{"guid": "4a69a4f6-1335-415b-b1fc-7f1d1a424ab8:1a2a201f-d8dc-4aee-b149-b2a36822183f", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2014:7014200417.1", "spisova_znacka": "6S/47/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6S/47/2014 z 2. 7. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 2. júla 2014, sp. zn. 6S/47/2014, ECLI:SK:KSKE:2014:7014200417.1", "identifikacne_cislo": "7014200417", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Ivan Machyniak", "sudca_id": 529, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ivan-machyniak-529", "datum_vydania": "2014-07-02", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/261", "nazov": "predpis č. 261/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/261", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/261-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1a2a201f-d8dc-4aee-b149-b2a36822183f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7014200417.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2014:7014200417.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2014:7014200417.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/47/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200417
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7014200417.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Končeka a členov
senátu JUDr. Valérie Mihalčínovej a JUDr. Pavla Naďa v právnej veci žalobcu: P r e t e r m s. r.
o. , Cukrovarská 3042, Trebišov, právne zast.: IURISTICO s.r.o., advokátska kancelária, Štefánikova
26, Košice, proti žalovanému: Slovenská inšpekcia životného prostredia, ústredie - útvar inšpekcie
ochrany vôd, Karloveská 2, Bratislava, v konaní o žalobe žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa
28.01.2014, č. 7394000114/82-2772/Mar., takto

r o z h o d o l :

Žalobu   z a m i e t a .

Žalobcovi právo na náhradu trov konania   n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím uvedeným v záhlaví tohto rozsudku odvolanie žalobcu
zo dňa 20.11.2013 zamietol, a rozhodnutie Slovenskej inšpekcie životného prostredia, inšpektorátu
životného prostredia Košice zo dňa 30.10.2013, č. 7394500213/5877-29215/Šip., ktorým tento žalobcovi
uložil pokutu za nedodržiavanie legislatívneho ustanovenia zákona č. 261/2002 Z.z. o štátnej správe
starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len zákon) zisteného kontrolou vykonanou na základe podnetu č. 33/6/2013 vo veci nelegálneho
stáčania LPG v spoločnosti žalobcu vykonanou v dňoch 11.06.2013, 11.07.2013 a 24.07.2013, a to podľa
§ 29 ods. 2 písm.a) bodu 1 zákona vo výške 5.000,-- eur za porušenie ust. § 4 ods. 4 zákona, nakoľko
prevádzkovateľ nepreveril celkové množstvo vybraných nebezpečných látok prítomných v podniku
žalobcu a nezaradil ho do príslušnej kategórie v zmysle § 4 ods. 4 zákona.  Rozhodnutie žalovaného
bolo dourčené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 30.01.2014.

Žalovaný  v dôvodoch svojho rozhodnutia, ktorými reagoval na odvolacie námietky žalobcu proti
prvostupňovému rozhodnutiu žalovaného uviedol, že: „Poukazovanie odvolateľa, že na spoločnosť, t.j.
na prevádzku na Sadovskej č. 2738   v Trebišove patriacej spoločnosti Preterm s.r.o., Cukrovarská
3042, Trebišov sa ustanovenie § 4 zákona č. 261/2002 z.z. nevzťahuje je zavádzajúce, nakoľko v
čase kontroly bolo v prevádzke celkovo prítomné maximálne množstvo  kvapalného propán-butánu
150 ton, tak ako je to uvedené v Protokole o výsledku kontroly č. k. 4086-18232/52/2013/Šip zo
dňa 11.07.2013, na str. 3 v časti 4.2. Zaobchádzanie s vybranými nebezpečnými látkami (v čase
kontroly na prečerpávanom stanovisku, ktoré slúži na skladovanie a prečerpávanie kvapalného propán-
butánu bolo odstavených 5 ks železničných cisterien, pričom množstvo kvapalného propán-butánu
v 1 železničnej cisterne predstavuje 25-30 ton). Poukazovanie odvolateľa na to, že správny orgán
nesprávne zistil skutočný stav a nesprávne posúdil vec je neopodstatnené, nakoľko správny orgán
v Protokole o výsledku kontroly č. k. 4086-18232/52/2013/Šip zo dňa 11.07.2013 popísal skutkový
stav  v prevádzke na Sadovej č. 2738 v Trebišove v čase kontroly, t.j. uviedol množstvo skladovaných



