{"guid": "7447c67c-94ac-4857-a472-bc55264ff8f0:f8a21475-6aa3-4d8e-8ad3-251b5adc16ef", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2014:7612221879.2", "spisova_znacka": "5Co/399/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/399/2013 z 12. 3. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 12. marca 2014, sp. zn. 5Co/399/2013, ECLI:SK:KSKE:2014:7612221879.2", "identifikacne_cislo": "7612221879", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Eva Čipková", "sudca_id": 1297, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-cipkova-1297", "datum_vydania": "2014-03-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f8a21475-6aa3-4d8e-8ad3-251b5adc16ef", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7612221879.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2014:7612221879.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2014:7612221879.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Košice\nSpisová značka: 5Co/399/2013\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 7612221879\nDátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2014\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata\nECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7612221879.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr. Táne\nVeščičikovej a JUDr. Jána Slebodníka vo veci žalobcu B. C., L., O. XXX, zast. JUDr. Jánom Burocim,\nadvokátom, Advokátska kancelária, Spišská Nová Ves, Chrapčiakova 7, proti žalovanej Rapid life životná\npoisťovňa, a.s., Košice, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, zast. JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom,\nKošice, Boženy Němcovej 22, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní účastníkov konania proti\nrozsudku 9C/353/2012-117 z 19.6.2013 Okresného súdu Spišská Nová Ves\n\nr o z h o d o l :\n\nP o t v r d z u j e   rozsudok.\nŽalobcovi sa prisudzuje náhrada trov odvolacieho konania 66,50 € a žalovaná je povinná ju zaplatiť\nJUDr. Jánovi Burocimu, advokátovi, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nSúd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom zrušil rozhodcovský rozsudok 2C/157/2012 z 19.1.2012\nArbitrážneho súdu Košice, Košice, Alžbetina 41 (ďalej len rozhodcovský rozsudok), odložil jeho\nvykonateľnosť do právoplatného ukončenia konania 9C/353/2012, zaviazal žalovanú nahradiť žalobcovi\nna účet jeho zástupcu trovy konania 170,09 €, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vyslovil žalovanej\npovinnosť zaplatiť na účet súdu súdny poplatok 99,50 € z návrhu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.\nV odôvodnení rozsudku uviedol, o. i., čoho sa žalobou, podanou uňho 7.11.2012, žalobca domáhal\na čo v žalobe uviedol. Zdôraznil, že vykonal dokazovanie, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a zistil\ntento skutkový stav: Rozhodcovským rozsudkom bol žalobca zaviazaný zaplatiť žalovanej 51,45 €  a\nnahradiť trovy konania 276 €. Podľa odôvodnenia tohto rozhodnutia rozhodcovský súd sa zaoberal\nsvojou právomocou vo veci rozhodnúť a dospel k záveru, že jeho právomoc je daná. Z písomného\npoverenia žalobcu z 1.1.2009, resp. z časti XV. predložených poistných podmienok vyplýva, že žalovaná\nurčila na prejednanie všetkých sporov uvedený súd. Z osobitných dojednaní vyplýva, že rozhodcovská\ndoložka (ďalej len doložka) bola krytá samostatným podpisom žalovaného (v tomto konaní žalobcu),\nktorý nebol povinný ju v rámci zmluvy ako celku podpísať. Žalovaný mal možnosť zmluvnú podmienku\nneprijať bez toho, aby to ovplyvnilo zvyšok poistného vzťahu, mal teda možnosť úpravu časti XV.\npoistných podmienok úplne vylúčiť. Na základe toho posúdil rozhodcovský súd doložku ako platnú.\nDoložka neobsahuje ust., ktoré by mali žalobkyňu (v tomto konaní žalovanú) zvýhodňovať a tým spôsobiť\nnerovnováhu vo vzájomnom vzťahu v neprospech žalovaného. Uvedený rozhodcovský rozsudok prevzal\nžalobca do vlastných rúk 8.10.2012, čo je zrejme z doručenky predloženej rozhodcovským súdom a\nrozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 16.10.2012. 26.1.2009 bola medzi\núčastníkmi konania uzatvorená poistná zmluva č.4021590573 so začiatkom poistenia 27.1.2009 a\nkoncom poistenia 27.1.2046. Zmluva v závere obsahuje vyhlásenie osoby, ktorá poistnú zmluvu\nuzatvorila (žalobcu), že bola oboznámená so Všeobecnými poistnými podmienkami pre životné poistenie\n(ďalej len VPP), ktoré sú súčasťou tejto poistnej zmluvy. VPP žalovanej, predložené žalobcom, spolu s\npoistnou zmluvou č.4021590573, v časti XV. s názvom Rozhodcovské konanie obsahujú doložku, kde\n\npodľa bodu 1 tohto čl., žalovaná a poistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z\npoistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie\nsa zásadne riadi zák.č.244/02 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších doplnkov s výlukami\na odchylnou právnou úpravou vykonanou týmto čl., štatútom rozhodcovského súdu a jeho rokovacím\nporiadkom. Podľa bodu 2 uvedeného čl. pokiaľ žalovaná nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením\nalebo výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, resp. nezriadi stály rozhodcovský súd,\nbude rozhodcovský súd vytvorený od prípadu k prípadu 3 fyzickými osobami, poverenými na výkon\nrozhodcu zo strany žalovanej. S uvedeným vyjadruje poistník súhlas svojim podpisom na týchto VPP.\nZa VPP, ktoré boli podpísané žalobcom 26.1.2009 sú uvedené Osobitné zmluvné dojednania č.02/2008\nk poistnej zmluve č.4021590573, kde podľa bodu 1 osobitné dojednania sú samostatnými zmluvnými\ndojednaniami oddeliteľnými od zvyšku poistnej zmluvy, resp. VPP. Podľa bodu 3 poistník a žalovaná\nvyjadrujú svojim podpisom vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že\nsa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému\nkonaniu v zmysle XV. časti VPP. Bod 4 osobitných dojednaní obsahuje dohodu zmluvných strán, že\nza účelom realizácie práva poistníka individuálne ovplyvniť poistný vzťah, môže poistník v lehote 30\ndní od podpisu poistnej zmluvy písomne odmietnuť ust. XV. časti VPP a bodu 3 osobitných zmluvných\ndojednaní a to bez toho, aby tým bol právne dotknutý alebo akýmkoľvek spôsobom podmienený ostatný\nzvyšok poistného vzťahu. Osobitné zmluvné dojednania sú podpísané žalobcom 26.1.2009. Z registra\nsúdu bolo zistené, že proti žalobcovi nie je súdom vedené konanie na základe návrhu žalovanej, kde\nexekučným titulom by bol rozhodcovský rozsudok. Vychádzajúc z § 52,§ 53 ods.1,2,3,§ 53 ods.4 písm.