Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 9Sp/20/2013 z 21. 11. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 21. novembra 2013, sp. zn. 9Sp/20/2013, ECLI:SK:KSKE:2013:7013200913.2 Krajský súd Košice | 9Sp/20/2013 | ECLI:SK:KSKE:2013:7013200913.2 | 2013-11-21 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov Citované ustanovenia: OSP, predpis č. 70/1967 Zb., zákon č. 162/1995 Z. z. (katastrálny zákon) Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/46bc0e99-5c12-49cf-aff2-36f298d54caa Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7013200913.2 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Sp/20/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013200913
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7013200913.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Jurajom Tymkom v právnej veci navrhovateľa
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova č. 25, Bratislava proti odporcovi Okresný úrad Spišská Nová Ves,
katastrálny odbor, Markušovská cesta č. 1, Spišská Nová Ves, za účasti dedičov po C. Ž., naposledy
bytom R. XXX, zomrelom dňa XX.XX.XXXX a to: C. Ž., N. R., W. Ž., G. Ž., D. Ž., H. Ž., G. D. A.. Ž., R.
F. A.. Ž., C. Ž. K. B. L. A.. Ž., všetci bytom R. XXX, v konaní o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. V
2519/2009 KK zo dňa 22.06.2010, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č. V 2519/2009 KK zo dňa 22.06.2010.

Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť na účet Krajského súdu v Košiciach č. XXXXXXXXXX/XXXX,
vedený v Štátnej pokladnici v Bratislave, súdny poplatok v sume 35 eur v lehote 10 dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca rozhodnutím č. V 2519/2009 KK zo dňa 22.06.2010 podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z.
o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (Katastrálny zákon) v
platnom znení zamietol návrh na vklad záložného práva, podaného dňa 13.10.2009, ktorého prílohou je
Zmluva o zriadení záložného práva č. 676/2009-PTR, uzavretá dňa 23.09.2009 medzi navrhovateľom
ako záložným veriteľom a C. Ž. ako záložcom, zastúpeným na základe Dohody o plnomocenstve zo dňa
13.08.2009, zástupcom Mgr. Brunom Žlnayom, advokátom, so sídlom Stavbárska č. 7, Bratislava.

Predmetom zálohu bola nehnuteľnosť v podielovom spoluvlastníctve záložcu s podielom XX/XX, v
katastrálnom území R., zapísaná na liste vlastníctva č. XXX a to: stavba súpisné číslo XXX, postavená
na pozemku CKN parcelné číslo XXX, popis stavby: rodinný dom.

Odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že dňa 13.10.2009 mu bol doručený návrh
na vklad záložného práva do katastra nehnuteľnosti vo forme Záložnej zmluvy č. 676/2009-PTR.
Prílohou návrhu na vklad je písomná Zmluva o úvere č. XXXXXXX, súčasťou ktorej je Dohoda o
plnomocenstve zo dňa 13.08.2009, na základe ktorej má byť záložca Ján Žiga zastúpený advokátom
Mgr. Brunom Žlnayom. Konštatoval, že predmetné plnomocenstvo neobsahuje presné určenie rozsahu
splnomocnencovho oprávnenia konať za záložcu v zmysle § 31 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov. V plnomocenstve splnomocniteľ advokáta
splnomocňuje, aby „...za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa - spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.,



