Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 4Co/354/2010 z 29. 11. 2011
Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 29. novembra 2011, sp. zn. 4Co/354/2010, ECLI:SK:KSKE:2011:7107224675.1
Krajský súd Košice | 4Co/354/2010 | ECLI:SK:KSKE:2011:7107224675.1 | 2011-11-29 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné
Citované ustanovenia: predpis č. 495/2009 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c30b0f5b-4500-4132-b6db-89d8aa599b1e
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2011:7107224675.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Co/354/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7107224675
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Šoltýsová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2011:7107224675.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: G. I., nar. XX.X.XXXX, U.. M. Č.. XX, E., zastúpeného
JUDr. Alexandrom Milkom, advokátom Cyrila a Metoda č. 4, Rožňava, proti žalovanému: STEEL TRANS,
s.r.o., IČO: XX 674 160, Adlerova č. 1, Košice, zastúpeného JUDr. Jaroslavom Čollákom, Floriánska
č. 17, Košice, o zaplatenie 880,17 eur s prísl., a o vzájomnom návrhu, o zaplatenie 1.193,13 euro, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I, sp. zn. 19C 22/2008-187 zo dňa 3. júla
2009 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd  z r u š u j e  rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej  vyhovujúcej časti v spojení
s opravným uznesením 19C 22/2008-212 zo dňa 30.11.2010 a v rozsahu zrušenia vec  v r a c i a  na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd zaviazal žalovaného zaplatiť 880,17 euro s 19,5 % úrokom z omeškania
odo dňa 2.5.2007 do zaplatenia a nahradiť na účet právneho zástupcu trovy, ktorých výška bude
vyčíslená v písomnom vyhotovení rozsudku, všetko do 3 dní po právoplatnosti rozsudku. Súd žalobu v
prevyšujúcej časti príslušenstva zamietol a protinávrh žalovaného vylúčil na samostatné konanie.

Svoje rozhodnutie založil na zistení, že žalobca sa svojím návrhom doručeným súdu  dňa 10.10.2007
domáhal, aby súd zaviazal žalovaného odporkyňu zaplatiť mu sumu 880,17 eur so 14 % úrokom z
omeškania od 02.05.2007 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

Žalobu žalobca odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel pracovnú zmluvu dňa 3.6.2006 a toho istého
dňa s ním uzavrel aj dohodu o poskytnutí finančnej zábezpeky č. 3/6. V zmysle tejto dohody poskytol
žalovanému finančnú zábezpeku  vo výške 1.200 eur. V zmysle čl. 2 tejto dohody sa finančná zábezpeka
poskytla za účelom zabezpečenia všetkých budúcich pohľadávok zamestnávateľa voči zamestnancovi,
ktoré vzniknú počas alebo ktoré môžu vzniknúť po skončení pracovného pomeru. Malo sa jednať
najmä o pohľadávky vzniknuté z titulu predčasného ukončenia pracovného pomeru spôsobenej škody
zamestnávateľovi alebo tretím osobám v rámci výkonu práce, nevyúčtovaných preddavkov, cestovných
náhrad, neoprávnených výberov, z platobných a iných kariet a podobne. V zmysle článku 4 mal
zamestnávateľ vrátiť zamestnancovi finančnú zábezpeku pri skončení pracovného pomeru v lehote do
60 dní odo dňa skončenia pracovného pomeru bezhotovostným prevodom. Dňa 2.3.2007 žalobcov
pracovný pomer u žalovaného skončil.

Žalovaný mu dňa 5.6.2007 poukázal na účet 319,83 eur bez akéhokoľvek zdôvodnenia a sprievodného
vyčíslenia. Listom zo dňa 13.7.2007 ho žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vyzval na úhradu
zvyšnej časti zábezpeky. Do dnešného dňa mu však zvyšnú časť neuhradil. Žalobca nie je si vedomý
žiadnej pohľadávky voči žalovanému, pre  ktorú by mal možnosť krátiť zloženú zábezpeku. Úrok z
omeškania žalobca žiada zaplatiť podľa § 369 a 502 Obchodného zákonníka.



Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom sp.zn.19Ro/2863/2007 - 12 zo dňa 10.12.2007, proti ktorému
v zákonnej lehote podal žalovaný odpor, ktorý odôvodnil tým, že žalobca síce uvádza, že pracovný pomer
u žalovaného skončil dňa 2.3.2007 - žalobca doručil žalovanému dňa 5.3.2007 žiadosť o rozviazanie
pracovného pomeru, v ktorom žiadal okamžité skončenie pracovného pomeru k 5.3.2007, s čím ale
zamestnávateľ nesúhlasil. Od 5.3.2007 však žalobca nechodil do zamestnania, neuviedol ani dôvod v
neprítomnosti v zamestnaní. Žalovaný mu zaslal dňa 13.3.2007 upozornenie na porušenie pracovnej
disciplíny a dňa 25.4.2007 okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b Zákonníka
práce, ktoré bolo doručené žalobcovi dňa 27.4.2007 a týmto dňom sa skončil aj pracovný pomer u
žalovaného. Žalobca sa v dohode o zmene dojednaných pracovných podmienok v článku 2 zaviazal
zotrvať v pracovnom pomere so zamestnávateľom po dobu minimálne 24 mesiacov a v prípade,
ak sa ukončí pracovný pomer pred uplynutím 24 mesačnej doby, na základe okamžitého skončenia
pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce, sa účastníci dohodli, že žalobca zaplatí zmluvnú
pokutu vo výške 30.000,- Sk (880,17 eur). Žalovaný preto jednostranne započítal v súlade s ustanovením
§ 580 Občianskeho zákonníka vzájomné pohľadávky žalobcu a žalovaného. Suma 319,83 eur, ktorá
bola žalobcovi vrátená dňa 5.6.2007 je zvyšná časť zo sumy 1.200,- eur, ktorú žalobca zaplatil  v zmysle
dohody.

Podaním zo dňa 12.12.2008 bol zo strany žalovaného podaný vzájomný návrh, ktorým sa žalovaný
domáha zaplatenia 1.193,13 eur z dôvodu, že v období november 2006 až marec 2007 spôsobil
žalovanému škodu vo výške žalovanej sumy z dôvodu nadspotreby nafty na vozidlách KE 144 DT, KE
493 DY, KE 662 DI, KE 019 KEB, čo potvrdzujú doklady. Správnosť postupu žalovaného pri zúčtovaní
spotreby PH potvrdil znalecký posudok č. 12/08 znalca Ing. Igora Holubeca,  ktorý bol vypracovaný
v obdobnej právnej veci žalobcu G. B. proti žalovanému STEEL TRANS s.r.o. v konaní, vedenom na
tunajšom súde sp.zn.18C/28/2004, kde v posudku v odpovedi č. 7 znalec potvrdil, že postup žalovaného
pri zúčtovaní spotreby PH bol v súlade s vnútropodnikovom smernicou a jej prílohami. Žalobca bol
zamestnávateľom riadne poučený v súlade s vydanou vnútornou smernicou o nakladaní a spotrebe
pohonných látok. Naviac súčasťou pracovnej zmluvy v čl. 4  bod 3 písm. i) je uvedená skutočnosť,  že
nadspotreba nafty počas služobnej cesty vozidlom, pokiaľ nie je spôsobená technickou závadou vozidla
zakladá závažné porušenie pracovnej disciplíny.

Náhradu škody si teda žalovaný uplatňuje podľa § 182 Zákonníka práce. Dohoda o hmotnej
zodpovednosti medzi účastníkmi bola uzavretá 3.11.2006.

Zo strany žalobcu nebola daná výpoveď. Žalobca adresoval žalovanému žiadosť o rozviazanie
pracovného pomeru, teda išlo o návrh na uzavretie skončenia pracovného pomeru, na ktorý žalovaný
nereagoval. pracovný pomer nebol ukončený na základe žiadosti žalobcu. Žalovaný síce prevzal
žiadosť, ale nesúhlasil so skončením pracovného pomeru, o čom svedčia jeho následné podania, v
ktorých vyzýval žalobcu, aby sa dostavil do zamestnania.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov -
výpisu z Obchodného registra, pracovnej zmluvy, dohody o poskytnutí finančnej zábezpeky, dohody o
zmene dojednaných pracovných podmienok a dohody o hmotnej zodpovednosti z 3.11.2006,  dohody
o poskytnutí finančnej zábezpeky 3.11.2006, podpisová listina o školení zamestnancov RP č. 03/3 z
1.9.2003, žiadosti o rozviazanie pracovného pomeru z 4.3.2007, okamžitého skončenia pracovného
pomeru z 25.4.2007 a jeho doručenky,  výpisu z účtu žalobcu z obdobia od 1.5.2007 do 22.6.2007 a
zistil nasledovný skutkový stav:

