Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 15CoE/274/2012 z 19. 9. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 19. septembra 2012, sp. zn. 15CoE/274/2012, ECLI:SK:KSKE:2012:7611218110.1 Krajský súd Košice | 15CoE/274/2012 | ECLI:SK:KSKE:2012:7611218110.1 | 2012-09-19 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: predpis č. 233/1999 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/aa449459-a799-48ca-941c-7e632c0ab36a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7611218110.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 15CoE/274/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611218110
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7611218110.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom
Astrová 2/A, Bratislava, IČO: 36 432 105, právne zast.: Advokátska kancelária Máčaj a Novák, s.r.o.,
so sídlom Karpatská 18, Bratislava, proti povinnému: A. K., R.. XX.X.XXXX, D. J. XXXX/XX, I. R. C.,
o vymoženie 613,04 Eur s prísl., v konaní o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Spišská Nová Ves č. k. 16Er/787/2011-14 zo dňa 31.5.2012, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora JUDr. Mgr. Andreja Dembického
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

V odôvodnení uviedol, že súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
pre vymoženie pohľadávky oprávneného pozostávajúcej z istiny vo výške 613,04 Eur spolu s
príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný
Stálym rozhodcovským súdom sp. zn. WHB0110356 zo dňa 2.9.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 6.10.2011 a vykonateľnosť dňa 10.10.2011. Podkladom pre priznanie plnenia rozhodcovským
rozsudkom bola Zmluva o úvere č. 2073668707 dňa 19.9.2007 uzavretá medzi povinným ako klientom a
Poštovou bankou, a.s. ako právnym predchodcom oprávneného. Právomoc rozhodcu na rozhodovanie
sporu bola daná rozhodcovskou doložkou uzavretou medzi stranami v rámci zmluvy o úvere, konkrétne
v čl. 11.2 OP.

Z predloženej Zmluvy o úvere č. 2073668707 zo dňa 19.9.2007 prvostupňový súd zistil, že povinnému
bol poskytnutý úver vo výške 663,87 Eur (20.000,-Sk), ktorý sa povinný zaviazal splatiť v 30 mesačných
splátkach po 29,34 Eur (884,-Sk). Zmluva pritom obsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov.
Článok 11, bod 11.2 Obchodných podmienok pre úver obsahuje rozhodcovskú doložku, v zmysle
ktorej akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo ZoÚ a OP, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia
dohody, budú tieto riešené v rozhodcovskom konaní pred stálym rozhodcovským súdom zriadeným
pri spoločnosti rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., podľa jeho vnútorných predpisov s tým, že
strany sa rozhodnutiu podriadia, toto bude pre nich konečné a záväzné. Ako miesto rozhodcovského
konania bola dohodnutá Bratislava.



Prvostupňový súd vec právne posúdil podľa ust. § 44 ods. 2 a 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len ako "Exekučný poriadok"), podľa ust. § 45 ods. 1 a 2 zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, podľa ust. § 52 a § 53 Občianskeho zákonníka a podľa
ust. § 2 písm. a) a b), § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení
neskorších predpisov a podľa čl. 3 smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, pričom svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil.

