{"guid": "09f5f49c-8c9a-4246-bb78-2d5e35d9ada6:106847c9-251a-46a5-aa3b-2edb1198f823", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2014:7013201557.1", "spisova_znacka": "7S/236/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7S/236/2013 z 1. 7. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 1. júla 2014, sp. zn. 7S/236/2013, ECLI:SK:KSKE:2014:7013201557.1", "identifikacne_cislo": "7013201557", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Iveta Zelenayová", "sudca_id": 554, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-iveta-zelenayova-554", "datum_vydania": "2014-07-01", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/106847c9-251a-46a5-aa3b-2edb1198f823", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7013201557.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2014:7013201557.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2014:7013201557.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/236/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013201557
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Juráková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7013201557.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Jurákovej a členov
JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Juraja Tymka, v právnej veci žalobcu: MEGA TRUCKING SLOVAKIA
s.r.o., Holubyho 12, Košice, IČO 63 581 461, zastúpený: Azariová & Ružbašán Law firm s.r.o., Kmeťova
26, Košice, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, Bratislava, o
preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 2013/85236/26227/OPČ-SSZ zo dňa 27.9.2013, takto

r o z h o d o l :

Žalobu    z a m i e t a.

Žalobcovi sa nepriznáva právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím žalovaný ako orgán príslušný potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého
stupňa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, č.  KEO/ROPASZ/ZAM/2013/16830/409552 zo
dňa 10.6.2013 vo veci povinnosti žalobcu ako zamestnávateľa zaplatiť odvod za nesplnenie povinného
podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 zák.č. 5/2004 Z.z. o
službách zamestnanosti, s poukazom na ust. § 63 ods. 1 písm. d/, § 65 ods. 1 cit. zákona. Odvod
predstavuje sumu 2 715,00 EUR.

Z dôvodov rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že žalovaný nesúhlasil s odvolacími námietkami žalobcu
v celom rozsahu, pokiaľ ide o tvrdenie zamestnávateľa, že jeho pracovníci, v prevažnej miere vodiči
kamiónovej prepravy plnia úlohy v zahraničí a preto sú vylúčení z platenia odvodu podľa ust. § 65
ods. 1, v nadväznosti na ust. § 63 ods. 3 cit. zákona o službách zamestnanosti. V čase, keď bola
u žalobcu vykonaná kontrola pre účely zistenia, či zamestnávateľ v roku 2011 zamestnával občanov
so zdravotným postihnutím v počte 3,2 % z celkového počtu jeho zamestnancov, t.j. 3 občanov so
zdravotným postihnutím, na základe šetrenia bolo zistené, že v kontrolovanom období roku 2011
zamestnávateľ nezamestnával občanov so zdravotným postihnutím. V roku 2011 mal zamestnávateľ na
základe pracovných zmlúv 148 zamestnancov, z toho 139 vodičov, 101 vodičov malo miesto výkonu
práce v sídle žalobcu a 38 vodičov - jednotlivé európske krajiny podľa pokynov zamestnávateľa. Na
dôkaz svojich tvrdení poukázal na rozhodnutie NS SR č.sp. 7 Sžso 25/2010 zo dňa 28.4.2011. Za
miesto výkonu práce považoval aj odvolací správny orgán sídlo žalobcu a zaujal stanovisko, že ak
zamestnanec nemá pravidelné pracovisko, ktoré nemusí byť identické s miestom výkonu práce, možno
takéto pracovisko dohodnúť. Ak sa zmluvné strany nedohodnú, platí, že pravidelným pracoviskom je
miesto výkonu práce uvedené v pracovnej zmluve.

Uviedol tiež, že v prípade žalobcu sú jeho zamestnanci vysielaní na pracovné cesty aj do zahraničia
za účelom vykonania medzinárodnej prepravy tovaru prostredníctvom jeho zamestnancov a preto sa
započítavajú do celkového stavu zamestnancov zamestnávateľa.



Navrhol žalobu zamietnuť.

K žalobe sa vyjadril žalovaný dňa 9.4.2014, okrem dôvodov, ktoré boli obsahom odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia poukázal na to, že žalobcom uvádzaná Smernica Európskeho parlamentu a
Rady č. 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb /ďalej len „Smernica“/, problém
žalobcu nerieši. Dôkaz žalobcu, že vodiči vykonávajú činnosť v zahraničí, predložením zaznamenaných
trás, žalovaný nepovažoval za spôsobilý dôkaz k preukázaniu podmienky ust. § 63 ods. 3 zákona o
službách zamestnanosti. Žalobcom uvádzaná Smernica skôr uvádza tých pracovníkov, ktorí sú vysielaní
na práce do zahraničia podľa § 5 ods. 5 Zákonníka práce.

