Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 9Sd/38/2014 z 5. 3. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 5. marca 2015, sp. zn. 9Sd/38/2014, ECLI:SK:KSKE:2015:7014200665.4 Krajský súd Košice | 9Sd/38/2014 | ECLI:SK:KSKE:2015:7014200665.4 | 2015-03-05 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: OSP, predpis č. 466/2001 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d6bca1c2-6433-467e-a9e0-b3be8086d555 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7014200665.4 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Sd/38/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200665
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7014200665.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Jurajom Tymkom, v právnej veci navrhovateľky H.. S. R.,
bytom N. XXXX/X, F., zastúpenej JUDr. Ondrejom Lučivjanským, advokátom, so sídlom Vodárenská ul.
č. 2, Košice, proti odporcovi Sociálnej poisťovni, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, v konaní
o starobnom dôchodku, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14. apríla 2014.

Navrhovateľke n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14. apríla 2014, odporca podľa § 65 a § 82 zákona č. 461/2003
Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov priznal navrhovateľke od 25. februára 2014
starobný dôchodok v sume 419,40 eur mesačne.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporca citoval ustanovenie § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003
Z. z. v znení zákona č. 555/2007 Z. z. a uviedol, že nakoľko navrhovateľka vychovala dve deti a
55 rokov veku dosiahla 25. augusta 2009, dôchodkový vek podľa § 65 ods. 6 zákona č. 461/2003
Z. z. dosiahla pripočítaním päťdesiatichštyroch kalendárnych mesiacov k veku 55 rokov, 25. februára
2014. Konštatoval, že k 25. februáru 2014 navrhovateľka získala 16 090 dní obdobia dôchodkového
poistenia, presný rozpis je uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia. Pri posúdení
nároku na dôchodok a určení jeho sumy boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového
poistenia (vrátane dôb, ktoré sa za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z. z.
v znení neskorších predpisov považujú). Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nebolo
preukázané. Ďalej citoval ustanovenie § 60 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov
a uviedol, že navrhovateľka získala 44 rokov a 30 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím splnila
podmienky nároku na starobný dôchodok 25. februára 2014.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporca ďalej uviedol, že suma starobného dôchodku je určená
podľa § 66 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia
dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej
hodnoty. Konštatoval, že priemerný osobný mzdový bod je určený ako podiel úhrnu osobných mzdových
bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v
rozhodujúcom období vyjadreného v rokoch. Poukázal na to, že rozhodujúce obdobie sa určilo v súlade
s § 63 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov ako kalendárne roky pred rokom,
ktorým boli splnené podmienky nároku na dôchodok, sú to kalendárne roky 1984 až 2013. Uviedol,
že do rozhodujúceho obdobia nepatria kalendárne roky pred 01. januárom 1984 a ani kalendárne
roky, počas ktorých poistenec získal 365 (366) dní náhradnej doby, doby štúdia, doby výkonu civilnej



služby, obdobia poberania invalidného dôchodku po 31. decembri 2007 priznaného a vyplácaného
Sociálnou poisťovňou alebo obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový
bod. Uviedol, že osobné mzdové body v týchto kalendárnych rokov sa zisťujú osobitne za každý
kalendárny rok, a to ako podiel úhrnu vymeriavacích základov, z ktorých sa platí poistné na dôchodkové
poistenie a všeobecného vymeriavacieho základu uvedeného v prílohe č. 3 k zákonu č. 461/2003 Z. z.
a v príslušných opatreniach Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorými
boli ustanovené sumy všeobecných vymeriavacích základov za kalendárne roky po kalendárnom roku
2002. Ďalej uviedol, že všeobecný vymeriavací základ za kalendárny rok 2013 sa podľa § 11 ods. 2
zákona č. 461/2003 Z. z. rovná všeobecnému vymeriavaciemu základu za rok 2012, pričom prehľad
hodnôt osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je uvedený v
osobnom liste.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporca ďalej uviedol, že poistencovi, ktorý v niektorom
kalendárnom roku rozhodujúceho obdobia získal obdobie dôchodkového poistenia podľa § 255 ods. 3
zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, patrí za takýto kalendárny rok osobný mzdový
bod, ktorého hodnota je 0,3. Takýto kalendárny rok sa z rozhodujúceho obdobia vylučuje a na výpočet
priemerného osobného mzdového bodu sa vylúči aj počet dní kalendárneho roka obdobia dôchodkového
poistenia. Ak takéto obdobie dôchodkového poistenia netrvalo celý kalendárny rok, patrí pomerná časť
hodnoty osobného mzdového bodu pripadajúca na túto časť kalendárneho roka podľa § 255 ods. 3
zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

