Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 13CoE/285/2011 z 30. 5. 2012
Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 30. mája 2012, sp. zn. 13CoE/285/2011, ECLI:SK:KSKE:2012:7608215348.1
Krajský súd Košice | 13CoE/285/2011 | ECLI:SK:KSKE:2012:7608215348.1 | 2012-05-30 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí
Citované ustanovenia: § 70 ods. 3 ObZ, § 72 ods. 1 ObZ, § 34 ods. 1 písm. c) zákona č. 237/1994 Z. z., § 34 ods. 3 zákona č. 237/1994 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7ba016d9-1628-42a9-bbe6-cc34e6595408
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7608215348.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 13CoE/285/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7608215348
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jolana Fuchsová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7608215348.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: H.N., s.r.o., IČO: XX XXX XXX, I. XX, S.,
zastúpený advokátom W.. R. C., I. XX, S. proti povinnému: W. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom v O. C. A.,
T. 5, o vymoženie 936,20 eur s prísl. vedenej pred súdnym exekútorom W.. W. I., I. XX, S. S., pod sp.zn.
EX XXXX/XXXX, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa
1.8.2011, č.k. XXEr/XXX/XXXX-XX, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e    uznesenie.

N e p r i z n á v a    účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením zo dňa 1.8.2011, č.k. XXEr/
XXX/XXXX-XX (ďalej len „uznesenie“) zastavil exekúciu a o trovách exekúcie rozhodol, že žiaden z
účastníkov na ich náhradu nemá právo.

V odôvodnení uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že dňa 14.11.2008 bolo súdom prvého stupňa
vydané poverenie na vykonanie exekúcie pre pôvodnú súdnu exekútorku W.. X. O.. Návrh na vykonanie
exekúcie podal oprávnený, ktorý na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 7.7.2005 prevzal
pohľadávku vyplývajúcu z exekučných titulov od postupcu W.. D. I., správcu konkurznej podstaty úpadcu
M. družstevná zdravotná poisťovňa v konkurze, a to na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo
dňa 7.7.2005. Exekučnými titulmi sú platobné výmery zdravotnej poisťovne M. družstevná zdravotná
poisťovňa v likvidácii č. XXX/XXXX a č. XXX/XXXX zo dňa 9.5.2000 (ďalej len „platobné výmery“),
ktoré boli vydané likvidátorom a nadobudli právoplatnosť dňa 2.6.2006 a vykonateľnosť dňa 12.6.2006.
Súd prvého stupňa uviedol, že rozhodnutím zo dňa 1.7.1999, právoplatným dňa 17.7.1999 Ministerstvo
zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) zrušilo svoj súhlas zo dňa 16.12.1997 č.
XXXX/XXXX-A na zlúčenie zdravotných poisťovní M. a Q. do rezortnej zdravotnej poisťovne M. Q. H. M.
a súhlas ministerstva zo dňa 23.5.1995 č. XXXX/XXXX-A na zriadenie Odvetvovej zdravotnej poisťovne
Zdravotná poisťovňa M. z dôvodu, že nespĺňa podmienku uvedenú v § 34 ods. 2 písm. b) zákona
č. 273/1994  Z.z.. Poistenci zdravotnej poisťovne prešli dňom nasledujúcim po právoplatnosti tohto
rozhodnutia do A. zdravotnej poisťovne. Súčasne na A. zdravotnú poisťovňu prešli záväzky poisťovne
voči zdravotníckym zariadeniam, pohľadávky na poistnom a poplatky z omeškania. Z rozhodnutia
súdu prvého stupňa ďalej vyplýva, že Krajský súd v S. uznesením zo dňa 20.4.2001, č.k. 7K XX/XX-
XX vyhlásil konkurz na majetok úpadcu zdravotná poisťovňa M., v likvidácii, pričom M. Q. H. M. v
konkurze (ďalej len „poisťovňa“) bola vymazaná z obchodného registra dňom 8.8.2007. Pred výmazom
predmetnej poisťovne odplatne postúpil správca konkurznej podstaty tejto poisťovne ako úpadcu W..
D. I. zmluvou o postúpení pohľadávok uzatvorenou dňa 7.7.2005 súbor pohľadávok úpadcu spolu s
príslušenstvom na navrhovateľa ako postupníka. Ďalej súd prvého stupňa citoval § 524 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému, pričom s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou



