Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6S/222/2013 z 24. 9. 2014
Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 24. septembra 2014, sp. zn. 6S/222/2013, ECLI:SK:KSKE:2014:7013201181.1
Krajský súd Košice | 6S/222/2013 | ECLI:SK:KSKE:2014:7013201181.1 | 2014-09-24 | Rozsudok
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d380ae76-4149-4fe8-b85c-d2d9d9d3337e
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7013201181.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/222/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013201181
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7013201181.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Baranovej, členov senátu
JUDr. Valérie Mihalčínovej a JUDr. Milana Končeka, v právnej veci žalobcu J. X., bývajúceho v Y. R.,
J. Q. XXX/XX, zastúpeného JUDr. Blankou Nagyovou, advokátkou, so sídlom Košice, Štúrova 44, proti
žalovanému Slovenskému poľovníckemu zväzu, Poľovnícke združenie Branisko, so sídlom v Spišskom
Podhradí, zastúpeného advokátkou JUDr. Ľubomírou Bašistovou Virovou, so sídlom Spišská Nová Ves,
Zimná 62, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.j. 1/2013-DK, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Podľa § 250j ods.2 písm.c), d) O.s.p.  z r u š u j e  rozhodnutie žalovaného zo dňa 29.06.2013 č.
1/2013-DK v spojení s rozhodnutím výboru žalovaného zo dňa 20.05.2013 č. 1/2013 a vec   v r a c i
a  žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcovi  p r i z n á v a  právo na náhradu trov konania v sume 487,98 eur, ktorú je povinný žalovaný
zaplatiť do rúk právneho zástupcu žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca v žalobe zo 06.08.2013 uviedol, že je členom u žalovaného, ktorý na základe výsledkov
z rokovania svojej členskej schôdze konanej dňa 29.06.2013 vydal rozhodnutie zo dňa 29.06.2013
č.j. 1/2013-DK, ktorým nevyhovel odvolaniu žalobcu zo dňa 30.05.2013 proti rozhodnutiu výboru
Slovenského poľovníckeho zväzu, Poľovníckeho združenia Branisko, so sídlom v Spišskom Podhradí zo
dňa 20.05.2013 č. 1/2013-DK o uložení disciplinárneho trestu, a to vylúčenie z poľovníckeho združenia.
Žalobca konštatoval, že s týmito rozhodnutiami nesúhlasí a preto žiada, aby súd po preskúmaní ich
zákonnosti obe rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Podľa rozhodnutia výboru SPZ, PZ Branisko z 20.05.2013 č. 1/2013-DK bol žalobca v zmysle
ustanovenia § 33 písm.c) stanov SPZ a vo väzbe na neplatné stanovy SPZ, PZ Branisko zo dňa
28.02.2004 a podľa § 2 ods.1 písm.a) disciplinárneho poriadku SPZ uznaný vinným zo spáchania
disciplinárnych previnení podľa § 3 písm.a), b), c), d) disciplinárneho poriadku SPZ, ktorý spáchal tým,
že svojím konaním - zriadením vnadiska v lokalite Pod Pancovou v mesiacoch november a december
2012 bez vedomia a súhlasu užívateľa poľovného revíru a nedôvodným ohováraním členov PZ porušil
uvedené ustanovenia disciplinárneho poriadku SPZ. Menovaný týmto svojím konaním jednoznačne
koná proti záujmom poľovníckeho združenia, a to tým, že poľovnícke združenie ako užívateľa poľovného
revíru Granč - Petrovce vystavil možnému porušeniu zákona o poľovníctve, a následnému aj možnému
sankčnému postihu, ako aj tým, že porušil interné predpisy PZ, ktoré jednotlivým členom PZ bez súhlasu
orgánov PZ (výberu PZ alebo členskej schôdze PZ) neumožňujú svojvoľné budovanie poľovníckych
zariadení, zriaďovanie krmovísk a vnadísk, čím zároveň porušuje disciplínu v PZ. Menovaný ďalej
svojím konaním - ohováranie členov PZ, ako aj výboru PZ, v ktorom naďalej pokračuje, znevažuje ich
dôstojnosť a autoritu v PZ a narušuje medziľudské vzťahy v PZ. Za toto previnenie bolo žalobcovi podľa



