{"guid": "d64ef3dd-a922-4732-93bc-ffb70c40a5d1:4f8e3471-346e-4d2d-a44b-12d5ed44b71c", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2015:7013200127.2", "spisova_znacka": "6S/17/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6S/17/2013 z 25. 3. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 25. marca 2015, sp. zn. 6S/17/2013, ECLI:SK:KSKE:2015:7013200127.2", "identifikacne_cislo": "7013200127", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Ivan Machyniak", "sudca_id": 529, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ivan-machyniak-529", "datum_vydania": "2015-03-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-42.odsek-5", "nazov": "§ 42 ods. 5 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-42.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-42"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-59.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 59 ods. 1 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-59.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-59"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-66.odsek-3", "nazov": "§ 66 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-66.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-66"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-66.odsek-1", "nazov": "§ 66 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-66.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-66"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/139/#paragraf-4.odsek-1", "nazov": "§ 4 ods. 1 zákona č. 139/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/139/#paragraf-4.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/139-2002/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-139.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 139 ods. 1 písm. c) zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-139.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-139"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1976/50#paragraf-42", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-59", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-66", "/SK/ZZ/2002/139#paragraf-4", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-139"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4f8e3471-346e-4d2d-a44b-12d5ed44b71c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7013200127.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2015:7013200127.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2015:7013200127.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/17/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013200127
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7013200127.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Končeka a členov senátu
JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Valérie Mihalčínovej v právnej veci žalobcu Slovenský rybársky zväz - Rada
Žilina, Andreja Kmeťa 20, Žilina, práv. zast. JUDr. Michal Sklenár, advokát, Štúrova 6/13, Bratislava proti
žalovanému Okresný úrad Košice, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie štátnej správy vôd
a vybraných zložiek životného prostredia kraja, Komenského 52, Košice, v konaní o žalobe žalobcu proti
rozhodnutiu žalovaného zo dňa 27.11.2012 č. ŠVS2012/616 takto

r o z h o d o l :

Žalobu   z a m i e t a.

Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalovaný (v skutočnosti Krajský úrad životného prostredia Košice ako právny predchodca žalovaného)
žalobou napadnutým rozhodnutím uvedeným v záhlaví tohto rozsudku postupom podľa § 59 ods.
1 Správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu proti  rozhodnutiu Obvodného úradu životného
prostredia Rožňava zo dňa 12.07.2012 č. XXXX/XXXXX, ktorým tento udelil stavebníkovi  - Kraft, s.r.o.
Čoltovo, povolenie  na uskutočnenie stavieb realizovaných v rámci stavby „ČOLTOVO - MLYN, vodná
kolesová elektráreň“ stanovil podmienky na uskutočnenie tejto stavby a určil povinnosti stavebníka , a
toto rozhodnutie potvrdil.

V odôvodnení tohto rozhodnutia sa žalovaný stotožnil s právnym názorom správneho orgánu prvého
stupňa, pričom uvádza, že tvrdenie odvolateľa  - žalobcu, že navrhovaná stavba je útvarom zhoršujúcim
kvalitu vody je všeobecné a ničím neodôvodnené a z obsahu  Smernice EP a Rady č. 2000/60/ES, na
ktorú odvolateľ poukazuje,  nevyplýva žiaden  rozpor napadnutého rozhodnutia tejto smernice. Vodnú
stavbu, ktorá je predmetom napadnutého rozhodnutia, nemožno vzhľadom na jej charakter, štruktúru a
stavebno - technické riešenie  a dopad na jednotlivé zložky životného prostredia považovať automaticky
za stavbu potenciálne ohrozujúcu  alebo zhoršujúcu kvalitu vôd. Aj tvrdenie odvolateľa o rozpore
napadnutého rozhodnutia s ust. § 13 vodného zákona je neopodstatnené, nakoľko správca vodného
toku po posúdení miestnych podmienok, ekologických a vodohospodárskych vplyvov  dodatočne zaradil
predmetnú lokalitu do databázy profilov MVE  SR. Takisto odvolateľom namietaný rozpor napadnutého
rozhodnutia s § 15 vodného zákona  je nedôvodný, nakoľko činnosť navrhovanej stavby si nevyžaduje
odber povrchovej vody, resp.  dôsledkom jej činnosti nebude úbytok vody, pretože vzhľadom na
charakter tejto stavby, voda len pretečie cez vodnú kolesovú elektráreň a biokoridor zostáva vo vodnom
toku,                                                                                                                                                                                                                     pričom
sa využije len jej hydroenergetický potenciál. Námietka týkajúca sa rozporu napadnutého rozhodnutia
s  § 21 vodného zákona je taktiež neopodstatnená, pretože  stavebníkovi bolo vydané povolenie  na
uskutočnenie  vodnej stavby  a nie na využitie hydroenergetického potenciálu vodného toku. Celý priebeh



