{"guid": "6922d42c-4bd2-42a3-95e0-e3689da5b62f:760647a7-ba0d-47e9-88c1-deb098762a6f", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2014:7013200990.7", "spisova_znacka": "1Sd/49/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 1Sd/49/2013 z 2. 10. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 2. októbra 2014, sp. zn. 1Sd/49/2013, ECLI:SK:KSKE:2014:7013200990.7", "identifikacne_cislo": "7013200990", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Ivan Machyniak", "sudca_id": 529, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ivan-machyniak-529", "datum_vydania": "2014-10-02", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Dôchodky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/883", "nazov": "predpis č. 883/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/883", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/883-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/760647a7-ba0d-47e9-88c1-deb098762a6f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7013200990.7", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2014:7013200990.7", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2014:7013200990.7/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Sd/49/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013200990
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7013200990.7

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach predsedom senátu JUDr. Milanom Končekom, ako samosudcom, v právnej veci
navrhovateľa A. X. D.. Y. Z. C. G. A. H. Í. K. V. Ó. V. P., nar. XX. X. XXXX, bytom H. X, F., proti odporkyni
Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, v konaní o opravnom prostriedku
navrhovateľa proti pôvodnému rozhodnutiu odporkyne zo dňa 22. apríla 2013, č. XXX XXX XXXX X,
ktoré bolo zrušené rozhodnutím odporkyne z 25.04.2014, č XXX XXX XXXX X - A.., pokračujúc v konaní
o opravnom prostriedku navrhovateľa proti novému rozhodnutiu odporkyne z 25.04.2014, č. XXX XXX
XXXX X - A.., ktorým bol navrhovateľovi priznaný od 30. júna 2012 invalidný dôchodok v sume 76,80
eur mesačne, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   rozhodnutie odporkyne zo dňa 25.04.2014 č. XXX XXX XXXX X - A..

Účastníkom právo na náhradu trov konania    n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Pôvodným opravným prostriedkom napadnutým rozhodnutím odporkyne zo dňa 22.04.2013, č. XXX
XXX XXXX X bol navrhovateľovi podľa § 70 ods. 1, § 82 a § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len  „zákon“) a podľa článku 52  ods. 1 písm.b) nariadenia
(ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia od
30. júna 2012 priznaný invalidný dôchodok v sume 41,30 eur mesačne.

Včas podaným pôvodným opravným prostriedkom  (návrhom) zo dňa 09. júna 2013 doručeným
odporkyni dňa 11.06.2013 sa navrhovateľ domáhal preskúmania vyššie označeného rozhodnutia
odporkyne, pričom v opravnom prostriedku namietal výšku priznaného invalidného dôchodku, tvrdiac,
že odporkyňa mala  pre výpočet sumy dôchodku aplikovať čl. 30 zmluvy medzi Slovenskou republikou
a Českou republikou o sociálnom zabezpečení. V priebehu súdneho konania namietal priznanú mieru
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Vzhľadom k námietke navrhovateľa voči miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť súd
doplnil dokazovanie dopĺňacím kontrolným posudkom posudkovej lekárky Sociálnej poisťovne, ústredia,
vysunutým pracoviskom v Prešove zo dňa 19. marca 2014 podľa ktorého posudku bola navrhovateľovi
priznaná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách 75%  od 30.06.2012.

Vzhľadom na vyššie uvedenú zmenu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u
navrhovateľa odporkyňa svojím rozhodnutím zo dňa 25.04.2014 č. XXX XXX XXXX X - A.. v rámci
autoremedúry zrušila svoje napadnuté rozhodnutie zo dňa 22.04.2013 č. XXX XXX XXXX X, čím
navrhovateľovi čo do miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v plnom rozsahu vyhovela.



Odporkyňa súčasne vydala nové rozhodnutie zo dňa 25.04.2014 č. XXX XXX XXXX X - A.., ktorým
navrhovateľovi podľa ust. § 70 ods. ods. 1, § 82 a § 274 zákona a podľa článku 52  ods. 1 písm.b)
nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho
zabezpečenia od 30. júna 2012 priznala invalidný dôchodok v sume 73,90 eur mesačne.

