{"guid": "b6061941-9591-48f6-8eb4-20a81bf4bbfd:0f6def0f-05ac-4d3b-88ad-d1c2fee97f5b", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2015:7512209905.2", "spisova_znacka": "11Co/514/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 11Co/514/2014 z 23. 6. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 23. júna 2015, sp. zn. 11Co/514/2014, ECLI:SK:KSKE:2015:7512209905.2", "identifikacne_cislo": "7512209905", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Daniela Maštalířová", "sudca_id": 78, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-daniela-mastalirova-78", "datum_vydania": "2015-06-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0f6def0f-05ac-4d3b-88ad-d1c2fee97f5b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7512209905.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2015:7512209905.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2015:7512209905.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/514/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7512209905
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7512209905.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudkýň
JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej a JUDr. Evy Feťkovej vo veci žalobcu J. Y. G., s.r.o., Bratislava,
Pajštúnska X, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613
843, proti žalovanej Z. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane
žalovanej Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Nám. legionárov 5,
IČO: 42 176 778, zast. JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, Stropkov, Nám. SNP 7, o zaplatenie
925,04 € istiny s prísl., o odvolaniach žalobcu a vedľajšieho účastníka na strane žalovanej proti rozsudku
18C 160/2012-67 z 18.4.2013 Okresného súdu Košice - okolie

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   rozsudok, okrem výroku o trovách konania vo vzťahu žalobcu a vedľajšieho účastníka.

Mení rozsudok vo výroku o trovách konania vo vzťahu žalobcu a vedľajšieho účastníka tak, že
vedľajšiemu účastníkovi sa priznáva náhrada trov konania vo výške 142,01 €, ktorú je žalobca povinný
zaplatiť JUDr. Ambrózovi Motykovi, advokátovi, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vedľajšiemu účastníkovi sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania vo výške 90,44 €, ktorú je
žalobca povinný zaplatiť JUDr. Ambrózovi Motykovi, advokátovi, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Košice - okolie dňa 12.6.2012 domáhal uloženia
povinnosti žalovanej zaplatiť mu 925,04 € s úrokmi z omeškania vo výške 14,75 % ročne  zo sumy
678,41 € od 13.4.2007 do zaplatenia, na tom skutkovom základe, že pohľadávka voči žalovanej zo
zmluvy o poskytnutí flexipôžičky uzavretej medzi Všeobecnou úverovou bankou a.s., Bratislava ako
veriteľom, a žalovanou ako dlžníčkou dňa 2.6.2005, mu bola postúpená postupcom na základe zmluvy
o postúpení pohľadávok zo dňa 12.4.2007. Žalovaná sa zaviazala poskytnuté finančné prostriedky vrátiť
v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas, avšak dostala sa do omeškania s úhradou dlžnej
sumy, preto veriteľ (postupca) vypovedal zmluvu o úvere dňa 11.12.2006 a výzvou na splatenie zostatku
úveru so splatným príslušenstvom (doručenou žalovanej), vyzval žalovanú na vrátenie peňažných
prostriedkov z titulu úveru vrátane splatného príslušenstva, v lehote určenej v písomnej výzve banky.

Súd prvého stupňa (ďalej aj „súd“) rozsudkom žalobu o zaplatenie sumy 925,04 € s príslušenstvom
zamietol a účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu
účastníkovi na strane žalovanej trovy konania vo výške 71 € na účet jeho právneho zástupcu JUDr.
Ambróza Motyku, advokáta, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.



Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu Všeobecnou
úverovou bankou, a.s. ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom bola dňa 2.6.2005 uzavretá
štandardná formulárová spotrebiteľská zmluva o poskytnutí finančných prostriedkov (zmluva o
poskytnutí flexipôžičky), ktorej obsah žalovaná nemala možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť a ani
neovplyvnila, a takisto nemala možnosť žiadnym podstatným spôsobom zasahovať ani do obsahu
Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s., tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy, a vzhľadom na
to, že žalovaná poskytnutý úver vo výške 30.000,- Sk riadne nesplácala, veriteľ VÚB a.s. zaslal žalovanej
výpoveď zmluvy dňa 11.12.2006 a dňa 12.1.2007 nastala splatnosť dlhu zo zmluvy. Súd uzavretú zmluvu
považoval za zmluvu spotrebiteľskú a uplatnený nárok v danom právnom vzťahu spotrebiteľského
charakteru právne posúdil podľa ustanovení § 2, § 3 ods. 1, § 4 ods. 1,3 a 5 zák. č. 258/2001 Z.z., §
497 a 499, § 502, § 503 ods. 2 a § 265 Obchodného zákonníka, § 3ods. 1, § 39 ods. 1, § 100 ods. 1, §
101 a § 111, § 558 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“), § 4 ods. 8, § 2 písm. u), r), § 7 ods. 2 a 3, §
8 ods. 3 a 4 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, a takisto posúdil aj dohodu o uznaní záväzku
a splátkovom kalendári uzavretú dňa 6.7.2010 (ďalej aj „Dohoda“), ktorá bezprostredne nadväzuje na
spotrebiteľskú zmluvu. Zistil, že ide o žalobcom vopred pripravený štandardizovaný formulár, v ktorom
je zakomponovaná aj formulácia o uznaní premlčaného dlhu, a táto podmienka nebola individuálne
dojednaná a je v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa, preto je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
Súd dospel k záveru, že pri uzavretí Dohody boli naplnené zákonné znaky nekalej obchodnej praktiky
a došlo zo strany žalobcu k porušeniu odbornej starostlivosti pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi,
ktoré podstatne narušilo ekonomické správanie žalovanej ako priemerného spotrebiteľa, a z uvedených
dôvodov je táto dohoda neplatná. Pritom tiež poukázal na rozdielnosť podpisov žalovanej na zmluve
uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou a na dohode o uznaní záväzku, ktorá je
veľmi zreteľne viditeľná. Vzhľadom na námietku premlčania uplatnenú v konaní vedľajším účastníkom
na strane žalovanej, ku ktorej sa pripojila žalovaná, posudzoval jej účinky podľa ustanovení § 100
ods. 1 a 2, § 101 a § 111 OZ a zistil, že dlh z poskytnutého úveru sa stal splatným 12.1.2007, kedy
začala plynúť všeobecná trojročná premlčacia doba, a keďže žalobca podal žalobu na súde 12.6.2012,
dospel k záveru, že námietka premlčania je dôvodná a účinne uplatnená, preto žalobu v celom rozsahu
zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Žalovaná vzhľadom na úspech vo veci
má právo na náhradu trov konania, avšak žiadne preukázateľné trovy jej v konaní nevznikli a neúspešný
žalobca nemá právo na náhradu trov konania, preto súd rozhodol, že účastníkom náhradu trov konania
nepriznáva. O trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom na strane žalovanej
rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 150 ods. 2 O.s.p., lebo bol toho názoru, že trovy konania
uplatnené vedľajším účastníkom pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby
podľa § 14 ods. 1 písm. a), b) vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov (2 x 51,45 €, paušálna náhrada hotových výdavkov 7,63
€ + 7,81 € a náhrada 20 % DPH), celkom vo výške 142,01 € sú neprimerané a prichádza do úvahy
možnosť ich zníženia pri aplikácii § 150 ods. 2 O.s.p. vzhľadom na charakter uplatnenej pohľadávky,
okolnosti, ktoré žalobcu viedli k uplatneniu na súde, postoj a správanie sa žalovanej a s prihliadnutím tiež
na okolnosti poskytovania právnej pomoci, keďže z rozhodovacej činnosti je súdu známe, že advokát
JUDr. Ambróz Motyka zastupuje vedľajšieho účastníka v obdobných veciach v desiatkach až stovkách
iných súdnych sporov, nejde teda len o vzťah na základe individuálneho plnomocenstva v prejednávanej
veci. Vzhľadom na totožný právny problém je prácnosť jednotlivých administratívnych prác a právna
náročnosť jednotlivých úkonov právnej pomoci značne znížená, preto priznal vedľajšiemu účastníkovi
na strane žalovanej náhradu trov konania primerane zníženú vo výške jednej polovice, t.j. v sume 71
€ (142,01 : 2) a uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť ju na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka
(§ 149 ods. 1 O.s.p.).