a prečerpávaných vybraných nebezpečných látok (kvapalný propán-bután), miesto ich skladovania a
prečerpávania zo železničnej cisterny do automatických cisterien ako aj porušenie ustanovení zákona
č. 261/2002 Z.z., t.j. porušenie § 4 zákona č. 261/2002 Z.z., nakoľko spoločnosť nepreverila celkové
množstvo vybranej nebezpečnej látky prítomnej  v prevádzke (kvapalný propán-bután), nezaradila svoju
prevádzku na Sadovskej č. 2738 v Trebišove do kategórie A  podľa cit. zákona, pretože celkové
množstvo vybranej nebezpečnej látky (kvapalný propán-bután) bolo väčšie ako je prahová hmota
uvedená v Prílohe č. 1, tabuľke 1, v stĺpci 1 cit. zákona a ďalej porušila  aj §  5 ods. 1 zákona č.
261/2002 Z.z. a nezaslala miestne príslušnému úradu životného prostredia oznámenie o zaradení
svojej prevádzky do kategórie A. Predmetný protokol konateľ spoločnosti Ing. Miroslav Kostura  prevzal
dňa 11.07.2013, k predmetnému protokolu sa vyjadril  listom zo dňa 21.07.2013, kde nespochybnil
nedostatky zistené kontrolou a ani pri prerokovaní  protokolu dňa 24.07.2013 nespochybnil nedostatky
zistené kontrolou tak ako je to uvedené v ZÁPISNICI o prerokovaní  protokolu č. k. 4086-19488/52/2013/
Šip zo dňa 24.07.2013, ktorú taktiež podpísal. Tvrdenie odvolateľa, že výrok rozhodnutia o pokute
č. 7394500213/5877-29215/Šip zo dňa 30.10.2013 neobsahuje vymedzenie skutku (miestne, časové
a vecné), z ktorého správny delikt vyplýva, aby sankcionované konanie nemohlo byť zameniteľné s
iným, a že došlo k porušeniu § 47 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní  nie je pravdivé.
Vo výroku rozhodnutia OIOV Košice je uvedené vecné porušenie zákonných ustanovení, porušenie
právneho predpisu podľa ktorého sa rozhodlo (§ 29 ods. 2 písm.a) bod 1 zákona č. 261/2002 Z.z.  v
spojitosti s § 4 ods. 4 zákona č. 261/2002 Z.z.) nakoľko  spoločnosť nepreverila celkové množstvo
vybraných nebezpečných látok prítomných v prevádzke Preterm s.r.o. , na Sadovskej č. 2738 v Trebišove
a nezaradila ju do príslušnej kategórie podľa § 4 zákona č. 261/202 Z.z.), časové obdobie protiprávneho
konania ( 11.06.2013, 11.07.2013 a 24.07.2013) ako aj miesto, kde došlo k porušeniu právneho predpisu
(prevádzka Preterm s.r.o., na Sadovskej č. 2738 v Trebišove). Ako z uvedeného vyplýva porušenie
zákona je presne špecifikované a nezameniteľné s iným. Poukazovanie odvolateľa na to, že rozhodnutie
OIOV Košice j nezákonné, nakoľko porušuje § 3 ods. 1 až 6 zákona č. 71/1976 Zb. o správnom konaní
je neopodstatnené, nakoľko OIOV Košice ak správny orgán v danej veci konať, v konaní o pokute
postupoval  v úzkej súčinnosti s účastníkom konania, nakoľko mu listom č. 5877-23296/52/2013/Šip zo
dňa 04.09.2013 oznámil začatie konania o uložení pokuty podľa zákona č. 261/2002 Z.z., na základe
jeho vyjadrenia zo dňa 18.09.2013 mu uložil dňa 09.10.2013 o 13,30 hod. nahliadnuť do spisu, o čom bol
spísaný Záznam č. 5877/26803/52/2013/Šip zo dňa 09.10.2013, kde účastník konania potvrdil,  že bol
oboznámený s úplným obsahom predmetného spisu a bol stanovený termín na doručenie písomného
vyjadrenia k začatiu správneho konania vo veci uloženia pokuty spoločnosti Preterm s.r.o., Cukrovarská
3042 Trebišov v lehote  do 14.10.2013. Vyjadrenie k začatiu správneho konania vo veci uloženia
pokuty za porušenie povinností na úseku prevenciu závažných priemyselných havárií bolo na OIOV
Košice účastníkom konania doručené osobne až dňa 17.10.2013, t.j. po stanovenom termíne, kde sa
uvádzam, že spoločnosť nedostatky zistené kontrolou si „dobrovoľne“ splnila dňa 30.08.2013, teda
ešte pred začatím správneho konania o uložení pokuty a nedostatky zistené kontrolou OIOV Košice
sú formálnej povahy. Tvrdenie účastníka konania, že nedostatky zistené pri kontrole nemajú formálnu
povahu boli odstránené ešte pred začatím správneho konania nie je opodstatnené, nakoľko nedostatky
zistené kontrolou (nezaradenie podniku do kategórie a s ním súvisiace povinnosti vyplývajúce z cit.
zákona) spoločnosť Preterm s.r.o., Cukrovarská 3042, Trebišov odstránila až po vykonaní kontroly dňa
30.08.2013 (kontrola bola ukončená dňa 24.07.2013)  vzhľadom na predpokladanú budúcu činnosť sa
spoločnosť sama zaradila do kategórie B podľa zákona č. 261/2002 Z.z., z čoho vyplýva, že si je vedomá
porušenia povinnosti na úseku prevencie závažných priemyselných havárií. Pre úplnosť treba uviesť, že
nesplnením povinnosti vyplývajúcej pre spoločnosti z § 4 zákona č. 261/2002 Z.z. si dovolateľ nesplnil
aj ďalšie veľmi významné povinnosti nadväzujúce na toto ustanovenie a s ním súvisiace povinnosti
vyplývajúce z cit. zákona pre svoju prevádzku na Sadovskej č. 2738 v Trebišove pri zabezpečovaní
povinnosti na úseku  prevencie závažných priemyselných havárií a to:
· nezaslal obvodnému úradu životného prostredia oznámenie o zaradené podniku (§ 5 cit. zákona),
· nevykonal predbežný odhad rizík a hodnotenie rizika (§ 6 cit. zákona),
· nevypracoval program prevencie závažnej priemyselnej havárie ( § 7 cit. zákona),
· neustanovil odborne spôsobilú osobu ( §11 cit. zákona),
· nevypracoval havarijný plán ( § 18 cit. zákona),
· nevypracoval podklady plánu ochrany obyvateľstva a nepredložil ich orgánu, ktorý spracúva plány
ochrany obyvateľstva podľa osobitného predpisu, nezabezpečil prostriedky na zdolávanie závažných
priemyselných havárií ( §20 cit. zákona),
· nezriadil záchrannú službu ( § 21 cit. zákona),



