Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/34/2012 z 26. 11. 2012
Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 26. novembra 2012, sp. zn. 5Co/34/2012, ECLI:SK:KSKE:2012:7708209454.1
Krajský súd Košice | 5Co/34/2012 | ECLI:SK:KSKE:2012:7708209454.1 | 2012-11-26 | Rozsudok
Oblasť práva: Rodinné právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 219 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c3fbf3b8-9788-4efb-9732-7f3dd42ebd9b
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7708209454.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/34/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7708209454
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7708209454.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov
JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Andrea Šalatu, vo veci žalobcu F. F. V., H. XX, IČO: 35 544 830,
zast. JUDr. Mikulášom Pavlíkom, advokátom, Advokátska kancelária, Michalovce, Špitálska 6, proti
žalovanej ZELENINA s.r.o., Michalovce, Zeleninárska 2, IČO: 36 204 374, zast. JUDr. Jozefom Chudom,
advokátom, Advokátska kancelária, Michalovce, Kpt. Nálepku 8, o zaplatenie 35.154,25 eur istiny s
prísl., o odvolaní žalobcu a žalovanej proti rozsudku 20C/93/2008-281 z 5.10.2011, Okresného súdu
Michalovce

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   rozsudok vo veci samej , tak vo vyhovujúcej , ako aj zamietajúcej časti.

Z r u š u j e   rozsudok vo výroku o priznaní úrokov z omeškania a v rozsahu zrušenia vracia   vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len „súd“) rozsudkom žalovanej uložil zaplatiť žalobcovi 2.417,85 eur so 14,25
% úrokom z omeškania od 1.1.2008 až do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti  rozsudku a
žalobu v prevyšujúcej časti, čo do zaplatenia 32.736,40 eur s prísl. zamietol a vyslovil, že o náhrade trov
konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku.

Vychádzal zo zistenia, že žalobou, ktorá mu bola doručená 1.7.2008, žalobca žiadal, aby mu žalovaná
zaplatila 897.565,99 Sk so 14,25 % úrokom z omeškania ročne od 1.1.2008 až do zaplatenia, túto ju
odôvodnil tým, že od 13.5.2002 do 16.2.2007 postupne uzavrel zmluvy o nájme poľnohospodárskych
pozemkov s vlastníkmi týchto pozemkov, k. ú. H., okres Michalovce, spolu o výmere 20,65 ha. Konkrétne
uzavrel nájomné zmluvy s týmito vlastníkmi: E.. M. F., F. M., Ľ. M., X. Š., F. V.Č., S. V., O. H., L. M.,
F. M., O. M., W. Q., P. Q., Q. Š., E.. X.. F. A., G.., E.. X. P.J., E.. X. X., E.. L. W., W. A., F. W., L. X.,
X. V., X. N. L. E.. F. P.. Od 1.1.2007 mal už prenajaté pozemky od všetkých vlastníkov na uvedenú
plochu, s dobou nájmu 10 až 15 rokov, za rok r. 2007 zaplatil vlastníkom dohodnuté nájomné i daň z
prenajatých pozemkov. Dňa 2.5.2007 okolo 15.00 hod. však osobnou previerkou zistil, že zamestnanci
žalovanej neoprávnene vstúpili na prenajaté pozemky, začali vykonávať poľnohospodársku činnosť,
preto vyzval žalovanú, aby sa zdržala neoprávneného užívania cudzej veci. Konateľ žalovanej  na to
nereagoval, žalovaná pozemky ďalej užívala a hospodárila na nich. žalobca v žalobe uviedol, že podľa
zákona č. 229/1991 Z. z.,  § 2 ods. 1, okrem vlastníka majú právo užívať pôdu iné osoby len na základe
zmluvy uzavretej s vlastníkom, alebo na základe zmluvy uzavretej s pozemkovým fondom. Poukázal
na to, že žalovaná nemala oprávnenie užívať tieto pozemky, preto na ňu podal trestné oznámenie za
prečin neoprávneného užívania cudzej veci, ale prokurátor ho zamietol a odkázal ho na občianskoprávne
konanie. Trestné oznámenie sa viedlo pod ČVS: ORP-852/1-OSU-M/07 a je zo dňa 2.5.2007. Žalobca



