Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6S/274/2013 z 11. 11. 2015
Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 11. novembra 2015, sp. zn. 6S/274/2013, ECLI:SK:KSKE:2015:7013201591.1
Krajský súd Košice | 6S/274/2013 | ECLI:SK:KSKE:2015:7013201591.1 | 2015-11-11 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2ee1f2a2-c103-41b6-b108-e875d7284184
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7013201591.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/274/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013201591
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7013201591.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Baranovej, členov senátu
JUDr. Milana Končeka a JUDr. Valérie Mihalčínovej, v právnej veci žalobcu PP realizácia stavieb s.r.o.,
so sídlom Rozvojová 2, Košice, zastúpeného JUDr. Miroslavom Katunským, advokátom, Floriánska
16, Košice, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu SR, Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 23.10.2013 č. 1100303/1/73397-507484/2013/5309,
takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Žalobu   z a m i e t a .

Žalobcovi právo na náhradu trov konania  n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie
nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie apríl 2012, o výsledku ktorej vyhotovil
protokol č. 9801403/5/2647128/2013 zo dňa 10.06.2013. Na základe výsledkov daňovej kontroly Daňový
úrad Košice rozhodnutím zo dňa 18.07.2013 č. 9801403/5/2791392/2013-TOM podľa § 68 ods.5 a 6
zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o orgánoch štátnej správy v oblasti daní
a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej iba „daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi
rozdiel dane v sume 34.760,98 eur na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2012. Daňový úrad Košice
nepriznal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie apríl 2012 v sume 59,33 eur a vyrubil vlastnú
daňovú povinnosť na DPH v sume 34.701,65 eur.

V odôvodnení rozhodnutia daňový úrad konštatoval, že žalobca si najväčšiu časť odpočítanej dane
uplatnil z faktúr od dodávateľa JJ&DEMARO s.r.o., Hroncova 5, Košice, išlo o faktúry č. F12089, dátum
dodania 27.04.2012, základ dane 13.920,-- eur a 20 % DPH 2.784,-- za prevedený výkon na základe
objednávky zo dňa 30.03.2012, č. F12090 s dátumom dodania 27.04.2012, základ dane 19.654,53
eur a 20 % DPH 3.930,91 eur za dodaný materiál na základe priloženého prehľadu s krycím listu, č.
F12091 s dátumom dodania 27.04.2012, základ dane 108.964,24 eur a 20 % DPH 21.792,85 eur za
prevedené práce na základe priloženého prehľadu s krycím listom a č. F12093 s dátumom dodania
27.04.2012, základ dane 45.186,09 eur a 20 % DPH 9.037,22 eur za prevedené práce a dodávky na
základe priloženého listu.

Správca dane preveroval vystavenie predmetných faktúr a reálnosť deklarovaných obchodov u
dodávateľa žalobcu JJ&DEMARO s.r.o., Košice, o čom bola spísaná zápisnica o miestnom zisťovaní
č. 9800401/5/3579850/2012. Konateľ tejto spoločnosti Jozef Juliš do zápisnice uviedol, že spoločnosť
sa zaoberá obchodnou činnosťou a stavebníctvom. K preverovaným faktúram uviedol, že u faktúry č.



F12090 išlo o murárske práce, u faktúry č. F12091 o betonárske práce a u faktúry č. 12093 išlo o
zatepľovacie práce.

Konateľ žalobcu predložil Zmluvu o dielu č. 0312051 zo dňa 12.03.2012 uzavretú medzi žalobcom ako
objednávateľom a JJ&DEMARO s.r.o. Košice ako zhotoviteľom. Zo zmluvy nie je zrejmé, o aké dielo sa
má jednať. V zmysle článku I. bod 2 zmluvy zhotoviteľ sa zaviazal, že ako subdodávateľ (podzhotoviteľ)
vykoná pre objednávateľa dielo špecifikované v prílohe, ktorá je prílohou tejto faktúry a za podmienok
dojednaných touto zmluvou. Správny orgán konštatoval, že napriek tomu, že išlo o zmluvu, a nie o
faktúru, táto neobsahovala žiadnu prílohu.

Konateľ JJ&DEMARO s.r.o. Košice Jozef Juliš do zápisnice o miestnom zisťovaní potvrdil podpísanie
uvedenej zmluvy, nepredložil však žiadnu prílohu s tým, že ju dodatočne predloží. Neskôr však
do zápisnice o ústnom pojednávaní č. 9800403/5/96949/2013 uviedol, že príloha k zmluve nebola
vypracovaná a ako príloha slúži objednávka. Objednávku však vedel predložiť len k faktúre č. 12089.
Nevedel odpovedať na otázku, o aké konkrétne dielo sa v zmysle zmluvy o dielo zo dňa 12.03.2012
jednalo, uviedol, že to dodatočne zistí. Jozef Juliš tiež uviedol, že preverované práce boli vykonávané
v subdodávke a subdodávateľom mala byť spoločnosť ANERA s.r.o. Nevedel však uviesť, či táto
spoločnosť vykonávala práce vo vlastnej réžii, pričom tiež uviedol, že z tejto spoločnosti pozná iba
konateľa, aj to len pod menom „Dano“.

Správca dane preveroval vykonanie deklarovaných prác u spoločnosti ANERA s.r.o., ktorá v čase, kedy
mala spoločnosť vykonávať práce, mala sídlo v Trenčíne, a konateľom bol od 23.01.2012 do 20.12.2012
W. W.. Spoločnosť zanikla zlučením dňa 20.12.2012. Správca dane predvolal bývalého konateľa ako
svedka na daňový úrad, zásielka sa však vrátila s poznámkou „Adresát je neznámy“. V období od
26.01.2012 do 20.12.2012 mala spoločnosť prokuristu Daniela Štocha, ktorého správca dane predvolal
na výsluch svedka na daňový úrad, tento však zásielky nepreberal a nedostavil sa ani po opakovanom
predvolaní.

Pretože konateľ spoločnosti JJ&DEMARO s.r.o. Jozef Juliš pri miestnom zisťovaní v sídle tejto
spoločnosti nevedel odpovedať na otázky správcu dane, bol predvolaný ako svedok na Daňový úrad v
Košiciach dňa 09.01.2013, bola s ním spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní. Správca dane sa svedka
opakovane pýtal na preverované faktúry a žiadal vysvetlenie, o aké práce išlo, kde boli vykonávané a či
vie uviesť presnú adresu. Konateľ spoločnosti uviedol, že u všetkých štyroch preverovaných faktúrach
išlo o stavebné práce, rekonštrukciu podkrovných priestorov na O. D. X P. W.. Na otázku kto je majiteľom
týchto priestorov, odpovedať nevedel. Tiež nevedel doložiť iné doklady, prípadne dodatok k zmluve o
dielo. Uviedol, že priestory sa majú využívať na športové aktivity, slúžia ako telocvičňa. Na otázku, či
má jeho spoločnosť podpísanú zmluvu so spoločnosťou ANERA s.r.o., uviedol, že by mala mať, a asi
je založená medzi predloženými dokladmi.

Konateľ žalobcu Pavol Bodoňský do zápisnice o ústnom pojednávaní č. 9801403/5/1424925/2013
uviedol, že faktúra č. 12089 sa týkala čiastkovej úhrady rekonštrukcie podkrovných priestorov na O. D.
P. W. na športové centrum. Dodávateľ týchto prác potvrdil, že v zmysle preverovanej faktúry boli práce
vykonávané na O. D. P. W. a tieto si mal objednať u spoločnosti ANERA s.r.o. Dodávateľskú spoločnosť
ANERA s.r.o. však nie je možné už preveriť, pretože zanikla zlúčením a bývalý konateľ je nekontaktný
a bývalý prokurista so správcom dane nekomunikuje.

