Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Cbi/1/2012 z 2. 12. 2012
Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 2. decembra 2012, sp. zn. 3Cbi/1/2012, ECLI:SK:KSKE:2012:7012200197.3
Krajský súd Košice | 3Cbi/1/2012 | ECLI:SK:KSKE:2012:7012200197.3 | 2012-12-02 | Rozsudok
Oblasť práva: Obchodné právo – Incidenčné spory
Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0/#paragraf-29.odsek-5, /SK/ZZ/0/0/#paragraf-29.odsek-6, /SK/ZZ/0/0/#paragraf-323.odsek-1, /SK/ZZ/0/0/#paragraf-323.odsek-2, /SK/ZZ/0/0/#paragraf-142.odsek-1
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c4a380a8-cb71-4bbd-82a8-89cdb4cb491a
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7012200197.3

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cbi/1/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012200197
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jolana Fuchsová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7012200197.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudkyňou Mgr. Jolanou Fuchsovou v právnej veci žalobcu W., s.r.o. so
sídlom P. č.1, XXX XX W., N. XX XXX XXX zastúpeného JUDr. Miroslavom Katunským, advokátom,
Floriánska č.16 Košice, proti žalovanému T.. P. T., J. cesta XX, XX XXX X., správcovi konkurznej podstaty
úpadcu HC P. W. a.s., so sídlom B. č.XX, XXX XX W., N. XX XXX XXX zastúpenému JUDr. Máriou
Nogovou, advokátkou, Letná č.39 Košice, o určenie pravosti pohľadávky proti podstate vo výške 15
130,18 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Pohľadávka žalobcu  vo výške 15 130,18 eur uplatnená v konkurznom konaní vedenom na Krajskom
súde v Košiciach pod sp. zn. 5K/90/2000 ako pohľadávka proti podstate podľa § 31 ods. 6 písm. e/ zák.
č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní je nesporná čo do výšky,  pravosti a zaradenia  ako pohľadávka
proti konkurznej podstate.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi, na účet jeho právneho zástupcu, trovy konania v sume 145,38
eur.

o d ô v o d n e n i e :

V žalobe doručenej súdu dňa 24.2.2012 žalobca navrhol určiť, že jeho pohľadávka vo výške 15 130,18
eur uplatnená v konkurznom konaní vedenom pred Krajským súdom v Košiciach pod sp. zn. 5K/90/2000
ako pohľadávka proti podstate podľa § 31 ods. 6 písm.e/ zák. č.328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní /
ďalej iba ZKV/  je nesporná čo do výšky a pravosti ako pohľadávka proti konkurznej podstate.

V dôvodoch žaloby žalobca uviedol, že Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 8.11.2000 vyhlásil
konkurz na majetok úpadcu  HC P. W. a.s., so sídlom B. č. XX, XXX XX W., N. XX XXX XXX a za správcu
konkurznej podstaty bol uznesením zo dňa 22.1.2003 ustanovený žalovaný. Uviedol, že súd výzvou zo
dňa 18.10.2011 vyzval žalobcu na uplatnenie svojich práv z prihlásenej pohľadávky na súde v lehote
do 31 dní od obdržania výzvy. K uvedenému žalobca uviedol, že on svoju pohľadávku neprihlasoval,
nakoľko sa jedná o pohľadávku proti podstate. Citoval ust. § 31 ods. 1, 3, 6 ZKV a uviedol, že žalovaný
listom zo dňa 10.11.2004, t.j. cca 11 mesiacov po ustanovení do funkcie správcu, uznal pohľadávku
žalobcu v celkovej výške 27 384,95 eur /825 000,00 Sk/, pričom v priebehu konkurzného konania túto
uspokojil iba vo výške 12 254,76 eur /369 187,41 Sk/ a v ostatnej časti, t.j. vo výške 15 130,21 eur ostala
bezdôvodne a v rozpore so zákonom neuspokojená. Nie sú teda pravdivé závery konkurzného súdu,
že pohľadávka žalobcu bola v konkurznom konaní popretá, pričom dôvody reprodukované konkurzným
súdom, resp. žalovaným, považuje žalobca za nerelevantné. Uviedol, že v konkurznom konaní si
listom zo dňa 23.6.2004 a listom zo dňa 12.10.2004 uplatnil pohľadávku v celkovej výške 825 000,00
Sk, ako pohľadávku proti podstate, ktorá vznikla na základe Zmluvy o dielo č.16/2001 uzavretej so
správcom konkurznej podstaty. JUDr. Mariánom Pállom dňa 16.10.2001, teda po vyhlásení konkurzu.