ďalej uviedol, že žalovaná mu znemožnila užívať prenajaté poľnohospodárske pozemky, čím mu vznikla
skutočná škoda aj ušlý zisk spočívajúci v ujme vyjadriteľnej v peniazoch, a to v dôsledku škodnej udalosti,
pretože nenastalo rozmnoženie majetkových hodnôt, ktoré sa dalo očakávať pri pravidelnom chode veci.
Za r. 2007 mu ušiel zisk na úrode, ktorý vypočítal na výmeru vysiatej plochy 15,54 ha, s tým, že išlo o
výsev plodiny kukurice LG 33,30 FAO 350 a konkrétne náklady spočívali v orbe na 15,54 ha po 1.200,-
Sk za hektár, čo je 18.648,- Sk, ďalej sejba s hnojením 1.200,- Sk/ha x 15,54 ha, je 18.648,- Sk, osivo
3.800,- Sk/ha x 15,54 ha, čo je 59.052,- Sk, hnojivo NPK a liadok amónny spolu na 15,54 ha je suma
103.403,16 Sk. Ošetrovanie porastu chemickou ochranou Agriel 400,- Sk/ha a ďalšie prípravky v sume
3.800,- Sk/ha, čo je spolu 4.200,- Sk/ha x 15,54 ha, to je suma 65.268,- Sk. Zber kukurice - výmlat
1.900,- Sk/ha x 15,54 ha, je 29.526,- Sk a tzv. manipulácie 22.000,- Sk. Spolu takto náklady vynaložené
predstavujú 316.545,16 Sk. Výsevná plodina kukurice, odrody LG 33,30 na úrodu zrna pri 14 % od 10,19
ton/ha až 12,92 ton/ha, s tým, že v zemepisných podmienkach sa úroda zrna pohybuje od 6 ton/ha až
11 ton/ha, priemerná úroda je 8,5 ton/ha x 15,54 ha, to je 132,09 ton,  a keďže výkupná cena kukurice za
r. 2007 bola 6.500,- Sk za tonu až 7.000,- Sk na tonu, tak tržba  je  132,09 ton x 6.500,- Sk/t, čo je spolu
858.585,- Sk. Celková výška škody na úrode teda predstavuje tržby po odpočítaní nákladov, čo je suma
542.039,84 Sk. Žalobca tiež uviedol, že mu vznikla aj škoda na základe rozhodnutia Pôdohospodárskej
platobnej agentúry č. 500/1681/16237/2007 o nevyplatení podpory, pričom nevyplatená podpora je na
plochu 44,71 ha x 2.553,10 Sk, v sume 114.149,10 Sk, podpora plodín na ornej pôde 44,71 ha x 1938,57
Sk, je 86.673,46 Sk, vyrovnávací príspevok na znevýhodnené oblasti vo výške 60.671,46 Sk a vylúčenie
z poskytovania podpory a pokuta, je 80.745,42 Sk. Uviedol, že skutočná škoda mu vznikla na nájomnom
za r. 2007 podľa nájomných zmlúv, kde nájomné bolo dohodnuté po 450,- Sk/ha, keďže sa týkala škoda
plochy 15,54 ha, tak je to suma spolu 6.993,- Sk a škoda za daň za ornú pôdu za r. 2007, ktorú zaplatil
po 405,- Sk /ha za 15,54 ha predstavuje 6.293,70 Sk. Ohľadne týchto platieb predložil navrhovateľ kópie
dokladov.

Žalovaná vo vyjadrení, ktoré bolo na súd doručené dňa 17.4.2009, uviedla, že žaloba je nedôvodná,
žiadala ju zamietnuť. Odôvodnila to tým, že plocha pozemkov, z ktorej si žalobca uplatňuje náhradu
škody, pozostáva z viacerých menších parciel, ktoré nie sú súvislou plochou, medzi parcelami, ktoré
má žalobca prenajaté, sú aj také parcely, ktoré užíva žalovaná na základe uzatvorených nájomných
zmlúv s SPF. Uviedla, že nemohla  hospodáriť a technicky zabezpečiť užívanie výlučne tých parciel,
ktoré má v prenájme od SPF, preto užívala aj tie parcely, ktoré mal prenajaté žalobca, a ktoré svojim
umiestnením nadväzovali práve na tie parcely, ktoré má žalovaná v nájme. Potvrdila, že v r. 2007
hospodárila a užívala aj poľnohospodársku pôdu, ku ktorej žalobca predložil nájomné zmluvy, ale prax
pri užívaní poľnohospodárskej pôdy je taká, že sa nedá hospodáriť na rozrobenej pôde, ale užíva sa
ako súvislá plocha. Namietala tú skutočnosť, že pokiaľ žalobca vedel, že predmetnú pôdu chce užívať
a osiať ju, tak mal na to upozorniť žalovanú, ktorá ju postupne pripravovala k riadnemu pestovaniu
poľnohospodárskych plodín. Žalobca však nič nespravil a trestné oznámenie na žalovanú podal až v
máji 2007, to  bolo zamietnuté, pretože sa nepreukázala oprávnenosť užívania pôdy žalobcom, a preto
žalovaná ani nemohla spôsobiť žalobcovi nejakú škodu. Namietala tiež nárok žalobcu na náhradu škody,
ktorá mala vzniknúť na základe rozhodnutia Pôdohospodárskej platobnej agentúry zo dňa 14.12.2007 o
nevyplatení podpory, pretože podľa žalovanej táto škoda vznikla žalobcovi v dôsledku jeho nesprávneho
postupu pri uplatňovaní si podpory v agentúre. Aj výška uplatneného nároku na náhradu škody - ušlého
zisku je podľa žalovanej nesprávna, pretože vychádza zo zlých údajov.

Na pojednávaní súdu dňa 24.6.2009 bola na návrh žalobcu pripustená zmena žaloby, tak, že žalobca
už od žalovanej žiadal zaplatenie náhrady škody vo výške 35.154,25 eur (1.059.056,83 Sk), spolu so
14,25 % úrokom z omeškania ročne od 1.1.2008 do zaplatenia. Zmenu žaloby žiadal žalobca z dôvodu,
že v pôvodnej žalobe si neuplatnil voči žalovanej náhradu škody, ktorá mu vznikla tým, že musel zaplatiť
pokuty, ktoré mu udelila platobná agentúra vo výške spolu 161.490,- Sk a ďalej reprodukoval podstatnú
časť výpovede žalobcu, žalovaného, konateľa žalovanej, svedkov F. F., Ľ. H., E. E. z pojednávania.
Uviedol, čo zistil z nájomnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a Ing. Bartolomejom Janákom z
12.6.2005, aké skutočnosti zistil z výpisu z LV č. XXX v k. ú. H., z výdavkových dokladov o zaplatení
nájomného za rok 2007, citoval  skutočnosti uviedené žalobcom 9.5.2007 v žiadosti o dotácie na
prenajatú pôdu pre Pôdohospodársku platobnú agentúru v Bratislave, skutočnosti uvedené v rozhodnutí
Pôdohospodárskej platobnej agentúry Bratislava I. zo 14.12.2007, uviedol, čo zistil z oznámenia
Pôdohospodárskej platobnej agentúry zo 6.7.2011, z oznámenia žalovanej z 5.8.2011. Zároveň uviedol
skutočnosti, ktoré mu vyplynuli z trestného oznámenia vedeného pod č. ČVS: ORP-832/1-OSV-MI-07 z



