{"guid": "c9086da3-661b-4e50-a388-2a069f040bf5:b52a4606-7ee0-43f1-962c-989958772d68", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2012:7108207925.1", "spisova_znacka": "9Co/190/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 9Co/190/2012 z 2. 10. 2012", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Košice z 2. októbra 2012, sp. zn. 9Co/190/2012, ECLI:SK:KSKE:2012:7108207925.1", "identifikacne_cislo": "7108207925", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Bianka Gelačíková", "sudca_id": 1294, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-bianka-gelacikova-1294", "datum_vydania": "2012-10-02", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Predbežné opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-219.odsek-1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b52a4606-7ee0-43f1-962c-989958772d68", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7108207925.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2012:7108207925.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2012:7108207925.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/190/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7108207925
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Mazáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7108207925.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci žalobkyne: L. I., nar. X.X.XXXX, bytom D. XX, P., okres M.Š. - D.,
zastúpenej JUDr. Klaudiou Azariovou, advokátkou so sídlom Košice, Kmeťová 26, proti žalovanej: U..
R. V. - X., so sídlom M., U. XX, zastúpenej JUDr . Dušanom Pavčíkom, advokátom so sídlom Košice,
Kuzmányho 57, o 10 162,65 € s príslušenstvom, o návrhu žalobkyne na nariadenie predbežného
opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo 4. júna 2012 č. k.
25C/161/2008-189, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e    uznesenie súdu prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh žalobkyne na nariadenie predbežného
opatrenia, ktorým sa v konaní o zaplatenie 10 162,65 € s príslušenstvom titulom úhrady nájomného
za užívanie nehnuteľností, ktorých je podielovou spoluvlastníčkou, domáha toho, aby žalovanej bola
uložená povinnosť do 15 dní od právoplatnosti uznesenia zložiť peňažnú sumu 10 162,65 € do súdnej
úschovy, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej na Okresnom súde Košice
I pod sp. zn. 25C/161/2008.

Po vyhodnotení v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia uvedených skutočností súd prvého
stupňa dospel k záveru, že žalobkyňa nijako neosvedčila nárok, ktorému sa má predbežná ochrana
poskytnúť. Dôvody, ktorými žalobkyňa odôvodňuje potrebu dočasnej úpravy (skutočnosť, že voči
žalovanej je vedených viacero súdnych konaní, že sa rozviedla a pravdepodobne dôjde k vyporiadaniu
BSM a tým k zhoršeniu jej majetkových pomerov, že žalovaná nie je ochotná seriózne riešiť daný stav,
ignoruje zákony, morálku, dobré mravy a vyhýba sa súdnemu konaniu) nepovažoval za také, ktorými
žalobkyňa osvedčila potrebu dočasnej úpravy do doby rozhodnutia súdu o veci samej. Pokiaľ žalobkyňa
ako jeden z dôvodov na nariadenie predbežného opatrenia uvádza skutočnosť, že na nehnuteľný
majetok vo výlučnom vlastníctve žalovanej bolo nariadené predbežné opatrenie, v zmysle ktorého je
žalovanej uložený zákaz prevodu vlastníckeho práva, zriadenia vecného bremena alebo záložného
práva, uzavretia nájomnej zmluvy alebo zmluvy o budúcej zmluve ohľadom presne špecifikovaných
nehnuteľností v jej vlastníctve, čo žalobkyňa považuje za zabezpečenie výkonu rozhodnutia pre iného
veriteľa (pre toho, na čí návrh bolo toto predbežné opatrenie nariadené), ohľadom toho súd prvého
stupňa vyložil a uzavrel, že uvedený zákaz nakladať s majetkom neznamená, že majetok zabezpečuje
pohľadávku toho veriteľa, ktorý podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia, a preto vydaním
tohto rozhodnutia nedošlo k zhoršeniu právneho postavenia žalobkyne v tu posudzovanom konaní.
Konštatoval, že práve naopak, v prípade pre žalobkyňu priaznivého rozhodnutia súdu o veci samej,
sa žalobkyňa môže domáhať uspokojenia svojho nároku práve aj z toho majetku žalovanej, ktorý
bol zabezpečený predbežným opatrením, takže v konečnom dôsledku nariadené predbežné opatrenie
žalovanej zakazujúce nakladať s nehnuteľnosťami v jej výlučnom vlastníctve je v prospech žalobkyne.



