Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 9Sp/46/2013 z 6. 2. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 6. februára 2014, sp. zn. 9Sp/46/2013, ECLI:SK:KSKE:2014:7013201513.1 Krajský súd Košice | 9Sp/46/2013 | ECLI:SK:KSKE:2014:7013201513.1 | 2014-02-06 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov Citované ustanovenia: OSP, predpis č. 70/1967 Zb., zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/fda68f26-a9f6-427d-bf05-b1397119f0bf Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7013201513.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Sp/46/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013201513
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7013201513.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Jurajom Tymkom v právnej veci navrhovateľky U. S., bytom
Ľ. X, D., proti odporcovi Centrum právnej pomoci, kancelária Košice, so sídlom Moyzesova 18, Košice,
v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. 7485/2013 zo dňa 30.10.2013 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodnutie odporcu č. 7485/2013 zo dňa 30.10.2013 a vec mu v r
a c i a na ďalšie konanie.

Navrhovateľke n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím sp. zn. 7485/2013 zo dňa 30.10.2013 odporca podľa § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z.
o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.
z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský
zákon) v znení zákona č. 8/2005 Z. z., v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 327/2005 Z.
z.“) nepriznal navrhovateľke nárok na poskytovanie právnej pomoci.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporca citoval ustanovenie § 3 ods. 1, § 4 písm. i/, § 4 ods. 2,
§ 6 ods. 1, § 6a zákona č. 327/2005 Z. z. a konštatoval, že vzhľadom na skutočnosť, že vo veci, s ktorou
sa žiadateľka obrátila na centrum, nebola z nižšie uvedených dôvodov vylúčená zrejmá bezúspešnosť
sporu, čím žiadateľka nesplnila jednu z troch kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na právnu
pomoc, má centrum za to, že nie je nevyhnutne potrebné zaujať stanovisko k tomu, či žiadateľka spĺňa
podmienku stavu materiálnej núdze. Citoval ustanovenie § 8 zákona č. 327/2005 Z. z. a uviedol, že
žiadateľka v žiadosti o poskytnutie právnej pomoci v časti Povaha sporu uviedla: „Výpoveď z pracovného
pomeru.“ V časti Opis okolností sporu žiadateľka uviedla: „Nezákonný postup vo veci (nebol mi doručený
rozsudok do vlastných rúk) a tak mi bola odňatá možnosť podať žalobu, podala som dovolanie, KS
v Prešove zastavil konanie nezákonne a na základe nepravdivých skutočností“. V časti o protistrane
sporu uviedla: „Okresný súd KE II v spojení s KS KE“. V časti „C“ formulára „údaje o konaní“ žiadateľka
uviedla, že o pomoc žiada v rámci prebiehajúceho súdneho konania sp. zn. 3S/6/2011, ktoré je vedené
na Krajskom súde v Prešove. Odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že k žiadosti
nebol predložený žiadateľkou žiadny doklad, pričom v doplňujúcich informáciách k žiadosti uviedla, že
písomnosti k jej veci nemôže doručiť centru, nemá na to finančné prostriedky, centrum si má vyžiadať od
súdu fotokópiu súdneho spisu. Konštatoval, že žiadateľkou bolo dňa 19.09.2013 predložené rozhodnutie
Okresného súdu Košice II č. 1SprO/795/2008 zo dňa 29.12.2008 o skončení štátnozamestnaneckého
pomeru, ktorým bola žiadateľka odvolaná zo štátnozamestnaneckého pomeru ku dňu 11.01.2009 a
rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach č. 1SprO/109/09 zo dňa 10.02.2009, ktorým bolo zamietnuté



odvolanie žiadateľky proti rozhodnutiu Okresného súdu Košice II o skončení štátnozamestnaneckého
pomeru zo dňa 29.12.2008 č. 1SprO/795/2008 a toto rozhodnutie bolo potvrdené.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporca ďalej uviedol, že žiadosťou o súčinnosť požiadal dňa
30.09.2013 Krajský súd v Prešove o zaslanie dokladov zo spisu sp. zn. 3S/6/2011. Krajský súd v Prešove
odpoveďou zo dňa 14.10.2013 doručil centru dňa 21.10.2013 kópie listín:

- podanie žiadateľky označené ako dovolanie podané na Najvyšší súd SR dňa 09.08.2010.
V tomto podaní žiadateľka uvádza dôvody, pre ktoré nesúhlasí s rozhodnutím o skončení jej
štátnozamestnaneckého pomeru;

- vyjadrenie krajského súdu zo dňa 21.03.2011 k žalobe vo veci žalobkyne - žiadateľky proti žalovanému
Krajský súd v Košiciach o preskúmanie rozhodnutia vedenej na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn.
3S/6/2011.