2.5.2007, spísaného o 17.30 hod. , aké skutočnosti zistil zo špecifikácie priamych nákladov žalovanej na
pestovanie kukurice v r. 2007 vrátane jesene 2005 a 2006 a zároveň citoval závery znaleckého posudku
(ďalej len „ZP“)  č. 52/2001 znalca E.. M.. N. M., doručeného mu 5.5.2011. Vychádzajúc z § 126 ods. 1 OZ,
§ 2 ods. 1 zák. č. 229/1991 Z. z., § 1 ods. 1 a 2 a § 4 zák. č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych
pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov, § 663, § 415, § 417 ods. 1, § 420 ods. 1, §
441, § 442 ods. 1 a § 517 ods. 1 OZ  ( ich znenie citoval) mal za preukázané, že žalobca uzavrel nájomné
zmluvy s vlastníkmi ornej pôdy v k. ú. H., v období od 2002 do februára 2007,  a to s E.. M. F., F. M., Ľ. M.,
X. Š.J., F. V.,  Q.. V., O. H., L. M., F. M., O. M., W. Q. , P., Q. Š., E.. X.. F. A., G.., E.. X. P.Č., E.. X. X., L. W.,
W. A., F. W., V. L. X., V. X. V., V. X. N., E.. F. P., že spolu mal na jar 2007 prenajatú v k. ú Lúčky ornú pôdu
vo výmere 20,65 ha, že vo všetkých  nájomných  zmluvách boli presne označení účastníci nájomnej
zmluvy, bol  dohodnutý predmet nájmu - orná pôda s uvedením listu vlastníctva aj parcely s výmerou v k.
ú Lúčky, aj podiel toho ktorého vlastníka, ďalej bola v zmluvách dohodnutá výška nájomného po 450,- Sk/
ha a doba nájmu od 10 alebo 15 rokov, za účelom vykonávania poľnohospodárskej činnosti. Skutočnosť,
že nájomné zmluvy žalobca uzavrel s vlastníkmi mu bola preukázaná z predložených výpisov LV pre k. ú.
Lúčky, a to z výpisu LV č. XXX, H. Č..  XXX, H. Č.. XXX, H. Č.. XXXX, H. Č.. XXX, H. Č.. XXXX, H. Č.. XXX,
H. Č.. XXX, H. Č.. XXXX, H. Č.. XXX,  H. Č.. XXXX, H. Č.. XXXX,  H. Č.. XXXX, H. Č.. XXX, H. Č.. XXX,
H. Č.. XXX, H. Č.. XXX, H. Č.. XXXX, H. Č.. XXX, H. Č.. XXX, H. Č.. XXXX, H. Č.. XXXX, H. Č.. XXX, H.
Č.. XXX, H. Č.. XXXX, XXXX, H. Č.. XXXX, H. Č.. XXX, H. Č.. XXX, H. Č.. XXX, H. Č.. XXXX, H. Č.. XXX.
Vzhľadom na to, že predmetné nájomné zmluvy boli uzavreté v súlade s  cit. ust. zák. č. 504/2003 Z. z.
o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a v súlade
s cit. § 663 Obč. zák., pretože všetky tieto zmluvy obsahujú podstatné náležitosti: označenie zmluvných
strán, predmet nájmu, účel nájmu, dobu nájmu a výšku nájomného,  vychádzal z toho, že sú platné
a námietku žalovanej, že zmluvy sú neplatné, hodnotil ako neopodstatnenú. Zo zhodných výpovedí
účastníkov  zistil, že z výmery 20,65 ha ornej pôdy, ktorú mal celkovo v k. ú. H. prenajatú žalobca od
vlastníkov,  užíval žalobca v r.2007 iba výmeru 5 ha a zvyšnú časť užívala žalovaná, ktorá na nej vykonala
v r. 2007 všetky poľnohospodárske práce, zasiala kukuricu a uskutočnila aj zber úrody, napriek tomu,
že išlo o pozemky, ktoré nemala prenajaté, teda užívala ich neoprávnene. Žalovaná sa bránila tým,
že pozemky, ktoré mal žalobca prenajaté, netvorili súvislú plochu a  nachádzali sa medzi pozemkami,
ktoré mala žalovaná už dávnejšie v prenájme od SPF, a ktoré, ak chcela riadne obhospodáriť, musela
hospodáriť aj na tých pozemkoch, ktoré mal v prenájme žalobca. Tiež sa bránila tým, že žalobca  si
nesplnil prevenčnú povinnosť a neurobil všetko preto, aby mu zabránil v užívaní predmetných pozemkov
včas, pretože v máji 2007, keď žalobca chcel na pozemkoch začať robiť, už mala žalovaná značnú časť
poľnohospodárskych prác na uvedenej pôde vykonaných, nakoľko poľnohospodársky rok začína 1.10.
predchádzajúceho roka. Tieto námietky žalovanej  hodnotil ako neopodstatnené, pretože iba žalobca,
ako oprávnený detentor (nájomca) predmetných pozemkov, mal právo ich užívať, bez ohľadu na to,
či tvorili, alebo netvorili súvislú plochu. Skutočnosť, že žalobca vyzval žalovanú až na jar 2007, aby
táto upustila od ich neoprávneného užívania, považoval za opodstatnenú, lebo až vtedy mal žalobca
preukázateľne už všetky pozemky od vlastníkov prenajaté a až vtedy bol ich oprávneným detentorom, a
teda mohol uplatniť svoje právo ako oprávnený detentor v zmysle  cit. § 126 ods. 2 OZ. Súd mal za to, že
žalobca si splnil dostatočne aj svoju prevenčnú povinnosť podľa § 415 a 417 OZ,  keďže preukázateľne
na jar 2007, prišiel na prenajatú pôdu za účelom začať na nej poľnohospodárske práce a výslovne
žiadal žalovanú, aby upustila od neoprávneného užívania predmetnej pôdy, pričom hneď na ňu podal aj
trestné oznámenie. Poukázal na to, že žalovaná  nebrala do úvahy nájomné zmluvy, ktoré jej predkladal
žalobca, ako oprávnený užívateľ pôdy, že napriek tomu žalovaná pokračovala v obrábaní pôdy, osiala ju
kukuricou, vykonávala ďalšie poľnohospodárske práce, a potom pozbierala úrodu, že pokiaľ aj žalovaná
predmetné pozemky užívala bez nájomných zmlúv, čiže neoprávnene, aj pred r. 2007, resp. predtým,
ako si tieto pozemky od vlastníkov prenajal žalobca, že ide už o vzťah medzi žalovanou a vlastníkmi
pozemkov, ktorý nie je predmetom tohto konania.  Tvrdenie žalovanej, že žalobca prenajaté pozemky
nemohol ani technicky obhospodáriť a riadne užívať, pretože išlo o parcely rozdrobené, nachádzajúce
sa aj medzi parcelami, ktoré mala v prenájme žalovaná, mu nebolo ničím preukázané. Poukázal na to,
že žalobca mal  preukázateľne predmetné pozemky v nájme a bolo na ňom, akým spôsobom zabezpečí
ich obhospodárenie, teda kedy  a ako ich začne obrábať, že aj prípadné nesprávne obhospodárenie
predmetnej pôdy zo strany žalobcu, ktoré sa mohlo prejaviť, napr. nižším ziskom, je za tejto situácie iba v
rovine hypotéz, že nebolo možné takúto skutočnosť v tomto konaní preukázať, keďže žalobcovi bolo zo
strany žalovanej znemožnené predmetnú pôdu v r. 2007 riadne užívať. Vzhľadom na takto preukázaný
stav dospel k záveru, že žalovaná užívala  v r. 2007 predmetné pozemky v k. ú H., a to ornú pôdu o
výmere 15,45 ha, aj keď nemala  uzavreté nájomné zmluvy o prenájme tejto pôdy, resp. zmluvu s SPF,
že konala tak v rozpore s § 2 ods. 1 zák. č. 229/1991 Zb. z., podľa ktorého, okrem vlastníka majú právo



