Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/206/2013 z 20. 1. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 20. januára 2014, sp. zn. 6Co/206/2013, ECLI:SK:KSKE:2014:7807202896.6 Krajský súd Košice | 6Co/206/2013 | ECLI:SK:KSKE:2014:7807202896.6 | 2014-01-20 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zmluva o dielo Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0/#paragraf-652 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c7d85876-0485-4851-9527-f2792c2fe63c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7807202896.6 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/206/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7807202896
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7807202896.6

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov JUDr.
Alexandra Husivargu a JUDr. Gizely Majerčákovej v právnej veci žalobcu : P. S. - L - Stav, so sídlom
v Rožňave, Edelényska č. 40, IČO: 33 007 896, zastúpený JUDr. Alexandrom Milkom, advokátom so
sídlom v Rožňave, Cyrila a Metoda 4, proti žalovaným: 1. A.. E. E., E.. XX.XX.XXXX, bytom v M. G. Č..
XXX, 2. Š. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom v M. G. č. 389, zastúpení JUDr. Jurajom Dubovským, advokátom
so sídlom v Rožňave, Akademika Hronca 9 , v konaní o 2.134,73 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 6C/114/2007-307 zo dňa 15. marca 2013

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby.

V prevyšujúcej časti z r u š u j e rozsudok a v zrušenom rozsahu v r a c i a vec súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresný súd Rožňava(ďalej len súd prvého stupňa) zamietol žalobu. Zaviazal žalobcu
uhradiť žalovaným v 1. a 2. rade trovy konania vo výške 1.256,38 € v lehote do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku platbou u právneho zástupcu žalovaných v 1. a 2. rade JUDr. Juraja Dubovského. Zaviazal
žalobcu uhradiť na účet súdu prvého stupňa trovy štátu vo výške 62,27 € do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade uhradiť na účet súdu prvého stupňa trovy štátu vo výške
26,69 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia 2.134,73 € (64.311,- Sk) s 8 % ročným
úrokom z omeškania od 17.4.2007 do zaplatenia titulom úhrady ceny vykonaných stavebných prác
za opravu rodinného domu žalovaných, pričom o časti tohto nároku (302,91 € s úrokom z omeškania
+ 153,04 € s úrokom z omeškania) bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Rožňava č.k.
6C/114/2007-236 zo dňa 10.6.2011. Konkrétne týmto rozsudkom súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade
spoločne a nerozdielne uhradiť žalobcovi 302,91 € s 8 % ročným úrokom z omeškania od 29.5.2007
do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku a konanie o zaplatenie 153,04 € s 8 %
ročným úrokom z omeškania od 17.4.2007 do zaplatenia zastavil. Predmetom ďalšieho konania bola
teda žaloba o zaplatenie 1.678,78 € s 8 % ročným úrokom z omeškania od 17.4.2007 do zaplatenia a
8 % ročný úrok zo sumy 302,91 € od 17.4.2007 do 28.5.2007. Napadnutým rozsudkom súd zamietol
žalobu v tejto zostávajúcej časti.

Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že žalobca vykonával na základe ústnej dohody so
žalovanými stavebné práce na rodinnom dome v ich vlastníctve, ktorých náhradu vyfakturoval faktúrou
č. 200712 zo dňa 19.3.2007 v sume 50.750,-Sk a faktúrou č. 200720 zo dňa 2.4.2007 sumou
33.736,50,-Sk. Žalobca preukazoval iba čiastočné plnenie zo strany žalovaných sumou 20.000,-Sk



príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 24.3.2007 a žalovaní preukazovali zaplatenie sumy 50.750,-
Sk príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 19.3.2007, teda zaplatenie faktúry 200712 v celom
rozsahu. Faktúru č. 200720 neuznávali z dôvodu, že ďalšie stavebné práce si u žalovaného neobjednali.
Po vykonaní znaleckého dokazovania na určenie ceny stavebných prác účastníci konania ustálili
dohodou cenu vykonaných stavebných prác sumou 59.700,40 Sk, t.j. 1.981,69 €, z ktorého dôvodu v
prevyšujúcej časti, t.j. čo do sumy 153,04 € vzal žalobca žalobu späť a žalovaní uznali zaplatenie sumy
302,91 €, predstavujúcej rozdiel medzi dojednanou cenou prác 1981,69 € a nimi zaplatenou sumou
1.678,78 €. Z toho dôvodu súd konanie v časti o zaplatenie 153,04 € s prísl. v zmysle ust. § 96 ods.
1 O.s.p. zastavil rozsudkom č.k. 6C/114007-236 zo dňa 10.6.2011. Tým istým rozsudkom súd zaviazal
žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne uhradiť žalobcovi 302,91 € s úrokom z omeškania vo
výške 8 % ročne od 29.5.2007 do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, keďže v tomto
rozsahu žalovaní uznali žalobou uplatnený nárok. Rozsudok v týchto výrokoch nadobudol právoplatnosť
dňa 4.8.2011 a predmetom ďalšieho konania zostala suma 1.678,78 € s 8 % ročným úrokom z omeškania
od 17.4.2007 do zaplatenia a 8 % ročný úrok zo sumy 302,91 € od 17.4.2007 do 28.5.2007.

Spornou otázkou medzi účastníkmi konania bola úhrada faktúry zo dňa 19.3.2007 vo výške 50.575,-
Sk, resp. úhrada sumy 20.000,- Sk dňa 24.3.2007. Žalobca tvrdil úhradu zo strany žalovaných iba vo
výške 20.000,- Sk dňa 24.3.2007, kým žalovaní preukazovali úhradu sumy 50.575,- Sk dňa 19.3.2007
originálom príjmového pokladničného dokladu z tohto dňa.

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania uzavrel, že žalovaní v konaní preukázali, že dňa
19.3.2007 žalobcovi uhradili 50.575,-Sk, a to predložením originálu príjmového pokladničného dokladu
vystaveného žalobcom, ktorý potvrdzoval prijatie uvedenej sumy. Konštatoval, že tento doklad nie je
možné spochybňovať svedeckými výpoveďami zamestnancov žalobcu, ktorí mali len počuť, že žalovaný
ešte doplatí žalobcovi finančné prostriedky, keď sa vráti zo zahraničia, resp. svedectvo účtovníčky
žalobcu, ktorá tvrdila, že v jej prítomnosti žalovaní nevyplatili žiadne finančné prostriedky. Podľa názoru
súdu je to v príkrom rozpore s tým, že žalobca vystavil príjmový pokladničný doklad na faktúru, ktorú
tiež vystavil toho istého dňa, čím vlastne potvrdil žalovaným, že mu vyplatili finančné prostriedky. Nie
je logické, aby odovzdal z ruky doklad potvrdzujúci príjem takej vysokej sumy napriek tomu, že mu
suma nebola vyplatená. Žalovaní naviac preukázali, že disponovali s finančnými prostriedkami na účte,
resp., že pred úhradou uvedenej sumy finančné prostriedky z účtu vyberali. Preto súd uveril tvrdeniam
žalovaných, že riadne vyplatili faktúru na sumu 50.575,-Sk, nakoľko o tom predložili najdôveryhodnejší
doklad, aký môže účastník v konaní predložiť, a to príjmový pokladničný doklad podpísaný žalobcom o
tom, že prijal od žalovaných uvedené finančné prostriedky.

Keďže z celkovej dohodnutej ceny stavebných prác 1.981,69 € žalovaní boli právoplatným rozsudkom
zaviazaní na zaplatenie sumy 302,91 € a preukázali aj uhradenie zvyšku tejto ceny v sume 1.678,78 €
(50.575,- Sk), súd žalobu o zaplatenie 1.678,78 € s príslušenstvom zamietol ako nedôvodnú. Právne
pritom posudzoval nárok medzi účastníkmi ako plnenie zo zmluvy o oprave a úprave veci podľa § 652
a nasl. Občianskeho zákonníka.