Konštatoval, že úverová zmluva č. 2073668707 zo dňa 19.9.2007 je zmluvou o spotrebiteľskom úvere,
a to tak v zmysle ust. § 4 zákona č. 258/2001 Z. z., ako aj v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Na vzťah účastníkov konania založený touto zmluvou bolo teda potrebné aplikovať príslušné
ustanovenia spotrebiteľskoprávnej úpravy obsiahnuté v Občianskom zákonníku resp. v normách, z
ktorých tento vychádza, avšak predmetná zmluva túto požiadavku nerešpektovala. V úverovej zmluve
v bode č. 11.2 formulovaná rozhodcovská doložka má podľa názoru súdu prvého stupňa charakter
neprijateľnej podmienky a ako taká je v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka platného a účinného
v čase uzavretia úverovej zmluvy neplatná. Za takéhoto stavu rozhodcovský súd nemal právomoc v
tejto veci konať a rozhodovať, keďže tu absentovala platne dojednaná rozhodcovská zmluva, resp.
rozhodcovská doložka, ktorá by tomuto rozhodcovskému orgánu takéto oprávnenie zverovala. Podľa
názoru súdu prvého stupňa nie je prípustné, aby súd dovolil exekúciu voči povinnému na základe
rozhodnutia, ktoré vydal orgán, na ktorom sa oprávnený a povinný platne nedohodli. Plnenie z takéhoto
exekučného titulu je plnením v rozpore s dobrými mravmi, pretože nerešpektuje vôľu povinného podriadiť
sa výlučne rozhodnutiu toho orgánu, na ktorom sa účastníci platne a v súlade so zákonom dohodli.

Z týchto dôvodov prvostupňový súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie v súlade s ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s ust. § 45 zákona o
rozhodcovskom konaní.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací
súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že súdnemu exekútorovi udelí poverenie na vykonanie exekúcie
alebo, aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Uviedol, že doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa ust. § 37 zákona o
rozhodcovskom konaní má rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. To znamená, že rozsudkom
rozhodcovského súdu je exekučný súd viazaný rovnako ako rozsudkom všeobecného súdu, čo vyplýva
z ust. § 159 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Zdôraznil, že exekučný súd nie je oprávnený
posudzovať vecnú správnosť rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu a
nedisponuje ani právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Z ust. § 45 ods. 1
písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní podľa oprávneného vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je
viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku, čiže nie každá
skutočnosť hodnotená ako neprijateľná podmienka spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi.

Úverová zmluva predstavuje štandardnú úverovú zmluvu, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý
úver bankou, ktorá bola zriadená a pôsobí v súlade s ustanoveniami zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách,
pričom podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska. Poukázal taktiež na uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26.9.2011 a na uznesenie Krajského súdu v
Prešove sp. zn. 9CoE/27/2011.

Zároveň oprávnený uviedol, že podľa ust. § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v
znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere mali banky povinnosť ponúknuť svojim klientom
neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z
obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa
zákona o rozhodcovskom konaní. Vzhľadom na to nemôže rozhodcovská doložka dojednaná v súlade
so zákonom predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku.



Krajský súd v Košiciach (ďalej len "odvolací súd") ako súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10
ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len
"O.s.p."), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie,
ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého
stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym
posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd
použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho
nesprávne vyložil.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov
(ďalej len "zákon o spotrebiteľských úveroch"), spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo inej právnej formy.

Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, že exekučným titulom je rozhodcovský
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA
A MEDIAČNÁ, a.s. sp. zn. WHB0110356 zo dňa 2.9.2011, ktorým bola povinnému uložená povinnosť
zaplatiť oprávnenému sumu 613,04 Eur, úrok vo výške 23 % ročne zo sumy 613,04 Eur od 15.5.2009
do zaplatenia istiny, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 613,054 Eur od 15.05.2009 do
zaplatenia istiny, sumu vyčíslených úrokov a úrokov z omeškania vo výške 253,86 Eur, sumu dlžných
poplatkov vo výške 34,85 Eur, náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 36,07 Eur náhradu
trov právneho zastúpenia vo výške 108,98 Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.

