Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7S/107/2013 z 8. 10. 2013
Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 8. októbra 2013, sp. zn. 7S/107/2013, ECLI:SK:KSKE:2013:7013200759.2
Krajský súd Košice | 7S/107/2013 | ECLI:SK:KSKE:2013:7013200759.2 | 2013-10-08 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: OSP, predpis č. 70/1967 Zb., zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/bd014993-b023-4dba-b6b0-e17645ff1e19
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7013200759.2

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/107/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013200759
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Kuruc
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7013200759.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Kuruca, členov senátu
JUDr. Judity Jurákovej a JUDr. Juraja Tymka, v právnej veci žalobcu Centrum ekologických informácií,
Suché mýto 19, Bratislava, zast. advokátskou kanceláriou Bardač, s.r.o., Búdková 9, Bratislava, za ktorú
koná advokát a konateľ Mgr. Róbert Bardač, proti žalovanému starosta Obce Belža, Belža 80, Seňa,
zast. JUDr. Radomírom JAKABOM, PhD., advokátom, Bočná 10, Košice, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného doručeného žalobcovi dňa 07.05.2013, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p.   z r u š u j e   fiktívne rozhodnutie starostu Obce Belža doručené
žalobcovi dňa 07.05.2013, ako aj fiktívne rozhodnutie Obecného úradu Belža doručené žalobcovi dňa
08.04.2013 a vec  v r a c i a   starostovi Obce Belža na ďalšie konanie.

Žalobcovi náhradu trov konania   n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 29.05.2013 podanou elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom dňa
01.06.2013 sa žalobca domáhal zrušenia fiktívneho rozhodnutia  žalovaného, ktoré bolo žalobcovi
doručené dňa 07.05.2013, ako aj rozhodnutia Obecného úradu obce Belža doručeného žalobcovi
08.04.2013 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobca žiadosťou zo dňa 21.01.2013 podanou elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom dňa
22.03.2013 žiadal v elektronickej podobe sprístupniť nasledujúce informácie:

- údaj o počte obyvateľov k 31.12.2011 a 21.12.2012, rozloha obce, počet a zoznam území chránených
Ramsarským dohovorom o mokradiach a území zaradených do sústavy chránených území NATURA
2000 nachádzajúcich sa na území obce (v členení na osobitné chránené územia - Special Protection
Areas a osobitné územia ochrany - Special Areas of Conservation).

Odvolaním zo dňa 17.04.2013  podaným elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom dňa
20.04.2013 sa žalobca dožadoval zrušenia fiktívneho rozhodnutia (§ 18 ods.3 zákona č. 211/2000 Z.z.)
vydaného na základe jeho žiadosti podanej dňa 22.03.2013. Tvrdil, že ani jedna z informácií, ktorých
sprístupnenia sa domáhal, nespadá do rámca informácií, ku ktorým môže povinná osoba v zmysle § 8 až
§ 12 zákona č. 211/2000 Z.z. obmedziť prístup k informáciám, pričom povinná osoba touto informáciou
disponuje.



Žalovaný o odvolaní žalobcu zo dňa 17.04.2013 nerozhodoval.

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia fiktívneho rozhodnutia žalovaného, ktoré mu bolo
doručené dňa 07.05.2013 ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Uviedol, že v súlade s
§ 22 ods.1 zákona č. 211/2000 Z.z. v spojení s § 19 ods.1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
(Správny poriadok) sa domáhal sprístupnenia viacerých informácií, ktoré má obec Belža ako povinná
osoba k dispozícii a pre vylúčenie pochybností žiadosť zaslal elektronicky a žiadosť bola podpísaná
zaručeným elektronickým podpisom. Povinná osoba mu v stanovenej lehote 8 pracovných dní odo dňa
doručenia žiadosti, t.j. do 05.04.2013 požadované informácie nesprístupnila a ani nevydala rozhodnutie
o odmietnutí prístupu k týmto informáciám. Preto v súlade s ustanovením § 18 ods.3 zákona č. 211/2000
Z.z. došlo k vydaniu fiktívneho prvostupňového rozhodnutia. K doručeniu tohto rozhodnutia došlo dňa
08.04.2013. O odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu  správneho orgánu prvého stupňa nebolo žalovaným
ako odvolacím orgánom rozhodnuté v lehote 15 dní od doručenia odvolania. Preto má žalobca podľa
§ 19 ods.3 zákona č. 211/2000 Z.z. za  to, že žalovaný vydal fiktívne rozhodnutie, ktorým odvolanie
žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Za deň doručenia tohto napadnutého rozhodnutia
sa považuje deň 07.05.2013.

