Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 7CoP/11/2012 z 5. 2. 2012
Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 5. februára 2012, sp. zn. 7CoP/11/2012, ECLI:SK:KSKE:2012:7209205048.1
Krajský súd Košice | 7CoP/11/2012 | ECLI:SK:KSKE:2012:7209205048.1 | 2012-02-05 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 102 ods. 1 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f6e0fa83-8e9a-42b3-8b78-d0f0b35536fc
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7209205048.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/11/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7209205048
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7209205048.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o maloletú B. C. nar. X.X.X. zastúpenú kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach dieťaťa rodičov: L. C. nar. X..X.X.
bývajúcej v C. G. H. F.. Č.. X a Z. C. nar. X..X.X. bývajúceho v Š. A. Q. X. XA X. W. zastúpeného JUDr.
Jánom Kizivatom advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Michalovciach na ul. Kpt. Nálepku č.
8 v konaní o zmenu úpravy styku s maloletým dieťaťom o návrhu matky na nariadenie predbežného
opatrenia o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Košice II z 25.11.2011 č.k. 23P 66/2009-157
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia.

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka, z obsahu ktorého vyplýva jej návrh,
aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa a jej návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia vyhovel. Namietala, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci a nevykonal
navrhnuté dôkazy v takom rozsahu, ako bolo potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.
Predovšetkým namietala, že od doby rozvodu manželstva opakovane upozorňovala súd na nemravné
a nezrelé chovanie sa otca a požívanie alkoholických nápojov a psychotropných látok, ktoré je ochotné
potvrdiť svedok Ing. Y. I.. Ako dôkaz súdu predložila aj výpoveď zamestnávateľky otca pani M.. E. R.
E. a výpoveď spolupracovníčky otca P. M. L. Y., ktoré potvrdili časté požívanie alkoholických nápojov
otcom, ktoré veľmi ovplyvnili jeho prácu, ale aj vzťah s maloletou. Sám otec v zápisnici v konaní o
úpravu práv a povinností z 21.2.2006 na strane 6 na otázku sudkyne priznal, že mu bol odňatý vodičský
preukaz za riadenie motorového vozidla pod vplyvom alkoholu na jeden mesiac. Momentálne však
tvrdí, že vodičský preukaz mu za tieto priestupky neodobrali. Ďalej uviedla, že 23.11.2011 nahliadla
do spisov, ktorých kópie boli súdom údajne odoslané psychologičke p. A., ktorá v tomto konaní má
vypracovať psychologický posudok a zistila niekoľko nezrovnalostí. V predmetných spisoch chýbali
výpovede svedkov a ich preklad preložený súdnym prekladateľom, ktorý predložila súdu. Taktiež sa v
spise nenachádza žiadosť o prešetrenie priestupku na Dopravnej polícii v W. s presným textom. V spise
sa nachádzal iba preklad z Generálneho dopravného riaditeľstva v W., preložený p. Mgr. Bohumilom
Kernom, ktorý potvrdzuje, že na základe šetrenia voči uvedenej osobe, teda otcovi maloletej, nie sú
vedené žiadne sankcie. Nie je tam však uvedený dátum, za aké obdobie to bolo prešetrované. Už
v písomnom stanovisku k návrhu na úpravu styku s maloletým dieťaťom z 10.11.2010 otec maloletej
predložil dôkaz - výpis zo svojho registra dopravných priestupkov za r. 2008, kde sú evidované tri
priestupky. Domnieva sa, že je podozrivé pokiaľ otec predložil tento výpis iba za r. 2008 a v najnovšom
potvrdení sa uvádza, že nemá žiaden priestupok. Ďalej uviedla, že súdom určené stretnutia otca s
maloletou sa neuskutočnili aj z viny otca, preto otec s dieťaťom nenadviazal žiaden bližší citový vzťah a
je pre dieťa cudzou osobou. Maloletá opakovane odmieta styk s otcom a tento sa uskutočnil iba na jej
naliehanie a za jej prítomnosti. Na posledných stretnutiach s dieťaťom jeho správanie nenaznačovalo



