{"guid": "577b8a5d-7f89-4cb6-8b23-36dd390035b0:30d0a0ac-ac3a-4b93-a701-125b09beeb9d", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2015:8509200620.4", "spisova_znacka": "11Co/148/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 11Co/148/2015 z 28. 4. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 28. apríla 2015, sp. zn. 11Co/148/2015, ECLI:SK:KSKE:2015:8509200620.4", "identifikacne_cislo": "8509200620", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Daniela Maštalířová", "sudca_id": 78, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-daniela-mastalirova-78", "datum_vydania": "2015-04-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Poistenie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/30d0a0ac-ac3a-4b93-a701-125b09beeb9d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:8509200620.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2015:8509200620.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2015:8509200620.4/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/148/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8509200620
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:8509200620.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudkýň
JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej a JUDr. Zuzany Matyiovej vo veci žalobkyne N. B., rod. B., nar.
X.X.XXXX, bytom B. C., V. XXXX/XX, zast. JUDr. Michalom Dicom, advokátom, Stará Ľubovňa, ul.
17. novembra 20, proti žalovanej T. R. D. W., a.s., K., X. 2, J.: 31 690 904, zast. JUDr. Gabrielom
Gulbišom, advokátom, Košice, Nemcovej 22, o určenie neplatnosti zrušenia poistenia a o vzájomnom
návrhu žalovanej, o odvolaní žalovanej proti rozsudku 40C 201/2009-255 z 26.9.2013 Okresného súdu
Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   rozsudok.

Zamieta návrh žalovanej na prerušenie konania.

Žalovaná nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej aj „súd“) rozsudkom určil, že zrušenie poistenia vzniknutého poistnou zmluvou
č. XXXXXXXXXX  z 11.5.2000 uzavretou medzi žalobkyňou a žalovanou jednostranným právnym
úkonom žalovanej ku dňu 16.5.2008 je neplatné a vzájomný návrh žalovanej zamietol. Žalovanej uložil
povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania 220,38 € pozostávajúce z náhrady súdneho poplatku 99,50 €
a trov právneho zastúpenia vo výške 120,88 €, ktoré uložil žalovanej zaplatiť na účet právneho zástupcu
žalobkyne JUDr. Michala Dica, advokáta, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalovaná ako poistiteľ a žalobkyňa ako poistená uzatvorili
dňa 11.5.2000 poistnú zmluvu, ktorej predmetom bolo životné poistenie žalobkyne pre prípad dožitia
a pre prípad smrti s poistnou sumou pre prípad smrti 70.000,- Sk (2.323,57 €), pre prípad dožitia
105.771,- Sk (3.510,95 €), začiatok poistenia 11.5.2000, koniec poistenia 11.5.2015. Predmetnú poistnú
zmluvu uzatvorila žalovaná na základe kalkulácie sadzby poistenia, ktorá bola súčasťou obchodného
plánu poisťovacej činnosti poisťovne a bola v súlade s povolením žalovanej na výkon poisťovacej
činnosti na základe rozhodnutia Ministerstva financií Slovenskej republiky z 30.5.1995. Od 1.9.2005
prešla pôsobnosť dohľadu nad kapitálovým trhom a poisťovníctvom na Národnú banku Slovenska, ktorá
vykonala u žalovanej v októbri 2007 dohľad a konštatovala, že kalkulačné vzorce žalovanej nie sú v
súlade s poistno-matematickými metódami na výpočet poistného a technických rezerv a kalkulačné
vzorce niektorých produktov nezohľadňujú všetky záväzky voči poisteným, ktoré sa žalovaná zaviazala
plniť v prípade vzniku poistných udalostí a uložila žalovanej prijať opatrenia na odstránenie a nápravu
nedostatkov. Žalovaná v dôsledku výsledkov dohľadu Národnej banky Slovenska doručila žalobkyni
oznámenie o zániku poistenia v zmysle ust. § 11 ods. 2 VPP s odbytným 30.398,- Sk (1.009,29 €).
Žalobkyňa oznámila žalovanej, že nepožiadala v zmysle VPP o zmenu poistnej zmluvy a vyplatenie