ustanovení § 4 ods.1 písm.d) disciplinárneho poriadku SPZ vo väzbe na platné stanovy PZ uložený
úhrnný disciplinárny trest vylúčenie z poľovníckeho združenia. Žalobca v žalobe tvrdil, že uvedených
skutkov sa nedopustil a žalovaný v konaní nepreukázal, že porušil zákon o poľovníctve a nepreukázal
tiež, ktorý interný predpis porušil a v akej intenzite zriaďovaním poľovníckych zariadení, krmovísk a
vnadísk, a neuviedol tiež, ani nepreukázal, za akých okolností a kedy, prípadne menovite ktorých členov
ohováral, a tým znevažuje ich dôstojnosť a autoritu. Žalobca poukázal na odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia, v ktorom žalovaný uviedol jeho výpoveď, že v mesiacoch november až december 2012 v
lokalite Pod Pancovou len kŕmil asi 2x, a to raz chlebom a raz jablkami, ale nie vnadil. V knihe návštev
poľovného revíru bol žalobca zapísaný v lokalite Pod Pancovou a účel návštevy uviedol postrieška, a
nie lov. Dôkaz o tom, že žalobca skutočne lovil, alebo ulovil zver v mesiacoch november a december
2012 práve v časti poľovného revíru lokalite Pod Pancovou, žalovaný žalobcovi nepredložil. Preto
žalobca považuje za nedôvodný a žalovaným vymyslený a vykonštruovaný skutok vo veci údajného
neoprávneného zakladania vnadiska. Žalobca konštatoval, že ustanovenie § 61 ods.1 a 2 zákona č.
274/2009 Z.z. o poľovníctve upravujú čo je vnadisko a aké podmienky musí spĺňať, a to aj v súlade s
predpismi Európskej únie. Užívateľ poľovného revíru je povinný viesť na mape revíru miesta, ktoré sa
využíva na vnadiská. Z vykonávacej vyhlášky č. 344/2009 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon o poľovníctve
a z ustanovenia § 37 ods.1 vyplýva, že vnadiská môžu zriaďovať len v poľovnom revíri, v ktorom
je plánovaný chov a lov tejto zveri, najviac jedno vnadisko na 300 ha poľovnej plochy. V poľovných
oblastiach s chovom jelenej zveri sa vnadiská zriaďujú len v čase od 16. júla do 31. decembra. Žalobca
ďalej uviedol, že podľa zaužívanej poľovníckej praxe akceptovanej SPZ tiež platí, že na vnadenie diviačej
zveri možno použiť jadrové krmivo, vrátane obilného odpadu, ktoré sa zapracuje do pôdy alebo prikryje
brvnami alebo vloží do technického zariadenia. Preto, keď sa žalobca pred výborom žalovaného vyjadril,
že asi 2x kŕmil chlebom a jablkami, nemožno toto konanie žalobcu považovať za neoprávnené založenie
vnadiska žalobcom na vnadenie diviačej zveri, tak ako mu to žalovaný vyčíta vo svojom rozhodnutí.
Žalobca ďalej poukázal na to, že sa do knihy návštev revíru u žalovaného riadne zapisoval keď sa v
poľovnom revíri nachádzal so zbraňou, tak ako to vyplýva zo zákona o poľovníctve, a preto žalovaný
nemal žiadny dôvod na disciplinárne stíhanie vymysleným vnadením, lebo žalobca nijako neporušil
disciplínu člena u žalovaného.

Žalobca ďalej namietal, že uloženie disciplinárneho trestu žalovaný odôvodnil tým, že prihliadol
na to, že žalobca bol dňa 25.03.2010 disciplinárne stíhaný a potrestaný za porušenie domáceho
poriadku pozastavením lovu úžitkovej a škodnej zveri do konca roku 2010, pričom bol iba vykonaný
so žalobcom pohovor, o čom bolo vyhotovené uznesenie zo zasadnutia výboru. Žalobca tvrdí v
žalobe, že o tomto disciplinárnom opatrení nebol náležite upovedomený, lebo rozhodnutie o uložení
disciplinárneho trestu mu nebolo doručené. Rovnako nemal žalobca vedomosť o ďalšom žalovaným
uvádzanom disciplinárnom treste v zmysle uznesenia výboru z 02.05.2011, ktorým mal byť žalobca
riešený pred výborom žalovaného napomenutím a varovaním za porušenie domáceho poriadku a za
ohováranie členov výboru žalovaného. Ani v tomto prípade mu nebolo doručené rozhodnutie o uložení
disciplinárneho trestu, čo žalobca namietal aj v podanom odvolaní.

Žalobca napokon popieral aj spáchanie tohto skutku, a to ohováranie členov žalovaného a výboru
žalovaného, pričom poukázal aj na to, že v rozhodnutí sa konkrétne neuvádza, kedy, kde a koho mal
svojimi výrokmi a pred akými subjektami ohovárať, prípadne v akom smere. Aj tento skutok považuje
žalobca za vykonštruovaný.

Žalobca ďalej v žalobe poukazoval na to, že v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia sa uvádza, že
výbor žalovaného sa v súvislosti so skutkom pytliactva, ktorý sa mal udiať dňa 23.04.2013 v časti lokality
Rybníček v čase od 18:00 do 19:30 hod. do ukončenia vyšetrovania orgánmi činnými v trestnom konaní
sa s okamžitou platnosťou žalobcovi sťahuje vydané povolenie na lov zveri až do odvolania, a to v súlade
s ustanovením § 33 písm.e) stanov SPZ po väzbe na stanovy žalovaného. Prvostupňový správny orgán
však tento skutok neuviedol do výroku rozhodnutia, pričom bol za tento skutok potrestaný, hoci v čase
vydania rozhodnutia sa ešte len prešetroval, pričom žalobca nebol ani do dňa podania žaloby nikdy z
tohto skutku obvinený.

Napokon žalobca konštatoval, že z ustanovenia § 32 ods.3 písm.c), d) stanov SPZ vyplýva, že
na platnosť rozhodnutia v odvolacom konaní o vylúčenie člena PZ a o zamietnutí odvolania proti
disciplinárnemu rozhodnutiu vynesenému výborom PZ je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny
všetkých členov PZ.



