{"guid": "24946a76-dcb2-4b8d-bff4-6879b5fc99af:1bd3b975-3696-4a5f-95e9-efff2bc136ac", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2026:6723201745.2", "spisova_znacka": "11CoPr/3/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 11CoPr/3/2025 z 23. 7. 2026", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 23. júla 2026, sp. zn. 11CoPr/3/2025, ECLI:SK:KSBB:2026:6723201745.2", "identifikacne_cislo": "6723201745", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Renáta Deáková", "sudca_id": 7, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-renata-deakova-7", "datum_vydania": "2026-07-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Pracovné právo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 389 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-389"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-389"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1bd3b975-3696-4a5f-95e9-efff2bc136ac", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2026:6723201745.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2026:6723201745.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2026:6723201745.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Banská Bystrica\n11CoPr/3/2025\n6723201745\n23. 07. 2026\nJUDr. Renáta Deáková\nECLI:SK:KSBB:2026:6723201745.2\n\nUznesenie\nKrajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.\nRenáty Deákovej (sudkyne spravodajkyne) a sudcov JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Michala Tagaja\nako členov senátu, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, D. C., zastúpenej\nJUDr. Milanom Szöllössym, advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie v Košiciach, Mlynská 28,\nproti žalovanému: Poľnohospodárske družstvo v Jurovej, so sídlom Jurová, pošta Baka, IČO: 00 191\n493, zastúpeného Advokátska kancelária G. Lehnert, s.r.o., so sídlom Budova ORBIS, Rajská č. 7,\nBratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 31 347 762, o určenie miery zodpovednosti pri pracovnom\núraze, o odvolaní žalobkyne aj žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, pracovisko\nBrezno, č.k. 3Cpr/3/2023-257 zo dňa 22.01.2025, takto\nrozhodol:\nRozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové\nrozhodnutie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd odvolaním napadnutým rozsudkom rozhodol, že žalovaný ako zamestnávateľ zodpovedá\nza pracovný úraz zamestnanca E. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. XXX/\nX, D. C., ktorý vznikol dňa 17.06.2021 v prevádzke spoločnosti AGROTOM s.r.o., so sídlom Tomášovce\n486, v rozsahu 50% (prvý výrok), vo zvyšnej časti žalobu zamietol (druhý výrok) a o trovách konania\nrozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (tretí výrok).\n1.1 Z jeho dôvodov vyplýva, že vychádzajúc z §6 ods. 1 až 11, §7 ods. 1, §9 ods. 1,2, §12 ods. 1,2,\n§16 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia (ďalej v texte aj len „zákon č.\n124/2006 Z.z.“), z vyhlášky č. 45/2010 Z.z. Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktorou sa\nustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri poľnohospodárskej práci, príloha\nč. 1 k vyhláške A – všeobecné (ďalej aj len „vyhláška č. 45/2010 Z.z.“), §195 ods. 1,2,6, §196 ods.