{"guid": "af9f6d77-010a-464c-ba1a-b156fda4da45:b9ef1241-44e4-4e3c-9f24-da133a6b9b76", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2013:7112200014.2", "spisova_znacka": "5Co/261/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/261/2012 z 22. 5. 2013", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Košice z 22. mája 2013, sp. zn. 5Co/261/2012, ECLI:SK:KSKE:2013:7112200014.2", "identifikacne_cislo": "7112200014", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Eva Čipková", "sudca_id": 1297, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-cipkova-1297", "datum_vydania": "2013-05-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-220", "nazov": "§ 220 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-220", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-220"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-220"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b9ef1241-44e4-4e3c-9f24-da133a6b9b76", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7112200014.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2013:7112200014.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2013:7112200014.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/261/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112200014
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7112200014.2

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava, Údernícka 5, IČO: 35 724
803, proti žalovanej Q. Š., S. - Š., R. X, o zaplatenie 421,34 € s prísl., za účasti vedľajšieho účastníka na
strane žalovanej Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov, Važecká 16, IČO: 42 176
778, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu 22C/42/2012-56 z 2.7.2012 Okresného súdu Košice II

r o z h o d o l :

M e n í  uznesenie vo výroku o trovách konania tak, že žalobca nie je povinný zaplatiť na účet zást.
vedľajšieho účastníka trovy konania 90,02 €.

Vedľajší účastník nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalobcovi a žalovanej sa ich
náhrada nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) uznesením konanie zastavil, vrátil žalobcovi krátený súdny poplatok
18,37 €, prostredníctvom DÚ Bratislava, do 15 dní od doručenia odpisu právoplatného uznesenia a
žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť na účet zást. vedľajšieho účastníka konania trovy konania 90,02 €,
do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

V odôvodnení, o. i. uviedol, že žalobca sa žalobou, doručenou mu 2.1.2012 domáhal, aby bola žalovanej
uložená povinnosť zaplatiť mu 421,34 € s prísl., titulom neuhradenia splatných peňažných pohľadávok
vzniknutých na základe úverovej zmluvy, uzatvorenej 26.5.2006 medzi jeho právnym predchodcom
Home Credit Slovakia, a.s. a žalovanou, že elektronickým podaním, doručeným mu 25.5.2012, vedľajší
účastník vzniesol námietku premlčania celej pohľadávky uplatňovanej žalobcom a, že písomným
podaním, doručeným mu 1.6.2012 žalobca oznámil mu, že berie žalobu v celom rozsahu späť a navrhol
konanie zastaviť a zároveň požiadal o vrátenie súdneho poplatku. Vychádzajúc z uvedeného a z § 146
ods.2 O. s. p. (jeho znenie citoval) mal za to, že žalobca späťvzatím zavinil zastavenie konania. Poukázal
na to, že vedľajší účastník elektronickým podaním, doručeným mu 25.5.2012, ktorým vzniesol námietku
premlčania celej pohľadávky uplatnenej žalobcom, si zároveň vyčíslil trovy právneho zast. za zastúpenie
advokátom v tomto konaní vo výške 90,02 € za 2 úkony právnej služby po 29,88 € a 2 x režijný paušál
7,63 € a uplatnil si aj 20 % DPH, keďže je registrovaný ako platiteľ dane z pridanej hodnoty. Priznal
vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho zast., keďže bol zastúpený advokátom, a to vo výške
90,02 € za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zast. a vyjadrenie doručené mu 25.5.2012), z
toho 1 úkon po 28,99 € + 2 x režijný paušál 7,63 € + 20 % DPH, pretože zák. nevylučuje, aby osoba, ktorá
má právnické vzdelanie, resp. spoločnosť, ktorej členmi sú osoby s právnickým vzdelaním, sa nemali,
resp. nemohli dať zastupovať advokátom.

Žalobca podal proti predmetnému rozhodnutiu v časti, v ktorej ho súd zaviazal na úhradu trov konania
vedľajšiemu účastníkovi v zákonnej 15 dňovej lehote odvolanie z dôvodu, že rozhodnutie súdu vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Citujúc znenie § 93 ods.1,2,§ 142 ods.1,§ 146 ods.2 a § 150
O. s. p. uviedol, že sa nestotožňuje s rozhodnutím súdu, ktorým priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu
trov konania, nakoľko, má za to, že v danom prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených



