhodnutia, je presne známa doba omeškania a všetky ostatné skutočnosti nevyhnutné pre výpočet a
správne určenie úroku z omeškania. Dlžná suma dovozných platieb bola účastníkom konania uhradená
po čiastkach, v plnej výške až dňa 28.11.1995, čo znamená, že až k uvedenému dňu boli colnému
úradu známe všetky skutočnosti (doba omeškania, výška úrokových sadzieb v jednotlivých obdobiach
omeškania a pod.) potrebné pre správne určenie výšky úroku z omeškania. Až po úplnej úhrade dlžnej
sumy mohol colný úrad realizovať korektne a správne inštitút vymerania úroku z omeškania podľa
§ 237 ods.1 písm.b) zákona č. 618/1992 Zb. Aj keď úrok z omeškania vzniká priamo zo zákona (§
237 ods.2 zákona č. 618/1992 Zb.), nemôže byť splatný a ani vymáhateľný skôr, než bol právne
relevantným spôsobom, teda rozhodnutím, dlžníkovi oznámený. Ustanovenie § 237 ods.1 písm.b/
zákona č. 618/1992 Zb. neurčuje priamo spôsob, akým má colný úrad úrok z omeškania vymerať a ani
neurčuje povinnosť, vymeriavať úrok z omeškania samostatným rozhodnutím za každý deň omeškania.
Takýto postup by v praxi znemožňoval vymeranie úrokov z omeškania i v prípade účastníka konania,
keďže by bolo podľa počtu dní omeškania potrebné vydať 740 samostatných rozhodnutí, čo je technicky
veľmi ťažko realizovateľné a neúmerne by zaťažovalo nielen správny orgán ale aj účastníka konania.
Uvedený postup by tak bol v hrubom rozpore so zásadou hospodárnosti správneho konania. Colný
úrad postupoval správne, keď vymeral úrok z omeškania až po tom, čo bola dlžná suma zaplatená a
boli známe všetky podklady pre správne a úplné určenie výšky úroku z omeškania. Tiež je nevyhnutné
uviesť, že výška úroku z omeškania bola vyčíslená ku dňu úhrady celej sumy colného dlhu, a teda sa už
žiadnym spôsobom po uhradení istiny nezvyšovala. Ide o sumu, ktorá zodpovedá stavu ku dňu úhrady
dlžnej istiny, teda ku dňu 28.11.1995. Skutočnosť, že k vymeraniu úroku z omeškania došlo až v roku
2014 žiadnym spôsobom neovplyvnila výšku úroku z omeškania.

Samotná splatnosť úroku z omeškania je jednoznačne viazaná na vydanie rozhodnutia, ktorým je tento
úrok v zmysle § 237 ods. 1 písm.b) zákona č. 618/1992 Zb. vymeraný a oznámený dlžníkovi. Preto,
ak vychádzame z toho, že úrok z omeškania je v zmysle § 237 ods.1 písm.b) zákona č. 618/1992
Zb. príslušenstvom cla a nasleduje tak v primeranom rozsahu jeho právny režim, je premlčanie práva
vyberať a vymáhať úrok z omeškania v zmysle § 238 ods.1 zákona č. 618/1992 Zb. viazané na
uplynutie lehoty šiestich rokov po roku, v ktorom sa stal tento úrok z omeškania splatným. Ako je zo
spisovaného materiálu zrejmé, predmetný úrok z omeškania bol prvýkrát vymeraný účastníkovi konania
rozhodnutím colného úradu zn. 1095631/1/288547/2014 zo dňa 23.6.2014, doručeným účastníkovi
konania dňa 15.7.2014. Je teda zrejmé, že šesťročná lehota na premlčanie práva vyberať a vymáhať
úrok z omeškania (v prípade ak považujeme právnu konštrukciu, podľa ktorej je úrok z omeškania
príslušenstvom dlžnej sumy, za dôvod pre uplatnenie § 238 ods.1 zákona č. 618/1992 Zb.) ešte
neuplynula. Premlčacia lehota podľa § 238 ods.1 zákona č. 618/1992 Zb., ak sa vzťahuje aj na úrok
z omeškania, nezačala v danom prípade plynúť skôr, ako po tom, čo mohol byť úrok z omeškania
riadne a v plnej výške vymeraný, teda po úplnom zaplatení dlžnej sumy dovoznej platby. Samotná
splatnosť nedoplatku podľa § 238 ods.1 zákona č. 618/1992 Zb., v danom prípade úroku z omeškania,
je jednoznačne viazaná na jeho vymeranie rozhodnutím príslušného správneho orgánu, keďže až na
základe takéhoto rozhodnutia je dlžník povinný plniť a vymeraný nedoplatok sa tak môže stať splatným.
S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací orgán konštatoval, že právo vybrať a vymáhať úrok