· nezabezpečil vo svojej prevádzke organizačne, materiálne a personálne vybavenú záchrannú službu
( § 21 ods. 1 cit. zákona).
Odvolateľ vo svojom odvolaní ďalej uvádza, že rozhodnutie OIOV Košice je nepreskúmateľné pre jeho
nezrozumiteľnosť, avšak neuvádza v čom je nezrozumiteľné. Vo  výroku rozhodnutia OIOV Košice číslo
7394500213/5877-29215/Šip zo dňa 30.10.2013 ako je už vyššie popísané je uvedené miesto, časové
obdobie a spôsob spáchania skutku ako aj povinnosť, ktorú si mala spoločnosť splniť a účastník mal
možnosť sa k danej veci vyjadriť.  K tvrdeniu odvolateľa, že cit....“Z opatrnosti k výške uloženej pokuty
uvádzame, že pri jej ukladaní správny orgán neprihliadol na zákonom stanovené kritéria viažuce sa k
určeniu výšky pokuty...“ je nutné uviesť , že podľa § 29 ods. 2 písm.a) bod 1 zákona č. 261/2002 Z.z.
inšpekcia uloží pokutu do výšky 16.596,85 eura prevádzkovateľovi, ktorý nezaradí podnik do kategórie
podľa § 4 citovaného zákona. Na základe uvedeného OIOV Košice za kontrolou zistený nedostatok
uložil účastníkovi konania pokutu vo výške 5.000,00 eura, t.j. v dolnej hranici rozpätia do 16.596,95 eura
s prihliadnutím na to, že spoločnosť v krátkom čase po ukončení kontroly prijala a vykonala potrebné
opatrenia na odstránenie kontrolou zisteného nedostatku. Pri rozhodovaní o výške pokuty prvostupňový
správny orgán, na základe zdravej úvahy, prihliadal najmä na závažnosť protiprávneho konania, ako
aj na to, že spoločnosť v krátkom čase po skončení kontroly prijala a vykonala potrebné opatrenia na
odstránenie kontrolou zisteného stavu (zaslala oznámenie o zaradení prevádzky do kategórie B podľa
zákona č. 261/2002 Z.z.) a preto pokuta spoločnosti Preterm s.r.o., Cukrovarská 3042, Trebišov bola
podľa § 29 ods. 2 písm.a) bod 1 zák. č. 261/2002 stanovená vo výške 5.000,-00 eur z rozpätia  do
16.596,95 eur, t.j. v dolnej hranici rozpätia.“