stavebného konania, kedy správny orgán prvého stupňa  dôsledne prihliadal predovšetkým na vplyv
stavby  na záujmy rybárstva  a na ochranu prírody  a krajiny  sú dôkazom opaku tvrdenia odvolateľa,
že napadnuté rozhodnutie je v rozpore s  § 26 ods. 5 vodného zákona. Pri rozhodovaní vychádzal
prvostupňový orgán  štátnej vodnej správy a špeciálny stavebný úrad zo stanovísk orgánu ochrany
prírody a krajiny a správcu vodného toku, ktorým povinnosť chrániť prírodu a krajinu i záujmy rybárstva
vyplýva priamo zo zákona. V stavebnom konaní nie je stavebný úrad oprávnený urobiť si úsudok vo
veci, patriacej do pôsobnosti iného orgánu štátnej správy, ktorým je v danom prípade OÚŽP, úsek
štátnej správy ochrany prírody  a krajiny. Ten proti umiestneniu stavby, ako aj stavebnému povoleniu
nenamietal  a vydal písomné stanovisko, ktorým súhlasil s navrhovaným umiestnením stavby.  Keďže
sa prvostupňový správny orgán pri rozhodovaní riadil pre neho záväzným stanoviskom  orgánu ochrany
prírody a krajiny, bol jeho postup v súlade so stavebným zákonom i zákonom o ochrane prírody a
krajiny, a preto sú odvolateľove tvrdenia o rozpore napadnutého  rozhodnutia so zákonom o ochrane
prírody a krajiny neopodstatnené. Navrhovaná stavba vzhľadom k svojmu malému rozsahu nemôže
mať žiaden  a už vôbec nie významný vplyv na niektoré z území NATURA 2000, pretože sa žiadne
v jeho bezprostrednej blízkosti nenachádza. Preto ani nebola požiadavka na hodnotenie  vplyvov
stavby na takéto územie zo strany príslušného orgánu štátnej správy uplatnená.  Odvolateľ mal v
prvostupňovom  stavebnom konaní priznané postavenie  jeho účastníka. Vo svojom odvolaní však bližšie
nešpecifikoval, ktorému  účastníkovi konania bolo toto postavenie odňaté. Odvolateľ takisto nepravdivo
uvádza, že správny orgán spolupracoval výlučne so stavebníkom, pretože mal možnosť  sa zúčastniť
nariadeného ústneho prejednania podanej žiadosti, vyjadriť sa k podkladom  rozhodnutia, nahliadnuť do
spisu a uplatniť námietky v stavebnom konaní, prípadne poukázať na rozpor rozhodnutia so zákonom.
V rovnakom rozsahu bolo toto právo umožnené aj stavebníkovi. Irelevantné je aj tvrdenie odvolateľa,
že správny orgán prihliadal aj na námietky stavebníka vznesené po uplynutí zákonnej lehoty na ich
predkladanie, keďže vyjadrenie stavebníka zo dňa 07.05.2012  neobsahuje žiadne námietky alebo
pripomienky, ale je len reakciou na námietky uplatnené  SRZ - Rada Žilina. Námietky odvolateľa, že
nebol dodržaný postup kedy začatie konania malo byť  oznamované verejnou vyhláškou sú irelevantné,
nakoľko tento postup sa uplatňuje jedine v prípade, kedy účastníci konania alebo ich pobyt nie sú známi,
alebo to stanovuje osobitný zákon a takisto v prípade líniových alebo zvlášť rozsiahlych stavieb  a stavieb
z veľkým počtom účastníkov. To však nie je tento prípad. Odvolateľ  bol o predmete konania aj o podanej
žiadosti informovaný rovnako, ako aj ostatní účastníci konania a zúčastnil sa ústneho prejednania veci.
Je preto vylúčené, aby boli porušené alebo jeho práva, alebo povinnosti. Prvostupňový správny orgán
vychádzal pri rozhodovaní zo spoľahlivo zisteného stavu veci, dokonca z niekoľkoročného dolaďovania
riešeného biokoridoru s odborníkom tak, aby vyhovoval všetkým vodným organizmom.