\nr),ods.5 O. z.,§ 40 ods.1 písm. c),ods.2,§ 41 ods.1 a § 43 ods.1 zák.č.244/02 Z. z. o rozhodcovskom\nkonaní (ich znenie citoval) uzavrel, že poistná zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania 26.1.2009,\no nároku z ktorej rozhodoval rozhodcovský súd, je spotrebiteľskou zmluvou podľa všeobecných ust.\nO. z., že z poistnej zmluvy je zrejme, že žalovaná, ako poisťovateľ, konala v rámci predmetu svojej\nčinnosti podľa výpisu z Obchodného registra a z žalobca je spotrebiteľom, keďže uzatvoril zmluvu ako\nfyzická osoba, že z predloženej poistnej zmluvy, ani rozhodnutia rozhodcovského súdu nie je zrejme,\naby žalobca pri uzatváraní poistnej zmluvy konal v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti,\nže pre spotrebiteľské zmluvy je pritom charakteristické, že „sa jedná“ o zmluvy, ktoré sú uzatvárané\nopakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred\npredtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť zmeniť obsah takto navrhnutých zmlúv, že týka\nsa to aj predmetnej veci, pretože poistná zmluva bola vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom\ntlačive, do ktorého boli len vpísané údaje týkajúce sa žalobcu, vo veci preto ide o spor, ktorý má svoj\nzáklad v spotrebiteľskej zmluve a návrh bol podaný žalobcom ako spotrebiteľom, z toho dôvodu je podľa\n§ 4 ods.2 písm. za) zák.č.71/92 Z. z. o súdnych poplatkov oslobodený od platenia súdnych poplatkov\npre toto konanie a teda námietka nesplnenia poplatkovej povinnosti žalobcu uplatnená žalovanou v\npísomnom podaní z 28.11.2012 nie je dôvodná. Pokiaľ žalovaná v priebehu celého konania namietala\nmiestnu príslušnosť súdu na rozhodovanie vo veci, uviedol, že jeho miestna príslušnosť je daná podľa §\n88 ods.2 posledná veta O. s. p. a v tejto súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu (ďalej len KS) v\nKošiciach 4Co/36/2013-80 z 11.4.2013, ktorým bolo potvrdené jeho uznesenie z 13.12.2012 o zamietnutí\nnámietky žalovanej o jeho miestnej nepríslušnosti na konanie. Ďalej uviedol, že žalobca sa podanou\nžalobou domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu neplatnej doložky a, že žaloba bola z\njeho strany podaná  v zák. stanovenej lehote 30 dní, čo je zrejme z toho, že predmetný rozhodcovský\nrozsudok bol mu doručený 8.10.2012 a žaloba bol uňho podaná 7.11.2012. Vykonaným dokazovaním\nmal za to, že žaloba bola podaný zo strany žalobcu dôvodne. Dôvodom zrušenia rozhodcovského\nrozsudku je skutočnosť, že rozhodcovský súd rozhodol vo veci na základe neplatnej doložky. Doložka,\nna základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, je súčasťou VPP. Konkrétne je uvedená v čl. XV. VPP\ns názvom Rozhodcovské konanie. Je tak súčasťou dlhého neprehľadného textu písaného malými\npísmenami a splýva s ostatnými podmienkami uvedenými vo VPP. Podľa doložky všetky vzájomné\nspory a sporné nároky z poistenia budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní. Doložka tak znemožňuje\npoistenému - spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a núti ho v prípade sporu\nalebo sporných nárokov podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. Tým mu je ako spotrebiteľovi\nodobratá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Uvedeným doložka spôsobuje značnú\nnerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V tejto súvislosti\npoukázal aj na smernicu Rady č.93/13/EHS, ktorá uvádza niektoré nekalé podmienky vo svojej prílohe,\nkde podľa  písm. q) bod 1 tejto prílohy neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní\npráva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa,\naby riešil spory neupravené právnymi ust. výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k\ndôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi\n\nzmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane. Podľa toho je teda neprijateľné, aby rozhodcovské\nkonanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov z akejkoľvek spotrebiteľskej zmluvy.\nDoložka je tak, poukazujúc na cit. § 54 ods.4 písm. r) O. z. neprijateľnou podmienkou a teda je\nneplatná. Mal za to, že predmetná doložka nebola individuálne dojednaná tak, ako to tvrdila žalovaná.\nŽalovaná poukázala pritom na osobitné zmluvné dojednania, ktoré žalobca samostatne podpísal. V\ntýchto osobitných zmluvných dojednaniach bol upozornený na možnosť v lehote 30 dní odmietnuť ust.\nčasti XV. VPP, v ktorej je uvedená doložka a to bez toho, aby odstúpením bol dotknutý zvyšok poistného\nvzťahu. V prvom rade poukázal na to, že žalovaná nepreukázala skutočnosť, aby bol žalobca riadne\noboznámený so VPP. To, že žalobca VPP a osobitné zmluvné dojednania podpísal ešte neznamená, že\nsa skutočne mal možnosť s týmito podmienkami aj oboznámiť. VPP, ale aj osobitné zmluvné dojednania\nsú písané malými písmenami, obsahujú množstvo právnickej terminológie. Je nemožné, aby žalobca\nako priemerný spotrebiteľ mal možnosť si ich prečítať a aby pochopil ich text v krátkej dobe, bez\nmožnosti sa s nimi vopred riadne oboznámiť. Uvedené je zrejme z toho, že VPP a osobitné zmluvné\ndojednania boli ním podpísané v deň uzatvorenia poistnej zmluvy, resp. spolu s poistnou zmluvou,\nkeďže je v nej výslovne uvedené, že jej súčasťou sú VPP. Na uvedenom nemení nič skutočnosť, že\npodpísal samostatne aj osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na doložku, ktoré sú len pokračovaním\npredtlačeného formulára poistných podmienok. Doložka tak, ako je uvedená vo VPP je neplatnou\naj z dôvodu, že subjekt, ktorý má rozhodovať v rozhodcovskom konaní je oprávnená určiť výlučne\nžalovaná. Uvedené taktiež spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov rozhodcovského\nkonania v neprospech spotrebiteľa. V prípade takého výberu, ktorý nie je dohodou oboch strán, zvlášť\nvznikajú pochybnosti o neobjektívnosti rozhodovania v rozhodcovskom konaní. Poukazujúc na uvedené\nskutočnosti mal za to, že doložka v čl. XV. VPP je neprijateľnou podmienkou a teda absolútne neplatnou\nzmluvnou podmienkou, vzhľadom na jej rozpor s ust. o spotrebiteľských zmluvách a ust. Smernice\nRady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Rozhodcovský súd preto\nnemohol rozhodnúť na základe tejto doložky  a teda nemal právomoc vo veci konať. Preto žalobe\nžalobcu vyhovel a predmetný rozhodcovský rozsudok zrušil. Uviedol ďalej, že žalobca v žalobnom\nnávrhu žiadal o odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, že v cit. § 40 ods.2 zák.