Konateľ žalobcu ďalej do zápisnice o ústnom pojednávaní uviedol k faktúram č. F12090 a č. F12091
obe z 27.04.2012, že sa týkajú bytového domu na O. Dodávateľ JJ&DEMARO s.r.o. zase uviedol, že v
zmysle uvedených faktúr boli vykonávané práce na O. D. P. W., ktoré mala vykonať subdodávateľská
spoločnosť ANERA s.r.o.

Správca dane preveril vykonávanie práce po reťazci. Vykonal miestne zisťovanie u spoločnosti BUBI-
GOLD s.r.o. Táto však byty na O. ulici už rozpredala. Malo ísť o betónové piloty, ktoré nebolo možné
vidieť, pretože sú už zabudované. Spoločnosť BUBI-GOLD s.r.o. si práce objednala u spoločnosti PP-
DESIGN s.r.o., táto však práce ani dodávky nevykonávala, ale objednala si ich u žalobcu. Žalobca práce
ani dodávky tiež nevykonával, ale podľa vyjadrenia konateľa žalobcu si ich mal objednať u spoločnosti
JJ&DEMARO s.r.o. Konateľ tejto spoločnosti však nepotvrdil, že spoločnosť tieto práce vykonávala či



už vo vlastnej réžii, alebo v subdodávke, a to ani pri miestnom zisťovaní, ani do zápisnice o ústnom
pojednávaní, kde bol vypočutý konateľ tejto spoločnosti ako svedok.

Napriek tomu, že správca dane preveril štyri spoločnosti, ktoré predložili faktúry k preverovanej stavbe, a
piata spoločnosť je už zaniknutá, nepodarilo sa získať stavebný denník k preverovanej stavbe. Ani jeden
z konateľov preverovaných spoločností sa nevedel vyjadriť ku skutočnosti, kto reálne práce a dodávky
na stavbe realizoval. Dodávateľ žalobcu teda nepotvrdil vykonávanie prác, ani dodanie materiálu na
stavbu na O. D. P. W., žalobca teda v zmysle § 49 ods.2 písm.a) zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH v znení
neskorších predpisov (ďalej iba „zákon o DPH“) nemá nárok na odpočítanie si dane, ktorú je povinný
platiť v zmysle faktúr č. F12090 a č. F12091, obe s dátumom dodania 24.07.2012.

Konateľ žalobcu Pavel Bodoňský do zápisnice o ústnom pojednávaní k faktúre č. F12093 uviedol,
že išlo o výrobno-skladový objekt pre výrobu a uskladnenie kvasenej kapusty, C. X. L. L.. Dodávateľ
JJ&DEMARO s.r.o. zas uviedol, že v zmysle tejto faktúry boli vykonávané práce na O. D. P. W., ktoré si
mal objednať u spoločnosti ANERA s.r.o. Správca dane preveril vykonávanie prác v reťazci a vykonal
miestne zisťovanie v spoločnosti BUBI-GOLD INVEST s.r.o. ktorá však nie je majiteľom preverovaného
objektu a práce, a dodávky si u nej objednáva ďalšia spoločnosť.

Spoločnosť BUBI-GOLD INVEST s.r.o. si práce objednala u spoločnosti PP DESIGN s.r.o., ktorá však
práce ani dodávky nevykonávala, ale objednala si ich u žalobcu. Ani žalobca práce ani dodávky
nevykonával, ale podľa vyjadrenia konateľa žalobcu si ich mal objednať u spoločnosti JJ&DEMARO
s.r.o. Konateľ spoločnosti JJ&DEMARO s.r.o. však nepotvrdil dodanie prác a dodávok v zmysle faktúry
č. F12093 na výrobno-skladovom objekte pre výrobu a uskladnenie kvasenej kapusty pri Prešove C.
X.. Ani v tomto prípade sa správcovi dane nepodarilo získať stavebný denník k preverovanej stavbe.
Ani jeden z konateľov preverovaných spoločností sa nevedel vyjadriť ku skutočnosti, kto reálne práce
a dodávky na stavbe realizoval.

Dodávateľ žalobcu nepotvrdil vykonávanie prác ani dodanie materiálu na stavbu skladový objekt pre
výrobu a uskladnenie kvasenej kapusty C. X. podľa § 49 ods.2 písm.a) zákona o DPH žalobca nemá
nárok odpočítať si od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb v zmysle faktúry č. F12093.

Daňový úrad napokon konštatoval, že žalobca k vyjadreniu k protokolu predložil ako nový dôkaz
čestné prehlásenie konateľa spoločnosti JJ&DEMARO s.r.o. Jozefa Juliša, a tiež potvrdenie Okresného
riaditeľstva PZ, Odboru poriadkovej polície, Obvodné oddelenie PZ Košice - Juh z 09.04.2013 o
podaní oznámenia krádeže vlámaním do osobného motorového vozidla značky Š. G., z ktorého
boli odcudzené okrem iného písomnosti, a to faktúry, bankové výpisy a zmluvy firmy JJ&DEMARO
s.r.o. K týmto dôkazom správca dane konštatoval, že dodávateľ žalobcu mal dostatok priestoru na
vyjadrenie sa k preverovaným zdaniteľným obchodom, správca dane vykonal miestne zisťovanie v
spoločnosti JJ&DEMARO s.r.o., a pretože sa konateľ tejto spoločnosti nevedel vyjadriť k preverovaným
skutočnostiam, správca dane ho následne vyzval na svedeckú výpoveď, o čom upovedomil žalobcu. K
potvrdeniu Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach týkajúceho sa oznámenia krádeže dokladov, správca
dane uviedol, že konateľom spoločnosti JJ&DEMARO s.r.o. boli spísané dve zápisnice, a to 03.12.2012
a 09.01.2013, teda v čase kedy mohol predložiť doklady, čo však neurobil.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom uviedol, že realizovanie zdaniteľných
obchodov so spoločnosťou JJ&DEMARO s.r.o., a to výrobno-skladový objekt pre výrobu a uskladnenie
kvasenej kapusty pri Prešove C. X. fakturovaných faktúrou č. F12093 zo dňa 27.04.2012 a Bytový dom
O. fakturovaných faktúrami č. F12090 a č. F12091 všetky zo dňa 27.04.2012 boli preukázané dôkazmi
predloženými v priebehu daňovej kontroly. Preto podľa názoru žalobcu nie je zrejmé, z akých dôvodov
správca dane nevedel vydedukovať, o aké dielo, resp. diela, t.j. o aký predmet zmluvy o dielo sa má
jednať, keďže krycie listy rozpočtu s prehľadom rozpočtových nákladov, ako aj súpis vykonaných prác
a dodávok dostatočne zreteľne a jasne špecifikujú predmet plnenia. Uviedol, že primárnou povinnosťou
správcu dane je zistiť v daňovom konaní všetky skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní, teda
na základe predložených dokladov zistiť, vydedukovať, čo bolo predmetom zdaniteľného plnenia tak,
aby bolo možné urobiť skutkový záver, či k zdaniteľnému plneniu došlo alebo nie. Ak zamestnanci
správcu dane mali za to, že k realizácii rekonštrukčných prác, resp. dodávok a stavebných prác nedošlo,
bolo ich povinnosťou v súlade s ustanovením § 24 ods.2 daňového poriadku zistiť čo najúplnejšie
všetky skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní a fyzicky preveriť uskutočnenie stavebných prác



na jednotlivých objektoch (X., O.), t.j. podložiť relevantnými dôkazmi svoje závery o neuskutočnení
zdaniteľného plnenia, ktoré sú v rozpore s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom.