Včas podanou žalobou zo dňa 28. marca 2014 podanou na poštovú prepravu dňa 28.03.2014 a došlou
tunajšiemu súdu dňa 31.03.2014 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného v spojení s
rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a vrátenia veci na opätovné prejednanie a rozhodnutie
prvostupňovému správnemu orgánu. Súčasne si uplatnil náhradu trov právnej pomoci vo výške 340,89
eur s DPH a ostatné trovy vo výške 70,- eur, ktoré žiadal nahradiť na účet právneho zástupcu žalobcu v
lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V žalobe tvrdil, že druhostupňové i prvostupňové rozhodnutia
a postup žalovaného sú nezákonné, ukracujú ich na ich právach, a preto predmetné rozhodnutia
napádajú  v celom rozsahu a žiadajú, aby súd preskúmal zákonnosť týchto rozhodnutí a postupu, ktorý
im predchádzal z dôvodov, že:
1. Rozhodnutia sú založené na nesprávnom a nedostatočnom skutkovom zistení (vady podľa § 250j
ods.  písm.b) a c) O.s.p.), vec bola nesprávne posúdená (vada podľa § 250j ods. 2 písm.a) O.s.p.) a
rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov ( § 250j ods. 2 písm.d)
O.s.p.) a konanie je postihnuté aj inou vadou s možným vplyvom na zákonnosť rozhodnutí (§ 250j os.
2 písm. e) O.s.p.).
2. Je zjavné, že druhostupňový orgán vychádzal pri realizácii prieskumu prvostupňového orgánu v
odvolacom konaní zo základnej už logicky nesprávnej premisy, keď hneď úvodom ako všeobecnú zbernú
základnú myšlienku pre svoju úvahu o správnosti prvostupňového rozhodnutia uvádza, že: „Odvolateľovi
nie je možné vyhovieť, nakoľko v odvolaní nevyvracia skutkovú podstatu zistenú kontrolou.... v čase
kontroly bolo celkové prítomné množstvo vybraných nebezpečných látok... vo väčšom množstve ako
je prahová hodnota uvedená v Prílohe č. 1.... a preto odvolateľ predmetnú prevádzku mal zaradiť do
kategórie A podľa cit. zákona...“ (str. 3 štvrtý odsek druhostupňového rozhodnutia). Je potrebné uviesť,
že prípadná správnosť skutkového zistenia (čo však rozporujeme) by neumožnila uzatvoriť správnosť
a zákonnosť prvostupňového rozhodnutia už z toho jednoduchého dôvodu, že nie je jediným kritériom
pre posúdenie jeho zákonnosti (medzi požiadavky zákonnosti totiž patria i požiadavky  zrozumiteľnosti
rozhodnutia, zákonnosti samotného správneho konania a pod.) Tým, že však vychádzal druhostupňový
správny orgán z takejto premisy, zaťažil svoje uvažovanie a právne posúdenie veci logickou vadou,
ktorá je v konečnou dôsledku vadou nesprávneho právneho posúdenia veci. Je zjavné, že ak tejto
okolnosti priložil takúto váhu, potom ďalšie námietky ( v piatom odseku na str. 3 a nasl.  druhostupňového
rozhodnutia) posudzoval už len formálne, hoci sa jednalo o námietky podstatné.
3. V prvom rade sme namietali a na tom trváme, že predmetné ustanovenie zákona stanovujúce
povinnosť na danom úseku verejnej správy sa na nás nevzťahuje. Ako prevádzkovateľ len technického
dopravného zariadenia nemáme povinnosti vzťahujúce sa len na prevádzkovateľa v zmysle definície
§ 2 písm.e) v spojení s písm.a) zákona č. 261/2002 Z.z.. Predmetnú okolnosť nevyhodnotil správne
prvostupňový orgán. A uvedenou námietkou sa nedostatočne zaoberal druhostupňový orgán, keď
správnosť subsumpcie pod príslušné ustanovenie zákona skúmal len z hľadiska dopadu zákona č.
261/2002 Z.z. na vymedzené kategórie nebezpečných látok, nie však z hľadiska okruhu subjektov,
na ktoré tento všeobecne záväzný predpis dopadá.  Rozhodnutie je tak založené na nesprávnom



právnom posúdení veci a je i nepreskúmateľné v tejto časti pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov;
nereagovaním na celú túto námietku založili správne orgány i inú vadu konania spočívajúcu v odňatí
nám možnosti konať.
4. ďalej namietame, že správny orgán nedostatočne zistil skutočný stav  a nesprávne právne vec posúdil
- v dôsledku čoho nám mimo iné udelil i neprimeranú pokutu.  Nie je vôbec zrejmé, ako správne orgány
dospeli k záveru, že podnik nebol zaradený do aktuálne zodpovedajúcej kategórie podľa zákona č.
261/2002 Z.z. príslušným subjektom a z čoho predmetný záver učinili.
5. Trváme na tom, že rozhodnutie neobsahuje opis protiprávneho konania vo výroku - vymedzenie
skutku miestne, časové a vecné. Rozhodnutie je teda neurčité, sankcionované konanie zameniteľné,
rozhodnutie nepreskúmateľné.