Žalobca vytýkal žalovanému nesprávne právne posúdenie veci, pretože v zmysle § 3 zákona č. 211/2000
Z.z. má právo na prístup k informáciám, ktoré má žalovaný k dispozícii, pričom požadované informácie
nespadajú do rámca § 8 až 11 zákona č. 211/2000 Z.z., teda do okruhu  informácií, ku ktorým
možno prístup obmedziť. Žalovanému ďalej vytýkal nepreskúmateľnosť jeho rozhodnutia pre nedostatok
dôvodov. Ak žalovaný bol toho názoru, že je daný dôvod pre odmietnutie prístupu  k informáciám
požadovaným v žiadosti, mal o tom vydať zákonom ustanoveným spôsobom rozhodnutie, ktoré by
obsahovalo odôvodnenie podľa § 47 ods.3 zákona o správnom konaní  umožňujúce žalobcovi oboznámiť
sa s dôvodmi pre odmietnutie prístupu k informáciám. To sa však nestalo, pretože došlo k vydaniu
fiktívneho rozhodnutia podľa § 18 ods.3, resp. § 19 ods.3 zákona č. 211/2000 Z.z. Takéto rozhodnutie v
celom rozsahu je nepreskúmateľné. V tomto smere poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
3Sži/3/2011 z 03.05.2011, podľa ktorého fiktívne rozhodnutie je už svojou povahou nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov podľa § 250j ods.2 písm. d/ O.s.p.

Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 02.08.2013, doručenom tunajšiemu súdu dňa 06.08.2013,
navrhol žalobu zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania.  Citoval ustanovenia § 14 ods. 1, §
22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (zákon o slobode informácií), § 19 ods. 1, 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny
poriadok), § 2 písm. y/ zákona č. 215/2002 Z.z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých
zákonov. Žalovaný v prvom rade napádal svoju pasívnu vecnú legitimáciu. Uviedol, že starosta obce
je subjekt, ktorý má zo zákona postavenie správneho orgánu, ktorý rozhoduje v odvolacom konaní
ohľadom žiadosti o sprístupnenie informácií, preto pasívne vecne legitimovaným v danom konaní nie je
Obec Belža, ale starosta obce, ktorý mal vydať negatívne fiktívne rozhodnutia v odvolacom konaní, t.j. v
poslednom stupni. Zároveň namietal aj neúplnosť žalobného petitu, ktorý podľa jeho názoru neobsahuje
požadované informácie v zmysle ust. § 250j ods. 6 O.s.p. Ďalej uviedol, že žiadosť a príloha žalobcu
boli vo formáte súboru .zep, t.j. formátu súboru zaručeného elektronického podpisu. Vzhľadom na to,
že žalovaný nemá zriadenú elektronickú podateľňu ako aj, že nedisponuje záručným elektronickým
podpisom, prílohy e-mailu nemohli byť pre neho otvoriteľné a čitateľné. Rovnako odvolanie bolo zaslané
e-mailom s prílohou, ktorá bola vo formáte .zep, t.j. vo formáte neotvoriteľného pre žalovaného.
Konštatoval, že žalobca nesprávne aplikuje § 19 ods. 1 správneho poriadku na právne vzťahy upravené
v ust. § 14 ods. 1 zákona o slobode informácií a nesprávne interpretuje zverejnené emailové adresy
obcí, ako aj adresy elektronickej podateľne, pričom nerešpektuje právnu úpravu explicitne upravujúcu
legálnu definíciu technického zariadenia a verejný zoznam, ktorý je evidenciou tých adries, ktoré sú
elektronickými podateľňami. Právnym následkom je to, že žiadosť nebola doručená v súlade s ust. §
14 ods. 1 zákona o slobodne informácií, nakoľko nebola doručená technicky vykonateľným spôsobom.
Súvisiacim následkom je, že nemohlo dôjsť k plynutiu lehoty na vybavenie žiadosti, ani k fiktívnemu
rozhodnutiu v zmysle § 18 ods. 3 zákona o slobode informácií. V závere žalovaný uviedol, že jedinou
viditeľnou aktivitou tohto združenia je podávanie nevybaviteľných žiadosti na obce a následne podávanie
žalôb na súdy. Je možné preto usudzovať, že jediným cieľom tohto združenia je získanie majetkového
prospechu cez súdne konanie v podobe priznania trov konania.