\n1,2,3,4,5 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce (ďalej v texte aj len „Zákonník práce“ alebo „ZP“)\nkonštatoval, že Zákonník práce za pracovný úraz výslovne považuje poškodenie zdravia zamestnanca,\nspôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle, náhlym,\nnásilným a krátkodobým pôsobením vonkajších vplyvov; môže ísť o vplyvy mechanické, chemické ako\naj duševné; pri pracovnom úraze ide o objektívnu zodpovednosť zamestnávateľa, jej predpokladom nie\nje zavinenie, v niektorých prípadoch ani protiprávnosť, predpokladom tejto zodpovednosti je, že musí\nísť o zamestnanca v pracovnom pomere alebo v inom právnom vzťahu podľa §215 Zákonníka práce\na k pracovnému úrazu došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením. Na\nvznik zodpovednosti sa však vyžaduje vznik ujmy, škodná udalosť a príčinná súvislosť medzi škodnou\nudalosťou a škodou. Dôvodom zbavenia sa zodpovednosti zamestnávateľa (liberácia) môže byť len\npreukázané zavinené protiprávne konanie zamestnanca, ktoré je v príčinnej súvislosti so vznikom škody.\nDôkaz neviny zamestnávateľa je právne irelevantný. Rozdiel medzi úplným a čiastočným zbavením sa\nzodpovednosti je v predpokladoch a účinkoch. Predpoklady úplného alebo čiastočného zbavenia sa\nzodpovednosti sú taxatívne vymedzené a nemožno ich preto rozlišovať. Dôkazné bremeno pri zbavení\nsa zodpovednosti je na strane zamestnávateľa.\n\n1.2 Okresný súd po vykonanom dokazovaní vychádzal zo skutkového stavu, že manžel žalobkyne E. B.\ndňa 30.06.2017 uzatvoril so žalovaným pracovnú zmluvu s dňom nástupu do práce 01.07.2017 s tým, že\nbude v pracovnom pomere u zamestnávateľa vykonávať prácu na pracovnej pozícii traktorista, obsluha\nstrojov, práce s poľnohospodárskymi strojmi, s miestom výkonu práce F. a príslušné strediská. Pracovný\npomer bol uzatvorený na dobu neurčitú bez skúšobnej doby. Dňa 01.03.2019 uzatvoril žalovaný s\nE. B. zmluvu pod názvom „úplné nové znenie pracovnej zmluvy“, na základe ktorej sa dohodli, že\npracovná zmluva zo dňa 30.06.2017 sa v celom rozsahu nahrádza jej úplným novým znením, ktoré je\nšpecifikované v jednotlivých článkoch nového znenia pracovnej zmluvy zo dňa 01.03.2019. V zmysle\nčl. 1 bod 1 sa žalovaný s E. B. dohodli, že E. B. bude v pracovnom pomere u žalovaného vykonávať\nprácu na pracovnej pozícii traktorista, obsluha poľnohospodárskych strojov II, s výkonom práce F. a\npríslušné strediská, čo sa ku dňu pracovného úrazu aj realizovalo, keď E. B. 17.06.2021 vykonával v\nobjekte senníka, strediska Tomášovce obsluhu s teleskopickým nakladačom.\n1.2.1 E. B. nastúpil dňa 17.06.2021 v čase okolo 07.00 hod. do práce a na pokyn G. C. na základe\npredchádzajúceho príkazu mechanizátora H. I. B. o rozdelenie a zadanie prác na deň 17.06.2021 odišiel\nspolu s I. D. k veľkokapacitnému senníku do strediska Tomášovce, z ktorého mal E. B. ako vodič a\nzároveň obsluhovač teleskopického nakladača Catterpillar typ CAD TH 407 C pomocou tohto nakladača\nvyskladniť tri fúry veľkoobjemových balíkov slamy, každý balík o hmotnosti cca 450 kg a naložiť ich na\ntraktor s prívesom na prevoz balíkov slamy, ktorého vodičom bol I. D.; tento mal odviesť naložené balíky\nslamy zo strediska Tomášovce do strediska Lehôtka. E. B. teleskopickým nakladačom dňa 17.06.2021\nnaložil prvú fúru balíkov slamy na príves traktora a po jej naložení I. D. odišiel cca o 8.20 hod. zo strediska\nTomášovce do strediska Lehôtka; E. B. ostal v objekte senníka v stredisku Tomášovce sám. Po návrate\nI. D. zo strediska Lehôtka späť do strediska Tomášovce tento prišiel do senníka a zistil, že nakladač je\nnaštartovaný, ale E. B. v ňom nesedel, nakladač bol odstavený nakladacou vidlou smerom ku balíkom\nslamy, z ktorých predtým B. nakladal, rameno s vidlou bolo spustené na zemi, nakladač bol zabrzdený\nručnou brzdou, dvere na nakladači boli zavreté. Spodná brána senníka bola stále zatvorená, I. D. videl\npri nej popadané balíky slamy, ktoré neboli rozsypané, len boli na zemi, preto si myslel, že ich E. B.\npripravil na ďalšie nakladanie, pretože predtým sa nikdy nestalo, že by boli balíky slamy popadali.\n1.2.2 I. D. musel otvoriť zavretú spodnú bránu senníka, aby doň preniklo svetlo a následne zistil, že E. B.