odbytného a trvá na platnosti dojednanej zmluvy. Súd skúmal platnosť poistnej zmluvy s poukazom na
obranu žalovanej a dospel k záveru, že je nepochybné, že účastníci konania uzatvorili platne poistnú
zmluvu, ktorá obsahuje všetky náležitosti stanovené cit. ustanoveniami Občianskeho zákonníka a práva
a povinnosti účastníkov upravovali aj všeobecné poistné podmienky. Právne vec posúdil podľa ust. §
2 ods. 2, § 3 ods. 1, § 788 a nasl. (§§ 797 ods. 1 a 2, 816, 800 ods. 1, 2 a 3, 801, 802 ods. 1 a 2,
800a) a § 575 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 31a zák. č. 186/2004 Z.z., ktorým sa
mení zák. č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve, § 33 ods. 1, § 35 ods. 1 zák. č. 8/2008 Z.z. o poisťovníctve,
pričom právny vzťah medzi účastníkmi založený poistnou zmluvou posudzoval ako spotrebiteľský vzťah
vzhľadom na zákonné kritériá obsiahnuté v § 52 a nasl. OZ. Zdôraznil, že spotrebiteľskou zmluvou
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom a podľa ust.
§ 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto
zákona v neprospech spotrebiteľa, že spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie, že zmluva o poistení je
občianskoprávnym vzťahom, ktorý je upravený súkromným právom, v ktorom účastníci právneho vzťahu
majú rovnaké postavenie, preto k zmene obsahu poistnej zmluvy mohlo dôjsť iba na základe vzájomnej
vôle oboch účastníkov, resp. z iných dôvodov upravených v Občianskom zákonníku. Po vyhodnotení
vykonaných dôkazov dospel k záveru, že žalovaná v konaní nepreukázala, aby došlo medzi účastníkmi
k dohode o zmene obsahu poistnej zmluvy, pokiaľ ide o možnosť ukončenia poistenia, pričom žalobkyňa
neuplatnila právo na zrušenie poistenia a tento dôvod žalovaná uviedla bez vôle žalobkyne, a preto z
tohto dôvodu nemohlo dôjsť k zániku poistnej zmluvy. Vykonaným dokazovaním súd nemal preukázaný
ani žiadny z dôvodov zániku poistenia upravených v ust. § 800 - 802 OZ. Za nedôvodnú považoval tiež
námietku žalovanej, ktorou sa dovolávala zániku povinnosti plniť z dôvodu nemožnosti plnenia v zmysle
§ 575 ods. 2 OZ a dospel k záveru, že žalovanou tvrdené skutočnosti nepreukazujú vzniknutú nemožnosť
plnenia podľa pôvodnej zmluvy, a teda že plnenie v tej časti zaniklo, keďže plnenie nie je nemožné, ak
ho možno uskutočniť za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi alebo až po dojednanom čase. V
prejednávanej veci u žalovanej ide o plnenie za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi, s akými v
čase uzavretia poistnej zmluvy počítala a kalkulovala, v dôsledku čoho nedosiahne taký predpokladaný
zisk. Súd konštatoval, že nesprávnosť výpočtu výšky poistného - nesprávna kalkulácia, ktorý výpočet bol
a je plne v kompetencii žalovanej poisťovne, berúc do úvahy činnosť NBS vo vzťahu k správnosti jeho
výpočtu, sa nemôže premietnuť do dvojstranného zmluvného vzťahu medzi poisťovňou  - žalovanou a
poistencom - žalobkyňou bez súhlasu poisteného a v konečnom dôsledku zánikom poistného vzťahu.
Žalobkyňu totiž nemožno nútiť, aby súhlasila s inou výškou poistného, aká bola dohodnutá oboma
účastníkmi konania v čase uzavretia poistnej zmluvy, len pre chybu pri jej výpočte, ktorá existovala
už v čase uzavretia poistného vzťahu. Odhliadnuc od uvedeného  je potrebné vziať na zreteľ, že
žalovaná má podľa § 23 ods. 1 zák. č. 8/2008 Z.z. vytvárať v súlade s vymedzeným predmetom
podnikania technické rezervy (uvedené pod písm. a) - h), ktoré sa podľa ods. 2 cit. ust. vytvárajú vo
výške dostatočnej na to, aby bola v každom okamihu zabezpečená schopnosť poisťovne uhradiť v
plnej miere všetky záväzky poisťovne vyplývajúce z poistných zmlúv a záväzky poisťovne vznikajúce z
činnosti podľa osobitného predpisu a používajú sa na ich úhradu a, že podľa § 34 ods. 2 cit. zákona na
zabezpečenie schopnosti uhradiť riadne a včas záväzky vyplývajúce z poisťovacej činnosti je poisťovňa
povinná vytvoriť a nepretržite dodržiavať skutočnú mieru solventnosti najmenej vo výške požadovanej
miery solventnosti. Ani uvádzaná zmena právneho predpisu zák. č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve,
ktorá nastala po uzatvorení poistných zmlúv medzi účastníkmi konania a to zák. č. 186/2004 Z.z., do
ktorého bolo s účinnosťou od 1.5.2004 vložené znenie ust. § 31a, podľa ktorého poisťovňa a pobočka
zahraničnej poisťovne sú povinné určiť výšku poistného na základe poistno-matematických metód tak,
aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých záväzkov vrátane tvorby dostatočných
technických rezerv a spôsobu ich umiestnenia (§ 33 ods. 1 zák. č. 8/2008 Z.z. o poisťovníctve)
nespôsobuje objektívnu nemožnosť plnenia na strane žalovanej v dôsledku nesprávnej výšky kalkulácie
pri výpočte výšky poistného, berúc do úvahy aj uvádzané povinnosti poisťovne  na zabezpečenie
schopnosti uhradiť riadne a včas záväzky vyplývajúce z poisťovacej činnosti alebo zo zaisťovacej
činnosti, vytvoriť a nepretržite dodržiavať skutočnú mieru solventnosti najmenej vo výške požadovanej
miery solventnosti a vytvárať si technické rezervy. Nesúhlas poisteného so zmenou poistnej zmluvy
- poistného pre nesprávnu  kalkuláciu pri výpočte výšky poistného zo strany žalovanej poisťovne,
nemôže byť na úkor zmluvnej strany poisteného ako spotrebiteľa, ktorý vstúpil s poisťovňou do poistného
vzťahu za konkrétnych a určitých zmluvných podmienok. Žalobkyňu ako spotrebiteľa nemožno nútiť,
aby pristúpila k takej  zmene poistnej zmluvy, ktorou by si  v konečnom dôsledku zhoršila svoje zmluvné
postavenie. S poukazom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že poistná zmluva uzavretá
medzi účastníkmi je platná, keďže dojednaná doba platnosti je do 11.5.2015 a k zrušeniu poistnej zmluvy