č.244/02\nZ. z. nie sú vymedzené podmienky, ktoré musia byť splnené, aby bolo možné odložiť vykonateľnosť\nrozhodcovského rozsudku. Je však nepochybné, že dôvody odkladu musia spočívať na úvahe súdu\no možnom úspechu vo veci samej a v zabránení výkonu predmetného rozhodnutia. Právoplatný a\nvykonateľný rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom spôsobilým na vymáhanie plnení v ňom\npriznaných žalovanej. Účelom odkladu vykonateľnosti právoplatného rozhodnutia je ochrana toho, kto o\nodklad žiada. Je zrejme, že napriek prebiehajúcemu súdnemu konaniu žalovaná má právo domáhať sa\nvýkonu predmetného rozhodnutia. V konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku mal žalobca úspech,\nrozhodnutie však nie je právoplatné. Má preto za to, že sú splnené predpoklady povolenia odkladu\nvykonateľnosti daného rozhodcovského rozsudku. V opačnom prípade by totiž mohlo dôjsť k nútenému\nvymáhaniu plnení z neho vyplývajúcich už v priebehu tohto konania. Odkladom vykonateľnosti sa tak\npredíde možnému navyšovaniu nákladov, ktoré by mohli vzniknúť prípadnou exekúciou rozhodcovského\nrozsudku. Poukazujúc na uvedené, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto „uznesenia“.\nO trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.1 a § 149 ods.1 O. s. p. (aj ich znenie citoval) a zdôraznil,\nže trovy boli priznané žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, že si uplatnil náhradu trov právneho zast.\n336,31 €, že trovy mu boli priznané vo výške 170,09 € a pozostávajú z trov právneho zast., určených\npodľa vyhl.č.655/04 Z. z. (ďalej len vyhl.), že „hodnota“ 1 úkonu právnej služby bola určená podľa § 11\nods.1 vyhl., že žalobcovi bola priznaná náhrada trov za tieto úkony právnej služby:- príprava a prevzatie\nzast. 6.11.2012 [§ 14 ods.1 písm. a)] 58,69 €,- podanie žalobného návrhu 6.11.2012  [§14 ods.1 písm.\nb)] 58,69 € a vyjadrenie k odvolaniu žalovanej zo 16.1.2013 [§ 14 ods.3 písm. b)] 30,04 €, t.j. spolu\nodmena 147,02 €, že trovy právneho zast. ďalej pozostávajú z režijného paušálu [§ 15 písm. a) za\n2 úkony v r.2012 po 7,63 € a 1 úkon v r.2013 7,81 €, t.j. spolu režijný paušál 23,07 € a spolu trovy\nprávneho zast. sú tak 170,09 €. Nepriznal žalobcovi náhradu trov za písomné podanie z 24.1.2003,\nktoré neobsahuje vyjadrenie vo veci samej - ide len o sprievodný list k predloženej poistnej zmluve\nzo strany žalobcu a návrh na doplnenie dokazovania vyžiadaním dokladu o prevzatí rozhodcovského\nrozsudku z rozhodcovského súdu. Za účelne vynaložené trovy nepovažoval ani písomné podanie\nžalobcu z 28.5.2013, v ktorom len poukázal na rozvíjajúcu súdnu prax v obdobných veciach a predložil\nrozhodnutie Najvyššieho súdu SR. Napokon, citujúc znenie § 2 ods.2 prvá veta zák.č.71/92 Z. z. o\nsúdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, uviedol, že žalobca je pre toto konanie\noslobodený od súdnych poplatkov podľa § 4 ods.2 písm. za) zák.č.71/92 Z. z. a jeho žalobe vyhovel,\nz tohto dôvodu zaviazal žalovanú zaplatiť súdny poplatok zo žaloby, výška ktorého bola určená podľa\npoložky 1 písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov, t.j. 99,50 €.\n\nRozsudok napadli včas podaným odvolaním obaja účastníci.\nŽalobca v odvolaní uviedol, že ho podáva v časti náhrady trov právneho zast., kde mu súd nepriznal\nnáhradu trov právneho zast. za 2 úkony právnej služby, a to za podanie z 24.1. a 28.5.2013. Mal za to,\nže súd právne úkony posúdil ako neúčelné nesprávne, nakoľko podanie z 24.1.2013 si vynútil svojou\nvýzvou a ide navyše aj o návrh na vykonanie dokazovania, že podanie z 28.5.2013 je taktiež návrh na\nvykonanie dokazovania a nie len predloženie judikátu NS SR, že súd teda nepostupoval správne pokiaľ\nposúdil podanie ako neúčelné, že on znáša dôkazné bremeno v konaní a nemožno následne posudzovať\njednotlivé jeho úkony za neúčelné tak prísne ako to spravil súd. Navrhol aby mu bola priznaná náhrada\ntrov právneho zast. 336,31 € za konanie na prvom stupni, tak ako to vyčíslil v podaní z 20.6.2013.\nŽalovaná v odvolaní uviedla o. i., že ním napáda rozsudok vo všetkých jeho výrokoch s uvedením\nodvolacích dôvodov podľa § 205 ods.2 písm. a) O. s. p. [§ 221 ods.1 písm. h) O. s. p.],§ 205 ods.2\npísm. c) a písm. f) O. s. p., ktoré nasledovne odôvodnila: I. Rozhodnutie súdu namieta vo vzťahu k\nvšetkým jeho výrokom týmto odvolaním, a to z dôvodu neobjasnenia skutkového stavu veci a následného\nnesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj nesprávnej aplikácie zák.