Ďalej poukázal na to, že vo svojej odpovedi Krajský súd v Prešove zároveň uviedol, že vo veci rozhodol
bez nariadenia pojednávania. Preto bol dňa 28.10.2013 opätovne kontaktovaný centrom za účelom
zistenia stavu konania sp. zn. 3S/6/2011, v ktorom požiadala klientka o právnu pomoc. Súd uviedol, že
rozhodnutím zo dňa 22.03.2012 súd konanie zastavil, toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
22.05.2012. Najvyšší súd uznesením zo dňa 12.11.2012 odmietol odvolanie, toto rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 30.11.2012.

Odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej citoval ustanovenie § 244 ods. 1 až 3, § 247 ods.
1, § 246c O.s.p. a konštatoval, že žiadateľka sa podaním žiadosti o právnu pomoc domáha priznania
právnej pomoci v rámci správneho súdnictva vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia vydaného
súdom v rámci výkonu súdnej správy, ktoré je vedené na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 3S/6/2011.
Uvedené konanie bolo právoplatne skončené rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 12.11.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.11.2012. Ďalej uviedol, že Občiansky súdny
poriadok upravuje štyri opravné prostriedky - odvolanie, obnova konania, dovolanie a mimoriadne
dovolanie. Ustanovenie § 246c O.s.p. výslovne stanovuje, že proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, opravný prostriedok nie je prípustný. Uvedené zakotvila novela č. 273/2007 Z. z. s
účinnosťou od 01. júla 2007. Ide o rozhodovanie v správnom súdnictve, ktoré má osobitný režim oproti
civilnému procesu. Ďalej uviedol, že vo veci neprichádza do úvahy ani podanie ústavnej sťažnosti. V
tomto smere citoval ustanovenie § 49 a § 53 ods. 3 zákona č. 38/1993 Z. z..

Odporca v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že konanie vedené na Krajskom súde v Prešove pod
sp. zn. 3S/6/2011 bolo právoplatne skončené rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 12.11.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.11.2012. Lehota na podanie ústavnej
sťažnosti uplynula dňa 30.01.2013. Žiadateľka podala centru žiadosť o poskytnutie právnej pomoci dňa
05.09.2013, teda po uplynutí tejto lehoty.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného i z citovaných zákonných ustanovení odporca mal za to, že v
predmetnej právnej veci, s ktorou sa žiadateľka obrátila na centrum, nie je možné vylúčiť zrejmú
bezúspešnosť sporu v zmysle ustanovenia § 8 zákona č. 327/2005 Z. z.. Skutočnosť, že nejde o zrejme
bezúspešný spor, je jednou z podmienok na poskytnutie právnej pomoci.

Na základe priložených listinných dokladov mal odporca za preukázané, že žiadateľka nespĺňa
podmienku vylúčenia zrejmej bezúspešnosti sporu, ktorá je nevyhnutným predpokladom na poskytnutie
právnej pomoci v zmysle citovaných zákonných ustanovení. Nesplnenie hoci len jednej z podmienok pre
priznanie nároku na právnu pomoc má za následok negatívne rozhodnutie o poskytnutí právnej pomoci.

Vzhľadom na to, že odporca mal na základe údajov uvedených v žiadosti o poskytnutie právnej pomoci
a priložených listinných dôkazov preukázané, že žiadateľka nespĺňa podmienky na poskytnutie právnej



pomoci v zmysle citovaných zákonných ustanovení, nepriznal navrhovateľke nárok na poskytnutie
právnej pomoci.