na uplatnenie alebo bránenie práva. Poukázal na to, že cieľom vedľajšieho účastníka je kolektívna
ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa zák. o ochrane spotrebiteľa (§ 3 ods.5 zák.č.250/07 Z. z.),
zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii
vedľajšieho účastníka (§ 93 ods.2 O. s. p) a, že nevidí význam v právnom zast. vedľajšieho účastníka,
keďže samotnou jeho úlohou je ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch, že spochybňuje
nutnosť a účelnosť vynaloženia trov právneho zast. vedľajším účastníkom, že v danom prípade nemožno
prijať záver, že zást. vedľajšieho účastníka vykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, t. j., že
poskytol právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu a, ktoré by nemohol
uskutočniť samotný vedľajší účastník bez právneho zast. Tvrdil, že vedľajší účastník je združením
založeným na ochranu spotrebiteľa a teda prioritne sa predpokladá pomoc zo strany združenia
založeného za tým účelom, nie zo strany zvoleného zást. združenia, že podľa údajov registrácie
Ministerstvom vnútra SR má samotné združenie v radoch členov, ktorí majú evidentne právnické
vzdelanie, že - ako už bolo skôr uvedené - účelom združenia je kolektívna ochrana spotrebiteľov,
podávanie žalôb podľa zák. o ochrane spotrebiteľa (§ 3 ods.5 zák.č.250/07 Z. z.), zastupovanie
spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho
účastníka (§ 93 ods.2 O. s. p), pritom Združenia na ochranu spotrebiteľa podľa § 25 zák.č.250/07
Z. z. majú možnosť využívať aj určenú podporu ministerstva a, že v zmysle uvedeného je zrejmé,
že združenie disponuje rozsiahlymi znalosťami a vedomosťami v danej problematike, ktorou sa ako
špecifickou zaoberá a je inštitúciou spôsobilou účinne ochraňovať práva spotrebiteľa v súdnom konaní,
že obdobný názor vyjadril aj Okresný súd (ďalej len OS) Nitra v rozhodnutí 25C/58/2012 (citoval časť
z jeho odôvodnenia). Zastával názor, že ak sa združenie rozhodne využiť pre zast. v konaniach pomoc
advokáta (splnomocniť ho na zast. v tisíckach sporoch, do ktorých hromadne vstupuje), musí trovy
právneho zast. znášať z vlastných prostriedkov, lebo v opačnom prípade by jeho konanie vytváralo
dojem účelovosti, čo ustálil Krajský súd (ďalej len KS) v Bratislave vo svojom rozhodnutí 5Co/26/2012,
v ktorom potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu a vyslovil právny názor (jeho časť citoval), že
uvedený právny názor KS v Bratislave doplnil a rozvinul v rozhodnutí 3Cob/259/2011, z ktorého tiež
citoval. Poukázal ďalej na to, že účelom právneho zast. je predovšetkým zast. záujmov svojho klienta,
avšak v danom prípade možno konštatovať, že právne zast. vedľajšieho účastníka je nadbytočné,
účelové a nehospodárne, keďže združenie sa samo prezentuje, reflektujúc k jeho stanovám, ako
inštitúcia spôsobilá na ochranu spotrebiteľa aj v rámci súdneho konania a preto skutočnosť, že
združenie samo bez právneho zast. vystupuje na strane žalobcu spolu s občanmi SR vo viacerých
sporoch na ochranu spotrebiteľov, príp. občanov SR v týchto sporoch samo zastupuje, potvrdzuje, že
právne zast. vedľajšieho účastníka je v predmetom spore nehospodárne. Zastával názor, že konaním
vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zast. došlo k nadbytočnému navyšovaniu trov konania
a nehospodárnosti konania a na túto skutočnosť by mal súd prihliadať a reflektovať použitím § 150 O.
s. p. a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznať. V tejto súvislosti si dovolil poukázať
na právny názor vyslovený KS v Banskej Bystrici v rozhodnutí 13Co/105/2012 (časť z neho citoval), že
uvedené KS v Banskej Bystrici podporil a doplnil aj v rozhodnutí 16Co/100/2012, v ktorom poukázal
na nález II.ÚS78/03 Ústavného súdu SR (citoval z neho), že obdobný právny názor vyslovil aj KS
v Prešove v rozhodnutí 13Co/36/2012 a rovnako aj v rozhodnutí 13Co/35/2011 (tiež z nich citoval).
Zároveň poukázal aj na to, že rozhodnutie o náhrade za úkon právnej služby - prevzatie a príprava
zast. je nepreskúmateľné, nakoľko z rozhodnutia nie je zrejmé, akým spôsobom sa zást. oboznámil so
spisovým materiálom, navyše vyjadrenia zást. v konaní sú zhodné s vyjadreniami v iných konaniach (len
vpisovanie do kontextu) a opäť zdôraznil, že má za to, že takéto úkony má prioritne vykonávať samotný
vedľajší účastník, že na uvedené poukázal vo svojom rozhodnutí 13C/14/2012 OS Bratislava II, že
obdobne upriamil svoju pozornosť na vyjadrenia vedľajšieho účastníka aj OS Bratislava IV v rozhodnutí
8C/303/2011 (tiež citoval z ich odôvodnenia). Na základe uvedeného navrhol napadnutý výrok o trovách
konania preskúmať a v zmysle § 220 O. s. p. ho zmeniť tak, že sa vedľajšiemu účastníkovi náhrada
trov konania neprizná. Zároveň si uplatnil trovy konania v odvolacom konaní vo výške 19,12 € s DPH,
pozostávajúce z jednej polovice úkonu právnej služby 9,96 € a režijného paušálu k právnemu úkonu vo
výške 9,16 € s DPH (podanie odvolania).