nedošlo žiadnym zákonom ustanoveným spôsobom a žalovaná doručila žalobkyni oznámenie o zrušení
poistnej zmluvy, súd vyhovel návrhu žalobkyne a vyslovil, že zrušenie poistnej zmluvy žalovanou je
neplatné. Mal preukázané tiež splnenie základnej podmienky na podanie žaloby o určenie v zmysle
§ 80 písm. c/ O.s.p., a to naliehavý právny záujem na požadovanom určení tým, že požadovaným
určením sa odstráni stav právnej neistoty v právnom postavení žalobkyne z poistnej zmluvy, keďže
žalovaná spochybňuje platnosť pôvodne dojednanej poistnej zmluvy a protinávrhom sa domáha určenia
platnosti poistnej zmluvy za zmenených podmienok, a preto právne postavenie žalobkyne je neisté.
Vzájomný návrh žalovanej zo dňa 26.10.2012, ktorým sa domáhala určenia platnosti poistnej zmluvy,
avšak za zmenených podmienok v dôsledku podstatnej zmeny vonkajších okolností, za ktorých zmluvné
strany uzatvorili pôvodne dojednanú poistnú zmluvu, ako nedôvodný zamietol, keďže dospel na základe
vykonaného dokazovania k záveru, že poistná zmluva za pôvodne dojednaných zmluvných podmienok
je platná, že nedošlo k zmene poistnej zmluvy dojednaním účastníkov ani z iného dôvodu. O trovách
konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobkyni, ktorá mala vo veci plný úspech, priznal náhradu
trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu vo výške 99,50 € a z trov
právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby (odmena 2 x 53,48 € a paušálna náhrada hotových
výdavkov 2 x 6,95 €) v celkovej výške 120,88 € podľa § 11 ods. 1 písm. b), § 14 ods. 1 písm. a/ vyhl. č.
655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších
predpisov, celkom náhradu trov konania vo výške 220,38 € a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť ju na
účet právneho zást. žalobkyne JUDr. Michala Dica, advokáta, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalovaná z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. b),
c), d) a f) O.s.p., ktoré odôvodnila nasledovne: Súd prvého stupňa podľa jej názoru nezistil správne
a komplexne skutkový stav veci a následne vec nesprávne právne posúdil a rozhodol, napadnutým
rozhodnutím jej odmietol prístup k spravodlivému rozhodnutiu. Tvrdenia žalovanej a všetky ňou
predložené dôkazy vzal do úvahy len vo forme konštatácie ich existencie bez toho, aby ich vykonal
a následne aj vyhodnotil. Je potrebné si uvedomiť, že aj podľa právnej doktríny analyzujúcej poistné
zmluvy z pohľadu dobovej právnej úpravy: „Pri niektorých druhoch zmlúv je verejný záujem na ich
vyváženosti tak veľký, že bol vytvorený osobitný úrad poverený vykonávaním ex ante kontroly týchto
zmlúv. Takéto zmluvy spadajú pod kategóriu tzv. regulovaných zmlúv, ktoré predstavujú medzistupeň
medzi súkromným a verejným právom. Asi najčastejšie sa tieto zmluvy vyskytujú v oblasti verejnej
dopravy, poistných zmlúv a iných vzťahov hromadne distribuovanej spotreby..\" (Csach, K. : Štandardné
zmluvy, Plzeň, Aleš Čenék 2009, s. 142). V tomto svetle je potrebné chápať štátnym dohľadom schválené
všeobecné poistné podmienky za platné zmluvné podmienky, z ktorých súd preto nemôže vyvodiť
záver o ich neplatnosti s poukazom na § 53 Občianskeho zákonníka. Žalovaná preto namietala, že
je vecou súdu vykonať výklad zákona eurokonformne aj v súlade so všetkými pravidlami platiacimi
v komunitárnom práve, teda nielen s pravidlami platnými v spotrebiteľskom práve. Vyčítala súdu,
že sa týmto základnými výkladovými pravidlami neriadil a dospel tak popri neúplných skutkových
zisteniach aj ku nesprávnym právnym záverom v spore tým, že vyhovel žalobe bez zohľadnenia toho,
že žalovaná v konaní uniesla dôkazné bremeno minimálne zmeny právneho vzťahu. Poukázala na
Princípy európskeho zmluvného práva v čl. 1:302, podľa ktorých otázku „primeranosti\" ceny poistenia
je potrebné hodnotiť aj s ohľadom povahu zmluvy a zvyklosti a prax príslušného odvetvia. Pre odvetvie
poisťovníctva je obvyklá prax taká, že závislosť poistného ako ceny plnenia a poistných plnení ako
hlavného predmetu poistnej zmluvy je daná matematickými zásadami. Princípy európskeho zmluvného
práva v zmysle judikatúry ESD ( C- 1/06 ) sú považované za spoločný základ pre zmluvné právo
členských štátov. Podľa čl. 6:105 v spojení s čl. 6:106 ods. 2 Princípov európskeho zmluvného práva „Ak
je ceny alebo iná podmienka určená treťou osobou zrejme neprimeraná, má byť nahradená primeranou
cenou alebo primeranou podmienkou\". Rovnako označené princípy v čl. 6:111 vyžadujú v situácii,
ak sa po uzavretí zmluvy objavia zmenené okolnosti, ktoré činia plnenie zo zmluvy pre niektorú zo
strán extrémne obtiažne, ak tieto okolnosti neboli v čase uzavretia zmluvy predvídateľné, aby dotknutá
strana iniciovala jednanie o novom obsahu zmluvy. Žalovaná považovala postup a rozhodnutie súdu
za nesprávne a bez uplatnenia princípov európskeho zmluvného práva. Uviedla, že návrhom dohody
o urovnaní sporu je dokladovaný a preukázaný jej postoj k ďalšiemu zotrvaniu v poistnom vzťahu so
žalobkyňou s upravenými podmienkami, na ktoré nepristúpila. Právny záujem žalobkyne na určení
trvania poistného vzťahu týmto jej protipostojom bol výrazne zoslabený až vymiznutý, čo súd v konaní
neposudzoval a ani v napádanom rozhodnutí túto okolnosť nepodrobil súdnemu prieskumu, a preto
rozsudok v tejto podstatnej skutočnosti považovala za nepreskúmateľný. Poukázala ďalej na skutočnosť,
že v roku 1997, kedy bola dojednaná aj poistná zmluva so žalobkyňou, bolo uzatváranie poistných zmlúv
regulované štátom a pod jeho dohľadom. V čase uzavretia poistnej zmluvy boli podmienky vzniku i