Navrhovateľka sa včas podaným opravným prostriedkom domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia
odporcu a priznania jej právneho zástupcu. V celom rozsahu nesúhlasila s odôvodnením rozhodnutia
odporcu, pričom poukázala na to, že zo spisu je zrejmé, že o ustanovenie zástupcu z radov advokátov,
požiadala skôr a nie ako uvádza odporca, takže z jeho strany je toto tvrdenie nepravdivé. V tomto smere
poukázala na list odporcu sp. zn. 4336/13, 2441/13 zo dňa 05.06.2013. Konštatovala, že rozhodnutie
Krajského súdu v Košiciach č.k. 1SprO/109/09 zo dňa 10.02.2009 jej do dnešného dňa nebolo doručené
do vlastných rúk. Súd neakceptoval jej žiadosti a porušuje jej základné právo. Ďalej uviedla, že vo
veci podala na Najvyšší súd SR Bratislava mimoriadne dovolanie, v ktorom poukázala na nezákonný
postup Krajského súdu v Prešove, ktorý mal vo veci zbytočný prieťah. Taktiež poukázala na ďalší
nezákonný postup ohľadom prešetrenia spisu Okresného súdu Košice II sp. zn. 5T/130/2000, v ktorom
je preukázané, že chybu v tomto spise neurobila ona, ale sudkyňa a na základe podanej nepravdivej
informácie malo to dôvod na jej hodnotenie, potvrdené listom, v ktorom sa uvádza, kto chybu urobil
a ona za to trpí, bolo na ňu podané také nepravdivé hodnotenie, ktoré malo za následok skončenie
štátnozamestnaneckého pomeru a ona zostala bez zamestnania. Uvedený list jej nikto nechcel doručiť
a až v inom konaní požiadal súd Ministerstvo spravodlivosti a tento jej bol po štyroch rokoch zaslaný.
Z tohto dôvodu sa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia, aby za to, čo ona neurobila bola
postihnutá disciplinárna osoba, ktorá bola za túto chybu zodpovedná a nie zvaliť ju na nevinnú osobu,
ktorá na to doplatila aj so svojimi deťmi. Ďalej konštatovala, že odporca by sa mal zaoberať a podrobne
preskúmať celý obsah spisov a s jej podaniami, a tak by dospel k záveru, že na jej žiadosť by jej priznal
nárok na ustanovenie advokáta na poskytnutie právnej pomoci, kde aj uviedla meno advokáta, ktorého
žiadala, aby mohol konať v tejto veci.

V podanom opravnom prostriedku navrhovateľka ďalej uviedla, že Krajský súd v Prešove nebol schopný
na jej žiadosť zo dňa 04.03.2011 ustanoviť jej advokáta, ale až výzvou zo dňa 12.01.2012 jej centrum
dňa 30.10.2013 nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci, kde bol spôsobený zbytočný prieťah,
pričom prieťah spôsobili aj súdy a takýmto postupom podala sťažnosť aj na Ústavný súd SR, aby tento
stav napravil a zrušil rozhodnutia, ktorými jej bolo porušené základné právo na spravodlivý súdny proces
v tomto konaní, aj napriek tomu, že žiadosťou žiadala Krajský súd v Prešove, aby spis nebol predložený,
až keď vo veci podá písomné vyjadrenie a aj napriek tomu spis predložil a jej bolo odobraté základné
právo, nakoľko čakala na dôkazy, ktoré chcela predložiť do spisu. Bez ustanovenia právneho zástupcu,
ktorého potrebovala na právnu pomoc, ju tento súd poškodil a vedel ako to dopadne.

Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 16.12.2013 poukázal na dôvody, ktoré korešpondujú s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Ďalej uviedol, že navrhovateľka pri podávaní žiadosti o
poskytnutie právnej pomoci, uviedla len číslo konania na súde a tiež svoje vyjadrenia týkajúce sa
okolností skončenia jej pracovného pomeru a následkov, ktoré jej prinieslo, avšak spôsobom, ktorý
neumožňuje zistiť konkrétny stav konania, bez uvedenia skutočností potrebných pre riadne posúdenie
veci a zhodnotenie podmienky, či vec nie je zrejme bezúspešná. V žiadosti o poskytnutie právnej
pomoci centru priamo uviedla, že nemôže doručiť centru písomnosti týkajúce sa sporu, preto žiada
centrum, aby ju nevyzývalo na ich predloženie a odkazuje centrum, aby nahliadlo do jej spisov na súde
a požiadalo súd o vyhotovenie fotokópie celého spisu. Konštatoval, že nie je však úlohou centra, aby
postupovalo takýmto spôsobom, preskúmalo všetky spory žiadateľky, zabezpečilo fotokópie súdnych
spisov a následne rozanalyzovalo jej právne veci. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Ústavného
súdu SR II.ÚS/253/2013-24 zo dňa 25.04.2013. Ďalej uviedol, že centru je známa sociálna a finančná
situácia účastníkov konania, preto sa snaží žiadateľov o právnu pomoc nezaťažovať zbytočnými
výdavkami a zabezpečovať doklady aj dožiadaním o súčinnosť na dotknuté orgány. Avšak úlohou
žiadateľa je minimálne zrozumiteľne opísať svoj problém, uviesť všetky okolnosti sporu a uviesť v
akom štádiu sa spor nachádza. Žiadateľ spravidla tiež disponuje originálmi listín, ktoré môže predložiť
centru na nahliadnutie alebo vyhotovenie fotokópie. Konštatoval, že po preskúmaní veci centrum zistilo,
že v prípade navrhovateľky ide o zrejmú bezúspešnosť sporu už na prvý pohľad, keďže Občiansky
súdny poriadok vylučuje možnosť podávať opravné prostriedky proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky v správnom súdnictve a lehota na podanie ústavnej sťažnosti uplynula už niekoľko
mesiacov pred podaním žiadosti o právnu pomoc.



V závere uviedol, zákon č. 327/2005 Z. z. neumožňuje na základe svojich ustanovení Centru právnej
pomoci priznať nárok na právnu pomoc pre nesplnenie len čo i jednej z podmienok, preto centrum
považuje odvolanie navrhovateľky za nedôvodné.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi v
znení neskorších predpisov, tento zákon sa vzťahuje na poskytovanie právnej pomoci:

a) v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach,
rodinnoprávnych veciach, v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v týchto veciach aj v konaní
pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len „vnútroštátne spory“),

b) v cezhraničných sporoch v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach,
pracovnoprávnych veciach a v rodinnoprávnych veciach a

c) v azylových veciach, v konaní o administratívnom vyhostení a v týchto veciach aj v konaní pred súdom
v správnom súdnictve a v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky.

Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej
účasti, ak

a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a
nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom,

b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a

c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu
sporu vyčísliť v peniazoch.

Podľa ustanovenia § 8 citovaného zákona pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum
prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ
schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.

Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. na konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci a o
súvisiacich nárokoch podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, správny orgán je povinný zistiť presne a
úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je
viazaný len návrhmi účastníkov konania.

Podľa § 25 ods. 2, 4, 5 zákona č. 327/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov, štátne orgány, obce,
notári a iné právnické a fyzické osoby, ktoré z úradnej moci alebo vzhľadom na predmet svojej činnosti
vedú evidenciu osôb a majetku, sú povinné oznámiť centru na jeho písomnú žiadosť bezodplatné údaje
potrebné na účely rozhodovania podľa tohto zákona. Iné právnické alebo fyzické osoby, ktoré majú
údaje, listiny a iné veci, ktoré sú potrebné na účely rozhodovania podľa tohto zákona, ak to možno od
nich požadovať, sú povinné centru na jeho písomnú žiadosť bezodplatne poskytnúť údaje, vydať listiny
o veci. Osoby podľa ods. 2 až 4 sú povinné poskytnúť centru súčinnosť bez zbytočného odkladu.

Podľa článku 2 ods. 2 Ústavy, štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v
rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.