užívať pôdu iné osoby len na základe zmluvy uzavretej s vlastníkom, alebo na základe zmluvy uzavretej
s pozemkovým fondom. Uzavrel, že žalobcovi, ktorý bol v r. 2007 už preukázateľne nájomcom tejto pôdy,
a ktorý za ňu vlastníkom zaplatil dohodnuté nájomné  spolu  232,12 eur (6.993,- Sk) a daň za ornú pôdu
208,91 eur,  vznikla skutočná škoda v príčinnej súvislosti s porušením  právnej povinnosti žalovanej, lebo
žalobca nájomné a daň z predmetnej pôdy zaplatil, ale túto pôdu neoprávnene užívala žalovaná, že preto
podľa § 420 ods. 1, 2 a 3, OZ, žalovaná zodpovedá za túto škodu spôsobenú žalobcovi - spolu  441,03
eur (232,12 + 208,91), že žalovaná nepreukázala, že túto škodu nezavinila a  preto priznal žalobcovi
nárok na náhradu tejto škody. Ďalej mu bolo preukázané, že žalobca nemohol predmetnú pôdu v r. 2007
užívať a osiať na nej kukuricu, teda mať zisk z úrody, lebo ju obsiala kukuricou a úrodu z nej zobrala
neoprávnene žalovaná, že mu tým vznikla  v príčinnej súvislosti s týmto konaním žalovanej aj škoda
spočívajúca v ušlom zisku, že jeho výška je v tomto prípade daná rozdielom medzi  nákladmi, ktoré
by žalobca musel vynaložiť na dosiahnutie zisku  z úrody kukurice na predmetnej pôde a tržbou, ktorú
by dosiahol pestovaním kukurice na tejto pôde. Súd vychádzal pri stanovení výšky ušlého zisku zo ZP
znalca E.. M.. N. M., podľa ktorého, vynaložené náklady pri pestovaní kukurice siatej na výmere 15,54
ha v k. ú. H. boli v r. 2007   12.121,05 eur, dosiahnuté výnosy (tržby) boli  14.097,87 eur,  a preto je výška
zisku z úrody kukurice v r. 2007 vysiatej na ploche o výmere 15,54 ha, v k. ú. H., spolu  1.976,81 eur  (14
097,87 eur - 12.121,05 eur) a, že podľa § 420 ods. 1, 2 a 3 OZ, žalovaná zodpovedá žalobcovi aj za túto
škodu, že nepreukázala, že ju nezavinila, a preto ju súd na jej zaplatenie zaviazal.  Žalobcovi  priznal
nárok na náhradu škody spolu  2.417,85 eur (skutočná škoda 441,03 + ušlý zisk 1.976,81) a z tejto sumy
mu priznal aj uplatnený 14,25 % úrok z omeškania - v zmysle § 517 ods. 2 OZ a nar. vl. č. 87/1995 Z. z.),
a to od 1.1.2008 až do zaplatenia, odkedy už bola žalovaná so zaplatením náhrady škody v omeškaní.