Účastníci konania 3.11.2006 dňa uzavreli pracovnú zmluvu,  podľa ktorej mal žalobca ako zamestnanec
vykonávať druh práce vodič nákladnej medzinárodnej a vnútroštátnej kamiónovej dopravy.

Dňa 3.11.2006 účastníci uzavreli aj dohodu o poskytnutí finančnej zábezpeky. V zmysle čl. 2 tejto
dohody sa finančná zábezpeka poskytla za účelom zabezpečenia všetkých budúcich pohľadávok
zamestnávateľa voči zamestnancovi, ktoré vzniknú počas alebo ktoré môžu vzniknúť po skončení
pracovného pomeru. Malo sa jednať najmä o pohľadávky vzniknuté z titulu predčasného ukončenia
pracovného pomeru spôsobenej škody zamestnávateľovi alebo tretím osobám v rámci výkonu práce,



nevyúčtovaných preddavkov, cestovných náhrad, neoprávnených výberov, z platobných a iných kariet a
podobne. V zmysle článku 4 mal zamestnávateľ vrátiť zamestnancovi finančnú zábezpeku pri skončení
pracovného pomeru v lehote do 60 dní odo dňa skončenia pracovného pomeru .

V zmysle tejto dohody poskytol žalovanému finančnú zábezpeku  vo výške 1.200 eur.

V dohode o zmene dojednaných pracovných podmienok z 3.11.2006 sa zamestnávateľ  zaviazal umožniť
zamestnancovi doplniť potrebnú odbornú spôsobilosť formou odbornej prípravy, absolvovaním školenia
a znášať zo zamestnanca náklady spojené s touto odbornou prípravou a školením a zamestnanec sa
zaviazal úspešne absolvovať školenie a zotrvať v pracovnom pomere so zamestnávateľom po dobu
minimálne 24 mesiacov od úspešného absolvovania školenia odbornej spôsobilosti ako náhradu za
finančnú čiastku, ktorú bude zamestnávateľ znášať za zamestnanca pri absolvovaní. školenia. Tiež
bolo dohodnuté, že  ak ukončí zamestnanec pracovný pomer pred uplynutím horeuvedenej doby z
akéhokoľvek dôvodu, alebo ak s ním zamestnávateľ rozviaže pracovný pomer okamžite podľa § 68
ods.1 Zákonníka práce alebo § 63 ods.1 písm. e/ Zákonníka práce, účastníci sa dohodli na zmluvnej
pokute vo výške 30.000,- Sk (cena odbornej prípravy), ktorú mal zamestnanec uhradiť zamestnávateľovi
bezodkladne po skončení pracovného pomeru.

Listom zo dňa 4.3.2007 žalobca požiadal o rozviazanie pracovného pomeru okamžite podľa § 67
Zákonníka práce k 5.3.2007.

Žalobca vypovedal, že prišiel k žalovanému, vysvetlil mu, že z rodinných dôvodov potrebuje skončiť
pracovný pomer a požiadal ho o skončenie pracovného pomeru. Nič mu na to nepovedali, vzali od neho
žiadosť.

Listom zo dňa 13.3.2007 žalovaný upozornil žalobcu na porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa mal
žalobca dopustiť tým, že sa od 5.3.2007 nedostavil na pracovisko a neoznámil dôvod neprítomnosti v
práci. Bol upozornený na to,  že v prípade opätovného závažného porušenia pracovnej disciplíny s ňou
bude ukončený pracovný pomer. podľa § 63 ods. 1 písm. e/ alebo § 68 ods.1 písm. e/ Zákonníka práce.