S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu zo dňa 18. mája 2011, č. k. 2Sž/7/2010-21 žalobca ďalej
uvádza, že:
1. Namietali sme nezrozumiteľnosť a tým nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Mimo iné rozhodnutie
obsahuje vo výroku i citácie neadekvátnych ustanovení § 26 ods. 5 (ktoré obsahuje viacero podpoložiek
- mimo iné pôsobnosť  inšpekcie na koordinovanie kontrol, vytváranie plánu kontrol), ale najmä
odkaz na § 27 ods. 2 zákona č. 261/2002 Z.z., ktoré upravuje pôsobnosť na ukladanie opatrení na
nápravu po zistení porušení zákona, čo vzbudzuje pochybnosti; ďalej odkaz na celý správny poriadok.
I odôvodnenie ako také musí pritom poskytovať  dostatok skutkových informácií, ako i zrozumiteľné a
precízne úvahy pri  výklade právnych  noriem, logické usudzovanie, ako i konkrétnu správnu úvahu  o
okolnostiach, kde je potrebné ju činiť. Uvedené požiadavky prvostupňového rozhodnutia nespĺňajú a
vadu neodstraňuje ani druhostupňové rozhodnutie, ktoré tak z časti nie je spôsobilé učiniť z povahy
niektorých neodstrániteľných vád, resp. tak neučinilo.
2. V konaní sme  namietali tiež, že rozhodnutie a konanie nespĺňalo požiadavky upravené v §
3 ods. 1 až 6 správneho poriadku. Rozhodnutie má mimo iné vychádzať zo spoľahlivo zisteného
skutkového stavu, a to vo všetkých podstatných okolnostiach pre vydanie rozhodnutia, a ďalej má byť
zo strany správneho orgánu  dbané i na vytváranie určitých štandardov a pravidiel, ktoré prípadne
zamedzia neodvôvodneným rozdielom rozhodovania - rozhodnutie by v tomto smere malo byť zrejme
presvedčivé a preskúmateľné. Tak tomu nemôže byť v prípade, keď je prípadne rozhodnutie o uložení
pokuty  v konkrétnej výške založené na posúdení jedinej okolnosti a nevytvára dojem posúdenia
všetkých podstatných okolností prípadu a určitého zažitého štandardu posudzovania prípadov, s
prípadným poukazom naň. K uvedenej  odvolacej námietke druhostupňový správny orgán mimo
iné z neznámych dôvodov, zopakoval našu obranu formálnou povahou porušených povinností a
dodatočným dobrovoľným splnením povinností ešte pred začatím správneho konania za účelom
vyvodenia dôsledkov;  pričom na uvedenom mieste druhostupňový správny orgán v konaní neučinil a do
rozhodnutia nepoňal, pričom tieto jednak nemajú oporu v spise a jednak nám týmto postupom odníma
naše procesné práva (str. 5 druhý a tretí odsek druhostupňového rozhodnutia).  V dôsledku uvedeného,
je tak prvostupňové i druhostupňové rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok
dôvodov, a konanie prvostupňového i druhostupňového správneho orgánu majú vadu s potenciálnym
vplyvom na zákonnosť.
3. Ďalej trváme na námietke, že rozhodnutie je nepreskúmateľné i pre nedostatok dôvodov a
nezrozumiteľnosť ohľadom odôvodnenia výšky uloženej pokuty, keď správny  orgán neprihliadol na
zákonom stanovené kritériá pre určenie výšky pokuty a neposudzoval vec v konkrétnych okolnostiach
z uvedených hľadísk; a konkrétne okolnosti a ich subsumpciu a uváženie neuviedol v odôvodnení
rozhodnutia v tejto otázke sa poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu sp.zn. 2Sžp/18/2011 z 30. mája
2012 zverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č.
2/2013 na str. 59 a nasl.

K žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 15.05.2014 doručeným tunajšiemu súdu dňa
20.05.2014, ktoré vyjadrenie bolo doručené žalobcovi, v ktorom žalovaný zaujal k jednotlivým bodom
žaloby stanovisko v podstate zhodné s obsahom svojho rozhodnutia, keďže jednotlivé body žaloby
boli v podstate obsahovo zhodné s bodmi odvolania žalobcu sa proti prvostupňovému rozhodnutiu
žalovaného.

Súd na základe ust. § 244 a nasl. O.s.p. podľa § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal žalobou napadnuté
rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, konajúc postupom podľa § 250f
O.s.p. za súhlasu účastníkov konania, a po oboznámení sa s obsahom, administratívnych spisov
správnych orgánov prvého a druhého stupňa, dospel k záveru, že žalobe žalobcu  z dôvodov uvedených



v žalobe nemožno priznať úspech, preto dňa 03. júla  2014 vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu žalobcu
podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol, a to  z ďalej uvedených dôvodov.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,
orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj
fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických
osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“), (§ 244 ods. 2 O.s.p.).

Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj
ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia, alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo
právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických
osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho
nečinnosť (§ 244 ods. 3 O.s.p.).

Podľa ustanovenia § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých
fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom
správneho orgánu, a žiada aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa ust. § 245 ods. 2 O.s.p. pri rozhodovaní, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej
voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk
ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia (§ 250i ods. 1
O.s.p.).

Predmetom preskúmavaného konania v danej veci bolo rozhodnutie príslušných správnych orgánov
o uložení sankcie za porušenie povinností podľa zákona č. 261/2002 Z.z. o prevencii  závažných
priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon).

Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok) správne
orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy
štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich
povinností.

Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými
osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a
záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom
konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány
poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu ( § 3 ods.
2 Správneho poriadku).

Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány
dbajú o to, aby v rozhodovaní v skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch  nevznikali
neodôvodnené rozdiely (§ 3 ods. 5 Správneho poriadku).

Podľa ustanovenia § 32 ods. 1 a 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne
skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný
len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia
účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe
správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie
určuje správny orgán.

Podľa ust. § 33 ods. 1 Správneho poriadku účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať
dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.



Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred
vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho
doplnenie.

Podľa ustanovenia § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými
právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu
veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Predmetom právnej úpravy podľa zhora uvedeného zákona č. 261/2002 Z.z. je ustanovenie podmienok
a postupu pri prevencii závažných priemyselných havárií v podnikoch s prítomnosťou vybraných
nebezpečných látok a na pripravenosť na ich zdolávania a obmedzovanie ich následkov na život a
zdravie ľudí, životné prostredie a majetok v prípade ich vzniku.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona podniky sa kategorizujú podľa celkového množstva vybraných
nebezpečných látok, ktoré sú prítomné v podniku.

Podľa ust. § 4 ods. 2 zákona prevádzkovateľ zaradí podnik do kategórie A, ak
a) celkové množstvo vybranej nebezpečnej látky sa rovná prahovej hodnote alebo je väčšie ako prahová
hodnota uvedená v stĺpci l tabuľky I alebo v stĺpci 1 tabuľky II časti 1 prílohy č. 1 k tomuto zákonu, ale je
menšie ako prahová hodnota v stĺpci 2 tabuľky I alebo v stĺpci 2 tabuľky II časti 1 uvedenej prílohy, alebo
b)  súčet pomerných množstiev dvoch alebo viacerých vybraných nebezpečných látok vypočítaný podľa
vzorca a za podmienok uvedených v časti 2 prílohy č. 1 k tomuto zákonu sa rovná jednej alebo je väčší
ako jedna.

Prevádzkovateľ je povinný preveriť celkové množstvo vybraných nebezpečných látok prítomných v
podniku a zaradiť podnik do príslušnej kategórie podľa odseku 2 alebo odseku 3, alebo podľa odseku
5, alebo odseku 6.

Podľa prílohy 1, časť 1, tabuľka I, kde sú uvedené konkrétne vybrané nebezpečné látky je okrem iného
uvedená aj vybraná nebezpečná látka skvapalnené, mimoriadne horľavé plyny (vrátane kvapalného
propán -butánu) a zemný plyn.

Podľa stĺpca 1 prahová hodnota pre kategóriu A v tonách je 20 a podľa stĺpca 2 prahová hodnota pre
kategóriu B v tonách je 200.

Podľa ust. § 29 ods. 2 zákona pokutu do 16 596, 95 eura inšpekcia alebo okresný úrad uloží
(a) prevádzkovateľovi, ktorý 1. nezaradí podnik do kategórie podľa § 4 okrem iného uvedeného v bodoch
2. až 8. tohto písmena a).

Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti
druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posúdiť, či správny orgán vecne príslušný na konanie si
zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal
v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade  so zákonmi a inými právnymi
predpismi, a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo
vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi.

Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu
predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj
procesné pochybenie správneho orgánu.

Povinnosťou súdu v preskúmavanom konaní bolo posúdiť zákonnosť napadnutého rozhodnutia
správneho orgánu, predmetom ktorého je uloženie administratívnej sankcie, súčasne aj podľa zásady
č. 6 Odporúčania výboru ministrov č. (91) 1 o správnych sankciách zo dňa 13.02.1991, podľa ktorej vo
vzťahu k ukladaniu správnych sankcií je potrebné aplikovať aj nasledovné zásady:
- každá osoba, ktorá čelí správnej sankcii má byť informovaná  o obvinení proti nej,
- mal by jej byť daný dostatočný čas na prípravu prípadu s tým, že do úvahy sa vezme zložitosť veci a
tvrdosť sankcie, ktorá by mohla byť uložená,



- osoba, prípadne jej zástupca, má byť informovaná o povahe dôkazov proti nej, má dostať možnosť
vyjadriť sa (byť vypočutá),
- správny akt, ktorým sa ukladá sankcia má obsahovať dôvody, na ktorých sa zakladá.

Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu nevyplynulo, žeby vo veci
konajúce a rozhodujúce správne orgány nevykonali právne relevantné dôkazy v záujmy dostatočného
ozrejmenia skutkového stavu veci, a žeby sa v ich postupe pri prejednaní správneho deliktu vyskytla vada
majúca za následok nezákonnosť ich rozhodnutí, keďže konali v súlade s vyššie citovanými zákonnými
ustanoveniami o správnom konaní ako aj zásadami odporúčania výboru ministrov č. (91) 1 o správnych
sankciách zo dňa 13.02.1991.