snahu získať si dcéru, nakoľko ju neustále slovne napádal. Snažila sa mu dohovoriť, že takýmto nezrelým
správaním si dieťa nezíska. Podľa jej názoru otec maloletej zámerne vytvára nepriaznivé podmienky a
snažil sa ju provokovať. Na ďalšie stretnutia sa už nedostavil, ako to opakovane urobil viackrát, čoho
svedkom boli aj jej matka a otec s tým, že dcéra bola na stanovený čas riadne pripravená. Vyjadrila názor,
že nepravidelné príchody otca na Slovensko nie sú za účelom styku s dieťaťom, ale za účelom jeho
podnikateľských aktivít. Domnieva sa, že súd by mal rozhodnúť v záujme dieťaťa a nevytvárať zámerne
situácie, ktoré by mohli maloletej uškodiť. Jej snahou nie je zabrániť styku otca s dcérou, iba žiada,
aby sa styk po dlhoročnom odlúčení otca (7 rokov) s dcérou uskutočnil za jej prítomnosti. K odvolaniu
pripojila kópiu písomného stanoviska otca k jej návrhu na úpravu styku z 10.11.2010.

Matka doručila súdu prvého stupňa 9.12.2011 (č.l. 191) doplnenie odvolania, v ktorom uviedla, že
súdu prvého stupňa bol 8.12.2011 doručený znalecký posudok znalkyne O.. N. A., ktorá po odbornom
vyšetrení dospela k záveru, že počas prvého polroka od rozhodnutia súdu by sa mali diať stretnutia
otca a dcéry za prítomnosti matky, alebo blízkej osoby. Preto navrhla, aby súd prvého stupňa jej návrhu
vyhovel a upravil styk za jej prítomnosti.

Matka súdu prvého stupňa 19.12.2011 doručila podanie označené ako opakovaná žiadosť o vydanie
predbežného opatrenia vo veci úpravy styku s maloletým dieťaťom, v ktorom poukázala na podané
odvolanie proti uzneseniu súdu prvého stupňa, ktorým jej návrh na nariadenie predbežného opatrenia
bol zamietnutý, ako aj na znalecký posudok z odboru psychológie O.. N. A. a žiadala súd o urýchlené
vydanie predbežného opatrenia o styku otca s dieťaťom za jej prítomnosti, pretože najbližší styk otca
s dieťaťom je určený na 27.12.2011.

Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť.
Vyjadril názor, že zmyslom predbežného opatrenia by mala byť dočasná úprava pomerov účastníkov,
pričom musí byť poskytnutá ako ochrana tomu, kto o vydanie predbežného opatrenia žiada, a to tak
v rámci ústavných a zákonných pravidiel aj tomu, voči komu predbežné opatrenie smeruje. Dočasná
úprava pomerov je nutná vtedy, ak by sa jeho právo na styk s maloletou dcérou realizovalo mimo
právneho rámca rozsudku, resp. ak by sa pri styku dopúšťal konania, ktoré by malo negatívny vplyv
na maloletú dcéru. Domnieva sa, že je povinnosťou navrhovateľa preukázať a osvedčiť dôvodnosť
navrhovaného predbežného opatrenia a nie je povinnosťou súdu vykonávať dôkazy podľa návrhu
navrhovateľa, aj keď to zákon výslovne súdu nezakazuje. Vzhľadom na to, že sa jedná o dočasnú
úpravu styku, je zákonom upravená aj krátka lehota, v rámci ktorej musí súd o návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia rozhodnúť a v rámci ktorej nie je možné požadovať od súdu, aby vykonával
rozsiahle dokazovanie ako vo veci samej a plniť tak povinnosť navrhovateľa na osvedčenie svojich
tvrdení. Domnieva sa, že rozhodnutie súdu prvého stupňa o návrhu matky na nariadenie predbežného
opatrenia je správne, pretože zo strany matky nebola náležitým spôsobom osvedčená potreba dočasnej
úpravy pomerov a on si žiadnym spôsobom nevynucoval stretnutie s maloletou bez prítomnosti matky,
napriek tomu, že v súčasnosti platné rozhodnutie súdu mu to umožňuje. Zdôraznil, že maloletá potrebuje
čas, aby si na neho zvykla, aby nadviazali bližší kontakt, nakoľko doposiaľ nemala možnosť pre konanie
matky a jej blízkych osôb ho bližšie spoznať a je odkázaná iba na informácie získané od svojej matky,
resp. jej rodičov, ktoré sú neobjektívne, zavádzajúce a môžu vyvolať zo strany maloletej vo vzťahu k
nemu negatívny vzťah, ktorý sa môže zmeniť podľa jeho názoru výlučne iba pri dlhodobejšom kontakte
s maloletou, bez prítomnosti tretích osôb v neutrálnom prostredí. Vo vzťahu k argumentácii matky
uvedenej v odvolaní poprel, že požíva alkoholické nápoje a psychotropné látky a tieto tvrdenia matky
považuje za účelové, ktoré produkuje od skončenia spolužitia až doposiaľ v priebehu viacerých konaní
bez akéhokoľvek dôkazu, iba na základe jej vlastného presvedčenia, podporeného pravdepodobne ňou
vyžiadanými listinami priateliek matky zo Španielska, s ktorými už dlhodobo on neudržiava vzťah a
ktoré sa z toho dôvodu nemôžu ani objektívne vyjadriť. Poukázal na dôkazy, ktoré predložil, a to na
fotokópiu listu Ministerstva vnútra Š. C. - Generálneho riaditeľstva dopravy, Krajského riaditeľstva W. z
14.10.2009 s prekladom do slovenského jazyka, z ktorej nevyplýva, že spáchal dopravný priestupok -
jazdu pod vplyvom alkoholu s následkom odobratia vodičského preukazu, na ktorý matka poukazuje.
Pokiaľ ide o fotokópiu internetového výpisu z jeho registra dopravných priestupkov, tento zohľadňuje stav
nezahladených trestov za spáchané priestupky na úseku dopravy a z toho vyplýva, že sa dopustil troch
dopravných priestupkov 30.3.2008, 17.10.2008 a 10.9.2008, ktorých bližšia špecifikácia je uvedená v
správe Ministerstva vnútra Š. C. s tým, že išlo o porušenie dopravných predpisov súvisiacich s použitím