V ďalšej časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odporca špecifikoval náhradnú dobu, ktorú
navrhovateľka získala podľa § 9 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, a to v
kalendárnych rokoch 1984 až 2003. Uviedol, že úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé
kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je 26,4710, pričom v rozhodujúcom období navrhovateľka
získala 10 878 dní dôchodkového poistenia, to znamená 29,8028 rokov dôchodkového poistenia podľa §
63 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.. Ďalej uviedol, že hodnota priemerného osobného mzdového bodu je
0,9085, pričom ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok, k 25. februáru 2014 navrhovateľka získala
16 090 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo na účely výpočtu starobného dôchodku je 44,0822
rokov dôchodkového poistenia. Poukázal na to, že aktuálna dôchodková hodnota platná k 25. februáru
2014 je podľa opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 469/2013
Z. z., ktorým sa určila suma aktuálnej dôchodkovej hodnoty na rok 2014, 10,2524 eur.

V závere napadnutého rozhodnutia odporca uviedol, že suma starobného dôchodku patriaca za
obdobie dôchodkového poistenia do vzniku nároku na starobný dôchodok je 410,60 eur mesačne a je
určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej
dôchodkovej hodnoty. Priemerný osobný mzdový bod 0,9085 x 44,0822 rokov obdobia dôchodkového
poistenia x aktuálna dôchodková hodnota 10,2524 = 410,60 eur mesačne. Poukázal na to, že suma
starobného dôchodku sa ďalej podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov zvyšuje
odo dňa priznania dôchodku o 8,80 eur mesačne na sumu 419,40 eur mesačne. Uviedol, že obdobie
dôchodkového poistenia, rozhodujúce obdobie na výpočet dôchodku, sumy vymeriavacích základov na
určenie poisteného na dôchodkové poistenie, všeobecné vymeriavacie základy a osobné mzdové body
sú uvedené v osobnom liste, ktorý tvorí prílohu rozhodnutia a je jeho neoddeliteľnou súčasťou.

Navrhovateľka sa včas podaným opravným prostriedkom domáhala preskúmania zákonnosti citovaného
rozhodnutia odporcu. Uviedla, že je presvedčená, že postup aplikovaný Sociálnou poisťovňou pri
výpočte jej priemerného osobného mzdového bodu na určenie dôchodkovej dávky nemá oporu
v príslušných ustanoveniach zákona o sociálnom poistení, novela ktorého nadobudla účinnosť
01.01.2014. Poukázala na to, že o spôsobe výpočtu priemerného osobného bodu na určenie sumy
dôchodkovej dávky pojednáva § 63 platného zákona, ktorého odsek 6 a 7 aj citovala. Ďalej uviedla,
že z jej osobného listu dôchodkového poistenia vyplýva, že v rozhodujúcom období (v jej prípade
od 01.01.1984 do 31.12.2013) má na tento účel (výpočet priemerného mzdového bodu podľa § 63
ods. 7) odpracovaných 16 kalendárnych rokov, ktoré aj špecifikovala. Konštatovala, že § 63 ods. 7
jasne popisuje zákonný postup v tomto prípade, a to rozšírením rozhodujúceho obdobia pred 01.
január 1984. Uviedla, že pred 01. januárom 1984 má podľa osobného listu dôchodkového poistenia
ďalších päť rokov (roky 1979 až 1983 vrátane) k dispozícii na výpočet priemerného mzdového bodu
na určenia dôchodkovej dávky, teda spolu by to bolo 21 kalendárnych rokov, z ktorých by sa mal v
zmysle § 63 ods. 7 vypočítať jej priemerný mzdový bod na určenie dôchodkovej dávky. Ďalej uviedla,