Rozsudok napadli včas podanými odvolaniami žalobca a vedľajší účastník na strane žalovanej (ďalej
len „vedľajší účastník“).

Žalobca podané odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil a
nedostatočne zistil skutkový stav. Po citácii ust. § 110 ods. 1 a § 558 OZ poukázal na to, že dňa
6.7.2010 žalovaná podpísala dohodu o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach (ďalej len
„Dohoda\"), prostredníctvom ktorej uznala svoj záväzok voči žalobcovi vzniknutý zo zmluvy o poskytnutí
flexipôžičky uzavretej so spoločnosťou Všeobecnou úverovou bankou, a.s., vo výške 925,04 € s prísl. čo
do dôvodu a výšky a zaviazala sa splatiť svoj záväzok. Predmetná Dohoda podľa žalobcu spĺňa všetky
náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť uznania dlhu zo strany dlžníka, teda má písomnú formu,



vyplýva z nej dôvod vzniku pohľadávky, výška pohľadávky a prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť, a zároveň
žalovaná potvrdila vedomosť o premlčaní dlhu a následkoch s tým spojených. V tejto súvislosti žalobca
poukázal na čl. 3 bod 3.4 Dohody, v ktorom je jednoznačne, zrozumiteľne a jasne uvedené: „Dlžník
vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.\" Obsahom Dohody je uznanie dlhu zo
strany žalovanej ako právny inštitút zakotvený v Občianskom zákonníku, pričom právnym následkom
uznania práva, ktorý nastáva priamo zo zákona, je prerušenie plynutia premlčacej doby. To znamená,
že doba, ktorá dovtedy uplynula, sa stáva právne bezvýznamnou a začne plynúť nová 10 - ročná
premlčacia doba, a to priamo zo zákona. Tvrdil, že záväzok, ktorý žalovaná uznala, v čase podpisu
Dohody nebol premlčaný, a súd vychádzal z nepreukázaných skutočností. Právny predchodca žalobcu
- postupca a rovnako ani žalobca nijakým spôsobom neukončili záväzkovo-právny vzťah uzatvorený
medzi postupcom a žalovanou, nakoľko nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, zo strany
žalobcu zmluva nebola vypovedaná a taktiež nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, resp. žalobca a ani
postupca pohľadávky predmetným dokladom nedisponuje. Vzhľadom na uvedené bol toho názoru,
že súd mal nárok posudzovať podľa ust. § 103 OZ, keďže zo zmluvy o poskytnutí flexipôžičky je
nesporné, že zmluvné strany sa dohodli na plnení v splátkach, splatnosť poslednej splátky nastala dňa
5.9.2009 a Dohoda bola podpísaná dňa 2.6.2008, a mal mu priznať prinajmenšom splátky, ktoré v čase
uznania a podpisu Dohody premlčané neboli (počnúc splátkou splatnou k 2.8.2007). Nesúhlasil preto so
zamietnutím žaloby z dôvodu premlčania v plnom rozsahu. Aj napriek uvedenému zastával názor, že v
danom prípade podpisom Dohody došlo k nespochybniteľnému uznaniu dlhu vo výške 678,41 € s prísl.,
čím nastali právne účinky spojené s uznaním práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta OZ (teda namiesto
pôvodnej premlčacej doby odo dňa, keď došlo k uznaniu, začala plynúť nová desaťročná premlčacia
doba), pričom na to, aby nastali účinky predmetného ustanovenia, zákon nevyžaduje vedomosť dlžníka
o premlčaní dlhu v čase uznania. Uznanie premlčaného práva nie je z hľadiska účinkov spojených
s § 110 ods. 1 OZ viazané na vedomosť dlžníka, že uznal premlčané právo. K prerušeniu plynutia
pôvodnej premlčacej doby a začatiu plynutia novej 10 - ročnej premlčacej doby dochádza bez ohľadu
na to, či dlžník v čase uznania o premlčaní vedel alebo nie. Zároveň je však potrebné poukázať na
ust. 51. 3 bod 3.4 Dohody, v ktorom žalovaná potvrdila svoju vedomosť o prípadnom premlčaní dlhu,
tzn. v danom prípade nastali účinky ustanovenia § 558 OZ aj vtedy, ak by ku dňu podpisu Dohody
bola pohľadávka žalobcu považovaná za premlčanú. Úprava obsiahnutá v ustanovení § 558 OZ spája
vedomosť toho, kto uznal premlčaný dlh, o jeho premlčaní, so vznikom vyvrátiteľnej domnienky, že
dlh v čase uznania trval. Žalovaná sama žiadala o možnosť splácať dlžnú sumu v splátkach, keďže
nebola schopná uhradiť dlžnú sumu naraz. Uvedené len potvrdzuje skutočnosť, že po telefonickej
dohode so žalovanou ohľadom splácania dlžnej sumy, bola žalovanej poštou zaslaná predmetná
Dohoda podpísaná žalobcom v dvoch vyhotoveniach s tým, že v prípade jej súhlasu so stanoveným
splátkovým kalendárom obsahom Dohody, táto Dohodu podpísala a v jednom vyhotovení zaslala späť
žalobcovi, teda konala dobrovoľne, bez časovej tiesne, sama zaslala žalobcovi podpísanú Dohodu,
čím sa zaviazala k plneniu svojho záväzku v splátkach a uznala predmetný záväzok. Uviedol ďalej, že
umožnil žalovanej splácanie dlžnej sumy v mesačných splátkach, a teda sa snažil v jej záujme predísť
súdnemu konaniu. Je logické, že si musel zabezpečiť vymožiteľnosť svojej pohľadávky pre prípad
neskoršieho neplnenia splátkového kalendára dlžníkmi, a to práve uznaním dlhu zo strany žalovaných, s
čím je spojené aj plynutie novej premlčacej doby. Vzhľadom na uvedené je absurdné hovoriť o zhoršení
postavenia spotrebiteľa uzatvorením Dohody, keďže ide o prejav slobodnej vôle žalovanej, ktorá si
je vedomá svojho záväzku a jeho splatenia postupne v dohodnutých splátkach. Predmetná Dohoda
neobsahuje žiadne zložité ani zavádzajúce právne formulácie, jej obsah nie je tak rozsiahly, aby sa s
ním žalovaná nemala možnosť oboznámiť a nemožno spochybniť, že ide o prejav jej slobodnej vôle.
Bol toho názoru, že prístupom súdu dochádza k popretiu procesnej zásady rovnosti účastníkov a k
neprimeranej ochrane spotrebiteľa vedúcej k úplnému zbaveniu zodpovednosti spotrebiteľa za plnenie
svojich povinností, ktoré mu zo záväzkového vzťahu vyplývajú. Žalobca poukázal aj na to, že žiadne
zákonné ustanovenie nebráni súdnemu uplatneniu aj premlčaného práva a zároveň premlčaním dlh
nezaniká, teda nemožno ani prinajmenšom hovoriť o použití nekalých obchodných praktík. V danom
prípade došlo navyše k uznaniu dlhu, a teda k plynutiu novej premlčacej doby. Konanie žalovanej
podľa žalobcu nemožno považovať za morálne a čestné, a preto takému konaniu nemôže byť zo strany
súdu poskytnutá ochrana. Dohodou dochádza k zmene v obsahu záväzku zmluvných strán (v spôsobe
plnenia záväzku), ktorá spočíva v tom, že žalovanému je umožnené splácať záväzok v splátkach. V
nadväznosti na uvedené zdôraznil, že dohoda o zmene v obsahu záväzku je zmluvný vzťah, ktorý
vznikol medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom, pričom žalobca ako postupník tu nemá
postavenie dodávateľa v zmysle spotrebiteľskej úpravy. Z uvedeného potom vyplýva, že ustanovenie
Dohody o tom, že žalovaná uznáva svoj záväzok nemohlo jej byť vnútené ako neprijateľná podmienka



