{"guid": "2cf43ed1-8171-43a5-9438-ce0a3e5ed9d1:11200173-9438-4ab9-867e-c799e5b7c790", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2026:6725200079.1", "spisova_znacka": "11Co/80/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 11Co/80/2025 z 16. 7. 2026", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 16. júla 2026, sp. zn. 11Co/80/2025, ECLI:SK:KSBB:2026:6725200079.1", "identifikacne_cislo": "6725200079", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Renáta Deáková", "sudca_id": 7, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-renata-deakova-7", "datum_vydania": "2026-07-16", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 389 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-389"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-389"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/11200173-9438-4ab9-867e-c799e5b7c790", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2026:6725200079.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2026:6725200079.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2026:6725200079.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Banská Bystrica\n11Co/80/2025\n6725200079\n16. 07. 2026\nJUDr. Renáta Deáková\nECLI:SK:KSBB:2026:6725200079.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty\nDeákovej (sudkyne spravodajkyne) a sudcov JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Michala Tagaja ako\nčlenov senátu, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XX, E. F., t.č. Balkán 1779/45,\n960 01 Zvolen, zastúpeného AK Dlhopolec s.r.o., so sídlom AK Nám. SNP 27, 960 01 Zvolen, proti\nžalovanej: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom\nRačianska 71, 813 11 Bratislava, IČO: 00 166 073, o zaplatenie 25.530,00 Eur s príslušenstvom,\no odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 19C/1/2025-126 zo dňa 23.06.2025, takto\nrozhodol:\nRozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové\nrozhodnutie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd odvolaním napadnutým rozsudkom zamietol žalobu o zaplatenie náhrady škody podľa\nzákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a žalobcovi uložil\npovinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100% v lehote troch dní od právoplatnosti\nuznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov konania.\n1.1 Z jeho odôvodnenia vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou, doručenou súdu dňa 09.01.2025,\ndomáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu 25.530,00 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške\n9,50% ročne zo sumy 25.530,00 Eur od 20.02.2024 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že z dôvodu\nnezákonného výkonu trestu odňatia slobody nad rámec právoplatne uloženého trestu odňatia slobody\ndošlo k obmedzeniu jeho súkromného a rodinného života, jeho odčleneniu od jeho najbližších a táto\nskutočnosť zasiahla do jeho osobného a spoločenského života. Žalobca bol nezákonne obmedzený vo\nsvojom pohybe, v kontakte s blízkymi osobami a známymi, a to po dobu 851 dní, vzhľadom na čo má\nnárok na odškodnenie nemateriálnej ujmy, keďže uvedené i bez ďalšieho je možné považovať za vážny\nzásah do života človeka v celom jeho spektre a samo osebe má jednoznačne negatívny dopad na jeho\nživot.\n1.1.1 Skutkové okolnosti prípadu žalobca popísal tak, že trestným rozkazom Okresného súdu Banská\nBystrica sp.zn. 4T/76/2015 zo dňa 29.09.2015, právoplatným 12.11.2015 okresný súd uznal žalobcu\nvinným z pokračovacieho prečinu krádeže a pokračovacieho prečinu porušovania domovej slobody a\nprečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo\ninej karty, za čo mu súd uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 28 mesiacov.\n1.1.2 Rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp.zn. 1T/47/2015 zo dňa 07.10.2015, právoplatným\n09.03.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 4To/95/2015 zo dňa\n09.03.2016, uznal súd žalobcu vinným zo spáchania zločinu krádeže a zo spáchania prečinu\nporušovania domovej slobody, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 40\nmesiacov.\n1.1.3 Z uvedených súdnych rozhodnutí je zrejmé, že v trestnej veci 1T/47/2015 bol rozsudok vyhlásený\ndňa 07.10.2015 a žalobcovi ním bol uložený úhrnný trest vo výmere 40 mesiacov za skutky spáchané\nv období od 04.07.2014 do 15.08.2014. V trestnej veci sp.zn.4T/76/2015 bolo rozhodnutie vydané dňa\n\n29.09.2015, t.j. pred vyhlásením rozsudku v trestnej veci sp.zn.1T/47/2015. Z uvedeného vyplýva, že\nOkresný súd Zvolen mal vyčkať na vyhlásenie rozsudku vo veci sp.zn.1T/47/2015 do doby nadobudnutia\nprávoplatnosti trestného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn.4T/76/2015 a mal uložiť\nsúhrnný trest, ktorým by súčasne zrušil výrok o treste uložený trestným rozkazom Okresného súdu\nBanská Bystrica sp.zn.4T/76/2015. Za uvedených okolností nemal žalobca možnosť na nesprávny\npostup Okresného súdu Zvolen reagovať a v dôsledku nesprávnej úradnej činnosti súdov žalobca po\nsebe vykonal dva samostatné tresty odňatia slobody v trvaní 40 mesiacov a 28 mesiacov, pričom mal\nvykonať len jeden súhrnný trest.\n1.1.4 Žalobca tvrdil, že na vady rozsudku Okresného súdu Zvolen sp.zn.1T/47/2015 reagoval podaním\nmimoriadnych opravných prostriedkov, proti uvedenému rozsudku podal dovolanie, ktoré dovolací\nsúd uznesením zo dňa 07.12.2017 sp.zn.5Tdo/62/2017 odmietol, hoci vyhovieť dovolaniu žiadal aj\nprokurátor okresnej prokuratúry. Dovolanie žalobcu bolo odmietnuté z dôvodu, že voči rozsudku nepodal\nriadny opravný prostriedok, resp. práva na riadny opravný prostriedok sa vzdal. Žalobca pritom nemal\nmožnosť sa o pochybení súdu v rozhodnom čas dozvedieť, keďže trestný rozkaz Okresného súdu\nBanská Bystrica 4T/76/2015 bol žalobcovi doručený až v nasledujúci deň, teda v čase, kedy sa práva\npodať opravný prostriedok výslovne vzdal.\n1.1.5 Žalobca tiež podal návrh na povolenie obnovy konania sp.zn.1T/47/2015, ale Okresný súd Zvolen\njeho návrh uznesením sp.zn.3Nt/20/2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici\nsp.zn.3Tos/3/2020 zamietol.\n1.1.6 Žalobca podal aj druhý návrh na povolenie obnovy konania sp.zn.1T/47/2015, ktorý Okresný\nsúd Zvolen uznesením sp.zn.2Nt/2/2021 zamietol, ale sťažnostný súd toto rozhodnutie Okresného súdu\nZvolen zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, na základe čoho Okresný súd Zvolen\nuznesením sp.zn.2Nt/2/2021 zo dňa 14.01.2022 povolil obnovu trestného konania a zrušil rozsudok\nOkresného súdu Zvolen sp.zn.1T/47/2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici\nsp.zn.4To/95/2015 vo výroku o treste; zároveň zrušil výrok o treste z trestného rozkazu Okresného súdu\nBanská Bystrica sp.zn.4T/76/2015. Následne okresný súd uznal žalobcu vinným zo spáchania zločinu\nkrádeže a zo spáchania prečinu porušovania domovej slobody, za čo mu uložil úhrnný a súhrnný trest\nodňatia slobody vo výmere 39 mesiacov a 20 dní, pričom celý uvedený trest mu započítal do úhrnného\na súhrnného trestu odňatia slobody.\n1.1.7 Z dôvodu uvedeného zrušenia bol žalobca dňa 20.01.2022 prepustený z výkonu trestu odňatia\nslobody. Žalobca tak podľa svojich tvrdení nesprávne vykonával od 30.05.2016 do 30.09.2018 trest\nodňatia slobody vo výmere 28 mesiacov uložený trestným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica\nsp.zn.4T/76/2015 a od 30.09.2018 do 20.01.2022 trest odňatia slobody vo výmere 40 mesiacov uložený\nrozsudkom Okresného súdu Zvolen sp.zn.1T/47/2015. Rozdiel medzi žalobcom vykonaným trestom\nodňatia slobody na základe zrušeného rozsudku sp.zn.1T/47/2015 a miernejším trestom odňatia slobody\nuloženým v obnovenom konaní predstavoval 851 dní, teda 28 mesiacov.\n1.1.8\nŽalobca sa domáhal odškodnenia vo výške 30,00 Eur za každý deň protiprávne strávený vo\nvýkone trestu odňatia slobody. K uvedenej sume dospel na základe porovnania hodnoty peňazí od roku\n2010 až 2017 oproti súčasnosti.\n1.1.9 Žalobca listom, adresovaným Ministerstvu spravodlivosti SR zo dňa 15.08.2023 požiadal v súlade\ns §15 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci o predbežné\nprerokovanie jeho nároku, pričom listom zo dňa 16.02.2024 bolo žalobcovi oznámené, že vydaním\nrozsudku Okresného súdu Zvolen sp.zn.1T/47/2015 došlo k vydaniu rozhodnutia o treste podľa §8\nzákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a týmto rozhodnutím došlo\nk zásahu do práv žalobcu. Žalovaný sa za tento zásah žalobcovi ospravedlnil. V časti náhrady\nnemajetkovej ujmy žalovaný nárok žalobcu neuspokojil s odôvodnením, že neboli naplnené podmienky\njeho priznania a že ospravedlnenie považuje za dostatočnú satisfakciu, pričom dôvodil výpisom z\nregistra trestov žalobcu, z ktorého vyplynulo viacero jeho predchádzajúcich odsúdení, na základe čoho\nžalovaný vylúčil prijatie záveru o existencii tak závažného zásahu do práv žalobcu, v príčinnej súvislosti\ns nezákonným rozhodnutím o treste, ktorý by odôvodňoval poskytnutie peňažnej náhrady nemajetkovej\nujmy. Žalobcovi sa ospravedlnenie javí ako nedostatočná (neprimeraná) satisfakcia.\n1.2 Žalovaná so žalobou nesúhlasila. Poukázala na to, že žalobca voči trestnému rozkazu Okresného\nsúdu Banská Bystrica sp.zn.4T/76/2015 síce podal odpor, ale tento vzal späť, a teda uznaniu viny a\nuloženému trestu odňatia slobody v rozsahu 28 mesiacov sa účinne nebránil. Nepodal odvolanie ani\nvoči rozsudku Okresného súdu Zvolen sp.zn.1T/47/2015, a tiež sa teda uznaniu viny a uloženému\ntrestu odňatia slobody v rozsahu 40 mesiacov nebránil; Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením\nsp.zn.4To/95/2015 rozhodoval na základe odvolania prokurátora, nie žalobcu. Nepodanie odvolania\nžalobcom bolo zároveň dôvodom pre odmietnutie jeho dovolania Najvyšším súdom SR.\n\n1.2.1 Podľa žalovaného žalobca vykonal trest správne, pretože výkon trestu odňatia slobody mu bol\nzapočítaný v celom rozsahu do výkonu trestu odňatia slobody vo veci vedenej na Okresnom súde Zvolen\nsp.zn.1T/47/2015, a to uznesením Okresného súdu Zvolen zo dňa 27.03.2023. Nesúhlasila s tvrdením\nžalobcu o existencii nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Zvolen vo veci sp.zn.1T/47/2015,\npretože uplatnený nárok je možné posudzovať výlučne aplikáciou §8 zákona o zodpovednosti za škodu\nspôsobenú pri výkone verejnej moci s tým, že žalobca neuviedol žiadne ustanovenie zákona, ktoré by\nOkresný súd Zvolen porušil, resp. také ustanovenie zákona, ktoré by mu ukladalo povinnosť vyčkať s\nvyhlásením rozsudku osobitne v situácii, keď žalobca sám podal odpor, ktorý neskôr zobral späť.\n1.2.2 Z hľadiska skutkového stavu žalovaná konštatovala, že na uvedený prípad by mal dopadať §8\nods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., v ktorom prípade by ale platilo, že žalobcovi v skutočnosti nebol po\nzrušení rozhodnutia o treste uložený miernejší trest ale trest, ktorý aj vykonal; pri aplikácii uvedeného\nzákona je možné prijať záver, že žalobcovi nárok na náhradu škody nevznikol. S ohľadom na neskoršie\nopakované odsúdenie žalobcu na trest odňatia slobody je absolútne vylúčená i aplikácia §8 ods. 1\nzákona č. 514/2003 Z.z., keďže sa jedná o prípad predpokladaný §8 ods. 1 písm. b) uvedeného zákona,\nk oslobodeniu žalobcu či k zastaveniu trestného stíhania však nedošlo a pri posudzovaní podmienok\npodľa §8 ods. 1 písm. a) uvedeného zákona sa musí rovnako zohľadňovať konečný výsledok trestného\nkonania.\n1.2.3 Vo vzťahu k trestnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica tiež nemožno prijať záver o jeho\nnezákonnosti, t.j. zrušeniu pre jeho nezákonnosť.\n1.2.4 Preto ani jedno z ustanovení zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej\nmoci upravujúcich zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutím o treste tak nepokrýva skutkovú\nsituáciu vo veci žalobcu a zároveň na vec žalobcu nemožno aplikovať ani iné ustanovenie zákona. Podľa\nžalovanej nemôže byť žalobcov nárok dôvodný pre zjavnú absenciu zákonného titulu v zmysle zákona\nč. 514/2003 Z.z.\n1.2.5 V žalobe navyše absentujú akékoľvek tvrdenia o následkoch výkonu trestu odňatia slobody na\nosobu žalobcu, nárok na náhradu nemajetkovej ujmy nemožno odôvodniť všeobecnými tvrdeniami.