Z okamžitého skončenia pracovného pomeru z 25.4.2007 súd zistil, že žalovaný ukončil so žalobcom
pracovný pomer okamžite podľa § 68 ods. 1 písm. b/ ZP z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny
nenastúpením a nenahlásením sa na pracovisko, na ktoré bol upozornený dňa 13.3.2007. Nakoľko
sa aj napriek výzve zamestnávateľa nedostavil do zamestnania od 5.3.2007 a neoznámil dôvod
neprítomnosti v práci, považoval to zamestnávateľ v zmysle pracovného poriadku zamestnávateľa za
závažné porušenie pracovnej disciplíny. Uvedená písomnosť bola žalovanému doručená 27.04.2007.

Žalovaný dňa 5.6.2007 poukázal na účet žalobcu 319,83 eur. Zvyšnú sumu žalobcovi doposiaľ nezaplatil
s odôvodnením, že ju započítal na zmluvnú pokutu podľa dohody o zmene pracovných podmienok.
Základná úroková sadzba NBS bola v období od 27.09.2006 do 27.03.2007 vo výške 4,75 % ročne.

Súd mal v konaní preukázané, že medzi účastníkmi vznikol na základe pracovnej zmluvy
pracovnoprávny vzťah. Žalobca zložil žalovanému na základe dohody z 03.11.2006 finančnú zábezpeku
vo výške 1.200 eur, z ktorej si po skončení pracovného pomeru žalovaný započítal na dohodnutú
zmluvnú pokutu 880,17 eur.

Pracovnoprávne vzťahy sú osobitne upravené v Zákonníku práce (ďalej ZP), ktorý tiež výslovne v ust.
§ 20 stanovuje možnosti zabezpečenia práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov, pričom medzi
nimi nie je uvedená finančná zábezpeka ani zmluvná pokuta.

Zákonník práce upravuje možnosť zamestnávateľa a zamestnanca uzatvoriť písomnú dohodu, ktorou sa
zamestnávateľ zaväzuje umožniť zamestnancovi zvýšenie alebo prehĺbenie kvalifikácie poskytovaním
pracovného voľna, náhrady mzdy a úhrady ďalších nákladov spojených so štúdiom, a zamestnanec sa



zaväzuje zotrvať po skončení štúdia u zamestnávateľa určitý čas v pracovnom pomere alebo mu uhradiť
náklady spojené so štúdiom, a to aj vtedy, keď zamestnanec skončí pracovný pomer pred skončením
štúdia, pričom ustanovuje jej náležitosti v § 155 ods. 2 ZP, z ktorých dohoda o zmene dojednaných
pracovných podmienok z 3.11.2006 neobsahovala: druh kvalifikácie a spôsob jej zvýšenia, študijný odbor
a označenie školy a druhy nákladov.

Podľa § 155 ods. 3 druhej vety ZP najvyššia suma úhrady vynaložených nákladov nesmie prekročiť tri
štvrtiny celkovej sumy vynaložených nákladov, pričom v predmetnej dohode bola uvedená cena odbornej
prípravy 30.000,- Sk (995,82 eur), ale žalovaný si  zo sumy zloženej žalobcom ponechal viac ako tri
štvrtiny uvedenej sumy.

Pre uloženie povinnosti zamestnancovi prehlbovať si kvalifikáciu a uzavretie uvedenej dohody nebola
splnená ani podmienka stanovená v  § 155 ods. 5 ZP, a to že výška predpokladaných nákladov - u
pri prehlbovaní kvalifikácie dosahuje aspoň 3 319,39 eura. Dohodnutá suma nedosahovala ani výšku
predpokladaných nákladov pre zamestnávateľa, ktorý zamestnáva menej ako 20 zamestnancov - 1
659,70 eura.

Navyše žalovaný nepreukázal, že školením, ktoré žalobca u neho absolvoval, došlo k prehĺbeniu
jeho kvalifikácie a že náklady na toto školenie boli vo výške 30.000,- Sk. Zákonodarca v uvedených
ustanoveniach prehĺbením kvalifikácie nemal na mysli akékoľvek základné školenie zamestnancov.