v spotrebiteľskej zmluve a na Dohodu sa nevzťahujú ustanovenia o neprijateľných podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách. Žalovaná po tom, čo sa oboznámila s obsahom Dohody, svojím podpisom
uznala svoj existujúci záväzok a vyjadrila svoju vedomosť s premlčaním pohľadávky, nebola k podpisu
Dohody žiadnym spôsobom donútená, uzatvorením predmetnej Dohody taktiež nedochádza k zhoršeniu
jej postavenia ako spotrebiteľa, ale práve naopak, žalobca poskytol žalovanej možnosť plniť už existujúci
splatný záväzok, s plnením ktorého sa dostala do omeškania, v splátkach. Takáto forma dohody
medzi veriteľom a dlžníkom nie je ničím neobvyklým a už vôbec ju nie je možné hodnotiť ako nekalú
obchodnú praktiku zo strany veriteľa. Z vykonaného dokazovania nie je vôbec zrejmé, ako dospel
súd k záveru, že dohoda o splátkach medzi veriteľom a dlžníkom v čase, keď pohľadávka veriteľa
nebola premlčaná, je nekalá obchodná praktika. Spôsob vyhodnotenia predložených dôkazov súdom
považoval za zarážajúci, porušujúci zásadu rovnosti účastníkov konania, kedy súd neprihliadol na
jednoznačný dôkaz, že žalovaná sa dohodla s veriteľom na splátkach, zároveň uznala svoj záväzok
voči žalobcovi. Nesúhlasil ani s rozhodnutím o jeho povinnosti nahradiť trovy právneho zastúpenia
vedľajšieho účastníka, keďže vedľajší účastník - združenie na ochranu spotrebiteľa - musí byť sám z
podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských
veciach. Podľa údajov registrácie Ministerstvom vnútra SR samotné združenie má v radoch členov,
ktorí evidentne majú právnické vzdelanie. Združenia na ochranu spotrebiteľa podľa § 25 zákona č.
250/2007 Z.z. majú pritom možnosť využívať aj určenú podporu ministerstva. Tieto právne závery
ustálil aj Krajský súd v Bratislave vo svojich rozhodnutiach sp. zn. 5Co 26/2012, 3Cob 259/2011,
ktorý v obdobných prípadoch nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia.
Ako vyplýva z dôvodovej správy k zákonu č. 384/2008 Z.z. cieľom novelizácie Občianskeho súdneho
poriadku bolo posilniť ochranu spotrebiteľa v sporoch vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv a umožniť
širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby, najmä združenia na
ochranu spotrebiteľov. Žalobca mal za to, že úmyslom zákonodarcu bolo umožniť kvalifikovanú ochranu
spotrebiteľa priamo na ten účel zriadeným subjektom, ktoré budú spôsobilé poskytnúť spotrebiteľovi
kvalifikovanú pomoc, a ktoré budú v danej oblasti aj materiálne aj personálne vybavené a odborne
kompetentné. Združenie založené na ochranu spotrebiteľa je účelné zakladať len v prípade, ak samotné
združenie je spôsobilé poskytovať ochranu spotrebiteľovi, inak nemožno hovoriť o naplnení samotnej
podstaty zákonných ustanovení, ktoré umožňujú ich vznik. Ak združenie tento predpoklad nenapĺňa, je
nutné tento nedostatok odstrániť buď v rámci samotného združenia alebo takéto združenie nenapĺňa
základy predpoklad svojej existencie a nie je účelné povoliť vstup takéhoto združenia do konania.
Združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu odporcu, a to oznámením
o vstupe združenia do konania, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby a návrh na priznanie trov
konania. Z uvedeného je zrejmé, že pred zaslaním oznámenia o vstupe do konania, združenie nemá
žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade a len z označenia účastníkov konania usudzuje, že ide
o spotrebiteľskú vec. Zastával názor, že len na základe skutočnosti, že žalovaným je spotrebiteľ, bez
akýchkoľvek vedomostí o predmete a stave konania, je nemožné pripraviť sa na zastupovanie v tej
ktorej veci, a teda naplniť podstatu právneho úkonu - príprava a prevzatie právneho zastúpenia. Vedľajší
účastník viaceré procesné podania nadbytočne opakuje bez uvedenia nových, významných skutočností
vzťahujúcich sa na predmet sporu. Na uvedené upozornil aj Krajský súd v Košiciach v rozhodnutí
sp. zn. 6Co 141/2012. Paušálny vstup združenia zastúpeného advokátom do konaní, v ktorých pre
vstup nebol žiadny dôvod, iba zbytočne navyšuje trovy konania a navodzuje dojem, že účelom vstupu
nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho
zastúpenia. Na priznanie náhrady trov konania je nevyhnutné splnenie podmienok vyžadovaných §
142 O.s.p., a to najmä účelnosť vynaložených trov konania. Trovy konania vedľajšieho účastníka
podľa názoru žalobcu nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva.
Združenie v predmetnom konaní nevystupuje ani ako splnomocnený zástupca žalovaných, pričom títo
o vstupe združenia do konania pravdepodobne ani nemali žiadnu vedomosť, čo vyjadril aj Krajský súd v
Prešove v rozhodnutiach sp. zn. 13Co 35/2012 a 13Co 36/2012. Súd nepriznaním náhrady trov konania
vedľajšiemu účastníkovi neporušuje základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní
podľa čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR, keďže tieto trovy konania neboli účelne vynaložené a neboli ani v
príčinnej súvislosti s procesným postojom vedľajšieho účastníka k predmetu konania. Obdobný právny
názor vyslovil Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. II. ÚS 78/03. Súd by mal pri rozhodovaní
o priznaní náhrady trov konania skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených účastníkom.
Účelnosť je vlastnosť, ktorá sleduje naplnenie cieľa a opodstatnená je v prípade, že vychádza zo
zákonných dôvodov a neprekračuje jej medze. Účelnosť by mala byť posudzovaná pri každom úkone
právnej služby samostatne. Nárok na náhradu trov právneho zastúpenia nemožno priznať, ak sa
určité procesné podanie nadbytočné opakuje bez uvedenia nových, procesne významných skutočností.