Žalobca podal v zákonnej lehote žalobu na súd o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.
2013/85236/26227/OPČ-SSZ zo dňa 27.9.2013.

Žalobné dôvody :

1/ definícia vyslaného pracovníka bola prevzatá do § 5 ods. 4 Zákonníka práce /čl. 1, 2 Smernice/,

2/ pracovníci žalobcu - vodiči kamiónovej prepravy vykonávajú prácu v zahraničí a považujú sa za
vyslaných pracovníkov v zmysle cit. Smernice,

3/ nesúhlas s  odôvodnením žalovaného, že sa jedná o pracovné cesty zamestnancov do zahraničia,

4/ prvostupňový ani druhostupňový správny orgán neskúmal reálny výkon práce, nedostatočne zistil
skutkový stav veci, vodiči vykonávajú práce výlučne v zahraničí,

5/ odvolal sa na spis Krajského súdu Košice  6S 45/2011 a rozsudok NS SR 8 Stp 1/2010 zo dňa
1.7.2010.

Súd v konaní podľa ust. § 247 a nasl. O.s.p., po oboznámení s s obsahom administratívneho spisu
dospel k záveru, že žaloba nebola opodstatnená.

Úlohou súdu bolo zaoberať s výkladom ust. § 63 ods. 3  zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Žalobca totiž, považoval vodičov
kamiónovej prepravy za vyslaných zamestnancov, v zmysle  Smernice 96/71/ES Európskeho parlamentu
a rady zo dňa 16.12.1996, ktorej článok 1, 2 bol implementovaný do ust. § 5 ods. 4 Zákonníka práce.

Podľa ust. § 5 ods. 4 Zákonníka práce, z.č. 311/2001 Z.z. v znení nesk. predpisov, vyslaným
zamestnancom je zamestnanec, ktorý počas určitej doby vykonáva prácu na území iného členského
štátu, ako je štát, v ktorom bežne pracuje.

Žalobca v súvislosti s takto formulovanou definíciou vyslaného pracovníka chcel vytknúť správnemu
orgánu, že neoprávnene uložil ako zamestnávateľovi povinnosť zaplatiť odvod za nesplnenie
povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím /§ 9 ods. 1 zákona o službách
zamestnanosti/, ktorý v prípade žalobcu, vzhľadom na počet zamestnancov v kmeňovom stave, medzi
ktorými boli započítaní všetci vodiči vykonávajúci kamiónovú prepravu v zahraničí  /aj na území SR/,
predstavoval sumu 2 715,- EUR za kontrolované obdobie roka 2011.

Prvostupňový správny orgán vychádzal z ust. § 63 ods. 1 písm. d/ cit. zákona o službách zamestnanosti,
podľa ktorého zamestnávateľ je povinný

a/ zabezpečovať pre občanov so zdravotným postihnutím, ktorých zamestnáva, vhodné podmienky na
výkon práce,

b/ vykonávať zaškoľovanie a prípravu na prácu občanov so zdravotným postihnutím a venovať osobitnú
starostlivosť zvyšovaniu kvalifikácie počas zamestnávania,

c/ viesť evidenciu občanov so zdravotným postihnutím,



d/ zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím, ak zamestnáva najmenej 20 zamestnancov a ak
úrad v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedie občanov so zdravotným postihnutím, v počte, ktorý
predstavuje 3,2 % z celkového počtu jeho zamestnancov.

Žalobca v žalobe uviedol, že zamestnanci žalobcu sú v prevažnej miere vodiči  zameraní na
poskytovanie prepravy tovaru do zahraničia, na základe potencionálnych objednávateľov a považujú sa
za vyslaných pracovníkov do zahraničia v zmysle ust. § 63 ods. 3 cit. zákona o službách zamestnanosti.
Uviedol ďalej, že výkon práce vodiča, ktorí sú v zamestnaneckom pomere so žalobcom v jeho prevažnej
miere, nemôže byť spojený s pracovníkom, uvádzaným žalovaným podľa § 9  ods. 1 cit. zákona
o službách zamestnanosti, vzhľadom na bezpodmienečnú pozornosť pri výkone svojho povolania a
občania so zdravotným postihnutím nemôžu také náročné povolanie vykonávať.

Žalobca tvrdil, že vyslaní vodiči do zahraničia plnia úlohy zamestnávateľa v zahraničí a preto sa nemôžu
započítavať do priemerného evidenčného počtu zamestnancov vo fyzických osobách pre účely ust. §
63 ods. 1 písm. d/ cit. zákona o službách zamestnanosti. Uložený odvod preto nie je v súlade s platnou
právnou úpravou.