Dielo bolo riadne dodané a fakturované, voči faktúre neboli vznesené žiadne námietky, naopak, i konanie
žalovaného, ktorý časť pohľadávky uhradil vedie žalobcu k presvedčeniu, že pohľadávku žalobcu uznal.
Žalovaný mal dostatok času uskutočniť prieskum pohľadávky, a teda ju neuznať, žalovaný však túto
vôľu prvýkrát prejavil až na prejednaní konečnej správy dňa 20.10.2009. Pokiaľ ide o predmet zmluvy,
bola ním projektová dokumentácia, ktorá riešila ochranný režim nedokončenej stavby zimného štadióna
vo vlastníctve úpadcu. Cena diela bola dohodnutá a žalobca má za to, že jeho pohľadávka je v celom
rozsahu dôvodná.

Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 13.4.2012 uviedol, že ako správca konkurznej podstaty žalobcovi uhradil
časť jeho pohľadávky vo výške 12 254,76 eur a neuhradenú časť vo výške 15 130,18 eur popiera
z dôvodu, že podľa jeho zistení bola na základe Zmluvy o vykonaní diela totožná čiastka prvýkrát
fakturovaná do vyhlásenia konkurzného konania úpadcu, a to investorovi stavby VSŽ Inžiniering, s.r.o.
a po vyhlásení konkurzného konania znova úpadcovi. Cenu diela dohodnutú vo výške 600 000,00 Sk
považuje za absolútne neprimeranú a v hrubom rozpore s dobrými mravmi, rovnako aj cenu za autorský
dozor vo výške 150 000,00 Sk.

Právny zástupca žalobcu v podaní zo dňa 27.4.2012 k podaniu žalovaného uviedol, že tvrdenia
žalovaného považuje za nepravdivé. Pohľadávku si riadne a včas uplatnil, a to na základe zmluvy o
dielo č. XX/XXXX uzavretej so správcom konkurznej podstaty. Cena dohodnutá v zmluve bola primeraná
a práce boli riadne, v zmysle zmluvy vykonané a odovzdané. Na základe žalobcom vypracovanej
projektovej dokumentácie spoločnosť V. s.r.o. stavebné práce vykonala a tieto boli riadne zapísané
v stavebnom denníku. Zdôraznil, že žalovaný listom zo dňa 10.11.2004 pohľadávku žalobcu uznal
v celkovej výške 825 000,00 Sk, z ktorej aj časť uhradil s prísľubom úhrady aj zvyšnej sumy. Až
do zverejnenia konečnej správy pohľadávku nijakým spôsobom nespochybňoval. Po zistení popretia
zvyšnej časti pohľadávky žalovaný osobne navštívil žalobcu v máji 2010 a uviedol, že žiadne prostriedky
zo speňaženej podstaty už nie sú a že  pohľadávku navrhuje uspokojiť iným spôsobom, ktorý
nešpecifikoval. Dôvodnosť pohľadávky preukazuje aj spracovaná projektová dokumentácia predložená
do konkurzného spisu. V ďalšom citoval ustanovenia ZKV a zdôraznil povinnosť uspokojiť pohľadávky
toho istého poradia pomerne, ak ich nemožno uspokojiť celkom. V konečnej správe žalovaný uviedol, že
pohľadávka žalobcu vo výške 15 130,21 eur sa neuspokojuje vzhľadom na výšku výťažku v konkurznom
konaní. Žalobca uviedol, že žalovaný nekonal v súlade so zákonom, keď časť veriteľov, ktorých nároky
na uspokojenie sú v rovnakom poradí uspokojil v celom rozsahu, čím na úkor žalobcu a bez opory v
zákone uprednostnil iných veriteľov úpadcu a navrhol žalobe vyhovieť a na pojednávaní konanom dňa
12.11.2012  uplatnil námietku premlčania podľa § 40a Občianskeho zákonníka.