\nNespochybnila, že žalobca bol obmedzený na slobode pohybu, nepovažovala však za preukázané\ntvrdenia o obmedzení kontaktu s nešpecifikovanými príbuznými a známymi (osobitne ak výkon trestu\nodňatia slobody je spojený aj s právom kontaktu odsúdeného s tretími osobami).\n1.2.6 Intenzitu zásahu žalovaná spochybnila aj tým, že v prípade žalobcu sa jedná o osobu, ktorej\nv zmysle odpisu registra trestov bolo v dobe pred vydaním rozhodnutia Okresného súdu Zvolen\n1T/47/2015 uložených celkovo 20 trestov prevažne za spáchanie trestných činov proti majetku, ale\naj trestných činov proti poriadku vo verejných veciach, proti slobode a ľudskej dôstojnosti, v jednom\nprípade došlo k odpusteniu trestu amnestiou, v troch prípadoch bol žalobcovi uložený podmienečný\ntrest odňatia slobody, v jedenástich prípadoch mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody\na v piatich prípadoch došlo k upusteniu od uloženia trestu. Žalobcovi tak pred vydaním rozhodnutia\nOkresného súdu Zvolen 1T/47/2015 boli uložené nepodmienečné tresty odňatia slobody vo výmere viac\nnež 13 rokov. Žalobca vykonal trest odňatia slobody v obdobiach 05.03.2000 - 05.09.2002; 19.09.2007\n- 10.04.2008; 23.08.2009 - 25.07.2013; 26.08.2014 - 20.01.2022; 07.07.2022 - 07.11.2022. V čase\npredbežného prerokovania žalobca vykonával tiež trest odňatia slobody s predpokladaným ukončením\ntrestu dňa 02.04.2025.\n1.2.7 Vzhľadom na uvedené žalovaná mala za to, že žalobcovi nemajetková ujma v príčinnej súvislosti\ns trestným konaním a vydaným rozhodnutím o treste nevznikla, resp. bola plnohodnotne saturovaná\nnepeňažnou formou v rámci procesu predbežného prerokovania. S poukazom na §17 ods. 2 zákona\nč. 514/2003 Z.z. mala za to, že priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch nie je automatické, keď v\nprvom rade platí premisa, že aj prípadná existencia nezákonného zásahu orgánu verejnej moci nemusí\nspôsobiť vznik nemajetkovej ujmy, a teda nie každé pochybenie orgánu verejnej moci má potenciál vznik\nnemajetkovej ujmy vyvolať. Ak takéto pochybenie vznik ujmy vyvolá, potom je nevyhnutné posudzovať\nintenzitu tohto zásahu, a to či na jej saturáciu nepostačujú iné formy odškodnenia ako je náhrada\npeňažná. V procese predbežného prerokovania bol dôsledne posúdený skutkový a právny stav veci\nžalobcu, pričom napriek absencii priliehavej právnej úpravy Ministerstvo spravodlivosti SR nad rámec\nzákona pristúpilo k poskytnutiu nepeňažnej saturácie, prípadne vzniknutej nemajetkovej ujmy žalobcovi.\nV danej veci neexistoval právny dôvod (zákonný podklad) na zaťaženie štátneho rozpočtu poskytnutím\npeňažnej kompenzácie žalobcovi, ktorá navyše ani nemôže byť vzhľadom na osobu žalobcu dôvodná.\n1.2.8 Výpočet výšky náhrady v peniazoch žalobcu žalovaná považovala za nesprávny a ničím\nnepodložené odvodzovanie výšky náhrady od inflácie, keď pre úspešné uplatnenie práva na náhradu\nškody v intenciách zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je nevyhnutné\nokrem existencie niektorého zo zásahov a vzniku škody preukázať aj príčinnú súvislosť medzi týmito\n\nzložkami. Vzťah príčiny a následku musí byť priamy a bezprostredný, neprerušený, nestačí ak je iba\nsprostredkovaný. Z dôvodu, že v prípade žalobcu neexistuje spôsobilý titul pre uplatnenie náhrady\nnemajetkovej ujmy ako ani nemajetková ujma mala žalovaná za to, že neexistuje príčinná súvislosť\nmedzi nezákonným zásahom a škodou (nemajetkovou ujmou).\n1.2.9 Vo vzťahu k žalobcom uplatneným úrokom z omeškania uviedla, že povinnosť zaplatiť náhradu\nnemajetkovej ujmy v peniazoch nie je daná žiadnym existujúcim záväzkovým vzťahom, ale vzniká\naž na základe konštitutívneho súdneho rozhodnutia, v ktorom je určená výška aj doba plnenia a až\nuplynutím takto určenej lehoty na plnenie sa môže dlžník dostať do omeškania. Poukázala na rozsudok\nNajvyššieho súdu SR sp.zn.1Cdo/15/1997 zo dňa 24.06.1998 (R 45/2000) a jeho právnu vetu.\n1.3\nOkresný súd vychádzal z čl. 19. ods. 2, čl. 51 ods. 2 Ústavy SR, §3 ods. 1,2, §5 ods. 1,3, §6 ods.\n1,2,3, §8 ods. 1,2,6, §15 ods. 1, §16 ods. 4, § 17 ods. 1,2,3,4, §18 ods. 1,2,3, §19 ods. 1,2,3 zákona č.\n514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci účinného od 01.01.2013\ndo 30.06.2023 (ďalej aj len „zákon č. 514/2003 Z.z.“).\n1.4 Okresný súd konštatoval, že predmetom sporu bolo zaplatenie sumy 25.530,- Eur s príslušenstvom\ntitulom nároku na náhradu škody, ktorá mala byť žalobcovi spôsobená výkonom trestu odňatia slobody\nna základe nezákonného rozhodnutia, vydaného Okresným súdom Zvolen sp.zn.1T/47/2015. Žalobca\nsa teda domáhal náhrady z dôvodu nezákonného výkonu trestu odňatia slobody nad rámec právoplatne\nuloženého trestu odňatia slobody, ktorým došlo k obmedzeniu súkromného a rodinného života žalobcu\na k jeho odčleneniu od jemu najbližších osôb, čím bolo zasiahnuté do jeho osobného a spoločenského\nživota.\n1.5 V zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. poškodeným sa uhrádza jednak škoda majetková (skutočná škoda\na ušlý zisk) a jednak škoda nemajetková (nemajetková ujma v peniazoch, ktorá predstavuje zásah do\ninej než majetkovej sféry poškodeného, pričom sa prejavuje vo forme rôznych negatívnych následkov na\nosobnú integritu poškodeného, jeho česť, vážnosť, povesť, spôsob života, súkromný a pracovný život,\nrodinné vzťahy, spoločenské postavenie a pod., a to ak nie je možné uspokojiť ju inak a ak iba samotné\nkonštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením s ohľadom na ujmu spôsobenú\nnezákonným rozhodnutím). Pokiaľ ide o skutočnú škodu, jedná sa o majetkovú ujmu, vyjadriteľnú\nv peniazoch, ktorá predstavuje majetkové hodnoty nevyhnutné na uvedenie veci do pôvodného stavu\nv prípade, ak bola nejaká majetková hodnota zničená, zmenšená, či inak znížená, znehodnotená\na pod. Judikatúra skutočnú škodu vymedzuje ako ujmu spočívajúcu v zmenšení majetkového stavu\npoškodeného, ktorá vzniká v dôsledku škodovej udalosti a v príčinnej súvislosti s ňou a reprezentuje\nmajetkové hodnoty, ktoré je nevyhnutné vynaložiť na to, aby mohla byť vec uvedená do predošlého\nstavu. Ušlým ziskom je potom taká majetková ujma, ktorá je vyjadriteľná v peniazoch a spočíva v tom,\nže v dôsledku škodovej udalosti nedošlo k zväčšeniu majetku poškodeného, ktoré by poškodený, nebyť\nškodovej udalosti, mohol dôvodne očakávať.\n1.5.1 Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za nemajetkovú ujmu (škodu) spôsobenú nezákonným\nrozhodnutím je predovšetkým existencia nezákonného rozhodnutia, teda takého rozhodnutia, ktoré je\nv rozpore s objektívnym právom, potom existencia škody a tiež príčinná súvislosť medzi nezákonným\nrozhodnutím a škodou.\n1.5.2 Okresný súd si v danom konaní musel ako základnú otázku vyriešiť, či nezákonné rozhodnutie\nvo veci žalobcu existovalo a či sa jednalo o rozhodnutie, na základe ktorého žalobca mohol podať túto\ncivilnú žalobu. Pod nezákonným rozhodnutím sa rozumie akékoľvek rozhodnutie orgánu verejnej moci\n(súdu), ktoré je v rozpore s právnym poriadkom. Zákonná úprava výslovne neuvádza, či nezákonnosť\nrozhodnutia musí byť konštatovaná priamo vo výroku zrušujúceho alebo zmeňujúceho rozhodnutia, a\nteda by malo byť postačujúce, ak sú dôvody zrušujúceho, resp. zmeňujúceho rozhodnutia vymedzené\nv odôvodnení rozhodnutia príslušného orgánu. Podmienkou konania o náhrade škody však je to, že\nv čase konania o nároku poškodeného titulom náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím\nmusel už príslušný orgán nezákonné rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť, keďže civilný súd rozhoduje už\nlen o náhrade škody, nie o nezákonnosti ako takej.\n1.6 Žalobca odvodzoval svoj nárok uplatnený v civilnom konaní z trestného konania vedeného Okresným\nsúdom Zvolen sp.zn.1T/47/2015 a v ňom vydaných rozhodnutí v spojení s rozhodnutím 2Nt/2/2021,\nktorým Okresný súd Zvolen povolil obnovu konania a rozsudok 1T/47/2015 zo dňa 07.10.2015 v spojení\ns uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn.4Tos/95/2015 zo dňa 09.03.2016 vo výroku o\ntreste zrušil. V konaní o povolení obnovy konania vedeného pod sp.zn.2Nt/2/2021 riešil súd otázku, či\nnové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré boli v tomto konaní uplatnené boli orgánom činným v trestnom\nkonaní alebo súdu v čase rozhodnutia neznáme a zároveň, či by samé osebe, alebo v spojení s inými\ndôkazmi boli spôsobilé odôvodniť iné rozhodnutie o vine, treste či náhrade škody. V uvedenom konaní\nmal súd preukázané, že vyšli najavo také skutočnosti, súdu skôr neznáme -existencia trestného rozkazu\n\nvydaného Okresným súdom Banská Bystrica 4T/76/2015, pričom keby súd o existencii tohto trestného\nrozkazu vedel, prichádzalo by do úvahy uloženie trestu súhrnného. Preto súd obnovu trestného konania\n1T/47/2015 povolil.\n1.7 Okresný súd nepovažoval za sporné vzhľadom na „Oznámenie o výsledku predbežného\nprerokovania nároku“, že v konaní bolo preukázané, že k porušeniu práv žalobcu rozhodnutím súdu\ndošlo. Pri posudzovaní samotného nároku žalobcu konštatoval, že žalobca svoj nárok na náhradu škody\nzaložil na tvrdeniach o tom, že došlo k obmedzeniu jeho súkromného a rodinného života, jeho odčleneniu\nod najbližších, obmedzeniu kontaktov s blízkymi osobami a známymi, pričom počas výkonu trestu\nodňatia slobody ho terajšia priateľka navštevovala aj s ich spoločnou maloletou dcérou, s ktorou mal\nvybudované citové puto. K týmto tvrdeným skutkovým okolnostiam žalobca vypovedal na pojednávaní\ndňa 23.06.2025 tak, že stratil vzťah so svojou vtedajšou družkou, ktorá si našla svoj život a tiež vzťah\nso svojou dcérou, ktorá po tom, ako bol žalobcovi uložený trest odňatia slobody 40 a 28 mesiacov,\nho prestala navštevovať, pričom vo svojej výpovedi zdôrazňoval, že by so svojou dcérou chcel mať\nv súčasnosti dobré vzťahy. Súčasne uviedol, že jeho vzťahy s jeho dcérou sa zlepšili a v súčasnosti\nkomunikujú. Uviedol, že po psychickej stránke bol výkon trestu pre neho veľmi ťažkým. Pokiaľ ide o\nzamestnanie, ktoré žalobca pred nástupom na výkon trestu odňatia slobody mal, uviedol, že pracoval v\nspoločnosti International v Martine, kde bol zamestnaný prostredníctvom personálnej agentúry, kde jeho\nplat predstavoval 14.000,- Sk. Potvrdil žalovanou tvrdené skutočnosti týkajúce sa jeho predchádzajúcich\nodsúdení a vykonaných trestov odňatia slobody.\n1.8 Vo vzťahu k citovému putu tvrdenému žalobcom v rokoch 2014 až 2016, teda v rozhodnom období\nmedzi žalobcom a jeho dcérou, okresný súd uviedol, že nebolo sporným, že žalobca pred rozhodným\nobdobím vykonával niekoľko trestov odňatia slobody tak, ako to uviedla vo svojom vyjadrení žalovaná,\na ako to v rámci svojej výpovede samotný žalobca potvrdil, konkrétne v obdobiach od 05.03.2000 do\n05.09.2002, od 19.09.2007 do 10.04.2008, od 23.08.2009 do 25.07.2013, od 26.08.2014 do 20.01.2022\na od 07.07.2022 do 07.11.2022. Celkom teda do nastúpenia na výkon trestu odňatia slobody dňa\n26.08.2014 sa jednalo o obdobie šiestich rokov, 11 mesiacov a 27 dní. Uvedené obdobie však pre to,\naby bolo možné posúdiť dopad výkonu trestu odňatia slobody z pohľadu žalobcom tvrdeného narušenia\njeho vzťahu s jeho maloletou dcérou, okresný súd zúžil na obdobie po narodení maloletej dcéry žalobcu.\n1.8.1 Z písomných vyjadrení žalobcu ako aj z jeho výpovede na pojednávaní považoval okresný súd\nza preukázané, že dcéra žalobcu, v súčasnosti vo veku 21 rokov, mala v čase nastúpenia žalobcu na\nvýkon trestu odňatia slobody dňa 26.08.2014 desať rokov. Uvedené vyplývalo aj z lustrácie v Registri\nobyvateľov SR, ktorú súd rutinne vykonáva u každého subjektu vo všetkých súdnych konaniach, za\núčelom identifikácie týchto subjektov. Žalobca tak počas života svojej dcéry do dňa 26.08.2014 vykonal\ntrest odňatia slobody v celkovej výške takmer 4 a pol roka (4 roky, päť mesiacov a 26 dní). Tvrdenie\nžalobcu o tom, že to bol práve výkon trestu odňatia slobody v rokoch 2014-2016 (jedná sa o obdobie,\nktoré súd do predchádzajúceho výpočtu nezapočítal), ktorý zapríčinil prerušenie kontaktu dcéry so\nžalobcom, javilo samo osebe ako účelové, keď žalobca toto svoje skutkové tvrdenie nepodložil žiadnymi\nďalšími dôkazmi.