Uvedené možno aplikovať aj na podania advokáta, ktoré neobsahujú žiadne skutočnosti vzťahujúce sa
na predmet sporu, na skutočnosti, ktoré zostali medzi účastníkmi konania sporné a treba ich dokazovať,
a sú významné pre posúdenie veci samej. Činnosť vedľajšieho účastníka rozhodne nemožno považovať
za tak odborne náročnú, že by si vyžadovala úplné právnické vzdelanie (rozhodnutie Krajského súdu
v Žiline sp. zn. 10Co 110/2012). Vedľajší účastník paušálne vstupuje do konaní, o ktorých stave nemá
žiadnu vedomosť. Rozhodnutím súdu dochádza len k podpore nekorektného postupu zo strany združení
ako vedľajších účastníkov, ktorých prvotný cieľ spočívajúci v ochrane spotrebiteľa ustúpil snahe o
profitovanie z trov právneho zastúpenia, keďže je prinajmenšom pozoruhodné, že združenie na ochranu
spotrebiteľa nevstupuje do všetkých konaní, v ktorých je jedným z účastníkov konania spotrebiteľ, ale len
do tých konaní, kde má záruky úspechu vo veci prostredníctvom jednoduchých opakovaných podaní, čo
vedie k nehospodárnemu a neúčelnému priznanie trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi.
Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd podľa § 220 O.s.p. rozsudok zmenil a žalobe vyhovel
v plnom rozsahu, resp. rozsudok podľa § 221 ods. 1 a 3 O.s.p. zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie. Zároveň uplatnil voči žalovanej a vedľajšiemu účastníkovi (spoločne a nerozdielne)
trovy právneho zastúpenia v prvostupňovom i odvolacom konaní, ktoré vyčíslil vo výške 61,74 € s DPH.

Vedľajší účastník na strane žalovanej podal v zákonnej lehote odvolanie proti rozsudku vo výroku o
trovách konania, lebo nepovažoval za zákonný a správny. Bol toho názoru, že v predmetnej veci nie
je namieste použitie ust. § 150 ods. 2 O.s.p., keďže pohľadávka uplatňovaná žalobou predstavuje
hodnotu 925,04 € s príslušenstvom a uplatnené trovy vedľajšieho účastníka sumu 142,01 €. Poukázal
na dôvodovú správu k § 150 ods. 2 O.s.p. v znení zákona č. 384/2008 Z.z. účinného od 15.10.2008,
z ktorej vyplýva úmysel predkladateľa zákona vo veciach s nízkou hodnotou sporu pristúpiť k zníženiu
neprimeraných trov, ak tieto sú voči pohľadávke v drobných sporoch neprimerané, a to obdobne ako je to
upravené v Nariadení EP a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu, v tzv. drobných sporoch. Ide však o konania, kde trovy predstavujú
niekoľkonásobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka. O takýto prípad však v súdenej veci nejde,
keďže uplatnené trovy právneho zastúpenia sú niekoľkonásobne nižšie ako je žalovaná pohľadávka.
Poukázal na rovnaký právny názor vyslovený v rozsudku Krajského súdu v Košiciach v uznesení z
30.4.2012 č.k. 9Co 5/2012-69. Poukazujúc na uvedené navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok v
napadnutom výroku o trovách konania tak, že žalobca je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy
prvostupňového konania v sume 142,01 € a trovy odvolacieho konania v sume 40,25 € na účet jeho
právneho zástupcu JUDr. Ambróza Motyku, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vedľajší účastník vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu nesúhlasil s jeho tvrdením, že dlh v čase podpisu
dohody o uznaní záväzku nebol premlčaný. Taktiež nie je pravda, že právny predchodca žalobcu
neukončil právny vzťah so žalovanou, keďže je zrejmé, že zmluvu vypovedal dňa 11.12.2006, čo
vyplýva z výpisu z účtovných kníh právneho predchodcu žalobcu (predloženého samotným žalobcom),
z ktorého dôkazu mal súd túto skutočnosť za preukázanú. Uviedol ďalej, že trvá na svojej právnej
argumentácii a neplatnosti dohody o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach zo 6.7.2010.
Poukázal na viacero rozhodnutí a argumenty odvolacích súdov Slovenskej republiky týkajúcich sa
formulárovej dohody, z ktorých citoval právny názor, napr. rozsudky Krajského súdu v Prešove zo
7.6.2012 č.k. 11Co 37/2012-88, č.k. 12Co 47/2012-97, 11Co 40/2012-14 zo 16.10.2012, 5Co 58/2012 z
15.11.2012, 5Co 194/2012 zo 6.11.2012 a ďalšie, a uznesenie Krajského súdu v Prešove z 27.9.2012
sp. zn. 16Co 133/2012, v ktorom v súvislosti s dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní
záväzku odvolací súd uviedol, že Dohoda je typickým formulárovým ošetrovaním vzniknutého stavu,
kedy sa na podpis spotrebiteľom predkladá zdanlivo výhodný formulár o splátkach s vyhlásením o
vedomosti premlčaného dlhu, pričom tiež zdôraznil, že „právny vzťah, ktorý existuje medzi účastníkmi je
právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, a teda na tento právny vzťah je treba aplikovať ustanovenia
spotrebiteľského charakteru a tieto ustanovenia treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne
nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, a teda aj na právny úkon uznania dlhu. Pri uzatváraní dohody o
splátkovom kalendári a uznaní dlhu mal súd zisťovať, či nedošlo k nekalej obchodnej praktike, ktorá
bola v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a ktorá podstatne narušuje alebo môže podstatne
narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému
sa dostane alebo ktorému je adresovaná alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika
orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov, a podrobiť kontrole aj umiestnenie textu o vedomosti
premlčaného dlhu, či nasvedčuje tomu, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu odbornej starostlivosti



vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktorá predpokladá osobitnú schopnosť a starostlivosť, ktorú možno rozumne
očakávať od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi
alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti, a mal prijať jasný právny
záver, či dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku sa nejaví ako nekalá obchodná
praktika a z tohto dôvodu, či nie je neplatná.\" V rozsudku Krajského súdu v Prešove z 5.12.2012 sp.
zn. 3Co 53/2012 odvolací súd, pokiaľ ide o uzavretú dohodu o splátkach a uznaní záväzku, poukazujúc
na ust. § 558 Občianskeho zákonníka uviedol, že uznanie dlhu zakladá právnu domnienku existencie
dlhu v čase jeho uznania iba vtedy, ak dlžník, ktorý dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Ak dlžník nevedel
o premlčaní, či už pre omyl skutkový alebo pre omyl právny, nemá jeho uznania uvedené právne
účinky. Aj uznanie premlčaného dlhu zakladá len vyvrátiteľnú domnienku, dlžník sa i tu môže brániť
námietkou, že dlh nevznikol alebo že v čase uznania neexistoval“. Odvolací súd mal za to, že postup
žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi, pretože žalovaný podpisom tejto formulárovej dohody zhoršil
svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Krajský súd v Košiciach v rozsudku
zo 6.11.2012 č.k. 5Co 194/2012 k výhrade žalobcu o tom, že žalovaná podpísala dohodu o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní záväzku, v ktorom uviedla, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho
následkoch - sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že takáto dohoda je v rozpore s dobrými
mravmi a dodal, že „vyhlásenie\" o tom, že osoby uvedené v bode 1.2, alebo 1.3 dohody o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní záväzku (pod bodom 1.2 dohody je uvedená žalovaná) majú vedomosť
o tom, že ide o premlčaný dlh a rovnako o jeho následkoch, bolo dopredu žalobcom pripraveným
textom v podobe formuláru vytlačeným drobným písmom, podsunutým žalovanej na podpis, ktorého
obsah dlžník - žalovaná nemohla ovplyvniť. Text vyhlásenia o premlčanom dlhu splýva a „stráca\" sa v
ďalšom texte dohody a umožňuje to, že si ho bežný spotrebiteľ nemusí všimnúť, prehliadne a neprečíta
si ho a pokiaľ by k tomu aj došlo, ťažko možno predpokladať, že spotrebiteľ, pokiaľ nemá právnické
vzdelanie, by si mohol byť vedomý právnych následkov uznania premlčaného dlhu“. Citoval ďalej aj
právny názor z rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 24.4. 2013 č.k. 16Co 5/2013-119, ktorý
uviedol: „Ak je predmetom konania splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy, a teda vznikol vzťah
spotrebiteľský, ustanovenia upravujúce právne vzťahy spotrebiteľského charakteru je potrebné aplikovať
nielen na samotnú spotrebiteľskú zmluvu, ale aj na právne úkony, ktoré na spotrebiteľskú zmluvu
nadväzujú a majú vplyv na obsah tohto zmluvného vzťahu, teda aj na dohodu o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku. Táto je totiž, rovnako ako samotná spotrebiteľská zmluva, uzatvorená
medzi dodávateľom (obch. spol. zaoberajúcou sa vymáhaním pohľadávok) a spotrebiteľom, je tvorená
predtlačeným formulárom s priestorom na dopísanie osobných údajov dlžníka, a navyše, predstavuje
zmluvnú modifikáciu práv a povinností vyplývajúcich zo spotrebiteľského vzťahu založeného samotnou
spotrebiteľskou zmluvou. Uvedenú dohodu nemožno posudzovať samostatne, naviac bez zreteľa na
existenciu ustanovení upravujúcich spotrebiteľské vzťahy a právny záväzok konajúceho súdu ex officio
zabezpečovať, aby spotrebiteľ nebol viazaný dojednaniami, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Okresný súd bol teda povinný
aj bez návrhu skúmať, či dohoda bola alebo nebola s odporcom individuálne dohodnutá a následne
či obsahuje alebo neobsahuje podmienky, ktoré predstavujú neprimerané znevýhodnenie postavenia
spotrebiteľa (odporcu) v porovnaní s postavením dodávateľa (navrhovateľa), s prihliadnutím aj na
skutočnosť, či odporca, ak mal záujem o splátkový kalendár, mohol alebo nemohol tento získať bez toho,
aby zároveň uznal premlčaný dlh voči navrhovateľovi. V tejto súvislosti bol okresný súd osobitne povinný
prihliadať na tú časť uvedenej dohody, kde zmluvné strany vyhlásili, že „majú vedomosť o premlčaní
dlhu a o jeho následkoch\", a to najmä z hľadiska neobvyklého začlenenia tohto dojednania do bodu 3.
dohody s názvom „Forma splatenia záväzku\", jeho vplyvu na rovnováhu v postavení zmluvných strán
(plynutie novej desaťročnej premlčacej doby podľa § 110 ods. 1 OZ), ako aj na samotnú skutočnosť,
či odporca (vzhľadom na vyššie naznačené pochybnosti) skutočne mal vedomosť o tom, že jeho dlh
voči navrhovateľovi je premlčaný. Ak totiž dlžník o premlčaní nevedel, či už pre omyl skutkový alebo
pre omyl právny, nemá jeho uznanie právne účinky predpokladané v ust. § 558 OZ.“ Nesúhlasil ani
s argumentáciou žalobcu smerujúcou proti priznaniu náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi, a
uviedol, že aplikácia § 150 ods. 1 O.s.p. na danú právnu vec je nenáležitá. Pre posúdenie možnosti
aplikácie § 150 ods. 1 O.s.p. je podstatné zisťovať okolnosti súvisiace so stavom pred začatím sporu,
so správaním sa účastníkov v priebehu sporu a s okolnosťami uplatnenia nároku (porovnaj uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 18.1. 2012 sp. zn. 6 M Cdo 5/2011). Podľa názoru vedľajšieho účastníka
správanie sa žalobcu v spore, ale najmä okolnosti, za ktorých žalobca uplatnil žalobou premlčanú
pohľadávku, nedávajú predpoklad pre aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p. a k uvedenému citoval právny
názor z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co 169/2012 z 9.8.2012. Bol toho
názoru, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách vedľajšieho účastníka postupoval v súlade