Žalobu zamietol súd v prevyšujúcej časti, čo do zaplatenia  32.736,40 eur s prísl. s odôvodnením,
že žalobca uplatnil náhradu škody z titulu ušlého zisku  na úrode v sume 17.992,43 eur a súd mu
priznal z tohto titulu iba  1.976,81 eur, že okrem toho žalobca žiadal aj náhradu škody  16.720,81 eur
(503.731,42 Sk) za to, že mu rozhodnutím Pôdohospodárskej platobnej agentúry Bratislava I. (PPA) zo
14.12.2007, nebola poskytnutá podpora na jednotnú platbu na plochu  114.149,- Sk, podpora plodín
na ornej pôde  86.673,46 eur,  vyrovnávací príspevok na znevýhodnené oblasti  60.673,46 eur,  bola
mu uložená pokuta  80.745,42 eur a súčasne bol vylúčený z poskytovania podpory  80.745,42 Sk v
priebehu 3 rokov (3 x 80.745,42 Sk) nasledujúcich po roku vylúčenia. Súd zamietol tento nárok žalobcu
na náhradu škody  16.720,81 eur, lebo mal  za preukázané z predmetného rozhodnutia PPA, že žalobcovi
nebola poskytnutá ním žiadaná podpora, bol vylúčený z podpory po dobu 3 rokov a pokutovaný, všetko
z dôvodu, že PPA po preskúmaní jeho žiadosti z 9.5.2007 a po kontrolách vykonaných v zmysle
nariadenia komisie, ktoré ustanovuje podrobné pravidlá na uplatňovanie podpory zistila, že žalobca, ako
žiadateľ, nepostupoval správne pri výpočte výšky podpory, že deklaroval v žiadosti dotácie na plochu
výmeru 49,82 ha, že proti rozhodnutiu PPA mal žalobca právo sa odvolať do 15 dní odo dňa doručenia,
čo žalobca neurobil.  Z takto preukázaného stavu mu vyplynulo, že  ujma, ktorá vznikla žalobcovi
rozhodnutím PPA, vznikla v priamej príčinnej súvislosti s jeho konaním, lebo on pri podávaní žiadosti o
podporu postupoval v rozpore s nariadením, ktoré ustanovuje pravidlá pre poskytnutie podpory a navyše
sa voči rozhodnutiu PPA ani neodvolal a keďže nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi konaním
žalovanou a ujmou, ktorá mu vznikla  v dôsledku predmetného rozhodnutia  PPA tak, ako to vyžaduje
§ 420 OZ, súd ustálil, že žalovaná za túto ujmu nie je zodpovedná.

Vyslovil, že o náhrade trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 151 ods.
3 O. s. p.

Proti rozsudku podali v 15-dňovej zákonnej lehote odvolanie žalobca a žalovaná.

Žalobca napadol výrok rozsudku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti, čo do zaplatenia 32.736,40
eur s prísl. zamietol a uviedol, že súd napriek tomu, že pre objektívne zistenie skutkového stavu vykonal
rozsiahle dokazovanie, tieto dôkazy nesprávne vyhodnotil, a preto aj nesprávne rozhodol.

Mal za to, že zamietnutie návrhu o náhrade škody vo výške 16.720,81 eur (503.731,42 Sk), ktorá
mu vznikla rozhodnutím Pôdohospodárskej platobnej agentúry Bratislava I. zo dňa 14.12.2007, a to z
dôvodu, že on ako žiadateľ nepostupoval správne pri výpočte výšky podpory, vznikla v priamej príčinnej



