Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6S/102/2014 z 9. 3. 2016
Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 9. marca 2016, sp. zn. 6S/102/2014, ECLI:SK:KSKE:2016:7014200966.1
Krajský súd Košice | 6S/102/2014 | ECLI:SK:KSKE:2016:7014200966.1 | 2016-03-09 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: Colný zákon (618/1992 Zb.)
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/cd50d9c1-8735-4540-99d8-df127029e678
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7014200966.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/102/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200966
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7014200966.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Baranovej, členov senátu
JUDr. Milana Končeka a JUDr. Valérie Mihalčínovej, v právnej veci žalobcu F.. Š. G., bytom H., T. X,
právne zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Beluščákom, Košice, Jantárová 30, proti žalovanému
Finančnému riaditeľstvu SR Banská Bystrica, Lazovná 63, v konaní o žalobe na preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného 12.06.2014 č. 610390/2013, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Podľa § 250j ods.2 písm.a) O.s.p.  z r u š u j e  rozhodnutie žalovaného z 12.06.2014 č. 610390/2013
a rozhodnutie Colného úradu Košice zo dňa 11.11.2013 zn. 9005631/1/438700/2013 a vec   v r a c i a
žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcovi  p r i z n á v a   právo na náhradu trov konania v sume 505,66 eur, ktoré pozostáva zo
zaplateného súdneho poplatku 70,-- eur a trov právneho zastúpenia v sume 435,66 eur, ktorú je žalovaný
povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Colný úrad Košice rozhodnutím z 11.11.2013 č. 9005631/1/438700/2013 vymeral ku dňu 12.06.2013
podľa § 237 colného zákona č. 618/1992 Zb. účinného v čase vzniku colného dlhu, ďalej podľa § 44
zákona č. 222/1992 Zb. o DPH účinného v čase vzniku colného dlhu a podľa § 8 zákona č. 310/1993
Z.z. o spotrebnej dani z piva účinného v čase vzniku colného dlhu žalobcovi do 31.03.2000 fyzická
osoba oprávnená na podnikanie F.. Š. G. COMPACT, miesto podnikania Kuzmányho 33, Košice, DIČ:
5703056392/695 úrok z omeškania v sume 6.408,40 eur za to, že suma dovoznej platby vo výške
2.323,17 eur (69,988 Sk), ktorá bola oznámená dlžníkovi (žalobcovi) dňa 15.03.1994 rozhodnutím v
colnom konaní ev.č.: 566206400612 zo dňa 15.02.1994 pod VS 6206400612 nebola zaplatená do
25.03.1994, t.j. v lehote do 10 dní odo dňa oznámenia colného dlhu.

Colný úrad Košice vymeral úrok z omeškania z dlžnej sumy dovoznej platby vo výške 140 %, 200 %
a 300 % základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska a Európskej centrálnej banky platnej v
prvý deň príslušného kalendárneho štvrťroka, začínajúc dňom nasledujúcim po dni splatnosti dovoznej
platby až do dňa platby, vrátane.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobcovi bola vyššie označeným rozhodnutím z 15.03.1994 oznámená
povinnosť zaplatiť vymeranú sumu dovoznej platby v celkovej výške 2.323,17 eur, ktorá pozostáva zo
spotrebnej dane z piva v sume 1.031,43 eur a DPH v sume 1.291,74 eur. Rozhodnutie bolo žalobcovi
doručené dňa 15.03.1994 a lehota splatnosti uvedenej dovoznej platby uplynula dňa 25.03.1994, pričom
colný dlh bol uhradený po čiastkach tak, že dňa 21.09.1999 v sume 307,54 eur a dňa 12.06.2013 v sume
2.015,63 eur, čím došlo k celkovému omeškaniu s platbou o 7019 dní.



Colný úrad Košice začal z vlastného podnetu konanie vo veci vymerania úrokov z omeškania podľa
zákona o správnom konaní, a to zaslaním oznámenia o začatí konania s výzvou na vyjadrenie, ktorá
bola doručená žalobcovi dňa 23.08.2013.