z omeškania vymeraný účastníkovi konania rozhodnutím colného úradu zn. 1095631/1/288547/2014
zo dňa 23.6.2014 nebol premlčaný, a preto nemožno na námietku premlčania vznesenú účastníkom
konania prihliadnuť.

Žalobca podal žalobu na súd v zákonnej lehote.

Žalobné dôvody :

- spotrebná daň z piva a celková suma dovoznej platby bola žalobcom oznámená dňa 8.11.1993, celková
suma dovoznej platby sa skladala zo sumy 1.031,43 EUR /spotrebná daň z piva/ a zo sumy 1.210,91
EUR / DPH/,
- colný dlh uhradil žalobca dňa 28.9.1995 v sume 462,10 EUR, dňa 28.11.1995 v sume 657,37 EUR,
dňa 23.5.1996 v sume 434,60 EUR a dňa 21.9.1999 v sume 688,27 EUR,
- istina, z ktorej bol úrok vymeraný bola suma spotrebnej dane - 1.031,43 EUR, splatná dňa 8.11.1993
a k úplnej úhrade došlo dňa 28.11.1995, teda najneskôr dňa 28.11.1995 boli správnemu orgánu známe
všetky údaje potrebné na vymeranie úroku z omeškania,
- vo vzťahu k DPH bolo rozhodnuté dňa 11.10.1999, taktiež bola vznesená námietka premlčania a colným
úradom uznaná,
- na základe oznámenia o začatí konania s výzvou na vyjadrenie zn. 1095631/1/247032/2014 zo dňa
27.5.2014, žalobca proti úroku z omeškania vzniesol námietku premlčania, s poukazom aj na rozsudok
NS SR sp. zn. 2 Sžf 57/2012 zo dňa 18.9.2013.

K žalobe sa vyjadril žalovaný dňa 4.8.2015. Uviedol, že z dôvodu, že je úrok z omeškania považovaný
za príslušenstvo dlžnej sumy, posudzuje sa podľa rovnakých právnych predpisov ako samotná dlžná
suma, teda v danom prípade podľa príslušných ustanovení zákona č. 618/1992 Zb., ktorý bol účinný v
čase vzniku colného dlhu a následného omeškania s jeho úhradou, i keď k vymeraniu úroku z omeškania
došlo až v roku 2014. Úrok z omeškania však nekopíruje automaticky právny režim colného dlhu pretože
je potrebné zohľadniť skutkové i právne odlišnosti medzi právnym inštitútom colného dlhu (vymerania
colného dlhu) a právnym inštitútom úroku z omeškania (vymerania úroku z omeškania). Colný dlh vzniká
na základe iných skutkových i právnych okolností než úrok z omeškania a právny režim ich vzniku,
vymerania (resp. oznámenia, určenia ich výšky a ich prípadného zániku je odlišný. Úrok z omeškania má
vo vzťahu k colnému dlhu povahu akcesorického právneho inštitútu, čo znamená, že je priamo závislý
na existencii colného dlhu a vzniká iba v tom prípade, ak tento colný dlh nebol zaplatený v určenej
lehote. Kým colný dlh môže vzniknúť a existovať bez úroku z omeškania (dôjde k jeho zaplateniu v
desaťdňovej lehote splatnosti podľa § 226 ods.1 zákona č. 618/1992 Zb.), existencia úroku z omeškania
je vždy viazaná na skutočnosť, že vznikol a bol vymeraný určitý colný dlh, pričom tento colný dlh nebol
v určenej lehote (desať dní odo dňa oznámenia dlžníkovi ) zaplatený. Minimálne zo skutočnosti, že úrok
z omeškania nemôže vzniknúť a byť vymeraný skôr, než márne uplynula lehota na zaplatenie colného
dlhu (čím sa dlžník dostal do omeškania) je zrejmé, že počítanie plynutia lehôt pri colnom dlhu a pri úroku
z omeškania nemôže byť rovnaké. Začiatok plynutia týchto lehôt je viazaný na rôzne právne skutočnosti
a časovo sa tieto lehoty nemôžu nikdy zhodovať. Okamih vzniku a oznámenia colného dlhu nemôže byť
nikdy totožný s okamihom vzniku a vymerania úroku z omeškania vzťahujúcemu sa k tomuto colnému
dlhu.