zániku zmluvného vzťahu jasne definované platnými všeobecnými poistnými podmienkami a zákonom,
pričom normy spotrebiteľského práva v čase vzniku poistenia v zákonných normách neboli upravované.
Vyčítala súdu prvého stupňa, že nepripustil ňou navrhované dôkazy vo vyjadrení zo 4.3.2009, a to dôkaz
správnym spisom MF SR č.52/1024/1995 a výsluch svedka - generálneho riaditeľa správy poistenia
odporcu JUDr. Škapineca , ktorými mohla dokázať celkový skutkový priebeh od vzniku poistenia a
ingerencie štátneho orgánu vo forme priamych zásahov do poistných súkromnoprávnych vzťahov.
Komplexný obraz súdu by založil skutkové zistenie súdu o tom, že poistné vzťahy boli regulované štátom
a že musela splniť všetky podmienky určené a schválené štátom od začiatku poistného vzťahu až do jeho
zániku, na ktorý mali priamy a nezvratný vplyv kontrolné závery Národnej banky Slovenska v rokoch 2007
- 2008. Z týchto skutkových zistení by súd následne vyvodil právne závery a právne posúdenia situácie
inak než v napadnutom rozsudku. Podľa nej postup súdu s prejudikovaním hodnotenia dôkaznej sily
výpovede svedka a dôkaznej sily správneho spisu ústredného orgánu štátnej správy v ničom neobstojí.
Žalovaná podľa názoru súdu je v zmluvnom vzťahu jediný zodpovedný účastník, ktorý však konal pod
tlakom tretej osoby - kontrolného orgánu NBS a v krajnej núdzi bol donútený fakticky vypovedať poistný
vzťah s poukazom na objektívnu nemožnosť plnenia z poistného vzťahu. Podľa § 37 ods. 1 písm. a)
zák. o poisťovníctve poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné vykonávať svoju činnosť
spôsobom, ktorý zohľadňuje a minimalizuje riziká vyplývajúce z jej činnosti a nesmú uzatvárať zmluvy
za nápadne nevýhodných podmienok pre ne, najmä také zmluvy, ktoré ich zaväzujú na hospodársky
neodôvodnené plnenie alebo plnenie zjavne nezodpovedajúce poskytovanej protihodnote alebo ktorými
sú zjavne nedostatočne zabezpečené pohľadávky. Poukázala tiež na argumentáciu v náleze Ústavného
súdu Českej republiky zo dňa 6.11.2007 sp. zn. II. ÚS 3/06, podľa ktorého je úlohou súdu hľadať
výsledok sporu tak, aby bol zlučiteľný s predstavou spravodlivosti, pretože v sporovom konaní sú
obe strany sporu protikladne pôsobiace v snahe docieliť súdne rozhodnutie v čo najväčšej miere vo
svoj prospech. Súd sa však týmto dôsledne neriadil a rozhodol výlučne v jej neprospech. Spravodlivé
rozhodnutie by súd docielil tým, ak by súbežne konal a rozhodol o jej vzájomnom návrhu, ktorý podala
v súdnom konaní voči žalobkyni, a to stanovením pohľadávky 796,25 € (dlžné minulé poistné, ktoré
mala správne platiť žalobkyňa pri mesačných platbách poistného vo výške 25,39 €, namiesto nesprávne
dohodnutého poistného vo výške 17,09 € ) titulom správnej výšky poistného, ktorou by si žalobkyňa
„ predplatila\" konečnú poistnú sumu 2.714,70 €, avšak túto sumu si v skutočnosti „nepredplatila\". Je
preto v rozpore so základnými právnymi zásadami uplatňovanými v súkromnoprávnych vzťahoch, ak
si žalobkyňa uplatňuje nárok na plnenie síce v pôvodne zmluvne dohodnutej výške, avšak v dôsledku
omylu na strane žalovanej, ktorý žalovaná vôbec nezavinila a ktorý vyvstal až takmer po 7 rokoch
od uzavretia poistnej zmluvy medzi účastníkmi. Žalovaná nemohla predvídať, že poistno-matematický
vzorec výpočtu poistného je nesprávne schválený štátnym orgánom a v tomto omyle zotrvala až do
tretej kontroly vykonanej Národnou bankou Slovenska v rokoch 2007-2008. Súd podľa názoru žalovanej
vyvodil nesprávny skutkový záver, že medzi účastníkmi poistného vzťahu nedošlo k dohode o zmene
poistnej zmluvy a že túto skutočnosť sa žalovanej nepodarilo preukázať. Po zásahu kontrolného subjektu
- NBS v rokoch 2007 - 2008 do systému poistných vzťahov žalovanej s množstvom svojich klientov,
ktoré boli uzatvárané od roku 1995 až do vykonanej kontroly NBS v rokoch 2007 a 2008 v nezmenenom
rozsahu podľa rovnakých metód výpočtu výšky poistného, došlo pre žalovanú nepredvídateľne a bez
možnosti zvrátiť daný stav k nutnosti vyhodnotiť danú situáciu tak, že navrhla žalobkyni tri alternatívy
ďalšieho postupu vo vzniknutej situácii, ktorú nezavinila v snahe, aby dosiahla v prvom rade dohodu so
žalobkyňou ( buď zotrvanie v poistnom vzťahu s nižšou hodnotou poistenia resp. pri zachovaní pôvodne
- nesprávne určenej výšky poistného, zotrvanie v poistnom vzťahu s doplatkom poistného zo strany
žalobkyne a tak zachovaním pôvodne určenej výšky poistného plnenia alebo výplata odkupnej hodnoty
s tým, že pri neakceptácii žiadnej z alternatív použije tretiu alternatívu s ukončením poistného vzťahu ).
Žalovaná dokazovala nevyhnutnosť svojho konania voči žalobkyni pri ukončení poistného vzťahu, a to čo
najviac korektným a aj pre žalobkyňu dostupným spôsobom. Súd tieto skutočnosti v odôvodnení svojho
rozhodnutia nesprávne hodnotil v jej neprospech a napadnutým rozhodnutím jej odmietol prístup ku
spravodlivému súdnemu konaniu s rovnosťou zbraní oboch strán v spore a k spravodlivému rozhodnutiu.
Súd vôbec vo svojom rozhodnutí nezohľadnil a nevyhodnotil, že nebyť záverov NBS o zistenom
nedostatku v určení výšky poistného na základe príslušnej poistno - matematickej metódy, ktorú
žalovaná používala od začatia svojej činnosti ako subjekt poisťovníctva od roku 1995 so schválením
predchádzajúcich štátnych orgánov vykonávajúcich dohľad nad výkonom poisťovníctva ( MF SR, Úrad
pre dohľad nad finančným trhom ), žalovaná by nikdy svojvoľne neprikročila ku navrhovaným zmenám
v poistných vzťahoch viacerými alternatívami, resp. až k ukončeniu poistného vzťahu so žalobkyňou.
Žalovaná konala voči žalobkyni formou ukončenia poistného vzťahu len a jedine pre objektívnu
nemožnosť plnenia zapríčinenú vonkajšími faktormi (zmena zák. o poisťovníctve č. 95/2002 Z.z. a z nej



