Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6S/202/2013 z 16. 4. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 16. apríla 2014, sp. zn. 6S/202/2013, ECLI:SK:KSKE:2014:7013201076.1 Krajský súd Košice | 6S/202/2013 | ECLI:SK:KSKE:2014:7013201076.1 | 2014-04-16 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Ostatné Citované ustanovenia: predpis č. 202/2013 Z. z., zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7e9f8931-071c-47bf-85fb-36494c4dfaeb Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7013201076.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/202/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013201076
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7013201076.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Mihalčinovej a členov
senátu JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Milana Končeka, v právnej veci žalobcu: P. V. M. Q. K. M. J.,
bytom Š. XXX, J.Ň., zastúpený advokátkou: Mgr. Janka Krakovská, Advokátska kancelária so sídlom
Čajakova 1, Košice, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ú s t r e d i e, ul. 29. augusta 8 - 10, Bratislava,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 30779-6/2013-BA, zo dňa 25. júna 2013, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 250 ods. 2 písm. c) O.s.p. z r u š u j e rozhodnutie žalovanej č. 30779-6/2013-BA zo dňa 25.
júna 2013, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 5062-28/2013-RV zo dňa 22. marca
2013 a v r a c i a vec žalovanej na ďalšie konanie.

Žalobcovi p r i z n á v a právo na náhradu trov konania v sume 417,98 Eur, ktorú je p o v i n n á
zaplatiť žalovaná právnej zástupkyni žalobcu advokátke Mgr. Janke K r a k o v s k e j, do 15 dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podanou žalobou žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovanej č. 30779-6/2013-BA zo dňa 25.
júna 2013, ktorým podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. zamietla odvolanie P.Z. V., podané
proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Rožňava č. 5062-28/2013-RV zo dňa 22.03.2013 vo
veci priznania nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu
zo dňa 31.12.2009 v sume 5.956,00 Eur, ktorým potvrdzuje rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka
Rožňava.

V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že dňa 31.12.2009 poškodený - žalobca utrpel u zamestnávateľa
úraz pri manipulácie s pacientom ťažkej váhy, pocítil prudkú bolesť LS chrbtice s vyžarovaním
bolesti do pravej dolnej končatiny. Následným vyšetrením magnetickou rezonanciou sa zistila recidíva
lézie disku L4 - 5 vpravo za telom stavca L5. Vzhľadom na pretrvávajúce bolesti a neúspešnú
konzervatívnu liečbu bola dňa 15.02.2010 u neho vykonaná hemilaminectomia L4 a L5 vpravo, extirpácia
segmentu. Zamestnávateľ žalobcu neuznal úraz za pracovný úraz, preto 27.10.2011 podal žalobu o
určenie zodpovednosti zamestnávateľa za pracovný úraz. Okresný súd v Rožňava rozsudkom zo dňa
27.02.2012 č. k. 10Cpr/1/2011-59 určil, že úraz, ktorý poškodený utrpel 31.12.2009 je pracovný úraz. Dňa
28.11.2011 žalobca doručil prvostupňovému správnemu orgánu žiadosť o priznanie náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu z 31.12.2009. Lekársky posudok o sťažení
spoločenského uplatnenia zo 07.11.2011 vypracoval posudzujúci lekár MUDr. X. E., neurochirurg
Neurochirurgickej kliniky ÚNLP v Košiciach a ohodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu
v súvislosti s pracovným úrazom v rozsahu 1 000 bodov. V nadväznosti na § 153 ods. 4 písm. c)
zákona č. 461/2003 Z. z. bola posudkovým lekárom pobočky z 20.11.2012 vykonaná kontrola bodového



hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia, v ktorom uviedol, že podľa odborných vyšetrení nejedná
sa u žalobcu o obmedzenie chrbtice ťažkého stupňa s koreňovými príznakmi, ale o obmedzenie
pohyblivosti chrbtice stredne ťažkého stupňa, ktoré po znížení podľa § 10 ods. 6 je odôvodnený 300
bodov, odborné urologické vyšetrenie, ako i kontrolné neurochirurgické vyšetrenie z 27.11.2011 svedčia
pre imperatívne močenie so zlepšením po Spasmede, pocit unikania moču po záťaži, čiže nejedná sa o
ťažkú poruchu močenia, ale o ľahkú, kde je odôvodnených 100 bodov, takže spolu hodnotenie sťaženia
spoločenského uplatnenia v súvislosti s pracovným úrazom z 31.12.2009 je 400 bodov.