Žalobca namietal, že správca dane opiera svoje skutkové závery pri oboch zdaniteľných plneniach
o jedinú skutočnosť, a to výpoveď svedka Y. Y., ktorý síce vo svojej svedeckej výpovedi potvrdil
realizáciu všetkých prác a dodávok cestou subdodávateľa (ANERA s.r.o.), v dôsledku čoho je nelogický a
nesprávny záver správcu dane, že žiaden z preverovaných subjektov sa nevedel vyjadriť ku skutočnosti,
kto reálne práce a dodávky na stavbe realizoval. Po predložení faktúr správcom dane na nahliadnutie
tomuto svedkovi svedok ich nesprávne priradil iba k jednej z realizovaných zákaziek, a to práce a
dodávky na stredisku 83 - O. D. P. W.. Podľa žalobcu pri výpovedi svedka Y. Y. došlo k skutkovému omylu,
ktorý po nahliadnutí do predložených faktúr ich preštudoval a vyjadril sa najmä k faktúre č. F12089,
ktorá sa týkala objektu na O. D. P. W., pričom k ostatným faktúram nedisponoval doklady. Z toho dôvodu
žalobca k svojmu vyjadreniu zo dňa 03.07.2013 predložil ako dôkaz čestné prehlásenie Y. Y., ktorým
doplnil svoju výpoveď v daňovom konaní a navrhol vykonať opakovane svedeckú výpoveď tohto svedka.
Správca dane dôkaz predložený žalobcom k vyjadreniu ako i navrhovaný dôkaz označil za irelevantný,
pričom listinný dôkaz - čestné prehlásenie svedka Y. správca dane nijak nevyhodnotil. Žalobca uviedol,
že správca dane tým porušil ustanovenie § 24 ods.2 a 4, § 3 ods.3 a § 68 ods.2 daňového poriadku, v
dôsledku čoho považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné.

Žalobca za podstatné opomenutie správcu dane počas celého priebehu daňovej kontroly považuje to,
že správca dane neoveroval u dodávateľa JJ&DEMARO s.r.o., či došlo k zúčtovaniu podľa správcu dane
sporných faktúr, k priznaniu DPH z týchto faktúr a teda k odvedeniu daňovým subjektom zaplatenej
DPH v prospech štátu. Žalobca ďalej uviedol, že na rozdiel od správu dane, ktorý konštatoval, že
spoločnosť ANERA s.r.o. nespolupracovala so správcom dane a bývalého konateľa tejto spoločnosti W.
W. a prokuristu J. Š. označil za tzv. nekontaktné osoby, jemu sa podarilo získať prehlásenie prokuristu
obchodnej spoločnosti ANERA s.r.o. J. Š. z 01.08.2013 potvrdil realizáciu zdaniteľných obchodov na O.
H. O. P. W. a na rekonštrukcii výrobno-skladového objektu v obci X..

K ozrejmeniu k činnosti žalobcu, jeho fungovanie a vzťahov s dodávateľmi žalobca v odvolaní uviedol, že
so stálymi obchodnými partnermi, medzi ktorých patria aj obchodné spoločnosti SC TRADE s.r.o., BUBI-
GOLD s.r.o., BUBI-GOLD INVEST s.r.o., PP DESIGN s.r.o. a spoločnosť JJ&DEMARO s.r.o. uzatváral
tzv. rámcové zmluvy na dlhšie obdobie, na základe ktorých sa vykonávali jednotlivé zákazky, pričom tieto
bolo špecifikované či už objednávkou, krycím listom rozpočtu, prehľadom rozpočtových nákladov alebo
súpisom vykonaných prác a dodávok. Poukázal na to, že nie vždy je možné vopred určiť presný rozsah
prác a dodávok, a z toho dôvodu pri ukončení diela je objednávateľovi fakturovaný skutočne vykonaný
rozsah prác a dodávok, ktorých súpis je prílohou vystavenej faktúry tak, ako to bolo v obchodoch
kontrolovanými správcom dane. Takúto dohodu zmluvných partnerov nezakazuje žiadny právny predpis
a je výlučne na vôli konkrétnych zmluvných strán dojednať si podmienky uzavretia realizácie obchodu. Z
uvedených dôvodov žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a v prípade ak tak neurobí správca dane sám,
predložiť vec odvolaciemu orgánu.

Žalovaný rozhodnutím z 23.10.2013 č. 1100303/1/73397-507484/2013/5309 rozhodnutie Daňového
úradu Košice z 18.07.2013 č. 9801403/5/2791392/2013/TOM potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia
uviedol, že rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie rozhodnutia boli závery správcu o porušení §
49 ods.2 písm.a) zákona o DPH. Žalovaný konštatoval, že overenie oprávnenosti odpočítania dane
znamená objasnenie všetkých okolností, ktoré umožnia prijať závery, či podmienky boli splnené, či
nárok pre nesplnenie hoci len jednej zo všetkých vyžadovaných podmienok nie je vylúčený. Keďže
ide o hmotno-právne podmienky, k takému záveru nestačí len existencia konkrétnej faktúry, hoci táto
by obsahovala všetky formálno-právne náležitosti. Musí sa overiť, či údaje v nej uvedené naozaj
dokladujú predmetnú skutočnosť. Faktúra predovšetkým deklaruje, že došlo k zdaniteľnému obchodu
medzi dvoma platiteľmi DPH, pričom jednému vzniká daňová povinnosť a druhému vzniká nárok na
odpočítanie dane. Preto k rozhodnutiu správcu dane, či uznať alebo neuznať uplatňovaný nárok na
odpočítanie dane nestačí len mechanické porovnanie výšky odpočítanej dane s príslušnou faktúrou,
ale je potrebné zabezpečiť aj iné dôkazy. V daňovom konaní je ťažisko dôkazného bremena na
daňovom subjekte, pričom dôkazná povinnosť je spojením povinností tvrdenia a povinnosti doloženia
svojich tvrdení dôkazmi. Základnou podmienkou pre uplatnenie odpočítania dane je uskutočnenie
zdaniteľného obchodu. Zákon požaduje, aby platiteľ, ktorý si uplatňuje tento nárok, preukázal existenciu
podmienok, ktoré je pre nárok na odpočítanie dane stanovený. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na



odpočítanie dane z dodávateľských faktúr, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli
reálne uskutočnené. Správca dane preto skúmal uskutočnenie zdaniteľných obchodov nielen z formálnej
stránky, ale preveroval aj súlad skutočného stavu so stavom formálnym. Daňový subjekt musí vedieť
preukázať uskutočnenie zdaniteľného obchodu. Ak daňový subjekt neunesie v tomto zmysle dôkazné
bremeno, nemôže byť úspešný v uplatnení nároku na odpočítanie DPH. Žalovaný konštatoval, že z
predloženého spisového materiálu zistil, že správca dane postupoval v súlade s § 3 ods.6 daňového
poriadku. Vzhľadom na to, že má pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti predložených
dokladov, nevychádzal len z faktúr predložených žalobcom, ale k tomuto účelu vykonal dokazovanie na
zistenie, či predložené faktúry odrážajú skutočnosť, a či im neabsentuje materiálny podklad, t.j. vykonal
dokazovanie smerujúce k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či fakturované práce a materiál žalobca
prijal od spoločnosti uvedenej na dokladoch a či údaje uvedené na faktúrach odrážajú skutočnosti tak,
ako nastali. Žalovaný konštatoval, že správca dane po preverení účtovných dokladov a listín, ktoré
žalobca predložil k daňovej kontrole, vykonal v spoločnosti JJ&DEMARO s.r.o. miestne zisťovanie dňa
03.12.2012 a dňa 09.01.2013 vypočul ako svedka konateľa tejto spoločnosti Jozefa Juliša, ktorá mala
podľa preverovaných faktúr dodať žalobcovi práce a materiál. Konateľ dodávateľskej organizácie k
predloženým faktúram uviedol, že sa týkali stavebných prác, rekonštrukcie podkrovných priestorov na
O. D. Č.. X P. W., z ktorej boli vykonané v subdodávke spoločnosťou ANERA s.r.o. Konateľ spoločnosti
JJ&DEMARO s.r.o. nepotvrdil vykonávanie prác, ani dodanie materiálu na stavbe bytového domu na
O. D. P. W.H.S., ani stavbe skladového objektu v X.. Správca dane teda nemohol z týchto vyjadrení
vydedukovať nič iné, ako to, čo konateľ spoločnosti uviedol.