spojené. Postúpiť teda možno len existujúcu a postupiteľnú pohľadávku. Nakoľko z výpisu z obchodného
registra a súvisiacich rozhodnutí už v súčasnosti zaniknutej poisťovne bolo rozhodnutím ministerstva zo
dňa 1.7.1999 právoplatným dňa 17.7.1999, č. XXXX/XXXX-A  tomuto subjektu zrušené povolenie na
zriadenie poisťovne, je preto logické, že zrušená poisťovňa nemala žiadne oprávnenie vyrubovať poistné
v správnom konaní a takýmto spôsobom vykonávať právomoc verejného orgánu, ktorá bola zo zákona
zverená len poisťovniam s platným povolením na vykonávanie zdravotníckej starostlivosti. Zrušená
poisťovňa bola taktiež z možnosti postupovať pohľadávky vyňatá. Na základe uvedených skutočností
mal súd prvého stupňa za to, že platobné výmery predpísané poisťovňou v zastúpení likvidátorom
poisťovne, ktorej bolo zrušené povolenie na vykonávanie zdravotného poistenia k 1.7.1999 boli vydané
v rozpore so zákonom a osobou, ktorá na takéto konanie nebola oprávnená, resp. nebola oprávnená na
vydávanie rozhodnutí orgánov verejnej správy. Platobné výmery sú z týchto dôvodov ničotným aktom,
ktorý nemá žiadnu právnu silu. Na oprávneného tak bola postúpená neexistujúca pohľadávka, a preto
z tohto dôvodu nie je možné na základe tohto rozhodnutia viesť exekúciu. Vzhľadom na uvedené
súd prvého stupňa v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu zastavil. Nakoľko
oprávnenému a povinnému trovy nevznikli a súdny exekútor si ich neuplatnil, súd rozhodol tak, že žiaden
z nich nemá na ich náhradu právo.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal oprávnený odvolanie, ktorým navrhol napadnuté uznesenie
zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V odvolaní oprávnený uviedol, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil
správne ustanovenia právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, zároveň dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam. Oprávnený uviedol, že v zmysle § 13a zákona č. 328/1991 Zb.
o konkurze a vyrovnaní (ďalej len „ZoKV“), ak je vyhlásený konkurz na právnickú osobu v likvidácii,
likvidácia sa počas trvania konkurzu prerušuje. Nakoľko poisťovňa vstúpila do konkurzu po jej vstupe
do likvidácie, likvidácia sa tým prerušila a na činnosť a právny stav poisťovne sa podľa § 66e ods.
2 ZoKV prioritne aplikoval ZoKV. Oprávnený v odvolaní citoval § 14 ods. 1 písm. c) ZoKV, v zmysle
ktorého vyhlásenie konkurzu má tieto účinky: súdne a iné konania podľa osobitného predpisu, ktoré sa
týkajú majetku patriaceho do podstaty, alebo konania o nárokoch, ktoré majú byť uspokojené z tohto
majetku, možno začať na návrh správcu alebo podaním návrhu proti správcovi; ak ide o pohľadávky,
ktoré treba prihlásiť v konkurze (§ 20), môže byť konanie začaté v súlade s ustanoveniami § 23 a
24. V zmysle § 19 ods. 2 prvá veta zákona č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní
zdravotného poistenia, o zriadení A. a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych
zdravotných poisťovní (ďalej len „ZoZP“), príslušná poisťovňa predpíše zamestnávateľovi uvedenému v
odseku 1 platobným výmerom poistné, ak zamestnávateľ nevykázal poistné vôbec alebo ak ho vykázal
v nesprávnej výške. Ďalej oprávnený poukázal na § 58 ods. 1 ZoZP, podľa ktorého ak tento zákon
neustanovuje inak, na rozhodovanie vo veciach zdravotného poistenia sa vzťahujú všeobecné predpisy
o správnom konaní. Vzhľadom na citované ustanovenia mal oprávnený za to, že správca konkurznej
podstaty mal oprávnenie iniciovať súdne a iné konania, pričom za začatie konania sa v zmysle ZoZP a
subsidiárnej aplikácie zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov považuje
aj vydanie platobného výmeru. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností bol oprávnený toho názoru,
že správca konkurznej podstaty bol oprávnený vydať platobný výmer a tento je exekučným titulom v
zmysle § 41 Exekučného poriadku. Ďalej oprávnený poukázal na niektoré rozhodnutia Krajských súdov
v D., C., H. a S. a uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, spis. zn. I. ÚS XXX/XX-XX zo dňa
10.12.2008. Čo sa týka platnosti zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorou boli pohľadávky postúpené z
poisťovne na oprávneného a možnosti ich postupovania, oprávnený poukázal na rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, č.k. XObo/XX/XXXX-XXX zo dňa 21.6.2011.

Súdny exekútor a povinný zostali v odvolacom konaní nečinní.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej
lehote, preskúmal uznesenie podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací
súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.