Žalovaný na odvolanie žalobcu zo dňa 30.05.2013 rozhodol svojím rozhodnutím z 29.06.2013 tak,
že odvolaniu žalobcu nevyhovel. V odôvodnení tohto rozhodnutia žalovaný poukázal na stanovy SPZ
v spojení so stanovami žalovaného, ktoré neboli už platné, a preto toto rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci, lebo došlo k porušeniu zákona o poľovníctve a platných stanov
SPZ s intenzitou spochybňujúcou zákonnosť postupu a konania žalovaného a jeho rozhodovania ako
celku. Pokiaľ ide o hlasovanie v dôvodoch rozhodnutia žalovaný uvádza, že z celkového počtu 43 členov
žalovaného sa na členskej schôdzi zúčastnilo 35 členov. V tajnom hlasovaní o odvolaní žalobcu sa za
vyhovenie odvolaniu vyslovilo 15 členov žalovaného. Ďalej sa konštatuje, že keďže si za vyhovenie
odvolaniu nehlasovala nadpolovičná väčšina všetkých členov žalovaného, členská schôdza odvolaniu
nevyhovela a rozhodla tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, čo žalobca považuje za
nepravdivé tvrdenie žalovaného. Na členskej schôdzi konanej dňa 29.06.2013 totiž neboli prítomní všetci
členovia žalovaného v počte 43 členov, a preto nemohli o odvolaní žalobcu rozhodnúť nadpolovičnou
väčšinou všetci členovia žalovaného tak, ako sa to predpokladá podľa ustanovenia § 32 ods.3 písm.c)
a d) platných stanov SPZ z 01.07.2012, lebo na členskej schôdzi bolo prítomných len 35 členov
žalovaného. Aj keď zo zúčastnených členov nehlasovalo za vyhovenie odvolania žalobcu 20 členov,
nie je to nadpolovičná väčšina zo všetkých členov žalovaného, t.j. 22 členov. Za týchto okolností preto
rozhodnutie žalovaného o odmietnutí odvolania s prihliadnutím na citované ustanovenie platných smerov
SPZ je neplatné. Z uvedených dôvodov žalobca je toho názoru, že sú tu dôvody na zrušenie rozhodnutia
žalovaného, ako aj rozhodnutia výboru žalovaného, ktoré sú uvedené v § 250j ods.2 písm.a) - e) O.s.p.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe konštatoval, že podľa jeho názoru výkon členských práv
v poľovníckom združení nemá verejnoprávny charakter, a preto rozhodnutia orgánov poľovníckeho
združenia týkajúce sa členských práv jednotlivca vyplývajúci z vnútorných noriem poľovníckeho
združenia nemajú verejnoprávny charakter, a preto nie sú spôsobilým predmetom súdneho prieskumu
podľa piatej časti O.s.p. Konštatoval, že rozhodnutia orgánov poľovníckeho združenia vydané v
disciplinárnom konaní vedenom proti členovi PZ síce sú rozhodnutiami o právach a povinnostiach tohto
člena ako fyzickej osoby, nie sú však rozhodnutiami v oblasti verejnej správy. Vzhľadom na to, že
vzťah poľovníckeho združenia a jeho člena je vzťahom súkromno-právnym, ktorý nespadá do oblasti
verejnej správy, nemôže rozhodnutia orgánov poľovníckeho združenia podliehať súdnemu prieskumu
v správnom súdnictve.

Žalovaný ďalej uviedol, že v prípade, ak by súd prijal za správny názor žalobcu, že výbor a členská
schôdza PZ Branisko sú v procese prijímania rozhodnutia o disciplinárnom treste správnymi orgánmi
v zmysle ustanovenia § 244 ods.1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku, žalovaný uviedol, že sa
nestotožňuje ani s ďalšími tvrdeniami žalobcu, ktoré uviedol v podanej žalobe.

Konštatoval, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa
29.06.2013 bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu. Tvrdenie žalobcu, že činnosť
žalovaného sa riadi stanovami zo dňa 28.02.2004, ktoré nie sú v súlade so stanovami SPZ zo dňa
01.07.2012, nie je pravdivé, pretože členská schôdza žalovaného na svojom zasadnutí konanom dňa
29.12.2012 prijala v zmysle ustanovenia § 39 ods.4 stanov SPZ zo dňa 01.07.2013 rozhodnutie o
schválení nových stanov PZ Branisko zosúladených s platnými stanovami SPZ. Disciplinárne konanie
proti žalobcovi bolo vykonané za účinnosti stanov PZ Branisko, ktoré sú v súlade s platnými právnymi
predpismi, ako aj stanovami SPZ zo dňa 01.07.2012.