Navrhovateľ voči novému rozhodnutiu odporkyne namietal výpočet sumy invalidného dôchodku, naďalej
zotrval na svojich výhradách a tvrdil, že je diskriminovaný, pretože ako vojak z povolania si nemohol
vybrať, či bude odvedený na Slovensko alebo do Čiech. Naďalej trval na tom, že pre výpočet sumy
dôchodku mal byť v jeho prípade aplikovaný článok 30 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou
republikou o sociálnom zabezpečení a žiadal, aby odporkyňa  aplikovala v jeho prípade rovnaký postup
ako v prípade poistencom, ktorí vykonávali zamestnanie v služobnom pomere zaradenom do I. a II.
pracovnej kategórie, pričom poukazoval na názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci č.
9So/42/2009, na článok 39 Ústavy SR na to, že nárok na invalidný dôchodok v Českej republike mu
nevznikol, na článok  1 a 5 Nariadenia (ES) 883/2004,  ako aj na nálezy pléna Ústavného súdu Českej
republiky ÚS 31/94 a ÚS 405/02, a to len ich citáciou v časti textov, pričom tieto časti bližšie vo vzťahu
k jeho veci nekonkretizoval.

Odporkyňa navrhla svoje  rozhodnutie zo dňa 25.04.2014 č. XXX XXX XXXX X - A.. ako vecne správne
potvrdiť.

Súd na základe ust. § 244 a nasl. O.s.p., postupom podľa ust. § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal
napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 25.04.2014 č. XXX XXX XXXX X - A.. a po vypočutí účastníkov
konania, oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu odporkyne dospel k záveru, že opravnému
prostriedku navrhovateľa nemožno priznať úspech z ďalej uvedených dôvodov.

Z obsahu administratívneho spisu odporkyne vyplynulo, že navrhovateľ ku dňu 01. januára 1993 bol
zamestnaný v Českej republike a trvalé bydlisko mal na území Slovenskej republiky, pričom  jej inštitúcia
Česká správa sociálneho zabezpečenia v zmysle tlačiva E 205 CZ z 09. apríla 2013 potvrdila, že
navrhovateľ získal dobu sociálneho zabezpečenia podľa právnych predpisov Českej republiky od 01.
septembra 1980 do 10. mája 1995 a od 18. mája 1995 do 31. augusta 1996.

Navrhovateľ na pojednávaní súdu uviedol, že: Ja si myslím, že som uviedol všetko a podstata je v tom, že
som oproti iným invalidným dôchodcom diskriminovaný“.  Na otázku súdu uviedol, že je diskriminovaný
voči iným dôchodcom výškou dôchodku.

Podľa čl. 20 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení
zverejnenej v oznámení Ministerstva zahraničných vecí SR pod č. 318/1994 Z.z. (ďalej len „zmluva“)
doby zabezpečenia získané pred dňom rozdelenia Českej a Slovenskej federatívnej republiky sa
považujú za doby zabezpečenia toho zmluvného štátu, na ktorého území mal zamestnávateľ občana
sídlo ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej federatívnej republiky, alebo naposledy pred týmto dňom.

Ak občan nemal ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej federatívnej republiky, alebo naposledy pred
týmto dňom zamestnávateľa so sídlom na území Českej a Slovenskej federatívnej republiky, považujú
sa doby zabezpečenia získané pred týmto dňom za doby zabezpečenia toho zmluvného štátu, na
ktorého území má občan trvalý pobyt ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej federatívnej republiky,
alebo naposledy pred týmto dňom ( čl. 20 ods. 2 zmluvy).

Podľa ust. § 70 ods. 1 zákona nárok na invalidný dôchodok vzniká, ak sa poistenec stal invalidným, získal
potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia podľa § 72 a ku dňu vzniku invalidity nesplnil
podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Keďže nárok navrhovateľa na invalidný dôchodok navrhovateľovi vznikol len s prihliadnutím na doby
poistenia získané podľa právnych predpisov Českej republiky v rozsahu 5 745 dní, čo nebolo v konaní
sporné, sumu invalidného dôchodku je podľa čl. 52 ods. 1 Nariadenia (ES) a Rady č. 883/2004
potrebné určiť ako časť teoretickej sumy dôchodku, ktorá zodpovedá pomeru medzi dĺžkou obdobia
dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov Slovenskej republiky a celkovou dobou
poistenia získanou aj podľa právnych predpisov Českej republiky.