\nje zavalený balíkom slamy, preto privolal pomoc; keďže I. D. má tiež oprávnenie na prácu s teleskopickým\nnakladačom, zodvihol nakladačom z Krnáča balík slamy, cúvol s nakladačom dozadu, balík slamy pustil\nna zem a vypol nakladač a privolal rýchlu záchrannú službu, ktorá konštatovala smrť E. B..\n1.2.3 Uvedené skutočnosti a okresný súd zistil z výpovedí svedkov I. D., G. C. a H. I. B..\n1.3 K pracovnému úrazu bol privolaný aj Inšpektorát práce Banská Bystrica ako orgán vyšetrujúci jeho\npríčiny. Inšpektorát práce mal za to, že zo strany E. B. ako poškodeného neboli zistené nedostatky v\npríčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu, ale že zo strany zamestnávateľa došlo k porušeniu\npovinností tým, že v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci dňa 17.06.2021 v čase\ncca 07.00 hod. na začiatku pracovnej zmeny neurčil svojmu zamestnancovi E. B. bezpečný pracovný\npostup tým, že mu umožnil vyskladňovať a odoberať veľkoobjemové balíky slamy z nestabilne uloženého\nstohu slamy vo veľkokapacitnom senníku v Tomášovciach, následkom čoho dňa 17.06.2021 v čase cca\n8.00 hod. došlo k uvoľneniu balíkov zo stohu slamy a k následnému pádu balíkov na poškodeného, v\ndôsledku čoho utrpel pracovný úraz s následkom smrti. Uvedené stanovisko zaujal Inšpektorát práce\nBanská Bystrica v protokole o vyšetrení príčin vzniku pracovného úrazu zo dňa 14.09.2021 a následne aj\nv Rozhodnutí č.k. 31/21-2.0./pok./r. zo dňa 17.02.2022, ktorým žalovanému uložil za porušenie §6 ods.\n1 písm. i) zákona č. 124/2006 Z.z. pokutu vo výške 33.000,- Eur s tým, že správny delikt je v príčinnej\nsúvislosti so vznikom pracovného úrazu.\n1.4 Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalovaný dňa 07.03.2022 odvolanie, na základe ktorého odvolací\norgán Národný inšpektorát práce Rozhodnutím O-118/2022 zo dňa 02.05.2022 napadnuté rozhodnutie\nInšpektorátu práce Banská Bystrica zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.\n1.5 Inšpektorát práce Banská Bystrica vec znovu prejednal a Rozhodnutím č.k.231/21-2.0./pok./r./I. zo\ndňa 06.12.2022 uložil žalovanému za porušenie §6 ods. 1 písm. a) bod 2, §2 ods. 1 písm. a) bod 3\nzákona č. 125/2006 Z.z. opätovne pokutu vo výške 33.000,-Eur.\n1.6 Na odvolanie žalovaného zo dňa 20.12.2022 Národný inšpektorát práce ako odvolací orgán\nnapadnuté rozhodnutie opätovne zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie\ns odôvodnením, že prvostupňový orgán zaťažil svoj akt vadou nepreskúmateľnosti, spočívajúcou\nv nejednoznačnom určení toho, čo bolo skutočnou príčinou vzniku závažného pracovného úrazu\npoškodeného E. B..\n1.7 Inšpektorát práce Banská Bystrica vec opätovne prejednal a rozhodnutím č.k. 231/21-2.0/pok./z. zo\ndňa 29.06.2023 konanie zastavil s tým, že vzhľadom na značný časový odstup od vzniku pracovného\n\núrazu nemožno zaobstarať taký dôkazný materiál, ktorý by bol dostatočne vierohodný a bez akýchkoľvek\npochybností objektívny a presvedčivý na striktné preukázanie skutkového stavu a ďalších vytýkaných\nskutočností, keďže sa prvostupňový správny orgán dostal do dôkaznej núdze, čo má za následok\nnemožnosť preukázať s jednoznačnou presnosťou kauzálny nexus a rozhodujúci okamih pochybenia\ntak, ako to má na mysli zrušujúce rozhodnutie odvolacieho orgánu v odôvodnení, na základe čoho\nodpadol dôvod konania začatého na podnet správneho orgánu.\n1.8 Okresný súd mal ďalej za preukázané, že uznesením Okresného riaditeľstva PZ, odbor kriminálnej\npolície Lučenec č. ORP-305/1-VYS-LC-2021 zo dňa 04.10.2021 bolo trestné stíhanie, začaté pre prečin\nusmrtenia podľa §149 ods. 1,2 Trestného zákona s poukazom na §138 písm. h) Trestného zákona\nzastavené, lebo skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.