Uviedol tiež, že úrok z omeškania môže byť v plnej výške vymeraný až v čase, kedy je možné jeho
výšku správne určiť, teda až v čase, keď došlo k úplnému zaplateniu dlžnej sumy dovoznej platby. Až
po oneskorenom zaplatení dlžnej sumy, či už dobrovoľne po lehote alebo v rámci núteného výkonu
rozhodnutia, je presne známa doba omeškania a všetky ostatné skutočnosti nevyhnutné pre výpočet a
správne určenie úroku z omeškania. Dlžná suma dovozných platieb bola účastníkom konania uhradená
po čiastkach, v plnej výške až dňa 28.11.1995, čo znamená, že až k uvedenému dňu boli colnému
úradu známe všetky skutočnosti (doba omeškania, výška úrokových sadzieb v jednotlivých obdobiach
omeškania a pod.) potrebné pre správne určenie výšky úroku z omeškania. Až po úplnej úhrade dlžnej
sumy mohol colný úrad realizovať korektne a správne inštitút vymerania úroku z omeškania podľa §
237 ods.1 písm.b) zákona č. 618/1992 Zb. Aj keď úrok z omeškania vzniká priamo zo zákona (§ 237
ods.2 zákona č. 618/1992 Zb.), nemôže byť splatný a ani vymáhateľný skôr, než bol právne relevantným
spôsobom, teda rozhodnutím, dlžníkovi oznámený. Ustanovenie § 237 ods.1 písm.b/ zákona č. 618/1992
Zb. neurčuje priamo spôsob, akým má colný úrad úrok z omeškania vymerať a ani neurčuje povinnosť,
vymeriavať úrok z omeškania samostatným rozhodnutím za každý deň omeškania. Takýto postup by



v praxi znemožňoval vymeranie úrokov z omeškania i v prípade žalobcu, keďže by bolo podľa počtu
dní omeškania potrebné vydať 740 samostatných rozhodnutí, čo je technicky veľmi ťažko realizovateľné
a neúmerne by zaťažovalo nielen správny orgán ale aj účastníka konania. Uvedený postup by tak bol
v hrubom rozpore so zásadou hospodárnosti správneho konania. Colný úrad postupoval správne, keď
vymeral úrok z omeškania až po tom, čo bola dlžná suma zaplatená a boli známe všetky podklady
pre správne a úplné určenie výšky úroku z omeškania. Tiež je nevyhnutné uviesť, že výška úroku z
omeškania bola vyčíslená ku dňu úhrady celej sumy colného dlhu, a teda sa už žiadnym spôsobom po
uhradení istiny nezvyšovala. Ide o sumu, ktorá zodpovedá stavu ku dňu úhrady dlžnej istiny, teda ku dňu
28.11.1995. Skutočnosť, že k vymeraniu úroku z omeškania došlo až v roku 2014 žiadnym spôsobom
neovplyvnila výšku úroku z omeškania. Právnu povinnosť, následkom ktorej k vzniku úroku z omeškania
došlo, porušil žalobca a nie colný orgán. Ak by žalobca riadne a včas uhradil colný dlh, otázka vymerania
úroku z omeškania by nebola aktuálna, a to ani po žalobcom namietanej dlhej dobe devätnástich rokov.