Žalobca podaním zo dňa 07.10.2013, doručenom tunajšiemu súdu dňa 08.10.2013, reagoval na
vyjadrenie žalovaného. K nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného žalobca uviedol, že ide o mylný
názor. O opravných prostriedkoch v druhom stupni vo veciach podľa zákona č. 211/2000 Z.z. rozhoduje
starosta obce. Samotná žaloba teda smeruje proti  rozhodnutiu starostu obce, ale žalovaným je
obec. K tomuto názoru sa prikláňa aj doktrína, podľa ktorej „za zodpovedajúcu zákonu sa považuje
žaloba, ktorá smeruje proti ministerstvu (resp. inému orgánu verejnej správy), ale správne sa domáha
zrušenia rozhodnutia ministra (predsedu, vedúceho úradu a pod.), obdobne to platí aj pri žalobách
proti rozhodnutiam vydaným starostom obce (primátorom mesta), kde účastníkom konania s právnou
subjektivitou je obec (mesto)“. Na uvedenú doktrínu nadväzuje aj uznesenie Najvyššieho súdu SR,
sp.zn. 8 Sžo/6/2010. Ďalej uviedol, že žalovaný sa vo svojom vyjadrení mylne domnieva, že žalobný
petit je neúplný, nakoľko neobsahuje petit o povinnosti sprístupniť požadované informácie podľa §
250j ods. 6 O.s.p., nakoľko uvedené ustanovenie nezakotvuje žiadnu povinnosť, ale možnosť súdu
vyzvať žalovaný správny orgán, aby v súdom určenej lehote uviedol dôvody, pre ktoré nemožno
požadovanú informáciu sprístupniť. Konštatoval, že  podľa § 19 ods.1 zákona o správnom konaní
jedným zo zákonov prípustných a rovnocenných spôsobov, akým  je možné urobiť podanie je aj podanie
podpísané zaručeným elektronickým podpisom vo formáte *.zep. Táto právna úprava je účinná už viac
ako 11 rokov. Ďalej uviedol, že žalovaný ani nemusel mať automatizovanú elektronickú podateľňu,
pretože na overenie elektronického podpisu stačia prostriedky - softvérové  produkty, ktoré sú v
celkovom počte 18 uverejnené na webovom sídle národného bezpečnostného úradu, pričom niektoré
z nich sú  voľne a bezplatne prístupné na internete. Ďalej poukázal na judikatúru Ústavného súdu
SR (nález sp.zn. III.ÚS/7/07 z 20.12.2007 a nález II.ÚS/150/08 z 24.06.2008) podľa ktorej dotknuté
štátne orgány sú povinné prijímať podania v elektronickej  forme podpísané zaručeným elektronickým
podpisom a v záujme toho si vytvoriť technické podmienky na ich prijímanie. Žalobca odmieta tvrdenie
žalovaného, že záujmom žalobcu malo byť získanie majetkového prospechu cez priznanie trov konania.
Primárnym záujmom žalobcu je získanie informácií zákonným spôsobom, pričom poukazuje na to,
že právo na slobodný prístup k informáciám garantuje všetkým občanom jednak Ústava Slovenskej
republiky a jednak zákon č. 211/2000 Z.z.. Skutočnosť, že predmetom žiadosti boli verejne prístupné
informácie, nemá žiaden vplyv na protiprávnu nečinnosť žalovaného, resp. nespôsobuje vyvinenie
sa spod zákonných povinností vyplývajúcich žalovanému zo zákona č. 211/2000 Z.z. a zákona č.
71/1967 Zb. V závere dodal, že žalovaný si uplatňuje náhradu trov konania a poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 08.02.2011, sp.zn. 2Sžo 145/2010, v zmysle ktorého „ustanovenie § 250k
O.s.p.  vylučuje, aby súd priznal náhradu trov konania žalovanému, bez ohľadu na to, či si ju žalovaný
uplatní alebo nie“.