Vedľajší účastník vo vyjadrení k odvolaniu, čo sa týka námietok žalobcu [nemožno hovoriť o trovách
účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva; nevidí význam v jeho zast.; dochádza k
nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania; on (vedľajší účastník) samotný
má v radoch členov, ktorí evidentne majú právnické vzdelanie, pričom môže využívať aj určenú podporu
ministerstva; úkon právnej služby prevzatie a príprava zast. považuje za nepreskúmateľný a z uvedených
dôvodov navrhuje aplikovať § 150 O. s. p. a náhradu trov konania mu nepriznať] uviedol, že s



argumentáciou žalobcu nesúhlasí. Tvrdil, že aplikácia § 150 ods.1 O. s. p. na danú právnu vec je
nenáležitá, keďže pre posúdenie možnosti jeho aplikácie je podstatné zisťovanie okolností súvisiacich
so stavom pred začatím sporu, so správaním účastníkov v priebehu sporu a s okolnosťami uplatnenia
nároku (uznesenie 6MCdo 5/2011 z 18.1.2012 NS SR, uverejnené aj na www.najpravo.sk <http://
www.najpravo.sk>), že nemožno mať žiadne ilúzie o ušľachtilých pohnútkach žalobcu vo vzťahu k
späťvzatiu žaloby, že  ten veľmi pragmaticky, v snahe nenavyšovať vo svoj neprospech trovy konania
a zachrániť podstatnú časť zaplateného súdneho poplatku, berie žaloby späť na súdoch, kde vstupuje
do spotrebiteľských konaní, že celoplošne ignoruje premlčaciu lehotu podľa O. z., podáva žaloby v
premlčaných právnych veciach a pri námietkach premlčania ním vznesených, ojedinele aj žalovaným,
sa dožaduje aplikácie obchodného kódexu na stanovenie dĺžky premlčacích lehôt, príp. poukazuje na
dohodnuté 10 ročné lehoty, ktoré v spotrebiteľskom práve nie je možné akceptovať, že namieste je
otázka, prečo žalobca, ako súčasť silnej národnej siete 49 spoločností v takmer 30 krajinách, ktorý
zamestnáva 210 zamestnancov a nemal by mať problém zabezpečiť si vlastné právne oddelenie,
pretože vymáhanie pohľadávok je jedným z hlavných predmetov jeho činnosti, sa dáva zast. silnou
advokátskou kanceláriou a jeho trovy konania nie sú neúčelné, nadbytočné a nehospodárne, že z
uvedeného teda vyplýva, že správanie sa žalobcu v spore, ale najmä okolnosti, za ktorých plošne na
celom Slovensku uplatňuje pohľadávky z neprijateľných zmluvných podmienok, po použití nekalých
obchodných praktík a premlčané pohľadávky nedávajú predpoklad pre aplikáciu § 150 ods.1 O. s. p.,
že žalobca je dobre informovaný o jeho vstupoch do týchto konaní, preto na súdoch zatiahol „ručnú
brzdu“ v podobe masívnych späťvzatí vecí (rádovo v stovkách až tisícoch), že často ani nevyčká na
jeho vyjadrenie, pretože očakáva jeho obsah a zameral sa na útoky proti nemu, ale aj proti jeho zást.,
nekvalifikovanými až nedôstojnými sťažnosťami na Slovenskú advokátsku komoru (Dôkaz: sťažnosť
na činnosť a postup advokáta z 13.2.2012, oznámenie SAK o odložení veci z 15.5.2012). Citoval Čl.7
ods.1 Smernice rady 93/13/EHS o nekalých obchodných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách  a
tvrdil, že môže preukázať, že v množstve súdnych sporov, pôsobil už jeho vstup do konania (aj bez
vyjadrenia vo veci samej) pre žalobcu odradzujúco v tom zmysle, že uvedomujúc si neopodstatnenosť