Žalovaný k tvrdeniu žalobcu, že správca dane opiera o svoje skutkové závery o jedinú skutočnosť, a to
výpoveď Y. Y., ktorá je ako jediná v rozpore s výpoveďami ostatných subjektov, ako aj s predloženými
listinnými dôkazmi a k tvrdeniu o skutkovom omyle svedka uviedol, že správca dane pri neuznaní
odpočítania dane z faktúr č. 12090, č. 12091, č. 12093 oprávnene vychádzal z odpovedí Y. Y.,
ktorého spoločnosť JJ&DEMARO s.r.o. mala byť priamym dodávateľom žalobcu, a ktorého výpovede
sa nezhodovali s tvrdeniami žalobcu. Tvrdenie o skutkovom omyle svedka je neopodstatnené, keďže
mal faktúry nielen k nahliadnutiu, ale mal aj dostatočný časový priestor na ich preštudovanie, keďže už
pri miestnom zisťovaní bol oboznámený s konkrétnymi otázkami, ktoré mu boli kladené aj pri svedeckej
výpovedi. Napokon svedok ako konateľ dodávateľskej spoločnosti by mal mať tieto základné informácie
podchytené aj v účtovných dokladoch, ktoré síce boli, ako vyplýva zo spisového materiálu, odcudzené z
motorového vozidla, ale až dňa 09.04.2013, a teda v čase spísania zápisníc ešte nimi mal disponovať.

Žalovaný poukázal tiež na to, že hoci JJ&DEMARO s.r.o. ako prvý dodávateľ žalobcu nepotvrdil
uskutočnenie stavebných prác na jednotlivých objektoch (X., O.), preveroval dodanie týchto prác, a v
prípade rekonštrukcie výrobno-skladového objektu pre výrobu a uskladnenie, že žalobca ktorý nemá
materiál na technické ani personálne podmienky na vykonávanie uvedených prác, podľa predložených
dokladov práce fakturovala spoločnosti PP DESIGN s.r.o., ktorej jedným z konateľov je aj konateľ
žalobcu. Spoločnosť PP DESIGN s.r.o., ktorá taktiež nemá materiálne, technické, ani personálne
podmienky na vykonávanie uvedených prác, tie podľa predložených dokladov ďalej fakturovala
spoločnosti BUBI-GOLD INVEST s.r.o. Správca dane preveroval u tejto spoločnosti prijatie faktúry
č. 2704201202 zo dňa 27.04.2012 od dodávateľa PP DESIGN s.r.o., a tiež preveroval, aké práce a
služby boli v zmysle tejto faktúry dodané. Vykonal miestne zisťovanie u daňového subjektu BUBI-
GOLD INVEST s.r.o., pričom konateľ tejto spoločnosti Atila Bubenko do zápisnice uviedol, že spoločnosť
sa zaoberá realizačnou činnosťou, hlavne stavebnou činnosťou. Potvrdil vystavenia i zaúčtovanie
preverovanej faktúry. Uviedol, že išlo o stavebné práce v „kapustárni“ X., hlavne zatepľovanie a
oplechovanie. Práce mala vykonávať spoločnosť PP DESIGN s.r.o., ale k tomu, či práce táto spoločnosť
vykonávala vo vlastnej réžii, alebo v subdodávke, prípadne kto v skutočnosti práce vykonával, konateľ
spoločnosti BUBI-GOLD INVEST s.r.o. sa nevedel vyjadriť. K objektu „kapustárne“ spoločnosť BUBI-
GOLD INVEST s.r.o. nemá žiadny vlastnícky vzťah, išlo len o zákazku na stavebné práce. Konateľ
tejto spoločnosti tiež predložil k preverovanému obchodu zmluvu o dielo č. 0312051 zo dňa 12.03.2012
uzatvorenú medzi zhotoviteľom PP DESIGN s.r.o. a objednávateľom BUBI-GOLD INVEST s.r.o. Zo
zmluvy nie je zrejmé, o aké dielo má ísť. V predmetnej zmluve o dielo mala byť v zmysle článku I. bod
2 priložená objednávka, ale tá sa v prílohe zmluvy nenachádza.

V súvislosti s prácami a službami týkajúcimi sa bytového domu na O. D. P. W., správca dane zistil
obdobný postup, teda žalobca fakturoval spoločnosti PP DESIGN s.r.o. spoločnosť PP DESIGN s.r.o.
práce ďalej fakturovala spoločnosti BUBI-GOLD s.r.o. Správca dane preveroval u spoločnosti BUBI-



GOLD s.r.o. prijatie faktúry č. 2404201201 zo dňa 24.04.2012 od dodávateľa PP DESIGN s.r.o. a
vykonal tiež miestne zisťovanie u daňového subjektu BUBI-GOLD s.r.o. Jeho konateľ Atila Bubenko
potvrdil vystavenie aj zaúčtovanie preverovanej faktúry. Ďalej uviedol, že v zmysle tejto faktúry boli
objednané betónové piloty, práce mala vykonávať spoločnosť PP DESIGN s.r.o., ale k tomu, či práce
táto spoločnosť vykonávala vo vlastnej réžii, alebo v subdodávke, prípadne kto v skutočnosti práce
vykonával, sa nevedel vyjadriť. Ďalej tento konateľ uviedol, že práce na objekte nemôže ukázať, lebo
sa jednalo o piloty, a tie sú zabudované. Aj v tomto prípade bola uzatvorená medzi objednávateľom
BUBI-GOLD s.r.o. a PP DESIGN s.r.o. zmluva o dielo, objednávka, ktorá mala byť prílohou tejto zmluvy,
nebola predložená. Žalovaný poukázal na to, že všetky uvedené subjekty predložili listinné doklady,
ale nikto z nich nepotvrdil, že práce vykonával, alebo sa na nich nejakým spôsobom podieľal, a taktiež
žiaden z preverovaných subjektov nepredložil stavebný denník. Ani jeden z konateľov preverovaných
spoločností sa nevedel vyjadriť ku skutočnosti, kto reálne práce a dodávky realizoval, neposkytol
preveriteľné informácie a podrobnosti o výkonoch. V kontexte týchto preverovaní považuje žalovaný
námietku žalobcu o nepreverení stavebných prác na jednotlivých objektoch za neopodstatnenú.

Žalovaný na ďalšiu žalobcu odvolaciu námietku, že predložené doklady pri daňovej kontrole preukazovali
realizovanie zdaniteľných obchodov, uviedol, že dodanie prác a tovarov spoločnosťou PP realizácia
stavieb s.r.o. pre jej odberateľov nepreukazuje, že predmet týchto zdaniteľných obchodov bol dodaný
práve spoločnosťou JJ&DEMARO s.r.o., resp. jej subdodávateľom. Správca dane zistil, že žalobca
fakturoval pre svojich odberateľov práce, ale ani jeden z jej odberateľov nepotvrdil, že práce boli
vykonané v subdodávke práve spoločnosťou JJ&DEMARE s.r.o., resp. jej subdodávateľom. Faktúry,
ktoré žalobca vystavil pre svojich odberateľov spolu s príslušnými dokladmi, na ktoré poukázal v
odvolaní, boli predmetom daňovej kontroly, správca dane ich preveril a nespochybnil. Tieto doklady však
nie sú dôkazom, že predmet fakturácie bol pre žalobcu dodaný práve spoločnosťou JJ&DEMARO s.r.o.
V danom prípade správca dane preveroval opodstatnenosť uplatneného odpočítania dane, preto bolo
povinnosťou žalobcu preukázať splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 49 zákona o DPH.
Žalobca v konaní, ani v podanom odvolaní nepredložil dôkazy preukazujúce tvrdenia, že k dodaniu
prác a tovaru deklarovaného s pevnými faktúrami skutočne došlo spoločnosťou JJ&DEMARO s.r.o., čím
vzniklo aj právo na odpočítanie dane z predmetných faktúr. Skutočnosť, že žalobca vlastní faktúry s
dokladmi od spoločnosti JJ&DEMARO s.r.o., neznamená, že táto spoločnosť v skutočnosti dodanie prác
a materiálu aj uskutočnila.

