Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 1Co/212/2011 z 23. 10. 2012
Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 23. októbra 2012, sp. zn. 1Co/212/2011, ECLI:SK:KSKE:2012:8608203387.5
Krajský súd Košice | 1Co/212/2011 | ECLI:SK:KSKE:2012:8608203387.5 | 2012-10-23 | Rozsudok
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/166d3461-2ce3-4e37-a66c-233c3d5cc544
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:8608203387.5

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/212/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8608203387
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:8608203387.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr.
Ladislava Cakociho a JUDr. Pavla Tkáča v právnej veci žalobkyne T. E., Y. J. J. A. Č.. XXX, proti žalovanej
Rapid life životnej poisťovni, a.s., so sídlom v Košiciach, Garbiarska č. 2, zastúpenej JUDr. Gabrielom
Gulbišom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Boženy Němcovej č. 22, o zaplatenie 1.505,- eur s prísl., o
odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice I, zo dňa 04.03.2011, č. k. 19C/209/2008-251
takto

r o z h o d o l :

M e n í  rozsudok tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 1.505,- eur s 9 % úrokom z
omeškania od 15.02.2012 do 24.10.2012 do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaná    j e   p o v i n n á   nahradiť žalobkyni na trovách konania sumu 109,44 eur do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

P r i p ú š ť a      dovolanie proti tomuto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým  rozsudkom súd prvého stupňa  určil, že poistná zmluva uzavretá účastníkmi dňa 14.2.1997
je platná a zároveň žalovanú zaviazal nahradiť žalobkyni na trovách konania sumu 99,58 eur.

Pri rozhodovaní vychádzal súd prvého stupňa zo zistenia, že účastníci uzatvorili dňa 14.2.1997 poistnú
zmluvu so začiatkom poistenia 14.2.1997 a s koncom poistenia 14.2.2012 s dobou platenia poistného 10
rokov vo výške 210,- Sk mesačne. Žalovaná sa zaviazal vyplatiť žalobkyni pre prípad smrti poistnú sumu
30.000,- Sk a pre prípad dožitia poistnú sumu 45.336,- Sk. Ďalej vychádzal zo zistenia, že žalovaná
listom zo dňa 23.6.2008 oznámila žalobkyni, že dňom 16.05.2008 o 00.00 hod. došlo k zániku poistenia
v zmysle článku 11 ods. 2 Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie a taktiež na základe
ustanovenia Občianskeho zákonníka v nadväznosti na jej list v prepočte pri produkte UDP-K. V liste
ďalej žalovaná uviedla, že suma 18.427,- Sk bude žalobkyni vyplatená ako odbytné.

Z uvedených zistení vyvodil súd prvého stupňa záver, že žalovaná v konaní nepreukázala, žeby došlo
k dohode o zmene poistných podmienok, pokiaľ ide o možnosť ukončenia poistenia a ani skutočnosť,
žeby bola naplnená niektorá zo skutočností spôsobujúcich neplatnosť poistnej zmluvy. Podľa článku
11 ods. 2 Všeobecných poistných podmienok, na ktoré poukazovala žalovaná vo svojom liste, súd
uviedol, že podľa tohto ustanovenia mohol poistenie zrušiť len poistník, nie poistiteľ. Uvedené oznámenia
žalovanej, teda nemohli spôsobiť deklarované účinky zániku poistenia vzniknutom na základe poistnej
zmluvy. Podľa názoru súdu ustanovenia poistnej zmluvy uzavretej účastníkmi, neodporujú zákonu, ani



