Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 3Co/295/2013 z 25. 11. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 25. novembra 2013, sp. zn. 3Co/295/2013, ECLI:SK:KSKE:2013:7811208719.2 Krajský súd Košice | 3Co/295/2013 | ECLI:SK:KSKE:2013:7811208719.2 | 2013-11-25 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7fe8db37-db35-49bd-bc42-5c316f9e82b3 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7811208719.2 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/295/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7811208719
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7811208719.2

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom v
Bratislave, Trnavská cesta 82, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. Jánom Mišurom, advokátom so
sídlom v Bratislave, Záhradnícka 27, proti žalovanej: B. I., C.. XX. XX. XXXX, S. A. U., S.Á. X, v konaní o
zaplatenie 484,48 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Rožňava
zo dňa 19. apríla 2013, č.k. 9C 8/2012-97 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania a v zrušenom rozsahu vracia vec súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rožňava („ďalej len súd prvého stupňa“) rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi
484,48 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 10. 04. 2011 do zaplatenia na účet žalobcu č. účtu:
XXXXXXXXXX/XXXX, VS: 9000054520 a uhradiť žalobcovi trovy konania vo výške 29 Eur za súdny
poplatok a 224,26 Eur trovy právneho zastúpenia žalobcu na účet právneho zástupcu žalobcu č. účtu:
XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXXXXX s tým, že povolil žalovanej splácať dlh v mesačných splátkach
po 50 Eur vždy do posledného dňa toho ktorého mesiaca počnúc od 01. 06. 2013 až do úplného splatenia
dlhu, pod následkom straty výhody splátok v prípade neuhradenia ktorejkoľvek splátky.

Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa vyplynulo, že predmetom konania bolo zaplatenie 484,48
Eur s príslušenstvom, titulom náhrady plnenia poskytnutého žalobcom z garančného fondu z dôvodu, že
žalovaná dňa 1.6.2008 zavinila dopravnú nehodu motorovým vozidlom, ktoré nebolo povinne zmluvne
poistené proti zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou tohto motorového vozidla a v dôsledku
dopravnej nehody došlo k vzniku ujmy na zdraví poškodenej Y. O..

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci podľa § 3 ods. 1, § 24
ods. 2 písm. b/, ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení
s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka a potom ako žalovaná v celom rozsahu uznala žalobcom uplatnený nárok čo do dôvodu
a výšky a žalobca navrhol vo veci rozhodnúť rozsudkom pre uznanie dospel súd prvého stupňa k
záveru, že sú splnené podmienky pre rozhodnutie rozsudkom pre uznanie v zmysle § 153a O.s.p.,
preto žalobe vyhovel a žalovanú zaviazal k zaplateniu žalovanej sumy s prísl. tak, ako vyplýva z výroku
rozsudku. Pri vyhlásení rozhodnutia vo veci sa riadil právnym názorom odvolacieho súdu, vysloveným
v uznesení Krajského súdu v Košiciach zo dňa 9.11.2012, č.k. 6Co 199/2012-86, ktorým bol na základe
odvolania žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 30.04.2012, č.k. 9C 8/2012-62
tento rozsudok zrušený a vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a to z dôvodu procesného
pochybenia súdu prvého stupňa.



Vychádzajúc z ust § 160 ods. 1 O.s.p. súd prvého stupňa povolil žalovanej splácať dlh voči žalobcovi v
mesačných splátkach po 50 Eur vzhľadom na jej osobné, majetkové a zárobkové pomery.

Výrok o trovách konania oprel o ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. a neúspešnú žalovanú zaviazal
nahradiť trovy konania úspešnému žalobcovi. Tie pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku vo
výške 29 eur a z trov právneho zastúpenia, ktoré priznal v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, a ktoré pozostávajú z tarifnej odmeny za 4
úkony právnej služby /prevzatie a príprava zastúpenia, návrh na vydanie platobného rozkazu, vyjadrenie
k odporu, vyjadrenie k návrhu žalovanej na rozhodnutie vo veci rozsudkom na základe uznania nároku/
á 33,20 eur a za odvolanie voči výroku o trovách konania vo výške 1/2 základnej sadzby tarifnej odmeny
16,60 eur, režijný paušál 3 x 7,41 Eur a 2 x 7,63 Eur a 20% DPH vo výške 37,37 Eur, spolu 224,26
Eur. Celkovo trovy konania vrátane súdneho poplatku činia 253,26 Eur.