uplatňovaného nároku, vzal svoju žalobu späť a konanie žiadal zastaviť, že potom, čo mu je doručené
oznámenie o jeho vstupe do konania, príp. potom, čo jeho vstup do konania zisti iným spôsobom,
plošne berie žaloby späť, že môže preukázať prípady, kde tento konkrétny žalobca vzal späť žalobu po
vyhlásení rozsudku, v ktorom bol úspešný, dokonca paradoxne aj potom, čo platobný rozkaz nadobudol
právoplatnosť, že sa ukazuje, že samotný jeho vstup do konania ako vedľajšieho účastníka na strane
spotrebiteľa je dostatočne účinným prostriedkom na zabránenie porušovania spotrebiteľského práva, že
žalobca poukazuje na skutočnosť, že podľa registrácie na Ministerstve vnútra SR má vo svojich  radoch
členov, ktorí majú evidentne právnické vzdelanie, že  skutočnosť je taká, že iba jediná jeho členka má
právnické vzdelanie, avšak právnu prax nevykonáva, že túto námietku považuje za nenáležitú, pretože
mu nemožno upierať právo na zást., vzhľadom na predmet jeho činnosti, že ak by sa prijal takýto
názor, potom by bolo problematické aj zast. advokátmi, napr. sudcov, prokurátorov, advokátov, ministrov
spravodlivosti, predsedov vlád, ktorí sú právnikmi, čo by bolo v evidentnom rozpore s platným právom,
ale aj s každodennou realitou. V tejto súvislosti poukázal aj na judikatúru cit. v najnovšom komentári
slovenského občianskeho procesného kódexu, pôvodne uverejnenú v časopise Soudní rozhledy 2/2002
na str.43 (Števček/Ficová. Občiansky súdny poriadok, Komentár - I. diel, 2.vydanie, Praha: C. H. Beck,
2012, str.492) a citoval z uznesenia KS v Prešove 7Co/34/2012, uverejnené aj na www.najpravo.sk
<http://www.najpravo.sk>. Ďalej uviedol, že ak žalobca argumentuje, že má trovy advokáta hradiť z
vlastných prostriedkov, poukazuje na svoju reálnu skúsenosť, že podľa § 25 ods.6 zák.č.250/07 Z.
z. má možnosť využívať aj určenú podporu ministerstva, že po opakovaných žiadostiach v priebehu
posledných 2 rokov mu napokon Ministerstvo hospodárstva SR schválilo a poukázalo finančnú podporu
4 000 € (doposiaľ bolo vyplatených len 1 000 €), že takýto finančný príspevok pri objeme činnosti ním
vykonávanej na podporu spotrebiteľov nepokrýva ani len poštové výdavky že takáto zákonná možnosť
čerpať finančné prostriedky na podporu svojej činnosti tu síce existuje, pretože je výsledkom transpozície
právnych aktov EÚ do nášho legislatívneho prostredia, avšak realita praxe je úplne iná a podpora
štátu je skôr v rovine iluzórnej, než v rovine skutočnej, že nerozumie však, prečo by neúspešné spory
žalobcu mali byť dotované z prostriedkov štátu, príp. z jeho prostriedkov a, čím by si mal zaslúžiť takúto
ochranu svojich záujmov. K argumentu žalobcu, že úkon právnej služby prevzatie a príprava zast. nie je
úkonom v tomto konaní preukázaným uviedol, že s týmto argumentom nesúhlasí, pretože úkon právnej
služby prevzatie a príprava zast. vrátane prvej porady s klientom, ktorého náhradu si v konaní taktiež
uplatnil, je mimoriadne dôležitý, kedy sa advokátom zhodnocuje opodstatnenosť, účelnosť, stratégia a
taktika zast. a následne sa táto analýza konzultuje na prvej porade s klientom, že podľa jeho pokynov
sa zisťuje evidencia živej spotrebiteľskej veci na súde a taktiež dodávateľ, ktorý podal žalobu vrátane