\n1.8.2 Žalobca v konaní tvrdil, že jeho vzťah s jeho v rozhodnom období maloletou dcérou bol na tej\nnajlepšej úrovni a citové puto medzi ním a maloletou dcérou bolo veľmi veľké. O vzťahu žalobcu s jeho\nmaloletou dcérou a o ich citovom pute žalobca však súdu nepredložil žiadne relevantné dôkazy, a teda\nuvedené ostalo počas celého konania v rovine skutkových tvrdení žalobcu bez unesenia dôkazného\nbremena. Žalobca síce vzniesol návrh na vykonanie výsluchu jeho dcéry, a to až v rámci svojej výpovede\nna pojednávaní, avšak tento návrh súd považoval za vznesený oneskorene, aj vzhľadom na opakované\npoučenie sporových strán o sudcovskej koncentrácii konania. Nevyhovel návrhu, pretože ho považoval\nz procesného hľadiska za neprimerané predlžovanie konania zo strany žalobcu, keďže žalobca už v čase\npodania žaloby vedel o všetkých ním tvrdených skutočnostiach, o ním tvrdenom zhoršenom vzťahu\ns jeho dcérou, a teda aj o procesnej možnosti navrhnutia dokazovania výsluchom tejto osoby, čo bez\nexistencie vážnych okolností neurobil.\n1.9\nV spojitosti s uvedeným okresný súd doplnil, že ani tvrdenia právneho zástupcu žalobcu\nprezentovaného na pojednávaní, ktoré sa týkali sťaženého postavenia advokáta, pri spisovaní\npísomných vyjadrení a príprave na pojednávanie z dôvodu, že žalobca bol počas tohto súdneho konania\nvo výkone trestu odňatia slobody, nepovažoval okresný súd za relevantné, pretože žalobcovi a jeho\nprávnemu zástupcovi museli byť už pri spísaní žaloby, ktorú okrem iného žalobca postavil práve na\nzhoršení jeho vzťahu s maloletou dcérou, známe okolnosti prípadu. Vzhľadom na uvedené okresný\nsúd dôkazný návrh vznesený až na pojednávaní, ktorý mohol žalobca, ak by konal starostlivo a so\nzreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania vzniesť už skôr, tomuto návrhu vznesenému oneskorene\nnevyhovel, dokazovanie výsluchom tejto osoby s poukazom na podané poučenie o koncentrácii konania\n\nnepripustil. V tomto kontexte poukázal okresný súd na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici\nsp.zn.41Cob/218/2017 zo dňa 28.02.2018.\n1.10 Žalobca v konaní ďalej tvrdil (v písomnom vyjadrení zo dňa 21.03.2025) a vznik ujmy na svojej\nstrane zdôvodňoval tým, že počas výkonu trestu odňatia slobody v rokoch 2014 až 2016 ho terajšia\npriateľka aj s ich spoločnou dcérou pravidelne navštevovala, pričom návštevy ustali z toho dôvodu, že\nžalobcovi bol uložený ďalší trest odňatia slobody.\n1.10.1 V prvom rade okresný súd poukázal na to, že vzhľadom na výpoveď žalobcu na pojednávaní,\nako aj v kontexte posudzovanej veci mal za to, že keď žalobca v písomnom podaní uvádzal „terajšia\npriateľka“, mal na mysli vtedajšiu priateľku, jeho družku, G. H., ktorej meno žalobca súdu uviedol v\nrámci svojej výpovede na pojednávaní spolu s tým, že práve G. H. je matkou jeho dcéry. Pokiaľ ide\no zastavenie dovtedy pravidelných návštev zo strany uvedených osôb okresný súd konštatoval, že\nžalobca neuniesol dôkazné bremeno, keďže na preukázanie tohto svojho skutkového tvrdenia súdu\nnepreložil žiadne dôkazy. Žalobca navrhoval výsluch svedkyne I. J., jeho súčasnej partnerky, ktorý\nvýsluch nemal potenciál preukázať skutkové tvrdenia žalobcu, keď žalobca svoju súčasnú partnerku,\npodľa jeho vlastnej výpovede, spoznal až v roku 2022, teda po rozhodnom období. Žalobca žiadnym\nspôsobom pred súdom nepreukázal, že ho družka G. H. spolu s maloletou dcérou do istého času v\nústave na výkon trestu odňatia slobody navštevovali a ani to, že ho od istého času navštevovať prestali.\n1.10.2 Každý ústav na výkon trestu odňatia slobody pritom vedie podrobnú evidenciu návštev v\nňom umiestnených odsúdených osôb. Žalobca súdu nepredložil výpis alebo odpis z takejto evidencie,\na ani nenavrhol súdu, aby v rámci dokazovania takýto dôkaz zaobstaral. Nepredložil žiadny iný dôkaz\npreukazujúci ním tvrdené skutočnosti týkajúce sa navštevovania žalobcu vo výkone trestu odňatia\nslobody jeho družkou, dcérou a ani jeho matkou, ako to uviedol na pojednávaní. Žalobca vypovedal (a\ntiež vo svojich písomných podaniach uvádzal), že jeho družka ho prestala navštevovať a ukončila s ním\nvzťah z dôvodu uloženého trestu odňatia slobody, avšak vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že\njeho družka s ním ukončila vzťah z dôvodu nadviazania vzťahu s iným partnerom.\n1.10.3 Pokiaľ ide o ďalšie skutkové tvrdenia žalobcu, ktorý v konaní tvrdil, že po tom, ako ho jeho\nmaloletá dcéra prestala v ústave na výkon trestu odňatia slobody navštevovať a jeho družka G. H. mu o\nnej prestala poskytovať informácie, dopytoval sociálku (pozn. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny) za\núčelom poskytnutia mu informácií o maloletej dcére. Žalobca tiež tvrdil, že Úrad práce, sociálnych vecí\na rodiny vykonal šetrenie v domácnosti dieťaťa a že mu o tejto návšteve bola zaslaná správa, ako aj to,\nže ho neskôr jeho dcéra požiadala, aby už úrad neoslovoval, keďže nechcela, aby ju pracovníci úradu\nnavštevovali v škole. Ani toto svoje tvrdenie žalobca v konaní nepodporil žiadnym dôkazom, aj keď je\nnepochybné, že ak vo výkone trestu odňatia slobody žalobca nejaké správy o dcére dostával, záznamy\no doručovaní takýchto správ musia v ústave na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom bol žalobca v\nrozhodnom období umiestnený, existovať, resp. musia byť v ňom evidované. Rovnako tak musia takéto\nsprávy existovať v evidencii Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, kde sú uchované záznamy o návšteve\npracovníkov Úradu v školskom zariadení dcéry žalobcu. V neposlednom rade, ak boli žalobcovi úradom\nzasielané správy o maloletej, je to sám žalobca, kto takýmito správami musí disponovať. Žalobca však\nsúdu žiadne z uvedených dôkazov nepreložil a ani súdu nenavrhol, aby niektorý z uvedených dôkazov,\nalebo akýkoľvek iný dôkaz v tomto smere preukazujúci tvrdenia žalobcu zabezpečil.\n1.10.4 V rámci svojej výpovede žalobca na pojednávaní tiež tvrdil, že svojej družke G. H. a maloletej\ndcére písal z výkonu trestu odňatia slobody listy, na ktoré mu neodpovedali. V ústave na výkon trestu\nodňatia slobody sa vedie evidencia pošty, pričom žalobca súdu výpis alebo odpis či iné potvrdenie ústavu\nna výkon trestu odňatia slobody, v ktorom bol v rozhodnom čase umiestnený, preukazujúce jeho listovú\nkomunikáciu s uvedenými osobami, resp. odosielanie pošty žalobcom, nepredložil a súdu ani nenavrhol,\naby takýto dôkaz zaobstaral. V súvislosti so žalobcom tvrdenou listovou komunikáciou s jeho vtedajšou\ndružkou a maloletou dcérou žalobca súdu nepreložil ani žiadny iný dôkaz. Uvedené tak ostalo v rovine\nskutkových tvrdení žalobcu.\n1.10.5 Žalobca tiež v konaní tvrdil, že výkon trestu odňatia slobody bol psychickou traumou tak pre\nneho ako aj pre jeho dcéru: opäť sa však jednalo o žalobcove, ničím nepodložené, tvrdenia, keďže\nneprodukoval žiadny dôkaz, ktorým by preukazoval vznik traumy u jeho osoby, ani to, že by trpel\ndepresiami a stavmi úzkosti. Psychický stav žalobcu nie je možné pred súdom preukázať lekárskymi\nsprávami, potvrdeniami, či inými vyjadreniami ošetrujúcich lekárov, odbornými vyjadreniami alebo\nznaleckými posudkami. Žiadny z uvedených dôkazov, ani iné dôkazy preukazujúce prítomnosť depresie\na stavov úzkosti vyskytujúcich sa u žalobcu žalobca súdu nepredložil a ani súdu nenavrhol takéto dôkazy\nzabezpečiť.\n1.10.6 Pokiaľ ide o žalobcom tvrdený vznik traumy u jeho dcéry, tento nemožno považovať za nárok,\nktorý by mohol byť predmetom tohto sporu, keďže sa jedná nie o nárok samotného žalobcu na náhradu\n\nškody, ale o nárok jeho dcéry, t.j. tretej osoby, teda nárok samostatný, pričom na uplatňovanie si nároku\nza tretiu osobu nie je žalobca aktívne vecne legitimovaným subjektom.\n1.11 Žalobca na preukázanie svojich skutkových tvrdení navrhol výsluch jeho osoby, výsluch svedkyne\ndružky žalobcu I. J.. V uvedenom návrhu (č.l. 84 súdneho spisu) žalobca uviedol, že účasť svedkyne\nna pojednávaní zabezpečí. Vzhľadom na predmetný dôkazný návrh žalobcu okresný súd v predvolaní\nna pojednávanie vytýčené na deň 23.06.2025 uviedol, že považuje predvolaných za potrebné v konaní\nvypočuť (č.l. 108 súdneho spisu). Mal teda za to, že si vo vzťahu k vykonaniu žalobcom navrhnutého\ndokazovania splnil všetky svoje procesné povinnosti a nezabezpečenie účasti I. J. na pojednávaní\nvnímal len ako obštrukciu zo strany žalobcu.\n1.11.1 Z vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu vyplynulo, že I. J. odišla do zahraničia v piatok\n20.06.2025, teda tri dni pred pojednávaním. Zároveň, až na samom pojednávaní vyšlo najavo, resp.\nsa potvrdila skutočnosť, že svedkyňa J. nebola družkou žalobcu v rozhodnom období, keď samotný\nžalobca na pojednávaní vypovedal, že svoju súčasnú družku I. J. spoznal až v roku 2022. Vo svojom\npísomnom vyjadrení, doručenom súdu dňa 13.03.2025, žalobca uviedol, že navrhuje I. J. vypočuť k ním\ntvrdenej skutočnosti, že s ňou mohol tráviť čas nebyť protiprávneho zásahu do jeho osobnej slobody.\nPritom okresný súd mal za to, že výsluchom súčasnej družky nemožno v konaní preukázať, že z\ndôvodu nezákonného rozhodnutia, ktoré časovo ďaleko predchádzalo samotné zoznámenie sa žalobcu\nso súčasnou družkou, bol žalobcovi odopretý čas, ktorý s ňou mohol tráviť, keď uvedené je už z povahy\nveci vylúčené.\n1.11.2 Pokiaľ ide o ďalšie skutočnosti uvedené v žalobe, ktoré chcel žalobca výsluchom I. J. preukázať\nokresný súd uviedol, že žalobca ani na pojednávaní tento svoj procesný návrh žiadnym spôsobom\nneupresnil. Vzhľadom na uvedenú procesnú situáciu ako aj dôkaznú situáciu a právny stav veci sa\nokresnému súdu javilo odročenie pojednávania za účelom vykonania dokazovania výsluchom I. J. ako\nnehospodárne a v rozpore so zásadou rýchlosti a efektívnosti súdneho konania.\n1.11.3 Okresný súd podotkol, že žalobca navrhoval vypočuť na preukázanie svojich skutkových tvrdení\nvzťahujúcich sa k rozhodnému obdobiu (rok 2014 a nasl.) I. J. ako osobu, s ktorou sa v uvedenom\nčase podľa svojich vlastných tvrdení nepoznal a zároveň o ktorej v rámci svojej výpovede uviedol,\nže informácie o tomto období jeho života má navrhovaná svedkyňa práve od samotného žalobcu.\nVýsluch tejto osoby tak ani potencionálne bez ďalšieho (napr. bez výsluchu bývalej družky žalobcu\nG. H., ktorý však žalobca v konaní nenavrhol vôbec), nemohol preukázať zmenu, resp. rozdiel medzi\npredchádzajúcim a súčasným životom žalobcu a ním tvrdenej vzniknutej ujmy v jeho osobnej sfére.\nOkresný súd z uvedených dôvodov nevyhovel dôkaznému návrhu žalobcu ohľadom výsluchu I. J..\n1.12 Nad rámec už uvedeného okresný súd ešte dodal, že vyhodnotenie jednotlivých, v priebehu konania\nvykonaných dôkazov, ako aj prípustnosť vykonania jednotlivých dôkazov, či ich relevancie prináleží súdu,\nktorý návrhmi strán na vykonanie dokazovania nie je viazaný, keďže práve súd je tým subjektom, ktorý\nv spore určuje, čo sa bude dokazovať, ako bude dokazovanie prebiehať, ktoré skutočnosti považuje\nza preukázané a ktoré dôkazy vykoná. Aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej rozhodovacej\nčinnosti opakovane zdôraznil, že do práva na spravodlivé súdne konanie nepatrí povinnosť súdu vykonať\nvšetky stranou navrhované dôkazy (napr. uznesenie ÚS SR sp.zn. IV. ÚS 252/2004, I. ÚS 98/1997).\nSúd je zároveň povinný pristupovať k vyhodnocovaniu návrhov na vykonanie dokazovania tak, aby\nneprispieval k neúmernému predlžovaniu konania (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp.zn.\n3Co/129/2023 zo dňa 30.04.2024).\n1.12.1 Okresný súd vychádzal z toho, že civilné sporové konanie je ovládané princípom kontradiktórnosti\na princípom prejednacím, v kontexte ktorých zodpovednosť za výsledok konania nesú práve sporové\nstrany. V civilnom sporovom konaní je jednou zo základných procesných povinností strán sporu\npovinnosť tvrdiť, teda v konaní uvádzať a tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na podklade hmotného práva,\nspôsobilé privodiť ich úspech v spore (§150, §151 C.s.p.). Okrem bremena tvrdenia nesú sporové strany\naj bremeno dôkazu (čl. 8 C.s.p.), a teda bremeno, ktoré zaťažuje ten subjekt v konaní, ktorý z existencie\nskutočností, ktoré sa predloženým dôkazom snaží v konaní preukázať, vyvodzuje pre seba priaznivé\ndôsledky.\n1.12.2 Okresný súd poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, napr.\nrozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/2/2016 zo dňa 11.04.2017). Podstatou prejednacej\nzásady je pritom podiel sporových strán na zisťovaní skutkového stavu veci, ktorý vychádza z\nich povinnosti tvrdiť všetky pre rozhodnutie významné skutočnosti a povinnosti označiť dôkazy na\npreukázanie týchto svojich skutkových tvrdení (poukázal na závery nálezu Ústavného súdu ČR\nsp.zn. II.ÚS 385/15 zo dňa 08.12.2015. Súčasne poukázal na rozsudky Krajského súdu v Bratislave\n(16Co/16/2021 z 25.04.2023, 14Co/17/2023 z 19.12.2023) s tým, že obmedzenie osobnej slobody\nnepochybne samo osebe je pre poškodeného istou ujmou, čo však poškodeného nezbavuje povinnosti\n\npreukázať v prípade uplatňovania náhrady takejto ujmy jej vznik v jednotlivých oblastiach jeho života\na tiež preukázať, že samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočne účinným a efektívnym\nprostriedkom na jej vyváženie či zmiernenie.\n1.12.3 Je teda práve na poškodenom, aby svoje tvrdenia o zásahu do jeho života v konaní hodnoverne\npreukázal, aby odôvodnil priamu a bezprostrednú súvislosť medzi vytýkaným nezákonným rozhodnutím\na vznikom nemajetkovej ujmy, aby preukázal, že následkom nezákonného rozhodnutia sa zmenili\npomery na jeho strane, že sa zmenil jeho dovtedajší život v súkromnej sfére, že nastali závažné následky\nnezákonného rozhodnutia v súkromnom živote poškodeného, alebo že by takéto rozhodnutie malo\ndopad na jeho spoločenské, pracovné, podnikateľské či iné uplatnenie. Jedná sa pritom o pomery\npoškodeného, ktoré má v konaní poškodený pre dosiahnutie procesného úspechu preukázať. V tomto\nkontexte poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Cdo/222/2021 z 30.03.2023.\n1.12.4 V tomto smere okresný súd uzavrel, že práve žalobca má v konaní pred súdom vznik nemajetkovej\nujmy nielen tvrdiť, ale aj preukázať, na čom nič nemení ani tvrdenie žalobcu o existencii objektívnej\nzodpovednosti na strane žalovanej. Preto okresný súd konštatoval, že žalobca nepreukázal, že v jeho\nosobnej sfére, súkromnom a rodinnom živote vznikla práve v rozhodnom období nemateriálna ujma,\nkeďže žalobca ku vzniku uvedenej ujmy okresnému súdu v konaní nepredložil žiadne relevantné dôkazy,\nza situácie keď predloženie trestného rozkazu, uznesení a rozsudkov vydaných súdom bez ďalšieho\nnepreukazovali vznik nemateriálnej škody žalobcu.\n1.13 Pri rozhodovaní súdu o náhrade škody je potrebné zistiť, či boli splnené predpoklady vzniku škody.\nPri nesplnení čo i len jedného z troch predpokladov vzniku zodpovednosti nie je možné žalobe o náhradu\nškody vyhovieť. V posudzovanej veci žalobca tvrdil, že sled udalostí, ktorý viedol k tomu, že vykonal\ntrest odňatia slobody na základe zrušeného nezákonného rozhodnutia Okresného súdu Zvolen, ktorému\npredchádzal nesprávny úradný postup tohto súdu, bol nesporným. Naopak, žalovaná v konaní tvrdila,\nže nebol splnený ani jeden zo zákonných predpokladov vzniku jej zodpovednosti za škodu.\n1.13.1 V uvedenom smere sa okresný súd stotožnil s tvrdením žalobcu, keďže mal v konaní zo súdnych\nrozhodnutí, ako aj z oznámenia vydaného samotnou žalovanou za preukázané, a vo veci ani nebolo\nsporným, že k porušeniu práv žalobcu došlo. Mal teda za to, že prvý predpoklad vzniku nemajetkovej\nujmy na strane žalobcu, t.j. existencia nezákonného rozhodnutia súdu, na základe ktorého bol žalobca\nvo výkone trestu odňatia slobody, bol v konaní preukázaný.\n1.13.2 Žalobca poukázal na to, že zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je\nzákonom koncipovaná ako zodpovednosť objektívna, čo znamená, že zo strany oprávneného subjektu\n(poškodeného) nie je potrebné preukazovať zavinenie vo forme úmyslu alebo nedbanlivosti, ale stačí\npreukázať, že škoda je výsledkom činnosti príslušného orgánu (tzv. zodpovednosť za výsledok). V danej\nveci však jednoznačne absentoval druhý predpoklad zodpovednosti za škodu, t.j. preukázanie existencie\nvzniku samotnej škody na strane žalobcu.\n1.14 Za uvedeného skutkového a právneho stavu okresný súd žalobu z tohto dôvodu zamietol, keďže\nuž samotná absencia jedného z predpokladov vzniku nároku na náhradu škody, ktoré majú byť pre\núspech žaloby o náhradu škody splnené kumulatívne, zakladá v spore neúspech. Z uvedeného dôvodu\nokresný súd nepristúpil k posudzovaniu existencie príčinnej súvislosti medzi nezákonným postupom\na škodou, keď škoda v konaní preukázaná nebola, a teda, keďže súd nemal preukázaný predpoklad\nvzniku zodpovednosti za škodu, teda škodu samotnú, nemohla existovať ani príčinná súvislosť medzi\nnezákonným rozhodnutím a škodou. Vzhľadom na absenciu žalobcom produkovaných dôkazov o vzniku\nškody na jeho strane okresný súd konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a žalobu prvým\nvýrokom rozsudku zamietol.\n1.15 Ohľadom výšky uplatneného nároku sa jej posudzovaním okresný súd vzhľadom na vyššie uvedené\npodrobnejšie nezaoberal, pretože posudzovanie výšky ujmy, ktorej vznik žalobca v konaní nepreukázal,\nsa súdu javilo ako nadbytočné.\n1.15.1 Ku stanoveniu výšky nároku poškodeného v zmysle ustanovení zákona č. 415/2003 Z.z. súd\nlen stručne uviedol, že ak ide o nemajetkovú ujmu spôsobenú rozhodnutím o treste, zaviedol zákon\nvzájomnú závislosť medzi odškodnením osôb poškodených násilnými trestnými činmi (zákonom č.\n215/2006 Z.z.) a výškou nemajetkovej ujmy priznanej na základe zodpovednosti štátu za výkon\nverejnej moci. Výška nemajetkovej ujmy v prípade zodpovednosti štátu tak nemôže presiahnuť výšku\nodškodnenia, ktorú zákon priznáva obetiam násilných trestných činov. Súd má tiež pri rozhodovaní o\nvýške náhrady zohľadňovať primeranosť k iným finančným kompenzáciám a tiež osobu poškodeného,\nv zmysle jeho doterajšieho života, prostredia, v ktorom žil a žije a pracuje, následky, ktoré poškodenému\nv súkromnom živote alebo spoločenskom uplatnení vznikli a pod. V súvislosti s uvedeným súd poukázal\nna rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Cdo/171/2005 zo dňa 27.04.2006.\n\n1.16 O trovách konania rozhodol okresný súd podľa §255 ods. 1 a §262 ods. 1,2 zákona č. 160/2015 Z.z.\nCivilného sporového poriadku (ďalej v texte aj len „C.s.p.“). Vzhľadom na v konaní úspešnú žalovanú v\ncelom rozsahu, keďže súd žalobu v celom rozsahu zamietol, jej priznal právo na náhradu trov konania\nv rozsahu 100% s tým, že rozhodol len o nároku na náhradu trov konania a o výške tejto náhrady bude\nrozhodovať samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku súdny úradník.\n2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací\nsúd napadnutý rozsudok podľa §389 ods. 1 písm. a), b), c) C.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie\nna ďalšie konanie a nové rozhodnutie, eventuálne, aby napadnutý rozsudok podľa §388 C.s.p. zmenil\na žalobe vyhovel. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom\nznemožnil strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva\nna spravodlivý proces, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym\nskutkovým zisteniam a tým že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho\nposúdenia veci.\n2.1 S rozsudkom súdu prvej inštancie nesúhlasil. Okresný súd kvalitu života žalobcu na slobode a\nkvalitu jeho života vo výkone trestu odňatia slobody postavil na jednu úroveň, stratu slobody žalobcu\nako dôležitého osobnostného práva vôbec nezohľadnil. O veci potom nesprávne rozhodol, akoby išlo\no prípad náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím podľa §5 a §6 zákona č. 514/2003\no zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, čomu zodpovedajú aj odkazy na\njudikatúru, ktoré okresný súd použil, konkrétne rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Cdo/222/2021,\nrozsudky Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 16Co/16/2021 alebo sp. zn. 14Co/17/2023, nie akoby išlo\no prípad náhrady škody spôsobenej rozhodnutím o treste podľa §8 zákona, ktorý bol sčasti vykonaný,\nkeď v ďalšom konaní bolo rozhodnutie o treste zrušené ako nezákonné. Napadnutý rozsudok je preto\nnesprávny a prekvapujúci.\n2.2 Žalobca poukázal na čl. 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej ako\n„dohovor“), zmysle ktorého každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť\nslobody inak ako zo zákonom stanovených dôvodov. Každý kto bol zatknutý alebo pozbavený slobody\nv rozpore s ustanoveniami Dohovoru, má nárok na odškodnenie.\n2.3 Podľa žalobcu v slovenských reáliách je jeho vec raritou. Ide o zrejmý justičný omyl, dôsledkom\nktorého bolo navodenie stavu nezákonného pozbavenia slobody žalobcu po dobu 851 dní. Súdy\npritom mali možnosť omyl napraviť a navodiť právny stav v konaniach o opravných prostriedkoch,\nriadnych a mimoriadnych, avšak hľadali skôr spôsoby ako žalobcovi nevyhovieť, čo viedlo k predlžovaniu\nprotiprávneho stavu. Po zhrnutí skutočností, ktoré k nezákonnému pozbavenie slobody žalobcu viedli\nmal za to, že v rozhodovacej činnosti súdov celkom zrejme došlo k pochybeniu.\n2.3.1 Zo súdnych rozhodnutí je zrejmé, že v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Zvolen\nsp.zn.1T/47/2015 bol rozsudok vyhlásený dňa 07.10.2015 a žalobcovi bol uložený úhrnný trest vo\nvýmere 40 mesiacov, a to za skutky spáchané od 04.07.2014 do 15.08.2014. Trestný rozkaz v trestnej\nveci vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica sp.zn.4T/76/2015 bol vydaný už dňa 29.09.2015, teda\npred vyhlásením rozsudku v trestnej veci Okresného súdu Zvolen, aj keď žalobcovi bol doručený až\ndňa 08.10.2015 a týmto dňom v zmysle §353 ods. 8 nadobudol účinky spojené s vyhlásením rozsudku.\nOkresný súd Zvolen pochybil tým, že mal vyčkať na vyhlásenie rozsudku vo veci 1T/47/2015, a to\ndo doby nadobudnutia právoplatnosti trestného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica 4T/76/2015,\npretože ten bol vydaný dňa 29.09.2015. Uložením súhrnného trestu by súčasne došlo k zrušeniu výroku\no treste uloženom skorším trestným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica a žalobca za týchto\nokolností na nesprávny postup Okresného súdu Zvolen nemal možnosť vôbec reagovať.\n2.3.2 V dôsledku nesprávnej činnosti súdov žalobca po sebe vykonal dva samostatné tresty odňatia\nslobody v trvaní 40 mesiacov a 28 mesiacov (bez 10 dní ), pričom mal vykonať len jeden súhrnný\ntrest. Na vady rozsudku Okresného súdu Zvolen 1T/47/2015 a konania, ktoré rozsudku predchádzalo\nžalobca reagoval podaním mimoriadnych opravných prostriedkov. Proti rozsudku okresného súdu podal\ndovolanie, ktoré dovolací súd uznesením sp.zn.5Tdo/62/2017 zo dňa 07.12.2017 odmietol, hoci vyhovieť\ndovolaniu žiadal aj prokurátor okresnej prokuratúry. Dovolanie žalobcu bolo odmietnuté z dôvodu, že\nproti napadnutému rozsudku Okresného súdu Zvolen nepodal riadny opravný prostriedok, resp. tohto\npráva sa vzdal. Žalobca však v rozhodnej dobe o pochybení súdu nemal možnosť sa dozvedieť, pretože\ntrestný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica mu bol doručený až nasledujúci deň, teda v čase, keď\nsa práva podať opravný prostriedok výslovne vzdal.\n2.3.3 Žalobca podal návrh na povolenie obnovy konania vedeného Okresným súdom Zvolen, ktorý\nnávrh okresný súd v spojení s uznesením sťažnostného súdu zamietol. Následne žalobca podal druhý\nnávrh na povolenie obnovy konania, ktorý bol tiež zamietnutý, ale toto rozhodnutie sťažnostný súd\n\nzrušil a vec vrátil okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie. Uznesením zo dňa 14.01.2022\nsp.zn.2Nt/2/2021 Okresný súd Zvolen povolil obnovu konania v trestnej veci žalobcu a zrušil rozsudok\nOkresného súdu Zvolen sp.zn.1T/47/2015 zo dňa 07.10.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v\nBanskej Bystrici sp.zn.4To/95/2015 vo výroku o treste a vzhľadom na túto skutočnosť bol žalobca dňa\n20.01.2022 prepustený z výkonu trestu odňatia slobody. Do vykonania celého nezákonne uloženého\ntrestu odňatia slobody zostávalo 10 dní.\n2.4 Žalobca zdôraznil, že k náprave protiprávneho stavu nedošlo ani pri prvom ani pri druhom pokuse\nžalobcu ho zvrátiť v rámci rozhodovania súdov o mimoriadnych opravných prostriedkoch, čím sa stav\nnezákonného pozbavenia slobody žalobca predlžoval.