Súd sa nestotožňuje s výkladom žalobcu, ktorý prezentuje v žalobe vo vzťahu k ust. § 63 ods. 3 cit.
zákona o službách zamestnanosti.

Podľa ust. § 63 ods. 3 cit. zákona o službách zamestnanosti, celkový počet zamestnancov na
účely odseku 1 písm. d/ je priemerný evidenčný počet zamestnancov vo fyzických osobách za
kalendárny rok. Do celkového počtu zamestnancov sa nezapočítavajú príslušníci Policajného zboru,
príslušníci Slovenskej informačnej služby, príslušníci Národného bezpečnostného úradu, príslušníci
Zboru väzenskej a justičnej stáže, príslušníci Hasičského a záchranného zboru, príslušníci Horskej
záchrannej služby, colníci a profesionálni vojaci, ktorí vykonávajú štátnu službu podľa osobitných
predpisov a zamestnanci, ktorí plnia úlohy zamestnávateľa v zahraničí.

Zamestnanci žalobcu, vodiči medzinárodnej kamiónovej prepravy sa nepovažujú za vyslaných
zamestnancov žalobcu, vzhľadom na odkaz k tomuto ustanoveniu, podľa zákona č. 151/2010 o
zahraničnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nesk. predpisov č. 403/2010 Z.z.,
pretože iba tí zamestnanci sa nezapočítavajú do priemerného evidenčného počtu zamestnancov, ktoré
taxatívne vymenováva zákon /§ 63 ods. 3/.

Zamestnanci žalobcu - vodiči medzinárodnej kamiónovej prepravy plnia úlohy v zahraničí, ale
vyplývajúce z bežnej podnikateľskej činnosti žalobcu, podľa predmetu činnosti žalobcu  zapísaného v
obchodnom registri pod č.odd. Sro, vl.č. 15122/V a nie podľa zákona č. 151/2010 Z.z., ktorý sa vzťahuje
na štátnozamestnanecké a pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s vykonávaním zahraničnej služby, napr.
diplomatická misia a i., konzulárna činnosť a i., pracovníci žalobcu neplnia úlohy zamestnávateľa v
zahraničnej službe.

Ak by vodiči medzinárodnej kamiónovej prepravy žalobcu plnili úlohy zamestnávateľa v zahraničí, potom
by žalobca musel preukázať, že takýto zamestnanec je  evidovaný pre účely zamestnania napr. u
Ewals Cargo Care Transport B.V. Ariensstraat 61, Tegelken 5931 HM, Holandské kráľovstvo, ktorý je
spoločníkom žalobcu, avšak v danom prípade bolo v konaní preukázané, že všetci vodiči sú zamestnaní
v sídle žalobcu na území Slovenskej republiky a teda ani nemohli byť vyslaní na územie iného členského
štátu na určitú dobu, ako to upravuje ust. § 5 ods. 4 Zákonníka práce.

Rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 6S 45/2011, 6S 4/2010 riešil obdobné prípady zrušením
veci - rozhodnutia správneho orgánu iba z tých dôvodov, že boli súdu predložené neúplné spisy, bez
pracovných zmlúv a pod.

Rozsudok NS SR sp., zn. 7 Sžso 25/2010 sa vzťahoval na agentúru dočasného zamestnávania, avšak
v konaní žalobca ako sprostredkovateľská agentúra nepreukázal, že vo vzťahu k svojim zamestnancom
pôsobí ako takáto agentúra a že mal v zahraničí pracovisko, ktoré by bolo trvalým miestom výkonu práce
jeho zamestnancov /vodičov/.



Žalobné námietky žalobcu tak vo vzťahu k Smernici, vykladajúc pojem vysielaného pracovníka,
ako aj vo vzťahu k výkladu ust. § 63 ods. 3 zákona o službách zamestnanosti súd považoval za
neodôvodnené, preto dospel k záveru, že žalovaný preskúmavaným rozhodnutím nezasiahol do práv
žalobcu nezákonným spôsobom, i keď použil inú právnu argumentáciu a sústredil sa iba na výkon práce
zamestnancov žalobcu v sídle jeho podnikania.

Vzhľadom na vyššie uvedený skutkový a právny stav, súd žalobu žalobcu zamietol /§  250j ods. 1 O.s.p./.

Žalobcovi sa nepriznalo právo na náhradu trov konania, vzhľadom na neúspešnosť v konaní /§ 250k
ods. 1 prvá veta O.s.p./.

Rozsudok bol prijatý senátom jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia  veci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}