Vzhľadom na uvedené, súd dospel k záveru, že dohody účastníkov o poskytnutí finančnej zábezpeky a
o zmluvnej pokute sú v rozpore so zákonníkom práce, teda absolútne neplatné. Žalovaný si ponechal
žalobcom zloženú sumu bez právneho dôvodu, preto ho súd zaviazal na jeho zaplatenie žalobcovi aj
s úrokom z omeškania vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby NBS platnej k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu, t.j. vo výške 9,5 % ročne, a to odo dňa 2.5.2007 (neskoršieho ako došlo
k omeškaniu), od ktorého si úrok z omeškania uplatnil žalobca a v zvyšnej časti príslušenstva žalobu
ako nedôvodnú zamietol.

O trovách súd konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého aj keď mal účastník vo
veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne
nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy
súdu v zmysle tohto súd rozhodol.

Doposiaľ vykonaným dokazovaním z dôvodu hospodárnosti konania bol dostatočne zistený skutkový
stav podľa odôvodnenia súdu prvého stupňa na rozhodnutie o návrhu žalobcu, no nebolo dostatočne
rozhodnutie o vzájomnom návrhu. Súd rozhodol o návrhu, tak, že tento vylúčil na samostatné konanie.

Proti tomuto uzneseniu včas a v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ prostredníctvom svojho
právneho zástupcu a navrhol, aby odvolací súd rozsudok prvého stupňa zrušil a vec vrátil  súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. V rozsiahlom odvolaní vytýkal súdu nesprávnosť rozhodnutia, že vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a vec nesprávne preto aj právne posúdil, že nepoužil správne ustanovenie
právneho predpisu.

Nepoprel, že žalobca dňa 3.11.2006 podpísal dohodu o poskytnutí finančnej zábezpeky, pretože bol
si vedomý toho, že ako vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy sa často zdržiava mimo územia
Slovenskej republike a žalovanému poskytnutá finančná čiastka slúži za účelom úhrady jeho prípadných
záväzkov voči žalovanému. Súd považoval túto dohodu v rozpore so Zákonníkom práce, teda za
absolútne neplatnú a to s poukázaním na ust. § 20, ktorá stanovuje možností zabezpečenia práva a
povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov, pričom medzi nimi nie je uvedená finančná zábezpeka.

Namietal, že z formulácie uvedenej  v dohode nevyplýva, že by sa jednalo len o pohľadávky vyplývajúce
z pracovnoprávneho vzťahu žalobcu a žalovaného, ale z formulácie vyplýva, ktoré vzniknú počas



alebo, ktoré môžu vzniknúť po skončení pracovného pomeru. Znamená len časové ohraničenie vzniku
pohľadávok a nie skutočnosť, že musí ísť o pohľadávky vyplývajúce čisto z pracovnoprávneho vzťahu.

Poukázal, že sám žaloba absolvoval školenie, ktoré pozostávalo jednak z teoretickej časti o čom boli
predložené dôkazy, jednak z praktickej časti, kedy po dobu dvoch mesiacov potom jazdil s ďalším
vodičom. Tieto skutočnosti boli potvrdené v rámci konania a taktiež žalobca porušil svoj záväzok zotrvať
v pracovnom pomere po dohodnutú dobu a podľa názoru odvolateľa cena odbornej prípravy 30.000,- Sk
uvedená v dohode o zmene dojednaných pracovných podmienok je myslená tak, že je to cena odbornej
prípravy, ktorú žiada zamestnávateľ od zamestnanca. V prípade porušenia jeho záväzku zotrvať v
pracovnom pomere po dobu 24 mesiacov a nie je to celková suma vynaložených nákladov.

Odvolateľ toto môže preukázať  a priložil to aj ako výpočet k odvolaniu. V odvolaní namietal, že došlo k
chybe, pretože je žalovaný len uvedené vo výroku, že je povinný nahradiť na účet právneho zástupcu
žalobcu trovy konania, o ktorých výška bude vyčíslená v písomnom vyhotovení rozsudku a taktiež
namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa, že protinávrh žalovaného je vylúčený na samostatné
konanie vylúčenie odôvodnil tým, že doposiaľ vykonaným dokazovaním bol dostatočne zistený skutkový
stav na rozhodnutie len o návrhu žalobcu, nie dostatočne pre rozhodnutie o vzájomnom návrhu. Tu
polemizuje odvolateľ so závermi súdu prvého stupňa, pretože skôr poukazuje na podmienky pre spojenie
veci uvedené v § 112 O.s.p., pretože nepochybne v záujme hospodárnosti konania ide o veci, ktoré
skutkovo spolu súvisia a týkajú sa tých istých účastníkov a preto nemal byť vylúčený návrh žalovaného
na samostatné konanie.