Podľa čl. 11 ods. 1 zmluvy rozsah a spôsob hodnotenia dôb zabezpečenia sa spravujú právnymi
predpismi toho zmluvného štátu, v ktorého v dôchodkovom zabezpečení sa tieto doby získali, a
ustanoveniami čl. 20 tejto zmluvy.

Ak vznikne osobe zúčastnenej na dôchodkovom zabezpečení na území obidvoch zmluvných štátov
nárok na dôchodok v jednom alebo v obidvoch zmluvných štátoch, len s prihliadnutím na doby
zabezpečenia získané na vlastnom území, poskytne takýto dôchodok príslušný nositeľ zabezpečenia
tohto zmluvného štátu ( čl 11 ods. 2 zmluvy).

Pokiaľ navrhovateľ na pojednávaní súdu namietal, že je diskriminovaný výškou svojho invalidného
dôchodku voči ostatným dôchodcom, tak súd poukazuje na obsah rozhodnutia odporkyne zo dňa
25.04.2014, kde na strane druhej a tretej je podrobne uvedený spôsob výpočtu invalidného dôchodku u
navrhovateľa, ktorý spôsob výpočtu bol v súlade s tam citovanými ustanoveniami zákona č. 461/2003
Z.z.

Pokiaľ navrhovateľ v konaní namietal okrem spôsobu výpočtu invalidného dôchodku, že je
diskriminovaný, pretože si nemohol vybrať, či bude odvedený na Slovensko, alebo do Čiech, tak súd
k tejto námietke navrhovateľa uvádza, že v dôsledku rozdelenia štátu a najmä v dôsledku zmluvy
ako dôchodca nie je diskriminovaný, pretože odporkyňa nezaobchádzala s navrhovateľom odlišne,
ako s inými dôchodcami, ktorí sa ocitli v podobnej situácii. Rozdelenie spoločného štátu a vznik
dvoch samostatných nástupnických štátov je osobitnou historickou okolnosťou s obmedzeným časovým
účinkom na právne vzťahy, ktoré vznikli počas trvania spoločného štátu.

Podľa názoru súdu, výška jeho invalidného dôchodku bola vypočítaná spôsobom v súlade s čl. 52 ods.
1 Nariadenia (ES) a Rady č. 883/2004, pretože podľa prílohy 2 uvedeného nariadenia toto obsahuje
ustanovenia dohovorov, ktoré zostávajú v platnosti, a ktoré ak sú uplatnené sú obmedzené na osoby,
na ktoré sa vzťahujú.

V časti prílohy 2 uvedeného Nariadenia (ES) a Rady č. 883/2004 pre Českú republiku a Slovensko je
uvedené, že v platnosti zostávajú len čl. 12, 20 a 33 zmluvy, preto nie je prípustné pre výpočet sumy
invalidného dôchodku, ktorú navrhovateľa namietal použiť ním namietaný čl. 30.

Článok 8 ods. 1 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 ustanovuje, že niektoré
ustanovenia dohovorov o sociálnom zabezpečení, ktoré uzavreli členské štáty pred dátum uplatňovania
tohto nariadenia, naďalej ostávajú v platnosti za predpokladu, že sú pre príjemcov výhodnejšie, alebo
ak vyplývajú z určitých historických okolností a ich účinok je obmedzený časom, ak sú tieto ustanovenia
uvedené v prílohe 2.

Aj Najvyšší súd SR v rozsudku č. 7So/38/2009 z 26. novembra 2009 ako aj v rozsudku č. 9So/93/2010
z 08. júna 2011 vyslovil právny názor, podľa ktorého rozdelenie spoločného  štátu a vznik dvoch
samostatných nástupnických štátov je osobitnou  historickou okolnosťou s obmedzeným časovým
účinkom  na právne vzťahy, ktoré vznikli počas trvania spoločného štátu, preto sa má v súlade s
koordinačnými nariadeniami Európske únie použiť čl. 20 zmluvy, ktorý sa naďalej uplatňuje aj po
vstupe do Európskej únie. Preto pre uplatňovanie čl. 20 zmluvy v zmysle čl. 8 ods. 1 a prílohy II. (ES)
Európskeho parlamentu  a Rady č. 883/2004 nie je potrebné skúmať alternatívu výhodností uplatňovania
čl. 20 zmluvy. Ak mal zamestnávateľ ku dňu rozdelenia Československej federatívnej republiky sídlo
v Českej republike, všetky doby zabezpečenia spred  tohto dňa sa považujú za doby zabezpečenia v
Českej republike, ako to uviedol Najvyšší súd SR v rozhodnutí č. 7So/114/2011 z 31. júla 2012.