ho neobchádzajú a ani nie sú v rozpore s dobrými mravmi. Účelom ustanovenia § 31a zákona č. 95/2002
Z. z. nie je určiť výšku poistného tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých
jej záväzkov, ale predovšetkým práve poistených, pričom vznik právnych vzťahov, ako aj nároky z
nich vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa posudzujú podľa doterajších predpisov.
Súd bol toho názoru, že poisťovňa, ako aj iní podnikatelia, musí rátať s určitým rizikom z podnikania.
Neboli to žalobcovia, ktorí ponúkli produkt UDP-K, ale žalovaná. Súd sa stotožnil s argumentáciou
žalobkyne, že práve vďaka pôvodne ponúkaným podmienkam poistenia, si žalovaná získala dostatok
klientov. Ohľadne otázky nemožnosti plnenia súd uviedol, že iurisprudencia o nemožnom plnení uvažuje
len za kumulatívneho splnenia troch podmienok, a to počiatočnej nemožnosti, objektívnej nemožnosti
a fyzickej nemožnosti plnenia. Žalovaná v konaní dostatočným spôsobom nepreukázala ani jedno
tvrdenie, že plnenie podľa pôvodnej zmluvy sa už stalo nemožným, a teda v tej časti zaniklo. Súd bol
toho názoru, že ak je splnenie možné len subjektívne - iba pre dlžníka, záväzok nezaniká. Taktiež zo
skutočnosti, že v zmluve nebola určená výška poistného na základe poistných matematických metód v
zmysle neskoršieho zákona o poisťovníctve, nemožno všeobecne usudzovať, žeby táto inak so všetkými
potrebnými náležitosťami uzavretá zmluva svojím obsahom a účelom odporovala zákonu. Podľa názoru
súdu, pokiaľ by aj bolo preukázané, že orgán štátu, ktorý schvaľoval konkrétne vzorce produktov, je
zodpovedný za dôsledky spôsobené nesprávnou kalkuláciou, pre žalovanú by to neznamenalo zánik
nároku zo zmluvy, ktorou je viazaná, ale vznik jej nároku voči štátu na náhradu škody, resp. ušlého zisku.
V konaní, teda podľa názoru súdu prvého stupňa nebolo preukázané, aby bola naplnená niektorá zo
skutočností spôsobujúcich neplatnosť predmetnej poistnej zmluvy, teda má súd za to, vychádzajúc z
ustanovenia § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, že poistná zmluva je platná, preto žalobe na určenie
vyhovel.

Výrok o trovách konania odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná, ktorá ho následne doplnila, z
dôvodov podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/, f/ O.s.p. a navrhla odvolaciemu súdu
napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť, alebo zrušiť a vrátiť vec súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania zotrvala na svojom stanovisku, že právny vzťah
medzi žalovaným a ňou, založený predmetnou poistnou zmluvou, predčasne zanikol. Za predbežnú
otázku pre správne rozhodnutie o veci považovala, či došlo k zániku právneho vzťahu, založeného
medzi účastníkmi konania poistnou zmluvou, alebo nie, teda, či tu právny vzťah je, alebo nie je
a v dôsledku toho, či uplatnené právo skutočne existuje. V tej súvislosti  vyvstala aj otázka, ako
došlo k zániku právneho vzťahu. Podľa názoru žalovanej v priebehu trvania tohto právneho vzťahu
došlo k vzniku právnej skutočnosti, ktorá mala za následok zánik právneho vzťahu, a to v dôsledku
nemožnosti plnenia (dodatočnej, právnej a objektívnej nemožnosti plnenia), majúcej svoj pôvod v zmene
právneho predpisu, zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve, ktorá nastala po uzatvorení poistnej zmluvy.
Zákonom č. 186/2004 Z. z. bol novelizovaný zákon č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve, do ktorého bol
s účinnosťou od 1.5.2004 v súvislosti so vstupom SR do EÚ vložený úplne nový § 31a, v zmysle
ktorého poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné určiť výšku poistného na základe
poistno-matematických metód tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých ich
záväzkov, vrátane tvorby dostatočných technických rezerv a spôsobu ich umiestnenia (pozn. dnes §
35 ods. 1 zákona č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve). Dokazovaním v rámci tohto konania bolo spoľahlivo
preukázané (predloženými listinnými dôkazmi vrátane znaleckého posudku č. 4/2008 spoločnosti AUDIT
- spol. s.r.o., ako aj protokolu Národnej banky Slovenska o vykonanom dohľade č. ODO-12990/2007 z
29.10.2007), že poistné v prípade poistného produktu UDP-K u žalovanej nebolo vypočítané v súlade s
poistno-matematickými metódami tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých
záväzkov, vrátane tvorby dostatočných technických rezerv a spôsobu ich umiestnenia, teda že poistné
bolo určené v nižšej výške, ako správne poistno-matematicky malo byť. Podľa ustanovenia § 70a zák.
č. 186/2004 Z. z. bolo jej povinnosťou postupovať v súlade so zákonom a bezodkladne po zistení
rozhodujúcich skutočností (nesprávne určené poistné) zosúladiť svoje právne pomery s novými ust.
zák. č. 95/2002 Z. z. V dôsledku toho, že žalobkyňa neakceptovala jej návrh na vykonanie dohody o
zmene obsahu predmetných zmlúv, došlo k vzniku jej objektívnej, následnej právnej nemožnosti plnenia,
nakoľko nemohla ďalej poskytovať poistnú ochranu v rozsahu, ktorý bol v rozpore so zákonom, t.j.
nemohla byť naďalej viazaná poskytnúť v budúcnosti poistné plnenie v prípade dožitia, ak toto plnenie
vo vzťahu k inkasovanému poistnému bolo vyššie, ako malo správne poistno-matematicky byť.



