Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7S/119/2011 z 13. 3. 2012
Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 13. marca 2012, sp. zn. 7S/119/2011, ECLI:SK:KSKE:2012:1011201347.1
Krajský súd Košice | 7S/119/2011 | ECLI:SK:KSKE:2012:1011201347.1 | 2012-03-13 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 14 ods. 2 zákona č. 108/2000 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6e6fd84f-4e19-4eca-8e1c-0e9fec87576b
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:1011201347.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/119/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201347
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Kuruc
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:1011201347.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Kuruca, členiek senátu
JUDr. Judity Jurákovej a JUDr. Tamary Sklenárovej, v právnej veci žalobkyne U. L. R. F. W. Ň. Á. M. D. X.
W. L. , V. Y. Č.. XXX, zast. advokátom JUDr. Andrejom Garom, Šancova č. 108, Bratislava, proti žalovanej
Slovenskej obchodnej inšpekcii, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v
Bratislave, Prievozská č. 32, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovanej č. SK/0056/99/2011 zo
dňa 23.06.2011, takto

r o z h o d o l :

Žalobu   z a m i e t a .

Žalobkyni   n e p r i z n á v a   právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 18.07.2011 osobne podanou na Krajskom súde v Bratislave  dňa 10.08.2011 sa
žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovanej č. SK/0056/99/2011 zo dňa 23.09.2011, ktorým
žalovaná podľa § 59 ods.2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) zamietla
odvolanie žalobkyne a potvrdila rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom
v Prešove pre Prešovský kraj č. D/0423/07/10 zo dňa 15.12.2010.  Súčasne sa domáhala  zrušenia
rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a vrátenia veci žalovanej na ďalšie konanie.

Rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 15.12.2010 bola žalobkyni podľa § 14 ods.2
zákona č. 108/2000 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji uložená
pokuta vo výške 1.000,- eur pre porušenie povinnosti predávajúceho - pri odstúpení od kúpnej zmluvy
spotrebiteľom prevziať tovar späť a vrátiť spotrebiteľovi cenu zaplatenú za tovar alebo preddavok
najneskôr v lehote 15 dní odo dňa odstúpenia od zmluvy bez možnosti započítania akýchkoľvek nákladov
podľa § 8 ods.3 citovaného zákona.

V odôvodnení rozhodnutia  správny orgán prvého stupňa uviedol, že šetrením spotrebiteľského podnetu
PO 487/10 bolo zistené, že spotrebiteľka uzavrela so žalobkyňou dňa 01.03.2010 kúpnu zmluvu na
tovar: teplovzdušná rúra, malý ručný mixér, malý parný čistič a vozík v celkovej hodnote 499,- eur.
Pri podpise zmluvy spotrebiteľka uhradila žalobkyni 50,- eur a v ten istý deň ďalších 150,- eur. Dňa
03.03.2010 spotrebiteľka od zmluvy odstúpila a dňa 04.03.2010 vrátila žalobkyni zakúpený tovar. Dňa
29.03.2010 žalobkyňa vrátila spotrebiteľke zaplatený preddavok na kúpnu cenu znížený o sumu 79,-
eur (z dôvodu poškodenia mixéra, na čom sa žalobkyňa podľa svojho vyjadrenia so spotrebiteľkou
dohodla), teda spotrebiteľke žalobkyňa vrátila 121,- eur, ktoré spotrebiteľka odmietla  prevziať. Z
písomnej korešpondencie medzi žalobkyňou a spotrebiteľkou od 19.03.2010 do 11.06.2010 vyplýva, že



spotrebiteľka trvala na vrátení preddavku na kúpnu cenu v plnej výške 200,- eur.  Zodpovednosť za
poškodenie ručného mixéra zásadne popierala.