vyplývajúci zásah NBS ako orgánu štátneho dozoru do súkromnoprávnych vzťahov medzi účastníkmi) a
bez subjektívneho zavinenia, následne v krajnej núdzi, keď ukončila poistný vzťah a ponúkla žalobkyni
odkupnú hodnotu poistného s tým, že poistný vzťah z daného dôvodu medzi nimi zanikol. Žalovaná v
odvolaní sa zároveň domáhala prerušenia odvolacieho konania podľa ust. 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. z
dôvodu, že v súčasnosti v inom obsahovo totožnom spore rozhodol odvolací Krajský súd v Košiciach
rozsudkom č. k. 1Co 212/2011 z 24.10.2012 o prípustnosti dovolania pre vyriešenie otázky zásadného
právneho významu, o ktorej doposiaľ rozhodované nebolo a jej vyriešenie bude mať podstatný vplyv aj na
toto prebiehajúce konanie. Skutočnosť, že doteraz žiaden súd neprejudikoval žiadny obdobný skutkový
a právny prípad obdobného charakteru, neznamená, že postup žalovanej pri ukončení poistného vzťahu
z dôvodu objektívnej nemožnosti plnenia podľa § 575 Občianskeho zákonníka vyvolanej zásahom
zvonku - zmenou zákona a z nej vyplývajúcim konaním a postupom NBS, nie je možný a právom
dovolený. Práve atypické a výnimočné prípady, za ktorý považuje aj daný prípad ukončenia poistného
vzťahu so žalobkyňou, sú podľa zákonných noriem predpokladané ako forma ukončenia právneho
vzťahu pre objektívnu nemožnosť plnenia na strane žalovanej vzniknutého nezávisle od jej vôle. Právne
argumentovala v danom prípade aj potrebou vyriešenia otázky zásadného právneho významu, ktorú
odôvodnila tým, že z predmetného poistného vzťahu by mal súd rozhodnúť a spravodlivo prisúdiť obom
účastníkom to, čo im právom náleží. Obaja účastníci vstupovali do právneho vzťahu dobromyseľne a
v dobrej viere dodržať vzájomné záväzky. Situácia žalovanej po kontrole NBS znamenala jej konanie v
krajnej núdzi docieliť v krátkej časovej lehote stanovenej NBS a pod hrozbou vysokej sankcie, resp. straty
poistného kmeňa či straty licencie v danej oblasti podnikania, bola jednoznačne vyvolaná rôznosťou
kontrolných záverov štátnych orgánov v rokoch 1995, 1999 a 2007 (ostatná s odstupom takmer 9-
ich rokov, kedy za toto obdobie došlo k výraznej zmene vonkajších podmienok v štátom regulovanej
forme poistných vzťahov a ku zmene právnych prepisov v SR i v náväznosti na európsky ponímané a
chápané štandardy v tejto oblasti podnikateľskej činnosti žalovanej ). I napriek pravidlu, ktoré žalovaná
bežne dodržiava, že zo zmlúv sa má plniť, toto je výnimočne možné prelomiť vtedy, keď to pripúšťa
zmena právnych predpisov, keď plnenie nie je právom dovolené, resp. v iných výnimočne stanovených
prípadoch. Práve v danej veci ide o takýto prípad, ktorý je výnimočný tým, že právny vzťah musel
zaniknúť na základe ust. § 575 Občianskeho zákonníka a tento spôsob zániku žalovaná aj dokazovala
v súdnom konaní. Súd nemal v tomto prípade prikázať žalovanej, ale aj žalobkyni zotrvať v právnom
vzťahu, ktorého obsah od počiatku zreguloval svojim zásahom iný - tretí subjekt verejnej moci, ktorý je
nezávislý od účastníkov poistného vzťahu a na druhej strane jeden z účastníkov vzťahu, a to žalovaná
- poistiteľ, je povinná postupovať podľa záverov kontrolných zistení aj vo vzťahoch, ktoré už boli
dávno predtým uzavreté. Kontrolný subjekt daný záver učinil s hrozbou najzávažnejších sankcií voči
žalovanej, ktorá sama zistený nedostatok nezavinila a v rokoch 1995 - 2007 jej nikdy nebol vyčítaný,
ba naopak, v priebehu skorších kontrol tieto konštatovali bezporuchový priebeh poistných vzťahov.
Namietala preto, že je vecou súdu vykonať výklad zákona eurokonformne aj v súlade so všetkými
pravidlami platiacimi v komunitárnom práve, teda nielen s pravidlami platnými v spotrebiteľskom práve.
Súd sa týmto základným výkladovým pravidlom podľa jej názoru neriadil a dospel tak popri neúplných
skutkových zisteniach aj ku nesprávnym právnym záverom v spore tým, že vyhovel žalobe a zamietol
vzájomný návrh žalovanej. Žalovaná pri uzatváraní poistnej zmluvy vychádzala z prezumpcie správnosti
úradných rozhodnutí. Žiadna zo zmluvných strán totiž nemohla predpokladať omyl tretieho subjektu
(štát by mal byť v tomto zmysle neomylný) spočívajúci v absolútnej neodbornosti v postupe príslušného
orgánu verejnej moci, ktorý schváleniu výšky jednotlivých finančných parametrov obsahu poistnej zmluvy
predchádzal. Počas trvania právneho vzťahu upraveného predmetnou poistnou zmluvou v roku 1998
bolo príslušným orgánom verejnej moci konštatované, že výška poistného v poistnej zmluve uzavretej
medzi účastníkmi nezodpovedá všetkým záväzkom z poistenia, najmä poistnému plneniu pre prípad
dožitia sa konca poistnej doby. Opodstatnenosť tohto tvrdenia vyplýva z protokolu z roku 2007, ako aj z
nadväzujúcich opatrení, ktoré boli žalovanej uložené (príslušné listiny sú prílohou vyjadrenia k žalobe).
Táto okolnosť znamenala konštatovanie rozporu obsahu poistnej zmluvy v časti poistno - matematickej
závislosti medzi výškou poistného a poistným plnením s § 31a v spojení s § 70a ods. 1 zákona č.
95/2002 Z.z. o poisťovníctve v znení neskorších predpisov. Potreba odstrániť rozpor medzi obsahom
poistnej zmluvy a všeobecne záväzným právnym predpisom vyvolala snahu žalovanej o zosúladenie
obsahu poistnej zmluvy so znením všeobecne záväzného právneho predpisu a ak sa zosúladenie
obsahu poistnej zmluvy s právnym predpisom z oblasti verejného práva dohodou nedosiahlo, bola
teda nútená nepokračovať v poistnom vzťahu, ktorého obsah nebol súladný so zákonom a konštatovať
zánik zmluvného vzťahu pre rozpor so zákonom. Absolútne zotrvanie na zásade pacta sunt servanda
v okolnostiach prípadu na trvaní poistného vzťahu s pôvodným obsahom vedie na strane žalovanej ku
porušovaniu noriem pre žalovanú záväzných v oblasti verejného práva, na strane žalobkyne ku trvaniu



