Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 9Sd/84/2014 z 19. 2. 2015
Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 19. februára 2015, sp. zn. 9Sd/84/2014, ECLI:SK:KSKE:2015:7014201511.1
Krajský súd Košice | 9Sd/84/2014 | ECLI:SK:KSKE:2015:7014201511.1 | 2015-02-19 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky
Citované ustanovenia: OSP, predpis č. 466/2001 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/26cc669e-5471-406f-83a7-cb0e94ba3aab
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7014201511.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Sd/84/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014201511
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7014201511.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Jurajom Tymkom, v právnej veci navrhovateľa L. P., bytom
N. X, Q., proti odporcovi Sociálnej poisťovni, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, v konaní o
preskúmanie rozhodnutia odporcu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.11.2014, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   rozhodnutie odporcu  č.  XXX XXX XXXX X zo dňa 24.11.2014.

Navrhovateľovi     n e p r i z n á v a     právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.11.2014, odporca podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb.
o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o
sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietol žiadosť navrhovateľa  zo dňa 21. októbra
2014 o priznanie starobného dôchodku od 17. júna 2000.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporca uviedol, že žiadosťou zo dňa 21. októbra 2014 požiadal
navrhovateľ o priznanie starobného dôchodku od 17. júna 2000. Poukázal na to, že podľa § 259 ods.
1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 721/2004 Z. z. v konaniach o nárokoch na dávky, ktoré
vznikli pred 01. januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté a o priznaní,
odňatí alebo zmene sumy dávky sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003. Citoval
ustanovenie  § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a uviedol, že Sociálna
poisťovňa zosúladila svoju aplikačnú prax s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
uvedený napr. v rozsudku NS SR 7So/138/2011 z 15. augusta 2012, podľa ktorého absolútne vylúčenie
hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového
zabezpečenia v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok
horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho
poistenia, a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových
dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli
poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Uviedol, že vychádzajúc z
právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Sociálna poisťovňa pri posudzovaní nároku
navrhovateľa na starobný dôchodok a pri určovaní dôchodkového veku, v súvislosti so zaradením doby
výkonu služby do I. kategórie funkcií, vychádzala z ustanovení § 21, § 14 ods. 4, § 132 a § 175 zákona
č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Poukázal na to, že nakoľko
navrhovateľ počas výkonu služby získal viac ako 20 rokov v I. kategórii funkcií, dôchodkový vek dosiahol
dovŕšením 55. roku veku, 17. júna 2000.



V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporca ďalej uviedol, že z obsahu spisového materiálu,
a to najmä z potvrdenia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justične stráže č. GR
ZVJS-11946/33-2014 zo dňa 20. júna 2014 vyplýva, že navrhovateľovi bol od 01. augusta 2000 priznaný
starobný dôchodok podľa V. časti zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorý sa od
01. júla 2002 považuje za výsluhový dôchodok podľa § 125 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom
zabezpečení v znení neskorších predpisov.

Odporca konštatoval, že starobný dôchodok, ktorý je navrhovateľovi naďalej vyplácaný útvarom
sociálneho zabezpečenia GR ZVJS z osobitného systému sociálneho zabezpečenia, sa za výsluhový
dôchodok iba považuje, naďalej je však starobným dôchodkom priznaným podľa zákona č. 100/1988
Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, pre priznanie ktorého navrhovateľ k 17.
júnu 2000 splnil všetky zákonné podmienky. Uviedol, že vznik nároku na starobný dôchodok (a jeho
priznanie) podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, súčasne vylučuje možnosť vzniku
nároku na starobný dôchodok podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení
neskorších predpisov. V tomto smere poukázal na vyslovený právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, a to napr. v rozsudku 7So/41/2008 zo dňa 29. septembra 2008. Konštatoval, že z uvedených
dôvodov navrhovateľom uplatnený nárok o priznanie starobného dôchodku zo všeobecného systému
sociálneho poistenia od 21. októbra 2011 nevznikol.

Navrhovateľ sa včas podaným opravným prostriedkom domáhal preskúmania zákonnosti citovaného
rozhodnutia odporcu. Uviedol, že žiadosť podal na Sociálnu poisťovňu dňa 21. októbra 2014, pričom táto
jeho žiadosť bola zamietnutá. Bol toho názoru, že Sociálna poisťovňa nepristupuje k priznaniu nároku
na tento dôchodok príslušníkov ozbrojených zložiek, nakoľko niektorí príslušníci, ktorí vykonávali službu
v Zbore väzenskej a justičnej stráže tak, ako on, majú nárok na tento dôchodok a niektorí nie.

Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odporcu a
oboznámení sa s dávkovým spisom odporcu dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa zo
dňa 18.12.2014 nie je dôvodný.

Na pojednávaní súdu dňa 20. februára 2015 navrhovateľ uviedol, že nevie konkrétne uviesť v čom
je rozhodnutie odporcu zo dňa 24.11.2014, ktorým mu nebol priznaný starobný dôchodok nezákonné,
avšak poukázal len na tú skutočnosť, ktorú uviedol aj v opravnom prostriedku, že niektorým príslušníkom
ozbrojených zložiek boli priznané starobné dôchodky a jemu nie.