bezpečnostného pásu a prekročenia povolenej rýchlosti. Pokiaľ ide o matkou navrhnutého svedka T..
Y. I., ktorý má dosvedčiť požívanie psychotropných látok a alkoholických nápojov, otec uviedol, že
navrhnutý svedok je otcom matky maloletého dieťaťa, ktorý v období, keď s matkou a dieťaťom žili v
Š., do 8.4.2004 žil a zdržiaval sa na území SR a od návratu matky s maloletou na územie SR ho až do
decembra 2011 nestretol. K ich stretnutiu došlo v čase, keď sa mal uskutočniť jeho styk s maloletou a v
tomto období sa začal zapájať do pomoci matke maloletej pri pokračovaní v neumožňovaní jeho styku s
dcérou, ktorú aj realizoval vyhrážaním sa mu, ak bude trvať na styku s maloletou na základe rozhodnutia
súdu. Otec ďalej uviedol, že je preňho prekvapivé po dlhých rokoch priznanie si viny matkou maloletej ak
vo svojom doplnení odvolania pripúšťa, že súdom určené stretnutia maloletej s otcom sa neuskutočnili
aj z viny otca maloletej. Sama matka však uvádza, že stretnutia dcéry s otcom v jej prítomnosti sú de
facto nerealizovateľné pre vzájomné hádky, pričom štandardne vinu za tieto hádky zvaľuje naňho, ale na
druhej strane však zotrváva na tom, aby sa styk realizoval výlučne za jej prítomnosti. K tvrdeniam matky,
že sa nezúčastňoval styku v rozsahu ako bolo upravené rozhodnutím súdu, čo mala nahlasovať na úrad
práce, sociálnych veci a rodiny, považuje za potrebné uviesť, že je pravdou ak v priebehu prvých dvoch,
resp. troch pokusov o možnosť stretnutia s maloletou bol konaním matky styk neúspešný a následný
deň mu v byte nikto neotváral, v ďalších dňoch sa o styk s maloletou nepokúšal, aj keď zotrval na území
SR, čo matka následne zneužila a oznamovala na úrade práce v tom zmysle, že sa na styk s maloletou
nedostavil.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky doručenom konajúcemu súdu 29.12.2011 uviedol,
že vychádzajúc z vypracovaného psychologického posudku z 30.11.2011 sa domnieva, že stretávanie
maloletej s otcom za prítomnosti matky je potrebné. Avšak v konaní o nariadenie predbežného opatrenia
súd nemal k dispozícii vypracovaný psychologický posudok a závery tohto posudku budú relevantné v
rozhodovaní o veci samej. Súd sa v konaní o nariadenie predbežného opatrenia zaoberal naliehavosťou
nariadenia takéhoto opatrenia. Ako sama matka v odvolaní uviedla a súdu priložila v prílohe dôkaz,
písomné stanovisko otca z 10.11.2010, je otec aj bez nariadenia predbežného opatrenia ochotný
akceptovať styk s maloletou za prítomnosti tretej osoby, preto vyjadril názor, že nariadenie predbežného
opatrenia vo veci úpravy styku nebolo potrebné.