Tvrdenie žalobcu, že žalovaný mu dňa 24.3.2007 mal uhradiť sumu 20.000,- Sk, súd nepovažoval za
hodnoverné, nakoľko toto tvrdenie nebolo preukázané inými dôkaznými prostriedkami. Žalovaný v 2.
rade túto skutočnosť poprel, a to aj s poukazom na preukázanie svojej neprítomnosti v tento deň na
území Slovenska správou o služobnej ceste. Rovnako toto tvrdenie žalobcu vyvrátila aj žalovaná v 1.
rade, ktorá rovnako potvrdila, že dňa 24.3.2007 sa žalovaný v 2. rade na území Slovenska nenachádzal.
Zo správy zamestnávateľa žalovaného v 2. rade vzal súd za preukázané, že služobná cesta žalovaného
v 2. rade trvala od 22.3.2007, kedy odchádzal z mesta Ravena v Taliansku a pracovnú cestu ukončil
dňa 26.3.2007 v Košiciach, pričom dňa 23.3.2007 tankoval pohonné hmoty a uhrádzal diaľničnú známku
v Slovinsku. Dňa 23.3.2007 hradil aj diaľničnú známku v Maďarsku a dňa 26.3.2007 hradil diaľničnú
známku na Slovensku. Za nehodnoverné považoval toto tvrdenie žalobcu aj z toho dôvodu, že príjmový
pokladničný doklad na sumu 20.000,- Sk je zaúčtovaný v peňažnom denníku pod iným poradovým
číslom, než je číslo uvedené na príjmovom doklade. Aj táto okolnosť vnáša pochybnosť o uvedenom
doklade, ktorý si sám žalobca vypracoval a dal do účtovníctva. Súd uzavrel, že ak by žalobca obdŕžal
sumu 20.000,- Sk od žalovaného v 2. rade, netrval by na žalobe o zaplatenie 50.575,- Sk, ale žiadal
by len 30.575,- Sk. Napriek tejto tvrdenej platbe žalobca túto neodrátal zo žalovanej sumy. Z týchto
dôvodov neuveril tvrdeniam žalobcu o úhrade iba sumy 20.000,- Sk žalovanými a za základný dôkazný



prostriedok o vyplatení dohodnutej ceny zo zmluvy o dielo považoval príjmový pokladničný doklad
vystavený a podpísaný žalobcom pre žalovaných v 1. a 2. rade na sumu 50.575,- Sk zo dňa 19.3.2007.

O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a vychádzajúc z úspechu žalobcu 15 %
a jeho neúspechu 85 % priznal žalovaným trovy konania v rozsahu 70 %, ktorý predstavuje ich celkový
úspech. Pri určení odmeny za všetky úkony právnej služby vychádzal z hodnoty predmetu konania 1.831
€, čo predstavuje súčet sumy zamietnutého nároku 1.678 € a sumy 153 €, v ktorej časti bolo konanie
zastavené.

O trovách konania štátu rozhodol v zmysle ust. § 148 ods. 1 O.s.p. tak, že na náhradu trov štátu zaviazal
žalobcu vo výške 70 % a žalovaných vo výške 30 %.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. ust. § 205
ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. a navrhol napadnutý rozsudok zmeniť, žalobe v celom rozsahu vyhovieť a
priznať mu náhradu trov celého konania. V odvolaní namietal nesprávnosť rozsudku v posúdení spornej
otázky, a to výšky platby za vykonané práce žalobcom, pričom podľa jeho názoru súd jednostranne
vyhodnotil dôkazy v neprospech žalobcu a uznal tvrdenia žalovaných v 1. a 2. rade, že žalobcovi
uhradili dňa 19.3.2007 sumu 50.575,- Sk, i keď to nie je pravdou. Súd vychádzal výlučne z príjmového
pokladničného dokladu na túto sumu, ktorú vystavil žalobca a neprihliadol na ďalšie dôkazy vykonané v
priebehu konania, ktoré preukazujú, že k úhrade tejto sumy v prospech žalobcu nedošlo. Vytýkal súdu,
že neprihliadol na výsledky dokazovania vykonané po zrušení veci krajským súdom a vychádzal len
striktne z príjmového dokladu, ktorý dôkaz nevyhodnotil vo vzájomných súvislostiach s ďalšími dôkazmi.
Bez akéhokoľvek objektívneho dôkazu súd považoval výpovede svedkov Burmanovej, Neupauera,
Sztupáka a Szögiho za nevieryhodné, pričom títo vypovedali pravdivo. Vytýkal ďalej súdu, že pri
hodnotení dôkazov neprihliadol na rozpory v tvrdeniach žalovaných, najmä žalovaného v 2. rade.
Opätovne poukázal na výpoveď svedkyne W. I., ktorá aj po zrušení veci krajským súdom vypovedala,
že k odovzdaniu sumy 50.575,- Sk nedošlo, pričom po vystavení faktúry a príjmového dokladu žalovaní
uviedli, že nemajú pri sebe peniaze a že tieto uhradia na ďalší týždeň, pričom príjmový doklad a faktúru si
ponechali. Nie je pritom zrejmé, prečo súd tejto svedkyni neuveril. Z výpovedí vypočutých svedkov bola
preukázaná aj tá skutočnosť, že dňa 24.3.2007 bol žalovaný na Slovensku, pretože ho videli a nepriamo
potvrdili aj vyplatenie sumy 20.000,- Sk, s ktorými dôkazmi sa súd nevyporiadal. Na záver uviedol, že
žalovaní počas celého konania zneužívajú to, že im žalobca vydal doklad o zaplatení bez zaplatenia,
pričom doplnené dokazovanie preukázalo tvrdenie žalobcu. Z týchto dôvodov navrhol rozsudok zmeniť
a žalobe vyhovieť.

Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu navrhli rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať im náhradu
trov odvolacieho konania. Poukázali na to, že súd vykonal účastníkmi všetky navrhnuté dôkazy a v
odôvodnení napadnutého rozsudku odôvodnil ich hodnotenie, ako aj samotné rozhodnutie. Presvedčivo
odôvodnil, prečo nepovažoval za hodnoverný príjmový pokladničný doklad zo dňa 24.3.2007 na sumu
20.000,- Sk. Zdôraznil, že je vylúčené, aby príjmový pokladničný doklad bol zaúčtovaný pod iným
poradovým číslom, než je uvedené v pokladničnej knihe - poradové číslo sa na príjmový pokladničný
doklad píše v poradí, v akom sa zapisuje do pokladničnej knihy. Na príjmovom pokladničnom doklade
na sumu 20.000,- Sk, ktorý predložil žalobca, je uvedené poradové číslo 244, ale v čiastočnej kópii
peňažného denníka, ktorú predložil žalobca, je zapísaný pod iným poradovým číslom 234. Žalobca
nedokázal logicky vysvetliť, prečo tvrdí, že 24.3.2007 vydal žalovaným doklad na 20.000,- Sk a prečo
nepýtal späť príjmový pokladničný doklad, ktorý im vydal 19.3.2007. Trvali na tom, že dňa 19.3.2007
vyplatili žalobcovi sumu 50.575,- Sk, o čom im vydal príjmový doklad. Žalobca im predtým telefonicky
oznámil, že vystavil faktúru na sumu 50.575,- Sk a finančné prostriedky na tento účel vybrali zo svojho
účtu v banke a dohodli sa, že sa uňho zastavia cestou do Košíc. Opätovne poukázali aj na potvrdenie
zamestnávateľa žalobcu v 2. rade, ktorým bolo preukázané, že v sobotu 24.3.2007, keď malo dôjsť k
odovzdaniu sumy 20.000,- Sk žalobcovi, bol žalovaný v 2. rade na služobnej ceste v zahraničí. Podľa ich
názoru hodnotenie vykonaných dôkazov súdom prvého stupňa bolo správne a z týchto dôvodov navrhli
rozsudok potvrdiť.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas a oprávnenou
osobou bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ust.
§ 212 ods. 1, 3 O.s.p. a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.) a
dospel k záveru, že odvolaniu vo veci samej nie je možné vyhovieť.



Rozsudok súdu prvého stupňa je v zamietavom výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle
ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 21. januára 2014 o 9.20 hod.
v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené dňa 14. januára 2014 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle
ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p..

Žalobca v odvolaní namieta odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p., t.j. súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 O.s.p., a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo.

Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov.
Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli
z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až 135 O.s.p.