Proti tomuto rozsudku, a to len voči výroku o trovách konania v zákonnej lehote podala odvolanie
žalovaná a odvolaciemu súdu navrhla, aby rozsudok vo výroku o trovách konania zmenil tak, že
žalobcovi neprizná náhradu trov konania alebo, aby rozsudok v napadnutom výroku zrušil a vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania vytkla súdu prvého stupňa, že pri rozhodovaní
o trovách konania neaplikoval ust. § 150 ods. 1 O.s.p.. Podľa názoru žalovanej v danom prípade sú
dané dôvody pre aplikáciu tohto zákonného ustanovenia a nepriznanie náhrady trov konania žalobcovi.
Uviedla, že svojim správaním počas celého konania sa snažila minimalizovať vznik trov konania, preto
aj nárok uplatnený žalobcom v celom rozsahu uznala a navrhla, aby súd o trovách konania rozhodol
podľa § 150 ods. 1 O.s.p. a nezaviazal ju k ich náhrade. Súd prvého stupňa pri svojom prvom rozhodnutí
v rozsudku zo dňa 30.04.2012 pri rozhodovaní o trovách konania aplikoval ust. § 150 ods. 1 O.s.p.. Pri
svojom ďalšom rozhodnutí v rozsudku zo dňa 19.4.2013 však toto ustanovenie neaplikoval, pričom z
odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, prečo tak postupoval keďže pomery na jej strane sa nezmenili. Je
slobodná mamička na rodičovskej dovolenke s dcérou a jej jediným príjmom je rodičovský príspevok
mesačne vo výške 200 eur. Tieto skutočnosti uviedla aj v žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov.
Nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, žiadnu hnuteľnú vec, ktorá by bola vyššej hodnoty ako 50 eur a 17.
júna dostane poslednýkrát rodičovský príspevok. Následne sa mieni zaevidovať na úrade práce ako
nezamestnaná. V regióne, v ktorom býva je vysoká nezamestnanosť a preto nie je ľahké na trhu práce
sa uplatniť. Predstavy žalobcu, že pri výchove dcéry môže aj pracovať, nie sú reálne. Zo strany otca
svojej dcéry nedostáva žiadnu finančnú výpomoc, nežijú spolu, sama sa stará o celý chod rodiny a
domácnosti a sama znáša výdavky spojené s výchovou dieťaťa. O jej pomeroch svedčí aj to, že v konaní
bola oslobodená od platenia súdnych poplatkov. Žalobcom v tomto konaní je Slovenská kancelária
poisťovateľov, ktorej príjmy sa nedajú porovnať s jej príjmami, preto je namieste aplikácia ust. § 150
O.s.p. Výška trov konania, na ktorú bola zaviazaná predstavuje čiastku, ktorá podstatným spôsobom
zasiahne do jej života a života jej dcéry.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok v napadnutom výroku potvrdiť ako vecne správny
a uplatnil trovy odvolacieho konania. Stotožnil sa s názorom súdu prvého stupňa, že v danom prípade
nejde o dôvod hodný osobitného zreteľa a nepriznanie náhrady trov konania žalobcovi. Opätovne
poukázal na tú skutočnosť, že poberanie rodičovského príspevku nevylučuje možnosť žalovanej
vykonávať zárobkovú činnosť. Žalobcovi vznikol voči žalovanej oprávnený nárok v súlade s § 24 ods.
7 zákona č. 381/2001 Z.z., pričom tento nárok vznikol z dôvodu zjavne nezodpovedného prístupu
žalovanej tým, že v čase škodovej udalosti viedla nepoistené motorové vozidlo, ktorým spôsobila ujmu
na zdraví poškodenej Y. O.. Je pritom dosť neštandardné, aby si niekto v nepriaznivej sociálnej situácii
požičiaval motorové vozidla, a to aj vzhľadom k cene pohonných látok. Žalovaná nemala v čase škodovej
udalosti viesť motorové vozidlo, čím by predišla vzniku samotnej škodovej udalosti a vzniku škody. Pokiaľ
by žalovaná uhradila dlžnú sumu, žalobca by nepodával žalobu na súd. Navyše majetkové, osobné
a zárobkové pomery žalovanej zohľadnil súd prvého stupňa, pokiaľ jej povolil splácať dlžnú sumu v
splátkach.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia pojednávania
v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a dospel k
záveru, že rozsudok je potrebné v napadnutom výroku o trovách konania zrušiť podľa ust. § 221 ods.
1 písm. h/ O.s.p..