\n2.5 Rozsudkom zo dňa 19.08.2022 sp.zn.1T/47/2015, právoplatným 06.09.2022, Okresný súd Zvolen\nv obnovenom konaní uznal žalobcu vinným v bode 1. až 5. zo spáchania zločinu krádeže podľa §212\nods. 1,3 písm. b), ods. 4 písm. b) Trestného zákona, v bode 1. aj zo spáchania prečinu porušovania\ndomovej slobody podľa §194 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený úhrnný a súhrnný trest\nodňatia slobody vo výmere 39 mesiacov a 20 dní. Súčasne zrušil výrok o treste z trestného rozkazu\nOkresného súdu Banská Bystrica sp.zn.4T/76/2016 zo dňa 29.09.2015 právoplatného 12.11.2015.\nUznesením z 27.03.2023 sp.zn.1T/47/2015 Okresný súd Zvolen podľa §414 ods. 1 Trestného poriadku\nžalobcovi započítal do úhrnného a súhrnného trestu odňatia slobody vo výmere 39 mesiacov a 20 dní\nnepodmienečne celý vykonaný trest odňatia slobody od 30.05.2016 do 30.09.2018 uložený mu trestným\nrozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn.4T/76 2016 zo dňa 29.09.2015.\n2.6 Pôvodne žalobca nesprávne vykonával tresty od 30.05.2016 do 30.09.2018, trest odňatia slobody vo\nvýmere 28 mesiacov uložený trestným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica a od 30.09.2018 do\n20.01.2022 trest odňatia slobody vo výmere 40 mesiacov uložený rozsudkom Okresného súdu Zvolen,\nteda spolu vykonal trest odňatia slobody vo výmere 67 mesiacov a 20 dní. Rozdiel medzi žalobcom\nvykonaným trestom odňatia slobody na základe zrušeného/nezákonného rozsudku a miernejším trestom\nodňatia slobody uloženým v ďalšom konaní predstavuje 851 dní (28 mesiacov, a to za obdobie\n21.09.2019 až 31.12.2019, január až december 2020, januára až december 2021 a od 01.01.2022 do\n19.01.2022).\n2.7 Z oznámenia o výsledku predbežného prerokovania nároku zo dňa 16.02.2024 vyplýva, že\nMinisterstvo spravodlivosti SR ako orgán konajúci v mene štátu sa žalobcovi ospravedlnilo, hoci k tomuto\noznámeniu sa v spore stavalo vyhýbavo a spochybnilo existenciu dôvodov pre ospravedlnenie. Súd prvej\ninštancie postup ministerstva správne posúdil ako účelový (bod 45. odôvodnenia rozsudku). Žalobcovi\nsa tak za pochybenie súdov nedostalo ani len riadneho ospravedlnenia. Pre prípad, že by súd vec posúdil\ntak, že sa jedná o ospravedlnenie (napriek neskoršej argumentáciu ministerstva) túto formu satisfakcie\npovažuje žalobca za nedostatočnú - neúmernú intenzite zásahu do osobnostných práv žalobcu.\n2.8 Odvolateľ ďalej poukázal na to, že právo na život a právo na osobnú slobodu sú svojím obsahom\nnajvýznamnejšími osobnostnými právami, čo vyplýva aj z textu Ústavy, že osobná sloboda sa zaručuje.\nPod osobnou slobodou je možné rozumieť voľný, ničím neobmedzený pohyb človeka, ktorý sa môže\npodľa vlastného rozhodnutia zdržiavať na určitom mieste alebo slobodne z tohto miesta odísť. Opakom\nosobnej slobody je obmedzenie osobnej slobody alebo pozbavenie osobnej slobody.\n2.8.1 V dôsledku nesprávnych rozhodnutí súdov odvolateľ strávil 851 dní pozbavený slobody v Ústave na\nvýkon trestu odňatia slobody v Banskej Bystrici so stredným stupňom stráženia. Základná argumentácia\nžalobcu v spore spočívala v tom, že bol obmedzený vo svojom pohybe, v kontakte s blízkymi a známymi.\n2.9 Odvolateľ poukázal na §4 ods. 1,2,3 zákona č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody s tým,\nže počas výkonu trestu je odsúdený povinný podrobiť sa obmedzeniam tých základných práv a slobôd,\nktorých výkon by bol v rozpore s účelom výkonu trestu, alebo ktoré sa nemôžu vzhľadom na výkon trestu\nuplatniť. Odsúdený je obmedzený najmä v práve na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia, slobode\npohybu a pobytu, zachovaní listového tajomstva a tajomstva dopravovaných správ a iných písomností, v\npráve slobodnej voľby povolania a v práve na nakladanie s vecami osobnej potreby. Počas výkonu trestu\nodsúdený nemá právo na štrajk, slobodne sa zhromažďovať a združovať v spolkoch, v spoločnostiach\nalebo iných združeniach, zakladať odborové organizácie a združovať sa v nich, slobodne si vybrať lekára\na zdravotnícke zariadenie. Odsúdený nemôže vo výkone trestu zakladať politické strany a politické\nhnutia a združovať sa v nich a nemôže vykonávať volené a iné verejné funkcie. Výkon práva odosielať\na prijímať korešpondenciu, balíky a poukazy poštového platobného styku počas výkonu trestu odňatia\nslobody odsúdeného, zabezpečuje v jeho mene ústav.\n2.9.1 Zákon o výkone trestu odňatia slobody demonštratívne vymenúva základné práva a slobody, na\nktorých je odsúdený obmedzený. V ústave so stredným stupňom stráženia podľa §13 zákona o výkone\ntrestu odňatia slobody sa spravidla odsúdení uzamykajú v ubytovniach; v odôvodnených prípadoch\nmôže riaditeľ ústavu nariadiť aj uzamykanie ciel alebo izieb, odsúdení sa mimo ubytovňu pohybujú pod\n\ndohľadom príslušníka zboru, odsúdení sa zaraďujú do práce na pracoviskách v ústave alebo mimo neho\na odsúdeným sa voľný pohyb mimo ústavu nepovoľuje.\n2.9.2 Jednotlivé aspekty výkonu trestu okrem iného zákon o výkone trestu odňatia slobody upravuje tak,\nže odsúdení majú obmedzené návštevy, telefonáty ako aj ostatný kontakt s vonkajším svetom, majú\nobmedzenú korešpondenciu, prijímanie balíkov, používanie telefónu, obmedzené právo na nakladanie\ns financiami, na zdravotnú starostlivosť a sú povinní podriadiť sa ústavnému poriadku príslušného\nústavu.\n2.10 Odvolateľ bol nedobrovoľne po dobu 851 dní uzamykaný v ubytovni v ústave na výkon trestu odňatia\nslobody, mimo ubytovne sa mal možnosť pohybovať len pod dohľadom, mimo ústav sa pohybovať\nnemohol. Návštevy, telefonáty ako aj ostatný kontakt s vonkajším svetom mal obmedzený, bol povinný\npodriadiť sa ústavnému poriadku. Všetky tieto skutočnosti bez ďalšieho vyplývajú zo zákona o výkone\ntrestu odňatia slobody. Odvolateľ tak preukázal, že bol obmedzený vo svojom pohybe, v kontakte s\nblízkymi a známymi, preukázal rozsah a intenzitu zásahu do osobnostných práv.\n2.11 Odvolateľ pripustil, že protiprávneho konania sa nedopustil prvýkrát, v minulosti sa ho dopúšťal\nopakovane. Väzby na rodinu žalobca nepochybne vytvorené má, hoci tie sú jeho trestnou činnosťou\npoznačené a ich kvalita nezodpovedá kvalite väzieb bezúhonného človeka. To ale neznamená, že\nnemá právo na spravodlivé odškodnenie, ktorého podklad tvorí neoprávnený zásah do osobnej slobody.\nŽalobca má právo na odškodnenie ako v prípade, kedy by sa mohol tešiť garanciám čl. 5 Dohovoru\n(kedy by pre neho obmedzenie zo zákona o výkone trestu odňatia slobody neplatili).\n2.12 Pri stanovení výšky náhrady za jeden deň vykonaného trestu sa v rozhodovacej praxi objavujú\nrôzne stanoviská súdov. Zopakoval svoje tvrdenie zo žaloby a dal do pozornosti rozsudok Najvyššieho\nsúdu ČR sp.zn.30Cdo/2357/2010, ktorý považuje za významný z dôvodu, že zákonná úprava Českej a\nSlovenskej republiky je blízka, vychádza z rovnakých prameňov, pričom predmetný rozsudok porovnáva\nprístupy aj iných štátov viazaných Dohovorom v otázke stanovenia formy a výšky odškodnenia podľa čl.\n5 Dohovoru. Najvyšší súd ČR v rozsudku rozoberá judikatúru ESĽP. Túto podrobne odvolateľ uviedol\nvo svojom odvolaní.\n2.13 Žalobca sa v spore domáha odškodnenia vo výške 30,- Eur za každý deň protiprávne strávený\nvo výkone trestu na podklade nezákonného (zrušeného) rozhodnutia. K tejto sume dospel najmä\nporovnaním nákladov a porovnaním hodnoty peňazí v roku 2010, resp. 2017 (v čase pred súdnymi\nrozhodnutiami) oproti súčasnosti.\n2.13.1 Len od roku 2020 do roku 2023 bola miera inflácie meraná indexom spotrebiteľským nasledovná\n2020 - 1,9%, 2021 - 3,2%, 2022 - 12,8% a 2023 - 10,5%. Odškodnenie vo výške 30,- Eur za deň\nprotiprávne strávený vo výkone trestu odňatia slobody je podľa názoru žalobcu minimum v príčinnej\nsúvislosti s obmedzeniami osobnostných práv, ktoré sú s výkonom trestu spojené. Žalobca si teda\nuplatňuje nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 25.530,- Eur (851 dní x 30,- Eur).\n2.14 V ďalšom žalobca poukázal v odvolaní na zrejmé nedostatky v zisťovaní skutkového stavu súdom\nprvej inštancie. Okresný súd analyzoval skutkovú argumentáciu žalobcu o priebehu návštev vo výkone\ntrestu odňatia slobody o komunikácii žalobcu s vonkajším svetom počas výkonu trestu a dospel k\nzáveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal príčinnú súvislosť medzi výkonom trestu\na zhoršením vzťahov v rodine, nepreukázal, že výkon trestu bol pre neho psychickou traumou (body\n57. až 68. rozsudku).\n2.14.1 Okresný súd však vôbec nezobral do úvahy zrejmé skutočnosti, a to, že žalobca bol po dobu 851\ndní uzamykaný v ubytovni v ústave na výkon trestu odňatia slobody, mimo ubytovne sa mal možnosť\npohybovať len pod dohľadom, mimo ústav sa pohybovať nemohol, resp. že návštevy, telefonáty ako aj\nostatný kontakt s vonkajším svetom mal obmedzený, bol povinný podriadiť sa ústavnému poriadku. Súd\nprvej inštancie vôbec nevzal do úvahy, že priamo použitím ustanovení zákona o výkone trestu odňatia\nslobody bolo zasiahnuté do práva žalobcu na slobodu, že právne pojmy „slobodný“ a „byť pozbavený\nslobody“ sú protiklady, že je medzi nimi rozdiel, ktorý nevedno prečo súd prvej inštancie dostatočne\nnevnímal. Okresný súd nezohľadnil, že v prípade žalobcu išlo o zrejmý justičný omyl, že žalobca bol\npo dobu 851 dní pozbavený slobody, opakovane žiadal o nápravu, ktorej sa nedomohol, resp. kvôli\nnečinnosti súdov sa domohol príliš neskoro.\n2.15 Záver súdu prvej inštancie o neunesení dôkazného bremena a nepreukázaní ujmy v príčinnej\nsúvislosti s justičným omylom, v dôsledku ktorého bol žalobca po dobu 851 dní pozbavený slobody,\nje tak už na prvý pohľad nesprávny, odporujúci elementárnej logike. Aj bez odborných znalostí alebo\nvedeckých poznatkov musí byť súdu zrejmé, že režim výkonu trestu odňatia slobody spôsobuje značnú\nnepohodu a je psychickou traumou ako to tvrdil žalobca. O to viac, ak je výkon trestu nedôvodný.\n2.16 Žalobca vyjadril názor podľa neho súladný s judikatúrou ESĽP, že k ujme bez ďalšieho dochádza\nuž samotným pozbavením osobnej slobody, pretože týmto momentom je osoba pozbavená slobody\n\nnútená prispôsobiť sa režimu výkonu trestu, s čím bez ďalšieho sú spojené obmedzenia vyplývajúce z\npríslušných zákonov.\n2.17 Vzhľadom na nedostatky v zisťovaní skutkového stavu správne potom nemôže byť ani právne\nposúdenie veci súdom prvej inštancie. Žalovaný nárok vyplýva z čl. 5 Dohovoru ako priamo\naplikovateľného ustanovenia. V otázke, aký vplyv majú ustanovenia Dohovoru a na Dohovor vzťahujúca\nsa judikatúra ESĽP opakovane zaujal postoj Ústavný súd SR, napr. náleze sp.zn. I.ÚS 239/04. Súd\nprvej inštancie napriek nedostatkom v zisťovaní skutkového stavu použil výklad vnútroštátnych noriem,\nnajmä §17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., ktorý nie je konformný s rozhodovacou praxou ESĽP. Súd\nrozhodujúce skutočnosti právne posúdil príliš reštriktívne miesto toho, aby sa pokúsil skutočne zmierniť\nnásledky justičného omylu súdov.\n2.17.1 Nesprávne právne posúdenie veci je dané aj tým, že súd prvej inštancie postupoval tak, akoby\nišlo o náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím podľa §5 a §6 zákona č. 514/2003 Z.z.,\nčomu zodpovedajú aj odkazy na judikatúru, konkrétne na rozsudok Najvyššieho súdu SR ako aj na\nrozsudky Krajského súdu v Bratislave. Ani v jednej z týchto vecí sa však nejednalo o prípad nedôvodného\nzásahu do osobnej slobody, išlo o prípady nedôvodne vedeného trestného stíhania a tvrdenej ujmy,\nktorá dotknutým osobám vznikla vedením takéhoto stíhania.\n2.17.2 Vec žalobcu je iná v tom, že jeho nárok vyplýva z §8 zákona č. 514/2003 Z.z., obmedzenie\nslobody žalobcu v trvaní 851 dní, obmedzenie v pohybe, v kontakte s blízkymi a známymi, toto\nvšetko sú preukázané skutočnosti. Preukázaný zásah do osobnostných práv žalobcu ďaleko prekračuje\ntvrdený zásah do osobnostných práv osôb v konaniach pred Najvyšším súdom SR a Krajským súdom\nv Bratislave. V naznačenom smere sa súd prvej inštancie dopustil omylu v aplikácii práva a vec\nnesprávne právne posúdil.\n2.18 V súvislosti s nedostatkami týkajúcimi sa zisťovania skutkového stavu a právneho posúdenia veci\npoukázal žalobca aj na nepreskúmateľnosť rozsudku súdu prvej inštancie, čo má za následok porušenie\npráva žalobcu na spravodlivý proces, pretože rozsudok nedáva odpovede na všetky relevantné otázky\nkonania. Pochybenie takéhoto charakteru nemožno následne konvalidovať v rámci ďalšieho konania,\nnapr. pred odvolacím súdom, ktorý pri rozhodovaní o opravnom prostriedku ako nadriadený orgán\nnemôže suplovať a v celom rozsahu dopĺňať odôvodnenie, na ktorom je postavené rozhodnutie súdu\nprvej inštancie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nespĺňajúce elementárne náležitosti požadované\nzákonom, nemožno posúdiť po vecnej stránke práve kvôli nedostatočnosti odôvodnenia. Navrhol\nodvolaniu vyhovieť a priznať žalobcovi náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania.\n3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná a považujúc napadnutý rozsudok za vecne správny, riadne\nodôvodnený a zákonný, ho navrhla v zmysle §387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdiť. Odvolanie\nžalobcu neobsahuje žiadne dôvody, relevantne spochybňujúce závery prijaté súdom prvej inštancie.\n3.1 Odvolací dôvod podľa §365 ods. 1 písm. b/ C.s.p. nie je daný, pretože okresný súd rozsiahlo\na zrozumiteľne vysvetlil úvahy, vedúce ho k jeho skutkovým záverom a právnemu posúdeniu veci. Veľmi\npodrobne uviedol, z akých konkrétnych dôkazov vychádzal (bod 46 až 84 rozsudku), a k akým skutkovým\nzisteniam na základe vykonaného dokazovania dospel. Následne uviedol, aké prípadné iné dôkazy by\nteoreticky mohli byť spôsobilé podporiť žalobcu v preukazovaní jeho skutkových tvrdení (bod 60 až 61).\n3.2 V rámci právneho posúdenia veci okresný súd veľmi jasne a zrozumiteľne uviedol, podľa akých\nprávnych predpisov vec posúdil, a ktoré ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z. aplikoval. Rozsudok\nsúdu prvej inštancie spĺňa kritériá riadneho odôvodnenia podľa §220 ods. 2 C.s.p. Žalobca v podanom\nodvolaní ani bližšie nešpecifikoval, ktoré konkrétne hľadiská skutkových zistení a právneho posúdenia\nveci považuje v rámci napadnutého rozsudku za nepreskúmateľné. V tomto smere žalovaná poukázala\nna ustálenú judikatúru dovolacieho súdu, z ktorej vyplýva, že za porušenie práva na spravodlivé súdne\nkonanie nemožno považovať to, že všeobecné súdy neodôvodnili svoje rozhodnutie podľa predstáv\ndovolateľa (napríklad sp.zn.2Cdo/12/2019, 5Cdo/157/2018); rovnako poukázala aj na rozhodnutia\nÚstavného súdu Slovenskej republiky (spisová značka IV. ÚS 252/04, I.ÚS 50/04).\n3.3 K odvolaciemu dôvodu podľa §365 ods. 1 písm. f/ C.s.p. žalovaná uviedla, že neobstojí ani námietka\nžalobcu o nedostatku skutkových zistení prvoinštančného súdu. Žalobca nepochopiteľným spôsobom\nvyčíta súdu prvej inštancie, že sa venoval dokazovaniu a objasňovanie skutkových tvrdení, s ktorými\nv rámci podanej žaloby a následných písomných podaní prišiel sám žalobca. V odvolaní sa však venuje\nv zásade len všeobecným tvrdeniam o prezumovaných následkoch výkonu trestu, ku ktorým sa vyjadruje\naž teraz.\n3.3.1 Vo vzťahu k osobe samotného žalobcu je podľa názoru žalovanej existencia prezumovaných\ndopadov výkonu trestu a priori vylúčená. Žalobcovi bolo uložených celkovo 20 trestov prevažne\nza spáchanie trestných činov proti majetku, ale aj trestných činov proti poriadku vo verejných veciach\n\nči trestných činov proti slobode a ľudskej dôstojnosti, pričom v jednom prípade došlo k odpusteniu trestu\namnestiou, v troch prípadoch bol žalobcovi uložený podmienečný trest odňatia slobody, v jedenástich\nprípadoch bol žalobcovi uložený nepodmienečný trest odňatia slobody a v piatich prípadoch došlo\nk upusteniu od uloženia trestu. Žalobcovi tak boli pred vydaním rozhodnutia o treste uložené celkovo\nnepodmienečné tresty odňatia slobody vo výmere viac ako 13 rokov. Žalobca vykonal trest odňatia\nslobody v obdobiach od 05.03.2000 do 05.09.2002; od 19.09.2007 do 10.04.2008; od 23.08.2009\ndo 25.07.2013; od 26.08.2014 do 20.01.2022 a od 07.07.2022 (z toho výkon väzby od 07.07.2022\ndo 08.09.2022) do 07.11.2022. Ešte aj v čase predbežného prerokovania a následného súdneho\nkonania žalobca vykonával trest odňatia slobody v ústave na výkon trestu odňatia slobody Banská\nBystrica - Kráľová.\n3.4 Žalovaná má za to, že okresný súd v dostatočnej miere z predložených dôkazov zistil skutkový stav,\npotrebný pre rozhodnutie vo veci a objasnil, ktoré dôkazy vykonal, ktoré sa rozhodol a z akých dôvodov\nnevykonať. Konanie o náhradu škody v zmysle zákona č.514/2003 Z.z. je typickým sporovým konaním,\nna ktoré sa vzťahuje aj zásada kontradiktórnosti, zakotvená v článku 8 Civilného sporového poriadku.\nV zmysle tejto zásady sú strany sporu povinné označiť skutkové tvrdenia, dôležité pre rozhodnutie vo\nveci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, pričom dôkazné bremeno zaťažuje žalujúcu stranu. Poukázala\nna rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.z. 3Cdo/2/2016 zo dňa 11.04.2017.\n3.5 Poukázala na to, že hoci žalobca v odvolaní uvádza, že jeho základná argumentácia spočívala\nv tom, že bol obmedzený vo svojom pohybe, v kontakte s blízkymi a známymi, z vykonaných\ndôkazov inými ako len výpovede žalobcu však takéto skutočnosti spoľahlivo preukázané neboli. Žalobca\nsúdu nepredložil žiadne relevantné dôkazy ohľadom jeho tvrdenia o naštrbení jeho väzieb s jeho\nmaloletou dcérou a o ich citovom pute. Žalobca napokon až na pojednávaní dňa 23.05.2025 vzniesol\nnávrh na vykonanie výsluchu jeho dcéry, ktorý okresný súd správne vyhodnotil ako oneskorene\npodaný, pretože žalobca (kvalifikovane právne zastúpený) bol opakovane poučený súdom o sudcovskej\nkoncentrácii konania, ale napriek tomu zjavne nemal záujem navrhnúť dokazovanie výsluchom tejto\nosoby, ktorá by mohla prispieť k preukázaniu tvrdení žalobcu. Rovnako žalobca napriek svojim tvrdeniam\nv písomnom vyjadrení zo dňa 21.03.2025 nenavrhol vypočuť jeho vtedajšiu družku G. H., ktorá je\naj matkou jeho dcéry, ale aktuálnu družku I. J., s ktorou sa spoznal podľa jeho vlastných slov až niekedy\nv máji roku 2022.\n3.5.1 Žalobca teda navrhol vypočuť v konaní pred súdom osobu, ktorej výsluch nie je žiadnym spôsobom\nschopný relevantne preukázať vznik nemajetkovej ujmy u žalobcu v posudzovanom období rokov\n2015 až 2022. Okresný súd správne konštatoval, že žalobca nepreukázal, že by v jeho osobnej\nsfére, súkromnom a rodinnom živote vznikla práve v rozhodnom období nemajetková ujma. Samotný\nžalobca v podanom odvolaní oslabuje príčinnú súvislosť potenciálnej imateriálnej ujmy k namietanému\nzásahu konštatovaním, že väzby na rodinu žalobca nepochybne vytvorené má, hoci tie sú jeho trestnou\nčinnosťou poznačené a ich kvalita nezodpovedá kvalite väzieb bezúhonného človeka.\n3.6 K odvolaciemu dôvodu podľa §365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. žalovaný uviedol, že žalobca nedôvodne\nnamieta nesprávne právne posúdenie veci okresným súdom, keď vychádzal z titulu nezákonného\nrozhodnutia podľa §5 a §6 zákona č.514/2003 Z.z. namiesto §8 uvedeného zákona.\n3.6.1 K otázke existencie titulu a danosti základu nároku vo veci žalobcu žalovaná zotrvala na svojich\nvyjadreniach, v zmysle ktorých ani jedno ustanovenie upravujúce zodpovednosť za škodu spôsobenú\nrozhodnutím o treste nepokrýva skutkovú situáciu, ktorá nastala vo veci žalobcu a zároveň na vec\nžalobcu nemožno aplikovať ani iné ustanovenie zákona. Žalobca nepreukázal splnenie podmienok\nupravených v §8 citovaného zákona na prijatie záveru o existencii nezákonného zásahu orgánu verejnej\nmoci v podobe rozhodnutia o treste. Súčasne ale poukázala na to, že s poukazom na §359 C.s.p. nie\nje oprávnenou osobou namietať právne posúdenie veci okresným súdom, hoci ho nepovažuje v tejto\nparciálnej otázke za správne.\n3.6.2 S ohľadom na skutkové zistenia a vykonané dokazovanie vo veci je však podľa názoru žalovanej\npre celkový výsledok sporu v zásade irelevantné, či by okresný súd posúdil vec žalobcu optikou\ntitulu nezákonného rozhodnutia podľa §5 a §6 alebo titulom rozhodnutia o treste podľa §8 zákona\nč.514/2003 Z.z.. Pokiaľ by aj súd dospel k názoru, že základ nároku je daný, čo žalovaná od začiatku\nrozporuje, nedošlo k naplneniu ostatných dvoch podmienok, potrebných pre procesný úspech žalobcu\na to preukázanie vzniku imateriálnej ujmy ako aj príčinnej súvislosti s namietaným zásahom.\n3.7 Na námietku žalobcu k odkazu okresného súdu na judikatúru najvyššieho súdu či rozsudky Krajského\nsúdu v Bratislave s tvrdením, že tieto rozhodnutia sa týkali titulu nezákonného rozhodnutia a nie sú\naplikovateľné na prípad žalobcu žalovaná poukázala len na skutočnosť, že okresný súd tieto rozhodnutia\npoužil výlučne na podporu záverov o povinnosti žalobcu v konaní pred súdom vznik nemajetkovej ujmy\nnielen tvrdiť, ale aj preukázať.\n\n3.8 Rovnako nesúhlasila s odkazom žalobcu na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn.\n30Cdo/2357/2010, pretože toto rozhodnutie sa vzťahuje na prípady obmedzenia osobnej slobody\nväzbou v prípade neskoršieho oslobodenia spod obžaloby, pričom žalobca spod obžaloby oslobodený\nnebol.\n3.9 Žalovaná zdôraznila, že žalobcovi nespochybniteľne bola poskytnutá náhrada nemajetkovej ujmy\nv podobe ospravedlnenia a pre poskytnutie peňažnej náhrady neexistoval nielen zákonný podklad\npodobe nezákonného zásahu v zmysle §8 zákona č.514/2003 Z.z., z ktorého dôvodu k takémuto postupu\nnepristúpilo už v rámci predbežného prerokovania ani Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,\nale napokon ani skutkový podklad podporený relevantnými dôkazmi, v zmysle ktorého by bolo možné\nkonštatovať, že žalobcovi vznikla v príčinnej súvislosti so zásahom nemajetková ujma, ktorú je potrebné\nsaturovať v peniazoch.\n4. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej označil svoj spor za spor o elementárnu spravodlivosť,\npretože na osobnej slobode bol v rozpore so zákonom obmedzený po dobu 851 dní. Právny základ\nnároku žalobcu vyplýva priamo z ustanovení Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\nŽalobou podanou riadne a včas sa v tomto konaní domáha odškodnenia za ujmu, ktorá mu nepochybne\nvznikla; požaduje odškodnenie 30 Eur na každý deň strávený v obmedzení na osobnej slobode v rozpore\nso zákonom; pre prípad, že by žalobca doposiaľ žil príkladne, mal rodinu, pokiaľ by zastával významné\npostavenie v spoločnosti, žiadal by odškodniť vyššou sumou. Z ustanovení zákona o výkone trestu\nodňatia slobody vyplýva rozsah zásahu do osobnej slobody a iných práv a základných slobôd žalobcu.\nJe potrebné vnímať rozdiel medzi stavom osobnej slobody a stavom obmedzenia na osobnej slobode.\n5. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.\n6.\nKrajský súd, ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa §34 C.s.p., preskúmal vec\nbez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §385 ods.1 C.s.p. z dôvodov vymedzených v\nodvolaní podľa §380 ods.1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie podľa §389 ods.1 písm. b) a c) C.s.p.\nzrušil a vec vrátil podľa §391 ods.1 C.s.p. súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n7. Podľa §389 ods.1 písm. b),c) C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd\nnesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v\ntakej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť\nv konaní pred odvolacím súdom. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej\ninštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je\núčelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.\n8. Civilný sporový poriadok umožňuje odvolanie okrem iného odôvodniť tým, že súd prvej inštancie\ndospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, kedy ide o vadu skutkovú,\nktorá môže byť dôvodom odvolania; ide o nesprávny postup súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov\ndokazovania, pričom súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, prípadne neprihliadol\nna skutočnosti, ktoré boli preukázané (§365 ods.1 písm. f) C.s.p.) a že rozhodnutie súdu prvej inštancie\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, kedy ide o hmotnoprávnu vadu rozhodnutia, ktorá\npredstavuje mylné použitie právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú\nna skutkový stav nemožno použiť (§365 ods.1 písm. h) C.s.p.). K právnemu posúdeniu Najvyšší súd\nSlovenskej republiky v uznesení sp.zn. 1Cdo/222/2009 zo dňa 26.02.2020 uviedol, že ide o činnosť\nsúdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na\nzistený skutkový stav; nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu\npod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké\nvyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom,\nže súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne\ninterpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne\naplikoval (z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2MCdo/4/2009).