práva na poistné plnenie pre prípad dožitia sa konca poistnej doby, ktoré nie je ekvivalentné a tým ani
primerané žalobkyňou skutočne uhradenej cene hlavného predmetu plnenia. Uplatnenie neadekvátneho
plnenia zo zmluvy uzavretej podľa Občianskeho zákonníka z pohľadu uhradenej ceny zvykne byť
všeobecnými súdmi za určitých okolností posudzované aj ako hraničiace s dobrými mravmi alebo
dokonca až s bezdôvodným obohatením. Netreba strácať zo zreteľa, že cena poistenia nebola určená
žalovanou slobodne, ale bola jej ako záväzná veličina predpísaná orgánom verejnej moci. Vzhľadom na
okolnosť, že cenu hlavného predmetu plnenie v poistnej zmluve a viacerých iných poistných zmluvách
predurčil štát, vzniká bez úpravy obsahu alebo trvania poistného vzťahu riziko narastajúcej škody, ktorú
je možné potenciálne preniesť na štát. Prvostupňový rozsudok poskytol právnu ochranu situácii, v
ktorej žalovaná porušuje povinnosti uvedené vo všeobecne záväznom právnom predpise, žalobkyňa si
nárokuje plnenie vo výške, ktoré si v uhradenej cene v skutočnosti nepredplatila a potenciálne neustále
sa zvyšujúce riziko a nárast škody sa prenáša na štát, kým posledný z vadných poistných vzťahov
nezanikne. Takéto právne riešenie nemôže byť optimálne, a teda ani správne a zákonné. Občiansky
zákonník účinný ku dňu, kedy malo podľa jednej zo zmluvných strán (žalovanej), dôjsť k zániku zmluvy,
čo pre nesúhlas žalobkyne vyústilo do tohto súdneho sporu, vyslovene neobsahuje takú právnu úpravu,
ktorá by umožňovala v prípade synalagmatickej odplatnej zmluvy, aby jednu z podstatných obsahových
náležitostí určil orgán verejnej moci. Občiansky zákonník neupravuje ani takú výslovnú priliehavú právnu
úpravu, ktorá by umožnila zohľadniť všetky skutkové špecifiká prípadu, akými sú dĺžka trvania zmluvného
vzťahu a všetky spoločensko-ekonomické zmeny, ktoré počas trvania poistného vzťahu nastali, pôvodne
orgánmi verejnej moci regulovaný obsah zmluvy, súvzťažnosť medzi povinnosťou zmluvnej strany
dodržať zmluvu za nezmenených podmienok podľa Občianskeho zákonníka a jej povinnosťou zosúladiť
obsah zmluvy, resp. jej obsahové náležitosti s pravidlami podľa verejného práva. Skutkovo podobný
prípad nebol predmetom konania ani pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky, pokiaľ ide o meritum
veci. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 1Cdo 115/2010 uviedol, že dovolací súd v
prejednávanej veci, ktorá je obdobná s touto vecou, „dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny
názor, ktorým by boli súdy viazané“. Z odôvodnenia cit. rozhodnutia dovolacieho súdu vyplýva, že
dôvodom, prečo dovolací súd dosiaľ v takejto veci nerozhodol, bola absencia prípustnosti dovolania
podľa § 237 O.s.p. daná v prejednávanom prípade. Väčší počet doteraz vedených sporov rôznych
žalobcov voči žalovanej v identických právnych vzťahoch vedie k potrebe, aby k predmetnému prípadu
vyslovil dovolací súd záväzný právny názor, ktorým by boli súdy viazané, pretože vo vyššie naznačených
súvislostiach (skutkové špecifiká prípadu, vplyv zmien verejného práva na súkromnoprávne vzťahy,
zmena okolností počas dlhotrvajúceho kontraktu, podobný prípad nebol judikatúrou súdov riešený a
pod.), môže vyvstať niekoľko doposiaľ neriešených otázok zásadného právneho významu. Vzhľadom
na postup prvostupňového súdu a relevantné skutkové a právne okolnosti prípadu môžu vystať právne
otázky, či za situácie, ak počas trvania zmluvného vzťahu podľa zmluvy uzavretej podľa Občianskeho
zákonníka, ktorej jednu z podstatných obsahových náležitostí, a to cenu hlavného predmetu plnenia
určil orgán verejnej moci, dôjde k podstatnej zmene vonkajších, zmluvnými stranami neovplyvniteľných
okolností spočívajúcich v zistení, že cena hlavného predmetu plnenia stanovená orgánom verejnej
moci prenesená do zmluvy bola určená nesprávne, keď tieto okolnosti neboli v čase uzavretia zmluvy
predvídateľné, zmluvným stranám známe a zmluvné strany sa o nich dozvedia počas trvania zmluvného
vzťahu, pričom zotrvanie na nezmenenom obsahu zmluvy spôsobuje porušenie zákonnej povinnosti
jednej zo zmluvných strán, je možné podľa právnej úpravy Občianskeho zákonníka prelomiť zásadu
pacta sunt servanda zánikom zmluvného záväzku po tom, čo k dohode zmluvných strán o úprave
zmluvného vzťahu nedošlo, ďalej v otázke, či v podmienkach jednotného právneho poriadku Slovenskej
republiky môže byť obsah zmluvného vzťahu v súlade so súkromnoprávnou úpravou podľa Občianskeho
zákonníka zároveň svojim obsahom v rozpore s právnou úpravou podľa predpisov z oblasti verejného
práva bez právnych dôsledkov na obsah a trvanie takéhoto zmluvného vzťahu spočívajúcich v zmene
alebo zániku takéhoto právneho vzťahu, ďalej v otázke, či v prípade, že poisťovňa v poistnej zmluve,
ktorej jednotlivé obsahové náležitosti a časti poistnej zmluvy reguloval orgán štátnej správy nad
poisťovníctvom s nadobudnutím účinnosti do 1.5.2004, mala aj po 30.4.2005 určené štátom poistné
poistno-matematicky tak, že výška poistného nezabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých jej záväzkov,
a to záväzku na poistné plnenie pre prípad dožitia sa konca poistnej doby, ďalej v otázke, či za týchto
novovzniknutých a oboma zmluvnými stranami nepredvídateľných podmienok mohla zaniknúť taká
poistná zmluva v dôsledku čiastočnej následnej nemožnosti plnenia podľa § 575 Občianskeho zákonníka
na základe § 31a v spojení s §70a ods. 1 zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v prípade poistnej udalosti vzniknutej po 30.4.2005 a poisťovni povinnosť poskytnúť
časť poistného plnenia vo výške rozdielu medzi poistným plnením pre prípad dožitia sa konca poistnej
doby dohodnutým v zmluve a poistným plnením pre prípad dožitia sa konca poistnej doby určeným z



uhrádzaného poistného poistno-matematicky správne, t.j. v inej - nižšej výške než bolo dohodnuté v
poistnej zmluve s poukazom na to, že zmluvne dohodnuté poistné muselo zabezpečovať podľa orgánov
štátneho dohľadu nad poisťovníctvom trvalú splniteľnosť všetkých záväzkov poisťovne (najmä záväzku
na poistné plnenie pre prípad dožitia sa konca poistnej doby ), tiež v otázke, či pre rozpor určenia
poistného a záväzku z poistenia v časti poistného plnenia pre prípad dožitia sa konca poistnej doby v
poistnej zmluve s § 31a v spojení s § 70a ods. 1 zákona č. 95/2002 Z.z. mohlo dôjsť už počas trvania
poistenia k zániku právneho vzťahu z takejto poistnej zmluvy pre nemožnosť pokračovať v takomto
ďalšom poisťovaní. Pre prípad, ak by sa odvolací súd stotožnil s právnym posúdením prípadu podľa
rozhodnutia súdu prvého stupňa a napadnutý rozsudok potvrdil, žalovaná navrhla, aby odvolací súd
postupujúc podľa § 238 ods. 3 O.s.p. vo výroku potvrdzujúceho rozsudku dovolanie pripustil z dôvodu
riešenia uvedených otázok naliehavého právneho významu, pretože tieto doteraz riešené nie sú a môžu
mať podstatný vplyv na rozhodnutie vo veci samej v tomto, ale i ďalších sporných prípadoch medzi
žalovanou a inými navrhovateľmi. Záverom namietala arbitrárnosť súdneho rozhodnutia a konania, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu o zamietnutí jej vzájomného návrhu, pretože nie je náležite odôvodnené.
Súd neskúmal obsah vzájomnej žaloby a navrhnuté alternatívy jej petitu a dôvodnosť protinávrhu.
Nesúhlasila ani s výrokom o priznaní trov konania v prospech právneho zástupcu žalobkyne, ktorý
je priamo závislý od výroku vo veci samej napadnutého odvolaním. Na základe uvedených dôvodov
navrhla zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť Okresnému súdu Košice I na nové konanie a rozhodnutie
a náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznať.