Dňa 18.09.2013 bolo Colnému úradu Košice doručené vyjadrenie žalobcu, v ktorom vzniesol námietku
premlčania voči pohľadávke v súlade s § 238 zákona č. 618/1992 Zb., pretože uplynula premlčacia doba.

K tejto námietke správny orgán prvého stupňa zaujal také stanovisko, že colný dlh nebol uhradený
v určenej lehote, t.j. v lehote 10 dní a posledná úhrada bola uskutočnená až 12.06.2013, colný úrad
vymeral za celú dobu omeškania s platbou úrok z omeškania. Konanie vo veci vymerania úrokov
sa začalo zaslaním oznámenia o začatí konania s výzvou na vyjadrenie zo dňa 08.08.2013, a toto
oznámenie predchádza samotnému rozhodnutiu o vymeraní úrokov z omeškania. Vzhľadom k tomu, že
nedoplatok na úroku z omeškania v čase zaslania vyjadrenia žalobcu nie je splatným, nemohlo dôjsť
ani k premlčaniu tohto nedoplatku v zmysle § 238 colného zákona.

Na základe vyššie uvedeného colný úrad vymeral žalobcovi v súlade s § 237 ods.1 písm.b) colného
zákona úrok z omeškania v celkovej sume 6.408,40 eur.

Vzhľadom že vymeraný colný dlh vo výške 2.323,17 bol vymeraný za účinnosti colného zákona
č. 618/1992 Zb., pre vymeranie úroku z omeškania ako hmotno-právneho ustanovenia je potrebné
postupovať podľa zákona účinného v čase, kedy úrok z omeškania vznikol.

Žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie, v ktorom uviedol, že dňa 18.09.2013 vzniesol voči
uplatnenej pohľadávke námietku premlčania. Uplatnená pohľadávka je úrok z omeškania a ten je
príslušenstvom hlavnej pohľadávky, teda istiny, ktorú už zaplatil. Istina bola splatná do 25.03.1994. Podľa
238 ods.1 zákona č. 618/1992 Zb. účinného v čase vzniku colného dlhu sa právo vyberať a vymáhať
nedoplatok cla premlčuje po 6 rokoch, po roku v ktorom sa stal splatným.

Pretože istina bola splatná dňa 25.03.1994 a k jej čiastočnej úhrade došlo dňa 12.06.2013, bola táto
posledná splátka istiny vykonaná v čase, keď už istina bola v uhradenej časti premlčaná. Nakoľko
istina je hlavným záväzkom a úroky z omeškania sú vedľajším záväzkom, zdieľajú úroky z omeškania
právny osud istiny. V odvolaní ďalej žalobca konštatoval, že právo na úroky z omeškania vzniká dňom,
kedy sa dlžník dostal do omeškania s plnením svojej splatnej pohľadávky, pričom právo na úroky z
omeškania sa premlčí najneskôr v deň, keď dôjde k premlčaniu hlavnej pohľadávky, nakoľko by v
opačnom prípade existovala kategória nepremlčateľných úrokov z omeškania a dlžník by bol povinný
platiť úroky z omeškania z nezaplatenej premlčanej pohľadávky do nekonečna.

Ku konštatovaniu Colného úradu Košice, ktorým reagoval na vznesenú námietku premlčania, žalobca
uviedol, že právo na úroky z omeškania nevzniká dňom, kedy správny orgán začal konanie vo veci
vymeranie úrokov z omeškania, a ani dňom keď bolo rozhodnuté o vymeraní úrokov z omeškania. Právo
na úroky z omeškania vzniká dňom, kedy sa dlžník dostal do omeškania s plnením splatnej pohľadávky,
a týmto dňom začína plynúť premlčacia lehota pre toto právo ako celok, ako aj pre jednotlivé splátky
prírastku úrokov z omeškania za jednotlivé dni omeškania. Rozhodnutie o vymeraní úrokov z omeškania
má len deklaratórny charakter, tým, že správny orgán konštatuje konkrétnu výšku úrokov k určitému dňu.
V odvolaní žalobca opätovne namietal premlčanie úrokov z omeškania z dôvodu premlčania istiny a z
dôvodu premlčania jednotlivých prírastkov úrokov z omeškania.

Žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie
Colného úradu Košice potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný konštatoval, že žalobcov názor
na premlčanie úrokov z omeškania najmä na začiatok plynutia tejto premlčacej lehoty nemá oporu
v zákone. Podľa § 237 ods.1 písm.b) zákona č. 618/1992 Zb. ak nebolo clo zaplatené v určitej
lehote, bude z nezaplatenej sumy cla vymeraný úrok z omeškania, ktorý je príslušenstvom cla. Úrok z
omeškania nesmie byť nižší ako úrok uvedený v § 233 ods.3 zákona č. 618/1992 Zb. Z dôvodu, že je
úrok z omeškania považovaný za príslušenstvo dlžnej sumy, posudzuje sa podľa rovnakých právnych
predpisov ako samotná dlžná suma, teda podľa zákona č. 618/1992 Zb., ktorý bol určený v čase vzniku
colného dlhu a následného omeškania s jeho úhradou, i keď k vymeraniu úrokov z omeškania došlo až v
roku 2013. Žalovaný poukázal na to, že úrok z omeškania nekopíruje automaticky právny režim colného
dlhu, pretože je potrebné zohľadniť skutkové i právne odlišnosti medzi právnym inštitútom colného



dlhu a medzi právnym inštitútom úroku z omeškania. Colný dlh vzniká na základe iných skutkových i
právnych okolností, než úrok z omeškania a právny režim ich vzniku vymerania určenia ich výšky a ich
prípadného zániku je odlišný. Úrok z omeškania má vo vzťahu k colnému dlhu povahu akcesorického
právneho inštitútu, čo znamená, že je priamo závislý na existencii colného dlhu a vzniká iba v prípade,
ak tento colný dlh nebol zaplatený v určenej lehote. Kým colný dlh môže vzniknúť a existovať bez úroku
z omeškania, existencia úroku z omeškania je vždy viazaná na skutočnosť, že vznikol a bol vymeraný
určitý colný dlh, pričom tento colný dlh nebol v určenej lehote zaplatený. Minimálne zo skutočnosti,
že úrok z omeškania nemôže vzniknúť a byť vymeraný skôr, než márne uplynula lehota na zaplatenie
colného dlhu, je zrejmé, že počítanie plynutia lehôt pri colnom dlhu a pri úroku z omeškania nemôže
byť rovnaké.

Žalovaný ďalej konštatoval, že úrok z omeškania môže byť v plnej výške vymeraný až v čase, kedy
je možné jeho výšku správne určiť, teda až v čase, keď došlo k úplnému zaplateniu dlžnej sumy
dovoznej platby. Až po oneskorenom zaplatení dlžnej sumy, či už dobrovoľne, po lehote alebo v
rámci núteného výkonu rozhodnutia, je presne známa doba omeškania a všetky ostatné skutočnosti
nevyhnutné pre výpočet a správne určenie úroku z omeškania. Dlžná suma dovozných platieb bola
žalobcom uhradená po čiastkach, v plnej výške až dňa 12.06.2013, čo znamená, že až k uvedenému dňu
boli colnému úradu známe všetky skutočnosti potrebné pre správne určenie výšky úroku z omeškania.
Žalovaný ďalej uviedol, že hoci úrok z omeškania vzniká priamo zo zákona, nemôže byť splatný, a
ani vymáhateľný skôr, než bol právne relevantným spôsobom, teda rozhodnutím dlžníkovi oznámený.
Poukázal na to, že ustanovenie § 237 ods.1 písm.d) zákona č. 618/1992 Z.z. neurčuje priamo spôsob,
akým má colný úrad úrok z omeškania vymerať, a ani neurčuje povinnosť vymerať úrok z omeškania
samostatným rozhodnutím za každý deň omeškania. Takýto postup by v praxi znemožňoval vymeranie
úrokov z omeškania i v prípade žalobcu, keďže by bolo podľa počtu dní omeškania potrebné vydať 7019
samostatných rozhodnutí, čo je technicky nerealizovateľné a neúmerne by zaťažovalo nielen správny
orgán, ale aj účastníka konania.