s legislatívou Európskej únie, judikatúrou Súdneho dvora EÚ, v súlade s ustálenou súdnou praxou a
právnou teóriou. Citoval ďalej čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ, čl. 38 a čl. 47 Charty základných
práv EÚ, z ktorých vyplýva, že každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a
v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom a každý musí
mať možnosť poradiť sa, obhajovať sa a nechať sa zastupovať. Právna pomoc sa poskytuje osobám,
ktoré nemajú dostatočné prostriedky v prípade, ak je táto pomoc potrebná na zabezpečenie efektívneho
prístupu k spravodlivosti. O dôvodnosti priznania trov vedľajšieho účastníka svedčí aj novelizované
znenie ust. § 137 O.s.p., ktoré bolo s účinnosťou od 1.1.2012 doplnené zákonom č. 332/2011 Z.z.
o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi (ktoré citoval). Podľa dôvodovej správy k
zákonu č. 332/2011 Z.z. „Navrhovaná právna úprava bude dopadať aj na ďalšie právnické osoby, ktoré
sú v súlade s právnymi aktmi Európskej únie aktívne legitimované na kolektívnu ochranu zákonom
chránených záujmov, napr. vo sfére ochrany pred diskrimináciou, alebo vo sfére kolektívnej ochrany práv
spotrebiteľa. V týchto prípadoch budú osobitnými predpismi napr. zákon č. 365/2004 Z.z. o rovnakom
zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou(antidiskriminačný zákon), zákon
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a zákon č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom
zamestnávaní.\" Poukázal ďalej na rozsudok Súdneho dvora EÚ (druhá komora) z 22. decembra 2010 vo
veci DEB proti Spolková republika Nemecko C- 279/09, z ktorého citoval právny názor: „Zásada účinnej
súdnej ochrany, ako je stanovená v čl. 47 Charty základných práv EÚ, sa má vykladať v tom zmysle,
že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby a pomoc poskytnutá na základe tejto zásady
môže zahŕňať najmä oslobodenie od platenia trov konania alebo zastupovanie advokátom\". Európska
legislatíva a rozhodnutia Súdneho dvora EÚ a na nich nadväzujúca vnútroštátna právna úprava preferujú
činnosť združení v rámci ich zákonných oprávnení. Občianske združenia na ochranu spotrebiteľov si v
prevažnej miere zakladajú samotní občania poškodení nekalými praktikami a neprijateľnými zmluvnými
podmienkami v predbežne formulovaných štandardných zmluvách dodávateľov a často pri nedostatku
organizačného a finančného zabezpečenia chránia práva prevažne nemajetných spotrebiteľov, ktorí
rezignujú na obranu svojich práv, pretože nemajú dostatok prostriedkov na advokáta a tým na
rovnocenný priebeh súdnych konaní. Citoval ďalej ust. § 93 ods. 4 a § 18 O.s.p. a uviedol, že účelnosť
trov vynaložených na právnu pomoc možno vo všeobecnosti odvodiť z čl. 47 ods. 2 Ústavy, pričom
ústavný rozmer práva účastníka na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v úspešnom
súdnom spore vyplýva z nálezov Ústavného súdu SR, napr. II. ÚS 78/03, II. ÚS 31/04, II. ÚS 56/05, IV.
ÚS 147/08, II. ÚS 122/09. „Trovy právneho zastúpenia treba považovať v každom prípade za účelne
vynaložené trovy. Každý má právo na to, aby hoci aj v jednoduchej, skutkovo a právne menej zložitej
veci bol zastúpený advokátom. Toto ústavne zaručené právo môže uplatňovať v rámci celej republiky
bez ohľadu na to, že voľba miestneho advokáta by bola spojená s menšími trovami, než udelenie
plnomocenstva právnemu zástupcovi mimo mesta alebo obce, kde účastník konania býva\" (Ján Mazák,
Ľudovít Šoltýs: Trovy konania v civilnom procese, Mimoriadne vydanie Bulletinu slovenskej advokácie
1997, str. 53). Poukázal tiež na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 9.6.2010 sp. zn.
5Cdo 71/2010, ako aj na najnovšie komentáre k Občianskemu súdnemu poriadku: Števček/Ficová a kol.
Občiansky súdny poriadok, Komentár - 1. diel, 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2012, str. 331, Drápal/Bureš
a kol. Občanský soudní rád I, Velké komentáre, 1. vydání: C. H. Beck, 2009, str. 607. Najnovšia rozsiahla
judikatúra slovenských odvolacích súdov zaujala v súlade s európskou líniou ochrany spotrebiteľa,
právnymi aktami EÚ, vnútroštátnymi normami, ale aj judikatúrou Súdneho dvora EÚ, Ústavného súdu
SR a Najvyššieho súdu SR k tejto právnej problematike presvedčivý väčšinový názor o principiálnom
práve vedľajšieho účastníka na náhradu trov právneho zastupovania v sporoch, v ktorých bol vedľajším
účastníkom podporovaný účastník úspešný a vznikol mu nárok na náhradu trov. Taktiež poukázal aj
na mimoriadne dovolanie podané Generálnym prokurátorom SR vo veci vedenej na Najvyššom súde
SR pod sp. zn. 6M Cdo 5/201, a citoval z vybraných rozhodnutí krajských súdov, ktoré akceptujú právo
spotrebiteľského združenia ako vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania v úspešnom súdnom
spore (napr. uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 31.7.2012 č.k. 9Co 104/2012-84, uznesenie
Krajského súdu v Trenčíne z 27.11.2012 č.k. 6Co 235/2012-187, uznesenie Krajského súdu v Trnave zo
17.4.2013 č.k. 23Co 305/2012-118, a ďalšie). Vzhľadom na uvedené považoval odvolanie žalobcu za
nedôvodné a s poukazom na ním podané odvolanie navrhol rozsudok v napadnutom výroku o trovách
konania zmeniť tak, že žalobca je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov prvostupňového
konania vo výške 142,01 € na označený účet právneho zástupcu JUDr. Ambróza Motyku, do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku, a uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcich z odmeny,
paušálnej náhrady hotových výdavkov a náhrady 20 % DPH za 2 úkony právnej služby (odvolanie z
10.1.2013 a vyjadrenie k odvolaniu žalobcu) celkom vo výške 111,36 € v zmysle § 10 ods. 1,2, § 16 ods.
3 a § 14 ods. 3 písm. b) vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.



Žalobca podal stanovisko k vyjadreniu vedľajšieho účastníka, v ktorom uviedol, že sa pridržiava svojich
tvrdení v podanom odvolaní zo dňa 3.6.2013 a zastáva názor, že vedľajší účastník - združenie na
ochranu spotrebiteľa - musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc
pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Ak by predsa len z nejakého dôvodu bolo nutné,
aby bol vedľajší účastník zastúpený advokátom, tak bez práva na náhradu trov konania. Inak by nebol
dôvod na pripustenie vedľajšieho účastníka, keďže by vedľajší účastník - združenie nevedelo naplniť
predmet svojej činnosti. Z uvedeného je zrejmé, že právne zastúpenie vedľajšieho účastníka je neúčelné
a konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému
navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania, a na túto skutočnosť by mal súd prihliadať
a reflektovať použitím ust. § 150 0.s.p. a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznať.
Poukázal na obdobný právny názor vyslovený Krajským súdom v Banskej Bystrici v rozhodnutiach sp.
zn. 17Co 164/2012 a 17Co 91/2012 a navrhol rozsudok podľa § 220 Občianskeho súdneho poriadku
zmeniť a návrhu vyhovieť v plnom rozsahu, príp. podľa § 221 ods. 1 a 3 O.s.p. rozsudok zrušiť a vrátiť
vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, a zároveň uplatnil voči žalovanej a vedľajšiemu účastníkovi
(spoločne a nerozdielne) náhradu trov konania a právneho zastúpenia v prvostupňovom i odvolacom
konaní.

Odvolací súd bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) prejednal odvolania v
rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov s tým, že
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 17.6.2015 v súlade s
§ 211 ods. 2 a § 156 ods. 3 O.s.p. a rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby a v súvisiacom
výroku o trovách konania vo vzťahu medzi účastníkmi, podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny
potvrdil.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku vrátane konania, ktoré mu predchádzalo, z hľadísk
uplatnených odvolacích dôvodov a v rozsahu námietok žalobcu uvedených v odvolaní, sa stotožňuje
so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, ktoré ho viedli k zamietnutiu žaloby
o zaplatenie sumy 925,04 € s prísl., a súčasne konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku,
na ktoré v celom rozsahu poukazuje. Súd prvého stupňa uplatnený nárok i účinky vznesenej námietky
premlčania správne právne posúdil a vzhľadom na charakter spotrebiteľského vzťahu účastníkov,
splatnosť dlžnej sumy z poskytnutého úveru (12.1.2007) a dátum podania žaloby (12.6.2012), správne
prihliadol na námietku premlčania vznesenú vedľajším účastníkom a žalovanou a dospel k správnemu
záveru, že žalobcom uplatnený nárok je premlčaný (§ 101 OZ) a žalobu dôvodne zamietol, keďže
premlčané právo s poukazom na ust. § 100 ods. 1 OZ nemožno žalobcovi priznať.

Skutočnosti a právne argumenty žalobcu uvedené v odvolaní nie sú spôsobilé spochybniť vecnú
správnosť napadnutého rozsudku.