ktorá je jeho záväzkom, vyplývajúcim z tejto Zmluvy o úvere, uzatvoril v jeho mene Záložnú zmluvu
podľa § 552 Občianskeho zákonníka v platnom znení k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia
Záložnej zmluvy sú v jeho vlastníctve, alebo ktoré sú podľa Katastrálneho portálu www.katasterportal.sk
zapísané na listoch vlastníctva, tvoriacom prílohu tejto Zmluvy o úvere uzatvorenej dnešného dňa
a súčasne tohto splnomocnenia, ako formu zabezpečenia tejto pohľadávky s tým, že pokiaľ nesplní
riadne a včas podmienky tejto Zmluvy o úvere, ani v dodatočne poskytnutej lehote jeden mesiac od
uzatvorenia Záložnej zmluvy, berie na vedomie, že v prípade uzatvorenia Záložnej zmluvy vzniká k
predmetným nehnuteľnostiam veriteľovi záložné právo vkladom do katastra nehnuteľnosti...“. Uviedol,
že uvedená formulácia je neurčitá, pretože splnomocnenec a ani splnomocniteľ v čase udelenia plnej
moci nevedeli, k akým konkrétnym predmetným nehnuteľnostiam (resp. ku ktorým možným viacerým
nehnuteľnostiam vo vlastníctve dlžníka - záložcu, prípadne či vôbec) bude zriadené záložné právo.
Všeobecná formulácia bez bližšieho označenia nehnuteľnosti robí uvedené dojednanie neurčité a
nezrozumiteľné. Poukázal na to, že splnomocnenie na právny úkon o právach k nehnuteľnostiam
(v danom prípade splnomocnenie na Záložnú zmluvu) musí kopírovať samotný predmet zmluvy,
t.j. obsahom splnomocnenia by mali byť náležitosti označenia nehnuteľnosti tak, ako ich vyžaduje
zákon pre predmetnú zmluvu v súlade s ustanovením § 42 Katastrálneho zákona. Konštatoval, že z
plnomocenstva, resp. Dohody o plnomocenstve jasne nevyplýva, aby zástupca mohol v mene dlžníka
uzavrieť Záložnú zmluvu, ktorá bola predložená na vklad. Nakoľko rozsah oprávnenia konať v mene
dlžníka zástupcom je neurčitý, spôsobuje to absolútnu neplatnosť predmetnej Dohody o splnomocnení
s poukazom na § 37 ods. 1/ Občianskeho zákonníka. Absolútna neplatnosť nastáva priamo zo zákona a
pôsobí od začiatku voči každému. Vzhľadom na neurčitosť plnomocenstva, uzavretého medzi dlžníkom
C. Ž. a Mgr. Brunom Žlnayom, mal zato, že Mgr. Bruno Žlnay nebol oprávnený konať v mene C. Ž.
ako jeho zástupca pri nakladaní s jeho nehnuteľnosťami a v konečnom dôsledku nebol oprávnený k
podpísaniu Záložnej zmluvy v jeho mene. Konanie splnomocneného zástupcu pri uzavretí Záložnej
zmluvy, považoval tiež za výrazný zásah do práv a oprávnených záujmov dlžníka bez právneho dôvodu,
čo v konečnom dôsledku spôsobuje stav, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi a robí túto Záložnú
zmluvu v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatnou. Ďalej uviedol, že uvedený rozpor
vyplýva jednak z toho, že záujmy dlžníka sú v rozpore s konaním jeho zástupcu, jednak z neprimeranej
vyváženosti medzi predmetom Úverovej zmluvy, čo sa týka výšky úveru a jeho príslušenstva, uvedeného
v záhlaví Zmluvy o úvere a predmetom Záložnej zmluvy, uvedeným v článku I. Záložnej zmluvy, ktorý
sa vzťahuje na celý nehnuteľný majetok dlžníka a je v nepochybne ďaleko väčšej hodnote, než je výška
plnenia dlžníka ako povinného z Úverovej zmluvy. Citoval ustanovenie § 37 ods. 1, § 39, § 3 Občianskeho
zákonníka, § 31 ods. 1, 3 zákona č. 162/1995 Z. z. a konštatoval, že po preskúmaní spisového materiálu
dospel k záveru, že podmienky na vklad nie sú splnené, a preto návrh na vklad záložného práva zamietol.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ dňa 26.07.2010 opravný prostriedok, v ktorom žiadal
zrušiť napadnuté rozhodnutie odporcu a vrátiť mu vec na nové konanie o povolení vkladu záložného
práva. Uviedol, že Katastrálny zákon, tak ako Občiansky zákonník, neustanovuje podstatné obsahové
náležitosti Dohody o splnomocnení uzavretej medzi záložcom a zástupcom záložcu a to ani v spojení s
ustanovením § 17 Správneho poriadku. Správny poriadok pre zastupovanie na základe plnomocenstva
ustanovuje len niektoré formálne požiadavky. Mal za to, že ani na platnosť procesnoprávneho
splnomocnenia sa nevyžaduje špecifikácia nehnuteľnosti, a teda účastník katastrálneho konania nemá
zákonnú povinnosť uvádzať presnú identifikáciu nehnuteľnosti v Dohode o splnomocnení, a to najmä
v prípade, ak z obsahu Dohody o splnomocnení je zrejmé, že zástupca je v mene a na účet záložcu
oprávnený zriaďovať záložné právo k všetkým nehnuteľnostiam vo vlastníctve záložcu, pričom stačí
samotná skutočnosť, že zakladaná nehnuteľnosť je ku dňu podpisu Záložnej zmluvy vo vlastníctve
záložcu. Poukázal na to, že ustanovenie § 42 ods. 2 Katastrálneho zákona sa expressis verbis vzťahuje
na právne tituly a nie na plnomocenstvá. Katastrálny zákon pre plnú moc ustanovuje len formu -
písomnú s úradne overeným podpisom splnomocniteľa a všeobecné údaje o tom, kto, koho a načo
splnomocňuje. Aplikácia ustanovenia § 42 ods. 2 Občianskeho zákonníka aj na obsahové náležitosti
plnej moci je i s poukazom na článok 2 ods. 2 Ústavy SR len šikanóznym výkladom práva, ktorý nemá
oporu v platnom právnom poriadku. Konštatoval, že platné právo na zriadenie záložného práva k
nehnuteľnosti v zastúpení zvláštnu plnú moc nevyžaduje a umožňuje takýto úkon vykonať dokonca aj na
základe všeobecnej plnej moci. Uviedol, že vychádzajúc z ustáleného právneho názoru záver, že takýto
konflikt medzi splnomocniteľom a splnomocnencom existuje, musí vychádzať zo spoľahlivého zisteného
(skutkového) stavu a to v rámci správneho konania minimálne v kontexte s ustanovením § 3 ods. 4
Správneho poriadku. Pokiaľ teda príslušná správa katastra mala pochybnosti o platnosti splnomocnenia