Po predložení odvolania, ku ktorému nebolo podané vyjadrenie zo strany žalovaného odvolací súd
vrátil uznesením č. 4Co 208/2009 zo dňa 28. októbra 2010 vec súdu prvého stupňa s poukazom
na to, že zistil, že nie sú dané podmienky pre vecné prejednanie podaného odvolanie, lebo spis
bol predložený odvolaciemu súdu predčasne, keďže súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť
nahradiť žalobcovi trovy konania. V odôvodnení rozsudku uviedol právny dôvod, výšku presných
špecifikácii priznaných trov, vo výroku len proti ktorému môže odvolanie smerovať a jeho určitosť a
zrozumiteľnosť je predpokladom vykonateľnosti rozsudku, urobil zrejmú chybu v písaní, keď namiesto
sumy žalobcovi priznaných trov uviedol, že tieto budú vyčíslené v písomnom vyhotovení rozsudku.

Po vrátení veci  uznesením prvostupňový súd opravil výrok vo výrokovej časti tak, že žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcovi 880,17 euro s 9,5 % úrokom z omeškania od 2.5.2007 do zaplatenia. Nahradiť na
účet jeho právneho zástupcu trovy konania vo výške 657,34 euro a to všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Po takto vykonanej úprave bola vec vrátená odvolaciemu súdu na rozhodnutie.

Odvolací súd vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 a zistil, že nie sú podmienky pre potvrdenie ani pre zmenu
rozhodnutia.

Predovšetkým je potrebné povedať, že záver súdu prvého stupňa pokiaľ konštatuje, že dohodu
účastníkov o poskytnutí finančnej zábezpeky a o zmluvnej pokute sú v rozpore so Zákonníkom práce,
teda absolútne neplatné a že žalovaný si ponechal  žalobcom zloženú sumu bezprávneho dôvodu, preto
ho súd zaviazal na jeho zaplatenie aj s úrokom z omeškania tak tento záver by bol správny, ale podľa
názoru odvolacieho súdu je predčasný.

Je potrebné prisvedčiť odvolacím námietkam, ktorými sa súd prvého stupňa nezaoberal, že či v takejto
dohode by sa jednalo len o pohľadávky vyplývajúce z pracovnoprávneho vzťahu žalobcu a žalovaného
alebo ide aj o iné nároky, ktoré by boli kryté ustanovením § 51 a § 555 zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka a k uzavretiu ktorej by nič nebránilo.



Po zrušení veci bude potrebné jednoznačne uzavrieť a odôvodniť, či táto dohoda zabezpečovala
len nároky podľa Zákonníka práce alebo aj povinnosti vyplývajúce mimo pracovnoprávnych vzťahov,
ale ktoré, pretože v tomto smere je dohoda nie konkrétna a svedecké výpovede sa na túto otázku
nezamerali.

Taktiež je dôležité zamerať sa aj výškou úrokov z omeškania ak by prichádzala do úvahy iná suma,
ale úrok z omeškania od 2.5.2007 podľa dohody mala byť finančná zábezpeka vrátená do 60 dní
od skončenia pracovného pomeru, t.j. od 27.6.2007, čiže tu bude potrebné zvážiť, kedy sa dostal do
omeškania.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky ohľadom protinávrhu žalovaného vylúčené na samostatné konanie tento
výrok nemohol odvolací súd preskúmavať, pretože tento výrok je výlučne v právomoci súdu prvého
stupňa.

Po zrušení veci bude však potrebné zvážiť, či skutočne by nebolo ekonomické pre prípad nového
rozhodnutia rozhodnúť inak ako vylúčiť na samostatné konanie, prípadne aj spojením veci.

Pretože aj opravné uznesenie súdu bolo napadnuté ale odvolací súd zrušil celý rozsudok mimo
nenapadnutého výroku o zamietnutí nároku v časti príslušenstva, pretože tento nebol napadnutý
odvolaním. Bude po zrušení veci potrebné opätovne rozhodnúť o celej náhrade trov konania účastníkov
ako aj o odvolacích trovách.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.