Na základe podaného odvolania urobila kontrolu bodového hodnotenia pracovného úrazu posudková
lekárka Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Prešove, ktorú vykonala 05.06.2013 a dospela k
zhodnému záveru ako posudkový lekár dňa 20.11.2012. Teda, že hodnota sťaženia spoločenského
uplatnenia v súvislosti s pracovným úrazom je 400 bodov.

K námietke o nariadenie znaleckého dokazovania v nadväznosti na § 196 ods. 3 zákona o
sociálnom poistení uviedla, že podľa § 196 ods. 3 uvedeného zákona organizačná zložka sociálnej
poisťovne môže ustanoviť znalca podľa osobitného predpisu, ak je na odborné posúdenie skutočnosti
dôležitý pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok. Ide o fakultatívne ustanovenie zákona, ktoré
konajúca organizačná zložka môže, ale aj nemusí využiť. V prípade poškodeného (žalobcu) konajúci
prvostupňový, ako aj druhostupňový orgán nepovažoval znalecké dokazovanie za potrebné.

K námietke, že posudkový lekár nemá kompetenciu na opravu lekárskeho posudku uviedla, že v
zmysle § 153 ods. 4 písm. c) zákona o sociálnom poistení lekárska posudková činnosť úrazového
poistenia zahŕňa kontrolu bodového ohodnotenia pracovného úrazu na účely náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia v sporných prípadoch. Teda je jednoznačné, že posudkový lekár sociálneho
poistenia nevykonáva opravu, ale kontrolu bodového hodnotenia pracovného úrazu, pričom na
následnú opravu bodového hodnotenia pracovného úrazu na účely náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia je vyzvaný príslušný posudzujúci lekár. Ak posudzujúci lekár nevykoná požadovanú opravu,
potom sociálna poisťovňa vydá rozhodnutie na základe kontroly bodového hodnotenia vypracovaného
posudkovým lekárom, ktorý je v zmysle § 196 ods. 1 zákona o sociálnom poistení považovaný za tzv.
odborný posudok slúžiaci ako dôkazný prostriedok pre zistenie skutočného stavu rozhodovanej veci.

Lekárska posudková činnosť je dôležitou súčasťou pôsobnosti výkonných orgánov sociálnej poisťovne.
Dôsledná činnosť v tejto oblasti má významný vplyv na účelné vynakladanie verejných prostriedkov
v oblasti vyplácania dávok úrazového poistenia. Výkon lekárskej posudkovej činnosti je podľa
zákona č. 578/2004 Z. z. podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý
musí byť špecializáciou v špecializačnom odbore posudkového lekára alebo musí byť zaradený do
špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkového lekárstva. Preto činnosť posudkových
lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu
poškodeného a to na základe vyšetrenia doloženej zdravotnej dokumentácie vrátane lekárskych správ
a záverov odborných lekárov.

Včas podanou žalobou žalobca žiadal, aby súd preskúmavané rozhodnutie žalovanej z 25.06.2013
č. 30779-6/2013-BA, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Rožňava z 22.03.2013 č.
5062-28/2013-RV zrušil a vrátil jej na ďalšie konanie a zároveň priznal náhradu trov konania. Uviedol, že
nezákonnosť postupu žalovanej v danom prípade opiera aj o rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 7Sžso 41/2011 zo dňa 25.08.2011, v ktorom je podporený názor, že „nemožno
bez ďalších dôvodov prijať argumentáciu poisťovne, založenú len na akceptácii kontroly bodového
hodnotenia vykonanej posudkovými lekármi, ak sa tieto kontrolné závery nevysporiadali s tvrdením ...
že pri rozdielnom názore podávateľa posudku ... a posudkového lekára poisťovne patrí zodpovedanie
odbornej otázky na posúdenie znalcovi s tým, že je úlohou poisťovne v konaní zistiť skutočný stav veci.“
Za účelom odstránenia všetkých rozporov sa už v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu dovolával
ustanovenia znalca z príslušného medicínskeho odvetvia v zmysle § 7 ods. 6 zákona o odškodňovaní a
§ 16 zákona o znalcoch, čím sa domáhal, aby prvostupňový správny orgán splnil povinnosť stanovenú
v § 196 ods. 1 až 3 zákona o sociálnom poistení o presnom a úplnom zistení skutočného stavu veci.