\n8.1 V prejednávanej veci odvolateľ uplatnil odvolacie dôvody podľa §365 ods.1 písm. b), f) a h) C.s.p..\n9.\nPreskúmaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a obsahu súdneho spisu odvolací\nsúd zistil, že žalobca sa podanou žalobou domáhal náhrady škody od štátu. Trestným rozkazom\nOkresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 4T/76/2015 zo dňa 29.09.2015, právoplatným 12.11.2015 bol\nodsúdený k úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 28 mesiacov. Rozsudkom Okresného súdu\n\nZvolen sp.zn. 1T/47/2015 zo dňa 07.10.2015, právoplatným dňa 09.03.2016 v spojení s uznesením\nKrajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 4To/95/2015 zo dňa 09.03.2016 bol žalobca odsúdený\nk úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 40 mesiacov. Návrh žalobcu na povolenie obnovy konania\n1T/47/2015 Okresný súd Zvolen uznesením sp.zn.3Nt/20/2019 v spojení s uznesením Krajského súdu\nv Banskej Bystrici sp.zn. 3Tos/3/2020 zamietol; druhý návrh na povolenie obnovy konania 1T/47/2015\nOkresný súd Zvolen uznesením 2Nt/2/2021 tiež zamietol, ale krajský súd toto rozhodnutie zrušil a\nvec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, na základe čoho Okresný súd Zvolen uznesením\n2Nt/2/2021 zo dňa 14.01.2022 povolil obnovu trestného konania a zrušil rozsudok Okresného súdu\nZvolen sp.zn.1T/47/2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 4To/95/2015\nvo výroku o treste, zároveň zrušil aj výrok o treste z trestného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica\n4T/76/2015 a súčasne uznal žalobcu vinným zo spáchania zločinu krádeže a zo spáchania prečinu\nporušovania domovej slobody, za čo mu uložil úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 39\nmesiacov a 20 dní, pričom celý uvedený trest mu započítal do úhrnného a súhrnného trestu odňatia\nslobody; žalobca bol dňa 20.01.2022 prepustený z výkonu trestu odňatia slobody. Žalobca tak nesprávne\nvykonával od 30.05.2016 do 30.09.2018 trest odňatia slobody vo výmere 28 mesiacov uložený trestným\nrozkazom a od 30.09.2018 do 20.01.2022 trest odňatia slobody vo výmere 40 mesiacov uložený\nrozsudkom Okresného súdu Zvolen 1T/47/2015. Rozdiel medzi žalobcom vykonaným trestom odňatia\nslobody na základe zrušeného rozsudku 1T/47/2015 a miernejším trestom odňatia slobody uloženým v\nobnovenom konaní predstavuje 851 dní, t.j. 28 mesiacov.\n9.1 Žalobca listom, adresovaným Ministerstvu spravodlivosti SR zo dňa 15.08.2023 požiadal v súlade\ns §15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o predbežné prerokovanie jeho nároku; listom z 16.02.2024 mu\nbolo oznámené, že vydaním rozsudku Okresného súdu Zvolen 1T/47/2015 došlo k vydaniu rozhodnutia\no treste podľa §8 zákona č.514/2003 Z.z., čím došlo ku zásahu do práv žalobcu, za čo sa mu žalovaný\nospravedlnil.\n9.2 V spise sú žurnalizované listinné dôkazy - Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu\nškody spôsobenej rozhodnutím o treste (č.l.13), Trestný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica\nsp.zn. 4T/76/2015 (č.l.16), Rozsudok Okresného súdu Zvolen sp.zn. 1T/47/2015 (č.l.21), Opravné\nuznesenie sp.zn. 1T/47/2015 (č.l.20), Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Tdo/62/2017 (č.l.26),\nUznesenie Okresného súdu Zvolen sp.zn. 3Nt/20/2019 (č.l.30), Uznesenie Krajského súdu v Banskej\nBystrici sp.zn. 3Tos/3/2020 (č.l.31), Oznámenie o výsledku predbežného prerokovania nároku (č.l.8),\nUznesenie Okresného súdu Zvolen sp.zn. 2Nt/2/2021 (č.l.33), Uznesenie Krajského súdu v Banskej\nBystrici sp.zn. 5Tos/90/2021 (č.l.34), Uznesenie Okresného súdu Zvolen sp.zn. 2Nt/2/2021 (č.l.37),\nRozsudok Okresného súdu Zvolen sp.zn. 1T/47/2015 (č.l.38 PV), Uznesenie Okresného súdu Zvolen\nsp.zn. 1T/47/2015 (č.l.42 PV).\n9.3 Okresný súd rozhodol vo veci odvolaním napadnutým rozsudkom.\n10. Odvolanie žalobcu je dôvodné.\n10.1 V prvom rade krajský súd odkazuje na právnu úpravu o zodpovednosti za škodu spôsobenú\npri výkone verejnej moci, najmä na ustanovenie §8 ods.2 zákona č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého\nprávo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o treste má ten, kto bol v ďalšom konaní odsúdený\nna miernejší trest, než ktorý na ňom bol vykonaný na základe zrušeného rozsudku; na účely tohto\nzákona sa trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu nepovažuje za miernejší trest\nnež nepodmienečný trest odňatia slobody. Náhrada škody patrí len v rozsahu rozdielu medzi trestom\nvykonaným na základe zrušeného rozsudku a trestom uloženým rozsudkom.\n10.2 Najvyšší súd SR v uznesení sp.zn. 2Cdo/154/2022 zo dňa 24.01.2024 uviedol, že „Trestné stíhanie\na v rámci neho aj prípadný výkon väzby predstavujú vážny zásah do osobnej slobody jednotlivca a\nvyvolávajú i ďalšie negatívne dopady na jeho osobný život a životný osud. Zasahujú do súkromného\nživota jednotlivca, do jeho cti a dobrej povesti, preto sú spôsobilé, okrem porušenia práva na osobnú\nslobodu garantovaného čl. 17 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, obmedziť či porušiť aj jeho právo\nna rešpektovanie a ochranu súkromného a rodinného života, dôstojnosti, osobnej cti a dobrej povesti\ntak, ako to zaručuje čl. 19 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky. Je teda nepochybné, že trestné\nstíhanie, výkon väzby, prípadne výkon uloženého trestu, ktoré boli realizované v rozpore so zákonom,\nresp. ústavným poriadkom, sú spôsobilé vyvolať vedľa vzniku materiálnej škody aj vznik nemateriálnej\nujmy vo sfére osobnostných práv.“\n10.2.1 Trestné stíhanie a výkon trestu tak zasahujú do súkromného života jednotlivca, do jeho cti a\ndobrej povesti, teda sú rovnako spôsobilé vedľa porušenia práva na osobnú slobodu, obmedziť či porušiť\nprávo jednotlivca na rešpektovanie a ochranu jeho súkromného a rodinného života, dôstojnosti, osobnej\ncti a dobrej povesti. Je teda nepochybné, že trestné stíhanie, poprípade výkon uloženého trestu, ktoré\n\nboli realizované v rozpore so zákonom, sú spôsobilé vyvolať vedľa vzniku materiálnej škody aj vznik\nnemajetkovej ujmy (pozri nález Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. I.ÚS 85/04).\n10.2.2 Pre úplnosť dovolací súd poukazuje aj na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Českej republiky,\nktorý vo svojich rozhodnutiach formuloval presvedčenie, že trestné stíhanie a z neho vzniknutý trest\npredstavujú vážny zásah do osobnej slobody jednotlivca a vyvolávajú aj ďalšie negatívne dôsledky pre\nosobný život a životný osud jednotlivca (napr. nález Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. IV. ÚS\n335/05).\n10.2.3 V zmysle vyššie uvedeného teda ako nesprávne treba vyhodnotiť rozhodnutie odvolacieho súdu,\nktorý konštatoval, že nezákonné väznenie nemožno považovať bez ďalšieho, za také neoprávnené\nkonanie, v dôsledku ktorého by žalobcovi prináležal nárok na peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy,\npričom len tvrdenie žalobcu o znížení ľudskej dôstojnosti a nervovom vypätí považoval odvolací súd za\nnepostačujúce pre priznanie nemajetkovej ujmy“.\n11. Okresný súd teda dospel k nesprávnemu záveru, že žalobca si nesplnil svoju základnú povinnosť\ntvrdenia a preukázania ohľadne nároku z titulu nemajetkovej ujmy, preto nenašiel žiadnu príčinnú\nsúvislosť medzi existujúcimi rodinnými a sociálnymi problémami žalobcu a jeho odsúdením a výkonom\ntrestu odňatia slobody. Žalobca predložil i.a. trestné rozhodnutia. Súd prvej inštancie uzavrel, že sa\nstotožnil s tvrdením žalobcu, keď mal v konaní zo súdnych rozhodnutí, ako aj z Oznámenia vydaného\nsamotnou žalovanou za preukázané, a vo veci ani nebolo sporným, že k porušeniu práv žalobcu\ndošlo - prvý predpoklad vzniku nemajetkovej ujmy na strane žalobcu, t.j. existencia nezákonného\nrozhodnutia súdu, na základe ktorého bol žalobca vo výkone trestu odňatia slobody, bol v konaní\npreukázaný (bod 79 odôvodnenia rozsudku). Mal však za to, že v danej veci jednoznačne absentoval\ndruhý predpoklad zodpovednosti za škodu - preukázanie existencie vzniku samotnej škody na strane\nžalobcu, ktorú preukázanú nemal, a preto ani nepristúpil k posudzovaniu existencie príčinnej súvislosti\nmedzi nezákonným rozhodnutím a škodou, nesúhlasiac s názorom žalobcu, že zodpovednosť za\nškodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je zákonom koncipovaná ako zodpovednosť objektívna, čo\nznamená, že zo strany oprávneného subjektu (poškodeného) nie je potrebné preukazovať zavinenie\nvo forme úmyslu alebo nedbanlivosti ale stačí preukázať, že škoda je výsledkom činnosti príslušného\norgánu (tzv. zodpovednosť za výsledok).\n11.1 Záver súdu prvej inštancie je nesprávny; okresný súd dospel zo zisteného skutkového stavu\nk nesprávnym skutkovým záverom a tým aj k nesprávnym záverom právnym.\n11.2 Zo žaloby aj z celého obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že žalobca bol odsúdený trestným\nrozkazom k úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 28 mesiacov a rozsudkom k úhrnnému\ntrestu odňatia slobody vo výmere 40 mesiacov, spolu 68 mesiacov. Po povolení obnovy konania bol\nnásledne opätovne odsúdený (po zrušení trestného rozkazu aj rozsudku vo výrokoch o treste) súhrnným\na úhrnným trestom odňatia slobody vo výmere 39 mesiacov a 20 dní, pričom celý pôvodný trest mu bol\nzapočítaný do úhrnného a súhrnného trestu odňatia slobody a žalobca bol dňa 20.01.2022 prepustený z\nvýkonu trestu odňatia slobody. V dôsledku uvedeného žalobca nesprávne vykonával od 30.05.2016 do\n30.09.2018 trest odňatia slobody vo výmere 28 mesiacov a od 30.09.2018 do 20.01.2022 trest odňatia\nslobody vo výmere 40 mesiacov. Rozdiel medzi žalobcom vykonaným trestom odňatia slobody na\nzáklade zrušeného rozsudku 1T/47/2015 a miernejším trestom odňatia slobody uloženým v obnovenom\nkonaní predstavuje 851 dní, t.j. 28 mesiacov.\n11.3 Odvolací súd súhlasí so súdom prvej inštancie, že zo súdnych rozhodnutí ako aj z Oznámenia\nvydaného samotnou žalovanou považoval za preukázané, a vo veci ani nebolo sporným, že k porušeniu\npráv žalobcu došlo, čím bol prvý predpoklad vzniku nemajetkovej ujmy na strane žalobcu - existencia\nnezákonného rozhodnutia súdu, na základe ktorého bol žalobca vo výkone trestu odňatia slobody - v\nkonaní preukázaný.\n11.4 Avšak v ďalšom konštatovaní, že žalobca bol neúspešný v spore, keďže v danej veci jednoznačne\nabsentoval druhý predpoklad zodpovednosti za škodu, a teda preukázanie existencie vzniku samotnej\nškody na strane žalobcu, pričom pre úspech žaloby o náhradu škody musia byť splnené podmienky\nkumulatívne, už okresný súd pochybil.\n11.5 Je nepochybné, že žalobca vykonaním trestu odňatia slobody (takmer v celom rozsahu 68\nmesiacov /bez 10 dní/) na základe rozhodnutí, ktoré boli po povolení obnovy zrušené a žalobca bol\nopätovne odsúdený k trestu odňatia slobody v nižšej výmere, splnil podmienky v zmysle §8 ods.2\nzákona č. 514/2003 Z.z. (...právo na náhradu škody má i ten, kto bol v ďalšom konaní odsúdený\nna miernejší trest, než ktorý na ňom bol vykonaný na základe zrušeného rozsudku; na účely tohto\nzákona sa trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu nepovažuje za miernejší trest\n\nnež nepodmienečný trest odňatia slobody. Náhrada škody patrí len v rozsahu rozdielu medzi trestom\nvykonaným na základe zrušeného rozsudku a trestom uloženým rozsudkom...).\n12. Podľa čl. 46 ods. 3 ústavy má každý právo na náhradu škody spôsobenej mu nezákonným\nrozhodnutím orgánu verejnej moci alebo nesprávnym úradným postupom. Pri posudzovaní nárokov\nuplatňovaných podľa zákona č. 514/2003 Z.z. aj všeobecné súdy musia akceptovať ich ústavný pôvod\na zakotvenie; použitím zákona č. 514/2003 Z.z. v prípadoch zodpovednosti štátu za škodu nesmie dôjsť\npriamo ani nepriamo k obmedzeniu rozsahu základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 3 ústavy. Podľa\ncitovaného zákona je nutné kompenzovať všetku (celú) ujmu, ktorú by bolo možné namietať pod čl.\n46 ods. 3 ústavy. V právnom štáte, ktorým Slovenská republika podľa čl. 1 ods. 1 ústavy je, nemožno\nakceptovať taký postup súdu, ktorý odmietne náhradu škody priznať z dôvodu neunesenia dôkazného\nbremena ohľadne jej výšky poškodeným, lebo potom vlastný stav dôkaznej núdze má rovnaké príčiny\nako samotné nezákonné rozhodnutie.