Samotná splatnosť úroku z omeškania je jednoznačne viazaná na vydanie rozhodnutia, ktorým je tento
úrok v zmysle § 237 ods. 1 písm.b) zákona č. 618/1992 Zb. vymeraný a oznámený dlžníkovi. Preto,
ak vychádzame z toho, že úrok z omeškania je v zmysle § 237 ods.1 písm.b) zákona č. 618/1992
Zb. príslušenstvom cla a nasleduje tak v primeranom rozsahu jeho právny režim, je premlčanie práva
vyberať a vymáhať úrok z omeškania v zmysle § 238 ods.1 zákona č. 618/1992 Zb. viazané na uplynutie
lehoty šiestich rokov po roku, v ktorom sa stal tento úrok z omeškania splatným. Ako je zo spisovaného
materiálu zrejmé, predmetný úrok z omeškania bol prvýkrát vymeraný žalobcovi rozhodnutím colného
úradu zn. 1095631/1/288547/2014 zo dňa 23.6.2014, doručeným  žalobcovi dňa 15.7.2014. Je teda
zrejmé, že šesťročná lehota na premlčanie práva vyberať a vymáhať úrok z omeškania (v prípade ak
považujeme právnu konštrukciu, podľa ktorej je úrok z omeškania príslušenstvom dlžnej sumy, za dôvod
pre uplatnenie § 238 ods.1 zákona č. 618/1992 Zb.) ešte neuplynula. Premlčacia lehota podľa § 238
ods.1 zákona č. 618/1992 Zb., ak ju vzťahujeme aj na úrok z omeškania, nezačala v danom prípade
plynúť skôr, ako po tom, čo mohol byť úrok z omeškania riadne a v plnej výške vymeraný, teda po
úplnom zaplatení dlžnej sumy dovoznej platby. Samotná splatnosť nedoplatku podľa § 238 ods.1 zákona
č. 618/1992 Zb., v danom prípade úroku z omeškania, je jednoznačne viazaná na jeho vymeranie
rozhodnutím príslušného správneho orgánu, keďže až na základe takéhoto rozhodnutia je dlžník povinný
plniť a vymeraný nedoplatok sa tak môže stať splatným. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti
odvolací orgán konštatuje, že právo vybrať a vymáhať úrok z omeškania vymeraný účastníkovi konania
rozhodnutím colného úradu zn. 1095631/1/288547/2014 zo dňa 23.6.2014 nebolo premlčané, a preto
nie je možné na námietku premlčania prihliadnuť.

Súd v konaní podľa ust. § 247 a nasl. O.s.p., preskúmal rozhodnutie žalovaného, spolu s konaním, ktoré
mu predchádzalo a zistil, že žalobné dôvody žalobcu boli opodstatnené, preto rozhodnutie žalovaného
zrušil podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Je nepochybné, ako to vyplýva z rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, že colný dlh vznikol dňa
8.11.1993, ktorého splatnosť uplynula dňa 18.11.1993 podľa ust. § 226 ods. 1 prvá veta z.č. 618/1992
Zb. v znení neskorších predpisov. Je tiež nesporné to, že tento colný dlh bol zaplatený v 4 splátkach a
posledná úhrada prebehla dňa 28.11.1995.

Podľa ust. § 238 ods. 1/ cit. zákona, právo vybrať a vymáhať nedoplatok cla sa premlčuje po šiestich
rokoch po roku, v ktorom sa stal splatným. Nedoplatkom cla nie je len istina, ale aj jeho príslušenstvo.
Z uvedeného dôvodu, prvým dňom omeškania bol deň 19.11.1995, najneskôr deň 29.11.1995 a lehota
na vybratie a vymáhanie úroku z omeškania začala plynúť od 1.1.1996 a uplynula dňa 1.1.2002.

Nie je správny preto právny záver žalovaného o plynutí premlčacej lehoty podľa ust. § 237 ods. 1 písm.
b/ cit. zákona.