súvislosti medzi konaním žalovanej a ujmou, ktorá mu vznikla v dôsledku predmetného rozhodnutia, že
jeho postup pri podávaní žiadosti o jednotnú platbu na plochu za kalendárny rok 2007 bol správny, a
to z nasledovných dôvodov, že on ako samostatne hospodáriaci roľník v súlade s ust. § 2 ods. 1 zák.
č. 229/1991 Zb. v znení neskorších právnych predpisov o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému
poľnohospodárskemu majetku uzatváral od roku 2002 do januára 2007 nájomné zmluvy, aby v súlade
s právnym poriadkom Slovenskej republiky mohol nerušene užívať, a tým pádom aj obhospodarovať
poľnohospodársku pôdu v k. ú. H.. Na základe toho chcel na predmetných pozemkoch nerušene
vykonávať poľnohospodársku činnosť s tým, že bude vykonávať všetky práva a povinností s tým spojené.
Aj napriek tomu dňa 2.5.2007 zistil, že žalovaná neoprávnene vstúpila na ním prenajaté pozemky a
začala vykonávať poľnohospodárske práce, že po tom, čo neoprávnene vstúpila na predmetné pozemky,
ju výslovne upozornil, nech upustí od tohto svojho konania, nakoľko mu týmto svojím konaním spôsobil
škodu, ktorá pozostáva z nákladov spojených s uzatváraním zmlúv, ako aj náklady spojené s nájmom
za predmetné nehnuteľnosti, ako aj náklady spojené so zaplatením dane za ornú pôdu. Z tohto dôvodu
dňa 9.5.2007 v dobrej viere podal na Pôdohospodársku platobnú agentúru žiadosť o jednotnú platbu na
plochu za kalendárny rok 2007,  podal ju v zákonom stanovenej lehote, t.j. do 15. mája kalendárneho roka
v súlade s nar. vl. SR č. 81/2007 a pri jej podávaní  nemal žiadnu vedomosť o tom, že žalovaná si požiada
o jednotnú platbu na predmetné pozemky, aj keď v čase podávania žiadosti vedela, že obhospodaruje
pozemky bez právneho titulu, čo aj uviedol vo svojej účastníckej výpovedi. Poukázal na tú skutočnosť,
že súd sa stotožnil s jeho názorom a dospel k záveru, že žalovaná v roku 2007 predmetné pozemky v k.
ú. Lúčky, a to ornú pôdu o výmere 15,45 ha neoprávnene užívala, aj keď nemala na predmetné pozemky
uzavreté nájomné zmluvy o prenájme poľnohospodárskej pôdy, resp. zmluvy s SPF, konala v rozpore
s § 2 ods. 1 zák. č. 229/1991 Zb., podľa ktorého okrem vlastníka, majú právo užívať pôdu iné osoby
len na základe zmluvy uzavretej s vlastníkom alebo len na základe zmluvy uzavretej s SPF, že bolo
riadne preukázané, že nemohol predmetnú pôdu v roku 2007 užívať a osiať na nej kukuricu, teda mať
zisk z úrody, lebo ju obsiala a úrodu z nej zobrala neoprávnene žalovaná a týmto mu vznikla v príčinnej
súvislosti s týmto jej konaním  aj škoda spočívajúca v ušlom zisku , že toto jej konanie  je v rozpore s
dobrými mravmi, a  taktiež v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku a je v príčinnej súvislosti
medzi konaním žalovanej a ujmou, ktorá mu vznikla v dôsledku predmetného rozhodnutia PPA, nakoľko,
ak by žalovaná neoprávnene neužívala predmetné pozemky, čo aj súd napadnutým rozsudkom potvrdil,
nebola by mu uložená pokuta Pôdohospodárskou platobnou agentúrou.  Poukázal na ust. § 265 Obch.
zák.(jeho znenie citoval). V tejto súvislosti poukázal, že súd rozhodol o jeho návrhu v časti priznania
náhrady škody titulom ušlého zisku vo výške 2.417,85 eur, a to z dôvodu, že žalovaná neoprávnene
užívala jeho pôde, a tým mu spôsobila škodu. Ďalej uviedol potrebné  skutočnosti na vznik zodpovednosti
za škodu a vyvodil záver, že ak  súd uznal oprávnenosť nároku z konania žalovanej , že je zrejmé, že išlo
z jej strany o protiprávne konanie voči nemu, ktorá svojim konaním o. i. spôsobila tú skutočnosť, že mu
zmarila podmienky pre poskytnutie peňazí aj napriek tomu, že v dobrej viere podal žiadosť o príspevok
na jednotnú platbu. Tvrdil, že v prípade, keby žalovaná neporušila svoju právnu povinnosť, nevznikla
by mu škoda a nebola by mu uložená pokuta Pôdohospodárskou platobnou agentúrou, že týmto svojim
konaním sledovala len svoje prospech, ktorý dosiahla neoprávnene a v rozpore so zákonom, nakoľko
týmto svojím konaním mu spôsobila škodu, ktorá splnila všetky zákonom požadované podmienky na
nerušené obhospodarovanie ornej pôdy,   svojim konaním, bez vedomia a bez súhlasu ho obmedzila
vo výkone užívacích práv a na jeho úkor sa obohatila. Mal za to, že ujme, ktorá mu vznikla v súvislosti
s rozhodnutím Pôdohospodárskej platobnej agentúry, nevznikla v priamej príčinnej súvislosti s jeho
konaním nakoľko, keby žalovaná neoprávnene nevstúpila na predmetné pozemky a neoprávnene by na
nich nehospodárila, jemu ako žiadateľovi , by ujma rozhodnutím Pôdohospodárskej platobnej agentúry
nevznikla.

Navrhol zmeniť rozsudok, žalobe v plnom rozsahu vyhovieť, alternatívne rozsudok zrušiť a vrátiť vec
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaná v podanom odvolaní napadla výrok rozsudku, ktorým súd žalobe v časti vyhovel a zaviazal
ju zaplatiť žalobcovi 2.417,85 eur s úrokom z omeškania 14,25 % ročne od 1.1.2008 do zaplatenia
z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. Uviedla, že  rozhodnutie súdu prvého
stupňa, na základe ktorého súd z časti vyhovel žalobnému návrhu žalobcu, je nesprávne a , že s ním
nesúhlasí, že  súd na základe v tomto konaní vykonaného dokazovania nesprávne zistil skutkový stav
a tiež danú vec nesprávne právne posúdil. Opätovne  poukázala na tú skutočnosť, že celkový výmera
poľnohospodárskej pôdy, ktorú mal žalobca v roku 2007 v nájme, z ktorej si uplatňuje náhradu škody v