práve z tohto dôvodu, mala konanie prerušiť a zaobstarať si spôsobilý podklad pre rozhodnutie, čo
však preukázateľne neurobila a za účelom overenia si takéhoto svojho konštatovania, ktoré uviedla v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia si nezabezpečila ani len vyjadrenie - či už písomné alebo ústne vo
forme vypočutia splnomocneného advokáta. Ďalej poukázal na skutočnosť, že do dňa podania návrhu na
vklad záložného práva na základe Záložnej zmluvy nebolo plnomocenstvo splnomocniteľom odvolané,
pričom splnomocniteľovi nič nebránilo prejaviť svoj nesúhlas s tým, aby jeho záujmy zastupoval Mgr.
Bruno Žlnay, resp. odmietnuť udelenie takejto plnej moci. K názoru odporcu o tom, že Záložnou zmluvou
sa nerešpektuje vyváženosť medzi predmetom Úverovej zmluvy a predmetom Záložnej zmluvy uviedol,
že predmetná Záložná zmluva napĺňa funkciu zabezpečovacieho prostriedku a Záložné právo patrí
k najvýznamnejším zabezpečovacím inštitútom. Poukázal na to, že Občiansky zákonník obsahuje
pomerne podrobnú právnu úpravu zabezpečovacích prostriedkov, ktoré majú zvýšiť istotu veriteľa, a
ktoré majú slúžiť na uspokojenie ukráteného veriteľa. Avšak Občiansky zákonník neobsahuje žiadne
ustanovenie, ktoré by ukladalo povinnosť na výber konkrétneho zabezpečovacieho prostriedku. V tomto
smere poukázal na názory Prof. Lazara, JUDr. Svobodu a Prof. Planka. Ďalej uviedol, že záložné
právo slúži veriteľovi na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva a plní svoju funkciu tým, že
umožňuje, aby veriteľ uspokojil svoju pohľadávku z predmetu zálohu, ak pohľadávka, ktorá ním bola
zabezpečená, nebude riadne a včas splnená. Z hľadiska celkovej úpravy záložného práva možno
vyvodiť, že sa rozlišujú dve základné funkcie záložného práva, a to funkcia zabezpečovacia a funkcia
uhradzovacia. Zabezpečovacia funkcia spočíva v tom, že veriteľ do splatnosti pohľadávky má právne
svoju pohľadávku zabezpečenú pre prípad, že dlžník nesplní svoj dlh, že sa bude môcť uspokojiť zo
zálohu. Uhradzovacia funkcia znamená len možnosť (nie povinnosť) záložné právo vykonať a uspokojiť
sa zo zálohu. Uviedol, že Záložná zmluva vo fáze, kedy mal správny orgán rozhodnúť o vklade,
napĺňala výhradne zabezpečovaciu funkciu. Ak aj by po kladnom rozhodnutí správneho orgánu došlo k
naplneniu uhradzovacej funkcie tohto zabezpečovacieho prostriedku podľa ustanovenia § 151m ods. 9
Občianskeho zákonníka záložný veriteľ je povinný podať záložcovi písomnú správu o výkone záložného
práva bez zbytočného odkladu po predaji zálohu, v ktorej uvedie najmä údaje o predaji zálohu, hodnote
výťažku z predaja zálohu, o nákladoch vynaložených na vykonanie záložného práva a o použití výťažku
z predaja zálohu. Náklady vynaložené v súvislosti s výkonom záložného práva je záložný veriteľ povinný
preukázať. Ďalej poukázal na ustanovenie § 151m ods. 10 Občianskeho zákonníka a uviedol, že záložný
veriteľ má pre prípad, ak by aj pristúpil k využitiu uhradzovacej funkcie záložného práva, zákonom
danú povinnosť vrátiť hodnotu výťažku prevyšujúcu zabezpečenú pohľadávku. Na záver navrhovateľ
uviedol, že odporca nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom
a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo
splnomocniteľa udelené splnomocnencovi v Úverovej zmluve nesprávne právne posúdil. Zdôraznil, že
odporca vydal nezákonné rozhodnutie o zamietnutí návrhu na povolenie vkladu záložného práva k
nehnuteľnostiam, pretože:

1) Osoba advokáta bola vybratá záložcom.

2) Došlo k riadnemu udeleniu a prijatiu plnej moci na zastupovanie záložcu advokátom.

3) Udelené plnomocenstvo obsahuje všetky zákonné náležitosti a je platné, pričom do dňa podania
návrhu na vklad záložného práva nebolo splnomocniteľom odvolané.

Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s
jeho administratívnym spisom a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.

Na pojednávaní súdu dňa 22.11.2013 navrhovateľ, odporca, ani účastníci neboli prítomní, pričom boli
na pojednávanie riadne a včas predvolaní. Listom zo dňa 15.11.2013, doručenom tunajšiemu súdu dňa
15.11.2013. navrhovateľ oznámil súdu svoju neúčasť na pojednávaní a požiadal o prejednanie veci a
rozhodnutie v jeho neprítomnosti a taktiež odporca listom zo dňa 12.11.2013, doručenom tunajšiemu
súdu dňa 21.11.2013 oznámil súdu svoju neúčasť na pojednávaní a vyslovil súhlas s prejednaním veci
v jeho neprítomnosti. Z úradného zoznamu zo dňa14.11.2013 vyplýva, že pani M., sociálna pracovníčka
T., telefonicky ospravedlnila predvolaných účastníkov konania na pojednávanie dňa 22.11.2013 po
poručiteľovi C. Ž., zomrelom dňa XX.XX.XXXX, a to z dôvodu, že sú vo finančnej tiesni, a preto sa



nemôžu dostaviť na pojednávanie. Súd preto v súlade s ustanovením § 250g ods. 2 O.s.p. aplikovaným
na základe § 250l ods. 2 O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa, odporcu a účastníkov.