K námietke žalobcu, že navrhol doplniť dokazovanie o opätovný výsluch svedka Y. Y. a k predloženému
čestného prehláseniu tohto svedka, žalovaný uviedol, že správca dane sa k týmto skutočnostiam vyjadril
v zápisnici o prerokovaní pripomienok a dôkazov predložených vo vyjadrení žalobcu k protokolu. V
súvislosti s predloženým čestným prehlásením žalovaný uviedol, že nie je povinnosťou správcu dane
odstraňovať rozpory vo výpovediach konateľa dodávateľskej spoločnosti Y. Y.. Jeho svedecká výpoveď
je riadnym dôkazným prostriedkom pri správe daní, svedok bol poučený aj o trestných následkoch krivej
výpovede. V danom prípade ide o výpovede tej istej osoby, a nie dvoch, prípadne viacerých osôb. Ak
takáto osoba vypovedá raz určitým spôsobom, a následne úplne opačným, nie je dôvod odstraňovať
akékoľvek rozpory v jej výpovediach. Ide výlučne (v prípade čestného prehlásenia) o účelové správanie.

K predloženému čestného prehláseniu prokuristu spoločnosti ANERA s.r.o. J. Š. žalovaný uviedol,
že predložené čestné prehlásenie neobsahuje také konkrétne informácie týkajúce sa sporných
zdaniteľných obchodov, ktoré by umožnili overiť ich pravdivosť a obsah prehlásenia, je v rozpore so
skutočnosťami, ktoré uviedol Y. Y. do zápisnice správcu dane. V čestnom prehlásení nie je uvedené, ako,
kedy, kým a či im mali byť vykonané preverované práce. To znamená, že v čestnom prehlásení neboli
uvedené také informácie, ktoré by poskytli správcovi dane možnosť overiť ich pravdivosť. Žalovaný
zastáva názor, že na základe takto formálne skoncipovaného predloženého čestného prehlásenia nie je
možné z týchto dôvodov tvrdiť, že práce boli vykonané a predložené čestné prehlásenie nie je možné
akceptovať ako relevantný dôkaz preukazujúci uskutočnenie obchodu.

Žalovaný napokon konštatoval, že správca dane objektívne spochybnil splnenie zákonom stanovených
podmienok predloženými faktúrami, ktorých vierohodnosť a pravdivosť nebola s ohľadom na zistenia
týkajúce sa dodávateľského subjektu žalobcom dostatočne preukázaná. Ak teda správca dane
preukázal, že dodávateľ JJ&DEMARO s.r.o. nedodal fakturované práce a materiál, tak žalobca nemohol
tieto práce a materiál od tejto spoločnosti nadobudnúť. Žalobca nepreukázal opak, preto správca
dane opodstatnene nepriznal právo na odpočítanie dane, pretože s ohľadom na objektívne skutočnosti



preukázal, že toto právo nebolo uplatnené v súlade s ustanovením § 49 a § 51 zákona o DPH. Žalovaný
považoval postup správcu dane pri vyhodnotení dôkazov za zákonný, preto rozhodnutie daňového úradu
potvrdil.

Žalobca podal v zákonnej lehote žalobu, ktorou žiadal preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného
z 23.10.2013 č. 1100303/1/73397-507484/2013/5309 a napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec
žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na náhradu trov konania.

V žalobe namietal nesprávny postup žalovaného pri doručovaní žalobou napadnutého rozhodnutia z
dôvodu, že bolo doručené iba žalobcovi dňa 11.11.2013, ale nebolo doručené právnemu zástupcovi
žalobcu v daňovom konaní.

Ďalej namietal, že žalovaný vo svojom rozhodnutí vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového
stavu, z ktorého vyvodil nesprávne skutkové závery a vec tiež nesprávne právne posúdil, svoje
rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, následkom čoho je napadnuté rozhodnutie žalovaného vecne
nesprávne, ukracujúce žalobcu na jeho právach a právom chránených záujmov. Uviedol, že v zmysle
napadnutého rozhodnutia žalovaný nemal za preukázané daňovými dokladmi, ani inými žalobcom
predloženými dôkazmi uskutočnenie zdaniteľných obchodov so spoločnosťou JJ&DEMARO s.r.o.
označených ako:
a) výrobno-skladový objekt pre výrobu a uskladnenie kvasenej kapusty pri Prešove, C. X. (kapustáreň)
fakturovaných faktúrou č. F12093 zo dňa 27.04.2012,
b) bytový dom O., fakturovaných faktúrami č. F12090 a č. F 12091 obe zo dňa 27.04.2012.
Dôkazmi, ktoré žalobca predložil prvostupňovému správnemu orgánu a mal ich k dispozícii aj žalovaný,
si splnil nielen svoju povinnosť tvrdenia, ale aj povinnosť dôkaznú, teda že k realizácii zdaniteľných
plnení došlo, pričom žalovaný porušil zásady daňového konania v rozpore s obsahom spisu spolu so
správnym orgánom prvého stupňom zistili skutkový stav veci, z ktorého následne vyvodili nesprávne
právne závery, v dôsledku čoho je rozhodnutie, vecne aj právne nesprávne. Podľa názoru žalobcu
predložené krycie listy rozpočtu s prehľadom rozpočtových nákladov, ako aj súpis vykonaných prác a
dodávok dostatočne jasne špecifikujú predmet plnenia. Uviedol, že správca dane vykonal dokazovanie
nedostatočným spôsobom a uspokojil sa len s tým, že spochybnil uskutočnenie zdaniteľných plnení bez
toho, by bol preukázaný opak.

Žalobca konštatoval, že ak zamestnanci správcu dane mali za to, že k realizácii rekonštrukčných prác,
resp. dodávok a stavebných prác nedošlo, bolo ich povinnosťou v súlade s § 24 ods.2 daňového
poriadku zistiť čo najúplnejšie všetky skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní a fyzicky preveriť
uskutočnenie stavebných prác na jednotlivých objektoch (X., O.), t.j. podložiť relevantnými dôkazmi
svoje závery o neuskutočnení zdaniteľného plnenia, ktoré závery sú v rozpore s predloženými listinnými
dôkazmi. Žalobca uviedol, že správca dane vykonal dokazovanie nedostatočným spôsobom a uspokojil
sa len s tým, že spochybnil uskutočnenie zdaniteľných plnení bez toho, aby bol preukázaný opak. V
oboch prípadoch správca dane opieral svoje skutkové závery jedine o výpoveď svedka Y. Y., pričom
podľa názoru žalobcu pri jeho výpovedi došlo ku skutkovému omylu. Preto žalobca dodatočne k
svojmu vyjadreniu predložil ako dôkazy čestné prehlásenie menovaného svedka, ktorým doplnil svoju
výpoveď v daňovom konaní, pričom žalobca namietal, že správny orgán nevykonal ním navrhovaný
dôkaz, a to opakovane svedeckú výpoveď Y. Y. a jeho čestné prehlásenie vyhodnotil ako účelové
správanie a nepovažoval ho za relevantný dôkaz v daňovom konaní. Ďalšie žalobné dôvody sú totožné
s odvolacími námietkami uplatnenými už v konaní o odvolaní žalobcu, teda žalobca opätovne  namietal
opomenutie správcu dane, pri ktorom neskúmal, či zo strany dodávateľa daňového subjektu spoločnosti
JJ&DEMARO s.r.o. došlo k zaúčtovaniu podľa správcu daní sporných faktúr, k priznaniu DPH z týchto
faktúr a k odvedeniu daňovým subjektom zaplatenej DPH. Namietal, že správny orgán posúdil v konaní
všetky faktúry ako hodnoverné, jedine ako nehodnoverné posúdil faktúry vystavené v prospech žalobcu.
Tento záver robí rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľným, keďže vo vzťahu k ostatným subjektom
realizovaným zdaniteľným obchodom považujú tieto obchody za riadne zrealizované, teda za obchody,
ktorých výsledkom sú hodnoverné správcom dane nespochybnené faktúry. Zo skutočnosti, že ani zo
subjektov, napríklad BUBI-GOLD INVEST, s.r.o., či BUBI-GOLD s.r.o. sa nevedel vyjadriť, aká obchodná
spoločnosť vykonávala samotné stavebné práce a dodávky, nie je možné vyvodiť záver, že sa tieto
práce nezrealizovali, prípadne že ich nezrealizoval žalobca cestou svojich subdodávateľov. Je zrejmé,
že vyššie uvedeným spoločnostiam boli práce a dodávky v zmysle nimi uzavretých zmlúv riadne
odovzdané, čo konatelia obchodných spoločností potvrdili, pričom boli im odovzdané ich zmluvnými