súvisiacich administratívnych a daňových evidencií, že tento úkon v sebe zahŕňa aj žiadosť o poskytnutie
informácií potrebných na vstup do konania, administratívnu činnosť sekretariátu kancelárie spočívajúcu
v evidencii v menoslove, v ďalších evidenčných pomôckach podľa spisového poriadku, v pridelení sp.
zn., založení spisu, vyhotovení písomného podania o vstupe do konania a jeho zaslanie súdu, že tento
úkon právnej služby nie je naplnený podpisom plnomocenstva, ale zahŕňa celý proces od prevzatia zast.
cez prípravu, ktorá vedie k tomu, že vo veci je podané kvalifikované stanovisko, že oznámením o vstupe
nebol ukončený proces prípravy zast., pretože z povahy jeho činnosti v konaní a okolností jeho vstupov
do súdnych konaní na ochranu spotrebiteľa je zrejmé, že s predmetom spotrebiteľskej veci sa môže
oboznámiť až potom, čo sa doručením oznámenia o vstupe súdu stane v konaní vedľajším účastníkom
a teda oznámenie o vstupe je predpokladom toho, aby mu vzniklo právo žiadať žalobu a prílohy a až po
ich doručení sa môže oboznámiť s rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré tvoria právny základ uplatneného
nároku a podať vo veci kvalifikované vyjadrenie. Poukázal na to, že súd pri rozhodovaní o jeho trovách
postupoval v súlade s legislatívou EÚ a judikatúrou dvora EÚ, v súlade s ustálenou súdnou praxou
a právnou teóriou (citoval Čl.169 ods.1 Zmluvy o fungovaní EÚ, Čl.38, čl.47 Charty základných práv
EÚ), že o dôvodnosti priznania jeho trov svedčí aj novelizované znenie § 137 O. s. p. (citoval ho), ktoré
bolo s účinnosťou od 1.1.2012 doplnené zák.č.332/11 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v
materiálnej núdzi (citoval z dôvodovej správy k nemu) a, že novelizovaná právna úprava zohľadňuje
aj rozsudok Súdneho dvora EÚ (druhá komora) z 22.12.2010 vo veci C-279/09 (aj z neho citoval) a
uviedol, že v zmysle uvedeného dokonca KS v Prešove svojim uznesením 3Co/131/2011-85 z 13.1.2012
zmenil uznesenie súdu prvého stupňa a ustanovil vedľajšiemu účastníkovi, ktorým bola tiež právnická
osoba zameraná na ochranu spotrebiteľa advokáta, pričom konštatoval, že nie je možné nedôvodne a
bez akýchkoľvek logických súvislosti podmieňovať spôsobilosť občianskeho združenia na vykonávanie
predmetu svojej činnosti odbornosťou v odbore právo, že sú to práve združenia na ochranu spotrebiteľov,
ktoré majú právo v súlade so zák. chrániť a presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov (§ 3 ods.4,§
25 zák.č.250/07 Z. z. o ochrane spotrebiteľa), že európska legislatíva a rozhodnutia Súdneho dvora EÚ,
nadväzujúc na vnútroštátnu právnu úpravu, preferujú činnosť združení v rámci ich zákonných oprávnení,
že občianske združenia na ochranu spotrebiteľov si v prevažnej miere zakladajú samotní občania
poškodení nekalými praktikami a neprijateľnými zmluvnými podmienkami v štandardných formulárových
zmluvách dodávateľov a často pri nedostatku organizačného a finančného zabezpečenia chránia práva
prevažne nemajetných spotrebiteľov, ktorí rezignujú na obranu svojich práv, pretože nemajú dostatok
prostriedkov na advokáta a tým na rovnocenný priebeh súdnych konaní, že ak by mu ako nemajetnému
združeniu bolo odmietnuté právo na náhradu trov konania, de facto by to znamenalo nemožnosť reálnej
ochrany spotrebiteľov, že účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc možno odvodiť z Čl.47 ods.2
Ústavy (aj z neho citoval), že ústavný rozmer práva účastníka na náhradu trov konania v úspešnom
súdnom spore vyplýva z nálezov Ústavného súdu SR (II.ÚS78/03, II.ÚS31/04, II.ÚS56/05, IV.ÚS147/08,
II.ÚS122/09), že trovy právneho zast. treba považovať v každom prípade za účelne vynaložené trovy,
že každý má právo na to, aby hoci aj v jednoduchej, skutkovo a právne menej zložitej veci bol zast.
advokátom a toto ústavne zaručené právo môže uplatňovať v rámci celej republiky, bez ohľadu na to, že
voľba miestneho advokáta by bola spojená s menšími trovami, než udelenie plnomocenstva zást. mimo
mesta alebo obce, kde účastník konania býva (Ján Mazák, Ľudovít Šoltýs, Trovy konania v civilnom
procese, Mimoriadne vydanie Bulletinu slovenskej advokácie,1997, str.53), že samotná skutočnosť, že
má principiálne právo na náhradu trov konania, nie je - dúfa - medzi účastníkmi sporná, napriek tomu
si dovolil poukázať na rozsudok 5Cdo71/2010 z 9.6.2010 Najvyššieho súdu SR, ako aj na najnovšie
komentáre k O. s. p.: Števček/Ficová a kol. Občiansky súdny poriadok, Komentár - I. diel, 2. vydanie,
Praha: C. H. Beck, 2012, str.331, príp. Drápal/Bureš a kol. Občanský soudní řád I, Velké komentáře, 1.
vydání: C. H. Beck, 2009, str.607. K priznaniu trov vedľajšieho účastníka aj bez akéhokoľvek písomného
vyjadrenia, ak dôjde k späťvzatiu žaloby po vstupe vedľajšieho účastníka predložil uznesenie KS v
Prešove 7 Co/19/2012-84 z 28.2.2012 a zdôraznil, že o jeho nároku na trovy konania už bolo viackrát
právoplatne rozhodnuté, napr. v 16 rozhodnutiach KS v Prešove, v 8 rozhodnutiach KS v Košiciach, v 6
rozhodnutiach KS v Banskej Bystrici, v rozhodnutí KS Trenčín, v 2 rozhodnutiach KS Nitra (označil ich
sp. zn. a dňom, kedy bolo rozhodnuté a bol ochotný, ktorékoľvek z nich na výzvu obratom predložiť), že
aj renomovaný právny portál www.najpravo.sk <http://www.najpravo.sk> uverejnil 4.7.2012 na svojom
webovom sídle rozhodnutie KS v Banskej Bystrici 17Co/87/2011-71 z 25.4.2012 a rozhodnutie KS v
Prešove 7Co/34/2012 z 28.3.2012, z ktorých vyplýva právo vedľajšieho účastníka na náhradu trov
konania, že z uvedeného vyplýva, že aj on, ako občianske združenie zložené prevažne z laikov v oblasti
práva, ktoré je pripravené dôsledne presadzovať a chrániť aj v súdnych konaniach oprávnené záujmy
spotrebiteľov, má právo vystupovať proti dodávateľom na základe princípu „rovnosti zbraní“, práve preto
je zast. advokátmi, ktorí sú ochotní takéto zast. realizovať, že aj keď neprijateľnosť zmluvných podmienok