č.244/02 Z. z. o rozhodcovskom\nkonaní na daný prípad. Zastáva právny názor, doložený predloženými dôkazmi, že doložka bola platná,\npretože bola individuálne dojednaná a v súlade s ňou a stanovenými podmienkami vo VPP rozhodoval\nstály rozhodcovský súd. V prvom rade poukazuje na skutočnosť uvádzanú aj vo svojom vyjadrení\nna pojednávaní 19.6.2013 k žalobe, kde poukázala na listinný dôkaz, a to Záznam sprostredkovateľa\npoistenia o požiadavkách a potrebách klienta z 26.1.2009. Súd v napadnutom rozhodnutí tento dôkaz\nneakceptoval a s poukazom naň nesprávne vyhodnotil doložku ako individuálne nedojednanú medzi\nžalobcom a ňou. Súd mal vykonať, s ohľadom na objektivitu posúdenia oboznámenia sa žalobcu doložky,\naj výsluch svedka - osoby nezávislej od nej, a to sprostredkovateľky poistenia D. H., o ktorej vypovedala\naj jeho splnomocnená zástupkyňa a ona (žalovaná), pretože by šlo o objektívny dôkaz na preverenia\ntvrdenia žalobcu, že o doložke nevedela a nebola informovaná. Poukazuje na ďalšiu skutočnosť, že\nk 27.8.2010 došlo k zániku poistnej zmluvy č.4021590573 v dôsledku neplatenia poistného zo strany\nžalobcu s bilanciou nedoplatku na poistnom vo výške 26,14 €. Aj túto skutočnosť mal súd vziať do úvahy,\nt. j. že poistný dlhodobý vzťah ako prvý porušil žalobca, keď jej prestal platiť dohodnuté poistné.. Súd mal\ntúto podstatnú skutočnosť s rovnakou starostlivosťou podrobiť súdnemu prieskumu pred rozhodovaním\no tom, či zruší alebo nezruší rozhodcovský rozsudok, avšak tak neučinil. Jej pohľadávka, spočívajúca vo\nvymáhaní nákladov vynaložených ňou na uzavretie poistnej zmluvy so žalobcom, je preto oprávnená a\nsi ju vymáhala žalobou z 2.1.2012 podanou rozhodcovskému súdu. V tomto smere preto súd nesprávne\nvyhodnotil aj prejav žalobcu na pojednávaní 19.6.2013, ktorého cieľom je len „odmietnutie platenia\npeňazí za zrušenie poistnej zmluvy“, pretože toto zrušenie poistnej zmluvy zavinil sám žalobca. Z\noznačeného pohľad súd nesprávne právne posúdil znenie čl. XV. VPP („Rozhodcovské konanie“) tým,\nže konštatoval, že tento čl. obsahuje doložku. Skutkový a právny záver súdu o doložke, ktorá sa\nmá nachádzať v čl. XV. VPP nie je správny. Doložka ako hmotnoprávny úkon je v osobitnej súčasti\nVPP, v tzv. Osobitných zmluvných dojednaniach č.02/2008, boli si obe zmluvné strany individuálne\ndojednali a potvrdili to osobitných podpisom. Súčasťou bodu 3.a 4. týchto Osobitných zmluvných\ndojednaní bola aj doložka (jej znenie reprodukovala), že táto doložka bola jednoznačne individuálne\ndojednaná, bola osobitne a výrazne oddelená od ostatného textu VPP, a to práve z dôvodu, aby bola\nzrejmá a čitateľná práve žalobcovi, ako spotrebiteľovi. Podotýka, že doložka bola pri uzatváraní zmluvy\nvysvetlená žalobcovi tretím subjektom - viazaným finančným agentom, ktorým bola v danom prípade\nD.. H.. Považovala aj preto za nespochybniteľné, že vstupovala do poistného vzťahu so žalobcom, ako\ninformovaným spotrebiteľom. Existenciu pohľadávky uplatnenej v rozhodcovskom konaní neovplyvňuje,\nže nebola započítaná pri ukončení poistenia a jej vznik a trvanie nie je viazané na osobitné písomné\nalebo iné upozornenie, či predchádzajúcu písomnú výzvu, pretože VPP presne upravujú moment jej\nvzniku a jej (žalovanej) nárokovateľnosť. V predmetnej veci je totiž doložka jednoznačne dohodnutá\nako individuálna zmluvná podmienka v zmysle § 53 O. z., a ako taká vylučuje, aby bola považovaná\nza neprijateľnú a teda neplatnú podmienku. Žalobný návrh žalobcu o neplatnosť doložky navrhuje\nako nedôvodný zamietnuť v celom rozsahu. Doložka bola - podľa nej - jednoznačne dohodnutá ako\nindividuálna zmluvná podmienka § 53 O. z., nakoľko ju mohol žalobca odmietnuť bez toho, aby malo\nodmietnutie osobitných dojednaní vplyv na zvyšok jeho poistného vzťahu, a preto ju nemožno považovať\nza neprijateľnú, a teda neplatnú podmienku. Žalobca mal možnosť v prípade tretej poistnej zmluvy\nnaviac aj v určenej lehote 30 dní od podpisu poistnej zmluvy odmietnuť čl. XV. VPP („Rozhodcovské\nkonanie“), čím sa jeho právo ovplyvniť poistný vzťah v tom, že vylúči z neho definitívne doložku, výrazne\npresunulo do oblasti jeho slobodnej vôle a jeho vlastného ničím neovplyvneného rozhodovania. Dovoľuje\nsi poukázať na rovnakú právnu argumentáciu generálneho prokurátora SR v obdobnom spore pri podaní\nmimoriadneho dovolania proti rozhodnutiam exekučných súdov, ktoré z rovnakých dôvodov zamietli\n\nprávoplatne žiadosť súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie s exekučným\ntitulom - rozhodcovským rozsudkom. Generálny prokurátor SR, o. i. argumentoval, že príslušné dotknuté\nust. VPP (resp. tu v tomto prípade aj osobitné zmluvné dojednania) mali „nezanedbateľný vplyv na\ndoložku, súdy tieto skutočnosti nevysvetlili v súlade s § 157 ods.2 O. s. p. v tom smere, či práva a\npovinnosti z týchto ust. plynúce majú, resp. nemajú právne dôsledky na právny vzťah a doložku, ďalej\nsúdy nevysvetlili dôvod, so zreteľom na ktorý dospeli k záveru, že spotrebiteľ nemal vytvorenú právnu\nmožnosť konať tak, aby sa doložke nepodriadil“. Mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora SR\nv tejto veci Najvyšší súd SR vyhovel a zrušil v celom rozsahu obe napadnuté rozhodnutia exekučných\nsúdov rozsudkom 3MCdo14/2011 z 22.11.2012 a prikázal súdu prvého stupňa vo veci opakovane konať\na rozhodnúť. Vzhľadom k právnej istote súdnych rozhodnutí a súdnych postupov v obdobných veciach\npostupovať rovnako, je - podľa jej názoru - aj v tomto prípade potrebné zohľadniť v prvú možnosť prijatia\ndoložky dobrovoľným podpisom osobitných zmluvných dojednaní č.2/2008 (obsahujú doložku), pričom v\nprípade jej podpisu a prijatia mal žalobca druhú možnosť odmietnutia doložky v lehote ďalších 30 dní od\npodpisu poistnej zmluvy a VPP a osobitných zmluvných dojednaní. Doložka - podľa nej - bola prijateľnou\nzmluvnou podmienkou, pretože jednoznačne bola dohodnutá ako individuálna zmluvná podmienka v\nzmysle § 53 O. z., nakoľko ju mohol žalobca v prvom rade neprijať a v druhom rade po prijatí v lehote\n30 dní od podpisu odmietnuť, a to bez toho, aby využitie týchto právnych možností povinného malo\nmať vplyv na zvyšok jeho poistného vzťahu. V tejto časti uniesla dôkazné bremeno k platnosti doložky.