partnermi. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 538 Obchodného zákonníka, podľa ktorého
„zhotoviteľ diela môže poveriť jeho vykonaním inú osobu, ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva
nič iné. Pri vykonávaní diela inou osobou má zhotoviteľ zodpovednosť, ako by dielo vykonával sám“.
Podľa názoru žalobcu teda v zmysle uvedeného objednávateľ neskúma, ktorý konkrétny subjekt
vykonáva práce, pokiaľ sú mu práce riadne a včas odovzdávané, keďže sa za realizáciu týchto prác
zodpovedá iba zmluvný partner objednávateľa, teda ten subjekt, s ktorým zmluvu uzatváral, a ktorý sa
voči nemu zaviazal dielo vykonať.

Žalobca v žalobe opätovne upozornil na čestné prehlásenie prokuristu spoločnosti ANERA s.r.o. J. Š.,
ktorý taktiež potvrdil realizáciu zdaniteľného obchodu, pričom tento dôkaz bol žalovaným bez ďalšieho
odôvodnenia označený ako nedostatočný, pričom ani žalovaný, ani prvostupňový správny orgán, hoci
ako jediné mali zákonné možnosti, nezabezpečili výsluch, či už Karola Kosinu konateľa spoločnosti alebo
J. Š.O. tak, aby čo najúplnejšie zistili všetky skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní, medzi ktoré
rozhodne patria výpovede svedkov W. H. Š..

Žalobca v žalobe opätovne, tak ako v odvolaní poukázal na charakter uzavretých rámcových zmlúv
so svojimi stálymi obchodnými partnermi, ktoré boli a sú na vysoko profesionálnej úrovni založené
na dôvere vychádzajúcej z predchádzajúcich skúseností. Žalobca napokon konštatoval, že predložil
prvostupňovému správnemu orgánu a žalovanému všetky jemu dostupné informácie, listiny a doklady
na preukázanie svojich tvrdení, teda dôkazy, ktoré preukazujú, že k realizácii jednotlivých zdaniteľných
plnení došlo, a že vykonanie odpočtu bolo žalobcom uskutočnené v súlade s ustanovením § 49 ods.2
písm.a) zákona o DPH. Z uvedeného je zrejmé, že uniesol svoje dôkazné bremeno, keď daňovým
orgánom predložil všetky dostupné informácie, listiny a doklady, a za predkladanie dôkazov tretím
subjektom - obchodnou spoločnosťou ANERA s.r.o. nemôže niesť zodpovednosť a právne následky.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k námietke žalobcu o nesprávnom doručovaní rozhodnutia uviedol,
že žalobca predložil dňa 18.07.2013 správcovi dane plnomocenstvo zo dňa 03.07.2013, ktorým
splnomocnil JUDr. Miroslava Katunského - advokáta Advokátskej kancelárie JUDr. Katunský, JUDr.
Kuzma a spol., aby ho zastupoval a robil na neho všetky úkony hmotno-právne i procesné, včítane
prijímania písomností a zastupovania vo veci konania pred Daňovým úradom Košice vedenom pod
č. 9801403/5/2647128/2013. Z uvedeného vyplýva, že právny zástupca zastupoval žalobcu v konaní
pred správcom dane - Daňovým úradom Košice, a nie pred druhostupňovým orgánom - Finančným
riaditeľstvom SR. Preto žalovaný postupoval v súlade so zákonom, ak vzhľadom na znenie doručeného
plnomocenstva doručil rozhodnutie priamo žalobcovi.

Žalovaný ďalej konštatoval, že žalobné námietky sú totožné s odvolacími námietkami, s ktorými sa
v napadnutom rozhodnutí dôkladne zaoberal a vysporiadal. Nad rámec odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia žalovaný uviedol, že jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti.
Prioritnou úlohou orgánov daňovej správy je zabezpečiť, aby daňové subjekty, ktorým vznikne povinnosť
platenia dane, za podmienok uvedených v príslušných hmotno-právnych predpisoch upravujúcich
jednotlivé druhy daní, tieto dane uhradili do štátneho rozpočtu, a tým naplnili jeho príjmovú časť. Pri
plnení tejto úlohy daňové orgány v súlade s článkom 2 ods.2 Ústavy SR konajú na základe ústavy, v
jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý stanoví zákon. Daňový subjekt má okrem iného povinnosť
si sám daňovú povinnosť vypočítať, priznať ju a zároveň hodnoverne preukázať prostredníctvom riadne
vedeného účtovníctva a iných listinných dôkazov, teda má bremeno tvrdenia, ale má aj povinnosť
toto tvrdenie doložiť, teda má aj dôkazné bremeno. Správca dane je oprávnený, a zároveň povinný
s využitím inštitútu daňovej kontroly a iných procesných postupov, sa zachovania procesných práv
daňových subjektov zisťovať a preverovať základ dane alebo iné skutočnosti pre správne určenie dane,
alebo vznik daňovej povinnosti. Pri tejto činnosti sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov
správcom dane spolu so zásadou objektívnej pravdy vo vzťahu k potrebným zisteniam. Ak správca
dane pri preverovaní písomných podkladov, hoci aj v rámci daňovej kontroly, preukázateľne spochybní
vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňových subjektov, potom možno
konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť, a v takomto prípade je opäť na daňovom
subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných
dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k
presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické
vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej. Žalovaný s poukazom
na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR uviedol, že dôkazné bremeno je v konaní jednoznačne



na strane daňového subjektu a žalobca ho v tomto prípade neuniesol. Konštatoval, že pri posudzovaní
nároku na odpočítanie DPH musí mať skutočný stav prednosť pred stavom formálne právnym. Táto
zásada nielen umožňuje, ale aj prikazuje správcovi dane neprihliadať k simulovaným právnym úkonom,
keď tieto sa reálne neuskutočnili, nenaplnili a zastierajú úkony, ktoré sa uskutočnili. V prípade, ak ide
napríklad o práce pre daňové účely, je podstatné, či boli vykonané v súlade s predloženou faktúrou
(rozsudok Najvyššieho súdu č.k. 1SžoKS/262/2004). Z dôvodu ľahkej zneužiteľnosti platiteľ, ktorý nárok
na odpočítanie uplatňuje, musí preukázať existenciu podmienok, ktoré boli pre nárok na odpočítanie
stanovené, a najmä musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené,
a to práve osobou uvedenou na faktúre. Žalovaný posúdením celého rozhodnutia, ako aj obsahu
predloženého spisového materiálu dospel k záveru, že posúdenia skutkového stavu veci a prijaté závery
týkajúce sa porušenia zákona o DPH boli vecne správne a sú v súlade s týmto zákonom, ako aj s
ustanoveniami daňového poriadku. Postup správcu dane, ako aj žalovaného nebol v rozpore s platnými
právnymi predpismi a práva žalobcu neboli porušené. Z uvedeného dôvodu navrhol, aby súd žalobu
zamietol.