Ďalej uviedol, že žalobca dňa 06.05.2013 prevzal predvolanie na zasadnutie výboru PZ Branisko na deň
13.05.2013, ktorého obsahom je v podstate oznámenie o začatí disciplinárneho konania proti žalobcovi
pre podozrenie z porušenia interných predpisov PZ Branisko dvoma skutkami, a to návšteva revíru dňa
23.04.2013 v lokalite Rybníček v čase od 18:00 - 19:30 hod., kde sa stal skutok pytliactva, a neoprávnené
založenie vnadiska na lov zveri v lokalite Pod Pancovou - Zapač v mesiaci november - december
2012 bez súhlasu poľovného hospodára a užívateľa revíru. Z vyjadrenia žalobcu k prvému skutku,
ktoré je uvedené v zápisnici z tohto zasadnutia, vyplýva, že žalobca v rámci vysvetlenia jeho návštevy
poľovného revíru v lokalite Rybníček dňa 23.04.2013, spáchanie skutku pytliactva poprel. Vzhľadom na
to, že predmetný skutok pytliactva bol v čase disciplinárneho konania predmetom vyšetrovania orgánov
činných v trestnom konaní, výbor PZ Branisko rozhodol o dočasnom odňatí povolenia na lov žalobcovi,
a to až do skončenia vyšetrovania v tejto trestnej veci. Tento spôsob vybavenia veci však nie je možné
považovať za rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu podľa § 4 disciplinárneho poriadku SPZ, ale za



realizáciu právomocí orgánu žalovaného vyplývajúcu z ustanovenia § 33 písm.e) stanov SPZ v spojení
so stanovami PZ Branisko zo dňa 29.12.2012. V disciplinárnom rozhodnutí č. 1/2013-DK preto výbor
PZ Branisko o uvedenom skutku už nerozhodoval, a ani disciplinárny trest žalobcovi za tento skutok
neukladal, čo vyplýva aj z výrokovej vety rozhodnutia.

K druhému skutku neoprávneného zriadenia vnadiska na lov zveri v lokalite Pod Pancovou bez súhlasu
a vedomosti užívateľa poľovného revíru žalobca uviedol, že v danej lokalite len tak kŕmil asi 2x, a to
raz chlebom a raz jablkami. Tvrdenie žalobcu, že v danej lokalite nebol v období mesiacov november a
december loviť, bolo vyvrátené vykonaním iného dôkazu, a to oboznámením so zápisom v knihe návštev
poľovného revíru, z ktorého vyplýva, že minimálne v dňoch 19.12.2012 a 20.12.2012 bol žalobca loviť
v lokalite Pod Pancovou, pričom spôsob poľovania uviedol postrieška. Žalobca teda sám potvrdil, že v
tejto lokalite vykladal návnadu s cieľom prilákať zver a vykonanie lovu v tejto lokalite v danom období
bolo žalobcovi preukázané zápisom v knihe návštev poľovného revíru. Žalovaný každoročne oznamuje
Obvodnému lesnému úradu v Poprade zoznam vnadísk na diviačiu zver zriaďovaných v jednotlivých
lokalitách poľovného revíru, ktorého je užívateľom. Lokalita Pod Pancovou dlhodobo nepatrí v revíri
žalovaného medzi miesta, na ktorých je povolené vnadiská zriaďovať. Žalovaný konštatoval, že okrem
skutočnosti, že žalobca zriadil vnadisko na miesta, ktoré u žalovaného nie je na tento účel určené,
vnadisko zriadil v rozpore s postupom stanoveným v žalobe citovanými ustanoveniami príslušných
právnych predpisov. Porušením všeobecne záväzných právnych predpisov o poľovníctve týkajúcich
sa zriaďovania vnadiska na lov zveri zo strany žalobcu, došlo zároveň aj k porušeniu stanov v SPZ
a stanov PZ Branisko, ktoré sú interným predpisom tohto poľovníckeho združenia. Týmto konaním
žalobca zároveň porušil členskú disciplínu PZ a konal proti záujmom žalovaného, keďže dôsledkom
nedovoleného konania žalobcu mohol byť sankčný postih zo strany príslušného orgánu štátnej správy na
úseku poľovníctva. Výbor PZ Branisko mal zároveň v disciplinárnom konaní za preukázané, že žalobca
znevažuje dôstojnosť a autoritu jednotlivých členov PZ, opakovaným a pokračujúcim ohováraním, čím
narušuje medziľudské vzťahy v PZ Branisko.

S prihliadnutím na tieto skutočnosti, výbor žalovaného ako prvostupňový disciplinárny orgán uznal
žalobcu za vinného zo spáchania disciplinárneho previnenia podľa § 3 písm.a), b), c), d) disciplinárneho
poriadku SPZ, za čo mu podľa § 4 ods.1 písm.d) disciplinárneho poriadku SPZ uložil úhrnný disciplinárny
trest spočívajúci vo vylúčení z poľovníckeho združenia. Trest bol žalobcovi ukladaný aj s prihliadnutím na
skutočnosť, že žalobca bol zo strany PZ Branisko disciplinárne potrestaný z dôvodu porušenia interných
predpisov, aj rozhodnutiami výboru PZ Branisko zo dňa 25.03.2010 a 02.10.2011. Písomné vyhotovenie
disciplinárneho rozhodnutia č. 1/2013-DK obsahuje náležitosti stanovené disciplinárnym poriadkom SPZ
a stanovami PZ Branisko zo dňa 29.12.2012 a bolo žalobcovi doručené do vlastných rúk dňa 23.05.2013.