Z predloženej zmluvy o úvere č. 2073668707 zo dňa 19.9.2007, uzavretej medzi povinným a právnym
predchodcom oprávneného Poštovou bankou a.s., vyplýva, že povinnému bol poskytnutý úver vo výške
663,87 Eur (20.000,-Sk), ktorý sa povinný zaviazal splácať v 30 mesačných splátkach po 29,34 Eur
(884,-Sk). RPMN je 25,59 %. Neoddeliteľnou súčasťou predmetnej zmluvy sú obchodné podmienky
pre úver (verzia 1/2007), v ktorých článku 11, v bode 11.2 je zakotvená rozhodcovská doložka, podľa
ktorej sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo ZoÚ a OP, budú riešené dohodou
zmluvných strán. V prípade nedosiahnutia dohody, Klient prijíma návrh Banky na riešenie vzájomných
sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich s ZoÚ a OP, vrátane sporov o platnosť, výklad a



zánik ZoÚ alebo OP, v rozhodcovskom konaní, pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri
spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. podľa jeho vnútorných predpisov.
Strany sporového konania sa RAM podriadia s tým, že toto rozhodnutie bude pre nich konečné a
záväzné. Miestom rozhodcovského konania je Bratislava.

V danom prípade právny vzťah vznikol na základe zmluvy o úvere uzavretej medzi účastníkmi konania,
z obsahu ktorej vyplýva, že povinný uzavrel zmluvu o úvere ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Z tohto
dôvodu súd prvého stupňa správne na posúdenie právneho vzťahu aplikoval ustanovenia Občianskeho
zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv. V čase podpisu zmluvy o úvere, t. j. dňa 18.9.2007
povinný uviedol údaj o zamestnávateľovi: Sitem Slovakia spol. s r.o., Spišská Nová Ves, IČO: 35
867 621. Navyše oprávneným nebol v priebehu odvolacieho konania tvrdený ani preukázaný opak.
Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený
priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Poskytnutý úver túto charakteristiku spĺňa.
Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností obchodné podmienky, ktoré povinný
nemohol ovplyvniť, pretože boli už vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov.

K odvolacej námietke oprávneného, že exekučný súd nie je pri rozhodovaní o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie oprávnený posudzovať vecnú správnosť
rozhodcovského rozsudku, odvolací súd uvádza, že síce exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť
či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, je však zo zákona oprávnený a povinný preskúmať
rozhodcovský rozsudok z hľadísk, ktoré sú vymedzené v ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Toto
zákonné ustanovenie umožňuje exekučnému súdu preskúmať aj materiálnu správnosť rozhodcovského
rozsudku. Ak exekučný súd zistí naplnenie niektorého z dôvodov uvedených v ust. § 45 zákona o
rozhodcovskom konaní je ex offo povinný exekučné konanie zastaviť bez ohľadu na to, v akom štádiu
sa exekučné konanie nachádza.

Odvolací súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo
146/2011 zo dňa 13.10.2011, podľa ktorého, ak oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí
za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný
skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak
nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom
prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal
rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku
vyriešil rozhodcovský súd.

Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej
okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, podľa ktorého táto rozhodcovská doložka
predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka (v znení
platnom v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy). Ustanovenie § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka len
demonštratívnym výpočtom (arg. slovo "najmä") uvádza, ktoré podmienky sú neprijateľné. Ide len o
príkladmý výpočet neprijateľných podmienok, a preto môže súd označiť za neprijateľnú podmienku aj inú
zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je preto aj tá, ktorá núti spotrebiteľa,
aby sa všetky spory vzniknuté v budúcnosti z predmetnej zmluvy riešili v rozhodcovskom konaní pred
rozhodcovským orgánom. Správnosť tohto názoru potvrdil aj zákonodarca, ktorý túto podmienku zaradil
do novelizovaného znenia ust. § 53 ods. 4 pod písm. r) Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.2008
novelou uskutočnenou zákonom č. 568/2007 Z. z..

Odvolací súd nepopiera, že rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní je alternatívnou možnosťou k
súdnemu konaniu, avšak ak je spotrebiteľ nútený podrobiť sa podľa rozhodcovskej doložky rozhodnutiu



vopred veriteľom určeného rozhodcovského súdu, nemožno hovoriť o individuálne dojednanej
podmienke spotrebiteľskej zmluvy. Jedná sa o neprimeranú zmluvnú podmienku a súd je oprávnený
vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že spotrebiteľ
nebude takouto doložkou viazaný.