Podľa názoru žalovaného samotná splatnosť úroku z omeškania je jednoznačne viazaná na vydanie
rozhodnutia, ktorým je tento úrok v zmysle zákona vymeraný a oznámený dlžníkovi. Ak úrok z omeškania
je príslušenstvom cla, a nasleduje tak v primeranom rozsahu jeho právny režim, je premlčanie práva
vymerať a vymáhať úrok z omeškania v zmysle § 238 ods.1 zákona č. 618/1992 Zb. viazané na
uplynutie lehoty 6 rokov po roku, v ktorom sa tento úrok z omeškania stal splatným. Úrok z omeškania
bol prvýkrát vymeraný žalobcovi rozhodnutím colného úradu zo dňa 11.11.2013, ktoré bolo doručené
žalobcovi 15.11.2013, a je teda zrejmé, že 6-ročná lehota na premlčanie práva vymerať a vymáhať
úrok z omeškania ešte neuplynula. Podľa žalovaného premlčacia lehota podľa § 238 ods.1 zákona
č. 618/1992 Z.z. nezačala plynúť skôr, ako po tom, čo mohol byť úrok z omeškania riadne a v plnej
výške vymeraný, teda po úplnom zaplatení dlžnej sumy dovoznej platby. Samotná splatnosť úroku z
omeškania je jednoznačne viazaná na jeho vymeranie rozhodnutím príslušného správneho orgánu,
keďže až na základe takéhoto rozhodnutia je dlžník povinný plniť a vymeraný nedoplatok sa tak môže
stať splatným. Z týchto dôvodov žalovaný konštatoval, že právo vybrať a vymáhať úrok z omeškania
vymeraný žalobcovi rozhodnutím colného úradu zo dňa 11.11.2013, nebolo premlčané, a preto na
vznesenú námietku premlčania nebolo možné prihliadnuť.

V zákonnej lehote podal žalobca žalobu, v ktorej navrhol, aby súd po preskúmaní zákonnosti postupu
a rozhodnutia žalovaného a Colného úradu Košice obe rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanému
na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania. V žalobe uviedol, že uznáva
argumentáciu žalovaného, že správny orgán nemôže vymeriavať úroky z omeškania za každý deň
omeškania, ale v danom prípade nie je akceptovateľné, že správny orgán nevymeria úroky z omeškania
v čase, keď má na to všetky potrebné informácie. Žalobca vykonal čiastočnú úhradu vo výške 307,54
eur dňa 21.09.1999. V tento deň mal správny orgán všetky potrebné informácie na vymeranie úroku z
omeškania z tejto sumy. Napriek tomu čakal ešte ďalších 14 rokov, kým tak urobil. Správny orgán mohol
bez akýchkoľvek problémov a bez nadmerného zaťaženia z tejto sumy jediným rozhodnutím vymerať
úrok z omeškania. 14-ročná nečinnosť ostala v rozhodnutím prvostupňového orgánu, ako aj v rozhodnutí
žalovaného nevysvetlená. Nakoľko uplynula zákonná premlčacia doba  podľa § 238 ods.1 zákona č.
618/1992 Zb., tak došlo k premlčaniu práva vyberať a vymáhať úroky z omeškania, nakoľko úroky z
omeškania neboli vymerané, a následne vymáhané v zákonnej premlčacej dobe, t.j. v lehote 6 rokov,



odkedy mal colný úrad všetky informácie potrebné na vymeranie úrokov z omeškania, resp. v lehote 6
rokov odkedy sa dlžník dostal do omeškania.