Z administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľ ako veriteľ uzavrel s dlžníkom C. Ž. Zmluvu o úvere
č. XXXXXXX zo dňa 26.02.2009. Veriteľ sa zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver v sume XXX Eur a dlžník
sa zaviazal vrátiť túto sumu zvýšenú o poplatok v sume XXX Eur. Dlžník zároveň plnomocenstvom
zo dňa 13.08.2009 udeleným v Zmluve o úvere splnomocnil advokáta Mgr. Bruna Žlnaya, so sídlom
Stavbárska č. 7, Bratislava, na uzatvorenie Záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka k
nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia Záložnej zmluvy sú v jeho vlastníctve, alebo ktoré sú podľa
katastrálneho portálu www.katasterportál.sk zapísané na listoch vlastníctva, tvoriacom prílohu Zmluvy o
úvere. Plnomocenstvo je podpísané dlžníkom C. Ž. ako splnomocniteľom a Mgr. Brunom Žlnayom ako
splnomocnencom.

Dňa 23.09.2009 bola uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva č. 676/2009-PTR medzi
navrhovateľom ako záložným veriteľom a C. Ž.B. ako záložcom v zastúpení na základe splnomocnenia
advokátom Mgr. Brunom Žlnayom. Záložné právo bolo zriadené za účelom zabezpečenia všetkých
pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č.
XXXXXXX zo dňa 26.02.2009.

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným
atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť.

Ústava Slovenskej republiky garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20.

Podľa § 28 ods. 2 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia
sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení
(§ 28 ods. 3 Katastrálneho zákona).

Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové
a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne (§ 31 ods. 3
Katastrálneho zákona).

Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka).

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za tým účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa
musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 33 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, ak splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie
vyplývajúce z plnomocenstva, je splnomocniteľ viazaný, len pokiaľ toto prekročenie schválil.



Pri zápise vecných práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností vkladom (§ 28 a nasl.
Katastrálneho zákona) je správa katastra povinná posudzovať podstatné náležitosti príslušného
zmluvného typu z hľadiska kritérií uvedených v § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. V prípade, ak
zmluvu o zriadení vecného práva (záložné právo) uzaviera zástupca na základe zmluvného zastúpenia
(splnomocnenie) je povinnosťou správy katastra rozhodujúcej o povolení vkladu vecného práva skúmať,
či došlo k vzniku zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách opravného prostriedku navrhovateľa a so
zreteľom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že plnomocenstvo medzi dlžníkom
C. Ž. ako splnomocniteľom a advokátom Mgr. Brunom Žlnayom, ako plnomocnencom nie je platne
uzavreté. Určitosť a zrozumiteľnosť právneho úkonu je jednou z podmienok platnosti právneho úkonu.
Plnomocenstvo je dvojstranným právnym úkonom, na ktorý sa tiež vzťahujú požiadavky právneho úkonu.
Z každého plnomocenstva musí byť jednoznačne zrejmé, na čo je splnomocnenec splnomocnený.
Plnomocenstvo nie je riadne uzavreté, aby dlžník Úverovej zmluvy súhlasil len so všeobecnými
podmienkami Zmluvy o úvere. Splnomocnenie na právny úkon o právach k nehnuteľnostiam, k
záložnej zmluve, by mal kopírovať samotný predmet zmluvy, t.j. obsahom splnomocnenia by mali
byť tie isté náležitosti označenia nehnuteľnosti, ako ich vyžaduje zákon pre zmluvu v súlade s
ustanovením § 42 Katastrálneho zákona. Z plnomocenstva nevyplýva, žeby advokát Mgr. Bruno
Žlnay mohol v mene dlžníka uzavrieť Záložnú zmluvu predloženú na vklad. Formulácia, že advokát
uzavrie v mene dlžníka Záložnú zmluvu k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia Záložnej zmluvy,
sú v jeho vlastníctve, alebo ktoré sú podľa katastrálneho portálu www.katasterportal.sk zapísané na listoch vlastníctva tvoriacu prílohu Zmluvy o úvere, je neurčité
a v podstate ani splnomocnenec, ani splnomocniteľ v čase uzatvárania plnomocenstva nevedeli, s
akými konkrétnymi nehnuteľnosťami sa bude nakladať, ku ktorým bude zriadená Záložná zmluva. Takéto
dojednanie je neurčité, čo spôsobuje neplatnosť právneho úkonu. Plnomocenstvo medzi dlžníkom
a jeho zástupcom podľa § 31 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatné aj pre rozpor záujmov
dlžníka a zástupcu podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zástupca dlžníka mal hájiť záujem
dlžníka v súvislosti s návratnosťou úveru do budúcna a nie uzatvárať za dlžníka Záložnú zmluvu a
dokonca poveriť záložného veriteľa na podanie návrhu na vklad záložného práva v prospech záložného
veriteľa do katastra nehnuteľností. Plnomocenstvo bolo vpísané do vopred predtlačeného formulára,
dlžník teda nemal možnosť ovplyvniť jeho obsah. Vzhľadom na vopred stanoveného splnomocnenca
v plnomocenstve bola obmedzená slobodná voľba splnomocnenca, ktorý by v mene dlžníka uzatvoril
Záložnú zmluvu a skutočne by hájil jeho záujmy. Takéto dojednanie spôsobuje absolútnu neplatnosť
právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. To, že splnomocnenec platne neuzatvoril
Záložnú zmluvu preukazuje aj tá skutočnosť, že splnomocnenec v danom prípade pri uzatváraní
Záložnej zmluvy k nehnuteľnosti prekročil rozsah svojho oprávnenia (§ 33 ods. 1 Občianskeho
zákonníka), pretože splnomocniteľ mal splnomocniť splnomocnenca na uzatvorenie Záložnej zmluvy k
nehnuteľnosti vo vlastníctve splnomocniteľa, pričom v danom prípade splnomocnenec uzatvoril Záložnú
zmluvu k nehnuteľnosti, ktorá sa nenachádza vo vlastníctve splnomocniteľa, ale v jeho podielovom
spoluvlastníctve. Za tejto situácie preto advokát Mgr. Bruno Žlnay nebol oprávnený uzavrieť Záložnú
zmluvu a nakladať s nehnuteľnosťami, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve dlžníka.