Vznikom tejto právnej skutočnosti došlo k zániku poistenia, na základe čoho zaslala žalobkyni
odkúpnu hodnotu jej poistenia ako nárok vyplývajúci mu v dôsledku zániku poistenia. S poukazom
na rozhodnutie NS SR č. 1Cdo/169/96 zo dňa 20.3.1997 (R 109/1998), preto zmena zákona mala
za následok stav, že pôvodne dohodnuté plnenie sa stalo nemožným, pričom táto nemožnosť plnenia
má objektívny charakter, spočívajúci v zmene právneho predpisu, uskutočnenej po vzniku záväzku. V
dôsledku dodatočnej nemožnosti plnenia povinnosť dlžníka zanikla a zanikol aj záväzkový vzťah medzi
účastníkmi konania. Predmetná poistná zmluva spadá plne do režimu podľa ustanovenia § 67 zákona o
poisťovníctve, to znamená, že aj napriek tomu, že poistná zmluva vznikla pred účinnosťou tohto zákona,
spravuje sa ustanoveniami tohto zákona a poistné musí byť od účinnosti zákona určené v súlade s
§ 31a, čo však v prípade poistnej zmluvy žalobcu bolo preukázané, že tak nie je. A pokiaľ nedošlo k
dohode o zmene obsahu zmluvy v tomto smere, založil tento nový právny stav u žalovanej následnú,
právnu a objektívnu nemožnosť plnenia ako plnenia nedovoleného, to znamená plnenia, ktoré je v
rozpore s právnymi predpismi, pričom rozpor nastal až po vzniku právneho vzťahu. Závery súdu prvého
stupňa, že medzi účastníkmi nedošlo k dohode o zmene vzájomných práv a povinností, vyplývajúcich
z predmetnej poistnej zmluvy, nie sú dôvodné, keďže v konaní túto skutočnosť ani netvrdila. Taktiež
nikdy netvrdila skutočnosti preukazujúce neplatnosť zmluvy ani ich nedokazovala, pretože platnosť
zmluvy nikdy nespochybňovala. Občiansky zákonník v ustanovení § 575 zakotvuje účinky následnej a
nie počiatočnej nemožnosti plnenia, pričom tieto účinky spočívajú v zániku platne dojednaného záväzku,
ktorého plnenie bolo na začiatku možné a až po vzniku právneho vzťahu nastala skutočnosť, ktorá
spôsobila jeho následný zánik pre následnú nemožnosť plnenia, ktorá naviac nemusí byť len fyzická,
ale môže byť aj právna a dokonca môže byť aj subjektívna. Súd prvého stupňa preto nesprávne
posúdil daný prípad z pohľadu ustanovenia § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré pojednáva
o počiatočnej nemožnosti plnenia, ktorá má za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Na
počiatočnú nemožnosť plnenia žalovaná v konaní nepoukazovala a od začiatku sa dovolávala účinkov
následnej nemožnosti plnenia v zmysle ustanovenia § 575 Občianskeho zákonníka. Záver súdu prvého
stupňa o tom, že nepreukázala, že výška poistného v produkte UDP-K nebola správne určená, nie
je v súlade s listinnými dôkazmi predloženými žalovanou, ktorými bolo nad akékoľvek pochybnosti
preukázané, že výška poistného pri tomto poistnom  produkte nebola určená v súlade s neskôr prijatým
zákonným ustanovením (§ 31a Zákona o poisťovníctve). Súd prvého stupňa  nevykonal ňou navrhnutý
dôkaz, keď si nevyžiadal z Ministerstva financií SR, resp. od NBS správny spis, obsahujúci rozhodnutie
Ministerstva financií SR č. j. 52/1024/1995 zo dňa 30.5.1995, ktorého vykonanie navrhla žalovaná ako
dôkaz za účelom preukázania toho, že skutočne zo strany Ministerstva financií SR došlo v roku 1995
k schváleniu nesprávnych vzorcov, na základe ktorých bolo následne v produktoch UDP-K určené
nesprávne poistné, čo sa v roku 2004 dostalo do rozporu so zákonom a spôsobilo nemožnosť plnenia na
strane žalovanej. Pokiaľ by súd tento dôkaz vykonal, dospel by k záveru o zodpovednosti Ministerstva
financií SR za schválenie nesprávnych vzorcov na výpočet poistného a za povolenie produktu s poistno-
matematicky nesprávne určeným poistným predávať.  V prejednávanej veci sa poistná zmluva dostala
vplyvom dvoch okolností (schválenie nesprávnych vzorcov MF SR a zmena zákona o poisťovníctve) do
rozporu so zákonom, a to od 1.5.2004. Konkrétne v prejednávanej veci bude subjektom oprávneným
žiadať náhradu škody žalobkyňa a nie ona a subjektom zodpovedným za škodu bude štát (Ministerstvo
financií SR), a nie žalovaná. Preto zodpovednou za túto situáciu v súvislosti s následnou zmenou
právneho predpisu nie je ona, ale štát. Súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, keď oznámenie
žalovanej o zániku poistenia, ktorou oznámila žalobkyni vznik objektívnej právnej skutočnosti, ktorá
mala za následok zánik poistenia, považoval za jej jednostranný právny úkon, ktorým malo byť neplatne
ukončené poistenie. Poukázala aj na výpoveď G.. Š., z ktorej vyplynulo, že po roku 2002 už vzorce
pre výpočet poistného štát neschvaľoval, ale určovala si ich každá poisťovňa samostatne s tým, že
boli predmetom jej obchodného tajomstva. Aj v tomto prípade by však v dôsledku zmeny zákona o
poisťovníctve v roku 2004 musela poisťovňa upraviť svoje právne pomery v poistných zmluvách s
nesprávne určeným poistným a poistník by sa mohol dožadovať voči poisťovni len náhrady škody,
nie však pôvodne dojednanej poistnej ochrany a poistného plnenia, nakoľko tie sa stali rozpornými so
zákonom. Za škodu je v tomto prípade preto zodpovedný štát a žalobkyňa  sa nápravy z ukrátenia na
svojich právach, t.j. zaplatenia rozdielu medzi pôvodne dohodnutým poistným plnením a vyplatenou
odkúpnou hodnotou v tomto prípade môže dožadovať len z titulu náhrady škody, a to voči štátu.
Žalobkyňa nemôže voči nej uplatňoval svoje práva tým spôsobom, že sa bude dožadovať porušenia
zákona. Takýto výkon práva nemôže požívať právnu ochranu. Oznámenie o zániku poistenia nebolo jej
právnym úkonom, ktorým by bolo v rozpore so zákonom ukončené poistenie žalobkyne. Nesprávnym
rozhodnutím Ministerstva financií SR, ktoré v roku 1995 schválilo nesprávne určené poistné pri produkte
UDP-K, ktoré nebolo vypočítané v súlade s poistno-matematickými metódami, bola žalovaná uvedená