Krajský súd v Košiciach v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p., bez nariadenia pojednávania (za splnenia
zákonných podmienok v zmysle 250f ods. 2 O.s.p.), po oboznámení sa s vyjadrením žalovaného k
podanej žalobe a žalobou s prílohami jednomyseľne dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

Žalobca predložil súdu svoju žiadosť o sprístupnenie informácií zo dňa 21.01.2013, ktorú podľa
rozdeľovníka zaslal okrem iného aj na e-mailovú adresu: obecbelza@mail.t-com.sk dňa 22.03.2013
a odvolanie zo dňa 17.04.2013, ktoré zaslal na tú istú e-mailovú adresu. Elektronické podania boli
podpísané zaručeným elektronickým podpisom.

Podľa § 2 ods.1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám osobami povinnými podľa
tohto zákona sprístupňovať informácie sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky ako aj tie právnické
osoby  a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických
osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.

Každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii (§ 3 ods.1 zákona č.
o slobode informácií).

Informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa
informácia požaduje (§ 3 ods.3 citovaného zákona).



Žiadosť o sprístupnenie  informácií povinná osoba vybaví bez zbytočného odkladu (najneskôr do 8
pracovných dní odo dňa podania žiadosti - § 17 ods.1 zákona). Ak povinná osoba v lehote na vybavenie
žiadosti  neposkytla informácie, či nevydala rozhodnutie ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa,
že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto
prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti (§ 18 ods.3 zákona o slobode
informácií).

O odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla
alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce
(primátor). Odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou.
Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie
zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto doručenia sa považuje druhý deň po
uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia (§ 19 ods.2,3 citovaného zákona).

Podľa § 22 ods.1 citovaného zákona ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie
podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní (odkaz pod čiarou č. 28; zákon č. 71/1967
Zb. o správnom konaní - Správny poriadok).

Podľa § 47 ods.1 zákona o správnom konaní rozhodnutie správneho orgánu musí obsahovať výrok,
odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade) s obsahovými náležitosťami uvedenými v ods.2 až 4 tohto
ustanovenia ako aj formálne náležitosti v zmysle ods.5 citovaného zákonného ustanovenia.

Podanie  možno urobiť písomne alebo ústne do zápisnice. alebo elektronickými prostriedkami podpísané
zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona (§ 19 ods.1 zákona o správnom konaní).

Podľa § 14 ods. 1 zákona o slobode informácií žiadosť možno podať písomne, ústne, faxom,
elektronickou formou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom.

Zákon o slobode informácií v ustanovení § 2 ods.1 za povinnú osobu označuje aj obec. Zo
znenia ustanovenia § 19 ods.2 zákona o slobode informácií vyplýva, že ako prvostupňový orgán na
podanie informácie v prípade, ak je povinnou osobou obec, je stanovený obecný úrad, ktorému toto
ustanovenie zveruje rozhodovanie ako prvostupňovému orgánu. O odvolaní proti jeho rozhodnutiu ako
druhostupňový správny orgán rozhoduje starosta obce. Žalobca v podanej žalobe ako  za žalovaného
označil obec Belža, pričom fiktívne rozhodnutie správneho orgánu  prvého stupňa (obecného úradu)
ako aj rozhodnutie žalovaného ako druhostupňového správneho orgánu (starostu obce) označuje ako
fiktívne rozhodnutia žalovaného, t.j. obce Belža.

S prihliadnutím na predchádzajúcu argumentáciu súdu za žalovaného je potrebné považovať starostu
obce Belža. V tomto smere súd poukazuje aj na právne názory vyslovené v rozsudku Najvyššieho súdu
SR č.k. 2 Sži/2/2010 zo dňa 11.08.2010:

„Podľa § 250 ods.4 O.s.p.  pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je žalovaným
správny  orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni.