Súd prvého stupňa v danom prípade o náhrade trov konania účastníkov rozhodol podľa § 142 ods. 1
O.s.p., teda podľa zásady úspechu v konaní, kedy je rozhodujúci vždy procesný výsledok konania a tento
v danom prípade je taký, že žalobca bol úspešný, preto mu patrí náhrada trov konania voči neúspešnej
žalovanej.

Avšak aj za tejto situácie bolo povinnosťou súdu zvážiť, či nie sú splnené podmienky v zmysle ust. § 150
ods. 1 O.s.p. pre nepriznanie náhrady trov konania žalobcovi, a to vzhľadom na osobné a majetkové
pomery žalovanej, ktorá je toho času na rodičovskej dovolenke, sama zabezpečuje starostlivosť o svoju
maloletú dcéru a jej jediný príjem toho času pozostáva z rodičovského príspevku vo výške 200 eur
mesačne, ale aj vzhľadom na ďalšie okolnosti daného prípadu.

V zmysle ust. § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne
náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník,
ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu
patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Aplikácia vyššie citovaného ustanovenia prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky
predpoklady pre priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné
osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o prípad hodný
osobitného zreteľa, pričom výnimočnosť tohto prípadu môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci,
ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Vždy je pritom potrebné zvážiť okolnosti konkrétneho
prípadu tak na strane toho, v čí prospech má byť toto ustanovenie použité, ako aj na strane toho, komu
inak prislúchajúci nárok nie je priznaný. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy vo výnimočných
prípadoch a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú
dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci.
Výnimočnosť prípadu musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnená. Pri skúmaní existencie podmienok
hodných osobitného zreteľa treba prihliadnuť v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším
pomerom všetkých účastníkov konania, pričom treba zohľadniť aj pomery toho účastníka, ktorému by
inak patrila náhrada trov konania z toho hľadiska, aký bude dopad rozhodnutia v zmysle ust. § 150
O.s.p. na majetkové pomery tohto oprávneného účastníka. Významnými z hľadiska aplikácie ust. § 150
O.s.p. sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj účastníkov v priebehu konania
a podobne.

Súd prvého stupňa sa pri svojom rozhodovaní nezaoberal možnosťou aplikácie § 150 O.s.p., v
odôvodnení napadnutého rozsudku nevysvetlil, prečo tak neurobil, a to zvlášť za situácie, keď pri
rozhodovaní o trovách konania v rozsudku zo dňa 30. apríla 2012 ust. § 150 ods. 1 O.s.p. aplikoval.

Preto úlohou súdu v ďalšom konaní bude skúmať, či v danom prípade sú splnené podmienky v zmysle
ust. § 150 O.s.p. pre nepriznanie náhrady trov účastníkom konania a v závislosti od výsledkov týchto
zistení opätovne rozhodnúť o trovách konania účastníkov.

Za tým účelom zistí osobné, majetkové a zárobkové pomery žalovanej, ktorej uznesením zo dňa 24.
mája 2012 súd prvého stupňa priznal oslobodenie od súdnych poplatkov, zohľadní pomery žalobcu,
ktorému inak patrí náhrada trov konania z toho hadiska, aký bude prípadný dopad rozhodnutia v zmysle
ust. § 150 O.s.p. na jeho majetkové pomery, prihliadne na okolnosti, ktoré predchádzali podaniu žaloby,
a ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, na postoj žalovanej v samotnom konaní, ktorá uznala nárok
žalobcu a na základe týchto zistení opätovne rozhodne o trovách konania účastníkov.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zrušil uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania
účastníkov v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a v zrušenom rozsahu vracia vec súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom súd rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho
konania.



Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č.
757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.