\nNa základe týchto skutočností považuje za nesprávny skutkový a právny záver súdu, tvrdenie žalobcu,\nže doložka nebola individuálne dojednaná pre ktorý dôvod má byť podľa neho je neprijateľná, pretože\ntáto bola individuálne dojednaná. Disponuje tiež právoplatnými rozhodnutiami súdov rôznych stupňov v\nrámci celej SR, kde tieto posúdili totožnú doložku za individuálne dojednanú, a teda platnú, pričom tieto\nrozhodnutia predkladá v prílohe tohto vyjadrenia súdu. Z predkladaných súdnych rozhodnutí je zistiteľné,\nčo napr. KS v Prešove v rozhodnutí 10CoE/51/2011 (citovala z jeho odôvodnenia) konštatoval (Dôkaz:\nUznesenie KS v Prešove 10CoE/51/2011 z 27.11.2011 a 10CoE/48/2011 z 27.11.2011, Uznesenie KS\nBanská Bystrica 17CoE/209/2012 z 30.1.2013 a 2CoE/122/2013 z 3.5.2013). Rozhodcovský súd vydal\n19.1.2012 na základe jej žaloby z 2.1.2012 rozhodcovský rozsudok, ktorým jej priznal plnenie 51,45 €\na zaviazal žalobcu aj k náhrade trov rozhodcovského konania v jej prospech. Rozhodcovský rozsudok\nnadobudol právoplatnosť, pretože ho žalobca nenapadol odporom ako opravným prostriedkom. Súd\nnesprávne vyhodnotil, že v rozhodcovskom konaní neboli aplikované v správnej podobe predpisy\n(slovenské aj únijné) na ochranu spotrebiteľa. Vzhľadom k absencii slovenskej judikatúry k predmetnej\nproblematike si dovoľuje poukázať na nález Ústavného súdu ČR I.ÚS 3227/07 z 8.3.2011, ktorý\nriešil podstatu rozhodcovského konania a ktorým došlo v ústavnom názore k posunu tak, že ide o\nnachádzanie práva súkromnoprávnym subjektom analogickým a ekvivalentným k súdnemu konaniu a v\nsúlade s platným právom. Tento ústavný nález prekonal doterajšiu zmluvnú teóriu a potvrdil jurisdikčný\nzáklad rozhodcovského konania vychádzajúci zo zmluvnej autonómie strán. Z tohto možno dôvodiť\nbezprostrednú záväznosť platného práva pre rozhodcov a ich povinnosť platné právo aplikovať. Z tohto\nnálezu vyplýva, že nie je dôvod pochybovať, že v rozhodcovskom konaní by neboli naplnené podmienky\nvyplývajúce zo spotrebiteľskej ochrany na európskej úrovni. Rozhodcovské konanie je druhom civilného\nprocesu a  prejednanie veci pred rozhodcom nie je možné v žiadnom prípade chápať ako popretie\nprávnej ochrany, ale ako jej prenesenie zo súdu na rozhodcu. Súdy môžu vykonávať aj tu svoju\nobmedzenú kontrolnú funkciu, avšak rozsah kontroly musí byť starostlivo vyvážený tak, aby na jednej\nstrane nebolo upreté pravidlo, že i v konaní pred rozhodcom má byť poskytovaná právna ochrana a na\nstrane druhej aby tým neboli zotreté výhody rozhodcovského konania, a tak i jeho praktická využiteľnosť.\nV celom doterajšom konaní rovnako ako v konaní rozhodcovskom i naďalej zotrvala a zotrváva na\nsvojej žalobe voči žalobcovi podanej listom z 2.1.2012 rozhodcovskému súdu. Namieta postup súdu,\nkeď sa tento vôbec nezaoberal otázkou právnej nárokovateľnosti osobitnej pohľadávky vo výške 51,45\n€ podľa čl. XVII. bod 7a. VPP od žalobcu. Považuje túto podstatnú skutočnosť za právne významnú,\npretože jej žaloba z 2.1.2012 podaná rozhodcovskému súdu je stále aktuálna a v merite o nej, okrem\nvydaného rozhodcovského rozsudku, ktorý súd týmto napadnutým rozhodnutím zrušil, doteraz nebolo\nrozhodnuté. Súd ďalej pochybil, keď si nevyžiadal pre účely rozhodnutia kompletný spisový materiál\n2C/157/2012 Arbitrážneho súdu Košice, a to aj bez návrhu strán v spore. Preto namieta, že napadnutým\nrozhodnutím jej bol s konečnou platnosťou upretý prístup k spravodlivosti na uplatnenie zmluvného\nnároku zo zaniknutej poistnej zmluvy od žalobcu. Napadnutým rozhodnutím súd nenastolil pre obe\nstrany spravodlivý a právne správny právny stav, ale naopak uprel jej možnosť na ďalší prístup k\nsúdu. Rovnako namieta, že napadnutým rozhodnutím bez existencie ďalšieho výroku o pokračovaní\nkonania v merite sporu s poukazom na § 43 ods.1 zák. o rozhodcovskom konaní jej bol s konečnou\nplatnosťou upretý prístup k spravodlivosti na uplatnenie zmluvného nároku zo zaniknutej poistnej zmluvy\n\nod žalobcu. Tento právny status poškodzuje jej právo na prístup k spravodlivosti, pretože už nemá právny\nnástroj na vymáhanie inak oprávnenej pohľadávky od žalobcu. Paradoxne však vyznieva skutočnosť,\nže pokiaľ by sa obrátila na všeobecný súd v základnom spore o zaplatenie pohľadávky voči žalobcovi, je\ntakmer s istotou možné predpokladať, žeby úspešná bola, a to už aj v skrátenej forme konania vydaním\nplatobného rozkazu. Napadnutým rozhodnutím súd nenastolil pre obe strany spravodlivý a právne\nsprávny právny stav, ale naopak uprel jej právo na spravodlivé súdne konanie tak, ako to predpokladá\nv § 43 ods.1 zák.č.244/02 Z. z. Súd v rozhodnutí tak pochybil, keď na daný prípad neaplikoval § 43\nods.1 zák. o rozhodcovskom konaní tým, že vo výroku napadnutého rozhodnutia mal rozhodovať aj\n„o tom, že pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo\nvzájomnej žalobe“. Citovala znenie § 43 ods.1 cit. zák. Súd tento výrok naviac nepojal do výrokovej\nčasti rozhodnutia, a preto toto pochybenie v postupe súdu namieta týmto odvolaním ako nesprávny\nprávny záver vychádzajúci zo správnych skutkových zistení. Záruka postupu ďalej konať vo veci samej\nnevyplýva nielen z výroku súdneho rozhodnutia, ale ani z jeho odôvodnenia. Napáda týmto odvolaním\naj výrok o priznaní trov konania a zaplatení súdneho poplatku, ktoré výroky sú priamo spojené s\nprvým napadnutým výrokom a v prípade zrušenia v odvolacom konaní stratia aj tieto výroky svoju\nopodstatnenosť, pretože úspech v spore bude možné vysloviť až po konečnom rozhodnutí vo veci samej.\nII. Individuálne dojednaná a platná doložka a jej platné VPP z 1.1.2009. Považuje za nesprávny skutkový\na právny záver súdu o tom, že doložka nebola platná, i keď ju považoval za individuálne dojednanú.\nZo znenia doložky vyplýva, že bola predtým vysvetlená žalobcovi tretím - nezávislým subjektom, ďalej\nbola doložená podpisom oboch strán, a teda bola jednoznačne individuálne dojednaná, a preto ju treba\npovažovať aj za platný úkon oboch strán v spore. Aj u žalobcu, ako spotrebiteľa, je nutné vyžadovať\n„primeranú a obvyklú mieru zodpovednosti za svoje právne jednanie, t. j. i za uzatváranie zmlúv a za\npreberanie svojich záväzkov“ (Alexander J. Bělohlávek: Ochrana spotřebitelů v rozhodčím řizení - C-\nH-Beck 2012 ) a v tomto konaní túto vedomosť spotrebiteľa o dobrovoľnom pristúpení k doložke aj\npreukázala a toto dôkazné bremeno uniesla. V tejto súvislosti poukazuje aj na stabilizovanú judikatúru\nÚstavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej nedeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu\nzaručeného podľa čl.1 Ústavy je princíp právnej istoty. Tento spočíva, o. i., aj v tom, že všetky subjekty\npráva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných\nprávnych predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať (napr. II.