Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Sd/67/2014 z 4. 11. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 4. novembra 2014, sp. zn. 3Sd/67/2014, ECLI:SK:KSKE:2014:7014201199.1 Krajský súd Košice | 3Sd/67/2014 | ECLI:SK:KSKE:2014:7014201199.1 | 2014-11-04 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/be37d71c-532f-4765-80a3-b871d97d10f8 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7014201199.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Sd/67/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014201199
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7014201199.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Valériou Mihalčinovou, v právnej veci navrhovateľa: U.
N. D. Y. S. A. Í. O., bytom F. XXX, O. F. O., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ú s t r e d i e, ul. 29.
augusta č. 8 Bratislava, o invalidný dôchodok, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 09. júna 2014 č. XXX XXX XXXX X.

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím odporkyňa podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok z dôvodu,
že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Pobočky O. z 28.05.2014 pre dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v
porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Proti tomuto rozhodnutiu podal včas opravný prostriedok navrhovateľ. Navrhol preskúmavané
rozhodnutie zrušiť a vrátiť odporkyni na nové konanie. Uviedol, že jeho zdravotné postihnutie mu
nedovoľuje plnohodnotne sa zamestnať a navrhnuté náhradné pracovné zaradenie zamestnávateľom
nerieši jeho finančné povinnosti, ktorými sa zaťažil výstavbou rodinného domu. Zdravotný stav sa mu
časom zmenil k horšiemu a diagnózy, ktoré má určené v odbornom posudku o invalidite sa zmenili.

Na súdnom pojednávaní uviedol, že po mozgovej príhode bol hospitalizovaný a pri odchode z nemocnice
mu lekár odporučil, aby si podal žiadosť o invalidný dôchodok. Ohľadne svojho zdravotného stavu
konzultoval aj s inými kardiológmi v P. a v O. a všetci lekári mu odporúčali, aby si podal žiadosť o invalidný
dôchodok. Posudkovým lekárom, ako aj k žiadosti predložil všetky odborné lekárske nálezy, ktoré mal
k dispozícii a jednania u posudkových lekárov sa osobne zúčastnil. Po mozgovej príhode už nemôže
vykonávať prácu, ktorú vykonával predtým, ale primeranú prácu k zdravotnému stavu, z ktorého dôvodu
bol zamestnávateľom v práci preradený, ale príjem, ktorý dosahuje teraz je nižší, aký dosahoval predtým.

Odporkyňa navrhla preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Uviedla, že navrhovateľ
aj na súdnom pojednávaní potvrdil, že posudkovým lekárom predložil všetky odborné lekárske nálezy,
ktoré mal, z čoho je zrejmé, že posudkoví lekári posudzovali jeho zdravotný stav na základe aktuálnych
odborných lekárskych nálezov, pričom dospeli k zhodnému záveru, že miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť je u neho v rozsahu 30 %.

Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie
odporkyne, oboznámil sa s obsahom podaného opravného prostriedku, písomným vyjadrením



odporkyne, lekárskou správou posudkového lekára Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko
v O. zo 06.10.2014, posudkovým spisom (zdravotná dokumentácia navrhovateľa), dávkovým spisom
odporkyne a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.

Navrhovateľ sám si podal žiadosť o dávku sociálneho poistenia, ku ktorej pripojil aj odborné lekárske
nálezy.

Podmienky nároku na invalidný dôchodok sú upravené v § 70 a nasl. zákona č. 461/2003 Z. z. o
sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“).

Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný dôchodok ak sa stal
invalidným, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa
podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť je upravená v § 71 zákona o sociálnom poistení tak, že poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v
porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý
spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy
trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním
telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým
zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej
osoby. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ
a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením
diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných
funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú
činnosť.

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 k zákonu o sociálnom
poistení. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa
druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného
stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť určenú podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení možno zvýšiť najviac o 10
%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá
zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia v zmysle § 153 zákona o sociálnom poistení
zahŕňa posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť. Lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia
príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia. Posudkový lekár pri výkone
lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a revíznym
lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom
špecializačnom odbore.