že ustanovenie § 63 ods. 7 však umožňuje určiť jej priemerný mzdový bod na určenie dôchodkovej
dávky i z nižšieho počtu rokov (t.j. aj napríklad z vyššie uvedených 16 rokov v tabuľke), pretože tento
paragraf, ani iné ustanovenia zákona o sociálnom poistení v platnom znení (účinnosť od 01.01.2014)
nedefinujú minimálny počet rokov, z ktorých sa priemerný mzdový bod na určenie dôchodkovej dávky
musí vypočítať.

Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 04.06.2014 uviedol, že suma starobného dôchodku je určená
podľa § 66 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon“) ako súčin
priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku
nároku na dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Uviedol, že podľa § 63 ods. 7 zákona v
znení neskorších predpisov sú rozhodujúcim obdobím na zistenie priemerného osobného mzdového
bodu kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku, s
výnimkou kalendárnych rokov pred 01. januárom 1984. Zhodnotiť osobné mzdové body získané pred
rokom 1984 ukladá právny predpis vtedy, ak v určenom rozhodujúcom období nie je najmenej 22
kalendárnych rokov, za ktoré možno určiť osobné mzdové body. Konštatoval, že v prípade navrhovateľky
sú rozhodujúcim obdobím roky 1984 až 2013 a v rozhodujúcom období navrhovateľka získala viac ako
22 kalendárnych rokov, za ktoré možno určiť osobné mzdové body, preto u nej predĺženie podľa § 63
ods. 7 zákona neprichádza do úvahy. Námietka navrhovateľky, že má v rozhodujúcom období 16 rokov
je neopodstatnená, čo vyplýva aj z osobného listu dôchodkového poistenia. Poukázal na to, že hodnota
priemerného osobného mzdového bodu na výpočet starobného dôchodku je 0,9085 (presný výpočet je
uvedený v odôvodnení napadnutého rozhodnutia). Ďalej uviedol, že navrhovateľka ku dňu vzniku nároku
na starobný dôchodok získala 16 090 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo je na účely určenia sumy
dôchodkovej dávky 44 rokov a 30 dní obdobia dôchodkového poistenia. Aktuálna dôchodková hodnota
platná k 25. februáru 2014 je podľa opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. 497/2010
Z. z. 10,2524. Suma starobného dôchodku určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu,
obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty je 410,60 eur mesačne, pričom
podľa § 82 zákona v znení neskorších predpisov bola suma dôchodku zvýšená odo dňa priznania
o 8,80 eur mesačne na sumu 419,40 eur. V závere písomného vyjadrenia odporca poznamenal, že
obdobie dôchodkového poistenia a osobné vymeriavacie základy sú v súlade s evidenčnými listami
dôchodkového zabezpečenia, ktoré sa nachádzajú v evidencii Sociálnej poisťovne a navrhovateľka
žiadne iné konkrétne námietky v súvislosti s určením sumy starobného dôchodku nepredložila. Uviedol,
že suma starobného dôchodku navrhovateľky bola určená v súlade s platnými právnymi predpismi.

Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odporcu a
oboznámení sa s dávkovým spisom odporcu dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky zo
dňa 05.05.2014 nie je dôvodný.

Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní súdu dňa 12. septembra 2014 a 27. februára 2015
uviedol, že napadnuté rozhodnutie odporcu obsahuje výpočet náhradnej doby podľa zákona č. 100/1988
Zb., ktorý bol účinný do 31.12.2003. Poukázal na to, že zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v
§ 255 ods. 1 uvádza, že obdobie dôchodkového poistenia a náhradná doba získané pred 01.01.2004
sa posudzujú podľa vtedy platných predpisov. Ďalej uviedol, že § 255 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.
z. obsahuje ustanovenie, že ak sa kryje doba zamestnania získaná podľa predpisov účinných pred
01.01.2004 na určenie sumy dôchodkovej dávky, sa zohľadní osobný mzdový bod za obdobie, ktorý
je vyšší. Uviedol, že zákon č. 100/1988 Zb. v § 10 obsahuje ustanovenie, ktorým definuje, že ak sa
kryje doba zamestnania a náhradná doba, započíta sa iba doba, ktorá je pre občana výhodnejšia. Bol
toho názoru, že odporca nepostupoval správne, ak bral pri výpočte aj dávky, kedy bola navrhovateľka
na rodičovskej dovolenke. V tomto smere poukázal na roky 1990, 1986 a 1985, pričom ustanovenie §
10 zákona č. 100/1988 Zb. umožňovalo započítať dobu zamestnania namiesto náhradnej doby, pokiaľ
to bolo pre občana výhodnejšie. Ďalej uviedol, že napadnuté rozhodnutie odporcu neobsahuje náležité
odôvodnenie, prečo s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v spojení s
§ 10 zákona č. 100/1988 Zb. neboli zohľadnené predchádzajúce kalendárne roky zamestnania, hoci
navrhovateľka získala v predchádzajúcom období celý kalendárny rok zamestnania, a preto nebolo
potrebné brať do úvahy kalendárne roky, kde získala náhradnú dobu, za ktoré obdobie získala len
pomernú časť osobného mzdového bodu v rozsahu 0,3, ktoré v celkovom súčte znížili hodnotu osobného
mzdového bodu, z ktorého sa vypočítal navrhovateľkin starobný dôchodok.



Právny zástupca navrhovateľky trval na tom, aby sa pri výpočte starobného dôchodku navrhovateľky
vychádzalo z obdobia 16. rokov, za ktoré by bolo možné určiť osobný mzdový bod. Ďalej uviedol, že
zákon neukladá, aby pri výpočte starobného dôchodku sa vychádzalo z celého obdobia a pokiaľ by pri
výpočte starobného dôchodku sa vychádzalo z obdobia 16. rokov, bol by výpočet starobného dôchodku
navrhovateľky vyšší, a teda pre navrhovateľku výhodnejší. Poukázal na to, že osoba, ktorá by bola v
dôchodkovom systéme účastná v poistnom systéme po kratšiu dobu ako 16 rokov, ale s vyšším príjmom,
bol by jej výpočet starobného dôchodku vyšší, ako osobe, ktorá odpracovala viac rokov a s nižším
príjmom.

Zástupkyňa odporcu poukázala na dôvody napadnutého rozhodnutia, ako aj dôvody, ktoré sú uvedené
v doplňujúcom vyjadrení odporcu zo dňa 28.10.2014. Uviedla, že zákon neukladá selektovať v
rozhodujúcom období, ktoré roky patria do rozhodujúceho obdobia, ktoré základy boli vyššie alebo
nižšie. Konštatovala, že suma starobného dôchodku navrhovateľky bola určená v súlade s platnou
právnou úpravou a z tohto dôvodu navrhla napadnuté rozhodnutie odporcu ako vecne správne potvrdiť.

Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z.,
poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil
dôchodkový vek.

Podľa § 60 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z. z., rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového
poistenia.

Podľa § 66 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., suma starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného
osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na
starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1, tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.

Podľa § 63 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., priemerný osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej
dávky sa určí ako podiel súčtu osobných mzdových bodov dosiahnutých v jednotlivých kalendárnych
rokoch rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, ak tento
zákon neustanovuje inak. Priemerný osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.
Na účely určenia obdobia dôchodkového poistenia sa získané dni dôchodkového poistenia prepočítavajú
na roky, ak tento zákon neustanovuje inak. Obdobie dôchodkového poistenia sa zaokrúhľuje na štyri
desatinné miesta nahor.