Odvolanie žalobcu bolo prejednané členskou schôdzou žalovaného dňa 29.06.2013, na ktorej sa
žalobca osobne zúčastnil. Podľa ustanovenia § 32 ods.2 a 3 písm.c), b) stanov SPZ zo dňa 01.07.2012 v
spojení s ustanovením § 2 ods.1 a § 12 ods.4 disciplinárneho poriadku SPZ a stanovami PZ Branisko zo
dňa 29.12.2012 členská schôdza ako druhostupňový disciplinárny orgán rozhoduje o odvolaniach proti
rozhodnutiam výboru PZ o uložení disciplinárneho trestu, pričom súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých
členov PZ je potrebný a platnosť rozhodnutia členskej schôdze v odvolacom konaní o vylúčenie člena
PZ a o zamietnutí odvolania proti disciplinárnemu rozhodnutiu vynesenému výborom PZ.

Zároveň podľa článku XII. (odvolanie) ods.4 a 5 v časti stanov PZ Branisko zo dňa 29.12.2012 označenej
ako „členská disciplína“ členská schôdza ako odvolací orgán odvolanie zamietne, ak bolo podané
oneskorene, podala ho neoprávnená osoba, alebo zistí, že odvolanie je neopodstatnené. Ak členská
schôdza nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých členov PZ odvolaniu vyhovie z dôvodov, že skutok sa
nestal, uvedeným skutkom neboli porušené príslušné predpisy, lebo nie je možné preukázať, že uvedený
skutok spáchal obvinený člen PZ, v uznesení členskej schôdze sa uvedie, že konanie proti členovi sa
zastavuje.

Z označených platných a účinných predpisov SPZ a PZ Branisko vyplýva, že o vylúčení člena
poľovníckeho združenia v odvolacom konaní je možné rozhodovať formou rozhodnutia členskej schôdze
o zamietnutí odvolania proti disciplinárnemu rozhodnutiu vynesenému výborom PZ, alebo formou
rozhodnutia o vyhovení tomuto odvolaniu. Jedna i druhá forma rozhodnutia členskej schôdze o odvolaní
sa vyznačuje potrebou konsenzuálneho prejavu vôle aspoň nadpolovičnej väčšiny všetkých členov
poľovníckeho združenia potrebného pre ich prijatie.



Zo zápisnice z mimoriadnej členskej schôdze konanej dňa 29.06.2013, na ktorej rozhodovala o odvolací
žalobcu, vyplýva, že z dvoch uvedených prípustných foriem rozhodovania členská schôdza rozhodovala
o vyhovení odvolania žalobcu. Z celkového počtu 43 členov PZ Branisko bolo pre prijatie takéhoto
rozhodnutia potrebný súhlas aspoň 22 členov. Na uvedenej mimoriadnej členskej schôdzi sa zúčastnilo
35 členov PZ Branisko, z ktorých za vyhovenie odvolaniu hlasovalo len 15 členov. Členská schôdza
teda neprijala rozhodnutie, ktorým by odvolaniu žalobcu vyhovelo, čím fakticky potvrdila disciplinárne
rozhodnutie výboru PZ Branisko. Vzhľadom na uvedené žalovaný považuje námietku žalobcu ohľadom
hlasovania o vylúčení z členstva poľovníckeho združenia za neopodstatnenú.

Žalovaný ďalej uznal námietku žalobcu, že žalovaný v písomnom vyhotovení rozhodnutia nesprávne
poukázal na ustanovenie § 15 ods.3 písm.e) stanov SPZ a ustanovenie § 20 ods.7 stanov SPZ, v ktorej
v čase vynesenia tohto rozhodnutia už neboli v platnosti, čo však považuje za zrejmú nesprávnosť tohto
rozhodnutia. Uvedené pochybenie samo o sebe nemá vplyv na vecnú správnosť tohto rozhodnutia a
nemalo za následok nesprávne právne posúdenie veci, či nezákonnosť postupu konania a rozhodnutia
žalovaného ako celku. Je zrejmé, že o odvolaní žalobcu rozhodoval príslušný orgán podľa ustanovenia §
32 platných stanov SPZ v spojení s § 2 ods.1 disciplinárneho poriadku SPZ a stanovy daný PZ Branisko
zo dňa 29.12.2012 (časť označená ako „členská schôdza“) postupom podľa ustanovenia § 32 ods.2
a 3 písm.c), d) stanov SPZ zo dňa 01.07.2012 v spojení s ustanovením § 12 ods.4 disciplinárneho
poriadku SPZ a článku XII. (odvolanie) ods.4 a 5 časti stanov PZ Branisko zo dňa 29.12.2012 označenej
ako „členská disciplína“. Žalobca bol od začiatku disciplinárneho konania uzrozumený so skutkami,
ktoré sa mu kladú za vinu v jednotlivých štádiách disciplinárneho konania, mal možnosť sa k nim
vyjadriť, navrhovať a predkladať dôkazy. Mal možnosť zúčastniť sa disciplinárneho konania osobne.
Žalovaný je preto toho názoru, že disciplinárne konanie proti žalobcovi zodpovedalo všeobecným
princípom správneho (disciplinárneho) trestania a v jeho priebehu nedošlo k porušeniu základných
procesných práv žalobca ako účastníka. Navrhol preto, aby súd podľa § 250v ods.3 O.s.p. zastavil
konanie, pretože smeruje proti rozhodnutiam, ktoré nemôžu byť predmetom preskúmavania v správnom
súdnictve, eventuálne navrhol, aby súd žalobu podľa § 250j ods.1 O.s.p. zamietol.