V správnom konaní pred vydaním preskúmavaného rozhodnutia zdravotný stav navrhovateľa na
účely invalidity posudzoval posudkový lekár Sociálnej poisťovne, pobočka O. a v odbornom
lekárskom posudku z 28.05.2014 po vlastnom vyšetrení a zhodnotení odborných lekárskych nálezov
z neurologického, psychologického, očného, pľúcneho vyšetrenia, ako aj z prepúšťacej správy z
hospitalizácie neurologického oddelenia dospel k záveru, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím u
navrhovateľa sú choroby nervového systému s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
podľa kapitoly VI, oddiel A, položky 9, písm. b) v rozsahu 30 %. Uviedol, že po prekonanej ischemickej
cievnej mozgovej príhode s reziduálnou ľahkou symptomatogiou, ale prítomnou aj ľahkou organicitou,
vzhľadom na angiologický nález je stanovenie dolnej hranice miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť primerané. Ostatné odborné lekárske nálezy sú posudkovo nevýznamné. Na tomto
závere posudkový lekár zotrval aj dňa 24.07.2014.



V súdnom konaní zdravotný stav navrhovateľa posúdil aj posudkový lekár Sociálnej poisťovne,
ústredie, vysunuté pracovisko v O. a v odbornom lekárskom posudku zo 06.10.2014 po vlastnom
vyšetrení navrhovateľa a zhodnotení odborných lekárskych nálezov z psychologického, neurologického,
očného, pľúcneho, rehabilitačného a interného vyšetrenia, ako aj prepúšťacej správy z hospitalizácie
na neurologickom oddelení dospel k zhodnému záveru ako posudkový lekár v správnom konaní a
naviac poukázal na to, že pri klinicky popisovanom funkčnom postihnutí z posudkového hľadiska
možno akceptovať zatriedenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia choroby nervového systému
v porovnaní, keď funkčné postihnutie pohybového ústrojenstva je skôr ľahkej formy pri prítomných
organických zmenách CNS na dolnej hranici, t. j. 30 %.

Pre posúdenie nároku na invalidný dôchodok ako to vyplýva z ustanovení § 70 ods. 1 predovšetkým
§ 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, je podstatnou otázka vplyvu dlhodobo nepriaznivého
zdravotného stavu na schopnosť výkonu zárobkovej činnosti. Posudkový lekár, ktorý vyhotovil posudok
v správnom konaní, teda pred vydaním preskúmavaného rozhodnutia, ako aj posudkový lekár, ktorý
posúdil zdravotný stav navrhovateľa po podaní opravného prostriedku a vyhotovil odborný lekársky
posudok postupovali v súlade so zákonom o sociálnom poistení.

Z predložených posudkov posudkových lekárov nevyplýva zmena diagnostických záverov oproti
záverom posudkových lekárov, ako to uvádza navrhovateľ v opravnom prostriedku. Predložené odborné
lekárske posudky vychádzali z hodnotenia aktuálneho zdravotného stavu navrhovateľa, ktorý ako sám
uviedol, posudkovým lekárom predložil všetky odborné lekárske nálezy, ktoré mal, a preto môže aj súd
konštatovať, že zdravotný stav navrhovateľa posudkovými lekármi bol posúdený taký, aký bol aktuálny
ku dňu vypracovania odborných lekárskych posudkov a pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci skutkový
stav, ktorý tu bol daný v čase vydania napadnutého rozhodnutia a ktorý sa nezmenil ani po vydaní
napadnutého rozhodnutia.

Krajský súd považuje odborné lekárske posudky posudkových lekárov o zdravotnom stave a miere
poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť za úplné objektívne a presvedčivo
zdôvodňujúce záver, že zdravotný stav navrhovateľa nespôsobuje viac ako 30 % - tný pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť.

Námietka navrhovateľa, že v dôsledku zdravotného stavu bol zamestnávateľom preradený na inú prácu,
ktorá je finančne menej ohodnotená a má vplyv aj na jeho finančné zaťaženie v dôsledku výstavby
rodinného domu nie je opodstatnená, pretože pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, stabilizácie ochorenia,
jeho ďalšieho vývoja, prihliada sa na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, ale v
žiadnom prípade sa nezohľadňuje skutočnosť, či príjem, ktorý poistenec, v danom prípade navrhovateľ
dosahuje pri súčasnom zamestnaní spĺňa jeho finančné povinnosti, ktorými sa zaťažil pri výstavbe
rodinného domu.

Z uvedených dôvodov súd preskúmavané rozhodnutie podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250l ods. 2 v spojení s § 250k ods. 1 O. s. p. a účastníkom
ich náhradu nepriznal, pretože navrhovateľ v konaní úspešný nebol a odporkyňa zo zákona toto právo
nemá.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že



a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.