Podľa názoru odvolacieho súdu § 250 ods.4 O.s.p. má kogentný charakter a ide o špeciálnu právnu
úpravu účastníkov v konaní podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. Napriek tomu, že toto konanie
je dôsledne ovládané dispozičnou zásadou, z čoho vyplýva, že súd nemôže preskúmavať správne
rozhodnutie nad rámec žalobcom v žalobe vymedzeným, ide o zásadu index neat petita partium
(sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorá vyplýva z ustanovenia § 249 ods.2 O.s.p. a súd musí túto
zásadu aplikovať vo všetkých veciach, v ktorých preskúmava na základe podanej žaloby zákonnosť
napadnutého rozhodnutia, nesprávne označenie žalovaného správneho orgánu nebráni súdu, aby



konal so správne identifikovaným žalovaným, pokiaľ táto skutočnosť vyplýva zo samotnej žaloby a aby
žalovaný správny orgán bol aj správne označený v písomnom vyhotovení rozhodnutia súdu.

Nesprávne, resp. neúplné označenie žalovaného správneho orgánu nemôže mať za následok
zamietnutie žaloby pre nedostatok pasívnej legitimácie na strane správneho orgánu, pokiaľ žaloba
obsahuje všetky zákonom predpísané  náležitosti (§ 249 ods.2 0.s.p.), t.j. najmä označenie rozhodnutia
správneho orgánu, ktoré napadá, pretože správne, resp. úplné označenie žalovaného správneho orgánu
vyplýva  z takto označeného rozhodnutia.

Je pravda, že je predovšetkým povinnosťou žalobcu správne označiť žalovaný správny orgán,
rozhodnutie ktorého žalobou napadá. Pri povinnom právnom zastúpení advokátom je odôvodnený
predpoklad, že identifikácia správneho orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, nemôže spôsobovať problém,
a to ani v prípade tzv. fiktívneho rozhodnutia podľa § 18 ods.3 zákona o slobode informácií“.

Podľa § 47 ods.3 zákona o správnom konaní v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie,
ktoré skutočnosti  boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov,
ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých  rozhodoval a ako sa
vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a z ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Povinnosťou správneho orgánu s poukázaním na toto zákonné ustanovenie je zaoberať sa pri
odôvodnení rozhodnutia všetkými skutkovými okolnosťami,  vykonanými dôkazmi, vyvodiť z týchto
dôkazov skutkové a právne zistenia a potom voľným správnym uvážením pri rešpektovaní zmyslu a
účelu zákona a medzi, ktoré zákon stanoví, dospieť pri dodržiavaní logického výkladu k rozhodnutiu.

Žalovaný ako odvolací orgán o odvolaní nerozhodol do 15 dní od jeho doručenia, a preto nastala
fikcia vydania rozhodnutia odvolacieho orgánu, ktorým bolo napadnuté rozhodnutie potvrdené (§ 19
ods.3 zákona č. 211/2000 Z.z.).  Ustanovenie § 19 ods.3 citovaného zákona je potrebné vykladať
tak, že nezbavuje správny orgán povinnosti riadne vykonať odvolacie konanie a rozhodnutie náležite
odôvodniť, čím je všeobecne vo fiktívnom rozhodnutí naplnený nedostatok jeho preskúmateľnosti a
nezrozumiteľnosti pre nedostatok dôvodov, keďže nemá obsahové a formálne náležitosti v zmysle § 47
zákona o správnom konaní. Pokiaľ rozhodnutie správneho orgánu  neobsahuje odôvodnenie ( fiktívne
rozhodnutie žalovaného, pretože nebolo vydané v písomnej podobe, ho ani obsahovať nemohlo) je nutné
ho kvalifikovať ako nepreskúmateľné pre absolútny nedostatok dôvodov. Judikatúra súdov kvalifikuje
fiktívne rozhodnutie  ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov už z jeho povahy ( rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sži/3/2011 zo dňa 03.05.2011).