do omylu v tom, že poistný produkt UDP-K, schválený štátom určenou autoritou, nemá nedostatky,
a že ho žalovaná môže ponúkať. Rozsudok súdu prvého stupňa autoritatívne jej ukladá, aby konala
niečo, čo zákon zakazuje, preto je v rozpore s Ústavou SR. Žiadna zo zmluvných strán nedostatok
zistený NBS (nízke poistné) nespôsobila a ani nemohla predvídať. Žalovaná sa v krátkom čase po
zistení uvedenej novej okolnosti aktívne usilovala uzavrieť so žalobcom dohodu, ktorou by rozpor so
zákonom odstránila. Iniciatíva žalovanej nebola úspešná. Zásada, že zmluvy sa majú plniť, nie je
absolútna a má svoje obmedzenia. Podstatná zmena vonkajších, zmluvnými stranami neovplyvniteľných
okolností, o ktorej sa zmluvné strany dozvedia počas trvania zmluvného vzťahu, spôsobuje narušenie
prirodzenej spravodlivosti medzi zmluvnými stranami a dopadá obzvlášť ťaživo na jednu zo zmluvných
strán. Je preto okolnosťou, s ktorou je možné spojiť prelomenie zásady pakta sund servanda v podobe
následnej úpravy zmluvného záväzku alebo jeho zániku.  Takýto záver podporujú aj Princípy európskeho
zmluvného práva, ktoré majú slúžiť ako všeobecné pravidlá zmluvného práva, ktoré obsahujú výkladové
argumenty a majú charakter univerzálnych právnych princípov. Podľa týchto princípov v situácii, ak
sa po uzavretí zmluvy objavia zmenené okolnosti, ktoré činia plnenie zo zmluvy pre niektorú zo
strán extrémne obtiažnym, ak tieto okolnosti neboli v čase uzavretia zmluvy predvídateľné, vzniká
právo, aby dotknutá strana iniciovala jednanie o novom obsahu zmluvy (článok 6 : 111 Princípov
európskeho zmluvného práva). V opačnom prípade by žalobca nadobudol plnenie za neprimeranú
cenu, síce ekonomicky výhodné, avšak poskytnutie súdnej ochrany takejto situácii by bolo v rozpore
so štandardami spotrebiteľského práva. Súd by mal preto k tejto otázke zaujať eurokomformný prístup.
Žalobcom požadované plnenie nie je správne a ani spravodlivé. Trvanie na zmluvnom vzťahu, v ktorom
je inkorporovaná neprimeraná cena, spôsobuje výraznú nerovnováhu medzi zmluvnými stranami,
nemôže byť preto v súlade s dobrými mravmi a nemôže byť spravodlivé. Je faktom, že podmienky,
za akých zmluvné strany uzatvorili poistenie, sa pod vplyvom vonkajších okolností podstatne zmenili.
Za danej situácie je nutná korekcia nespravodlivosti vyplývajúcej zo zmluvnej nerovnováhy spôsobenej
následnými udalosťami, ktoré strany nemohli odôvodnene pri uzavieraní zmluvy predvídať. Toto je
možné dosiahnuť iba za pomoci rozhodovacej činnosti súdu. Namietla taktiež, že prvostupňový súd
opomenul vykonať procesnú povinnosť podľa § 118 ods. 2 O.s.p. a dôkazy listinami nevykonal v súlade
s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku.