a posudzovanie nekalých obchodných praktík vyhodnocuje súd v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ
ex offo, nemôže poučiť spotrebiteľa o premlčaní, príp. mu dávať návody k náležitej právnej argumentácii
proti dodávateľom a, že jeho vstupom do konania sa žalobca zrazu v súdnych konaniach začína
ocitať v postavení, v ktorom nachádza rovnocenného partnera v riešení právnych otázok, súvisiacich s
prebiehajúcimi spormi, pretože samotní spotrebitelia sa nedokážu náležite brániť (citoval z  rozhodnutia
KS v Prešove 1Co/8/2012-74 z 31.5.2012 a z rozhodnutia KS v Banskej Bystrici 13Co/193/2012-138
z 30.7.2012). Záverom uviedol, že v predmetnej veci sú uplatňované nároky proti spotrebiteľovi a
bolo nutné použiť  normy spotrebiteľského práva, aj výkladové pravidlá ich aplikácie, že základnou
filozofiou spotrebiteľského práva je pozitívny zásah štátu, ktorým je kompenzovaná zjavná nerovnováha
medzi dodávateľom a spotrebiteľom v kontraktačnom procese, že tento pozitívny zásah štátu  realizuje
zákonodarná moc spotrebiteľskou právnou úpravou, avšak nezastupiteľnú úlohu pri napĺňaní cieľov EÚ
v rámci ochrany spotrebiteľa musí zahrávať aj súdna moc náležitou aplikačnou praxou a to aj v otázke
rozhodovania o trovách konania subjektov, ktoré vystupujú na ochranu spotrebiteľov. S poukazom na
uvedené označil argumentáciu žalobcu v jeho odvolaní za nenáležitú, preto navrhol uznesenie v jeho
napadnutej časti potvrdiť. Uplatnil si aj náhradu trov odvolacieho konania za toto podanie 14,94€ [§ 14
ods.3 písm. b) vyhl.] a režijný paušál 7,63 € (§ 16 ods.3 vyhl.) a 20 % DPH 4,51€, teda celkove trovy
odvolacieho konania 27,08 €.