Správny orgán prvého stupňa  ďalej uviedol, že spotrebiteľ má právo pri zmluvách  uzatváraných
pri podomovom predaji   v zákonnej lehote zrušiť účinky svojho konania bez akýchkoľvek sankcií.
Odstúpením od zmluvy v lehote siedmich pracovných dní odo dňa prevzatia tovaru sa zmluva od
začiatku zrušuje a zmluvným stranám vzniká povinnosť vrátiť si vzájomné plnenia a tak obnoviť
predchádzajúci stav, ktorý tu bol pred uzavretím  zmluvy. Predávajúci je  v prípade odstúpenia od zmluvy
zo strany spotrebiteľa povinný prevziať tovar späť a vrátiť spotrebiteľovi cenu zaplatenú za tovar alebo
preddavok najneskôr v lehote 15 dní odo dňa odstúpenia od zmluvy. Predávajúci je povinný nielen vrátiť
spotrebiteľovi kúpnu cenu alebo preddavok v plnej výške v každom prípade bez výnimky a bez možnosti
započítania akýchkoľvek nákladov alebo škody, ale túto svoju povinnosť si predávajúci musí splniť v
zákonom stanovenej lehote 15 dní. Splnenie  si povinnosti predávajúcim podľa § 8 ods.3 citovaného
zákona však  neznamená,  že predávajúci si nemôže v osobitnom konaní uplatniť nárok na náhradu
škody spôsobenej spotrebiteľom za predpokladu splnenia podmienok ustanovených v § 420 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa teda porušila svoju povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 8 ods.3
citovaného zákona tým, že nevrátila spotrebiteľovi preddavok v plnej výške, ale aj tým, že preddavok (aj
keď znížený) nevrátila ani v zákonom stavenej 15 dňovej  lehote. V závere rozhodnutia odôvodnil výšku
uloženej pokuty na spodnej hranici zákonnej sadzby.

Žalovaná v žalobou napadnutom rozhodnutí uviedla, že v ustanovení § 8 ods.3 zákona č. 108/2000 Z.z.
sú zakotvené povinnosti predávajúceho, ktoré priamo nadväzujú na spotrebiteľom  uplatnené  právo
na odstúpenie od zmluvy. Práve za porušenie § 8 ods.3 je účastník konania sankcionovaný, čo orgánu
dozoru umožňuje ustanovenie § 14 ods.2 citovaného zákona. Námietky žalobkyne vyhodnotila ako
neopodstatnené. Spotrebiteľke bola vrátená časť preddavku po prekročení 15 dňovej zákonnej lehoty.
Zo strany správneho orgánu neboli zistené a ani žalobkyňou neboli uvedené také skutočnosti, ktoré by
potvrdzovali tvrdenie žalobkyne o snahe vyriešiť situáciu zákonom predpokladaným spôsobom. Hoci
pre postih za porušenie § 8 ods.3 citovaného zákona je rozhodujúca práve skutočnosť, že žalobkyňa
si nesplnila svoju povinnosť v zákonom stanovenej lehote, správny orgán v tejto súvislosti poukázal aj
na postup žalobkyne nesúladný so zákonom, kedy žalobkyňa po uplynutí zákonom stanovenej lehoty
vrátila spotrebiteľke len časť preddavku na kúpnu cenu uhradeného spotrebiteľkou. Keďže odstúpením
spotrebiteľa od zmluvy sa zmluva zrušuje od začiatku a zmluvným stranám vzniká povinnosť vrátiť si
vzájomné poskytnuté plnenia, bola žalobkyňa povinná vrátiť spotrebiteľkou poskytnutý preddavok v plnej
výške. K tvrdeniam žalobkyne o vrátení jedného z výrobkov v poškodenom stave žalovaná uviedla,
že správny orgán nepoprel skutočnosť, že predávajúci si môže uplatniť nárok na náhradu škody od
spotrebiteľa v samostatnom konaní. V súvislosti s výškou uloženej pokuty uviedol hľadiská, na ktoré
prihliadal pri určení jej výšky v zmysle § 14 ods.3 citovaného zákona. Za škodlivé  následky v zmysle
tohto ustanovenia považoval poškodenie práv  spotrebiteľa pri nedodržaní povinností predávajúceho
prevziať tovar späť a vrátiť cenu zaplatenú za predmetný výrobok spotrebiteľovi pri odstúpení od
zmluvy spotrebiteľom relevantným spôsobom. Porušenie tejto povinnosti zo strany účastníka konania
hodnotila ako  závažné, a to vzhľadom na charakter tejto povinnosti. Zobrala pritom do úvahy aj
spoločenskú nebezpečnosť takéhoto konania, keď v konkrétnom  prípade účastník konania odmietol
vrátiť spotrebiteľovi  79,- eur, čo predstavuje nezanedbateľnú sumu. Prihliadla na skutočnosť, že ako
predávajúci je účastník konania povinný dodržiavať všetky zákonom stanovené podmienky predaja
výrobkov, za dodržiavanie ktorých zodpovedá objektívne, teda bez ohľadu na akékoľvek okolnosti,
ktoré spôsobili ich porušenie. Žalovaná mala za to, že pokuta uložená v tejto výške  je s prihliadnutím
na zákonom stanovené medze a hľadiská pokutou primeranou a zároveň zodpovedajúcou zistenému
protiprávnemu stavu a charakteru porušenia zákona.