Žalobkyňa vo svojom vyjadrení uviedla, že trvá na tom, aby súd určil, že pôvodne uzatvorená zmluva
aj naďalej trvá a poisťovňa musí dodržať všetky podmienky predmetnej zmluvy. Podľa jej názoru
skutočnosť, že NBS hrozí sankciami, ju nemá čo zaujímať, pretože neuzatvorila poistnú zmluvu s NBS,
ale so žalovanou a bola toho názoru, že ani NBS nemôže meniť alebo žiadať o spätnú zmenu už
uzatvorených poistných zmlúv bez súhlasu poistníka. Počas odvolacieho konania navrhla, aby súd
pripustil zmenu žalobného návrhu, a to tak, že žalovaná je povinná zaplatiť jej sumu 1.505 s 9 % úrokov
z omeškania od 15.2.2012 do 24.10.2012. Na odvolacom pojednávaní ďalej potvrdila skutočnosť, že zo
strany žalovanej jej bola v roku 2008 zaslaná suma 18.917,- Sk, avšak túto odmietla prevziať, lebo sa
domnievala, že pokiaľ by ju prijala, došlo by z jej strany k súhlasu so zmenou poistných podmienok.

Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu
predchádzajúce v súlade so zmeneným žalobným návrhom podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. na nariadenom
odvolacom pojednávaní podľa § 214 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je
dôvodné.

Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav
veci spočívajúci v tom, že v konaní nebola preukázaná skutočnosť spôsobujúca zánik poistnej zmluvy
z dôvodu nemožnosti plnenia, ktorý následne aj správne právne posúdil ak dospel k záveru, že poistná
zmluva je platná. Skutkový stav sa nezmenil ani v priebehu odvolacieho konania, preto na zistenia
uvedené v odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa a na právne normy, ktoré použil súd prvého stupňa,
odvolací súd poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Žalobkyňa v konaní pred súdom prvého stupňa sa domáhala určenia, že poistná zmluva, ktorú uzatvorila
so žalovanou dňa 14.2.1997 je platná. V dôsledku zániku poistenia uplynutím času, na ktorý bola poistná
zmluva uzavretá (do 14.2.2012) navrhla zmenu žalobného návrhu a žiadala, aby odvolací súd zaviazal
žalovanú na peňažné plnenie - poistnú sumu, teda na základe rovnakého skutkového základu namiesto



určovacieho výroku žiadala peňažné plnenie. Vzhľadom na to, že výsledky doterajšieho konania o
určenie platnosti zmluvy mohli byť podkladom aj pre konanie o zmenenom návrhu na plnenie z poistnej
zmluvy odvolací súd postupom podľa § 95 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p. zmenu návrhu pripustil.