Zástupkyňa odporcu  poukázala na dôvody uvedené v napadnutom rozhodnutí, ako aj v písomnom
vyjadrení odporcu zo dňa 22.01.2015. Uviedla, že navrhovateľovi už bol priznaný starobný dôchodok
podľa V. časti zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorý sa od 01. júla 2002 považuje
za výsluhový dôchodok, a preto táto skutočnosť bráni, resp. vylučuje možnosť vzniku nároku na starobný
dôchodok podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb.. Z uvedených dôvodov navrhla napadnuté rozhodnutie
odporcu ako vecne správne potvrdiť.

Podľa § 259 ods. 1, veta prvá zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004
Z. z., v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z nemocenského poistenia, dôchodkového
zabezpečenia, o nároku na úpravu dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu, o nárokoch na náhradu
škody spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, o nároku zamestnanca z pracovného
pomeru, ktoré sa uspokojovali z garančného fondu (ďalej len „peňažná náhrada“) a o nároku na podporu
v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 01.januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne
rozhodnuté a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky, náhrady škody spôsobenej pracovným úrazom
alebo chorobou z povolania alebo podpory v nezamestnanosti za obdobie pred 01. januárom 2004, aj
keď o uvedenej dávke, náhrade škody, peňažnej náhrade alebo podpore v nezamestnanosti už bolo
právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami
ďalej ustanovenými.



Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, občan má nárok na starobný
dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň

a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a/, alebo
najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach,

b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/, ak
bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d/ a e/,

c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/,

d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i/ až
l/, alebo

e) 60 rokov.

Podľa § 125 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, starobné dôchodky policajtov a prídavok k
starobnému dôchodku policajtov, ak ich služobný pomer trval najmenej 15 rokov, na ktoré vznikol nárok
podľa doterajších predpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa zlučujú a od účinnosti
tohto zákona sa považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu
účinnosti tohto zákona, ak sú k tomuto dňu vyplácané orgánom sociálneho zabezpečenia ministerstva.

Z potvrdenia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže, Útvaru sociálneho
zabezpečenia zboru č. GR ZVJS-11946/33-2014 zo dňa 20.06.2016, ktoré sa nachádza v dávkovom
spise odporcu vyplýva, že rozhodnutím GR ZVJS-11946/30-00 zo dňa 12. júla 2000 bol navrhovateľovi
priznaný od 01. augusta 2000 starobný dôchodok podľa V. časti zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom
zabezpečení v znení neskorších predpisov. Od 01. júla 2002 sa starobný dôchodok považuje podľa §
125 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. na výsluhový dôchodok. Z uvedeného potvrdenia ďalej vyplýva, že
pre výšku a nárok za starobný dôchodok bola navrhovateľovi započítaná doba civilného zamestnania,
ako i doba služobného pomeru, ktorá je uvedená na evidenčnom liste dôchodkového zabezpečenia i
s vyznačením kategórií funkcií

od 01. augusta 1964 do 30. septembra 1966 - základná vojenská služba,

od 01. marca 1967 do 31. mája 1968 - priebeh SP,

od 07. januára 1969 do 10. júna 1969 - priebeh SP,

od 11. júna 1969 do 31. októbra 1998 - príslušník ZVJS,

od 01. novembra 1998 do 16. júna 2000 - evidovaný na ÚP.

Základná vojenská služba od 01. augusta 1964 do 30. septembra 1966 bola zaradená v I. kategórii
funkcií. Doba služby príslušníka ZVJS bola zaradená v období od 11. júna 1969 do 31. októbra 1998
do I. kategórii funkcií.

Z obsahu dávkového spisu odporcu taktiež vyplýva, že navrhovateľ počas výkonu služby získal viac ako
20 rokov v I. kategórii funkcií, a preto dôchodkový vek dosiahol dovŕšením 55 roku veku, a to dňa 17.
júna 2000.

Starobný dôchodok je navrhovateľovi naďalej vyplácaný Útvarom sociálneho zabezpečenia GR ZVJS z
osobitného systému sociálneho zabezpečenia.



Keďže navrhovateľovi už vznikol nárok na starobný dôchodok a bol mu priznaný starobný dôchodok
rozhodnutím GR ZVJS-11946/30-00 zo dňa 12.07.2000 podľa V. časti zákona č. 100/1988 Zb. o
sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, a to od 01. augusta 2000, preto je vylúčená
možnosť opätovného vzniku nároku na starobný dôchodok navrhovateľovi podľa § 21 zákona č.
100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Keďže navrhovateľ po priznaní
starobného dôchodku, teda po 01.08.2000 už nebol zamestnaný, preto mu nebolo možné zohľadniť
ďalšiu dobu zamestnania po vzniku nároku na starobný dôchodok.

Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti, na ich základe a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami
podľa § 250q ods. 2 O.s.p. napadnuté rozhodnutie odporcu zo dňa 24.11.2014 ako vecne správne
potvrdil.

Náhradu trov konania súd v súlade s § 250k ods. 1 s použitím § 250l ods. 2 O.s.p. navrhovateľovi
nepriznal, pretože tento v konaní úspešný nebol a odporcovi podľa tohto ustanovenia právo na ich
náhradu neprislúcha.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.