Podľa ust. § 237 ods. 1 písm. b/ cit. zákona, ak clo nebolo zaplatené v určenej lehote, bude z nezaplatenej
sumy cla vymeraný úrok z omeškania, ktorý je príslušenstvom cla. Úrok z omeškania nesmie byť nižší
ako úrok uvedený v § 233 ods. 3.

Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že colné orgány majú právo vyrubiť úrok z
omeškania, ale tento je možné vyrubovať iba do skončenia premlčacej lehoty, v opačnom prípade sa
vystavuje riziku vznesenej námietky premlčania takejto pohľadávky.



Súd ďalej mal za preukázané, že v období od 1.1.1996 do uplynutia premlčacej lehoty nebol colným
orgánom vykonaný žiadny úkon k úroku z omeškania, teda taký úkon, aby žalobca mohol vedieť, že mu
bude podľa ust. § 237 ods. 1 písm. b/ cit. zákona vymeraný aj úrok z omeškania.

Povinnosť platiť úroky z omeškania, vyplývajúce z vedľajšieho administratívneho právneho vzťahu,
nemôže trvať dlhšie, než trvá hlavný záväzok, pretože uplynutím premlčacej doby sa právo premlčí ako
celok.

Ak dôjde k premlčaniu colného dlhu, nemôže sa potom takýto právny následok uplynutia času
nevzťahovať i na úroky z omeškania, ak povinný subjekt vznesie námietku premlčania vo vzťahu k
úrokom z omeškania.

Záväzok žalobcu na zaplatenie cla zanikol jeho splnením k 28.11.1995, preto ak hlavný záväzok
zanikol, nie je na mieste argumentácia žalovaného, že v prípade úrokov z omeškania by musel
osobitne vyhotovovať niekoľko rozhodnutí, vo vzťahu k postupnému zaplateniu colného dlhu a k nim
prislúchajúcim úrokom z omeškania. Zaplatením colného dlhu bola správnemu orgánu známa doba
omeškania colného dlhu a s účinnosťou od 29.11.1995 mohol prvýkrát uplatniť svoje právo na vybranie
úroku z omeškania, do 1.1.2002 uplatniť svoje právo aj na vymáhanie, ak by bolo v uvedenom období aj
vyúčtované, resp. oznámené žalobcovi. Vzhľadom na to, že takýto postup v konaní správneho orgánu
absentoval,  súd považoval námietku premlčania za opodstatnenú.

Prvýkrát bola žalobcovi oznámená výška úroku až dňa 27.5.2014, začatím konania z vlastného podnetu,
teda oneskorene.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutkové a právne okolnosti, súd zrušil rozhodnutie žalovaného tak, ako
je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu súd priznal právo na náhradu trov konania podľa ust. § 250k
ods. 1 prvá veta O.s.p.

Trovy konania spočívali v odmene za zastupovanie advokátom za:
- 3 úkony právnej pomoci, prevzatie zastúpenia, podanie žaloby na súd, účasti na pojednávaní :  2 x 134,-
EUR + 2 x 8,04 EUR náhrada paušálu, 1 x 143 EUR + 8,58 EUR náhrada paušálu, spolu 435,66 EUR,
- priznané podľa ust. § 11 ods. 4, § 13a ods. 1 písm. a/, c/, d/, § 16 ods. 3 vyhl.č. 655/2004 Z.z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení nesk. predpisov.

Žalobcovi bola priznaná náhrada súdneho poplatku v sume 70,- EUR podľa ust. § 250k ods. 1 prvá veta
O.s.p., v nadväznosti na ust. § 246c ods. 1 a § 151 ods. 8 O.s.p.

Rozsudok bol prijatý v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch
v znení novely uskutočnenej zákonom č. 33/2011 Z. z. účinnej od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia  veci.", "vazby": {"stav": {"sz": "6Sžf/20/2016", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "5c6c8660-b0b4-46b0-a243-bcbe21934ba5:2ab121bf-8e76-44f7-8abe-2eb3060e4084", "datum": "2018-03-20", "vztah": "potvrdene"}}, "cituje": [], "citovane_v": []}