Žalobca k vyjadreniu žalovaného podal ďalšie vyjadrenie z 26.0.2014, v ktorom s poukazom na
ustanovenie § 9 ods.2, 3, 4, 5 daňového poriadku tvrdil, že žalobca ako daňový subjekt využil svoje právo
a zvolil si pre celé daňové konanie právneho zástupcu - advokáta, k vypovedaniu plnomocenstva nedošlo
a žalobca cestou svojho právneho zástupcu podal voči rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu
odvolanie, teda vyvolal odvolacie konanie, ktorého výsledkom bolo žalobou napadnuté rozhodnutie
žalovaného. Daňové konanie mohlo skončiť až zákonným doručením rozhodnutia, voči ktorému žalobca
iba z dôvodu právnej istoty podal túto žalobu. K zákonnému doručeniu rozhodnutia žalovaného k
dnešnému dňu nedošlo. Ďalej opätovne nesúhlasil s právnym názorom žalovaného, že neuniesol svoje
dôkazné bremeno a navrhol, aby súd vyhovel petitu v zmysle žaloby.

Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako
aj rozhodnutie Daňového úradu Košice, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k
záveru, že žaloba nie je dôvodná.

V administratívnom spise sa nachádza plnomocenstvo udelené žalobcom advokátovi JUDr. Miroslavovi
Katunskému zo dňa 03.07.2013. Podľa obsahu plnomocenstvo sa vzťahuje na všetky právne úkony
hmotno-právne i procesné, včítane prijímania písomností a jej zastupovania vo veci konania pred
Daňovým úradom Košice vedenom pod č. 9801403/5/2647128/2013. Žalobca teda jednoznačne
špecifikoval, že právne zastúpenie advokáta sa vzťahuje na konanie pred daňovým úradom, a neudelil
advokátovi všeobecnú plnú moc na celé daňové konanie. Podľa § 9 ods.3 prvá veta daňového
poriadku ak nie je rozsah plnomocenstva presne vymedzený, považuje sa také plnomocenstvo za
všeobecné. Tvrdenie žalobcu, že udelil právnemu zástupcovi všeobecné plnomocenstvo, nezodpovedá
skutočnosti, keďže bolo jednoznačne vymedzené iba na konanie pred Daňovým úradom Košice
označené č. 9801403/5/2647128/2013. Skutočnosť, že správny orgán prijal odvolanie žalobcu, ktorý
v jeho mene podal právny zástupca, na veci nič nemení, pretože podľa ustanovenia § 72 ods.2
daňového poriadku odvolanie sa podáva písomne alebo ústne do zápisnice u správcu dane alebo
orgánu, ktorého rozhodnutie je odvolaním napadnuté (ďalej len „prvostupňový orgán“). Prvostupňový
orgán môže rozhodnúť o odvolaní, ak mu v plnom rozsahu vyhovie (§ 73 ods.1 prvá veta daňového
poriadku). Daňový úrad Košice odvolaniu žalobcu nevyhovel a postúpil vec žalovanému. Na konanie
pred Finančným riaditeľstvom SR sa udelené plnomocenstvo nevzťahovalo, a preto žalovaný postupoval
správne, keď žalobou napadnuté rozhodnutie doručil priamo žalobcovi.

Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového
úradu Košice z 18.07.2013 č. 9801403/5/2791392/2013/TOM, ktorým bol podľa § 68 ods.5, 6 daňového
poriadku vyrubený žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2012 v sume 34.760,98 eur.

Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na DPH za obdobie apríl 2012, o výsledku ktorej
vyhotovil protokol z 10.06.2013 č. 9801403/5/2647128/2013. Na základe výsledkov zistených daňovou
kontrolou daňový úrad vydal dňa 18.07.2013 č. 9801403/5/2791392/2013/TOM rozhodnutie, ktorým
žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 34.760,98 eur na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2012. Daňový
úrad Košice nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie apríl 2012 v sume 59.033
eur a vyrubil vlastnú daňovú povinnosť na DPH v sume 34.701,65 eur. Proti rozhodnutiu podal žalobca



odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol žalobou napadnutým rozhodnutím tak, že rozhodnutie daňového
úradu potvrdil.

Krajský súd vychádzal zo skutkového stavu tak, ako ho popísali v odôvodneniach svojich rozhodnutí
oba správne orgány, a ako vyplynulo z administratívneho spisu, preto pre účastníkov konania známe
skutočnosti nebude nadbytočne opakovať.

Správca dane neuznal odpočet dane z dvoch zdaniteľných obchodov uzavretých medzi žalobcom a
spoločnosťou JJ&DEMARO s.r.o. ako dodávateľom označených ako výrobno-skladový objekt pre výrobu
a uskladnenie kvasenej kapusty pri Prešove, C. X., fakturovaných faktúrou č. F12093 zo dňa 27.04.2012
a bytový dom O. fakturovaných faktúrami č. F12090 a F12091 obe zo dňa 27.04.2012.

Podľa § 49 ods.1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň,
keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods.2 zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a
služieb, ktorú použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ
môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb,
ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods.1 písm.a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť,
ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods.2 písm.a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71 zákona
o DPH.

Splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočítanie dane nespočíva len v predložení
dokladov s predpísaným obsahom. Faktúry musia jednoznačne preukazovať všetky znaky vyžadovanej
skutočnosti, a to objekt, subjekt, i právnu skutočnosť ako dôkaz, a ako dôkaz sú použiteľné len
vtedy, ak údaje v nich uvedené pravdivo odrážajú skutočnosť. Predložené doklady musia byť teda
odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade pochybnosti preukazuje daňový subjekt. V preskúmavanom
prípade správca dane zo získaných informácií nadobudol pochybnosti o pravdivosti a hodnovernosti
predložených dokladov, či vyjadrení žalobcu, ktorý ich neodstránil, a preto správca dane ich neuznal
ako relevantné.

Keďže podľa dodávateľských faktúr práce a služby mala žalobcovi dodať spoločnosť JJ&DEMARO s.r.o.,
vykonal v tejto spoločnosti miestne zisťovanie, aj výsluch jeho konateľa, pričom z výpovede konateľa
dodávateľskej organizácie zistil, že práce mali byť vykonávané v Košiciach pri rekonštrukcii domu na
O. D.. Dodávateľ vykonával tieto práce v subdodávke spoločnosť ANERA s.r.o., ktorá v tom čase mala
sídlo v Trenčíne. Správcovi dane sa nepodarilo skontaktovať so zástupcami tejto spoločnosti. Tvrdenia
konateľa dodávateľskej spoločnosti sa nezhodovali s tvrdeniami žalobcu, ktorý správcovi dane uviedol,
že faktúry č. 12090 a 12091 sa týkali stavby vykonávania prác a dodania materiálu na stavbe bytového
domu v W. B. O. D. a faktúra č. 12093 stavby skladového objektu v X.. Keďže spoločnosť JJ&DEMARO
s.r.o. bolo jediným dodávateľom žalobcu, podľa názoru súdu správca dane oprávnene vychádzal z
výpovede konateľa tejto spoločnosti, ktorý však správcovi dane nepredložil ďalšie svoje účtovné doklady,
z ktorých by bolo možné zisťovať realizáciu v oboch obchodných prípadoch. Skutočnosť, že tento svedok
si až po ukončení daňovej kontroly uvedomil svoj skutkový omyl, ktorý uviedol v čestnom prehlásení,
so súčasným predložením potvrdenia o krádeži dokladov z motorového vozidla sa aj pre súd javia ako
nehodnoverné.