Oprávnený v podanom odvolaní namietal posúdenie exekučných titulov ako nulitných  aktov a následne
exekúcie ako neprípustnej.

S dôvodmi uznesenia súdu prvého stupňa sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods.
2 O.s.p.). Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k odvolacím námietkam oprávneného
odvolací súd uvádza:

V čase, keď mali byť vydané vykonávané rozhodnutia (9.5.2000), poisťovňa sa v dôsledku zrušenia
povolenia na zriadenie zdravotnej poisťovne (ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.7.1999) dostala
do likvidácie. Následne rozhodnutím Krajského súdu v S. z 20.4.2001, č.k. 7K XX/XXXX-XX bol na
majetok poisťovne vyhlásený konkurz. Počas prebiehajúceho konkurzu nadobudli platobné výmery
právoplatnosť (dňa 2.6.2006).

Odvolací súd považoval za určujúcu otázku, či exekučné tituly, ktorými v tomto prípade majú byť platobné
výmery poisťovne č. XXX/XXXX a č. XXX/XXXX zo dňa 9.5.2000 právoplatné dňa 2.6.2006 vydané
likvidátorom poisťovne Y.. D. V. (nie správcom konkurznej podstaty), ktorých právnym dôvodom je
predpis poistného v zmysle § 19 ods. 2 ZoZP, sú exekučným titulom v zmysle § 41 Exekučného poriadku.

Ako vyplynulo z vyššie uvedeného skutkového stavu, platobné výmery, ktoré mali byť v posudzovanej
veci neboli vydané zdravotnou poisťovňou ale likvidátorom poisťovne. Preto je rozhodujúce vyriešiť
otázku, či platobné výmery vydané likvidátorom sú exekučnými titulmi, pričom túto otázku je potrebné
posudzovať v závislosti od postavenia likvidátora.

Podľa § 70 ods. 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „obchodný zákonník“),
ustanovením likvidátora do funkcie prechádza na neho pôsobnosť štatutárneho orgánu konať v mene
spoločnosti podľa § 72. Ak je ustanovených viacero likvidátorov a z ich ustanovenia nevyplýva nič iné,
má túto pôsobnosť každý z likvidátorov.

Podľa § 72 ods. 1 Obchodného zákonníka, likvidátor robí v mene spoločnosti len úkony smerujúce
k likvidácii spoločnosti. Pri výkone tejto pôsobnosti plní záväzky spoločnosti, uplatňuje pohľadávky a
prijíma plnenia, zastupuje spoločnosť pred súdmi a inými orgánmi, uzaviera zmiery a dohody o zmene
a zániku práv a záväzkov. Nové zmluvy môže uzavierať len v súvislosti s ukončením nevybavených
obchodov.

Podľa § 13a ZoKV, ak je vyhlásený konkurz na právnickú osobu v likvidácii, likvidácia sa počas trvania
konkurzu prerušuje. Likvidátor počas trvania konkurzu vykonáva svoju pôsobnosť iba v rozsahu, v akom
neprešla na správcu; do pôsobnosti likvidátora patrí tiež súčinnosť so správcom. Za túto činnosť má
likvidátor nárok na náhradu potrebných nákladov a na odmenu, ktorú určí súd na návrh správcu.

Podľa § 19 ods. 2 veta druhá ZoZP, príslušná poisťovňa predpíše zamestnávateľovi uvedenému v
odseku 1 platobným výmerom poistné, ak zamestnávateľ nevykázal poistné vôbec alebo ak ho vykázal
v nesprávnej výške.

Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že likvidátor je oprávnený robiť v mene spoločnosti len úkony
smerujúce k likvidácii spoločnosti, a to plniť záväzky spoločnosti, uplatňovať pohľadávky a prijímať
plnenia, zastupovať spoločnosť pred súdmi a inými orgánmi, uzavierať zmiery a dohody o zmene a
zániku práv a záväzkov. Nové zmluvy môže uzavierať len v súvislosti s ukončením nevybavených
obchodov. Z ustanovení Obchodného zákonníka však nevyplýva oprávnenie vydávať individuálne akty
orgánu verejnej správy (správy). Pod úkonmi smerujúcimi k likvidácii spoločnosti nemožno rozumieť
výkon práv prislúchajúci orgánu verejnej moci (zdravotnej poisťovne). Postavenie orgánu verejnej správy
by mohlo byť likvidátorovi dané len právnou úpravou, ktorá by expressis verbis takéto oprávnenie
likvidátorovi priznávala. Pokiaľ takúto právnu úpravu právny poriadok neobsahuje, likvidátor nie je



oprávnený vydávať individuálne právne akty, ktoré sú exekučným titulom v zmysle ustanovení § 41
Exekučného poriadku.