Vo včas podanej žalobe žalobkyňa namietala, že rozhodnutie žalovanej je neprimerané vo vzťahu k
spoločenskej nebezpečnosti jej konania. Žalobkyňa a spotrebiteľ sa len dohadovali o skutočnosti, či
bol predmetný tovar poškodený a o spôsobe riešenia danej situácie. Z toho dôvodu došlo k zmeškaniu
zákonnej lehoty.  Sporná suma navyše nie je tak veľkého rozsahu a správny orgán je povinný prísne
sledovať následok konania žalobcu. Udelenie pokuty vo výške päťnásobku spornej sumy je likvidačné
voči podnikateľskej činnosti žalobkyne, uloženie takejto pokuty považovala za neprimerane tvrdý postup.
Zákazníčka v konečnom dôsledku  nebola ukrátená, v súčasnosti je  spokojná s tým, ako žalobkyňa



jej vec vybavila. Bola jej vrátená predmetná suma a uznala poškodenie predmetného tovaru, čím
sa celá vec vyriešila  zmiernou cestou. Tým sa potvrdili tvrdenia žalobkyne, že došlo k poškodeniu
vráteného tovaru, a preto postih udelený účastníkovi konania treba prispôsobiť aj tomu, že jej tvrdenia
sa ukázali ako pravdivé. Žalobou sa žalobkyňa snaží znížiť negatívne dôsledky udelenia pokuty. Správny
orgán striktným sledovaním právnej úpravy neprihliadol na konkrétne okolnosti daného prípadu a riadil
sa len skutočnosťou, že bolo porušené ustanovenie zákona. Fakt, že došlo k uznaniu poškodenia
tovaru zo strany spotrebiteľky, je podľa názoru žalobkyne dostatočným závažným dôvodom na zníženie
udeleného postihu. Uznanie poškodenia tovaru spotrebiteľkou žalobkyňa preukazovala fotokópiou listu
spotrebiteľky zo dňa 05.07.2011.

Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 30.11.2011 navrhla žalobu zamietnuť. Zotrvala na dôvodoch uvedených
v napadnutom rozhodnutí a uviedla, že zo znenia § 8 zákona o ochrane spotrebiteľa pri podomovom
predaji vyplýva nielen povinnosť predávajúceho vrátiť spotrebiteľovi ním uhradený preddavok, ale aj
deklarácia skutočnosti, že odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje. Žalobkyňa bola aj s
prihliadnutím na ustanovenie § 457 Občianskeho zákonníka povinná vrátiť spotrebiteľovi celú čiastku
preddavku. Správne orgány nepriznali žalobkyni nárok na náhradu škody z dôvodu poškodenia jedného
z tovarov spotrebiteľkou, keďže na to nie sú oprávnené. V zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku
sa s uvedeným  tvrdením žalobkyne vyporiadali v tom smere, že ich odkázali na samostatné konanie.
Ako totiž vyplývalo z predloženej písomnej komunikácie žalobkyne so spotrebiteľkou, spotrebiteľka
poškodenie poprela, teda nesúhlasila s návrhom žalobkyne na zníženie sumy  preddavku o 79,- eur a
žalobkyňa nebola oprávnená uvedenú sumu odrátať z výšky jej preddavku. K namietanej výške pokuty
žalovaná uviedla, že pri jej určovaní sa prihliada na závažnosť porušenia povinnosti, čas jeho trvania a
škodlivé následky a má za to, že dané skutočnosti zohľadnila.

Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 4S/143/2011-35 zo dňa 22.09.2011 postúpil vec Krajskému
súdu v Košiciach na konanie z dôvodu miestnej príslušnosti.

Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovanej a
oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovanej a správneho orgánu prvého stupňa jednomyseľne
dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Z administratívnych spisov žalovanej a správneho orgánu prvého stupňa súd zistil, že žalobkyňa so
spotrebiteľkou R. V. uzavrela kúpnu zmluvu č. 10 00435, ktorej predmetom bola teplovzdušná rúra
LG,  malý ručný mixér MH, malý parný čistič DRK a vozík RV v celkovej hodnote 499,- eur, pričom
tovar osobne spotrebiteľka prevzala pri podpise zmluvy. Spotrebiteľka od kúpnej zmluvy odstúpila dňa
03.03.2010 a nasledujúci deň tovar žalobkyni vrátila. Žalobkyňa vrátila spotrebiteľke preddavok na kúpnu
cenu 200,- eur znížený o sumu 79,- eur dňa 29.03.2010, pričom spotrebiteľka sumu 121,- eur odmietla
prevziať.