Súd vykonal dokazovanie písomnými dokladmi, písomnými stanoviskami účastníkov konania a
oboznámením sa s časťou konkurzného spisu.

Z vykonaného dokazovania súd zistil, že uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 5K/90/00-15 zo dňa
8.11.2000 bola na majetok dlžníka - HC P. W. , a.s., vyhlásený konkurz a za správcu konkurznej podstaty
bol ustanovený Y.. T. L., ktorý bol neskôr z tejto funkcie odvolaný a do funkcie správcu konkurznej
podstaty bol ustanovený žalovaný  Y.. P. T..

Žalovaný vyhotovil dňa 14.4.2009 konečnú správu, v ktorej o.i. príjmy do konkurznej podstaty vyčíslil vo
výške 1 036 675,30 eur, odmenu a výdavky SKP vyčíslil vo výške 68 837,75 eur, z ktorej už bola uhradená
suma 54 587,40 eur a výdavky súvisiace so správou konkurznej podstaty vo výške 1 179 678,40 eur,
z ktorej už bola uhradená suma 1 017 813,28 eur a uviedol, že podľa § 31 ods. 6 ZKV sa v konkurze
neuspokojené pohľadávky uspokojujú v tomto poradí: - odmena SKP, výdavky SKP, U..konsolidačná
a.s., súdny poplatok, celkom k uspokojeniu vo výške XX 862,02 eur a vzhľadom na výšku výťažku sa
pohľadávky proti podstate zaradené na uspokojenie podľa § 31 ods. 6 písm.c/ ZKV viac neuspokojujú.
V konečnej správe sa taktiež uvádza, že pohľadávky prihlásené podľa § 20 ZKV a zaradené do 2. a 4.
triedy sa neuspokojujú.

Konkurzný súd uznesením zo dňa 22.3.2011 č.k. 5K/90/2000-368 žalovaným predloženú konečnú
správu neschválil a uviedol, že bude povinnosťou žalovaného predložiť novú konečnú správu v ktorej
sa vysporiada s námietkami žalovaného.

Po podaní námietok proti konečnej správe  konkurzný súd vo výzve zo dňa  18.10.2011, doručenej
žalobcovi dňa 3.2.2012  oznámil žalobcovi, že žalovaný poprel jeho pohľadávku vo výške 15 130,18
eur a vyzval ho, ako veriteľa, aby  v prípade, že s týmto neuznaním jeho pohľadávky proti podstate
nesúhlasí, v lehote do 31 dní od obdržania výzvy, uplatnil svoje právo žalobou podľa § 29 ods. 5 ZKV.

Podľa § 29 ods. 5, 6 ZKV „ Súd vyzve veriteľov pohľadávok, ktoré správca neuznal alebo zaradil do iného
poradia podľa § 31 ods. 7, aby si v lehote určenej súdom svoje právo uplatnili na súde, ktorý vyhlásil
konkurz.  (6) Lehota podľa odseku 5 nesmie byť kratšia ako jeden mesiac. Pri zmeškaní tejto lehoty
nemožno na také pohľadávky pri rozvrhu prihliadať.“

Ako vyplýva z vyššie uvedeného, žalobca  svoje právo uplatnil žalobou  v súdom stanovenej lehote.

V ďalšom súd posudzoval oprávnenosť pohľadávky žalobcu.

Z vykonaného dokazovania súd zistil, že po vyhlásení konkurzu žalobca a správca konkurznej podstaty
uzavreli dňa 16.10.2001 zmluvu o dielo č.16/2001 na spracovanie realizačného projektu  stavby „Z.
štadión HC W. - dočasné uzatvorenie stavby“ za cenu 750 000,00  Sk, vrátane ceny za autorský
dozor /600 000 + 150 000/, ako pevnú cenu s tým, že sadzba dane z pridanej hodnoty bude upravená v
prípade zmeny zákonných ustanovení ku dňu fakturácie. Žalobca predložil súdu spracovanú projektovú
dokumentáciu, na ktorej je uvedený dátum vyhotovenia november 2001 a za vyhotovenie dokumentácie
vystavil žalovanému faktúru č. XXXXXX zo dňa XX.X.XXXX na sumu 825 000,00 Sk vrátane DPH, čo
v novej mene činí 27 384,98 eur, splatnú dňa 14.2.2002 /č.l.62/.