Uznesenie, okrem výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka, nebolo odvolaním napadnuté,
nadobudlo právoplatnosť (§ 206 ods.1,3 O. s. p.), preto nebolo v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní
preskúmavané.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O. s. p. - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených
v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v
rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a zistil, že neboli splnené podmienky na potvrdenie (§
219) uznesenia, ani na jeho zrušenie (§ 221 ods.1), pokiaľ ide o výrok o trovách konania vedľajšieho
účastníka, preto ho podľa § 220 O. s. p. zmenil a vedľajšiemu účastníkovi neprisúdil náhradu trov
konania.

V prejednávanej veci trovy vynaložené vedľajším účastníkom, pozostávajúce z trov právneho zast., nie
sú v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania, preto ich nemožno považovať
za účelne vynaložené. Je potrebné poukázať i na skutočnosť, že vedľajší účastník - vzhľadom na svoj
cieľ - bol vytvorený na ochranu spotrebiteľa, že i podľa samotného § 9 bod 5. jeho Stanov sú jeho
výdavkami výdavky na financovanie jeho účelu a výdavky na jeho správu, teda z uvedeného vyplýva,
že samotný vedľajší účastník je spôsobilý a schopný chrániť záujmy spotrebiteľa. Vedľajší účastník má
právo zvoliť si pri účasti v konaní zást., avšak takto vynaložené trovy nemožno považovať za účelné
bránenie práva samotného účastníka v konaní. Právo na právnu pomoc sa priznáva každému, tak
fyzickej, ako aj právnickej osobe, ak vystupuje v spore ako žalovaná strana a hlavný význam práva
na právnu pomoc spočíva v tom, že orgány uvedené v Čl.47 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky majú
zodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkom, aby v konaní pred nimi využívali právnu pomoc, že
súčasťou základného práva na právnu pomoc je aj právo na úhradu účelne vynaložených trov konania a
v tejto súvislosti má vedľajší účastník rovnaké možnosti ako ktorýkoľvek iný účastník v konaní v súvislosti
so svojim zast. v rámci zák. upravených možností, t. j. nie je vopred vylúčený z možnosti zvoliť si na
svoje zast. advokáta, avšak tým, že sa mu neprizná náhrada trov konania - trov právneho zast., pretože
sa nepovažujú za účelne vynaložené, lebo neboli v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k
predmetu konania (nález II.ÚS78/03 z 9.9.2004 Ústavného súdu SR), nie je porušené jeho základné
právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa Čl.47 ods.2 a 3 Ústavy SR. V prejednávanej
veci nemožno urobiť záver, že zást. vedľajšieho účastníka vykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo
veci, t. j. že poskytol právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu. Znenie § 137
O. s. p. (účinné od 1.1.2012) síce medzi trovy konania zahŕňa i náhradu výdavkov právnickej osoby, ktorá
je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, avšak ide o náhradu výdavkov právnickej
osoby, nie o odmenu za zast., ak je zástupcom advokát tejto právnickej osoby. Napokon treba dodať,
že paušálny vstup vedľajšieho účastníka do všetkých konaní, v ktorých žalobca vystupuje, bez zreteľa
na stav konkrétneho súdneho konania, vôľu spotrebiteľa a účelnosť jeho úkonov, nemožno považovať
za dôkaz o jeho vôli naplniť cieľ svojej činnosti. S prihliadnutím na cieľ vedľajšieho účastníka, ktorým
je ochrana a presadzovanie oprávnených záujmov spotrebiteľa, a na konkrétne okolnosti prípadu  a to
najmä skutočnosť, že vstúpil do konania ako profesná organizácia na ochranu spotrebiteľa z vlastného
podnetu, a splnomocnil na svoje zast. advokáta, hoci zo samotnej jeho podstaty vyplýva, že musí byť



schopný pomáhať tomu účastníkovi konania, na strane ktorého vstupuje do konania, nemožno - ako
už bolo uvedené - považovať jeho trovy za účelne vynaložené a tiež nemožno opomenúť skutočnosť
známu odvolaciemu súdu z iných vecí, v ktorých je ten istý žalobca, ako v prejednávanej veci, že aj iné
subjekty s rovnakým predmetom činnosti (cieľom) ako vedľajší účastník, vstupujú do toho istého konania
na strane žalovaného ako vedľajší účastník a na svoje zast. splnomocňujú advokáta, čo nutne vedie k
úvahe, že primárnou pohnútkou pre vstup do konania nie je ochrana práv konkrétneho spotrebiteľa.