Ďalej žalobu opiera aj o rozhodnutia krajského súdu, v ktorých bol vyslovený právny názor: „súd
zdôrazňuje, že konanie o priznaní náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je o odborných
medicínskych posudkoch a nie je striktným príkazom posudkového lekára posudzujúcemu lekárovi.“ Ak
bodové hodnotenia budú naďalej rozdielne, teda sporné, je treba vo veci postupovať podľa § 7 ods.
6 zákona č. 437/2004 Z. z.. Podľa názoru súdu pre postup v konaní o náhrade za bolesť je zákon č.
437/2004 Z. z. vo vzťahu k § 153 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení lex specialis, ktorý pozná
jediný spôsob pri spornosti výšky bodov nariadenie znaleckého dokazovania.“ Takýto názor zaujal aj
Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku z 28.04.2010 sp. zn. 4 Sžso 64/2009. Opakovane tvrdí,
že pri rešpektovaní § 153 zákona č. 461/2003 Z. z. namieta odbornú spôsobilosť posudkového lekára
na posudzovanie predmetných odborných medicínskych otázok pre absenciu atestácie príslušného
zdravotníckeho odvetvia, čo pri analógii judikovaných záverov vzbudzuje pochybnosti o jeho odbornej
spôsobilosti na podanie odborného posudku v danej veci (rozsudok NS SR vo veci 6 Tz 1/97 z
25.02.1997). Uvedený záver možno odvodiť aj z § 16 ods. 3 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch.
Posudkoví lekári sú naviac v zmluvnom vzťahu so správnym orgánom, preto o ich objektivite, ani
zaujatosti možno mať vážne pochybnosti (ZSRaS SR R 62/2006). Samotná skutočnosť môže byť tiež
dôvodom pre zrušenie rozhodnutia.

Vydaný posudok posudkového lekára, ktorý mení bodové hodnotenie vyhotovené MUDr. E. a znižuje
bodové hodnotenie z 1 000 bodov na 400 bodov a to konkrétne namiesto položky 304f, posudkový
lekár stanovil položku 304d a namiesto položky 316c posudkový lekár uviedol položku 316a. Má za
to, že je založené na nesprávnom výklade a postupe podľa § 437/2004 Z. z. a zákona č. 461/2003
Z. z.. Ďalej uviedol, že vydané rozhodnutia nezistili skutočný stav veci správne, čo preukazuje napr.
lekárskou správou zo 16.12.2010 potvrdzujúcou imperatívne močenie a spontánny únik moču, i poruchu
sexuálnych funkcií, vrátane ďalších uvedených zdravotných ťažkosti, ale aj podozrenie na syndróm
karpálneho tunela vľavo, čo naznačuje aj ďalšie poškodenie zdravia súvisiace s prácou, podozrenie
na profesionálne ochorenie - ohrozenie chorobu z povolania. Preto ak toto poškodenie neuplatnil a
vyhotoviteľ lekárskeho posudku to neurobil, je povinná tak v prospech neho urobiť žalovaná. Patrí mu
nárok na odškodnenie za položku 321b - strata penisu alebo ťažká deformácia penisu, od 45 do 60 rokov
vo výške 500 bodov. Popri plnej sume 14.890,00 Eur mu patrí za položky 304f a 316c aj odškodnenie za
položku 321b v sume 7.445,00 Eur, teda spolu 22.335,00 Eur a podľa § 10 ods. 4 malo byť zvýšené až
na dvojnásobok (vzhľadom na obmedzenie alebo stratu možnosti uplatniť sa v živote a v spoločnosti,
ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel poškodenie na zdraví). Súčasnými ťažkosťami trpí už od pracovného
úrazu v roku 2009, čo pri objektívne zistenom stave znamená, že netrpel nimi predtým a súčasne sa
malo tiež konštatovať, že aj v roku 2006 utrpel poškodenie zdravia pri pracovnom úraze, aj keď vtedy si
neuplatňoval žiadny nárok. Preto pri položke 304f a hodnote 1 000 bodov by mu malo patriť ďalších 3
723,00 Eur. V závere opätovne zdôraznil, že posudkový lekár nemá kompetenciu na opravu lekárskeho
posudku s odkazom na Judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedenú v rozsudkoch sp.
zn. 4 Sžso 64/2009, 9 Sžso 70/2011 a R 75/2012.