Z ust. § 558 Občianskeho zákonníka vyplýva, že uznanie dlhu ako jednostranný právny úkon dlžníka
adresovaný veriteľovi zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že v čase uznania dlh existoval. Tento
právny úkon okrem všeobecných náležitostí pre právne úkony (§ 34 a nasl. OZ) musí mať písomnú
formu, musí byť z neho zrejmý dôvod (kauza) vzniku pohľadávky, musí v ňom byť presne určená výška
pohľadávky a napokon musí obsahovať aj prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Uznaním dlhu nevzniká nový
záväzok, ale sa ním zabezpečuje uznaný záväzok tým, že v dôsledku ním založenej právnej domnienky
zvýhodňuje postavenie veriteľa. Na základe uznania záväzku dochádza k zastaveniu plynutia pôvodnej
premlčacej doby a namiesto nej odo dňa, keď došlo k uznaniu, začne plynúť nová desaťročná premlčacia
doba (§ 110 ods. 1). V prípade sporu veriteľ nemusí dokazovať, že v čase uznania dlh existoval, ani jeho
výšku. Dlžník, ktorý by namietal, že dlh v čase uznania neexistoval, alebo že zanikol napríklad splnením
alebo inak, by to však musel preukázať. Uznať možno aj premlčaný dlh, avšak takéto uznanie zakladá
právnu domnienku o existencii dlhu v čase jeho uznania len vtedy, ak dlžník vedel, že dlh je premlčaný.



Ak dlžník nevedel o premlčaní, či už pre omyl skutkový alebo právny (napr. ak nepoznal ustanovenia o
premlčaní), nemá jeho uznanie uvedené právne účinky.

V prejednávanej veci aj podľa názoru odvolacieho súdu obchodnú praktiku žalobcu, pri ktorej spojil do
jednej listiny dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznanie záväzku, treba hodnotiť ako nekalú
obchodnú praktiku v zmysle § 7 ods. 2 a 4 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení
neskorších predpisov, ktorá je v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti na strane žalobcu ako
dodávateľa, ako aj vzhľadom na potencionálne riziko, že takéto správanie podstatne narušuje alebo
môže narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k poskytnutej službe (§ 7
ods. 2 cit. zákona). Podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade žalobca dohodou o uzavretí
splátkového kalendára vnútil žalovanej aj uznanie záväzku. Dohoda obsahujúca v názve dohodu o
úhrade pohľadávky v splátkach a súčasnom uznaní záväzku je pre bežného spotrebiteľa nie celkom
zrozumiteľná a je zrejmé, že ak chcela žalovaná získať povolenie splátok, musela podpísať formulárovú
listinu, v ktorej bolo zároveň uvedené, že uznáva čo do právneho dôvodu a výšky svoj záväzok voči
veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom (Všeobecná úverová
banka, a.s., Bratislava). Z obsahu dohody vyplýva, že uznanie záväzku je uvedené v bode 2 dohody
(Uznanie záväzku) a povolenie splátok v bode 3 dohody (Forma splatenia záväzku), pričom vyhlásenie
žalovanej ako dlžníka o tom, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch je uvedené v bode
3.4 dohody, teda v časti dohody o splátkach, a nie v časti uznania záväzku, ku ktorému by sa vyhlásenie
o premlčaní malo viazať. Umiestnenie textu o vedomosti premlčaného dlhu a jeho následkoch pod
bodom 3. dohody označeným ako „Forma splatenia záväzku“ je zavádzajúce a nasvedčuje tomu, že
zo strany žalobcu došlo k porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktorú možno od
neho rozumne očakávať pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúcej čestnej obchodnej praxi
alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v oblasti jeho obchodnej činnosti. Podľa názoru
odvolacieho súdu malo byť uznanie záväzku dohodnuté so žalovanou ako dlžníkom na samostatnej
listine, nakoľko podpis takejto dohody podľa ust. § 558 OZ má úplne iné a pre spotrebiteľa oveľa
závažnejšie dôsledky ako dohoda o úhrade dlhu v splátkach. Žalovaná teda nemala žiadnu možnosť
dohodu o uznaní záväzku z listiny vylúčiť ani obmedziť jej účinok, a táto jej bola vnútená spolu s dohodou
o uzavretí splátkového kalendára, pričom uzavretím dohody o uznaní záväzku nepochybne došlo k
zhoršeniu jej postavenia ako spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené, súd prvého stupňa správne uzavrel,
že ide o nekalú obchodnú praktiku na strane žalobcu a dohoda o uznaní záväzku je neplatná pre rozpor
so zákonom, a nemá žiadne právne účinky ani z hľadiska plynutia premlčacej doby a jej predĺženia
v zmysle § 110 ods. 1 OZ. Po posúdení zistených skutkových okolností súd prvého stupňa správne
prihliadol na námietku premlčania v konaní účinne uplatnenú vedľajším účastníkom na strane žalovanej
(i žalovanou) a jeho rozhodnutie vychádza zo správnej právnej úvahy, preto z uvedených dôvodov bol
rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby, ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania vo
vzťahu medzi účastníkmi, ako vecne správny potvrdený.

Neboli však podmienky na potvrdenie rozsudku v napadnutom výroku o trovách konania vo vzťahu medzi
žalobcom a vedľajším účastníkom na strane žalovanej, lebo súd prvého stupňa náhradu trov vedľajšieho
účastníka nesprávne znížil pri použití ust. § 150 ods. 2 O.s.p. Odvolanie podané vedľajším účastníkom
treba považovať za opodstatnené a odvolací súd sa stotožňuje so skutočnosťami a argumentmi
uvedenými v odvolaní, ktoré spochybňujú aplikáciu § 150 ods. 2 O.s.p. na daný prípad a odôvodňujú
prisúdenie náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi v plnej výške, a to podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Odvolací súd preto podľa § 220 O.s.p. zmenil rozsudok v napadnutom výroku o trovách konania vo
vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom tak, že priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane
žalovanej náhradu trov konania, účelne vynaložených na bránenie práva žalovanej, ktorá mala vo veci
plný úspech, za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, vyjadrenie z 10.1.2013)
pozostávajúcich z odmeny v tarifnej sadzbe 51,45 € za úkon, náhrady hotových výdavkov 7,63 € a 7,81
€, zvýšené o 20 % DPH v sume 23,61 €, náhrada trov konania celkom vo výške 142,01 € podľa § 10 ods.
1, § 14 ods. 1 písm. a), b), § 15 písm. a) a § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, a uložil žalobcovi povinnosť
zaplatiť ju zást. vedľajšieho účastníka JUDr. Ambrózovi Motykovi, advokátovi, v súlade s § 149 ods. 1
O.s.p., v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.