Súd podľa § 244 a nasl. O.s.p. preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného a oboznámil sa
s administratívnym spisom, pričom dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

Podľa ustanovenia § 244 ods.1, 2, 3, 6 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe
žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutia a postupov orgánov verejnej správy.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutia a postupov orgánov štátnej správy,
orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj
fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických
osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“).

Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako
aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo
právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických
osôb, alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho
nečinnosť.

Primerane podľa ustanovení tejto časti konajú a rozhodujú súdy aj vtedy, ak to ustanoví osobitný predpis,
alebo ak preskúmania rozhodnutí orgánov verejnej správy vyplýva z medzinárodných zmlúv, ktorými je
Slovenská republika viazaná.

Podľa § 32 ods.1 a 2 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej iba „zákon o poľovníctve“) na účely tohto zákona sa poľovníckou organizáciou rozumie právnická
osoba zriadená podľa tohto zákona, ktorá:
a) je neziskovou organizáciou, ktorá združuje občanov Slovenskej republiky, ktorí sú držiteľmi poľovných
lístkov, a iné fyzické osoby na účel ochrany a presadzovania oprávnených záujmov svojich členov na
úseku poľovníctva,
b) má sídlo na území Slovenskej republiky,
c) je zapísaná v centrálnom registri, ktorý vedie ministerstvo,



d) riadi svoju činnosť stanovami, ktoré musia byť v súlade s týmto zákonom a ostatnými, všeobecne
záväznými právnymi predpismi.

Poľovnícka organizácia môže mať svoje organizačné zložky. Základnými organizačnými zložkami
slovenského poľovníckeho zväzu sú v zmysle stanov poľovnícke združenia. Preskúmateľnosť
rozhodnutí poľovníckeho združenia v správnom súdnictve bola predmetom posudzovania a
rozhodovania viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu SR (1Sžr/56/2011, 1Sžr/159/2011, 2Sdo/4/2012,
6Nds/1/2014), z ktorých vyplýva, že poľovnícke združenie ako subjekt práva má samosprávny a
združovací charakter a výkon poľovníckeho práva je výlučne a nutne viazaný na členský princíp.
Rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní je rozhodnutím zasahujúcim do práva fyzickej osoby -
člena poľovníckeho združenia a nemôže byť preto vylúčené zo súdneho prieskumu.

V preskúmavanej veci ide o disciplinárne previnenie žalobcu a uloženie disciplinárneho opatrenia -
vylúčenie z členstva poľovníckeho združenia. Ide o veci trestného charakteru, a preto je nevyhnutné
dodržiavať rovnaký postup v sankčných veciach, t.j. postupovať podľa ustanovení správneho poriadku
a v konaní postupovať v dvoch stupňoch a rozhodnutia preskúmať súdom v správnom súdnictve tiež
v dvoch stupňoch.

Súd považuje žalobnú námietku žalobcu, že rozhodnutie výboru SPZ, Poľovníckeho združenia Branisko
z 20.05.2013 č. 1/2013-DK za nezrozumiteľné pre nedostatok dôvodov a dôkazov, za opodstatnenú.
Výrok tohto rozhodnutia, ktorý obsahuje dva skutky, je nekonkrétny, nie je v ňom uvedený dostatočne
presne čas spáchania disciplinárneho previnenia, nie je konkretizovaný spôsob spáchania tohto
previnenia, a čo sa týka druhého skutku, ani konanie žalobcu kvalifikované ako disciplinárne previnenie
smerovalo. Hoci žalobca do zápisnice uviedol, že v danej lokalite iba kŕmil, a to 2x - raz chlebom a raz
jablkami, z rozhodnutia, ani z obsahu administratívneho spisu nie je zrejmé, akým spôsobom zriadiť
vnadisko, a či zodpovedalo ustanoveniu § 61 ods.1 zákona o poľovníctve. Druhý skutok týkajúci sa
ohovárania členov výboru a poľovníckeho združenia, neobsahuje údaje o tom, kedy sa tohto skutku
mal žalobca dopustiť, voči ktorým členom a akým spôsobom. Takto uvedený skutok je nekonkrétny
a nezodpovedá zákonným požiadavkám uvedeným v § 47 ods.2 zákona č. 71/1967 Zb. v znení
neskorších predpisov, podľa ktorého výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia
právneho predpisu, podľa ktorého a rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy
konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť plnenia, orgán na to lehotu.

Z judikatúry Najvyššieho súdu SR vyplýva, že v rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské
konanie právna teória rozoznáva trestné činy, priestupky, iné správne delikty, ďalšie špecifikácie, ešte
správne disciplinárne delikty a správne delikty poriadkové. Rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými
druhmi deliktov podľa závažnosti je miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti vyjadrenej v znakoch
skutkovej podstaty, u iných správnych deliktoch a disciplinárnych deliktoch ešte aj okruh subjektov, ktoré
sa deliktu môžu dopustiť.