Žalovaná v písomnom vyjadrení navrhla žalobu zamietnuť.

K námietke o nariadenie znaleckého dokazovania uviedla, že podľa § 196 ods. 3 zákona organizačná
zložka sociálnej poisťovne môže ustanoviť znalca, ale podľa osobitného predpisu, ak je na odborné
posúdenie skutočnosti dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok. Ide o fakultatívne
ustanovenie zákona, ktoré konajúca zložka môže, ale aj nemusí využiť. Ustanovenie § 7 ods. 6
zákona č. 437/2004 Z. z. má fakultatívny charakter, nakoľko ak nie sú dôvodné pochybnosti o
správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku, ako poskytovateľ
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia môže teda aj nemusí požiadať o vydanie znaleckého
posudku podľa osobitného predpisu. Žalobcom doložené lekárske nálezy v kontexte s lekárskym
posudkom posudzujúceho lekára jednoznačne preukázali opodstatnenie zníženia bodového hodnotenia
pracovného úrazu žalobcu z 31.12.2009 z pôvodných 1 000 bodov na 400 bodov tak, ako to vyplýva
z odôvodnení posudkových lekárov. Žalobca je oprávnenou osobu vyžiadať si znalecký posudok, ale
doposiaľ znalecký posudok vo veci nepredložil. V zmysle § 153 ods. č písm. c) zákona č. 461/2004
Z. z. je jednoznačné, že posudkový lekár nevykonáva opravu, ale kontrolu bodového hodnotenia
pracovného úrazu, pričom na následnú opravu bodového hodnotenia pracovného úrazu na účely
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je vyzvaný príslušný posudzujúci lekár. Ak posudzujúci



lekár nevykoná požadovanú opravu, sociálna poisťovňa vydá rozhodnutie na základe kontroly bodového
hodnotenia vypracovanej posudkovým lekárom. V tejto veci posudzujúci lekár svojvoľne ignoroval
zmysel a účel ustanovenia § 153 ods. 8 prvej vety zákona, keď na výzvu posudkového lekára nereagoval.
Je toho názoru, že ustanoveniu znalca má predchádzať využitie všetkých zákonom daných možností
na zistenie skutočného stavu veci, čo v tomto prípade sociálna poisťovňa využila, no posudzujúci lekár
svojou nečinnosťou jednoznačne potvrdil medicínske závery posudkového lekára.

Podľa právnej úpravy sa z titulu sociálneho poistenia odškodňuje sťaženie spoločenského uplatnenia,
a lekársky posudok vypracovaný podľa § 8 zákona č. 437/2004 Z. z. považuje za dôkaz o skutočnosti,
že poškodený utrpel poškodenie zdravia, s ktorým zákon spája nárok na náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia. Zákon č. 437/2004 Z. z. posudzujúcemu lekárovi a jeho zdravotníckemu
zariadeniu zveril do kompetencie toto poškodenie zdravia ohodnotiť príslušným počtom bodov v rámci
rozpätia stanoveného typu týmto zákonom. Úlohou posudkového lekára je v zmysle § 153 ods. 4 písm.
c) zákona o sociálnom poistení skontrolovať toto bodové hodnotenie. Takýto kontrolný mechanizmus
nie je samo účelový. Slúži na elimináciu chýb, či neodborných záverov ošetrujúceho lekára, ale aj v
konaní zneužívajúcich systémov sociálneho zabezpečenia. Kontrolou bodového ohodnotenia možno
odhaliť pochybenia na strane lekárskeho posudku, pričom vrátenie lekárskeho posudku posudzujúcemu
lekárovi na opravu je prostriedkom na odstránenie zistených pochybení. Ak nedôjde k oprave lekárskeho
posudku, sociálna poisťovňa posúdi skutočný stav veci z odborného ako aj vecného hľadiska spoľahlivo
a úplne.