Podľa § 63 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z., rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného
osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku
na dôchodkovú dávku, s výnimkou kalendárnych rokov pred 01. januárom 1984, ak tento zákon
neustanovuje inak. Z rozhodujúceho obdobia sa vylučujú obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod
podľa § 62 ods. 2 prvej vety alebo § 255 ods. 3 prvej vety, alebo obdobie dôchodkového poistenia, za
ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod, ak tieto obdobia trvali celý kalendárny rok.

Podľa § 63 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z., ak v rozhodujúcom období určenom podľa odseku 6 nie je
najmenej 22 kalendárnych rokov, predlžuje sa rozhodujúce obdobie pred 01. január 1984 postupne tak,
aby v ňom bolo 22 kalendárnych rokov podľa odseku 6. Ak poistenec ani po tomto predlžení nemá 22
kalendárnych rokov podľa odseku 6, zisťuje sa priemerný osobný mzdový bod z tohto nižšieho počtu
kalendárnych rokov.

Podľa § 255 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., za náhradnú dobu, dobu štúdia a dobu výkonu civilnej
služby, ktoré sa hodnotia ako doba zamestnania získané podľa predpisov účinných pred 01. januárom
2004 a ktoré trvali celý kalendárny rok, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3, 0,6 v prípade materskej
dovolenky. Ak sa kryjú tieto doby navzájom, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3, 0,6 v prípade
materskej dovolenky len raz. Ak tieto doby trvali len časť kalendárneho roka, osobný mzdový bod sa určí
ako súčin pomernej časti osobného mzdového bodu a počtu dní týchto dôb. Pomerná časť osobného
mzdového bodu je podiel osobného mzdového bodu patriaceho za tieto doby, ktoré trvali celý kalendárny
rok, a počtu dní kalendárneho roka, v ktorom sa tieto doby získali. Pomerná časť osobného mzdového
bodu sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.



Odporca napadnutým rozhodnutím podľa § 65 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
v znení neskorších predpisov priznal navrhovateľke od 25. februára 2014 starobný dôchodok v sume
419,40 eur mesačne.

Navrhovateľka v podanom opravnom prostriedku uviedla, že z jej osobného listu dôchodkového
poistenia vyplýva, že v rozhodujúcom období (od 01.01.1984 do 31.12.2013) má na tento účel
odpracovaných 16 kalendárnych rokov a domáhala sa s poukazom na § 63 ods. 7 zákona č. 461/2003
Z. z. rozšírenia rozhodujúceho obdobia pred 01. január 1984, kde má k dispozícii ďalších päť rokov
(roky 1979 až 1983) na výpočet priemerného mzdového bodu , čo by bolo spolu 21 kalendárnych rokov.
Zároveň uviedla, že ustanovenie § 63 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. umožňuje určiť jej priemerný
mzdový bod na určenie dôchodkovej dávky i z nižšieho počtu rokov, t.j. aj napríklad z uvedených
16 rokov, pretože citované ustanovenie ani iné ustanovenia zákona o sociálnom poistení nedefinujú
minimálny počet rokov, z ktorých sa má priemerný mzdový bod na určenie dôchodkovej dávky vypočítať.

Z obsahu administratívneho spisu odporcu vyplýva, že navrhovateľka vychovala dve deti a 55 rokov
veku dosiahla 25. augusta 2009. Dôchodkový vek podľa § 65 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. dosiahla
navrhovateľka pripočítaním päťdesiatichštyroch kalendárnych mesiacov k veku 55 rokov, a to dňa 25.
februára 2014.

V zmysle § 63 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z., rozhodujúcim obdobím na zistenie priemerného osobného
mzdového bodu u navrhovateľky sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky
nároku na dôchodkovú dávku, a teda roky 1984 až 2013.