Žalobkyňa uznesenie napadla včas podaným odvolaním. Namieta, že súd prvého stupňa sa dostatočne
nevysporiadal s jej návrhom na nariadenie predbežného opatrenia a s rozhodnými skutočnosťami
preukazujúcimi, že jej nárok na finančnú odplatu za neoprávnené užívanie pozemkov v jej vlastníctve
je zo strany žalovanej reálne ohrozený a existuje dôvodná obava, že súdne rozhodnutie vo veci
nebude možné vykonať, a teda pre žalobkyňu nebude mať reálny význam. Tvrdí, že napadnutým
uznesením bolo porušené jej právo na spravodlivý proces a má tiež za to, že rozhodnutie je zmätočné a
nepreskúmateľné, pretože nie je riadne odôvodnené. Vytýka tiež, že napadnuté rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo však bližšie nekonkretizuje.

So závermi súdu vyjadrenými v napadnutom uznesení nesúhlasí. Je toho názoru, že v konaní
osvedčila existenciu svojho nároku voči žalovanej a na základe dostupných informácií, za ktoré
považuje katastrálny portál a súdne konania, súdu osvedčila skutočnosti odôvodňujúce obavu, že
výkon rozhodnutia by bol ohrozený a taktiež jednoznačne preukázala skutočnosť, že žalovaná užíva
pozemky vo vlastníctve žalobkyne bez právneho dôvodu už od roku 1997 a bez akejkoľvek protihodnoty,
teda naplnila všetky zákonné predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia, pretože osvedčila
pravdepodobnosť svojho nároku aj ohrozenie výkonu rozhodnutia. Poukazuje na súdne konania vedené
na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 40C/67/2008 a 20C/161/2008 vedené na základe žalôb iných
podielových spoluvlastníčok (U. Š.M. a K. M.) proti žalovanej, kde súd v oboch týchto konaniach vyhovel
návrhom žalobkýň na nariadenie predbežného opatrenia zložením finančných prostriedkov vo výške
žalobou uplatneného nároku do úschovy súdu, pretože v oboch prípadoch mal za to, že žalobkyňa
osvedčila pravdepodobnosť svojho nároku, ako aj ohrozenie výkonu rozhodnutia, keď z vykonaného
dokazovania mal za nepochybne preukázané, že žalovaná od roku 1997 užíva nehnuteľnosti, ktorých
podielovými spoluvlastníčkami sú žalobkyne a že za ich užívanie im nezaplatila žiadnu úhradu. S
poukazom na to, že všetok nehnuteľný majetok žalovanej je predmetom zákazu scudzenia v zmysle
uznesenia Krajského súdu v Košiciach a že voči žalovanej je vedených niekoľko súdnych konaní s
obdobným predmetom konania na návrh ďalších podielových spoluvlastníčok pozemkov pod rančom D.,
súd v týchto konaniach mal za to, že žalobkyňa osvedčila aj ohrozenie výkonu rozhodnutia. Odvolávajúc
sa na uvedené súdne rozhodnutia žalobkyňa má za to, že osvedčila základné predpoklady nevyhnutné
pre nariadenie predbežného opatrenia.

Zo všetkých uvedených dôvodov navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a aby návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel.

Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala včas účastníčka konania proti
rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné,
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne a je dôvodné ho potvrdiť (§ 219 ods. 1
O.s.p.).

Skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nemusia
byť preukázané dôkazmi. Pre nariadenie predbežného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z
ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Znamená
to, že nárok nemusí byť dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený. Osvedčenie znamená, že súd
pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti. Preukázanie alebo
aspoň osvedčenie skutočností  odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia sa posudzuje len
podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených, prípadne dodatočne predložených listín a skutkových
okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Procesnú
zodpovednosť za to, či tvrdené skutočnosti sú aspoň osvedčené, t.j. či sa javia aspoň pravdepodobnými,
nesie navrhovateľ predbežného opatrenia. Všetky zákonné podmienky pre nariadenie predbežného
opatrenia (1. osvedčenie nároku, ktorému sa má navrhovaným predbežným opatrením poskytnúť
ochrana, 2. osvedčenie naliehavosti potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo osvedčenie
obavy z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia a 3. preukázanie vzťahu navrhovaného predbežného
opatrenia k predmetu konania vo veci samej), musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu
dôsledne skúmať ich splnenie každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti .



V prejednávanom prípade žalobkyňa odôvodňuje potrebu okamžitého zásahu súdu vo forme
predbežného opatrenia s odvolaním sa na to, že je dôvodná obava, že by výkon súdneho rozhodnutia
bol ohrozený. Potreba pre nariadenie takéhoto predbežného opatrenia však nie je daná v takom prípade,
kedy navrhovateľ predbežného opatrenia uvádza v návrhu také skutkové dôkazy, že z ich právneho
posúdenia vyplýva, že návrh nie je dôvodný, čo je daný prípad. V prejednávanom prípade z obsahu
spisu je zrejmé, že nie sú splnené všetky zákonné podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia.