K námietke o nedostatočnej odbornej spôsobilosti posudkového lekára na posudzovanie medicínskych
otázok uviedla, že výkon lekárskej posudkovej činnosti podľa zákona č. 578/2004 Z. z. je podmienený
získaniu odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom
odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom
odbore posudkového lekárstva. Nie je teda podmienkou, aby posudkový lekár získal atestáciu v každom
medicínskom odbore. Poukázala na to, že aj posudzujúci lekár je špecialista z odboru neurochirurgie,
pričom v lekárskom posudku zo 07.11.2011 hodnotil aj poruchu pomočenia, čo jednoznačne nepatrí do
odboru urológie.

K námietke, že bola povinná sa zaoberať aj sexuálnymi poruchami žalobcu uviedla, že toto právne
neobstojí, nakoľko v zmysle zákona č. 437/2004 Z. z. náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia
sa poskytuje na základe lekárskeho posudku, ktorý spracúva posudzujúci lekár a vydáva zdravotnícke
zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. Posudkový lekár bol oprávnený
výlučne na kontrolu lekárskeho posudku a položiek v ňom obsiahnutých, vrátane ich bodového
hodnotenia.

Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. na nariadenom pojednávaní sa oboznámil s
preskúmavaným rozhodnutím, s obsahom podanej žaloby, písomným vyjadrením žalovaného,
pripojeným administratívnym spisom žalovanej, ako aj prvostupňového správneho orgánu a dospel k
záveru, že žaloba je dôvodná.

Z pripojených administratívnych spisov súd zistil, že žalobca si uplatnil nárok na náhradu za
sťaženie spoločenského uplatnenia podaním žiadosti doručenej Sociálnej poisťovni, pobočka Rožňava
28.11.2011. V priloženom lekárskom posudku o sťažení spoločenského uplatnenia vystavenom
posudzujúcim lekárom MUDr. X. E. 07.11.2011 podľa zákona č. 437/2004 Z. z. bolo sťaženie
spoločenského uplatnenia hodnotené položkou č. 304f - poúrazové obmedzenie činnosti chrbtice
ťažkého stupňa s koreňovými príznakmi, so znížením podľa § 10 ods. 6 počtom 750 bodov a položkou
č. 316c - inkontinencia moču počtom bodov 250, takže sťaženie spoločenského uplatnenia bolo
ohodnotené celkovým počtom bodov 1 000. Kontrolu bodového hodnotenia pracovného úrazu na účely
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia napriek žiadosti o zabezpečenie opravy posudzujúceho
lekára vykonal posudkový lekár Sociálnej poisťovne, pobočka Rožňava dňa 20.12.2012 uviedol, že
podľa odborných vyšetrení u žiadateľa sa nejedná o obmedzenie chrbtice ťažkého stupňa s koreňovými
príznakmi, ale o obmedzenie pohyblivosti chrbtice stredne ťažkého stupňa podľa položky 304d, 400
bodov znížené podľa § 10 ods. 6 o 100 bodov na 300 bodov a odborné urologické vyšetrenie, ako i



kontrolné neurochirurgické vyšetrenie svedčia pre imperatívne močenie so zlepšením po Spasmede,
pocit unikania moču po záťaži, čiže sa nejedná o ťažkú poruchu močenia, ale o ľahkú, kde podľa položky
316a patrí 100 bodov, čiže celkový počet bodov za sťaženie spoločenského uplatnenia je 400 bodov.
Po podaní odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu posúdil bodové hodnotenie
sťaženia spoločenského uplatnenia aj posudkový lekár Sociálne poisťovne, ústredie, so sídlom v
Prešove dňa 05.06.2013 a dospel k zhodnému záveru ako posudkový lekár, ktorý kontroloval bodové
hodnotenie posudzujúceho lekára, teda že celkový počet bodov sťaženia spoločenského uplatnenia je
400.

V zmysle § 99 zákona o sociálnom poistení poškodený má nárok na náhradu za bolesť a na náhradu
za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 437/2004 Z. z..

Tento zákon v § 4 ods. 2 uvádza, že náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na
základe lekárskeho posudku (§ 7 a § 8). Sadzby bodového ohodnotenia za sťaženie spoločenského
uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v druhej a štvrtej časti.

Lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár a vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci
lekár vypracoval lekársky posudok (§ 1 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z.). Podľa ods. 3 a 4 tohto
ustanovenia o vydanie lekárskeho posudku (ods. 1) môže požiadať poškodený, aj fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá za poškodenie na zdraví zodpovedá alebo poskytovateľ náhrady, iba ak im
poškodený dal súhlas. Podľa ods. 6 tohto ustanovenia, ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom
hodnotení bolestného alebo o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom
posudku, môžu osoby uvedené v ods. 3 a 4 požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa osobitného
predpisu (zákon č. 382/2004 Z. z.).