Žalovaný vo svojom vyjadrení namietal, že žalobca nesprávne aplikuje § 19 ods. 1 správneho poriadku
na právne vzťahy upravené v ust. § 14 ods. 1 zákona o slobode informácií a nesprávne interpretuje
zverejnené emailové adresy obcí, ako aj adresy elektronickej podateľne, pričom nerešpektuje právnu
úpravu explicitne upravujúcu legálnu definíciu technického zariadenia a verejný zoznam, ktorý je
evidenciou tých adries, ktoré sú elektronickými podateľňami. Ustanovenie § 19 zákona o správnom
konaní rozoznáva písomnú formu, ústnu do zápisnice za použitia § 22 zákona o správnom konaní alebo
formu elektronickými prostriedkami za súčasného podpisu zaručeným elektronickým podpisom podľa
osobitného zákona. Toto ustanovenie umožňuje podanie aj telegraficky alebo telefaxom, pričom ak ide
o návrh vo veci je potrebné takéto podanie doplniť najneskôr do troch dní písomne alebo ústne do
zápisnice. Ustanovenie § 14 ods.1 zákona o slobode informácií je oproti ustanoveniu § 19 ods.1 zákona
o správnom konaní formulované tak, že nesporne umožňuje  využitie väčšieho počtu foriem podaní.
Naviac oproti úprave vo všeobecnom predpise o správnom konaní umožňuje podať žiadosť aj ústne (bez
potreby zaznamenania obsahu žiadosti do zápisnice), faxom (bez potreby následného doplnenia žiadosti
písomným originálom žiadosti) alebo iným bližšie legislatívne nevymedzeným technicky vykonateľným
spôsobom.  Podľa názoru súdu pod pojmom iný technický vykonateľný spôsob je potrebné rozumieť
aj iné formy, ktorými možno uskutočniť  procesný úkon - podanie žiadosti voči povinnej osobe.
Jediným obmedzením týchto ďalších nešpecifikovaných  foriem je iba to, aby boli objektívne technicky
vykonateľné, t.j. aby takáto forma komunikácie bola objektívne technicky realizovateľná. S prihliadnutím
na to za technicky vykonateľný spôsob podania žiadosti je potrebné považovať podanie žiadosti
telefonicky, elektronickými nosičmi (napr. CD nosič) ale aj podanie realizované elektronickou formou,



ktoré je podpísané zaručeným elektronickým  podpisom. Ustanovenie § 19 ods.1 zákona o správnom
konaní ako aj ustanovenie § 14 ods.1 zákona o slobode informácií nepodmieňuje využitie formy podania
elektronickými prostriedkami,  ktoré je podpísané zaručeným elektronickým podpisom, zriadením
elektronickej podateľne ani jej evidenciu v zozname elektronických adries umiestnenia elektronických
podateľní v zmysle zákona č. 215/2002 Z.z. Preto žalobcovi nemožno vytýkať voľbu formy podania
elektronickými prostriedkami, ktoré je podpísané zaručeným elektronickým podpisom, a to ani za
situácie, keď žalovaný nedisponoval elektronickou podateľňou.

Z uvedených dôvodov preto súd podľa § 250j ods.2 písm.d/ O.s.p. zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie
žalovaného a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. V ďalšom konaní sú správne orgány viazané
právnym názorom súdu (§ 250j ods.7 O.s.p.).