K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii
práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny
predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval
na daný prípad.

Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody v potvrdenej časti rozsudku
nie sú naplnené.

Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani nevyšli za
konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho
hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až §
135 O.s.p., alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité
zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok vo veci nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená
ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi konania a potrebné pre náležité
zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov účastníci v konaní pred súdom prvého stupňa
nenavrhli a ani ich vykonanie nebolo potrebné, vykonané dôkazy súd vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p.,
z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo
zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, preto odvolací súd rozsudok ako vecne
správny podľa ust. § 219 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi, ku ktorým dospel súd prvého
stupňa.



Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúcu sú aj dôvody napadnutého rozsudku v
potvrdenej časti, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods.
2 O.s.p.).

Súd prvého stupňa sa náležite vyporiadal so všetkými námietkami uvádzanými žalobcom v odvolaní.
Ide teda len o opakovanú obranu žalobcu, uplatnenú už v konaní pred súdom prvého stupňa, s ktorom
sa súd vyporiadal pri rozhodovaní vo veci a táto obrana nie je spôsobilá spochybniť vecnú správnosť
napadnutého rozsudku.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, v zmysle ktorého žalovaní v 1. a 2. rade
preukázali zaplatenie sumy 50.575,- Sk (1.678,78 €) dňa 19.3.2007, z ktorého dôvodu je žaloba o
zaplatenie tejto sumy nedôvodná.

Tento záver nepochybne vyplynul z vykonaných dôkazov, ako sú tieto podrobne uvedené v odôvodnení
napadnutého rozsudku, pričom všetky vykonané dôkazy súd vyhodnotil každý jednotlivo, ako aj vo
vzájomných súvislostiach a s prihliadnutím na všetko, čo počas konania vyšlo najavo (§ 132 O.s.p.), v
tomto hodnotení nebol zistený logický rozpor, svoje úvahy súd podrobne uviedol v odôvodnení rozsudku
a z vykonaného dokazovania dospel aj k správnym skutkovým zisteniam.

Odvolanie z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. preto
nie je opodstatnené.

Ani na základe výsledkov doplneného dokazovania žalobca nepreukázal svoje tvrdenie, že žalovanými
bola uhradená iba suma 20.000,- Sk, konkrétne žalovaným v 2. rade dňa 24.3.2007.

Žalovaní úhradu sumy 20.000,- Sk dňa 24.3.2007 popreli a hodnovernosť žalobcom predloženého
príjmového pokladničného dokladu na túto sumu bola spochybnená jednak tým, že príjmový pokladničný
doklad bol zaúčtovaný pod iným poradovým číslom, než je uvedené v pokladničnej knihe (poradové číslo
na príjmovom pokladničnom doklade je uvedené 244 - č.l. 272 spisu, ale v kópii peňažného denníka
je zapísané pod č. 239 - č.l. 273 spisu), ale aj dôkazom predloženým žalovaným v 2. rade (potvrdenie
zamestnávateľa B.T. Transport, s.r.o. zo dňa 16.2.2012) v spojení s dôkazom vyžiadaným súdom (správa
B.T. Transport, s.r.o. zo dňa 20.3.2012) o tom, že v dňoch 22.3.2007 až 26.3.2007 bol žalovaný v 2. rade
na služobnej ceste v zahraniční, teda nezdržiaval sa na území Slovenskej republiky. Túto skutočnosť
tvrdil žalovaný v 2. rade vo svojej výpovedi a potvrdila to vo svojej výpovedi aj žalovaná v 1. rade.

Žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie jeho tvrdenia, že žalovaní mu z dohodnutej
ceny diela (1.981,69 € ) uhradili iba sumu 20.000,- Sk, t.j. 663,88 €.