Z obsahu osobného listu dôchodkového poistenia navrhovateľky, ktorý sa nachádza v administratívnom
spise vyplýva, že navrhovateľka získala v rozhodujúcom období (roky 1984 až 2013) 30 kalendárnych
rokov a nie 16 kalendárnych rokov, ako to uvádzala v podanom opravnom prostriedku. Preto pokiaľ
navrhovateľka získala v rozhodujúcom období 30 kalendárnych rokov, je možné určiť jej osobný mzdový
bod podľa § 63 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z., a preto nebolo potrebné v danom prípade predlžovať
rozhodujúce obdobie pred rok 1984 ako to vyplýva z ustanovenia § 63 ods. 7 zákona č. 461/2003
Z. z.. Pokiaľ navrhovateľka v podanom opravnom prostriedku, ako aj na pojednávaní súdu namietala,
že ustanovenie § 63 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. nedefinuje minimálny počet rokov, z ktorých sa
priemerný mzdový bod na určenie dôchodkovej dávky musí vypočítať, čo umožňuje určiť jej priemerný
mzdový bod i z nižšieho počtu rokov, napríklad z 16. rokov, k tomu súd uvádza, že ustanovenie § 63 ods.
7 zákona č. 461/2003 Z. z. presne vymedzuje dobu „najmenej 22 kalendárnych rokov“, z čoho možno
vyvodiť, že v rozhodujúcom období určenom podľa § 63 ods. 6 citovaného zákona nemôže byť menej
ako 22 kalendárnych rokov rozhodujúcich na zistenie priemerného osobného mzdového bodu pred
rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku. Zistenie priemerného osobného
mzdového bodu na určenie dôchodkovej dávky, teda nie je možné určiť i z nižšieho počtu rokov ako sa
mylne domnieva navrhovateľka.

Pokiaľ právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní súdu poukázal na to, že ak sa kryje doba
zamestnania a náhradná doba, započíta sa iba doba, ktorá je pre občana výhodnejšia, pričom odporca
nesprávne postupoval, ak bral pri výpočte aj dávky, kedy bola navrhovateľka na rodičovskej dovolenke
a v tomto smere poukázal na roky 1990, 1986 a 1985, k tomu súd uvádza, že s poukazom na už vyššie
citované ustanovenie § 255 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., navrhovateľkou namietané osobné mzdové
body boli určené nasledovne.

Rok 1985 podľa evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia je 335 vylučiteľných dôb (náhradné
doby) a vymeriavací základ 5.189,- Sk. Za 30 dní zamestnania získala navrhovateľka osobný
vymeriavací základ 5.189,- Sk, čo je osobný mzdový bod 0,1521 (5189 : 34116 = 0,1521) a za 335 dní
náhradnej doby patrí osobný mzdový bod 0,3015 (0,3 : 365 = 0,0009 x 335 dní = 0,3015) ako súčin
pomernej časti osobného mzdového bodu a počtu dní týchto dôb podľa § 255 ods. 3 citovaného zákona.
Spolu za rok 1985 patrí navrhovateľke osobný mzdový bod 0,4536 (0,1521 + 0,3015 = 0,4536). Osobné
mzdové body sú uvedené v osobnom liste dôchodkového poistenia, ktoré tvorí prílohu napadnutého
rozhodnutia, pričom osobný mzdový bol určený v súlade s § 62 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z..

Z vyššie uvedeného vyplýva, že zamestnanie a vylučiteľné doby sa v roku 1985 nekryjú, pretože
zamestnanie trvalo 30 dní a vylučiteľné doby 335 dní, čo je spolu 365 dní. Zamestnanie a vylučiteľné doby



by sa kryli v prípade, ak by zamestnanie trvalo 365 dní a vylučiteľné doby by tiež trvali celý kalendárny
rok. Rovnakým postupom boli určené mzdové body aj v rokoch 1986 a 1990, ktoré namietal právny
zástupca navrhovateľky na pojednávaní súdu.

Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti, na ich základe a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami
podľa § 250q ods. 2 O.s.p. napadnuté rozhodnutie odporcu zo dňa 14. apríla 2014 ako vecne správne
potvrdil.

Náhradu trov konania súd v súlade s § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím § 250l ods. 2 O.s.p. navrhovateľke
nepriznal, pretože táto v konaní úspešná nebola a odporcovi podľa tohto ustanovenia právo na ich
náhradu neprislúcha.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.