\n1.8.1 Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že na základe vykonaného dokazovania vyšetrovateľ\nzistil, že nebohý E. B. z miesta, kde na nakladač spadol balík slamy, s nakladačom vycúval, nakladač\nponechal naštartovaný s ručnou brzdou, vystúpil z kabíny nakladača a vošiel do rizikového priestoru\nohrozeného pádom ďalších balíkov slamy, ktoré sa na neho v ďalšom okamihu zrútili a ostal zavalený;\nzároveň orgán činný v trestnom konaní konštatoval, že hoci E. B. bol dlhoročným a skúseným strojníkom,\nobsluhovačom nakladača, situáciu nevyhodnotil správne, išlo u neho o nedbanlivostné konanie, keďže\nbez potrebnej opatrnosti neskontroloval rizikový priestor z kabíny nakladača, vystúpil z bezpečného\npriestoru kabíny nakladača, ktorý ho chránil a vstúpil do rizikového priestoru ohrozeného možnosťou\npádu lisovaných balíkov slamy, čo sa aj stalo, došlo k jeho zavaleniu týmto balíkom, čo malo za následok\njeho smrť. Zároveň vyšetrovateľ vo svojom rozhodnutí poukázal aj na závery znaleckého posudku č.\n5/2021 znalca z odboru bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, odvetvie strojárstvo, v ktorom znalec\nvýslovne uvádza: „Kabína nakladača, na ktorom pracoval v deň úrazu E. B., má bezpečnostný rám,\nktorý chráni pred jeho deformáciou na takú úroveň, aby nebol poškodený vodič vo vnútri kabíny, t.j. ak\nje vodič vo vnútri kabíny, nemôže dôjsť k jeho zraneniu deformáciou kabíny stroja.\n1.9 Okresný súd na základe vykonaného dokazovania, predovšetkým na základe výpovedí svedkov\nvypočutých Inšpektorátom práce Banská Bystrica, ako aj svedkov vypočutých vyšetrovateľom v rámci\nprípravného trestného konania OR PZ OKP Lučenec (na opätovných výsluchoch týchto svedkov už\nstrany sporu v rámci súdneho konania netrvali), po oboznámení sa s dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise\nInšpektorátu práce Banská Bystrica, č.k. 231/21-2.0./pok., číslo úrazu D./XXXX, ako aj vo vyšetrovacom\nspise OR PZ OKP Lučenec, č.k. ORP-305/1-VYS-LC-2021 vrátane znaleckého posudku č. 5/2021\nIng. Júliusa Priputena, znalca z odboru bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, odvetvie strojárstvo\nmal za preukázané, že Inšpektorát práce Banská Bystrica na základe ním vykonaného dokazovania\nohľadne príčin vzniku závažného pracovného úrazu s následkom smrti vydaním rozhodnutia č.k.\n231/21-2.0./pok./z. zo dňa 29.06.2023 o zastavení konania, právoplatné 10.07.2023, nedostatočne a\ntým aj nesprávne vyhodnotil skutkový stav veci v súvislosti s príčinami vzniku smrteľného pracovného\núrazu E. B..\n1.9.1 Inšpektori práce z Inšpektorátu práce Banská Bystrica, ktorí vyšetrovali smrteľný pracovný úraz,\nsa nezaoberali všetkými okolnosťami a skutočnosťami, ktoré bezprostredne boli príčinou smrteľného\npracovného úrazu E. B., hoci na túto skutočnosť boli zo strany žalovaného ako zamestnávateľa\nupozorňovaní, ale predovšetkým tento nedostatok Inšpektorátu práce Banská Bystrica vytkol Národný\ninšpektorát práce ako odvolací orgán v odôvodnení jeho rozhodnutia, ktorým boli rozhodnutia\nInšpektorátu práce Banská Bystrica zrušené.\n1.9.2 Okresný súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia Národného inšpektorátu\npráce č. O-118/2022 zo dňa 02.05.2022, ktorým zrušil rozhodnutia Inšpektorátu práce Banská\nBystrica, č.k. 231/21-2.0./pok./r. zo dňa 17.02.2022 a zo dňa 06.12.2022 a vec mu opakovane vrátil\nna nové prejednanie a rozhodnutie. Národný inšpektorát práce na základe odvolania žalovaného\nvytkol prvostupňovému orgánu nejednoznačné určenie, čo bolo skutočnou príčinou vzniku smrteľného\npracovného úrazu a žiadal, aby Inšpektorát práce Banská Bystrica ustálil skutkový stav veci a dôsledne\npreukázal príčinnú súvislosť medzi vytýkaným porušením povinnosti žalovaným a vznikom pracovného\núrazu, ktorým bola E. B. spôsobená smrť.