ÚS10/99, tiež II.ÚS234/03).\nRešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci,\na to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a\npredovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom\nverejnej moci (IV.ÚS 92/09). Domnieva sa, že súd nesprávne vyhodnocoval aj postup a rozhodovanie\nrozhodcovského súdu v skrátenej forme konania, v rámci ktorého nejasne konštatoval, čím tento mal\nporušiť aj predpisy na ochranu spotrebiteľa. Zastáva názor, že rozhodcovský súd vykonal prvotné\nkonanie v skrátenej forme a so zohľadnením všetkých noriem aplikovateľných aj v rámci ochrany\nspotrebiteľa v spore, ktorý mohol využiť opravný prostriedok smerujúci k automatickému zrušeniu\nrozhodcovského rozsudku a vykonania riadneho konania pred rozhodcovským súdom za rovnocennej\núčasti oboch účastníkov v spore. III. Na základe uvedených skutočností navrhla zrušiť rozsudok vo\nvšetkých jeho výrokoch a vec vrátiť súdu na nové konanie a rozhodnutie.\nŽalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania vznikol na\nzáklade prijatia návrhu na uzatvorenie poistnej zmluvy a spĺňa všetky znaky spotrebiteľského vzťahu,\nže dostal vopred nadiktovanú formulárovú zmluvu, ktorej obsah nemohol nijakým spôsobom vyjednať,\nnemožno mať teda pochýb, že obsah zmluvy nebol individuálne dojednaný, že základnou zásadou\nspotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t.j. ust., ktoré spôsobuje značnú\nnerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou\nneplatnosti takejto podmienky, že neprijateľné podmienky sú absolútne neplatné, teda nie je potrebné sa\nich neplatnosti osobitne dovolávať, že podľa ustálenej judikatúry systém ochrany zavedený smernicou\nRady 93/13 EHS vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v\nznevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti, a táto situácia\nho núti k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich\nobsah (rozsudok Súdneho dvora EÚ z 27.6.2000, Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98-\nC-244/98, Zb. s 1-4941, bod. 25, ako aj z 26.10.2006, Mostaza Claro, C-168/05, Zb. s.1-10421, bod\n25, tiež čl.37 uznesenia súdneho dvora vo veci C-76/10 Pohotovosť/Krčkovská), že smernica Rady\n93/13 EHS ukladá členským štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami\na zvážiť, či spotrebiteľská zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok (čl.6) a, že cieľ\nje garantovať vyššiu kvalitu života bežných ľudí (napr. rozsudok Mostaza Claro bod 37, Asturcom\nbod 51). Ďalej, citujúc znenie čl.3 ods.1 smernice, uviedol, že Súdny dvor dokonca považuje ochranu\n\nspotrebiteľa podľa čl.6 smernice za tak významnú, že sa má klásť principiálne na roveň vnútroštátnym\npravidlám verejného poriadku, a to v záujme vyššej kvality života (uznesenie súdneho dvora EÚ vo\nveci C-76/10 Pohotovosť/Krčkovská), že § 53 O. z., zakotvuje všeobecné pravidlá pre dojednanie\npodmienok v spotrebiteľských zmluvách, vychádza predovšetkým z toho, že spotrebiteľ v dobrej viere\nuzatvára zmluvu s dodávateľom od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkanú\nslužbu alebo tovar koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkanej služby alebo\ntovaru, čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní, že pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa\nsankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná,\nže ods.1 veta druhá zakotvuje širšiu súdnu ochranu spotrebiteľa aj vo vzťahu k esenciálnym zložkám\nzmluvy, že § 53a O. z. sa týka iba podmienok, ktoré zák. označuje za neprijateľné (§ 53 ods.1,4), ide\no podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zák.\nsankcionuje absolútnou neplatnosťou (§ 53 ods.5), že vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských\nzmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi a, že spotrebiteľ z povahy veci\nv súčasných podmienkach má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré\nsú mu od dodávateľa predložené, pričom často, vzhľadom na ich právnický jazyk a ich rozsiahlosť,\nnemá možnosť či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Tvrdil, že súd nemal možnosť žalobe\nnevyhovieť nakoľko by porušil právne predpisy SR, princípy súkromného práva (princíp proporcionality),\nale došlo by aj k porušeniu záväzkov SR vyplývajúcich z členstva v Európskej únii, že rozhodcovský\nrozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je v rozpore so zák., ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá\nvo forme osobitnej zmluvy alebo doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského rozsudku,\nnebola vôbec uzatvorená alebo uzatvorená neplatne, že súdom v konaní o zrušenie rozhodcovského\nrozsudku sa umožňuje skúmať právomoc rozhodcovského súdu v súvislosti s existenciou rozhodcovskej\nzmluvy resp. jej neplatnosti, že žalovaná mu mala predložiť taký návrh na uzatvorenie rozhodcovskej\nzmluvy, pri ktorom by mal možnosť návrh prijať alebo ho odmietnuť, na rozdiel od toho bol nútený svojim\npodpisom poistnej zmluvy vyhlásiť, že „bol oboznámený so Všeobecnými poistnými podmienkami pre\nživotné poistenie Prvej československej poisťovne Rapid a.s., ktoré sú súčasťou tejto poistnej zmluvy“,\nže rozhodcovská zmluva uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav\nzmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán, že slobodná voľba\nvyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo ktoré voľba\nznamená, že žalovaná sa nemohla zodpovednosti zbaviť ani poukazom na princíp „ignorantia iuris\nnon excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje), nakoľko pri dôslednej ochrane spotrebiteľa tento\nprincíp musí ustúpiť a citoval z odôvodnenia uznesenia 6MCdo9/2012 zo 16.1.2013 Najvyššieho súdu\nSR). Uviedol tiež, že súd v preskúmavanej veci konštatuje neprijateľnosť a tým aj neplatnosť doložky z\ndôvodu, že nebola individuálne dojednaná a že spôsobovala nevyváženosť v právach a povinnostiach\nzmluvných strán v neprospech spotrebiteľa [§ 40 ods.1 písm. c) zák.