Aj po zmene žalobného návrhu možno konštatovať správnosť záverov súdu prvého stupňa o tom, že
žalovaná v konaní nepreukázala, aby došlo medzi účastníkmi k dohode o zmene poistnej zmluvy, pokiaľ
išlo o možnosť ukončenia poistenia a nepreukázala ani takú skutočnosť, ktorej následkom by bola
neplatnosť poistnej zmluvy. Správne súd konštatoval, že k zániku poistenia nedošlo v zmysle čl. 11 ods.
2 Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie žalovanej a rovnako správne konštatoval,
že k zániku zmluvného vzťahu nedošlo ani z dôvodu nemožnosti plnenia zo strany žalovanej podľa §
575 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná aj v podanom odvolaní uvádza, že k zániku právneho vzťahu
medzi účastníkmi došlo v dôsledku jej nemožnosti plnenia, odvolací súd na potvrdenie správnosti
záverov súdu prvého stupňa uvádza nasledovné.

V prejednávanej veci medzi účastníkmi nebolo sporné, že účastníci uzatvorili poistnú zmluvu UDP-K
so začiatkom poistenia 14.2.1997 a koncom poistenia 14.2.2012 s dobou platenia poistného 10 rokov
s výškou poistného 210,- Sk mesačne. V zmluve dohodli poistnú sumu pre prípad smrti vo výške
30.000,- Sk a pre dožitie vo výške 45.336,- Sk. Žalovaná listom zo dňa 23.6.2008 oznámila žalobkyni,
že dňom 16.5.2008 o 00.00 hod. došlo k zániku poistenia v zmysle čl. 11 ods. 2 Všeobecných poistných
podmienok pre životné poistenie a zároveň aj oznámila, že odkúpna hodnota v sume 18.427,- Sk jej
bude vyplatená.

Žalovaná je toho názoru, že k zániku poistného vzťahu došlo z dôvodu nemožnosti  jej plnenia podľa
§ 575 Občianskeho zákonníka, a to v dôsledku zmeny právneho predpisu zákona č. 95/2002 Z.z. o
poisťovníctve, ktorý s účinnosťou od 1.5.2004 bol novelizovaný zákonom 186/2004 Z.z., a ktorý v § 31a
určil poisťovniam povinnosť určiť výšku poistného na základe poistných matematických metód tak, aby
výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých jej záväzkov vrátane tvorby dostatočných
technických rezerv a spôsobu ich umiestnenia. V tejto súvislosti poukazovala zároveň na skutočnosť, že
dokazovaním v konaní pred súdom prvého stupňa bolo spoľahlivo preukázané - protokolom Národnej
banky Slovenska o vykonanom dohľade zo dňa 29.10.2007 - že v prípade poistného produktu UDP-
K nebolo poistné vypočítané v súlade s poistno-matematickými metódami tak, aby výška poistného
zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých jej záväzkov vrátane tvorby dostatočných technických rezerv
a spôsob ich umiestnenia, a teda že poistné bolo určené v nižšej výške ako správne poistno-matematicky
malo byť.

K uvedeným tvrdeniam žalovanej je potrebné uviesť, že aj keď ustanovenie § 31a zákona č.  95/2002
Z.z. o poisťovníctve stanovilo poisťovniam povinnosť určiť výšku poistného na základe poistno-
matematických metód tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých jej záväzkov
vrátane tvorby dostatočných technických rezerv a spôsob ich umiestnenia, neznamená to však, že pred
účinnosťou tohto ustanovenia žalovaná nemala povinnosť určiť výšku poistného na základe poistno-
matematických metód tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých jej záväzkov.
Práve naopak ako žalovaná vo svojich podaniach uviedla v roku 1995 Ministerstvo financií Slovenskej
republiky ako dozorný orgán nad poisťovníctvom jej schválilo kalkuláciu poistnej sadzby UDP-K v rámci
obchodného plánu. Táto kalkulácia bola označená za správnu aj v roku 1999 (porovnaj protokol o
kontrole zo dňa 4.6.1999 - č. l. 77) a za správnu bola označená aj Úradom pre finančný trh dňa
13.2.2003 (porovnaj protokol o vykonanom dohľade - č. l. 80). Žalovaná bola teda toho názoru, že pri
kalkulácii produktu UDP-K, t.j. pri stanovení poistného postupovala v súlade s takým vzorcom, ktorý bol
aprobovaný a opakovane verifikovaný orgánom dohľadu (dozoru ) nad poisťovníctvom.