Podľa ustanovenia § 8 ods.3 zákona č. 108/2000 Z.z. predávajúci je povinný prevziať tovar späť a vrátiť
spotrebiteľovi cenu zaplatenú za tovar alebo za službu alebo vrátiť spotrebiteľovi preddavok najneskôr
v lehote 15 dní odo dňa odstúpenia od zmluvy.

Podľa § 14 ods.2, 3, 4 zákona č. 108/2000 Z.z. za porušenie ustanovenia § 8 ods.3 zákona možno
predávajúcemu uložiť pokutu do 100.000,- Sk, pričom pri ukladaní pokuty sa prihliada na závažnosť
porušenia povinnosti alebo zákazu, čas ich trvania a škodlivé následky. Pokutu možno uložiť do troch
rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.

Žalovaný ako aj správny orgán prvého stupňa v správnom konaní postupovali v súlade s citovanými
zákonnými ustanoveniami.  V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa sa dopustila správneho deliktu v
zmysle § 14 ods.2 zákona č. 108/2000 Z.z. k porušeniu povinnosti uvedenej ustanovením § 8 ods.3
tohto zákona.



V správnom konaní o uložení sankcie za uvedený správny delikt nebolo sporné, že žalobkyňa si
nesplnila zákonnú povinnosť vrátiť spotrebiteľovi  zaplatený preddavok najneskôr v lehote 15 dní odo
dňa odstúpenia od zmluvy (žalobkyňa vrátila spotrebiteľovi zaplatený preddavok po uplynutí tejto lehoty
a naviac nie v plnej výške). Túto skutočnosť žalobkyňa ani nespochybňovala. Žalobkyňa v žalobe
iba zdôvodňovala nesplnenie tejto zákonnej povinnosti tým, že časť vráteného tovaru spotrebiteľom
bola poškodená. Skutočnosť, či vrátený tovar spotrebiteľom bol alebo nebol poškodený je z pohľadu
naplnenia skutkovej podstaty predmetného správneho deliktu právne irelevantná. Žalobkyňa ako
predávajúca si mala možnosť uplatniť svoje nároky voči spotrebiteľovi, čo napokon aj realizovala tým,
že si uplatnila voči spotrebiteľovi  nárok na zaplatenie sumy 79,- eur (žalobkyňou predložená fotokópia
platobného rozkazu Okresného súdu v Michalovciach č.k. 12 Ro/66/2011-20  zo dňa 14.06.2011).

Žalobkyňa predovšetkým namietala neprimeranosť výšky uloženej pokuty za predmetný správny delikt.

Správny orgán pri ukladaní pokuty za správny delikt podľa § 14 ods.2 zákona č. 108/2000 Z.z. uplatňuje
tzv. diskrečnú právomoc, t.j. aplikuje správnu úvahu pri  rozhodovaní o výške uloženej pokuty. Je
povinný pritom prihliadať na hľadiská (kritériá) uvedené  § 14 ods.3 citovaného zákona. Žalovaná ako
aj správny orgán  prvého  stupňa takto postupovali. Výšku pokuty náležitým spôsobom odôvodnili,
keď uviedli, že nevrátením preddavku spotrebiteľke v zákonnej 15 dňovej lehote odo dňa odstúpenia
od zmluvy žalobkyňa ohrozovala ekonomické záujmy spotrebiteľky, neoprávnene zadržiavala finančné
prostriedky spotrebiteľky a odmietla jej vrátiť sumu 79,- eur, čo predstavuje nie zanedbateľnú sumu.
Zároveň prihliadli aj na skutočnosť, že účel sledovaný zákonom spočívajúci vo zvýšenej miere ochrany
spotrebiteľa pri podomovom a zásielkovom predaji v dôsledku protiprávneho konania žalobkyne v
zákonom požadovanej miere a rozsahu nebol dosiahnutý.

Podľa § 245 ods.2 O.s.p. pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej
voľnej úvahy (správne uváženie) preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk
ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť  správneho rozhodnutia. Žalovaný
ako aj správny orgán  prvého stupňa uložili pokutu v zákonom stanovenom rozpätí, pričom prihliadli
aj na hľadiská (kritériá) rozhodujúce pre určenie výšky pokuty. Pretože uložená pokuta nevybočila z
medzí a hľadísk ustanovených zákonom, súd nie je v zmysle citovaného ustanovenia O.s.p. oprávnený
posudzovať výšku uloženej pokuty.

Z uvedených dôvodom preto súd podľa § 250j ods.1 O.s.p. žalobu zamietol.

Neúspešnej žalobkyni súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 250k ods.1 O.s.p.).

Vo veci  rozhodol senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,



c/ súd prvého stupňa neúplne zistil  skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia  veci.