Okrem trestných činov a priestupkov široká oblasť ďalších správnych deliktov a disciplinárnych deliktov
nemá jednoznačné vymedzenie výroku rozhodnutia na ustanovenie § 47 ods.2 správneho poriadku.
Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia v správnom delikte musí spočívať v špecifikácii
deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. Tento záver je vyvoditeľný
priamo z ustanovenia § 47 ods.2 správneho poriadku, pretože v rozhodnutiach, ktoré má trestný
charakter, je nevyhnutné vymedziť presne za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. To možno
zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu
jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol
byť zamenený s iným. Takáto miera podrobností je nevyhnutná pre celé sankčné konanie, a to
najmä z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu za rovnaký skutok, pre vylúčenie
prekážky veci rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania a to aj pre zabezpečenie riadneho
práva na obhajobu. Záver o nevyhnutnosti úplnej špecifikácie disciplinárneho deliktu je v súlade i s
medzinárodným záväzkom SR, keďže aj na rozhodovanie o týchto deliktoch dopadajú požiadavky článku
6 ods.1 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách (publikovaný pod č. 209/1992 Zb.).
Dohovor v článku 6 ods.1 uvádza „akékoľvek trestné obvinenie“, treba poskytnúť záruku tomu, kto je



obvinený v trestnom konaní, ako aj v správnom konaní pre podozrenie zo spáchania správneho deliktu.
Takto vykladá dohovor stabilne aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva. Z uvedeného je potom
treba vyvodiť, že výrok rozhodnutia o postihu za disciplinárne previnenie musí obsahovať popis skutku
s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne aj uvedenie iných skutočností, ktoré sú
potrebné k tomu, aby nemohol byť zamenený iným. Ak správny orgán neuvedie tieto náležitosti do výroku
svojho rozhodnutia, podstatne poruší ustanovenia o správnom konaní (rozsudok Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 8Sžo/28/2007).

Preskúmavané rozhodnutie žalovaného je podľa názoru súdu nepreskúmateľné aj z dôvodu, že výrok
rozhodnutia je v rozpore s dôvodmi. V odôvodnení rozhodnutia sa totiž správne orgán zaoberal aj tretím
skutkom, ktorý disciplinárny orgán kvalifikoval ako pytliactvo, ku ktorému malo dôjsť dňa 23.04.2013 v
lokalite Rybníček v čase od 18:00 - 19:30 hod. Pretože tento skutok prešetrujú orgány činné v trestnom
konaní a žalobca je nahlásený ako podozrivý, výbor sa uzniesol, že až do skončenia veci s okamžitou
platnosťou sťahuje menovanému vydanie povolenia na lov zveri až do odvolania v súlade s ustanovením
§ 33 písm.e) stanov SPZ vo väzbe na stanovy PZ.

Podľa § 33 písm.e) stanov SPZ výkonným orgánom PZ je výbor PZ, ktorý rozhoduje o odňatí
povolenia na lov zveri vydaného užívateľom poľovného revíru; odvolanie alebo sťažnosť proti takémuto
rozhodnutiu výboru nemá odkladný účinok.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že o odňatí povolenia na lov zveri sa musí rozhodnúť vo forme
správneho rozhodnutia, ktoré musí mať všetky náležitosti uvedené v § 47 zákona o správnom konaní
a príslušných ustanovení disciplinárneho poriadku.

Uloženie disciplinárneho trestu vylúčenie z poľovníckeho združenia podľa § 4 ods.1 písm.d)
disciplinárneho poriadku SPZ správny orgán odôvodnil tým, že žalobca bol 25.03.2010 stíhaný výborom
potrestaný za porušenie disciplinárneho poriadku pozastavením lovu úžitkovej aj škodnej zveri do
konca roku 2010. Zároveň s ním bol urobený pohovor, o čom je vyhotovené uznesenie z výboru
podpísané predošlým predsedom poľovníckeho združenia. V roku 2011 bol žalobca výborom PZ riešený
dňa 02.05.2011, a to pre porušovanie disciplinárneho poriadku a ohováranie členov výboru. Výbor
uložil žalobcovi napomenutie a varovanie, že ak sa počas ďalšieho pôsobenia dopustí porušenia
disciplinárneho poriadku a stanov SPZ, bude bezpodmienečne z poľovníckeho združenia vylúčený.

V administratívnom spise žalovaného sa nachádza uznesenie PZ Branisko z 02.05.2011. Dôvodom
zasadnutia výboru bolo predvolanie žalobcu pre porušovanie poľovníckeho etického kódexu a informácie
o ohováraní členov výboru, t.j. tajomníka PZ a poľovného hospodára. Po vysvetlení si určitých nejasností
a nie vždy presných informácií sa výbor uzniesol na rozhodnutí, že s prihliadnutím na vysvetlenie žalobcu
sa mu dáva napomenutie a varovanie, že ak počas svojho ďalšieho pôsobenia poruší domáci poriadok
alebo stanovy Slovenskej poľovníckej komory, či Slovenského poľovníckeho združenia, bude vylúčený.
V spise sa tiež nachádza uznesenie výboru Poľovníckeho združenia Branisko zo dňa 25.03.2010, v
ktorom sa okrem iného konštatuje, že žalobcovi výbor PZ pozastavuje odstrel trofejovej a úžitkovej zveri
do konca roka 2010 mimo spoločných poľovačiek a odstrelu škodnej zveri z dôvodu porušenia domáceho
poriadku.