Žalobca ďalej uviedol, že úhrada druhej splátky bola vykonaná v čase, keď už bolo právo vybrať
a vymáhať nedoplatok cla premlčané. Istina, z ktorej boli úroky z omeškania vymerané, bol splatná
do 25.03.1994. Nakoľko bola istina splatná do dňa 25.03.1994, a k jej čiastočnej úhrade vo výške
2.015,63 eur došlo dňa 12.06.2013, bola posledná splátka istiny vykonaná v čase, keď už istina bola
v uhradenej časti premlčaná. V čase od splatnosti colného dlhu (25.03.1994) až do uplynutia 6-ročnej
zákonnej premlčacej doby nevykonal správny orgán žiadny úkon smerujúci k vybratiu alebo vymoženiu
nedoplatku, ktorý by mal za následok prerušenie plynutia premlčacej doby a začatie plynutia novej
premlčacej doby. Rovnako ako v odvolaní, žalobca konštatoval, že právo na úroky z omeškania sa
premlčí najneskôr v deň, keď dôjde k premlčaniu hlavnej pohľadávky, pretože v opačnom prípade
by existovala kategória nepremlčateľných úrokov z omeškania a dlžník by bol povinný platiť úroky z
omeškania v nezaplatenej premlčanej pohľadávky donekonečna. Povinnosť platiť úroky z omeškania
vyplývajúca z vedľajšieho administratívno-právneho vzťahu nemôže trvať dlhšie než hlavný záväzok,
pretože uplynutím premlčacej doby sa právo premlčí ako celok. Právo na úroky z omeškania vzniká
dňom, keď sa dlžník dostal do omeškania splnením splatnej pohľadávky, a týmto dňom začína plynúť aj
premlčacia lehota pre toto právo ako celok, ako aj pre jednotlivé splátky prírastku úrokov z omeškania za
jednotlivé dni omeškania. Na podporu svojej argumentácie žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho
súdu SR zo dňa 18.09.2013 sp. zn. 2Sžf/57/2012, ako aj na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo
dňa 20.06.2012 sp. zn. 2S/51/2011, ktoré bol uvedeným rozhodnutím Najvyššieho súdu SR potvrdené.
Toto rozhodnutie rieši rovnaký skutkový stav a rovnaké právne argumenty strán, ako v preskúmavanej
veci. Najvyšší súd SR v uvedenom rozhodnutí potvrdzuje právny názor prvostupňového krajského
súdu a žalobcu, že povinnosť vrátiť úroky z omeškania vyplývajúca z vedľajšieho (akcesorického)
administratívneho právneho vzťahu, nemôže trvať dlhšie než trvá hlavný záväzok, pretože uplynutím
premlčacej doby sa právo premlčí ako celok.