Kolízny opatrovník doručil súdu prvého stupňa 5.1.2012 podanie, v ktorom uviedol, že na úrad sa
dostavila matka so svojou dcérou a starým otcom T.. Y. I. 27.12.2011 a oznámila, že v ten deň sa mal
realizovať styk otca s maloletou. Dieťa pred stretnutím vracalo a prosilo matku, aby na stretnutie s otcom
nemuselo ísť. Maloletá s otcom napokon odišla, vonku strávili asi pol hodiny. Tam stretli starého otca,
ku ktorému maloletá pribehla a prosila ho, aby ju vzal od otca, lebo s otcom nechce byť. Dieťa sa vrátilo
domov rozrušené. Starý otec sa rozprával s otcom dieťaťa asi dve a pol hodiny, presviedčal ho, aby si
najprv vytvoril vzťah k maloletej a pristupoval k nej citlivo, nech netrvá tvrdohlavo na svojom. Napriek
tomu otec opätovne prišiel k bytu a dožadoval sa stretnutia, aj keď maloletá opakovane otcovi povedala,
že s ním nechce ísť. Matka ponúkla otcovi maloletej, aby s ňou strávil čas v ich byte, čo otec odmietol
a trval na stretávaní sa s maloletou podľa súdneho rozhodnutia. Dieťa údajne matke uviedlo, že sa jej
otec vyhráža, že si ju vezme do Š.. Maloletá sa stretnutí s otcom bojí. Následne bol vykonaný pohovor
s maloletou B.U.F., ktorá uviedla, že s otcom sa stretávať nechce, lebo sa bojí, že ju vezme do Š..
Ďalej uviedla, že sa s otcom nechce stretávať ani za prítomnosti matky, lebo jej otec klame. Tvrdí, že
ona aj mama ho obviňujú, že pije. Uviedla, že jej bolo zle aj pred stretnutím s otcom, aj po stretnutí,
bolela ju hlava a veľmi sa bála. Matka spolu so svojím otcom sa opätovne dostavili 30.12.2011 na úrad
práce, aby oznámili, že 28.12.2011 sa na dohodnutý termín o 10.00 hod. dostavil do bytu k matke otec
maloletej. Maloletá plakala a odmietla ísť s otcom, po dlhom prehováraní ju matka pripravenú a zbalenú
odovzdala otcovi. Tieto udalosti majú zaznamenané aj na videozázname. Otec s dcérou odišiel, ale o tri
minúty zazvonil od vchodovej brány, že mu dcéra ušla. Matka ju išla hľadať po sídlisku. Matka uviedla,
že počas celej doby jej otec maloletej nadával a osočoval ju. Asi po pol hodine sa vrátili k bráne a tam
stretli maloletú, ktorá stále opakovala, že s otcom byť nechce, preto ušla. Otec vtedy odišiel. Starý otec
po telefonáte svojej dcéry, matky maloletej, sa vybral k ním domov, no maloletá už bola doma. Bola
vystrašená a stále dedkovi šepkala dedko nedaj ma. Otec maloletej sa vrátil asi o tri hodiny a trval na
svojom, že má rozhodnutie súdu a trval na tom, aby s ním maloletá išla na určený styk. Matka so svojím
otcom ho presviedčali, že nie je vhodné, aby dieťa s ním teraz išlo. Otec pri rozhovore uviedol, že starý
otec nebude rozhodovať a vyhrážal sa, že on si dieťa vezme kam on chce, aj do Š.. Celý rozhovor sa
odohrával v prítomnosti cudzieho pána, ktorý prišiel spolu s otcom maloletej, ale jeho totožnosť im nie je
známa. Ďalšie stretnutie sa malo realizovať 29.12.2011, otec maloletej však neprišiel. Kolízny opatrovník



uviedol, že z vyjadrenia maloletej jednoznačne vyplýva, že s otcom sa stretávať nechce, otca sa bojí,
pretože ju chce vziať do Š., s otcom nemá vytvorený žiaden vzťah. Tieto skutočnosti považoval za
potrebné oznámiť súdu, pretože prebieha odvolacie konanie vo veci nariadenia predbežného opatrenia
o úprave styku. Stanovisko otca maloletej im nie je známe. Vzhľadom na uvedené doporučujú prihliadať
v odvolacom konaní aj na vyššie uvedené skutočnosti.