Na druhej strane žalovaní uniesli dôkazné bremeno na preukázanie svojho tvrdenia, že na úhradu
ceny za stavebné práce plnili žalobcovi dňa 19.3.2007 sumu 50.575,- Sk, t.j. 1.678,78 €, o čom
predložili súdu originál príjmového pokladničného dokladu zo dňa 19.3.2007, vystaveného žalobcom,
ktorý svojim podpisom potvrdil prevzatie uvedenej sumy od žalovaných. Vierohodnosť tohto listinného
dôkazu nebola spochybnená inými dôkazmi tak, ako na to podrobne poukazuje súd v odôvodnení
napadnutého rozsudku a v prospech tvrdenia žalovaných o úhrade tejto sumy svedčia aj nimi predložené
dôkazy o výbere finančných prostriedkov vo výške 150.000,- Sk dňa 14.3.2007.

Vzhľadom na skutočnosť, že pri hodnotení dôkazov bol dodržaný postup v zmysle ust. § 132 O.s.p., nie
sú dôvodné odvolacie námietky žalobcu, v zmysle ktorých súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednostranne
v neprospech žalobcu.

Na zistený skutkový stav súd prvého stupňa zároveň aplikoval aj ustanovenia správneho právneho
predpisu a tieto aj správne intepretoval, preto mu nemožno vytknúť ani nesprávne právne posúdenie
veci a aj z hľadiska uplatneného dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. nie je odvolanie vo veci
samej opodstatnené.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd rozsudok vo veci samej, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby
ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.



Vecne nesprávne je však rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania účastníkov a
trovách konania štátu.

Pokiaľ ide o trovy konania účastníkov, súd správne aplikoval pri rozhodovaní ustanovenie § 142 ods.
2 O.s.p. a vychádzal z celkového pomerného úspechu žalovaných vo výške 70 %. Pri určení odmeny
za 1 úkon právnej služby však súd nesprávne vychádzal pri všetkých účtovaných úkonoch z tarifnej
hodnoty veci 1.831 €, ktorá suma predstavuje súčet sumy 1.678 €, v ktorej časti bola žaloba zamietnutá
a sumy 153 €, v ktorej časti bolo konanie zastavené. Z tejto tarifnej hodnoty veci možno vychádzať iba do
10.6.2011, kedy bol vo veci vyhlásený rozsudok. Tento rozsudok, pokiaľ ide o zastavenú časť 153,04 €
s príslušenstvom a vyhovujúcu časť 302,91 € s príslušenstvom, nadobudol právoplatnosť a predmetom
ďalšieho konania na základe odvolania podaného žalobcom dňa 2.8.2011 bola už len suma 1.678,78
€ s príslušenstvom. Takto bol predmet konania vymedzený až do vyhlásenia napadnutého rozsudku, a
preto, pokiaľ ide o úkony vykonané po 10.6.2011, nebolo možné vychádzať z tarifnej hodnoty predmetu
konania vo výške 1.831 €.

Pri rozhodovaní o trovách konania štátu súd správne aplikoval ust. § 148 ods. 1 O.s.p., avšak nesprávne
ho interpretoval v prejednávanej veci.

Štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u
niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto
účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal (§ 148 ods. 1 O.s.p.).

Z vyššie citovaného ustanovenia je zrejmé, že povinný na náhradu trov konania môže byť iba ten
účastník, ktorý bol v konaní neúspešný, a to len v rozsahu svojho neúspechu za predpokladu, že nie sú
uňho splnené podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

V prejednávanej veci súd nesprávne určil pomer neúspechu (70 % a 30 %) účastníkov, ktorý je
rozhodujúci pre určenie rozsahu povinnosti hradiť trovy štátu. Žalobca bol totiž neúspešný v rozsahu 85
% a žalovaní v rozsahu 15 % a v tomto rozsahu je preto potrebné ich zaviazať na náhradu trov konania
štátu. Pri rozhodovaní o trovách konania štátu totiž nie je rozhodujúci pomerný (ne) úspech tak, ako je
to v prípade rozhodovania o trovách konania účastníkov v zmysle ust. § 142 ods. 2 O.s.p..

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd v zmysle ust. § 221 O.s.p. zrušil rozsudok vo
výrokoch o trovách konania účastníkov a štátu a v zrušenom rozsahu vracia vec súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie, v ktorom opätovne rozhodne o trovách konania účastníkov, vrátane trov tohto
odvolacieho konania a trovách konania štátu v zmysle vyššie vysloveného právneho názoru (§ 226
O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.