Proti rozhodnutiu druhostupňového správneho orgánu, podal žalobca v zákonnej dvojmesačnej lehote
na súd žalobu a v nej, vrátane jej doplnenia,  navrhol, aby Krajský súd v Košiciach rozhodnutie Krajského
úradu životného prostredia v Košiciach z 27. novembra 2012 č. ŠVS2012/616, ako aj prvostupňového
rozhodnutia Obvodného úradu životného prostredia Rožňava zo dňa 12.07.2012 č. XXXX/XXXXX zrušil
a vec vrátil  okresnému úradu na ďalšie konanie. Súčasne navrhol odložiť vykonateľnosť oboch týchto
rozhodnutí. V žalobe ďalej uvádza, že žalovaný, ako aj správny orgán prvého stupňa  nedostatočne
vyhodnotili negatívny vplyv výstavby vodných stavieb realizovaných v rámci stavby ČOLTOVO - MLYN
na povrchové  a podzemné vody. Zároveň vyjadruje presvedčenie, že povolením ďalšej migračnej bariéry
na rieke obmedzujúcej migráciu rýb tu žijúcich a ďalších vodných organizmov, ako aj v dôsledku zmeny
charakteru vodného toku, dôjde bezpodmienečne k ďalšiemu zhoršeniu kvality vody, pričom súčasne
poukazuje na rozsudok NS SR sp.zn. 5Sžp 106/2009 zo dňa 22.06.2010, kde sa uvádza, že výstavba a
prevádzka akejkoľvek malej vodnej elektrárne je vždy negatívnym zásahom do vodného ekosystému, a
teda aj rybárskeho revíru. Vytýkal žalovanému, že správne orgány sa v odôvodnení svojich rozhodnutí
úplne stotožnili s názormi znalca X.. K. B.Q., ktorého štúdia sa opiera len o neaktuálne  údaje vyplývajúce
z ichtyologického prieskumu z roku 2006, pričom aktuálne údaje o ichtyofaune neboli podkladom
rozhodnutí. Námietky žalobcu k tejto skutočnosti  neboli považované za relevantné. Upozorňuje aj na
skutočnosť, že v roku 2010 bolo oproti roku 2006 na predmetnom úseku zistených niekoľko chránených
druhov rýb naviac.  Právny zástupca spol. Kraft, s.r.o. sa aj napriek poučeniu správneho orgánu, že
na neskôr uplatnené pripomienky a námietky sa nebude zo zákona prihliadať, vyjadroval k stanovisku
žalobcu, čím došlo podľa žalobcu k porušeniu rovného postavenia účastníkov. Žalobca ďalej poukazuje
na negatívne  vplyvy  malých vodných elektrární. Samotný biokoridor vykazuje viaceré nedostatky, na
ktoré poukazuje žalobca znaleckým posudkom, ale akým to v žalobe neuvádza. Žalobca bol  podľa
svojho tvrdenia rozhodnutiami správnych orgánov ukrátený  na svojich subjektívnych právach, ktoré mu
vyplývajú  z  § 1 a  § 26 ods.  5 zákona č. 364/2004 Z.z.,  § 5 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z., § 2



písm.  b/ a c/ zákona č. 24/2006 Z.z., § 3 ods. 1, ods. 5, § 4, § 21, § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb..
Žaloba smeruje proti všetkým výrokom  napadnutého rozhodnutia, pričom jeho nezákonnosť spočíva
v tom, že rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie  skutkového stavu
je nedostatočné na posúdenie veci a že v konaní bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na
zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalobca ďalej namieta porušenie čl. 44 Ústavy SR, podľa ktorého
má každý právo na priaznivé životné prostredie.

Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 25.04.2013, vrátane jeho doplnenia zo dňa 28.11.2013,
poukazuje na to, že znalecký posudok tvoriaci prílohu žaloby nebol prvostupňovému orgánu predložený,
pričom spochybňuje aj jeho objektívnosť, nakoľko bol vypracovaný pracovníkom Slovenského
rybárskeho zväzu - Rada Žilina. Profil s názvom „ČOLTOVO - MLYN, vodná kolesová elektráreň“ bol
v zmysle Koncepcie využitia HEP - u vodných tokov SR do roku 2030, ktorú vláda SR schválila svojim
uznesením č. XXX zaradený do databázy profilov MVE SR. Poukazuje súčasne na povinnosti správcu
vodného toku, ktoré mu vyplývajú z ust. § 48 ods. 5 vodného zákona. S odvolaním sa na ust. § 5 ods. 2
a  § 6 ods. 2  zákona o ochrane prírody a krajiny žalovaný uvádza, že príslušný orgán ochrany prírody a
krajiny  vydal súhlas na zásah do predmetných biotopov na základe správneho konania uskutočneného
v tejto veci, pričom  sa všetky zúčastnené strany zodpovedné za ochranu prírody a krajiny zhodli na
tom, že vydaním súhlasu na zásah do predmetných biotopov nedôjde v celkovom meradle k takému
zásahu  do biotopov európskeho  a národného významu, ktoré by mali negatívny vplyv na priaznivý
stav biotopu. Predmetná stavba nebude mať žiadny kumulatívny vplyv na ichtyofaunu rieky S., nakoľko
navrhnutý biokoridor pri vodnej stavbe zabezpečuje v podstate 100 % priechodnosť rybej osádky v
riešenom úseku rieky  a nebude mať za dôsledok rozdrobenie fauny a tvorbu mikropopulácií vodných
organizmov. Žalovaný navrhuje konanie zastaviť v zmysle  § 250d ods. 3 O.s.p., nakoľko podľa  § 73
ods. 17 písm. b/  vodného zákona súdy nepreskúmavajú   rozhodnutia o povoleniach na vodné stavby.

Súd na základe ust. § 244 a nasl. O.s.p. podľa ust. § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal žalobou žalobcu
napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe a po oboznámení sa s
obsahom administratívnych spisov žalovaného, konajúc podľa ust. § 250f O.s.p. za súhlasu účastníkov
konania dňa 26.03.2015, majúc za to, že rozhodnutie žalovaného a postup žalovaného v medziach
žaloby sú v súlade so zákonom, vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu žalobcu zamietol z ďalej uvedených
dôvodov.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,
orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj
fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických
osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“), (§ 244 ods. 2 O.s.p.).

Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj
ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia, alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo
právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických
osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho
nečinnosť (§ 244 ods. 3 O.s.p.).

Podľa ustanovenia § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých
fyzická alebo právnická osoba  tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom
správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu
správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá,
uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký
konečný návrh robí (§ 249 ods. 2 O.s.p.).

Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto
hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň
pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť (§ 247 ods. 2 O.s.p.).



Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v
čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie
napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.).

Pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred
správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).

Podľa § 32 písm. a/ zákona č. 50/1976 Zb. umiestňovať stavby, meniť využitie územia a chrániť dôležité
záujmy v území možno len na základe územného rozhodnutia, ktorým je rozhodnutie o umiestnení
stavby.

Stavebný úrad oznámi začatie územného konania dotknutým orgánom a všetkým známym účastníkom
a nariadi ústne pojednávanie spojené spravidla s miestnym zisťovaním. Súčasne upozorní účastníkov,
že svoje námietky a pripomienky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na
ne neprihliadne. Stavebný úrad oznámi začatie územného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o
územné rozhodnutie úplná (§ 36 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.).

Podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol
spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie územného rozhodnutia sú spracované
územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce podklady podľa § 7a; inak stavebný úrad
obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti
získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní (§ 37 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.).