Žalobkyňa k odvolaniu žalovanej nepodala písomné vyjadrenie.

Odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) s tým,
že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 21.4.2015 v súlade
s § 211 ods. 2 a § 156 ods. 3 O.s.p. a po prejednaní veci v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p.
a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov zamietol návrh žalovanej na prerušenie konania podľa §
109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. a rozsudok podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil ako vecne správny.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd
dal na takéto konanie podnet.

Odvolací súd návrh žalovanej na prerušenie konania podľa cit. ust. ako nedôvodný zamietol, keďže
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 2Cdo 229/2013 z 30.9.2014 rozhodol o dovolaní
žalovanej podanom proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1Co 212/2011 z 24.10.2012 (pre
vyriešenie pripustenej dovolacej otázky zásadného právneho významu, na ktorej odvolací súd založil
svoje rozhodnutie) tak, že dovolanie žalovanej ako nedôvodné zamietol. Nie je preto daný žiadny dôvod,
pre ktorý by malo byť vyhovené návrhu žalovanej na prerušenie odvolacieho konania v prejednávanej
veci do právoplatného skončenia konania o dovolaní vedeného na Najvyššom súde SR pod sp. zn. 2 Cdo
229/2013. Z odôvodnenia cit. rozsudku pritom vyplýva, že Najvyšší súd SR v riešenej (skutkovo a právne
obdobnej) veci sa stotožnil s právnym záverom vysloveným odvolacím Krajským súdom v Košiciach
a jeho právnym posúdením otázky významnej pre rozhodnutie, pričom vyslovil názor, že žalovaná je
viazaná uzavretou zmluvou a pokiaľ by aj bolo preukázané, že orgán štátu, ktorý schvaľoval konkrétne
vzorce produktov je zodpovedný za dôsledky spôsobené nesprávnou kalkuláciou, pre žalovanú by to
neznamenalo zánik povinnosti zo zmluvy, ale vznik nároku voči štátu na náhradu škody (vzniknutej po
splnení záväzkov voči poistníkovi), resp. ušlého zisku. Najvyšší súd SR v cit. rozsudku tiež zdôraznil, že
„ak by prípadne rozhodnutím iného subjektu vznikla žalovanej poisťovni škoda, nemôže to mať žiadny
vplyv na posúdenie nároku žalobkyne voči poisťovni. Je zrejmé, že poisťovňa nekonala v súlade so
zákonom, keď poistný vzťah zrušila spôsobom nedovoleným, a z tohto dôvodu je nárok žalobkyne voči
poisťovni oprávnený“.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa v
prejednávanej veci, a konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu
odkazuje.



Súd prvého stupňa úplne zistil skutkový stav veci, vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov a prednesov účastníkov vyplynuli a vykonané dôkazy správne a úplne vyhodnotil
v súlade s § 132 a nasl. O.s.p. Uplatnený nárok právne posúdil podľa relevantných ustanovení právnych
predpisov, ktoré aj správne vyložil a aplikoval na zistený skutkový stav a vyvodil správne právne závery
o právach a povinnostiach účastníkov, neplatnosti zrušenia poistenia vzniknutého poistnou zmluvou
č. 4014300042 uzavretou  medzi účastníkmi 11.5.2000 a trvaní poistného vzťahu založeného touto
zmluvou. Dospel tiež k správnemu záveru aj v otázke preukázania naliehavého právneho záujmu
žalobkyne na požadovanom určení neplatnosti zrušenia poistenia jednostranným právnym úkonom
žalovanej k 16.5.2008 a trvania poistného vzťahu, ktorý podľa tvrdení žalovanej mal zaniknúť v dôsledku
dodatočnej nemožnosti plnenia spôsobenej zmenou právneho predpisu, ktorá nastala po uzavretí
poistnej zmluvy. V posudzovanom prípade žalobkyňa má naliehavý právny záujem na požadovanom
určení, keďže rozhodnutím súdu o určovacej žalobe sa odstráni stav právnej neistoty v jej právnom
postavení v poistnom vzťahu vyplývajúcom z uzavretej (platnej) poistnej zmluvy. Túto otázku súd prvého
stupňa posúdil v súlade so zásadami ustálenými v súdnej praxi, podľa ktorých naliehavý právny záujem
je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo sa jeho právne
postavenie stalo neistým, a určovacia žaloba je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej
otázky znamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu, alebo práva, a ak sa
určením v porovnaní s existujúcim stavom, právne postavenie žalobcu zlepšuje a uspokojivo odstraňuje
jeho neistota v danom právnom vzťahu.

Skutočnosti a námietky žalovanej uvedené v odvolaní nie sú dôvodné a spôsobilé spochybniť správnosť
skutkových a právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvého stupňa, a neodôvodňujú iné rozhodnutie
o uplatnenom nároku, preto odvolanie žalovanej z hľadísk uplatnených, resp. do úvahy prichádzajúcich
(vzhľadom na obsah odvolania) odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. b/, c/, d/ a f/ O.s.p.
nemožno považovať za opodstatnené. Žalovaná v odvolaní opakovane uvádza námietky, s ktorými sa
súd prvého stupňa náležite, úplne a presvedčivo vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku,
a ktoré nijako nespochybňujú správnosť záveru, že zrušenie poistnej zmluvy jednostranným právnym
úkonom žalovanej je neplatné a poistný vzťah založený platnou poistnou zmluvou uzavretou medzi
účastníkmi dňa 11.5.2000 naďalej trvá, lebo k zániku poistenia z poistnej zmluvy v posudzovanom
prípade nedošlo z dôvodu predpokladaného dohodou zmluvných strán v poistnej zmluve a Všeobecných
poistných podmienkach pre životné poistenie, ani zo žiadneho zákonom upraveného dôvodu. Súd preto
správne a v súlade so zákonom rozhodol, pokiaľ žalobe ako dôvodnej vyhovel. Keďže v danom poistnom
vzťahu medzi účastníkmi nedošlo na základe dohody účastníkov alebo zákona ani k zmene obsahu
zmluvných podmienok v zmysle vzájomného návrhu žalovanej, súd správne žalovanou uplatnený
vzájomný návrh zamietol ako nedôvodný.