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobca dňa 31.12.2012 u zamestnávateľa utrpel pracovný úraz, čo
bolo preukázané aj rozsudkom Okresného súdu v Rožňave zo dňa 27.02.2012 č. k. 10 Cpr/1/2011-59.

Žalobca dňa 28.11.2011 doručil prvostupňovému správnemu orgánu žiadosť o priznanie náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia, v ktorej bol doložený lekársky posudok posudzujúceho lekára
MUDr. X. E. zo dňa 07.11.2011, ktorý stanovil celkový počet bodov 1 000 podľa položky 304f po znížení
podľa § 10 ods. 6 na 750 bodov a položky 316 250 bodov. Kontrolu bodového hodnotenia vykonal
posudkový lekár Sociálnej poisťovne, pobočka v Rožňave dňa 20. decembra 2012 a keďže v žiadosti
o opravu bodového hodnotenia posudzujúci lekár sa nevyjadril, znížil bodové hodnotenie sťaženia
spoločenského uplatnenia tak, že za poúrazové obmedzenie činnosti chrbtice stredne ťažkého stupňa
podľa položky 304d patrí 400 bodov, znížené podľa § 10 ods. 6 na 300 bodov a za poruchu močenia
ľahká podľa položky 316a patrí 100 bodov, teda spolu 400 bodov. So záverom posudkového lekára,
ktorý vykonal kontrolu bodového hodnotenia posudzujúceho lekára sa stotožnila aj posudková lekára
Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Prešove dňa 05.06.2013.

O správnosti bodového hodnotenia posudkového lekára, t. j. jej zníženie oproti tomu, aké bodové
hodnotenie vykonal posudzujúci lekár za sťaženie spoločenského uplatnenia, namietal žalobca už v
odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu, ako aj v žalobe.

Pre rozhodnutie o zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej sa preto musel súd zaoberať
predovšetkým obsahom práva žalovanej vykonať kontrolu bodového hodnotenia, ktoré je podkladom
pre určenie výšky sťaženia spoločenského uplatnenia.

Zo zákonnej úpravy vyplýva, že určenie výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je
zákonom zverené posudzujúcim lekárom, pričom lekárska posudková činnosť posudkových lekárov
sociálnej poisťovne podľa § 153 ods. 4 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. zahŕňa iba kontrolu
bodového ohodnotenia pracovného úrazu na účely určenia výšky náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia v sporných prípadoch úrazového poistenia. Z tohto kontrolného oprávnenia však nemožno



vyvodzovať kompetenciu posudkového lekára na úpravu (krátenie) bodového hodnotenia stanoveného v
lekárskom posudku vydanom v súlade so zákonom č. 437/2004 Z. z.. Ku kontrole bodového ohodnotenia
pracovného úrazu na účely určenia výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sporných
prípadoch zaujal Najvyšší súd Slovenskej republiky stanovisko vo svojich niekoľkých rozsudkoch,
napr. v rozsudku 7 Sžso 13/2010 z 12.05.2011 (Judikát uvedený pod č. R 75/2012) „ Lekárska
posudková činnosť posudkových lekárov sociálnej poisťovne podľa § 153 ods. 4 písm. c) zákona
č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov upravuje kontrolu bodového
ohodnotenia pracovného úrazu na účely určenia výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
v sporných prípadoch úrazového poistenia, ale z tohto kontrolného oprávnenia nemožno vyvodzovať
kompetenciu posudkového lekára na úpravu (krátenie) bodového ohodnotenia stanoveného v lekárskom
posudku vydaného v súlade so zákonom č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za
sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej Rady Slovenskej republiky
č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení všeobecnej
zdravotnej poisťovne a o zriadení rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných
poisťovní v znení neskorších predpisov. Posudkoví lekári sociálnej poisťovne nie sú oprávnení vykonať
opravu bodového ohodnotenia sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré je obsiahnuté v záveroch
znalca, lebo by tak vylúčili znalecký posudok ako hodnoverný dôkaz.“ Z ustálenej Judikatúry Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky teda jednoznačne vyplýva, že pokiaľ pri kontrole bodového ohodnotenia
nároku žalobcu na bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia posudkoví lekári poisťovne
dospel k inému názoru než aký bol obsiahnutý v lekárskom posudku posudzujúceho lekára, má
žalovaná, t. j. sociálna poisťovňa ako poskytovateľka náhrady postupovať podľa § 7 ods. 6 zákona č.
437/2004 Z. z. a požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon
č. 382/2004 Z. z.. Znamená to, že ak poškodený, ktorý je tiež oprávnenou osobou, požiadať o znalecký
posudok takto nepostupuje, tým sa tejto povinnosti nezbavuje žalovaná. Táto povinnosť žalovanej
vyplýva priamo zo zákona, ak posudkoví lekári pri kontrole bodového hodnotenia dospeli k inému záveru
ako posudzujúci lekár.