Podľa ods. 2 vyššie citovaného zákonného ustanovenia stavebný úrad v územnom konaní posúdi
návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v
území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi
rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a
všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu,
prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti
práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o
kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ
posúdenie nepatrí iným orgánom.

Podľa ods. 3 stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov a ich vzájomný
súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov a ich námietky. Stavebný úrad neprihliadne na námietky a
pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou.

Rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú
sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas
platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia (§ 39a
ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.).

Podľa § 39a ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb., v podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky
a/ na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie,
b/ na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým
životným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc
pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou
schopnosťou pohybu a orientácie, na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné
komunikácie, na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane
požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch,
c/ vyplývajúce z chránených častí krajiny alebo z ich blízkosti,
d/ vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov.

Podľa § 42 ods. 5 zákona č. 50/1976 Zb. v odvolacom konaní sa neprihliada na námietky a pripomienky,
ktoré neboli uplatnené v prvostupňovom konaní v určenej lehote, hoci uplatnené mohli byť. Stavebný
úrad je povinný účastníkov konania na to upozorniť v oznámení o začatí územného konania.



Podľa § 140 zákona č. 50/1976 Zb. ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa
tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní (odkaz na zákon č. 71/1967 Zb.).

Podľa ust. § 66 ods. 1 stavebného zákona v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné
podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný
úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní
stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich
predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým
vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie.

Podľa § 66 ods. 3 stavebného zákona záväznými podmienkami uskutočňovania stavby sa zabezpečí,
prípadne určí
a) umiestnenie stavby na pozemku v prípadoch spojeného konania o umiestnení stavby so stavebným
konaním,
b) ochrana verejných záujmov, predovšetkým zdravia ľudí a životného prostredia,
c) dodržanie príslušných technických predpisov, prístup a užívanie stavby osobami s obmedzenou
schopnosťou pohybu a orientácie,
d) lehotu na dokončenie stavby,
e) plnenie požiadaviek uplatnených v záväzných stanoviskách podľa § 140b dotknutými orgánmi, ak
nie sú určené správnymi rozhodnutiam, prípadne požiadavky vlastníkov sietí a zariadení verejného
dopravného technického vybavenia na napojenie na tieto siete,
f) stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, ak sa stavba uskutočňuje svojpomocou,
g) použitie vhodných stavebných výrokov, 1k)
h) povinnosť oznámiť začatie stavby.

Podľa § 59 ods. 1 písm. b/ stavebného zákona účastníkmi stavebného konania sú osoby, ktoré majú
vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak
ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo
dotknuté.

Podľa § 139 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona pod pojmom „iné práva k pozemkom a stavbám“
použitým v spojení „vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich“ sa podľa povahy prípadu
rozumie právo vyplývajúce z iných právnych predpisov. (odkaz č. 13b smeruje na 151n až § 151p
Občianskeho zákonníka)

Podľa § 2 ods. 2 písm. c/ zákona č. 139/2002 Z.z. na účely tohto zákona vodný tok je vodný útvar
trvalo alebo občasne tečúcich povrchových vôd po zemskom povrchu v prirodzenom koryte alebo v
umelom koryte, ktorý je napájaný z vlastného povodia alebo z iného vodného útvaru. Vodný tok je aj slepé
rameno, mŕtve rameno a odstavené rameno, ak sú ovplyvňované hydrologickým režimom vodného toku,
ako aj povrchové vody umelo vzduté v koryte vodného toku. Vodný tok sú aj povrchové vody, ktorých
časť tečie pod zemským povrchom alebo zakrytými úsekmi.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 139/2002 Z.z. o rybárstve rybárske právo je oprávnenie chrániť, chovať a
loviť ryby vo vodách určených ako rybárske revíry a ulovené ryby si privlastňovať, ako aj oprávnenie
užívať na to v nevyhnutnej miere pobrežné pozemky.