Centrum právnej pomoci je štátna rozpočtová organizácia, ktorá poskytuje právnu pomoc podľa tohto
zákona svojimi zamestnancami, určenými advokátmi a mediátormi (§ 5 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).
Nie je preto jeho úlohou automaticky prideľovať advokátov, ako sa domnieva navrhovateľka. Centrum
právnej pomoci, podobne ako predtým všeobecné súdy, skúma každú žiadosť žiadateľa a vyhodnocuje
ju z hľadiska splnenia podmienok podľa zákona o bezplatnej právnej pomoci, osobitne podmienok podľa
§ 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.. Zákon zároveň ustanovuje kritériá pre posudzovanie splnenia ním
ustanovených požiadaviek (§ 6a až § 8).

Pojem zrejmej bezúspešnosti v spore bol v našom právnom poriadku pôvodne obsiahnutý len v §
138 ods. 1 O.s.p. v súvislosti s posudzovaním žiadosti účastníka konania o oslobodení od platenia
súdnych poplatkov, keď O.s.p. pre priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov vylučuje zrejmé
bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Občiansky súdny poriadok však konkrétne neupravuje,
čo je potrebné pod týmto pojmom rozumieť. Zákon o bezplatnej právnej pomoci príkladmo uvádza, načo
je potrebné prihliadať pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu, keďže jednou z podmienok pre
priznanie tohto nároku je, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. Pri aplikácii § 138 O.s.p. všeobecné
súdy judikovali, že o zrejmú bezúspešnosť sa jedná najmä vtedy, ak už zo skutkových tvrdení žiadateľa
je nepochybné, že mu vo veci nemôže byť vyhovené.

Posudzovanie splnenia zákonných podmienok na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti podľa
§ 6 zákona č. 327/2005 Z. z. je výsledkom správnej úvahy správneho orgánu. Súd v preskúmavacom
konaní skúma to, či rozhodnutie správneho orgánu vydaného na základe správneho uváženia nevybočilo
z medzí a hľadísk stanovených zákonom. V prejednávanom prípade sú tieto upravené v § 6 ods. 1
v spojení s § 8 zákona č. 327/2005 Z. z., v ktorých ustanoveniach sú určené zákonné podmienky
pre možnosť poskytnutia právnej pomoci, vrátane podmienky, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu.
Správny orgán je v zmysle § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)
v znení neskorších predpisov v odôvodnení svojho rozhodnutia povinný uviesť, ako použil správnu
úvahu pri použití právnych predpisov, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov smerujúcich k
preukázaniu podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc, k objasneniu skutočného stavu veci a k
zisťovaniu podkladov pre rozhodnutie. Správny orgán pritom vykonáva dokazovanie podľa § 32 a nasl.
správneho poriadku, na ktoré použitie odkazuje § 25 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z..

Spornou skutočnosťou v prejednávanej veci je otázka posúdenia, či vo veci o preskúmavanie zákonnosti
rozhodnutia a postupu Krajského súdu v Košiciach č. 1SprO/109/2009 zo dňa 10.02.2009 v spojení s
rozhodnutím a postupom Okresného súdu Košice II č. 1Spr/795/2008 zo dňa 29.12.2008, ktoré je vedené
na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 3S/6/2011, možno vo vzťahu k navrhovateľke konštatovať
zrejmú bezúspešnosť (§ 8 zákona č. 327/2005 Z. z.), ktorá ju vylučuje z poskytnutia právnej pomoci
poskytovanej odporcom podľa zákona č. 327/2005 Z. z..

Skutočnosťou rozhodujúcou pre vyslovenie záveru o zrejmej bezúspešnosti navrhovateľky v konaní
vedenom na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 3S/6/2011 je podľa napadnutého rozhodnutia to,
že konanie vedené na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 3S/6/2011 bolo právoplatne skončené
rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 12.11.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 30.11.2012. Lehota na podanie ústavnej sťažnosti uplynula dňa 30.01.2013 a žiadateľka podala
centru žiadosť o poskytnutie právnej pomoci dňa 05.09.2013, teda po uplynutí tejto lehoty.

