{"guid": "a43be821-faed-4715-aa80-ed78fa25fea1:741dd9c6-7958-4ed1-979b-defb73047e8d", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2013:7511216971.2", "spisova_znacka": "8Co/88/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 8Co/88/2013 z 29. 8. 2013", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Košice z 29. augusta 2013, sp. zn. 8Co/88/2013, ECLI:SK:KSKE:2013:7511216971.2", "identifikacne_cislo": "7511216971", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Iveta Slebodníková", "sudca_id": 518, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-iveta-slebodnikova-518", "datum_vydania": "2013-08-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/741dd9c6-7958-4ed1-979b-defb73047e8d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7511216971.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2013:7511216971.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2013:7511216971.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/88/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7511216971
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7511216971.2

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľky V. K. nar. XX.X.A. bývajúcej na v Y. T. U. W.. G.
Č.. XX zastúpenej JUDr. Petrom Holéczym advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na
Vojenskej ul. č. 5 proti odporcovi V.. N. K. nar. X.XX.A. bývajúcemu v K. T. T. O.. Č.. XX zastúpenému
JUDr. Rudolfom Maníkom advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Jantárovej ul.
č. 30 v konaní o určenie výživného pre plnoleté dieťa predbežným opatrením o odvolaní odporcu proti
uzneseniu Okresného súdu Košice-okolie z 20. júna 2013 č.k. 19P 92/2011-84 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e    uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nariadil predbežné opatrenie, ktorým zaviazal odporcu
prispievať na výživu navrhovateľky 30% zo sumy životného minima mesačne na nezaopatrené
neplnoleté dieťa od 24.5.2013 a v prevyšujúcej časti jej návrh zamietol.  Rozhodol tak na základe
návrhu navrhovateľky, ktorá žiadala predbežne určiť výživné od odporcu 65,- € mesačne od 1.5.2013
s odôvodnením, že Krajský súd v Košiciach uznesením z 27.3.2013 pod sp.zn. 8CoP 239/2012 zrušil
rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým bola určená vyživovacia povinnosť odporcu voči nej a vrátil mu
vec na ďalšie konanie, v dôsledku čoho je predpoklad právoplatného skončenia konania vo veci samej
vzdialený a odporca na jej výživu neprispieva ani v minimálnom rozsahu, pričom ona sa pripravuje
štúdiom na vysokej škole na budúce povolanie. Zistený skutkový stav konajúci súd právne posúdil
podľa § 102 ods. 1, § 76 ods. 1 písm. a/ O.s.p. s poukazom na § 62 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine.
Rozhodnutie odôvodnil neschopnosťou navrhovateľky samostatne sa živiť z dôvodu prípravy na budúce
povolanie štúdiom na vysokej škole a skutočnosťou, že odporca na výživu navrhovateľky neprispieva ani
v minimálnom rozsahu. Konštatoval, že výživné určené predbežným opatrením v minimálnom rozsahu
zodpovedá účelu predbežného opatrenia a tiež skutočnosti, že navrhovateľka žije so svojou matkou,
ktorá spontánne a priebežne zabezpečuje všetky jej potreby.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, ktorý vytkol konajúcemu súdu, že
o návrhu navrhovateľky rozhodol bez nariadenia pojednávania výlučne v prospech navrhovateľky a
nezohľadnil jeho nevyhnutné životné náklady. Žiadal s okamžitou platnosťou zrušiť rozhodnutie súdu
prvého stupňa. V odvolaní z 8.7.2013 podanom prostredníctvom právneho zástupcu vytkol konajúcemu
súdu, že nedostatočne zistil skutkový stav, ktorý nesprávne právne vyhodnotil. Konštatoval, že neboli
splnené zákonné podmienky pre vydanie predbežného opatrenia, nakoľko navrhovateľka neuniesla
dôkazné bremeno tým, že nepreukázala oprávnenosť podania návrhu na vydanie predbežného
opatrenia, ani výšku svojich výdavkov. Rovnako mu vytkol, že pri rozhodovaní nezohľadnil jeho osobnú
starostlivosť o brata navrhovateľky a vyjadril názor, že určené výživné predbežným opatrením je
neadekvátne. Zdôraznil, že navrhovateľka brigádnicky pracuje v spoločnosti R. k.s., W.S. v.o.s. a Z. a.s.
Aj v tomto podaní žiadal návrh zamietnuť.



Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že odvolanie považuje za kontraproduktívne
pre odporcu, pretože predbežným určením výživného mu nebude narastať dlh do rozhodnutia v merite
veci, čím ho napadnuté uznesenie chráni pred nepriaznivými dôsledkami spôsobenými neúmerným
rastom dlhu na výživnom, a jeho cieľom je spôsobovanie prieťahov v konaní a tiež šikanovanie jej osoby
a jej matky. Konštatovala, že životné náklady odporcu konajúci súd zohľadnil, ak mu určil predbežne
výživné iba v minimálnom rozsahu napriek tomu, že je riadne zamestnaný a poberá slušnú mesačnú
mzdu. V súvislosti k opakovanému poukazovaniu odporcu na príležitostné študentské brigády uviedla,
že tieto iba v minimálnom rozsahu ovplyvňujú jej životnú úroveň. V závere odvolania žiadala, aby jej súd
priznal náhradu trov konania.

Podľa § 102 ods. 1 O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo
zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými
ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. Podľa
odseku 2 cit. zákonného ustanovenia v konaní, ktoré môže súd začať aj bez návrhu, úkony podľa odseku
1 vykoná aj bez návrhu.

Podľa § 76 ods. 1 písm. a/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby platil
výživné v nevyhnutnej miere.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku
2 cit. zák. ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Predbežné opatrenie predstavuje jeden zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese a jeho
zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravou
nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Pri
nariaďovaní predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových
zistení, a to z dôvodu, že nariadenie predbežného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. V
dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného
rozhodnutia (vo veci samej) a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá,
že by pri rozhodovaní o predbežnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 120 a nasl. O.s.p.).
Pre nariadenie predbežného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň presvedčivé. Miera osvedčenia sa riadi danou
situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo osvedčenie skutočností odôvodňujúcich
nariadenie predbežného opatrenia sa posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených,
prípadne dodatočne predložených listín. Takýto postup súdu predpokladá platná právna úprava (§
115 ods. 1 O.s.p. a contrario, § 75 ods. 7 O.s.p.) sledujúca tým dosiahnutie účelu právneho inštitútu
predbežného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej okamžitý zásah súdu. Ak
by v konaní o nariadenie predbežného opatrenia bolo potrebné trvať na požiadavke riadneho vykonania
a hodnotenia dôkazov, mohol by byť účel tohto procesného inštitútu zmarený, pretože základnými
znakmi predbežných opatrení sú ich dočasnosť a provizórnosť. Najmä atribút provizórnosti je potrebné
mimoriadne vyzdvihnúť, lebo už zo samotného označenia „predbežné opatrenie“ vyplýva, že nejde
o konečnú a definitívnu úpravu vzťahov medzi účastníkmi a že nariadením predbežného opatrenia
nezískava jeden z účastníkov silnejšie postavenie, nezískava práva, o ktorých sa má rozhodnúť až v
budúcnosti, ale sa ním len dočasne a hlavne predbežne upravuje určitý okruh vzťahov.

Odvolací súd vychádzajúc z vyššie uvedených úvah a preskúmaním napadnutého uznesenia podľa §
212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. dospel k rovnakému
právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že v tejto právnej veci boli splnené zákonné podmienky
pre nariadenie predbežného opatrenia, pretože navrhovateľka osvedčila naliehavosť potreby dočasnej
úpravy pomerov tým, že odporca na jej výživu neprispieva a ona nie je schopná samostatne sa živiť,
pretože sa pripravuje na budúce povolanie. Súd prvého stupňa správne rozhodol, ak zaviazal odporcu
prispievať na výživu navrhovateľky v minimálnom rozsahu, pretože predbežným opatrením môže súd
zaviazať účastníka, aby platil výživné v nevyhnutnej miere (§ 76 ods. 1 písm. a/ O.s.p.). Výživné v tomto
rozsahu je určené len na uspokojovanie základných životných (osobných) potrieb oprávneného a nie je
rozhodujúce, že povinný je schopný prispievať na výživu oprávneného vo väčšom rozsahu. Výživné v



tomto rozsahu je rodič povinný plniť bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery a v
tomto kontexte je možné považovať ho za výživné v nevyhnutnej miere, a to aj s prihliadnutím na príjem
matky navrhovateľky, z ktorého môže spolu s predbežne určeným výživným od odporcu zabezpečovať
potreby navrhovateľky v nevyhnutnej miere. Rozsah vyživovacej povinnosti odporcu zodpovedajúci jeho
schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom, ako aj odôvodneným potrebám navrhovateľky
určí autoritatívne rozhodnutím súd prvého stupňa po vykonaní dokazovania v konaní vo veci samej. Z
uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

K návrhu navrhovateľky, aby jej odvolací súd priznal náhradu trov konania, odvolací súd dodáva, že o
trovách konania, vrátane trov predbežného opatrenia v súlade s § 145 O.s.p., rozhodne súd v konečnom
rozhodnutí vo veci samej.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "19P/92/2011", "guid": "b098cc8c-f071-47f3-b58d-eabd54cf560b:998269cd-cb0d-4aed-b6f1-586c06ab1f2b", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}