Je na žalobkyni, ako navrhovateľke predbežného opatrenia, pokiaľ chce byť úspešná, aby osvedčila
pravdepodobnosť toho, že žalovaná sa chystá konať takým spôsobom, že žalobca sa prípadným
núteným výkonom rozhodnutia nebude môcť domôcť svojich práv v danom prípade na zaplatenie
právoplatne priznaného práva na peňažné plnenie proti žalovanej ako budúcej povinnej, pretože
v dôsledku tohto jej konania dochádza k znižovaniu hodnoty majetku žalovanej, ktoré by bolo
možné výkonom rozhodnutia postihnúť, alebo že sa dopúšťa iného konania, ktoré podstatnou mierou
nepriaznivo ovplyvňuje majetkové pomery žalovanej. Ak by sme totiž pripustili opak, súd by návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia musel bez ďalšieho vyhovieť zakaždým, keď to účastník navrhne a
dokonca v konaniach, kde návrh nie je potrebný, by predbežné opatrenie musel vydať bez návrhu.

V prejednávanom prípade žalobkyňa takéto skutočnosti netvrdila ani nedokazovala, neosvedčila ani
skutočnosti, ktoré by nasvedčovali ohrozeniu prípadného budúceho výkonu súdneho rozhodnutia
konaním žalovanej smerujúcim k nakladaniu s jej majetkom, pričom nepreukázala ani jej prípadný
úmysel alebo snahu zbaviť sa svojho majetku s cieľom ukrátiť žalobkyňu na jej právach. Samotná
skutočnosť, že proti žalovanej sa vedú viaceré súdne konania, kde celková hodnota voči nej uplatnených
pohľadávok je 76 825,02 € s príslušenstvom a ani skutočnosť, že žalobkyňa sa rozviedla, a preto
zrejme v blízkej budúcnosti dôjde k vyporiadaniu jej BSM s bývalým manželom, a teda zrejme k
zhoršeniu jej majetkových pomerov, nie je osvedčením ohrozenosti výkonu súdneho rozhodnutia.
Samotná existencia spomínaných súdnych konaní nepochybne nie je osvedčením toho, že žalovaná sa
chystá nakladať so svojím majetkom takým spôsobom, že výkon rozhodnutia v posudzovanej veci by
bol ohrozený. Uplatňovať svoje práva žalobou podanou na súde patrí k základným právam a slobodám
zakotveným v článkoch 46 až 50 Ústavy SR, preto samotná okolnosť, že proti žalovanej sa vedie súdne
konanie, prípadne aj viacero súdnych konaní o zaplatenie pomerne vysokej peňažnej sumy, pričom ich
výsledok je v tomto štádiu konania neistý, to znamená môže vyznieť ako v neprospech žalovanej, tak
rovnako môže vyznieť aj v jej prospech, nemôže byť relevantným dôvodom na nariadenie predbežného
opatrenia. Takisto ani tá skutočnosť, že v iných súdnych konaniach vedených na základe žalôb
ďalších spoluvlastníčok predmetných nehnuteľností na tom istom skutkovom základe súdy vyhoveli
návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zložením peňažnej sumy do úschovy, nie je skutočnosťou
preukazujúcou ani osvedčujúcou to, že návrh žalobkyne v tejto posudzovanej veci by mal byť z toho
dôvodu opodstatnený.

Žalobkyňa v odvolaní neuviedla žiaden dôvod, pre ktorý by napadnuté uznesenie bolo nesprávne, len
opakuje dôvody už uvedené v samotnom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a tvrdí, že tieto
sú dostatočné na to, aby jej návrhu súd vyhovel. Namieta síce, že napadnuté uznesenie je zmätočné a
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a tiež, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
bližšie však neuvádza, v čom konkrétne vidí namietanú zmätočnosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia
ani nesprávne právne posúdenie veci.

Odvolací súd sa z vyššie uvedených dôvodov stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že žalobkyňa
neosvedčila základné predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia. Dospel k záveru, že súd
rozhodol vecne správne, pokiaľ návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol a že správne sú
aj dôvody jeho uznesenia, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a na ktoré poukazuje
(§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Toto uznesenie senát Krajského súdu v Košiciach prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
747/2005 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie   n i e   j e   prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "25C/161/2008", "guid": "f67684af-5e0f-448c-b661-3ea37331a574:ca91db3e-d98c-437d-a4a8-26a3b9e907a9", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "ussr:258a9db4-844a-40a8-9000-d5adac27f7bc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.462.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 462/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 462/2015 z 11. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.462.2015.1"}, {"guid": "e5f24fe5-be67-4a00-9093-7061ef1408c2:54a26c41-62a8-4f7d-9488-058c69762be4", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2020:7713202354.3", "spisova_znacka": "11Co/338/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 11Co/338/2018 z 23. 6. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-06-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:7713202354.3"}]}