Odporca v napadnutom rozhodnutí vyslovenie tohto záveru odôvodnil priloženými listinnými dokladmi,
na základe čoho mal za preukázané, že navrhovateľka nespĺňa podmienku vylúčenia zrejmej
bezúspešnosti sporu, ktorá je nevyhnutným predpokladom na poskytnutie právnej pomoci.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že podkladom pre rozhodnutie odporcu bola tá skutočnosť, že konanie
vedené na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 3S/6/2011 bolo právoplatne skončené rozhodnutím
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 12.11.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
30.11.2012 a taktiež, že lehota na podanie ústavnej sťažnosti uplynula dňa 30.01.2012, pričom uvedené
mal odporca za preukázané na základe priložených listinných dokladov.



Krajský súd v Košiciach pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia odporcu zistil, že v spise odporcu sa
nenachádza rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3S/6/2011 zo dňa 22.03.2012 a taktiež ani
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 12.11.2012, teda nenachádzajú sa tie listiny,
ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia odporcu, a ktoré mali byť podľa odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia priložené v spise.

Odporca v rámci súčinnosti požiadal dňa 30.09.2013 Krajský súd v Prešove o zaslanie dokladov, pričom
Krajský súd v Prešove doručil odporcovi dňa 21.10.2013 kópie listín, a to podanie žiadateľky označené
ako dovolanie podané na Najvyšší súd SR dňa 09.08.2010, ako aj vyjadrenie Krajského súdu v Košiciach
zo dňa 21.03.2011 k žalobe, avšak tieto listiny neboli podkladom pre vydanie rozhodnutia odporcu.

V administratívnom spise odporcu sa nachádza záznam z telefonického rozhovoru zo dňa 28.10.2013,
z ktorého však vôbec nie je zrejmé kým bol vyhotovený, ktorého obsahom mali byť odporcom uvádzané
skutočnosti, týkajúce sa vyhodnotenia zrejmej bezúspešnosti navrhovateľky v konaní.

Podľa názoru súdu odporca mal k objasneniu skutočného stavu veci a k zisťovaniu podkladov pre
rozhodnutie vykonať dokazovanie podľa § 32 a nasl. správneho poriadku, na ktorého použitie odkazuje
§ 25 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z., teda vyžiadať si od Krajského súdu v Prešove listinné dôkazy, ktoré
mali byť podkladom jeho rozhodnutia, a to rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 22.03.2012,
ktorým malo byť konanie zastavené, ako aj uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 12.11.2012, ktorým
malo byť odvolanie navrhovateľky odmietnuté.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného je zrejmé, že odporca v danom prípade nepostupoval v súlade s
ustanovením § 32 ods. 1, 2 správneho poriadku, na ktorého použitie odkazuje § 25 ods. 1 zákona č.
327/2005 Z. z., a teda nezistil presne a úplne skutočný stav veci, pretože za tým účelom si nezaobstaral
potrebné podklady pre rozhodnutie, ktoré si bol oprávnený vyžiadať v zmysle § 25 ods. 2 zákon č.
327/2005 Z. z.. Dôkazy, ktoré odporca vyhodnotil, a ktoré boli podkladom pre vydanie napadnutého
rozhodnutia, nemajú oporu v obsahu predloženého administratívneho spisu.

Zároveň považuje súd za potrebné dodať, že pokiaľ by odporca pri vydaní napadnutého rozhodnutia
vychádzal zo záznamu z telefonického rozhovoru, z ktorého však nie je zrejmé, kto tento záznam
vyhotovil, a ktorý taktiež ani nebol odporcom vyhodnotený ako listinný dôkaz, tento záznam nemožno
považovať za takú listinu, ako to vyplýva z ustanovenia § 37 správneho poriadku.

Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami
napadnuté rozhodnutie odporcu podľa § 250q ods. 2 v spojení s ustanovením § 250j ods. 2 písm. b/, c/
O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude odporca povinný postupovať v intenciách
právneho názoru súdu vysloveného v tomto rozsudku (§ 250r O.s.p.).

Navrhovateľke ako úspešnej účastníčke konania súd náhradu trov konania nepriznal, keďže
navrhovateľka si právo na náhradu trov konania ani neuplatnila a tieto v spojitosti s podaným opravným
prostriedkom jej ani nevznikli (§ 250k ods. 1 O.s.p. za použitia § 250l ods. 2 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.



V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.