č.244/02 Z. z.], že tento nedostatok\nnemožno odstrániť ani dodatkami k VPP, a to hlavne pokiaľ by šlo o dodatky jednostranné, bez\ntoho aby bolo preukázané, že sa s nimi spotrebiteľ vôbec oboznámil a im i porozumel, že prípadné\ndodatky ani nemôžu konvalidovať absolútne neplatné doložky, že doložku si osobitne nevyjednal a\nnemal na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými poistnými podmienkami, mohol len zmluvu ako\ncelok odmietnuť, že doložku je potrebné považovať za neplatnú i s odkazom na čl.3 ods.1 smernice\n93/13/EHS a teda § 53 O. z. pre hrubý rozpor s dobrými mravmi [§ 40 ods.1 písm. j) zák.č.244/02\nZ. z.], že postup žalovanej pri výbere rozhodcovského súdu podľa čl. XV. VPP taktiež vzbudzuje\npochybnosti o súladnosti so zák., nakoľko nemal možnosť túto voľbu ovplyvniť, že z rozhodcovského\nrozsudku sa taktiež nedozvie, na akom právnom základe sa mu uložila povinnosť uhradiť dlh žalovanej,\nchýba akákoľvek špecifikácia, že trovy rozhodcovského konania sú zjavne neprimerané k výške dlhu,\nrozsudok ho teda navyše zaväzuje na plnenie neobjektívne a odporujúce dobrým mravom (uzn.\nNS RS z 31.1.2013 2Cdo311/2012), že predmetné rozhodcovské konanie i výber rozhodcu vážne\nnarušili rovnosť účastníkom konania v jeho neprospech [§ 40 ods.1 písm. g) zák.č.244/02 Z. z.], že\ndoložka nadiktovaná žalovanou bola už opakovane vyhodnotená ako neprijateľná uzneseniami NS\nSR 3Cdo122/2011,2Cdo245/2010,6Cdo1/2012,2MCdo1/2012 a keďže SR neaplikuje ust. na ochranu\nspotrebiteľa dôsledne, čelí zo strany Európskej komisie výzve pre porušenie č.2012/4165, v ktorej sa\nkonštatuje zo strany súdov a orgánov Slovenska nesplnenie povinností podľa čl.2,6,7 smernice 93/13/\nEHS, čl.3 písm. a), čl.5 ods.6, čl.10 ods.2, čl.22 a 23 a čl. 24 ods.1 smernice 2008/48/ES, čl.2 písm. b)\na čl.3 ods.1 smernice 2005/29/ES, ako aj čl.47 Charty základných práv. Poukázal hlavne na str.20-21\nuvedenej výzvy, kde v dôsledku nejasnej doterajšej judikatúry na Slovensku sa Európska komisia obáva,\nže Slovensko doposiaľ nezabezpečuje dostatočné záruky pre ex offo súdnu ochranu spotrebiteľov a\npozitívne hodnotí uznesenie NS SR z 21.3.2012 6Cdo1/2012 (rovnaká žalovaná a rovnaké poistné\npodmienky), i keď jeho nedostatkom je dostatočné odôvodnenie a absencia odkazov na judikatúru\n\nSúdneho dvora. Uvedené zhrnul teda tak, že súd rozhodol vecne správne ak žalobe vyhovel. Navrhol\njeho rozhodnutie potvrdiť ako správne. Uplatnil i náhradu trov právneho zast. v odvolacom konaní 135,78\n€ (za úkony právnej služby a to 1. príprava a prevzatie zast. v odvolacom konaní a 2. podanie tohto\nvyjadrenia k odvolaniu, odmena spolu 120,16 € + 2 x režijný paušál 7,81 €, všetko spolu 135,78 €).\nOdvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O. s. p. - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených\nv § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v\nrozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a rozsudok potvrdil podľa § 219 ods.1,2 O. s. p., lebo\nje vecne správny, súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil, odôvodnenie rozsudku\nmá podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje,\npretože dôvody rozsudku sú správne, na čom nič nemenia ani odvolania (v odvolaní žalovanej sa iba\nopakujú skutočnosti, s ktorými sa súd presvedčivo vyrovnal).\nÚčastníkmi konania uplatnené odvolacie dôvody nie sú dané.\nOdvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci\nspočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu prvého stupňa je\nnesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré\nje nesprávne lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a\nchybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (nedostatočných)\nskutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp.\nzisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným\ndôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O. s. p., a to vzhľadom na to, že buď\nvzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak\nnevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi\npreukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na\nchybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov,\nktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti),\nzákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá\ntomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132-§ 135 O. s. p.\nZ odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,\nktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu\nskutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové\nzistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.\npoznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti\n(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá\ntomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132-§ 135 O. s. p.\nPodľa § 221 ods.1 písm. h) O. s. p. súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec\nprávne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový\nstav.\nPrávnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na\nzistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci\npodľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii\npráva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak\npoužil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne\nho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu\npod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a\npoužitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému\nskutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad\no tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil\nzistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného\nskutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto\nvec rozhodnutá.