Podľa § 41 ods. 1 zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len
„Exekučný poriadok“), exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje
k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 písm. f) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy vrátane blokov na
pokutu nezaplatenú na mieste.

Predpokladom pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a následné vydanie upovedomenia o začatí
exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia, pričom sa musí jednať o rozhodnutie vykonateľné
po materiálnej aj formálnej stránke. Iba vykonateľné rozhodnutie totiž umožňuje v exekučnom konaní
vynútiť plnenie. Súd sa pri skúmaní toho, či rozhodnutie je vykonateľné zaoberá predovšetkým tým, či sa
jedná o rozhodnutie, ktoré možno vykonať podľa Exekučného poriadku, a či rozhodnutie je vykonateľné
po formálnej ako aj po materiálnej stránke. Ide pritom o predpoklady, ku ktorým súd prihliada z úradnej
povinnosti. Súčasťou týchto predpokladov je, že exekučný titul bol vydaný orgánom na vydanie takéhoto
rozhodnutia príslušným. Ak rozhodnutie vydal nepríslušný orgán, ide o právny akt nulitný, pri ktorom sa
pre účely exekučného konania neuplatňuje princíp jeho správnosti ale naopak, má to za následok, že
takéto rozhodnutie nie je možné vykonať. Nie je totiž aktom štátnej správy, resp. verejnej moci. Nulitný
akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa na neho akoby neexistoval (viď uznesenie Najvyššieho súdu zo dňa
22.4.2009, spis. zn. 3 M J. XX/XXXX).

Vzhľadom na vyššie uvedené, treba aj na vydanie platobného výmeru likvidátorom v danej veci hľadieť
ako na nulitný akt. Toho dôsledkom je, že v preskúmavanej veci absentuje exekučný titul pre vykonanie
exekúcie. Pokiaľ ide o právne dôsledky nulitného aktu odvolací súd dáva do pozornosti rozhodnutia
uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod č. XX/XXXX, č. XX/XXXX,
č. XX/XXXX, pričom do osobitnej pozornosti dáva rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
uverejnené pod č. XX/XXXX, ktoré expressis verbis vyslovilo záver, že výkon rozhodnutia je neprípustný,
ak je „exekučný titul“ nulitným právnym aktom.

Za dôležité odvolací súd však považuje aj to, čo uviedol súd prvého stupňa v napadnutom uznesení a
oprávnený to v podanom odvolaní nespochybnil, že k 17.7.1999 bolo právoplatne zrušené povolenie
na zriadenie M., družstevnej zdravotnej poisťovne, čo bol podľa § 34 ods. 1 písm. c/ zák.č. 273/1994
Z.z. v znení účinnom k dátumu zrušenia povolenia na zriadenie poisťovne, dôvod na zrušenie poisťovne
priamo zo zákona.

Platobné výmery, na výkon ktorých oprávnený navrhol začať exekučné konanie, boli vydané dňa
9.5.2000 likvidátorom M., družstevnej zdravotnej poisťovne.

Podľa § 34 ods. 3 tretia veta zák.č. 237/1994 Z.z., účinného v čase vydania platobných výmerov
„Pohľadávky poisťovne voči zdravotníckym zariadeniam, pohľadávky na poistnom a poplatky z
omeškania prechádzajú na všeobecnú poisťovňu alebo na inú poisťovňu, ktorá prevzala poistencov, a
to pomerne podľa počtu prevzatých poistencov. Záväzky a pohľadávky zrušenej poisťovne sa vedú na
osobitnom účte.“

Je pravdou, že ako subjekt uvedená poisťovňa ku dňu vydania platobných výmerov existovala, avšak
už nemala oprávnenie na výkon činností zdravotnej poisťovne, do ktorej patrí aj právo vydávať platobné
výmery na platenie poistného a ako vyplýva z citovaného ustanovenia §  34 ods. 3 tretia veta zák.č.
273/1994 Z.z., uvedené právo prešlo na poisťovne, ktoré prevzali poistencov zrušenej PK..



Keďže M.a nemala k dňu vydania platobných výmerov povolenie na vykonávanie verejného zdravotného
poistenia, nemala ani postavenie zdravotnej poisťovne podľa uvedeného zákona a nebola oprávnená
rozhodnúť o vydaní platobných výmerov.

Podľa  § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu súd môže zastaviť len vtedy, ak to vyplýva z
ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd v súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením
uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

Výrok o trovách odvolacieho konania sa zakladá na § 224 ods. 1 O.s.p.. Oprávnený nemal úspech v
odvolacom konaní a tak mu náhrada trov nepatrí.  Ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania
nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol tak, že nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho
konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.