K námietke žalobcu, že posudkoví lekári žalovanej mali pri kontrole bodového hodnotenia sťaženia
spoločenského uplatnenia žalobcu v súvislosti s pracovným úrazom, ktorý utrpel 31.12.2009 posudzovať
aj poškodenie zdravia údajne pri pracovnom úraze v roku 2006 hoci si zaň neuplatňoval nárok
na náhradu, nie je opodstatnená, pretože aj posudzujúci lekár v lekárskej správe zo 07.11.2011
bodovo hodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia iba v súvislosti s pracovným úrazom z 31.12.2009
a následne aj posudkoví lekári pri kontrole bodového hodnotenia vykonávali kontrolu bodového
hodnotenia iba v súvislosti s pracovným úrazom, ku ktorému došlo 31.12.2009.

K námietkam týkajúcim sa odbornej spôsobilosti posudkových lekárov súd nemá dôvod sa vyjadrovať,
pretože úlohou súdu nie je hodnotiť odbornosť posudkových lekárov, pretože ide o odborné medicínske
posúdenie znalosti toho ktorého posudkového lekára.

Na základe uvedených skutočnosti súd dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu prvostupňového
správneho orgánu, ako aj žalovaného je nedostačujúce na posúdenie tejto veci, a preto súd
preskúmavané rozhodnutie podľa § 250 ods. 2 písm. c) O.s.p. zrušil a vrátil žalovanej na ďalšie konanie.

Úlohou správnych orgánov v ďalšom konaní bude z dôvodu, že posudkoví lekári pri bodovom ohodnotení
sťaženia spoločenského uplatnenia dospeli k inému názoru, než aký je obsiahnutý v lekárskom posudku
posudzujúceho lekára, je povinnosťou žalovanej, ako poskytovateľky náhrady postupom podľa § 7 ods.
6 zákona č. 437/2004 Z. z. požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa osobitného predpisu (zákon
č. 382/2004 Z. z.).

Správne orgány sú viazané právnym názorom súdu (§ 250j ods. 7 O.s.p.).

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov
konania titulom právneho zastupovania v sume 417,98 Eur.



Žalobca bol v konaní zastúpený advokátom, ktorému patrí odmena podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. a to
podľa § 11 ods. 4 za 1 úkon vo výške 1/6 vymeriavacieho základu v roku 2013, t. j. 130,16 Eur za 2 úkony
(prevzatie a príprava zastupovania, podanie žaloby), ku každému z týchto úkonov patrí podľa § 16 ods.
3 uvedenej vyhlášky režijný paušál vo výške 1/100 vymeriavacieho základu, t. j. 7,81 x 2 = 15,62 Eur,
za účasť na pojednávaní 17.04.2014 1/6 výpočtového základu v roku 2014 134,00 Eur a režijný paušál
8,04 Eur, t. j. 130,16 Eur a 130,16 Eur + 7,81 Eur + 7,81 Eur + 134,00 Eur + 8,04 Eur = 417,98 Eur, ktoré
je povinná žalobcovi zaplatiť žalovaná a to na účet jeho právnej zástupkyni Mgr. Janke Krakovskej.

Právnej zástupkyni žalobcu nepatrí odmena za podanie odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu
správneho orgánu, lebo to nie sú trovy súdneho konania a taktiež za stanovisko k vyjadreniu žalovanej,
lebo súd ho nežiadal a naviac neobsahuje žiadne nové skutočnosti, resp. argumenty, ktoré by nevyplývali
z obsahu žaloby.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.