Súd ďalej dodáva, že predmetná zmluva o zriadení záložného práva odporuje dobrým mravom
v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, a preto ju nemožno považovať za platne
uzavretú. Súd má za to, že výška zabezpečovanej pohľadávky spolu s príslušenstvom uvedená v
Zmluve o úvere č. XXXXXXX zo dňa 26.02.2009 a hodnota predmetu Zmluvy o zriadení záložného
práva sú v nevyváženom pomere, nakoľko hodnota predmetu Zmluvy o zriadení záložného práva je
neporovnateľne vyššia ako je celková výška zabezpečovanej pohľadávky s príslušenstvom. Takéto
dojednanie spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.

Súd uvádza, že predmetná zmluva o zriadení záložného práva nerešpektuje požiadavku vyváženosti
vzájomného vzťahu medzi predmetom Zmluvy o úvere a predmetom Zmluvy o zriadení záložného práva,
ako na to správne poukázal správny orgán v napadnutom rozhodnutí.



Súd ďalej uvádza, že predmetná Zmluva o úvere obsahuje taktiež niekoľko neprijateľných podmienok, a
to dohodnuté úroky z omeškania vo výške 0,25 % denne z omeškaných platieb istiny, pokút a ostatných
celkových nákladov od omeškania až do zaplatenia v zmysle platných všeobecných podmienok Zmluvy
o úvere. Vzhľadom na skutočnosť, že sa nejedná o obchodno-právny vzťah, účastníkmi dohodnutý úrok
z omeškania vo výške 91,25 % ročne je v rozpore s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ako aj s
dobrými mravmi. Súd považuje za neprimerane vysokú aj odplatu za poskytnutie úveru povinnému,
nakoľko povinnému bol poskytnutý úver vo výške 200 eur s poplatkom vo výške 196 eur.

Z uvedených dôvodov preto súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie odporcu ako
vecne správne a vydané v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím § 250l ods. 2 O.s.p. tak,
že navrhovateľovi, ktorý nemal v konaní úspech, právo na náhradu trov konania nepriznal. Odporca a
účastník konania si právo na náhradu trov konania neuplatnili.

Neúspešnému navrhovateľovi vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 druhá veta v
spojení s § 5 ods. 1 písm. h/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v znení neskorších predpisov, a preto mu súd uložil uhradiť súdny poplatok v sume 35 eur určený
podľa položky č. 10e/ Sadzobníka súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.