K jednotlivým bodom žaloby žalobcu súd uvádza, že pokiaľ žalobca namietal nesprávne, resp.
nedostatočné skutkové zistenie žalovaným, tak podľa názoru súdu skutkový stav žalovaný zistil
dostatočne, pretože žalovaný vykonal v dňoch 11.06.2013, 11.07.2013 a 24.07.2013 kontrolu
dodržiavania ustanovení zákona, v rámci ktorej zistil porušenie zákona na úseku prevenciu závažných
priemyselných havárií zo strany žalobcu, ktorý nepreveril celkové množstvo vybraných nebezpečných
látok prítomných v jeho prevádzke a nezaradil ju do príslušnej kategórie podľa § 4 zákona, o
ktorých kontrolách bol spísaný protokol o výsledku kontroly zo dňa 11.07.2013, s ktorým bola žalobca
oboznámený a ktorý prevzal štatutárny zástupca dňa 11.07.2013. Dňa 24.07.2013 bol vyhotovená
Zápisnica o prerokovaní protokolu za prítomnosti štatutárneho zástupcu žalobcu a kontrola u žalobcu
tým bola dňa 24.07.2013 ukončená. K uvedenému protokolu zo dňa 11.07.2013 štatutárny zástupca
uviedol vo vyjadrení z 21. júla 2013, že: „K nám v protokole vytýkaným nedostatkom uvádzame, že v
súčasnosti v súčinnosti s vlastníkom areálu vykonávame nevyhnutné kroky smerujúce  k odstráneniu
vytýkaných nedostatkov.“ Žalobca, ktorému bolo umožnené pred začatím správneho konania nahliadnuť
do podkladov zhromaždených žalovaným vo svojom vyjadrení  k začatiu správneho konania zo dňa
14. októbra 2013 uviedol okrem iného, že: „Vo vzťahu k možnému posúdeniu prípadných následkov
porušenia našej povinnosti vyplývajúcej nám zo zákona, správnym orgánom z hľadísk podľa ust. § 29
ods. 5 zákona uvádzame, že nám vytýkané nedostatky sa týkali plnenia povinnosti skôr formálnej povahy
vo vzťahu k evidenciám vedeným Slovenskou inšpekciou životného prostredia, pričom tieto nedostatky
sme dobrovoľne odstránili ešte pred začatím správneho konania v danej veci. Oznámenie o začatí
správneho konania nám bolo doručené dňa 09. septembra 2013. Na základe uvedeného navrhujeme,
aby správny orgán v danej veci zvážil upustenie od uloženia sankcia, nakoľko už samotná vykonaná
kontrola a začaté správne konanie v danej veci mali dostatočne prevenčné účinky a zabezpečili nápravu
porušených povinností.“

Z uvedeného vyjadrenia žalobcu jednoznačne vyplýva, že si je vedomý porušenia zákona, ktoré mu
vytýkal žalovaný.

Vychádzajúc aj z posledne uvedeného súd k námietke žalobcu, že žalovaným použitie ustanovenie
zákona stanovujúce povinnosť na danom úseku verejnej správy sa na žalobcu nevzťahuje uvádza, že
je nepochybné, že žalobca je prevádzkovateľ technického dopravného zariadenia a v čase kontroly
skladoval na železničnej vlečke kvapalný propán-bután ako nebezpečnú látku, a zabezpečoval činnosti
prečerpávanie kvapalného propán-butánu od roku 2011 v množstve väčšom ako je prahová hodnota
pre kategóriu A podľa zákona, a preto je podnikom, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia zákona, ako je
to uvedené v základných pojmoch uvedených v § 2 ods. a), e) a d) zákona. Podľa bodu 2.1 Zmluvy o
prevádzkovaní dráhy  železničnej vlečky uzatvorenej medzi  vlastníkom Enwoy Gas, s.r.o., Ladomerská
Vieska a žalobcom ako prevádzkovateľom sa žalobca zaväzuje spravovať vlečku, prevádzkovať vlečku
a organizovať dopravu na vlečke. Preto táto námietka žalobcu je nedôvodná.

K námietke žalobcu, že rozhodnutie žalovaného vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia je
nezrozumiteľné, súd uvádza, že vo výrokovej časti rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu
je uvedené vecné porušenie zákonných ustanovení porušenie právneho predpisu, podľa ktorého sa
rozhodlo, pretože žalobca nepreveril celkové množstvo vybraných nebezpečných látok prítomných v
jeho prevádzke a nezaradil ich do príslušnej kategórie podľa § 4 zákona, je tam uvedené aj časové
obdobie protiprávneho konania ako aj miesto kde došlo k porušeniu právneho predpisu, preto podľa
názoru súdu vymedzenie skutku je dostatočné, preto aby nebolo zameniteľné s iným skutkom, preto súd
aj túto námietku žalobcu považoval za nedôvodnú.