Národná banka Slovenska ako orgán dohľadu nad poisťovníctvom konštatovala chybu v kalkulácii
žalovanej až dňa 21.2.2008. Skutočnosť, že pri vypracovaní kalkulácii poistného došlo k poistno-
matematickej chybe vyplýva aj zo znaleckého posudku č. X/XXXX. Žalovaná má teda za to, že poistno-



matematická chyba v kalkulácii poistnej sadzby vznikla nezákonným rozhodnutím, resp. následným
nesprávny úradným postupom orgánu štátu. Z uvedeného je preto zrejmé, že dôvod, pre ktorý žalovaná
má zato, že došlo k zániku zmluvy z dôvodu nemožnosti jej plnenia, nie je zmena právneho predpisu,
ale nesprávny úradný postup orgánu dohľadu nad poisťovníctvom pri schvaľovaní kalkulácie poistnej
sadzby.

Skutočnosť, že žalovaná odvodzuje zánik zmluvného vzťahu pre nemožnosť plnenia, z dôvodu
nesprávneho postupu orgánu dohľadu na poisťovníctvom a nie z dôvodu zmeny právneho predpisu
vyplýva aj zo skutočnosti, že ani v čase udelenia jej povolenia na výkon poisťovacej činnosti, t.j.
30.5.1995, vtedy účinný zákon č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve, neumožňoval určovať výšku poistného
v rozpore s poistno-matematickými metódami tak, aby výška poistného nezabezpečovala splniteľnosť
záväzkov poisťovne. Dôsledkom toho bola skutočnosť, že povolenie na výkon poisťovacej činnosti
udeľoval štát prostredníctvom dozorného orgánu nad poisťovníctvom pre územie Slovenskej republiky,
ktorým v zmysle zákona č. 24/1991 Zb. bolo Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

Samotná okolnosť, či došlo k prípadnému pochybeniu dozorného orgánu nad poisťovníctvom pri
schvaľovaní obchodného plánu poisťovacej činnosti žalovanej, ktorého súčasťou boli aj kalkulácie a
charakteristika poistenia sadzby UDP-K, nie je podľa názoru odvolacieho súdu pre posúdenie nároku
žalobkyne významná. Je tomu tak preto, že ani  prípadný nesprávny postup dozorného orgánu nad
poisťovníctvom pri schvaľovaní obchodného plánu poisťovacej činnosti žalovanej, by nemal za následok
nemožnosť plnenia žalovanej podľa § 575 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 575 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka plniť
zanikne. Plnenie nie je nemožné, najmä ak ho možno uskutočniť aj za sťažených podmienok, s väčšími
nákladmi alebo až po dojednanom čase.

Nemožnosť plnenia treba posudzovať aj podľa obsahu záväzku, t.j. či dlžník je povinný niečo dať, konať,
opomenúť, alebo znášať. Ak je však obsahom záväzku druhovo určený predmet - ako v danom prípade
peniaze - nemožno hovoriť o nemožnosti plnenia. Obsahom záväzku zo strany žalovanej je peňažné
plnenie, preto ako také ho nemožno považovať za objektívne nemožné, lebo ako vyplýva aj z citovaného
ustanovenia § 575 ods. 2 plnenie nemožno považovať za nemožné, ak ho možno uskutočniť s väčšími
nákladmi. Navyše ako žalovaná sama uviedla, pokiaľ by poistné sumy kalkulovala v správnej výške
zinkasovala by v období od roku 1995 do roku 2008 o 748,798.000,- Sk viac od klientov.

Odvolací súd sa preto stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že k zániku poistného vzťahu z dôvodu
nemožnosti plnenia zo strany žalovanej podľa § 575 nedošlo.

Podľa § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v
poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého
zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).

Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou
je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

Podľa čl. 15 ods. 1 Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie z poistenia pre prípad dožitia
je poisťovňa povinná vyplatiť poistnú sumu, ak sa poistený dožije dňa dojednaného v poistnej zmluve.

Z poistnej zmluvy je zrejmé, že účastníci poistnú dobu vymedzili na obdobie od 14.2.1997 do 14.2.2012,
teda účinnosť poistnej zmluvy zanikla dožitím žalovanej  dojednaného dňa v poistnej zmluve, t.j.
14.2.2012. Vzhľadom nato, že poistná zmluva zanikla dožitím žalovanej, vzniklo jej  právo podľa
citovaného čl. 15 ods. 1 Všeobecných poistných podmienok na výplatu dohodnutej poistnej sumy 1.505
eur. Keďže žalovaná svoju zmluvnú povinnosť nesplnila a žalobkyni poistné nevyplatila, odvolací súd



zmenenému žalobnému návrhu vyhovel a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni dohodnutú poistnú sumu
pre prípad dožitia.