tomto konaní, predstavuje celkovú výmer 15,54 ha, že táto poľnohospodárska pôda však nepredstavuje
ucelenú plochu, ale jedná sa o viacero malých parciel, ktoré sú rozdrobené, že na tieto parcely v nájme
žalobcu nadväzujú svojou polohou a umiestnením práve iné parcely, pôda, ktorú  užívala oprávnene
na základe zmlúv s vlastníkmi a SPF a z týchto dôvodov, by ani nebolo možné zo strany žalobcu
hospodárenie na predmetnej pôde bez dohody s ňou, príp. by bolo nevyhnutné postupovať podľa zák.
č. 504/2003 Z. z. V tejto súvislosti tiež  upriamila pozornosť na to, že žalobca dňa 2.5.2007 na mieste
samom žiadal od nej uvoľnenie pôdy o celkovej výmere cca 20 ha, pričom už žalobný návrh počíta
len s výmerou pôdy 15,54 ha. Taktiež  uviedla že hospodársky rok začína vždy k 1.10. v roku, a preto
samotné konanie žalobcu, keď až dňa 2.5.2007 prejaví záujem o hospodárenie na pôde, o ktorej vie,
že ju užíva niekto iný, je účelové, že žalobca vedel, že ona predmetnú pôdu užíva už dlhšiu dobu,
postupne je pripravuje na riadne pestovanie poľnohospodárskych plodín, aj napriek takejto vedomosti
neurobil žiadne opatrenia na zabezpečenie si užívania predmetnej pôdy vo svoj prospech, že sa s
ňou stretol až dňa 2.5.2007 na mieste samom, kde sa  začal domáhať svojich práv, že ona  len na
základe tvrdení žalobcu bez ďalšieho neuznala tvrdenia žalobcu a predmetnú pôdu mu neuvoľnila, že
už v minulosti bol medzi účastníkmi tohto konania spor ohľadom užívania pôdy v tejto lokalite práve
z dôvodu rozdrobenosti pôdy, pričom však na základe vzájomných jednaní v dostatočnom časovom
predstihu, z dokladovaní oprávnenosti svojich nárokov, by bolo možné dospieť k vzájomnej dohode
ohľadom užívania predmetnej pôdy. Tvrdila, že žalobca nepostupoval správne, že mal dostatok času a
právnych možností na zabezpečenie si oprávneného užívania predmetnej pôdy vo svoj prospech, že
okrem podania trestného oznámenia v ten istý deň, t.j. 2.5.2007 neurobil nič a až doručením žalobného
návrhu súdnou cestou sa  dozvedela o nárokoch, ktoré si  proti nej uplatňuje titulom užívania predmetnej
pôdy  v roku 2007 , že takéto konanie  a uplatňovanie si nárokov na náhradu škody v tomto konaní,
je nedôvodné a v rozpore so zásadou dobrých mravov v zmysle ust. § 3 Obč. zák. a v rozpore so
zásadou poctivého obchodného styku v zmysle § 265 Obch. zák. Nesúhlasila ani s priznaným úrokom
z omeškania, kde súd priznal žalobcovi úrok z omeškania od 1.1.2008 a poukázala na to, že súd výšku
priznanej náhrady škody ustálil až na základe záverov súdneho znalca, že  v danom prípade sa nemôže
dostať do omeškania skôr ako vykonateľnosťou rozhodnutia súdu. Navrhla rozsudok podľa § 220 a §
223 O.s.p. zmeniť v napadnutej časti a žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať jej náhradu trov
konania, alternatívne podľa § 221 ods. 1 O.s.p. rozsudok zrušiť v napadnutej časti a vec vrátiť súdu na
ďalšie konanie, v ktorom bude rozhodnuté aj o trovách odvolacieho konania.

Odvolací súd prejednal odvolanie na odvolacom pojednávaní v rozsahu vyplývajúceho z § 212 ods. 1,
3 O.s.p. a rozsudok vo veci samej tak vo vyhovujúcej, ako aj zamietajúcej časti, potvrdil podľa § 219
ods. 1, 2 O.s.p., lebo je vecne správny, súd správne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil,
odôvodnenie má podklady v splnení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením v celom rozsahu
stotožňuje, pretože dôvody (okrem výroku o priznaní úrokov z omeškania) v rozsudku sú správne a
vo výroku o priznaní úrokov z omeškania podľa § 221 ods. 1 písm. f/, ods. 2 O.s.p. zrušil a v rozsahu
zrušenia vrátil súdu na ďalšie konanie, lebo zistil, že postupom súdu sa účastníkom odňala možnosť
konať pred súdom.

Žalobca aj žalovaná napadli rozsudok z odvolacích dôvodov uvedených § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.,
t.j. že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že rozhodnutie
súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ani jeden z uvádzaných odvolacích dôvodov, týkajúcich sa rozhodnutia vo veci samej, nie je daný.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci
súdom, a to v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, to
znamená, musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke, a ktoré je
nesprávne, lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia
a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, lebo príčinou nesprávnych skutkových
zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným
skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom,
ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O.s.p., a to vzhľadom na to, že buď súd vzal
do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak



nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov, ide
tu o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané, neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov
vyplynula a nie je v danej veci ani logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z
prednesov účastníkov, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti,
eventuálne  vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom
vyplývajúcim z § 132 až § 135 O.s.p., preto tento odvolací dôvod nie je daný.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav,
to znamená, vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného
právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny
právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

Súd použil správny právny predpis, správne ho i vyložil (z podradenia skutkového stavu pod právnu
normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania), takže ani tento odvolací
dôvod nie je daný a na vecnej správnosti napadnutého rozsudku nič nemenia ani skutočnosti uvedené
v odvolaní.