Žalobca v žalobe tvrdil, že ním vznesená námietka premlčania voči pohľadávke na úroky z omeškania je
účinná. Čo sa týka úrokov z omeškania zo sumy prvej splátky vo výške 307,54 eur zo dňa 21.09.1999,
došlo k premlčaniu práva vybrať a vymáhať úroky z omeškania, nakoľko správny orgán nevybral a
nevymáhal úroky z omeškania v zákonnej premlčacej dobe od momentu, keď sa dlžník dostal do
omeškania, a ani len od momentu, keď mal správny orgán všetky potrebné informácie na určenie
konečnej sumy úrokov z omeškania. Čo sa týka úrokov z omeškania zo sumy druhej splátky vo výške
2.015,63 eur zo dňa 12.06.2013, platí to, čo je uvedené ohľadom sumy prvej splátky, a navyše bol
colný dlh v čase úhrady predmetnej splátky už premlčaný, a nakoľko bol colný dlh premlčaný, došlo k
premlčaniu práva ako celku, vrátane úrokov z omeškania z predmetnej sumy. Vzhľadom na to žalobca
je toho názoru, že boli porušené ustanovenia § 238 ods.1 zákona č. 618/1992 Zb. účinného v čase
vzniku colného dlhu a žalovaný nepostupoval pri rozhodovaní o odvolaní proti rozhodnutiu Colného
úradu Košice zákonne, keď nerešpektoval predmetné ustanovenia zákona. Rozhodnutie žalovaného,
ako aj rozhodnutie Colného úradu Košice vychádzajú z nesprávne právneho posúdenia veci. Žalovaný
vo svojom vyjadrení z 09.10.2014 navrhol, aby súd žalobu zamietol a nepriznal mu náhradu trov
konania. Obsah vyjadrenia žalovaného je totožný s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. K rozsudku
Najvyššieho súdu SR, na ktorý poukazoval žalobca v žalobe, uviedol, že sa s jeho právnym názorom v
plnom rozsahu nestotožňuje. Správny režim príslušenstva (úrokov z omeškania) je jednoznačne odlišné
od právneho režimu hlavného záväzku (colného dlhu), pretože existencia úrokov z omeškania trvá za
určených podmienok v súlade so zákonom, aj po zániku či premlčaní samotného colného dlhu. Pretože
zákon č. 618/1992 Zb. síce rieši zánik colného dlhu, aj premlčanie colného dlhu, ale vo vzťahu k úrokom z
omeškania rieši len možnosť upustenia do vybratia úroku z omeškania, nemožno prijať názor, že právna
úprava premlčania colného dlhu sa rovnako vzťahu aj na úrok z omeškania. Spomínaný zákon žiadnu
takúto úpravu neobsahuje a jej doplnenie rozhodnutím správneho orgánu by spôsobilo situáciu, kedy
orgán výkonnej moci supľuje legislatívnu činnosť príslušných orgánov v zákonodarnej moci. Žalovaný
ďalej uviedol, že ak by pripustil analógiu, ktorá v správnom práve nemá svoje miesto, analogické použitie
právnej úpravy premlčania colného dlhu aj na premlčanie úroku z omeškania by nemalo prehliadať
základné odlišnosti oboch právnych inštitútov, najmä odlišné podmienky ich vzniku, resp. uplatnenia.
Pretože colný dlh nevzniká v rovnakom okamihu ako úrok z omeškania, nemôže byť prípadná premlčacia



doba pri oboch inštitútoch počítaná rovnako. Na túto skutočnosť nemá vplyv ani akcesorická povaha
úrokov z omeškania k colnému dlhu.

Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného a
Colného úradu Košice v rozsahu žalobných námietok, oboznámil sa s obsahom spisu a dospel k záveru,
že žaloba je dôvodná.

Z obsahu spisu žalovaného vyplýva, že Colný úrad Košice oznámil žalobcovi dňa 08.08.2013 začatie
konania vo veci vymerania úrokov z omeškania. Z oznámenia vyplýva, že Colný úrad Košice vymeral
deklarantovi - F.. Š. G., T. X, H., do 31.03.2000 fyzická osoba oprávnená na podnikanie F.. Š. G.
- COMPACT, miesto podnikania H. XX, H., rozhodnutím v colnom konaní evid.č. 566206400612 zo
dňa 15.02.1994 pod VS 6206400612 colný dlh v celkovej výške 2.323,17 eur, pozostávajúci zo sumy
spotrebnej dane z piva vo výške 1.031,43 eur a sumy DPH vo výške 1.291,74 eur. Rozhodnutie bolo
žalobcovi doručené dňa 15.03.1994 a lehota splatnosti uplynula dňa 25.03.1994. Colný dlh bol uhradený
tak, že dňa 21.09.1999 v sume 307,54 eur a dňa 12.06.2013 v sume 2.015,63 eur, čím došlo k celkovému
omeškaniu s platbou 7019 dní. Žalobca na oznámenie o začatí konania podal písomné vyjadrenie, ku
ktorej vzniesol námietku premlčania voči pohľadávke z titulu úroku z omeškania z dôvodu, že právo
vymáhať nedoplatok cla je premlčané.

Správny orgán prvého stupňa rozhodnutím z 11.11.2013 č. 9005631/1/438700/2013 vymeral žalobcovi
úrok z omeškania v sume 6.408,40 eur a na vznesenú námietku premlčania neprihliadal. Žalovaný v
odvolacom konaní rovnako neuznal vznesenú námietku premlčania a napadnuté rozhodnutie colného
úradu potvrdil.