Vzhľadom na to, že žalovaná bola v omeškaní s plnením peňažného dlhu, zaviazal súd žalovanú podľa §
517 ods. 2 Občianskeho zákonníka zaplatiť žalobkyni aj úrok z omeškania vo výške 9 % od 15.2.2012, t.j.
nasledujúcim dňom po tom, čo vznikla žalovanej povinnosť poistné žalobkyni vyplatiť, a to do žalobkyňou
požadovaného termínu 24.10.2012.

Je síce pravdou, že žalovaná v roku 2008 žalobkyni čiastočne plnila sumu 18.217,- Sk, uvedenú sumu
však žalovaná neprevzala, avšak uvedené plnenie nemožno považovať za čiastočné plnenie podľa §
566 Občianskeho zákonníka, nakoľko v tom čase, t.j. v roku 2008 poistná suma nebola splatná ani v
časti.

Za správny považuje odvolací súd postup súdu prvého stupňa ak nevyhovel návrhu žalovanej vykonať
dôkaz, a to spisom Ministerstva financií Slovenskej republiky, resp. Národnou bankou Slovenska, ktorým
žalovaná chcela preukázať skutočnosť, že Ministerstvo financií Slovenskej republiky je zodpovedné za
schválenie nesprávnych vzorcov na výpočet poistného a za povolenie produktu s poistno-matematicky
nesprávne určeným poistným predávať. Nevykonanie tohto dôkazu považuje odvolací súd za dôvodné,
lebo súdna prax sa ustálila v tom, že nie je potrebné vykonávať dôkazy, ktoré nie sú významné z hľadiska
prejednávanej veci. Uvedené zistenie, ako bolo vyššie uvedené, nemá právny význam vo vzťahu k
posúdeniu nároku žalobkyne.

V tejto súvislosti žalovaná v odvolaní navrhla, aby odvolací súd vo výroku svojho potvrdzujúceho
rozsudku pripustil proti rozsudku dovolanie, pretože má za to, že ide o otázku zásadného právneho
významu, za ktorú považuje otázku, či v dôsledku zmeny právneho predpisu zákona č. 95/2002 Z.z.
zákona o poisťovníctve so zreteľom na ustanovenie § 31a a § 70a mohla zaniknúť poistná zmluva
v dôsledku čiastočne následnej nemožnosti plnenia podľa § 575 Občianskeho zákonníka. Uvedenú
právnu otázku odvolací súd vo svojom rozhodnutí neriešil, lebo vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa svoju
nemožnosť plniť vyvodzuje z nesprávneho úradného postupu dozorného orgánu nad poisťovníctvom,
preto ohľadom tejto otázky dovolanie nepripustil.

Právna otázka, na ktorej odvolací súd založil svoje rozhodnutie spočíva v tom, že ani prípadné
pochybenie dozorného orgánu nad poisťovníctvom pri schvaľovaní obchodného plánu poisťovacej
činnosti žalovanej, ktorého súčasťou boli aj kalkulácie a charakteristika poistenia sadzby UDP-K majúce
za následok prípadný nesprávny úradný postup tohto orgánu nie je pre posúdenie nároku žalobkyne
významná. Vo vzťahu k tejto právnej otázke považuje odvolací súd svoje rozhodnutie po právnej stránke
za zásadného významu, preto na riešenie tejto právnej otázky, ktorá môže byť významná aj pre riešenie
v iných obdobných sporoch vo vzťahu k žalovanej pripustil odvolanie (§ 238 ods. 3 O.s.p.).

Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ustanovenia § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 2
O.s.p., podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešný účastník v danom prípade
žalobkyňa, preto jej súd priznal trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku v sume 99,58
eur a v cestovnom zo dňa 3.10.2012 na trase Svidník - Prešov v sume 3,26 eur, 3.10.2012 na trase
Prešov - Košice v sume 1,75 eur. 3.10.2012 z Košíc do Svidníka v sume 4,30 eur a z toho istého dňa
cestovné miestnou prepravou v sume 0,55 eur, teda trovy konania v sume 109,44 eur.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.