Takéto dojednanie je v rozpore s Ústavou garantovaných práv na súdnu ochranu zaručených článkom
46 ods. 1 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky, ako aj v rozpore s právom na spravodlivý súdny proces
zaručeným článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorými je Slovenská
republika viazaná.

Súd prvého stupňa teda správne uviedol, že rozhodcovská doložka v zmluve o úvere je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou, ktorá je podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka (v znení platnom v čase
uzavretia zmluvy) neplatná. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 55/2011 zo dňa 24.2.2011, v ktorom ústavný súd konštatoval,
že: "ak je zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej
strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše
označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná
podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti,
pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez
návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak by takouto zmluvnou
podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ (veriteľ) ju použije, v takomto prípade ide
o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi."

Dojednanie rozhodcovskej doložky, v zmysle ktorej je na konanie zo zmluvy o úvere oprávnený len
konkrétne určený rozhodcovský súd je v rozpore s právom na súdnu ochranu zaručeným Ústavou
Slovenskej republiky. Posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky je v
súlade s ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého v pochybnostiach obsahu
spotrebiteľských zmlúv sa aplikuje výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, čo je v súlade so
Smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Ani v tejto časti
nebolo odvolanie oprávneného opodstatnené.

Oprávnený síce v odvolaní s poukazom na ust. § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a
o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon o bankách") a s poukazom na povinnosť
predložiť povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy ospravedlňuje svoj postup, avšak takáto
odvolacia námietka neobstojí, a to najmä s poukázaním na neskoršiu právnu úpravu. Novelizáciou
zákona zvolil zákonodarca presnejšiu úpravu, podľa ktorej je banka povinná preukázateľne poučiť
klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy, a aby klient mal možnosť voľby.
Oprávnený nedal povinnému na výber a neumožnil mu voľbu medzi rozhodcovským konaním a konaním
pred všeobecným súdom. Povinný mal len možnosť buď odmietnuť službu alebo ju prijať so všeobecnými
obchodnými podmienkami. Za takýchto okolnosti nešlo o návrh pre povinného tak, ako predpokladal
zákon. Návrh na prijatie alebo odmietnutie zmluvy ako celku nemožno na účely aplikácie ust. § 93b ods.
1 zákona o bankách považovať za návrh na prijatie alebo odmietnutia rozhodcovskej zmluvy.

Navyše dodávateľ (právny predchodca oprávneného) s odbornou starostlivosťou mal a musel vedieť,
že nemá používať neprijateľné podmienky a má poznať aj dôsledky ich používania. Oprávnený
musí počítať s tým, že plnenie z nekalej podmienky mu súd nemôže vymôcť. Exekúcia vedená na
základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky je neprípustná a exekučný súd na to prihliada už v štádiu
rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia a následne v rámci rozhodovania o zastavení exekúcie
(ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku).



V danom prípade zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia súdom prvého stupňa nemalo za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci i napriek tomu, že súd bol oprávnený priamo exekučné konanie zastaviť
v zmysle osobitého právneho predpisu, t. j. zákona o rozhodcovskom konaní. Súd v danom prípade
postupoval podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto následne po nadobudnutí právoplatnosti
tohto uznesenia bude exekučné konanie zastavené v súlade s ust. § 44 ods. 3 Exekučného poriadku.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa
správne vyhodnotil dojednanú rozhodcovskú doložku ako absolútne neplatnú a správne posúdil
rozhodcovský rozsudok ako nespôsobilý exekučný titul, dôvodné bolo teda zamietnutie žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a preto odvolací súd podľa § 219 O.s.p. potvrdil
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. §
142 ods. 1 O.s.p. tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal, lebo oprávnený nebol
v konaní úspešný a povinnému ani súdnemu exekútorovi žiadne trovy konania nevznikli.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z. z. o súdoch v znení účinnom od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.