Podľa § 4 ods.3 disciplinárneho poriadku SPZ vylúčiť z poľovníckeho združenia možno len člena,
ktorý hrubo alebo opätovne do 5 rokov od predchádzajúceho právoplatného disciplinárneho trestu
uloženého poľovníckym združením porušil stanovy SPZ, interné predpisy PZ, alebo predpisy upravujúce
výkon práva poľovníctva a predpisy súvisiace s výkonom práva poľovníctva, alebo si dlhodobo neplní
povinnosti voči PZ, alebo konal v rozpore so záujmami PZ. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že
uložiť disciplinárny trest vylúčenie z poľovníckeho združenia je možné iba za podmienok hrubého alebo
opätovného porušenia stanov SPZ, interných predpisov alebo predpisov upravujúcich výkon práva
poľovníctva, a predpisy súvisiace s výkonom práva poľovníctva, alebo ak si dlhodobo neplní povinnosti



voči PZ, alebo konal v rozpore so záujmami PZ. Vzhľadom na to, že predchádzajúce postihy u žalobcu
neboli uložené vo forme rozhodnutia, ktoré by žalobcovi bolo riadne doručené, a proti ktorému by mal
právo podať opravný prostriedok, nebola splnená podmienka uvedená v citovanom ustanovení § 4 ods.3
disciplinárneho poriadku SPZ. Správny orgán uloženie disciplinárneho trestu odôvodnil opakovaným
porušovaním domáceho poriadku zo strany žalobcu a s ďalšou podmienkou, t.j. hrubé porušenie stanov
SPZ, atď., sa vo svojom rozhodnutí nezaoberal, a teda ju ani neodôvodnil. Podľa názoru súdu pre
uloženie trestu vylúčenie z PZ neboli splnené podmienky, ktoré sú uložené v disciplinárnom poriadku, a
preto aj v tejto časti je potrebné rozhodnutie považovať za nezákonné.

Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že žalovaný rozhodoval na základe neplatných stanov, ktoré ani
nemal v čase rozhodovania vypracované a schválené členskou schôdzou, túto súd považuje za
čiastočne opodstatnenú v tom, že žalovaný odvolací správny orgán vo svojom rozhodnutí citoval už
neplatné a neúčinné ustanovenia stanov SPZ. V administratívnom spise sú však založené stanovy,
ktoré boli schválené členskou schôdzou dňa 29.12.2012, ktoré boli zosúladené s platnými stanovami
SPZ. Citovanie neúčinného vnútorného predpisu neznamená zrejmú nesprávnosť, ktorú je možné
opraviť formou opravného rozhodnutia, ale má za následok nezákonnosť takéhoto rozhodnutia. V
ďalšom konaní je preto potrebné, aby správny orgán po prípadnom doplnení dokazovania ohľadom
skutkov, ktoré sa žalobcovi kladú za vinu a ktoré sú kvalifikované ako disciplinárne previnenie,
vyhotovil rozhodnutie, ktorého výrok bude zodpovedať zákonným požiadavkám, pokiaľ ide o určitosť
a konkrétnosť výrokovej časti rozhodnutia. Pri ukladaní disciplinárneho trestu je potrebné vychádzať
zo skutkových zistení a uloženie trestu je potrebné odôvodniť. Z uvedeného dôvodu súd preto podľa
§ 250j ods.2 písm.c), d) O.s.p. zrušil rozhodnutie žalovaného z 29.06.2013 č. 1/2013-DK v spojení
s rozhodnutím výboru žalovaného zo dňa 20.05.2013 č. 1/2013, lebo zistenie skutkového stavu je
nedostačujúce na posúdenie veci a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre
nedostatok dôvodov. Súd vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, pričom správne orgány sú viazané
právnym názorom súdu (§ 250j ods.7 O.s.p.).

Súd priznal úspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania v sume 487,98 eur, ktoré pozostávajú
zo zaplateného súdneho poplatku 70,-- eur a odmeny za úkony právnych služieb podľa vyhlášky č.
655/2004 Z.z. (§ 11 ods.4, § 16 ods.3), a to príprava a prevzatie zastúpenia, á 130,16 eur a 7,81
eur režijný paušál, podanie žaloby á 130,16 eur + 7,81 eur režijný paušál, účasť na pojednávaní dňa
25.09.2014 á 134,-- eur a 8,04 eur režijný paušál. Žalovaný je povinný zaplatiť uvedenú sumu do rúk
právneho zástupcu žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Právny zástupca žalobcu si uplatnil aj náhradu za ďalší úkon právnej služby, a to žiadosť o odklad
vykonateľnosti rozhodnutia. O tomto nároku súd rozhodne v osobitnom uznesení.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil  skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia  veci.