V zmysle čl. 15 ods. 1 Správnej dohody o vykonaní zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou
republikou o sociálnom zabezpečení (ďalej len „správna dohoda“) sa sídlom zamestnávateľa rozumie
adresa, ktorá je ako sídlo zapísaná v obchodnom registri. Ak je zamestnávateľom fyzická osoba, sídlom
je adresa, ktorá je v obchodnom registri uvedená ako miesto podnikania; ak zamestnávateľom odštepný
závod alebo iná organizačná zložka zapísaná v obchodnom registri, sídlom zamestnávateľa sa rozumie
adresa tohto odštepného závodu alebo organizačnej zložky. Na základe uvedeného je otázka, ktorý
nástupnicky štát má vyplácať dôchodok za doby zabezpečenia získané počas existencie spoločného
štátu týmto vyriešená.



Pokiaľ by odporkyňa priznala dôchodok navrhovateľovi aj za doby zabezpečenia získané pred 01.
januárom 1993, ktoré sa považujú za doby zabezpečenia Českej republiky došlo by podľa názoru súdu
k dvojnásobného zhodnoteniu týchto dôb a takýto postup by bol v rozpore so základnými zásadami
koordinačných nariadení Európskej únie, ktoré určujú pravidlá na určenie dôchodkovej dávky tak,
aby nedošlo k zhodnoteniu jednej doby poistenia dvakrát. Takéto zhodnotenie dôb, ktoré boli získané
pred 01. januárom 1993 by spôsobilo diskrimináciu tých poberateľov dôchodkov, ktorí získali doby
zabezpečenia pred 01. januárom 1993 výlučne u zamestnávateľov na území Slovenskej republiky.

Pokiaľ navrhovateľ len odkazuje na judikáty súdov Českej republiky a nálezy Ústavného súdu
Českej republiky, tak tieto pre odporkyňu ani pre súd nie sú relevantným záväzným podkladom, na
základe ktorého by mohli konať nad rámec zákona. Právne predpisy Slovenskej republiky v oblasti
sociálneho poistenie (zabezpečenia) neupravujú možnosť iného neurčito uplatňovaného navrhovateľom
spôsobu  výpočtu invalidného dôchodku. Odporkyňa pri určení a úprave výšky invalidného dôchodku je
povinná postupovať podľa ustanovení právnych predpisov a medzinárodných zmlúv platných na území
Slovenskej republiky.

Pokiaľ navrhovateľ vo všeobecnosti bez konkretizácie poukázal na určité momenty občianskej
nerovnosti v hmotnom zabezpečení v starobe čo nie je  prípad navrhovateľa, lebo u navrhovateľa ide
o invalidného dôchodcu, súd k tomu uvádza, že nie je v pôsobnosti súdu stanoviť zákonné medze
primeraného hmotného zabezpečenia v starobe podľa článku 31 Ústavy  Slovenskej republiky.

Preto súd z  vyššie uvedených dôvodov novo vydané napadnuté rozhodnutie odporkyne podľa
ustanovenia § 250q ods. 2 O. s. p., ako vecne správne a vydané v súlade so zákonom  potvrdil.

Navrhovateľ ako neúspešný účastník konania právo na náhradu trov konania nemá, a odporkyni právo
na náhradu trov konania neprináleží, preto súd vo výroku rozsudku vyriekol, že účastníkom právo
na náhradu trov konania nepriznáva. Navrhovateľ si  nakoniec právo na náhradu trov konania ani
neuplatňoval (§ 250k ods. 1  O.s.p. za použitia § 250l ods. 2 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave
prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie
musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne  rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}