\n12.1 V tomto kontexte ako nezákonné, ale aj protiústavné je potrebné vyhodnotiť rozhodnutie okresného\nsúdu, ktorý konštatoval, že žalobca netvrdil ani nepreukázal dopad výkonu trestu odňatia slobody na\njeho osobu v rovine rodinnej i spoločenskej a že samotné konštatovanie nezákonného rozhodnutia je\nnedostatočné.\n12.2 V rozhodnutí z 27.08.2019 sp.zn. 4Cdo/125/2019 najvyšší súd SR ako dovolací dospel k záveru, že\n„nemajetková ujma vzniká samotným porušením základných práv a slobôd fyzickej osoby nezákonným\nrozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Ide o stav mysle poškodenej osoby, ktorý sa\npreukazuje empaticky, pravda za predpokladu, že sa sudca bude vedieť aspoň elementárne vcítiť do\npozície trestne stíhaného človeka…“ Ďalej bolo uvedené, že „Škodu teda treba chápať ako ujmu na\nchránenom statku, ako je majetok, osoba, alebo iný chránený záujem, pričom najvyššiu mieru ochrany\npožívajú ľudský život, integrita človeka, ľudská dôstojnosť a sloboda. Každé trestné stíhanie negatívne\novplyvňuje spoločenský, pracovný a osobný život stíhaného, a to bez ohľadu na jeho výsledok, teda aj\nje spôsobilé bez ďalšieho vyvolať vznik nemajetkovej ujmy…ide o zodpovednosť absolútne objektívnu a\nza výsledok trestného konania vo veci samej, čím je založená zodpovednosť štátu za škodu obvineného\nspôsobenú uznesením o vznesení obvinenia.“\n12.3 V predmetnom rozhodnutí taktiež dospel najvyšší súd k záveru, že „pri odškodňovaní nemajetkovej\nujmy za nezákonné trestné stíhanie každej fyzickej osoby sudcom nesvedčí bagatelizovanie závažnosti\nujmy priznávaním neprimerane nízkych, resp. žiadnych náhrad; také rozhodovanie treba považovať za\nobchádzanie zákona i jeho účelu.\n12.4 Za situácie, kedy žalobca nie je schopný presne určiť a preukázať výšku škody spôsobenú\nnezákonným rozhodnutím, pričom však preukáže a odôvodní, že mu taká škoda vznikla, nemôže\nodvolací súd rozhodnúť, že mu preto škoda nebude vôbec priznaná, alebo že medzi protiprávnym\nkonaním žalovaného a vzniknutou škodou nie je príčinná súvislosť. V takejto situácii má určiť výšku\nvzniknutej škody podľa spravodlivého uváženia a jednotlivých okolností prípadu.“\n13. Vychádzajúc z vyššie uvedeného právneho názoru odvolací súd dospel k záveru, že je potrebné\nnapadnuté rozhodnutie okresného súdu zrušiť (§389 ods.1 C.s.p.) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie\n(§391 C.s.p.); okresný súd dospel zo zisteného skutkového stavu k nesprávnym skutkovým záverom\na tým aj k nesprávnym záverom právnym; nedostatočné zistenie skutkového stavu v rozsahu\npotrebnom na rozhodnutie viedli súd prvej inštancie k nedostatočným záverom a z toho dôvodu\nk nepreskúmateľnosti rozhodnutia v podstatnej otázke nároku žalobcu na náhradu škody z dôvodu\nnezákonného rozhodnutia.\n13.1 V konaní, ktoré bude nasledovať po vrátení veci, okresný súd v potrebnom rozsahu podľa\nprocesnej aktivity strán sporu doplní dokazovanie a vec opätovne prejedná; krajský súd vzhľadom na\nvyššie uvedené skutočnosti má za to, že je daný nárok žalobcu na náhradu škody; okresný súd posúdi\nvýšku uplatneného nároku a opätovne posúdi vec aj právne. Pri určení výšky náhrady nemajetkovej ujmy\nrozhoduje súd voľnou úvahou, ktorá však nemôže byť nepreskúmateľná, resp. svojvoľná; je potrebné\nprihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu v súlade s požiadavkou spravodlivosti, najmä z hľadiska\nintenzity trvania a rozsahu nepriaznivých následkov vzniknutých žalobcovi, vzhľadom na jeho postavenie\nv rodine a spoločnosti. (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn.7Cdo/145/2011).\n13.2 Krajský súd upriamuje pozornosť aj na nález Ústavného súdu SR sp.zn. III.ÚS 754/2016 zo dňa\n24.01.2017, podľa ktorého „ústavný súd je tohto názoru, že stanoviť presnou sumou výšku náhrady\nnemajetkovej ujmy za deň či mesiac trvania väzby alebo trestného stíhania vopred pre všetky prípady\nnie je možné, pretože primeranosť výšky náhrady nemajetkovej ujmy musí zohľadňovať vždy osobitné\nokolnosti prípadu, ktorých rozmanitosť nemožno vopred postihnúť. Rovnako tak nie je možné ani\n\nmechanicky prevziať závery rozhodovacej praxe súdov iných štátov či ESĽP, a to najmä s ohľadom na\nodlišnosť životnej úrovne v jednotlivých štátoch, ktorá rovnako tak musí byť zohľadnená, pokiaľ priznaná\nvýška náhrady nemajetkovej ujmy má zodpovedať predstavám spravodlivosti a slušnosti v danom čase\na na danom mieste. Ani to však neznamená, že takúto rozhodovaciu prax týchto orgánov by nebolo\nna mieste nezohľadniť.“ Podľa nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 288/2017, „pri určovaní sumy\nnemajetkovej ujmy musia všeobecné súdy zohľadňovať svoju vlastnú rozhodovaciu činnosť, a teda v\nsúlade s princípom rovnosti rozhodovať v porovnateľných veciach rovnako a v ich judikatúre by tak mal\nexistovať vzťah priamej úmernosti medzi závažnosťou ujmy a výškou priznanej náhrady.“\n14.\nAk bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd\nprvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§391 ods.2 C.s.p.). Súd prvej inštancie\nrozhodne o všetkých trovách konania, t.j. aj o trovách odvolacieho konania (§396 ods.3 C.s.p.).\n15. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní\nvystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať\npred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej\nveci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený\nsudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces (§ 420 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.)\nDovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti\nuzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).\nNa určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby\nna súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).\nDovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).\nDovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné\nspoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).\nProkurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§\n426 C.s.p.).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.\n1 C.s.p.).\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde ( § 427 ods. 2 C.s.p.).\n\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).\nAk zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené,\nb) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 C.s.p.)\nAk ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky\ntohto konania (§ 127 ods. 2 C.s.p.).\nStrany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so\nžiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§160 ods. 2 C.s.p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo\nzmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej\npomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).\nPovinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má\nvysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec\nalebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v\nsporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou\nzaloženou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 ods. 2 C.s.p.).\nAk má dovolanie vady podľa § 429 C.s.p. a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád\nneodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "19C/1/2025", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:afc235b7-c26c-409e-92e1-efbe9d0a7c07", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.288.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 288/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 288/2017 z 26. 4. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-04-26", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.288.2017.1"}, {"guid": "ussr:a2d34921-264d-4d63-93e6-eaabf803fac8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.754.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 754/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 754/2016 z 24. 1. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-01-24", "citacie_n": 273, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.754.2016.1"}, {"guid": "ussr:271b448d-602b-4675-82aa-1e85775203da", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 239/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 239/04 z 26. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-26", "citacie_n": 302, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:271b448d-602b-4675-82aa-1e85775203da"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:104ea648-09d1-4bab-a4b0-d6925a162302", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 85/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 85/04 z 29. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-29", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:104ea648-09d1-4bab-a4b0-d6925a162302"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "8485a597-b11a-4b59-8f27-6185e9c4b8b8:e9dec0c0-53aa-4697-8526-72d157b51af6", "ecli": null, "spisova_znacka": "3Co/129/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/129/2023 z 30. 4. 2024", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2024-04-30", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/8485a597-b11a-4b59-8f27-6185e9c4b8b8:e9dec0c0-53aa-4697-8526-72d157b51af6"}, {"guid": "0bfc812f-2e5c-49d2-9d48-7ebfa758558b:1f476f80-4951-4c72-8009-239a8dbc82df", "ecli": null, "spisova_znacka": "14Co/17/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/17/2023 z 19. 12. 2023", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2023-12-19", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/0bfc812f-2e5c-49d2-9d48-7ebfa758558b:1f476f80-4951-4c72-8009-239a8dbc82df"}, {"guid": "431d55bc-d90f-47ef-b906-0fa52038545d:ff4c19fb-2a90-42bf-8973-345e36679b7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "16Co/16/2021", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 16Co/16/2021 z 10. 1. 2022", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2022-01-10", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/431d55bc-d90f-47ef-b906-0fa52038545d:ff4c19fb-2a90-42bf-8973-345e36679b7a"}, {"guid": "f06bb78f-a185-437a-a723-ed9a4ea18166:8c82dca1-76a1-4e3a-bcb3-a055a01d7c3f", "ecli": null, "spisova_znacka": "5Tos/90/2021", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 5Tos/90/2021 z 7. 9. 2021", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2021-09-07", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/f06bb78f-a185-437a-a723-ed9a4ea18166:8c82dca1-76a1-4e3a-bcb3-a055a01d7c3f"}, {"guid": "381f9c8d-77b4-41b9-814b-06d00318ec50:adcfd996-7880-4147-91b9-b5d5d66d3e58", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2020:6719010327.1", "spisova_znacka": "3Tos/3/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 3Tos/3/2020 z 14. 1. 2020", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2020-01-14", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2020:6719010327.1"}, {"guid": "328f65cc-0438-427e-ad8d-66bb47f10f99:cd7ac5ef-8bf1-4606-b36e-013797c171d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "4To/95/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 4To/95/2015 z 9. 3. 2016", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2016-03-09", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/328f65cc-0438-427e-ad8d-66bb47f10f99:cd7ac5ef-8bf1-4606-b36e-013797c171d2"}, {"guid": "33e236e4-59c6-406d-9c3d-e2594cc5a55b:eb865429-95c9-4782-a8d7-bbec56433256", "ecli": null, "spisova_znacka": "2Nt/2/2021", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Lučenec sp. zn. 2Nt/2/2021 z 29. 3. 2021", "sud": "Okresný súd Lučenec", "datum_vydania": "2021-03-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/33e236e4-59c6-406d-9c3d-e2594cc5a55b:eb865429-95c9-4782-a8d7-bbec56433256"}, {"guid": "63fb1a4f-4b27-4348-8e1f-a585324087d4:d52b7234-d2a9-4b54-9809-1d1689f367da", "ecli": null, "spisova_znacka": "3Nt/20/2019", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Levice sp. zn. 3Nt/20/2019 z 26. 3. 2019", "sud": "Okresný súd Levice", "datum_vydania": "2019-03-26", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/63fb1a4f-4b27-4348-8e1f-a585324087d4:d52b7234-d2a9-4b54-9809-1d1689f367da"}], "citovane_v": []}