V prvom rade súd k námietke žalovaného, aby súd v zmysle § 250d ods. 3 O.s.p. zastavil konanie,
pretože podľa § 73 ods. 17 písm. b/ vodného zákona súdy nepreskúmajú rozhodnutia o povoleniach
vodných stavieb, uvádza, že vychádzajúc aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.06.2010 sp.zn.
5Sžp 106/2009, ktorého obsah tvorí podstatnú časť žaloby žalobcu (poznamenáva súd) a na ktorý
žalobca predovšetkým poukazuje v žalobe, je jednoznačné, že tomuto návrhu žalovaného súd nemohol
vyhovieť, pretože žalobca je jednoznačne v zmysle ust. § 59 ods. 1 písm. b/  a § 139 ods. 1 písm. c/
stavebného zákona účastníkom tohto konania, a teda aktívne legitimovaným účastníkom konania.

Súd vzhľadom na vyššie citované ust. § 249 ods. 2 O.s.p., ktorý konfrontoval s obsahom žaloby
žalobcu, poukazuje predovšetkým na to, že aby správny súd mohol kvalifikovane pristúpiť k hodnoteniu
postupu a rozhodnutia správneho orgánu je potrebné, aby žaloba obsahovala osobitnú náležitosť,
ktorou je určenie rozsahu preskúmania napadnutého rozhodnutia alebo postupu správneho orgánu,



teda vymedzenie určitých mantinelov tohto hodnotenia. To znamená, že žalobca musí nielen tvrdiť
nezákonnosť napádaného rozhodnutia alebo postupu, ale musí uviesť rozsah v akom žiada rozhodnutie
a postup preskúmať z hľadiska ukrátenia jeho práv. Dôvody, ktoré vedú žalobcu k napadnutiu
rozhodnutia alebo postupu správneho orgánu, sú základom tvrdenia žalobcu o ukrátení na jeho
právach. Tieto dôvody súhrnne  predstavujú porušenie hmotného práva a procesného práva pri jeho
výklade a aplikácii správnym orgánom pred vydaním rozhodnutia alebo pri jeho postupe. Súd potom
preskúma rozhodnutie a postup správneho orgánu práve v rozsahu a z dôvodov vedených v žalobe (v
medziach žaloby).  To znamená, že je nevyhnutné, aby žalobca  uviedol, ktoré skutočnosti považuje
správnym orgánom za nedostatočne preukázané, ktoré dôkazy za nevykonané vôbec, prípadne vo
vykonaní  ktorých dôkazov vidí žalobca rozpor a čo teda podľa neho prispelo k nedostatočnému zisteniu
skutkového stavu. Z obsahu žaloby však žiadne takéto konkrétne udalosti nevyplývajú. Žalobca  sa
pohybuje výlučne vo všeobecnej rovine, kedy argumentuje tým, že skutkový stav nebol náležite zistený,
rozhodnutia správnych orgánov vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj to, že v
konaní bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.  Preto
aj súd zhodnotil závery správnych orgánov všeobecne, nakoľko všetky konkrétne skutočnosti, ktorými
správne orgány reagovali na námietky žalobcu, vyplývajú zo správnych rozhodnutí oboch stupňov a ich
opätovné uvádzanie v rozhodnutí súdu považuje súd za nadbytočné.

Po preštudovaní správnych rozhodnutí súd dospel k záveru, že tieto sú riadne odôvodnené a správne
orgány sa s každou námietkou žalobcu vznesenou v správnom konaní podrobne vysporiadali.

Preto všeobecné námietky žalobcu podložené citáciou zákonných ustanovení, predovšetkým z vyššie
uvedeného rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.06.2010 sp.zn. 5Sžp 106/2009, avšak už bez
následnej nadväznosti na konkrétne porušenia práv žalobcu, nie sú dôvodné.

Ťažisko dokazovania správnych orgánov v tomto prípade spočívalo vo vykonaní listinných dôkazov,
ktoré sú uvedené v správnych rozhodnutiach. O dôkazoch, ktoré správny orgán vykonal a z ktorých v
konečnom dôsledku logicky vyvodil skutkový záver obsiahnutý v napadnutom rozhodnutí nemožno mať
žiadne pochybnosti.