O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p. a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej, keďže mal v odvolacom konaní úspech, bola
priznaná aj náhrada trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 1, § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 prvá veta
O.s.p.), pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za dva úkony poskytnutej právnej služby - odvolanie
z 10.1.2013 a vyjadrenie k odvolaniu žalobcu z 25.6.2013, ktoré sú účelne vynaloženými úkonmi právnej
služby. Odmena patrí advokátovi vo výške základnej tarifnej sadzby 51,45 € za vyjadrenie k odvolaniu a
vo výške polovice základnej tarifnej sadzby, t.j. 8,30 € za odvolanie proti výroku o trovách konania podľa
§ 10 ods. 1 v spojení s § 20a vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov, k tomu paušálna náhrada hotových výdavkov vo výške
15,62 € (2 x 7,81). Zástupca vedľajšieho účastníka preukázal, že je platcom DPH, preto mu bola priznaná
aj náhrada 20 % DPH, t.j. 15,07 €, spolu náhrada trov odvolacieho konania vo výške 90,44 €, ktorú je
žalobca povinný zaplatiť zást. vedľajšieho účastníka  JUDr. Ambrózovi Motykovi, advokátovi, v súlade
s § 149 ods. 1 O.s.p.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č.
757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "18C/160/2012", "guid": "f425d8c1-e26e-47f0-8d4c-105a411b0870:f372b5fb-ec64-4c34-9b84-fc91675735a3", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:9c5b8867-e214-4958-9e03-11c7d67ebb60", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 122/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 122/09 z 10. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-10", "citacie_n": 303, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9c5b8867-e214-4958-9e03-11c7d67ebb60"}, {"guid": "ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 147/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 147/08 z 31. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-31", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab"}, {"guid": "ussr:d6eef413-f1cd-472a-bc5f-8b32e6ef4587", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 56/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 56/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 797, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d6eef413-f1cd-472a-bc5f-8b32e6ef4587"}, {"guid": "ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 31/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 31/04 z 17. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-17", "citacie_n": 1532, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea"}, {"guid": "ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/03 z 9. 9. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-09-09", "citacie_n": 1767, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8"}, {"guid": "0bc0120f-709b-4e8f-ac0d-3f69ca796606:bb329a00-396b-44a6-9808-db649bdc6077", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2013:2110222654.1", "spisova_znacka": "10Co/110/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 10Co/110/2012 z 19. 11. 2013", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2013-11-19", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2013:2110222654.1"}, {"guid": "16495f26-bf3e-45c5-827b-bc3a025cea6c:ca5ca3b3-adce-416e-9be9-24dd85366619", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2013:8211201343.1", "spisova_znacka": "6Co/235/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co/235/2012 z 17. 6. 2013", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2013-06-17", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8211201343.1"}, {"guid": "23ad867f-fe8b-4560-8d0a-35a112da4052:3152afd0-83b3-4969-a3d9-98aa05cfc730", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2013:6111227051.1", "spisova_znacka": "16Co/5/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/5/2013 z 23. 4. 2013", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2013-04-23", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6111227051.1"}, {"guid": "6a330b65-3395-4cca-a72f-023a39afe3d0:fd3ee069-d177-4ccc-b49e-5f5967565319", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1208205294.3", "spisova_znacka": "3Co/53/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/53/2012 z 27. 2. 2013", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2013-02-27", "citacie_n": 64, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1208205294.3"}, {"guid": "2647522f-8626-4206-92a6-a9df8c5fada2:9b41c92e-b5ec-41cb-8c86-9174bd2fa3a1", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2012:8109231303.1", "spisova_znacka": "5Co/26/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Co/26/2012 z 10. 10. 2012", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2012-10-10", "citacie_n": 705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8109231303.1"}, {"guid": "e9d032fd-ca65-45a1-8813-fd7e5236a421:89450254-001d-4fb9-a943-8bbae996752b", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2012:2101899985.3", "spisova_znacka": "11Co/37/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 11Co/37/2012 z 30. 9. 2012", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2012-09-30", "citacie_n": 144, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2012:2101899985.3"}, {"guid": "712551a4-3f13-4838-bd5d-ccf606499e4a:9a5877b5-ad35-40b9-b5ee-bb593615d516", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2012:8311210320.1", "spisova_znacka": "16Co/133/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 16Co/133/2012 z 26. 9. 2012", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2012-09-26", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8311210320.1"}, {"guid": "1a9a39c2-b8df-4e06-87b5-53f144618e58:21f79474-01d3-4a03-913a-440f58e6e7b7", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2012:6912202758.1", "spisova_znacka": "15Co/169/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/169/2012 z 8. 8. 2012", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2012-08-08", "citacie_n": 93, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6912202758.1"}, {"guid": "46c7bafc-a43b-421a-965d-fd3b879e6ba6:189d5eac-a6b1-48b6-80c2-4d0bf86ad531", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2012:7611215712.1", "spisova_znacka": "9Co/104/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 9Co/104/2012 z 30. 7. 2012", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2012-07-30", "citacie_n": 41, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7611215712.1"}, {"guid": "c1a36d41-4ba1-4264-927e-4a56a9b231df:6042fee8-4c59-43b9-afbf-8e103949fd9f", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2012:6111227027.1", "spisova_znacka": "17Co/164/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/164/2012 z 25. 7. 2012", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2012-07-25", "citacie_n": 124, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6111227027.1"}, {"guid": "6039b29f-e5d3-4de5-afaa-33f945366052:ca59c5ab-3b54-4a2b-9fa9-9fa3e07029f4", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2012:3112203032.1", "spisova_znacka": "6Co/141/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/141/2012 z 15. 7. 2012", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2012-07-15", "citacie_n": 545, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3112203032.1"}, {"guid": "525d8fe3-5bae-4a26-90e2-882bbe98090e:be16f906-76fe-40dc-8dd0-60106faf424a", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2012:1507225730.3", "spisova_znacka": "3Cob/259/2011", "nazov": "Opravné uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/259/2011 z 13. 6. 2012", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2012-06-13", "citacie_n": 565, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2012:1507225730.3"}, {"guid": "6a554d0a-fd8d-4a8e-8d4c-ebf41321f42b:5572748a-a40e-461e-850a-cf31f8d58e7e", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2012:2102899674.1", "spisova_znacka": "11Co/40/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 11Co/40/2012 z 24. 4. 2012", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2012-04-24", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2012:2102899674.1"}, {"guid": "953eb10a-a1da-4ae1-be74-2eaaec233b37:48df892e-c425-48cf-80c2-232ab74ad292", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2012:6111229677.1", "spisova_znacka": "17Co/91/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/91/2012 z 24. 4. 2012", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2012-04-24", "citacie_n": 770, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6111229677.1"}, {"guid": "d7dee690-416d-4475-8094-a0e8bb49382c:00e3a7c7-08cd-436e-bbe4-313e52d97ba2", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2012:8611203908.1", "spisova_znacka": "13Co/35/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 13Co/35/2012 z 24. 4. 2012", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2012-04-24", "citacie_n": 219, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8611203908.1"}, {"guid": "fe03bc2f-55b5-4ef5-9541-76cd8274e51a:8e47d5b5-4f99-4e5c-86a2-52f64c6aa91f", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2012:4211201096.1", "spisova_znacka": "9Co/5/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 9Co/5/2012 z 11. 4. 2012", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2012-04-11", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2012:4211201096.1"}, {"guid": "3563f3ac-99bc-4f1d-9210-587ac62b4fd8:b085f815-4946-4517-b198-65581d04b1e1", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2012:4309213140.2", "spisova_znacka": "5Co/58/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 5Co/58/2012 z 27. 3. 2012", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2012-03-27", "citacie_n": 40, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2012:4309213140.2"}, {"guid": "6f9fc5b5-d7e1-4120-8a8e-621f68758546:7723bfc0-829a-4b8c-b78d-72baa3228284", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2012:6310204660.1", "spisova_znacka": "13Co/36/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/36/2012 z 16. 2. 2012", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2012-02-16", "citacie_n": 165, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6310204660.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:d6383186-1568-433e-9182-3fa4989c0c29", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.693.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 693/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 693/2016 z 8. 9. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-09-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.693.2016.1"}]}