Súd sa so všetkými výhradami, uvádzanými žalobcom a žalovanou v ich odvolaniach presvedčivo ,
správne a výstižne vysporiadal v odôvodnení rozsudku, ku ktorým dôvodom už niet čo dodať a na ktoré
poukazuje odvolací súd  a účastníci konania iba opakujú a poukazujú na tie isté skutočnosti a dôvody,
aké uvádzali už pred súdom prvého stupňa. (A to aj s odôvodnením kauzálneho nexu pri odôvodňovaní
javov a súvislosti pri vzniku náhrady zisku.). Tvrdenia uvádzané žalobcom a žalovanou v ich odvolaniach
pritom nemajú pre posúdenie prejednávanej  veci žiaden právny význam.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie procesný postup alebo aj rozhodnutie súdu, v dôsledku
ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva, priznané mu O.s.p.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal
a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne,
jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané, a ktoré nie, z ktorých dôkazov
vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Ústavný súd Slovenskej republiky už vo viacerých nálezoch judikoval, že súčasťou obsahu základného
práva na spravodlivý proces (konanie) podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (uverejnenej pod
č. 460/92 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov; ďalej len „Ústava“), čl. 36 ods. 1 Listiny základných
práv a slobôd (úst. zák. č. 23/91 Zb.; ďalej len „Listina“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (uverejneného oznámením č. 209/92 Zb. a č. 102/99 Z. z.; ďalej len „Dohovor“), je
aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s
uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.

Odôvodnenie napadnutého rozsudku, ak ním bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky
z omeškania  14,25 % od 1.1.2008 až do zaplatenia, nezodpovedá požiadavke riadneho odôvodnenia,
lebo súd sa ani len slovom nevyrovnal so skutočnosťou a nevysvetlil, kedy sa žalovaná dostala do
omeškania s jej plnením a rovnako nijak neodôvodnil výšku úrokov z omeškania, pričom iba odkaz na
znenie § 517 ods. 2 OZ a nar. vl. č. 87/1995 Z. z. bez uvedenia, ako cit. právne predpisy v prejednávanej



veci aplikoval, nezodpovedá požiadavke riadneho odôvodnenia rozsudku (chýbajú dôvody základnej
úrokovej sadzby NBS).

Uvedená skutočnosť má za následok, že rozsudok je v tejto časti nepreskúmateľný pre nedostatok
dôvodov, čo znamená odňatie možnosti účastníka konať pred súdom, lebo mu neumožňuje, ak s
rozhodnutím nie je spokojný - efektívne využitie jeho procesného práva na napadnutie rozhodnutia súdu
odvolaním (§ 201 prvá veta O.s.p.), t.j. aby mohol  odvolanie odôvodniť z hľadiska § 205 ods. 1, 2
O.s.p., lebo ak rozhodnutie obsahuje nedostatočné dôvody, v takom prípade účastník konania objektívne
nemá ani možnosť posúdiť správnosť, resp. nesprávnosť rozhodnutia, príp. postupu súdu, a teda sa
ani kvalifikovane rozhodnúť, ktorým odvolacím dôvodom má odvolanie odôvodniť, aby bol v odvolacom
konaní úspešný. Preto ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, lebo obsahuje nedostatočné dôvody,
prichádza do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu na ďalšie konanie.

Povinnosťou súdu v ďalšom konaní bude preto opätovne rozhodnúť o úrokoch z omeškania, čo do
základu a výšky so zreteľom na dobu, kedy sa žalovaná dostala do omeškania, ako aj výšky priznaného
úroku z omeškania, pričom sa vyrovná aj so všetkými skutočnosťami uvedenými v odvolaní žalovanej,
týkajúcimi sa priznaného úroku z omeškania.

Z dôvodu, že súd nerozhodol o trovách konania, v novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách tohto
odvolacieho konania .

Odvolací súd nemohol vo veci rozhodnúť, lebo by tým porušil zásadu dvojinštančnosti občianskeho
súdneho konania (§ 9 ods. 1 a § 10 ods. 1 O. s. p.).

Podľa čl. 46 (PRÁVO NA SÚDNU A INÚ PRÁVNU OCHRANU) ods. 1 Ústavy, každý sa môže domáhať
zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch
ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných
prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť
možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa čl. 6 (Právo na spravodlivé súdne konanie) bod 1. Dohovoru, každý má právo na to, aby jeho
záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti
akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť
môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu, v záujme mravnosti, verejného poriadku
alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti alebo, keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo
ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný,
pokiaľ by vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom spoločnosti.

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej
republiky vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 ods.
1 Dohovoru, v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie
rozhodnutia, pričom obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno
brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, ale obsahom tohto práva je
i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky a ak je toto konanie v rozpore s
procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy.

Občiansky súdny poriadok podľa svojho § 1, upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom
konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj
výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.



Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu
jeho povinnosť o veci konať, pričom právo na súdnu ochranu, okrem čl. 46 ods. 1 Ústavy, čl. 36 ods. 1
Listiny a čl. 6 ods. 1 Dohovoru zabezpečujú a vykonávajú aj jednotlivé ustanovenia O.s.p. a obsahom
práva na súdnu ochranu v rámci spravodlivého procesu je i právo účastníka, aby sa jeho vec, ak to
zákon pripúšťa, vždy prejednala v dvojinštančnom konaní.

Ak by odvolací súd rozhodol, porušil by právo účastníkov konania na spravodlivý proces, pretože by im
odoprel  právo, na základe ich odvolania, namietať správnosť právneho názoru odvolacieho súdu.

Výsledok hlasovania - pomer  hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/04 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.