Podľa § 224 ods.1 O. s. p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie
konanie.

Podľa § 142 ods.1 O. s. p. účastníkovi,  ktorý mal  vo veci  plný úspech,  súd prizná náhradu  trov
potrebných  na  účelné  uplatňovanie alebo bránenie práva  proti účastníkovi,  ktorý vo  veci úspech
nemal.

Podľa § 151 ods.1 prvá veta O. s. p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Vedľajší účastník nemal v odvolacím konaní úspech, preto nemá právo na náhradu jeho trov, žalovaná
žiadne trovy neuplatnila a žalobcovi náhrada trov odvolacieho konania nebola podľa § 150 ods.1 O. s. p.
priznaná so zreteľom na dôvody hodné osobitného zreteľa, spočívajúce v povahe uplatneného nároku.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "22C/42/2012", "guid": "db8f37af-a589-4ad5-893a-84e6a80591ea:f70606bb-10fb-46ad-be77-ee97bb864b09", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:9c5b8867-e214-4958-9e03-11c7d67ebb60", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 122/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 122/09 z 10. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-10", "citacie_n": 303, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9c5b8867-e214-4958-9e03-11c7d67ebb60"}, {"guid": "ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 147/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 147/08 z 31. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-31", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab"}, {"guid": "ussr:d6eef413-f1cd-472a-bc5f-8b32e6ef4587", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 56/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 56/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 797, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d6eef413-f1cd-472a-bc5f-8b32e6ef4587"}, {"guid": "ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 31/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 31/04 z 17. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-17", "citacie_n": 1532, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea"}, {"guid": "ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/03 z 9. 9. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-09-09", "citacie_n": 1767, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8"}, {"guid": "9f4ef852-cd32-4c75-98a6-b663fc0b26d2:8a930602-3187-4463-8f42-b62345b5e99a", "ecli": null, "spisova_znacka": "6MCdo/5/2011", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/5/2011 z 17. 1. 2012", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2012-01-17", "citacie_n": 141, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/9f4ef852-cd32-4c75-98a6-b663fc0b26d2:8a930602-3187-4463-8f42-b62345b5e99a"}, {"guid": "2647522f-8626-4206-92a6-a9df8c5fada2:9b41c92e-b5ec-41cb-8c86-9174bd2fa3a1", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2012:8109231303.1", "spisova_znacka": "5Co/26/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Co/26/2012 z 10. 10. 2012", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2012-10-10", "citacie_n": 705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8109231303.1"}, {"guid": "510bbad0-df6b-44c8-8c4f-a9e32e12c28e:47f49fd0-f5b9-4d46-877a-3849dfd7ef44", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2012:6111220969.1", "spisova_znacka": "13Co/193/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/193/2012 z 29. 7. 2012", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2012-07-29", "citacie_n": 93, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6111220969.1"}, {"guid": "65450ec9-1f59-479a-9640-ddbb1f316d5a:60066ac9-7433-4f4c-8dbc-9b9b5e8c6cf6", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2012:6111214040.1", "spisova_znacka": "16Co/100/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/100/2012 z 24. 4. 2012", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2012-04-24", "citacie_n": 303, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6111214040.1"}, {"guid": "4fdbd8aa-89b4-4b4f-9015-47090f4ee72c:9fd71ca3-ddf6-4299-ba91-12c7b99a4661", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2012:6111211754.1", "spisova_znacka": "13Co/105/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/105/2012 z 24. 4. 2012", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2012-04-24", "citacie_n": 70, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6111211754.1"}, {"guid": "ce0820f3-de6c-49ac-98e0-5c9b0da38323:4f277bb2-e0d2-4293-a3a6-46563dae2e81", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2012:8311205271.1", "spisova_znacka": "7Co/19/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 7Co/19/2012 z 27. 2. 2012", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2012-02-27", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8311205271.1"}, {"guid": "b8d95095-52be-4182-b4ea-3bce1b36280c:9261371c-b0d0-4867-b6e9-0b39ea5bc48c", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2011:8609206461.1", "spisova_znacka": "13Co/35/2011", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 13Co/35/2011 z 22. 9. 2011", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2011-09-22", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2011:8609206461.1"}], "citovane_v": []}