Napriek vyššie uvedenému súd konštatuje, že pokiaľ žalobca vytýkal žalovanému, že tento
nezohľadnil vplyv stavby na povrchové a podzemné vody, tak z obsahu administratívneho spisu
žalovaného vyplýva, že vo vyjadrení zo dňa 17.04.2012 č. T.-XXX k predmetnej stavbe k projektovej
dokumentácii pre stavebné povolenie Slovenský vodohospodársky podnik, š.p., OZ Banská Bystrica
tento vodohospodársky orgán uvádza, že z hľadiska ochrany rybárstva pred škodlivými zásahmi do
dotknutého rybárskeho revíru ako správa toku po dôkladnej analýze všetkých parametrov navrhnutého
koridoru súhlasí s takto navrhnutým opatrením s následnou elimináciou škodlivých následkov spojených
s výstavbou predmetnej stavby. Podľa názoru súdu žalovaný správne vychádzal z tohto odborného
stanoviska pri vydávaní žalovaného rozhodnutia.

K námietke žalobcu, že predmetná stavba obmedzuje migráciu rýb a v dôsledku toho dôjde k zhoršeniu
kvality vody, tak žalovaný správne vychádzal z vyjadrenia zo dňa 24.04.2012, ktoré k predmetnej vodnej
stavbe vydal orgán štátnej ochrany prírody a krajiny Obvodný úrad životného prostredia Rožňava a v
tomto vyjadrení uvedené podmienky žalovaný premietol do podmienok na uskutočnenie stavby.

Pokiaľ žalobca vytýkal žalovanému nedostatky biokoridoru, čo mal preukázať znaleckým posudkom,
ktorý v žalobe ani neoznačil, ani nepripojil, ale o ktorom v podaní doručenom súdu dňa 22.10.2013
uviedol, že upúšťa od návrhu vykonať tento neoznačený a nepripojený znalecký posudok ako dôkaz,
tak súd sa s týmto znaleckým posudkom logicky nemohol zaoberať ani nezaoberal. Nakoniec orgán
štátnej ochrany prírody ako odborná organizácia zodpovedná za identifikáciu biotopov a navrhovanie
podmienok ich ochrany bol účastníkom konania a zhodol sa na tom, že vydaním súhlasu na zásah do
biotopov európskeho národného významu, ktoré by mali negatívny vplyv na priaznivý stav biotopu už ako
lokalita nebola zahrnutá do sústavy NATURA 2000 a nie je súčasťou vyhláseného chráneného areálu
S. ani iného navrhovaného územia európskeho významu. Úsek rieky S. nie je ani súčasťou žiadneho
navrhovaného územia európskeho významu ani vyhláseného chráneného areálu S., ktorý bol vyhlásený
vyhláškou KÚŽP Košice č. X/XXXX z 18.03.2011. Povolená stavba preto nebude mať žiadny kumulatívny
vplyv na ichtyofaunu rieky S., pretože navrhovaný biokoridor pri vodnej stavbe zabezpečuje v podstatne



100 % priechodnosť rybej osádky v riešenom úseku rieky a nebude mať za následok rozrobenie fauny
a tvorbu mikropopulácií vodných organizmov.

S poukazom na vyššie cit. ust. § 42 ods. 5 stavebného zákona, podľa ktorého sa v odvolacom konaní
neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré neboli uplatnené v prvostupňovom konaní v určenej
lehote, hoci uplatnené mohli byť, a pretože žalobca na túto skutočnosť bol upozornený v oznámení o
začatí územného konania a žiadne námietky ani pripomienky nemal, pričom rozhodnutie o umiestnení
predmetnej stavby z 22.02.2011 č. XXX-X/XXXX nadobudlo preto právoplatnosť dňa 14.03.2011, súd
na námietky a pripomienky žalobcu týkajúce sa územného konania a nie stavebného konania nemohol
preto prihliadnuť.

Preto súd na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení aplikujúc ich na zistený skutkový stav
veci, majúc na zreteli obsah žaloby žalobcu, po preskúmaní žalovaného rozhodnutia v medziach žaloby
a po oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného dospel k záveru, že žalované rozhodnutie a
postup žalovaného boli v súlade so zákonom, preto žalobu žalobcu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.

Žalobcovi ako neúspešnému účastníkovi konania právo na náhradu trov konania preto nepriznal (§ 250k
ods. 1 O.s.p.).

Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.).
Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave
prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie
musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje,  v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo  k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne  rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}