Úspešnému žalobcovi súd nepriznal náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§
250k ods.1 tretia veta O.s.p.). Dôvody hodné osobitného zreteľa súd videl v tom, že všetky žalobcom
požadované informácie sú voľne dostupné na webových sídlach inštitúcií, ktoré podľa všeobecne
známych skutočností disponujú týmito informáciami. Na webovom sídle Slovenského štatistického
úradu sú k dispozícii nielen údaje o počte obyvateľov obce a o rozlohe obce Belža, ale aj ďalšie
geografické a demografické údaje.  Údaje o mokradiach chránených Ramsárskym dohovorom sú
k dispozícii na webovom sídle Slovenskej agentúry životného prostredia ako odbornej organizácie
Ministerstva životného prostredia SR (webové sídlo: www.sazp.sk). Na webovom sídle Slovenskej
agentúry životného prostredia sú uvedené medzinárodne významné mokrade SR podľa Ramsárskeho
dohovoru (dohovor o mokradiach majúcich  medzinárodný význam predovšetkým ako biotopy vodného
vtáctva podpísaný v Ramsare (Irán) 02.02.1971, oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných
vecí ČSFR o pristúpení k dohovoru publikované pod č. 396/1990 Zb.). Na tomto webovom sídle sa
nachádza zoznam 14 mokradí zaradených do svetového zoznamu mokradí medzinárodného významu,
ďalej je tam uvedená plocha mokradí a v ktorých okresoch sa jednotlivé mokrade nachádzajú. Do tohto
zoznamu nie sú zaradené žiadne mokrade, ktoré by sa nachádzali v okrese Košice - okolie, do ktorého
administratívne spadá obec Belža. Preto bolo zbytočné žiadať obec Belža o poskytnutie informácie o
počte a zoznamu území chránených týmto dohovorom, ktoré by sa nachádzali na území obce.

Žalobca ďalej žiadal sprístupnenie informácie o počte a zoznamu území zaradených do sústavy
chránených území NATURA 2000 s členením na osobitne chránené územia a osobitné územia ochrany.
NATURA 2000 je názov sústavy chránených území členských krajín Európskej únie. Jej základom
sú dve právne normy EÚ - smernica Rady ES č. 79/409/EHS o ochrane voľne žijúcich vtákov, tzv.
smernica o vtákoch; v národnej legislatíve chránené vtáčie územia a smernica Rady ES č. 92/43/EHS
o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín, tzv. smernica o biotopoch; v
národnej legislatíve územia európskeho významu.  Údaje o chránených územiach  SR sú k dispozícii na
webovom sídle Štátnej ochrany prírody SR (www.sopsr.sk).  Na webovom  sídle Štátnej ochrany prírody
SR je prehľad vyhlásených chránených vtačích území, ktoré sú vyhlasované vyhláškou Ministerstva
životného prostredia SR v Zbierke zákonov ako všeobecne záväznými právnymi predpismi. Vyhlášky
Ministerstva životného prostredia SR, ktorými sú vyhlasované chránené vtáčie územia obsahujú
lokalizáciu chráneného vtáčieho územia podľa okresov a katastrálnych území, podľa parciel jednotlivých
katastrálnych území a obsahujú aj presný popis priebehu vonkajšej hranice chráneného vtáčieho
územia.

Podľa § 2 zákona NR SR č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov SR o všetkom, čo bolo v Zbierke zákonov
uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa týka; domnienka
o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná. Preto podľa názoru
súdu je neprimerané požadovať poskytnutie  informácie, ktorá je obsahom všeobecne záväzných
právnych predpisov. Zoznam osobitných území ochrany, resp. území európskeho významu je obsahom
výnosu Ministerstva životného prostredia SR č. 3/2004-5.1.

Z uvedeného vyplýva, že žalobca mal možnosť získať požadované informácie ďaleko jednoduchším
spôsobom, než ktorým postupoval a v dôsledku nedostatočného technického vybavenia žalovaného  by
nebol nútený uplatňovať svoje právo na informácie v súdnom konaní, ktorého  predmetom  bol prieskum



fiktívneho rozhodnutia žalovaného. K tomu súd ešte dodáva, že žalobca v roku 2013 podal na Krajskom
súde v Košiciach celkom 81 žalôb, ktorými sa dožaduje preskúmania zákonnosti fiktívnych rozhodnutí
starostov obcí (mestských častí mesta Košice). Nemožno súhlasiť so žalobcom, že mal záujem o
informácie a tieto sa snažil získať v autentickej podobe priamo od žalovaného a nie sprostredkovane.
Podľa názoru súdu rovnako autentický je údaj o rozlohe obce (týka sa to aj ďalších údajov, ktoré
boli predmetom žiadosti o poskytnutie informácií) nachádzajúci sa na webovom  sídle Slovenského
štatistického úradu, ako údaj o rozlohe obce, ktorý by žalobcovi poskytla samotná obec.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní
sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne  rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.