Podľa § 226 ods.1 a zákona č. 618/1992 Zb. ak colné orgány nepovolili dlžníkovi niektorý zo spôsobov
uľahčenia platby cla uvedený v § 228 - § 233 je clo splatné v lehote 10 dní odo dňa, keď colné orgány
oznámili jeho výšku.

Podľa § 237 ods.1 písm.b) citovaného zákona ak clo nebolo zaplatené v určenej lehote, bude z
nezaplatenej sumy cla vymeraný úrok z omeškania, ktorý je príslušenstvom cla. Úrok z omeškania
nesmie byť nižší ako úrok uvedený v § 233 ods.3.

Podľa § 238 ods.1 citovaného zákona právo vybrať a vymáhať nedoplatok cla sa premlčuje po 6 rokoch
po roku, v ktorom sa stal splatným.

Na premlčanie sa prihliadne iba vtedy, ak to dlžník namieta, a len v rozsahu uplatňovanej námietky (§
238 ods.3 citovaného zákona).

Medzi účastníkmi je sporné, či je možné účinne uplatniť námietku premlčania k úrokom z omeškania,
ak colný dlh bol zaplatený po uplynutí premlčacej doby, resp. od jeho čiastočného zaplatenia uplynula
premlčacia doba.

Právo na úroky vzniká dňom, kedy sa stal dlh splatným a dlžník v lehote splatnosti nezaplatil svoj dlh.

Súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 18.09.2013 č.k. 2Sžf/57/2012, ktorým bol uverejnený
v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR pod č. 67/2014, konštatoval, že
povinnosť platiť úroky z omeškania, vyplývajúce z vedľajšieho (akcesorického) administratívne právneho



vzťahu, nemôže trvať dlhšie, než trvá hlavný záväzok, pretože uplynutím premlčacej doby sa právo
premlčí ako celok.

Ak dôjde k premlčaniu colného dlhu, nemôže sa potom takýto právny následok uplynutia času
nevzťahovať i na úroky z omeškania, ak povinný subjekt vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k
úrokom z omeškania.

V spomínanom rozsudku Najvyššieho súdu SR bolo rozhodované o obdobnej skutkovej a právnej veci,
preto sa krajský súd nemá dôvod odchýliť od právneho názoru Najvyššieho súdu SR.

Žalobca zaplatil dobrovoľne colný dlh po uplynutí premlčacej lehoty a žalovanému vznikla povinnosť
vymerať úroky z omeškania. Žalobca však mal právo namietať premlčanie úrokov z omeškania a táto
námietka bola podľa názoru súdu účinná. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaný nevykonal žiadny úkon
smerujúci k vybratiu alebo vymoženiu nedoplatku, preto považuje za správny právny názor žalobcu, že
spolu pre clo a úroky z omeškania platí rovnaká 6-ročná premlčacia lehota. To, že žalobca dobrovoľne
zaplatil colný dlh po uplynutí premlčacej doby, nemôže byť ešte postihnutý úrokom z omeškania, naviac
keď uplatnil námietku premlčania.

Vzhľadom na to, že súd považoval námietky žalobcu uvedené v žalobe za dôvodné, rozhodol tak,
že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie Colného úradu Košice, podľa § 250j ods.2
písm.a) O.s.p. zrušil, pretože rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Po
zrušení rozhodnutia vec súd vracia žalovanému na ďalšie konanie s tým, že správne orgány sú viazané
právnym názorom súdu (§ 250j ods.7 O.s.p.).

Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu súd priznal právo na náhradu trov konania. Trovy konania
pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku 70,-- eur a trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej
služby, a to prevzatie zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom á 134,-- eur, podanie vo veci samej
á 134,-- eur, účasť na pojednávaní dňa 10.03.2016 143,-- eur, 3 x režijný paušál, a to 2 x po 8,04
eur, 1 x 8,58 eur. Žalovaný je povinný zaplatiť trovy konania na účet právneho zástupcu žalobcu IBAN
SK4211000000002924887114 do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil  skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.