Súdu prvého stupňa bol doručený 1.12.2011 znalecký posudok O.. N. A., súdnej znalkyne z odboru
psychológie, evidovaný pod č. 87/2011, zo záverov ktorého vyplýva, že medzi maloletou a matkou je
pozitívny a citovo naplnený vzťah, medzi otcom a maloletou nie je vytvorený žiaden trvalý citový vzťah,
väzby medzi dieťaťom a otcom boli prerušené a ani sporadické nepravidelné stretnutia nedali možnosť
upraviť vzťah smerom k prijímaniu otca dcérou. Maloletá otca odmieta, znalkyňa však nevylučuje, že plní
nevedome aj očakávania matky, ako by sa mala k nemu správať. Príčinou odmietania otca maloletou
môže byť aj nepriame ovplyvňovanie matkou, alebo inými blízkymi osobami z jej prostredia, nakoľko
otec sa často opisuje ako nezodpovedný alkoholik, narkoman a nespoľahlivý človek, čím sa posilňuje
negatívne posudzovanie otca zo strany dieťaťa. Dieťa nemalo dostatok času a príležitostí byť samé
s otcom, aby si tento názor mohlo buď potvrdiť, alebo korigovať. Voči obom rodičom nemá pozitívny
citový vzťah, ale oboch ich potrebuje k vývoju, rešpektuje hlavne matku a otca nemá možnosť spoznať
bližšie pre odmietanie stretnutí s ním a aj pre prejavenie hyperkritického postoja voči nemu. Dieťa nie je
negatívne ovplyvňované vo vzťahu k matke žiadnou osobnou, ani otcom, ich vzájomný vzťah zodpovedá
vekovej a psychickej úrovni dieťaťa, dieťa pozitívne prijíma a akceptuje matku bez výhrad. Znalkyňa
nevylučuje negatívne ovplyvňovanie na nepriamej úrovni zo strany matky, alebo jej blízkych osôb tak,
že dieťa je svedkom počutých hodnotení a názorov na svojho otca. Znalkyňa nezistila žiadne psychické
alebo fyzické násilie na dieťati, ide o rovnomerne rozvinuté a psychicky odolné dieťa. Neboli zistené
žiadne znaky depresie, neurózy, ani vnútorného napätia. Matka je osobnostne, sociálne a emočne zrelá
a spôsobilá na výchovu a znalkyňa nezistila žiadne etické, morálne či osobnostné prekážky, ktoré by
bránili tomu, aby nemohla ako matka dobre dieťa vychovávať. Otec je ako rodič spôsobilý vychovávať
dieťa, v súčasnej dobe sa nevzdal tejto svojej role. Na základe psychologického vyšetrenia, znalkyňa
nezistila žiadne znaky morálneho narušenia osobnosti, ktoré by mali brániť v tom, aby si otec mohol
vykonávať svoju rolu otca. Prerušenie stykov s dcérou sám hodnotí ako nežiaduci dopad na ich vzťah.
Forma úpravy styku otca a dcéry by sa mala opierať o to, že dlhší čas bol ich vzťahy obmedzené alebo až
prerušené. Obaja potrebujú spoločný čas aspoň pol roka na to, aby sa mohli po pravidelnom stretávaní
za prítomnosti matky alebo blízkej osoby stretávať denne, pričom je dôležitý aj program, ktorý bude
náplňou pre ich stretávanie. Otec by sa mal na takéto stretávanie pripraviť v uvedenom zmysle a matka
by mala zase pripravovať dcéru na to, že sa bude stretávať s otcom. Znalkyňa podotkla, že rodičovstvo
je celoživotná rola a nik nemá právo ju deťom bezdôvodne odopierať. Vývin dieťaťa je obmedzený, ak
v jeho živote chýba otec, ktorý by mohol mať okrem iného aj korigujúcu funkciu v jeho vývine. Nie je
vhodné, aby matka dostávala dcéru do tzv. role pseudopartnera. Znalkyňa uviedla, že proces odporu,
odmietania je možné zvládnuť, ide o prekonateľné situácie, ktoré sa pri správnom vedení dieťaťa menia.
V živote maloletej nie sú žiadne negatívne zážitky spojené s otcom, ktoré by mohli byť zdrojom jej
ohrozeného vývinu. Dieťa samé neudávalo žiadne spomienky na otca, ani pozitívne, ani negatívne.
Nepredpokladá podľa vyšetrení oboch, že by došlo k ohrozeniu psychického zdravia dieťaťa, ak sa bude
stretávať s otcom.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal vec podľa § 212 ods. 2
písm. a/ O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je opodstatnené.