Všeobecné  námietky žalobcu, že rozhodnutie je nezákonné, pretože porušuje ustanovenie § 3 ods. 1
až 3 Správneho poriadku súd taktiež nepovažoval za dôvodné, pretože žalovaný, ktorým treba rozumieť
aj postup prvostupňového správneho orgánu postupoval v úzkej súčinnosti so žalobcom, keď mu
listom zo dňa 04.09.2013 oznámil začatie konania o uložení pokuty podľa zákona, a na základe jeho
vyjadrenia sa zo dňa 18.09.2013 mu umožnil dňa 09.10.2013 o 13:30 hodine aj nahliadnuť do spisu,
o čom bol spísaný záznam zo dňa 09.10.2013, kde žalobca potvrdil, že bol oboznámený s úplným
obsahom administratívneho spisu žalovaného a bol mu stanovený termín na doručenie písomného
vyjadrenia k začatiu správneho konania vo veci uloženia predmetnej pokuty v lehote do 14.10.2013.
Žalobca vyjadrenie doručil až po uplynutí lehoty dňa 17.10.2013, teda po určenom termíne, pričom
žalobca uviedol, že nedostatky zistené kontrolou si dobrovoľne splnil 30.08.2013, to znamená po
ukončení kontroly dňa 24.07.2013. Súčasne vo vyjadrení k začatiu správneho konania uviedol, že
vzhľadom na predpokladanú budúcu činnosť sa žalobca zaradil do kategórie B podľa zákona, z čoho
nemožno nededukovať, že žalobca si bol vedomý porušenia povinností na úseku prevencie závažných
priemyselných havárií, a preto predchádzajúca námietka žalobcu o nezistení skutočného stavu veci o
tom, že sa na neho nevzťahuje zákonná povinnosť, a že rozhodnutie je nezákonné vyznieva nelogicky.
Preto z uvedených dôvodov tieto všeobecne formulované námietky súd považoval za nedôvodné.

K námietke žalobcu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné i pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť
ohľadom odôvodnenia výšky uloženej pokuty súd uvádza, že žalovaný  uložil žalobcovi pokutu v
rozmedzí uvedenom vo vyššie citovanom zákonnom ustanovení podľa ustanovenia § 29 ods. 2 zákona,
kde je možné uložiť pokutu do výšky  16.596,95 eur a keďže žalovaný žalobcovi uložil pokutu 5.000,- eur,
teda v dolnej hranici rozpätia  a prihliadol na skutočnosť, že žalobca v krátkom čase po ukončení kontroly
prijal a vykonal potrebné opatrenie na odstránenie kontrolou zisteného nedostatku a zaslal oznámenie o
zaradení svojej prevádzky do kategórie B bola pokuta uložená v súlade so zákonom jeho ustanovením
§ 29 ods. 2 zákona a prihliadol aj na závažnosť a čas trvania protiprávneho konania žalobcu ako aj
na jeho postoj k zistenému nedostatku tak ako mu to ukladá ustanovenie § 29 ods. 5 zákona. Preto
zo strany žalobcu len poukazovanie na rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 2Sžp/16/2011 a na ďalšie
rozhodnutia Najvyššieho súdu je nedostatočné, ak žalobca neuvádza v čom je žalované rozhodnutie
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť  pokiaľ ide o výšku uloženej pokuty.

Preto na základe vyššie uvedených citovaných zákonných ustanovení aplikujúc ich na žalovaným
zistený skutkový stav veci súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného nevybočilo z medzí a
hľadísk ustanovených zákonom (§ 245 ods. 2 O.s.p.), že správne orgány postupovali v súčinnosti so
žalobcom, dali mu vždy príležitosť, aby mohol svoje práva a záujmy účinne obhajovať, umožnili mu
vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia ako aj uplatniť svoje návrhy, že skutkový stav bol žalovaným náležite
zistený a správne právne posúdený, výrok rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa je dostatočne
formulovaný preto, aby nebol zameniteľný s iným konaním, pretože obsahuje popis skutku s uvedením
miesta, času a spôsobu jeho spáchania a jednoznačne vymedzuje čoho sa žalobca dopustil a v akom
skutkovom priebehu spáchaný delikt spočíva.

Pretože súd nezistil ani také procesné pochybenia  správneho orgánu, ktoré by mohli mať vplyv na
zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalobu žalobcu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ako nedôvodnú zamietol
v celom rozsahu.

Žalobcovi ako neúspešnému účastníkovi konania súd právo na náhradu trov konania nepriznal v súlade
s ustanovením §250k ods. 1 O.s.p.

Súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte jednohlasne ( § 3 ods. 9, posledná veta zákona
č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).
Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom
odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý
účastník dostal jeden rovnopis.



V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje,  v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne  rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}