Žalovaný prípisom zo dňa 10.11.2004 /č.l.7/ pohľadávku žalobcu na zaplatenie sumy 825 000,00 Sk
uznal a uviedol, že časť z nej vo výške  12 254,76 eur uhrádza a zvyšnú časť uhradí v priebehu
konkurzného konania tak, ako to umožní priebeh konkurzného konania. Následne žalovaný aj sumu 12
254,76 eur uhradil.

Podľa § 323 ods.1,2 Obch. zák. „(1) Ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa,
že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď
pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná. (2) Za uznanie nepremlčaného záväzku sa
považujú aj právne úkony uvedené v § 407 ods. 2 a 3.“

Uznanie záväzku zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že uznaný záväzok v čase uznania bol
oprávnený a trval, a preto súd má za to, že pohľadávka žalobcu bola v čase jej uznania oprávnená v
celej výške, t.j. vo výške 825 000,00 Sk, čo činí 27 384,98 eur.

Zvyšnú časť však už žalovaný  ani na výzvy žalobcu neuhradil a v konečnej správe ju uviedol ako
pohľadávku, ktorá nebude neuspokojená. Na námietky žalobcu ku konečnej správe žalovaný reagoval
podaním zo dňa 2.9.2009 /č.l.57/ v ktorom uviedol, že pohľadávka žalobcu nie je nárokom podľa §
31 ods. 6 písm.f/ ZKV, keďže zmluva, na základe ktorej je pohľadávka uplatnená bola podpísaná po
vyhlásení konkurzu, v ktorom sa podnik neprevádzkoval, a preto sa jedná o nárok podľa § 31 ods. 6
písm. l/ ZKV.  V tomto konaní žalovaný vo vyjadrení zo dňa 13.4.2012 uviedol, že pohľadávku vo výške
15 130,18 eur popiera z dôvodu, že podľa jeho zistení bola na základe Zmluvy o vykonaní diela totožná
čiastka prvýkrát fakturovaná do vyhlásenia konkurzného konania úpadcu, a to investorovi stavby  P. N.,
s.r.o. a po vyhlásení konkurzného konania znova úpadcovi a že cenu diela dohodnutú vo výške 600
000,00 Sk považuje za absolútne neprimeranú a v hrubom rozpore s dobrými mravmi, rovnako aj cenu
za autorský dozor vo výške 150 000,00 Sk. Na uvedené tvrdenia však žalovaný neoznačil ani nepredložil
žiaden dôkaz, jednalo sa iba o tvrdenia.

Vzhľadom na uvedené súd nemal vyvrátenú zákonnú domnienku, ktorá vznikla uznaním záväzku
žalovaným, že pohľadávka žalobcu v sume 825 000,00 Sk, čo v novej mene  činí 27 384,98 eur, bola v
čase uznania, t.j. dňa 10.11.2004, oprávnená a žalovaný netvrdil, že by z uvedenej sumy okrem sumy
12 254,76 eur uhradil aj zvyšnú sumu 15 130,22 eur.

Pokiaľ ide o výšku pohľadávky, ktorá má byť žalobcovi uspokojená, uvedené nie je predmetom tohto
konania, ale bude riešené až v uznesení konkurzného súdu o schválení konečnej správy.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd žalobe vyhovel a rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

V konaní bol úspešný žalobca, a preto podľa § 142 ods. 1 O.s.p. je žalovaný povinný nahradiť mu trovy
konania , ktoré tvorí odmena za 5 úkonov právnej služby po 16,60 eur - prevzatie veci, spracovanie
žaloby, vyjadrenie vo veci zo dňa 27.4.2012 /č.l.35-38/, účasť na pojednávaniach v dňoch 12.11.2012
a 3.12.2012, a to podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z.z., keďže sa jedná o určenie pravosti
pohľadávky v konkurznom konaní,   režijný paušál 5 x 7,63 eur, 20% DPH v sume 24,23 eur,  t.j. celkom
v sume 145,38 eur.

Poučenie:

Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje
s tým, že v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3)  uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.