\nSúd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t.\nzn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach\núčastníkov konania, čo v celom rozsahu platí aj vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách konania žalobcu.\nNa zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku možno doplniť, že je v úplnom súlade s ustálenou\nsúdnou praxou, na ktorú poukázal žalobca vo vyjadrení k odvolaniu, preto odvolací súd nepovažuje za\npotrebné k tomu nič dodávať. Povinnosť súdu pokračovať v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe\nvyplýva priamo z § 43 ods.1 zák. o rozhodcovskom konaní a nie je potrebné, aby to bolo uvedené vo\nvýroku rozsudku, ktorým sa zrušuje rozhodcovský rozsudok.\n\nPodľa § 224 ods.1 O. s. p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie\nkonanie.\nPodľa § 137 O. s. p. trovy  konania  sú  najmä,  o. i. hotové výdavky účastníkov včítane súdneho poplatku\na odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.\nPodľa § 142 ods.1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu  trov\npotrebných  na  účelné  uplatňovanie alebo bránenie práva  proti účastníkovi,  ktorý vo  veci úspech\nnemal.\nPodľa § 149 ods.1 O. s. p. ak advokát zastupoval  účastníka, ktorému  bola prisúdená náhrada trov\nkonania, je ten,  ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.\nPodľa § 151 ods.1 O. s. p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v\nrozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný\ntrovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.\nPodľa ods.4 prvá veta cit. ust. trovy  konania určí  súd podľa  sadzobníkov a podľa zásad platných pre\nnáhradu mzdy a  hotových výdavkov.\nŽalobca mal aj v odvolacom konaní plný úspech, preto mu bola priznaná náhrada jeho trov vo výške\n66,50 € (odmena za vyjadrenie k odvolaniu 58,69 € + paušálna suma 7,81 €), pričom za úkon právnej\nslužby - prevzatie a príprava zast. v odvolacom konaní odmena, ani náhrada hotových výdavkov nebola\npriznaná, lebo konanie na súde prvého stupňa a na odvolacom súde tvorí jeden celok.  Žalovaná nemala\nv odvolacom konaní úspech, preto jej náhrada jeho trov nebola priznaná.\nVýsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).\n\nPoučenie:\n\nProti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9C/353/2012", "guid": "7da6518a-9143-4f9f-b19e-c0a154f1ddf4:87b5dcbc-ac36-4ab3-8420-1598195bf2ff", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:60202cb3-51df-491a-824b-666ddbb0606c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 92/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 92/09 z 19. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-19", "citacie_n": 557, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:60202cb3-51df-491a-824b-666ddbb0606c"}, {"guid": "ussr:13e21cb5-e257-40c8-ba14-da80f8a9be4a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 234/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 234/03 z 24. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-24", "citacie_n": 212, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13e21cb5-e257-40c8-ba14-da80f8a9be4a"}, {"guid": "ussr:69761991-df05-4c1c-b445-46cc04a842c5", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 10/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 10/99 z 16. 6. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-06-16", "citacie_n": 364, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:69761991-df05-4c1c-b445-46cc04a842c5"}, {"guid": "6f0f20fe-f156-4c3f-b5de-82a8d0f83a76:8311bf26-0d4b-4196-ae5c-f52524565368", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:8410200871.1", "spisova_znacka": "2MCdo/1/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/1/2012 z 30. 1. 2013", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2013-01-30", "citacie_n": 96, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:8410200871.1"}, {"guid": "a1ac2c4c-73f3-4250-aca9-9485a2ad027e:449fd2eb-3cbf-48fd-8fdb-763a904f8d6d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:6110216552.1", "spisova_znacka": "3MCdo/14/2011", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/14/2011 z 21. 11. 2012", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2012-11-21", "citacie_n": 232, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:6110216552.1"}, {"guid": "038b124f-62af-4e2f-9ea5-1061579de4f0:e0966489-e8c8-4622-8044-b077955a214a", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1100899599.1", "spisova_znacka": "4Co/36/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/36/2013 z 29. 9. 2015", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2015-09-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1100899599.1"}, {"guid": "93b529b5-9c9f-4d38-ae71-88ca5f7b7438:7307c211-e8d8-4fe7-aadb-57f9bb2f2e76", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2011:8111204512.1", "spisova_znacka": "10CoE/51/2011", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 10CoE/51/2011 z 26. 10. 2011", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2011-10-26", "citacie_n": 37, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2011:8111204512.1"}, {"guid": "19a8a5fa-09bb-4daf-8efd-20167aa6ef18:634c3912-ee13-4a9b-b0f3-0f209989b063", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2011:8110226422.1", "spisova_znacka": "10CoE/48/2011", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 10CoE/48/2011 z 26. 10. 2011", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2011-10-26", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2011:8110226422.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:c4dcb255-a69b-4f81-a7ce-101f3e29966e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.525.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 525/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 525/2015 z 3. 9. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-09-03", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.525.2015.1"}]}