Podľa § 102 ods. 1 O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov, alebo
zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými
ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie, alebo zabezpečí dôkaz.

Podľa § 76 ods. 1 písm. f/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi, najmä, aby
niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Účelom predbežného opatrenia je predovšetkým rýchla, i keď len dočasná úprava právnych (nielen
faktických) pomerov účastníkov. Jeho nariadenie predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva



(nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Predbežné opatrenie je predbežným aj v
tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov, ani tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím,
lebo jeho účelom je len dočasná úprava pomerov účastníkov. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba
daná, je ponechané na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré
by mohli nastať pre účastníka konania nariadením predbežného opatrenia. Predbežné opatrenie
je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v občianskom súdnom konaní, slúžiacim na dočasné
zabezpečenie ochrany porušených alebo ohrozených práv účastníkov konania, pričom jeho použitie je
na mieste, ak sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov. Práve táto
naliehavosť je príčinou, že súd môže o nariadení predbežného opatrenia rozhodnúť len na základe
osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. V
konaniach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloleté deti je prioritný záujem dieťaťa, a len v prípadoch
bezprostredného ohrozenia zdravia dieťaťa, či osvedčenia iného závažného dôvodu, je na mieste
predbežným opatrením rozhodnúť pred rozhodnutím v merite veci.

Odvolací súd dospel k presvedčeniu, že neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie predbežného
opatrenia v súlade s návrhom matky, pretože nebola preukázaná naliehavosť potreby dočasne meniť
úpravu styku otca s maloletým dieťaťom tak, aby sa styk realizoval za prítomnosti matky, predovšetkým
s prihliadnutím na rozsah styku otca s dieťaťom, ktorý bol vymedzený rozsudkom Okresného súdu
Košice II z 10.12.2007 č.k. 11C 42/2005-122, podľa ktorého je otec oprávnený stýkať sa s maloletou
počas vianočných sviatkov každý rok od 27.12 od 10.00 hod. do 5.1. nasledujúceho roka do 17.00
hod., počas veľkonočných sviatkov každý rok od štvrtka pred Veľkonočným piatkom od 10.00 hod. do
utorka nasledujúceho týždňa (t.j. po Veľkonočnom pondelku) do 17.00 hod. a počas letných prázdnin
každý rok od 15.8. od 10.00 hod. do 30.8. do 17.00 hod. Vzhľadom na značne obmedzený styk otca
s maloletou, ktorý sa bude v najbližšom období realizovať až počas veľkonočných sviatkov, nie je
možné uzavrieť, že je nevyhnutne potrebné dočasne upresniť pomery účastníkov, pretože práva alebo
dôležitý záujem účastníkov by mohol byť ohrozený. S prihliadnutím na vysoko konfliktný vzťah medzi
rodičmi, ktorý vyplýva aj zo samotných podaní matky, je vylúčené, aby prítomnosť matky pri styku
otca s dieťaťom pozitívne ovplyvňovala priebeh styku otca s maloletou do rozhodnutia súdu vo veci
samej. Z doposiaľ vykonaného dokazovania a záverov znalkyne nevyplýva, že príčinou odmietania styku
dieťaťom je správanie sa otca voči maloletému dieťaťu, pretože dieťa vzhľadom na dlhodobú absenciu
stretnutí s otcom, nemá žiadne negatívne skúsenosti alebo zážitky s otcom a svoj vzťah k otcovi si
vytvára len prostredníctvom matky, prípadne príbuzných zo strany matky, preto nemožno skonštatovať,
že z hľadiska záujmu dieťaťa, ktorým je jeho zdravý psychický a fyzický vývoj, existuje naliehavé
potreba dočasne upraviť jeho styk s otcom výlučne za prítomnosti matky. Vo vzťahu k argumentácii
matky týkajúcej sa dopravných priestupkov otca, odvolací súd žiadnu časovú súvislosť medzi údajnými
skutkami otca a úpravou styku, prípadne predbežným opatrením nezistil, preto ju považoval za
irelevantnú. Pretože nebola osvedčená naliehavosť ingerencie súdu do pomerov účastníkov formou
nariadenia predbežného opatrenia, odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1
O.s.p. vo výroku ako vecne správne potvrdil a dodáva, že opodstatnenosťou skutočností uvádzaných
matkou v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a v odvolaní, sa bude zaoberať konajúci súd v
rámci zisťovania skutkového stavu potrebného pre rozhodnutie vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.