V prípade rekonštrukcie výrobno-skladového objektu pre výrobu a uskladnenie kvasenej kapusty
bolo zistené, že tu žalobca nemá materiálne, technické, ani personálne podmienky pre vykonávanie
takýchto prác. Podľa predložených dokladov žalobca fakturoval spoločnosti PP DESIGN s.r.o., ktorá
tiež nemá materiálne, technické, ani personálne podmienky na vykonávanie takýchto prác, a táto
spoločnosť podľa predložených dokladov ich ďalej fakturovala spoločnosti BUBI-GOLD INVEST s.r.o.
Pri miestnom zisťovaní v tejto spoločnosti konateľ Atila Bubenko potvrdil vystavenie a zaúčtovanie
faktúry od dodávateľa PP DESIGN s.r.o., ale či táto spoločnosť ich vykonávala vo vlastnej réžii, alebo
v subdodávke, prípadne kto v skutočnosti práce vykonával, sa nevedel vyjadriť. K preverovanému
obchodu bola uzavretá zmluva o dielo z 12.03.2012 medzi spoločnosťou BUBI-GOLD INVEST s.r.o. a



PP DESIGN s.r.o., ale zo zmluvy, čoho sa má konkrétne týkať, a k zmluve nebola predložená žiadna
objednávka.

Rovnako aj pokiaľ ide o práce a služby týkajúcich sa bytového domu na O. D. P. W., bolo zistené, že
žalobca fakturoval spoločnosti PP DESIGN s.r.o., a tá ich ďalej fakturovala spoločnosti BUBI-GOLD
s.r.o., aj v tomto prípade bol zistený ten istý stav, že objednávateľ sa nevedel vyjadriť, či práce boli
vykonávané vo vlastnej réžii spoločnosťou PP DESIGN s.r.o., alebo boli vykonávané v subdodávke,
rovnako aj v tomto prípade bola uzavretá zmluva, z ktorej nebolo zrejmé, o aké dielo má ísť a k
predloženej objednávke nebola pripojená príloha. Žiaden konateľ z preverovaných spoločností nevedel
sa vyjadriť ku skutočnosti, kto reálne práce a dodávky vykonal neposkytol preveriteľné informácie a
podrobnosti o výkonoch.

K námietke žalobcu ohľadom vyhodnotenia zisteného skutkového stavu je potrebné uviesť, že
podmienky uvedené v § 49 ods.1 a 2 písm.a) a v § 51 ods.1 písm.a) zákona o DPH, sú hmotno-právnej
povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné
odpustiť. Zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na
odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet zákon stanovil. Pokiaľ
si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že
zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, tovar, prípadne služba reálne dodané, a to práve osobou
ako platiteľom DPH uvedenou na faktúre, ktorá si zároveň voči odberateľovi uplatňuje DPH.

Súd sa stotožňuje so záverom žalovaného, že realizácia zdaniteľného obchodu medzi žalobcom a jeho
obchodným partnerom JJ&DEMARO s.r.o. nebola preukázaná.

Pre posúdenie tohto sporu možno použiť právne závery Najvyššieho súdu SR uvedené v rozsudku sp.
zn. 2Sžf/4/2009 z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č.k. III.ÚS 78/2011-17 z
23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva: „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi §
29 ods.8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods.2, § 51 zákona č. 222/2004 Z.z.). Primárne je
nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojím
právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH (iniciátorom
odpočítania dane z pridanej hodnoty), a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou
preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo
strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým
subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže,
nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený“.

Je potrebné uviesť, že uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť, ktorá je plne pod
kontrolou daňového subjektu, a preto ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet
dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý
v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane. Odpočítanie dane
nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane, ktoré právo je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa
dane.

Podľa § 24 ods.1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje:
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly, alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustaľovaná
judikatúrou vnútroštátnych súdov na základe judikatúry Súdneho dvora Európskej únie.

Z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane aplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa
§ 3 ods.3 daňového poriadku s prihliadnutím na jeho povinnosť dať, aby skutočnosti rozhodujúce pre
správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, vykonal rozsiahle dokazovanie. Záver,
ktorý správca dane zo zistených skutkov i okolností urobil a žalovaný ustálil v napadnutom rozhodnutí,



zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uvažovania, a je v súlade aj s hmotno-právnymi
ustanoveniami zákona o DPH.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobcom predloženým daňovým dokladom absentuje reálny
základ, čo oprávnene vzbudzuje neodstránené pochybnosti o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných
plnení, na základe ktorých si žalobca uplatnil právo na nadmerný odpočet. Súd má za to, že dokazovanie
vykonané správnym orgánom bolo dostatočné. Správca dane vykonal daňovú kontrolu po reťazci u
štyroch preverovaných spoločností (JJ&DEMARO s.r.o., BUBI-GOLD INVEST s.r.o., BUBI-GOLD s.r.o.,
PP DESIGN s.r.o.) ANERA s.r.o. už zanikla. Žiaden z konateľov týchto firiem nevedel potvrdiť reálne
vykonanie prác a dodávok, a nepredložil stavebný denník.

Predovšetkým konateľ spoločnosti JJ&DEMARO s.r.o. Jozef Juliš nepotvrdil dodanie prác a služieb,
tak ako je to uvedené na predmetných sporných faktúrach, pričom je potrebné zdôrazniť, že jeho
svedecká výpoveď s poučením o následkoch krivej výpovede, má vyššiu dôkaznú silu ako dodatočne
urobené čestné vyhlásenie, ktoré je v diametrálnom rozpore s jeho svedeckou výpoveďou. Čestné
vyhlásenie prokuristu zaniknutej spoločnosti ANERA s.r.o., ktoré žalobca predložil k odvolaniu proti
prvostupňovému rozhodnutiu, je všeobecné, nekonkrétne a nemôže spochybniť logické závery, ktoré
vyplývajú z nazhromaždených dôkazov.

Z uvedeného je zrejmé, že žalobca počas výkonu daňovej kontroly, ani v odvolacom konaní nepredložil
také dôkazy, ktorými by preukázal, že práce a tovar skutočne dodala spoločnosť JJ&DEMARO s.r.o. tak,
ako je to deklarované spornými faktúrami. Závery správcu dane, že zdaniteľné obchody deklarované
týmito faktúrami neboli reálne uskutočnené spoločnosťou JJ&DEMARO s.r.o., zodpovedajú obsahu
spisu vykonaným dôkazom a žalobca nepreukázal opak. Správca dane preto opodstatnene nepriznal
žalobcovi právo na odpočítanie dane a žalovaný vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania
zaoberajúc sa žalobcovými odvolacími námietkami, dospel k správnemu záveru, že spoločnosti
JJ&DEMARO s.r.o. daňová povinnosť nevznikla, a preto následne nevzniklo žalobcovi ani právo na
odpočítanie dane z predmetných sporných faktúr. Z uvedených dôvodov súd považuje žalobcovu žalobu
za neodôvodnenú, a preto ju podľa § 250j ods.1 O.s.p. zamietol. O práve na náhradu trov konania súd
rozhodol podľa § 250k ods.1 O.s.p., podľa ktorého mu právo na ich náhradu nepriznal, pretože nebol
v konaní úspešný.

Predmetné rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach jednomyseľne (ustanovenie §
3 ods.9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších predpisov v znení novely uskutočnenej
zákonom č. 33/2011 Z.z. účinnej od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil  skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.