Názor žalovanej, že došlo k zániku poistenia podľa § 575 Občianskeho zákonníka z dôvodu (následnej)
nemožnosti jej plnenia po uzatvorení poistnej zmluvy spôsobenej zmenou právneho predpisu - zákona
č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve (s účinnosťou od 1.5.2004 novelizovaného zákonom č. 186/2004 Z.z.,
ktorý v § 31a určil poisťovniam povinnosť určiť výšku poistného na základe poistných matematických
metód tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých jej záväzkov vrátane tvorby
dostatočných technických rezerv a spôsob ich umiestnenia), nie je správny. Odvolací súd sa stotožňuje
so záverom súdu prvého stupňa, že z tohto zákonného dôvodu k zániku poistenia v danom prípade
nedošlo. Žalovanou tvrdené skutočnosti sú subjektívnymi (ekonomickými) dôvodmi na jej strane, a
nepredstavujú objektívnu (všeobecnú) nemožnosť plnenia (nezávislú na osobe dlžníka ani na jeho
vôli), ktorá by bola právnym dôvodom zániku dlžníkovej povinnosti svoj záväzok splniť v zmysle § 575
OZ. Dôsledky opatrenia Národnej banky Slovenska týkajúce sa prepočtu poistného produktu ÚDP -
K a zmenu zákona o poisťovníctve žalovaná nesprávne premietla do záväzkového právneho vzťahu
s poisteným (žalobkyňou) a predčasne jednostranne zrušila poistnú zmluvu aj napriek tomu, že mala
viaceré možnosti, ako sa vysporiadať s daným stavom a zisteným porušením zákona č. 8/2008 Z.z.
(vyjadrenie NBS z 25.1.2012), avšak ako podnikateľský subjekt v záujme svojho zisku k ním nepristúpila
a vzniknutú situáciu riešila protiprávne jednostranným (predčasným) zrušením poistnej zmluvy, keďže
žalobkyňa nesúhlasila s navrhnutou zmenou poistných podmienok. V danom prípade záväzok žalovanej
vyplývajúci z uzavretej poistnej zmluvy bol a je fakticky a právne splniteľný, aj keď za sťažených
podmienok a plnením s väčšími ekonomickými nákladmi, s akými žalovaná kalkulovala v čase uzavretia
poistnej zmluvy, v dôsledku čoho by zrejme nedosiahla predpokladaný zisk, avšak uvedené skutočnosti
nemajú za následok zánik záväzku v zmysle § 575 ods. 1, 2 OZ. Plnenie nie je nemožné, ak ho možno



uskutočniť za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi alebo až po dojednanom čase (§ 575 ods.
2 OZ). Podľa názoru odvolacieho súdu samotný produkt ani právny vzťah z uzavretej poistnej zmluvy
sa nedostal do rozporu so zákonom č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve v znení neskorších predpisov a
výplata poistného plnenia podľa podmienok dohodnutých v poistnej zmluve nie je v rozpore s týmto
zákonom ani so žiadnym právnym predpisom týkajúcim sa poistenia (zákon plnenie z poistnej zmluvy
nezakazoval), nakoľko problémom sa stala len nedostatočná finančná rezerva poisťovne, čo je však
dôvod ekonomický, a nie právny, a preto nejde o objektívnu nemožnosť, ktorá by bola právnym dôvodom
zániku záväzku žalovanej z uzavretej (platnej) poistnej zmluvy.

Napokon za neopodstatnenú treba považovať i námietku žalovanej uvedenú v odvolaní, že súd prvého
stupňa nevykonal ňou navrhnuté dôkazy (ktoré podľa jej názoru boli potrebné pre úplné a správne
zistenie skutkového stavu), keď nevypočul ako svedka jej zamestnanca JUDr. Škapinca, generálneho
riaditeľa správy poistenia, a neoboznámil obsah správneho spisu sp. zn. 52/1024/1995, ktorými mohla
preukázať celkový skutkový priebeh od vzniku poistenia a ingerencie štátneho orgánu vo forme priamych
zásahov do poistných súkromnoprávnych vzťahov žalovanej. K uvedenej námietke odvolací súd uvádza,
že posúdenie návrhu účastníka konania na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré dôkazy budú
vykonané, je vecou súdu (§ 120 ods. 1 O.s.p.), a nie účastníka konania. Súdna prax sa zjednotila
v právnom názore (R 37/1993), že prípadné nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok
neúplnosť skutkových zistení, nie však procesnú vadu podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a ak súd v
priebehu konania nevykonal všetky navrhnuté dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie skutočného
stavu, nemožno to považovať za odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom. Neúplnosť zistenia
skutkového stavu je daná, ak súd nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať právne
významnú skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že súd nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté,
nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Dôkazy navrhnuté žalovanou neboli
spôsobilé preukázať žiadnu právne významnú skutočnosť, preto ich vykonanie pre úplné zistenie
skutkového stavu a rozhodnutie v danej veci nebolo potrebné (k uvedenému pozri tiež rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 229/2013 z 30.9.2014).

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1, 2 O s.p. ako
vecne správny. Dovolanie proti tomuto (potvrdzujúcemu) rozsudku odvolacieho súdu nebolo pripustené,
lebo skutkové otázky vymedzené žalovanou v odvolaní nie sú pre rozhodnutie v prejednávanej
veci rozhodujúce, príp. ide o také právne otázky (posudzované aj týmto potvrdzujúcim rozsudkom
odvolacieho súdu), ktoré boli už rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. rozsudkom
sp. zn. 2Cdo 229/2013 z 20.9.2014) vyriešené, preto nejde v danej veci o rozhodnutie zásadného
významu po právnej stránke (§ 238 ods. 3 O.s.p.).

Žalovaná nemala úspech v odvolacom konaní, preto nemá právo na náhradu jeho trov (§ 224 ods. 1, §
142 ods. 1 O.s.p.), a žalobkyňa náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila, preto o jej trovách nebolo
rozhodnuté (§ 224 ods. 1, § 151 ods. 1 prvá veta O.s.p.).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č.
757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "40C/201/2009", "guid": "ef952d7f-6319-4101-bf35-7a3d89c83af2:eb21f591-902a-4145-bb44-0264992d13cc", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:628673a8-1417-4ba4-84cd-b01310998311", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 3/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/06 z 10. 1. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-01-10", "citacie_n": 148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:628673a8-1417-4ba4-84cd-b01310998311"}, {"guid": "9fa7871a-d219-451c-bc04-dacc75e6ff2f:c95625c9-ff0c-422e-94bd-52b8cb5aa3a5", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2012:8608203387.3", "spisova_znacka": "1Co/212/2011", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 1Co/212/2011 z 8. 5. 2012", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2012-05-08", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:8608203387.3"}], "citovane_v": [{"guid": "e7d57587-e5a0-431d-a607-ccdd63d7934f:8818de6b-f8eb-48ae-98e0-ec036c9dd887", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2016:4212219968.3", "spisova_znacka": "6Co/348/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 6Co/348/2016 z 30. 10. 2016", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2016-10-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4212219968.3"}]}