\n1.9.3 Okresný súd mal za to, že inšpektorát práce pri prešetrení smrteľného pracovného úrazu manžela\nžalobkyne počas celého svojho konania sa zameriaval na zistenie, či žalovaný ako zamestnávateľ\noboznamoval a školil zamestnancov (osobitne E. B.), podieľajúcich sa na manipulácii, uskladňovaní\na vyskladňovaní balíkov slamy, ako postupovať pri manipulácii s touto činnosťou, či boli zamestnanci\nzaškolení v tejto oblasti, osobitne E. B., či bol oboznámený s prevádzkovým poriadkom skladovania\nveľkoobjemových balíkov slamy a sena zo dňa 18.05.2020, vydaným spoločnosťou AGROTOM, s.r.o.,\nTomášovce. Na základe tohto zistenia vyvodil Inšpektorát práce Banská Bystrica záver, že žalovaný\nako zamestnávateľ nevykonal preukázateľne oboznámenie svojho zamestnanca E. B. so skladovaním a\n\nmanipuláciou s veľkoobjemovými balíkmi slamy a sena, s príslušnými pokynmi na zaistenie bezpečnosti\npri práci, pri skladovaní veľkoobjemových balíkov slamy a sena ku dňu 17.06.2021, t.j. ku dňu vzniku\npracovného úrazu a tým určil žalovaného ako zodpovedného v celom rozsahu za smrteľný pracovný\núraz.\n1.10 Okresný súd mal preukázané, že Inšpektorát práce Banská Bystrica pri vyšetrovaní vzniku príčin\nsmrteľného pracovného úrazu E. B. sa vôbec nezaoberal skutočnosťou, či v danom prípade mohli mať\nvplyv na pracovný úraz E. B. iné okolnosti, ako len porušenie povinnosti žalovaného ako zamestnávateľa\ns preukázateľným oboznamovaním zamestnancov so skladovaním a manipuláciou s veľkoobjemovými\nbalíkmi slamy a sena. Uvedenú absenciu vytkol opakovane vo svojich rozhodnutiach aj Národný\ninšpektorát práce. Napriek uvedenému vytknutie Inšpektorát práce Banská Bystrica opätovne, ani po\ndvoch zrušených rozhodnutiach, žiadnym iným okolnostiam, ktoré by mohli byť taktiež príčinou vzniku\npracovného úrazu E. B., nevenoval žiadnu pozornosť, teda Inšpektorát práce Banská Bystrica sa pri\nvyšetrovaní príčin vzniku pracovného úrazu nezaoberal možnosťou porušenia povinnosti poškodeného\npri plnení jeho pracovných úloh v deň úrazu, t.j. či poškodený pri plnení svojich pracovných úloh, pri\nobsluhe nakladača dňa 17.06.2021 dodržal predpisy ochrany a bezpečnosti pri práci, na ktoré bol\nvýslovne vyškolený a preškolený.\n1.11 Súd prvej inštancie zdôraznil, že znalecký posudok č. 5/2021, vyžiadaný v rámci prípravného\ntrestného konania, vypracovaný znalcom Ing. Júliusom Priputenom, znalcom z odboru bezpečnosť a\nochrana zdravia pri práci, odvetvie strojárstvo, nespĺňa požiadavky odborne vypracovaného znaleckého\nposudku a v súdnom konaní by takto neodborne vypracovaný posudok nemohol byť akceptovaný. Znalec\nvo svojom posudku na uložené otázky vyšetrovateľa, týkajúce sa vzniku pracovného úrazu, buď vôbec\nneodpovedal alebo odpovedal úplne totožne s vyjadrením Inšpektorátu práce Banská Bystrica; znalec na\notázky vyšetrovateľa, týkajúce sa konania E. B. pri jeho práci v senníku, súvisiacej s obsluhou nakladača\nvôbec neodpovedal. Znalec zrozumiteľne odpovedal len na otázku č. 9 znaleckého posudku: „Kabína\nmá bezpečnostný rám, ktorý ich chráni pred deformáciou na takú úroveň, aby nebol poškodený vodič\nvo vnútri kabíny. Toto v konkrétnom prípade potvrdzujú aj zábery obrázku 7 v posudku, tzn. že ak vodič\nje v kabíne, nemôže dôjsť k jeho zraneniu deformáciou kabíny stroja.“\n1.12 Vzhľadom na skutočnosť, že vykonaným dokazovaním mal okresný súd za preukázané, že\npoškodený E. B. bol v čase smrteľného úrazu v senníku sám, teda nebol tam prítomný žiadny svedok a\nneexistuje o tomto úraze žiadny záznam z technického zariadenia, žiadny kamerový záznam, ktorým by\nsa dala jednoznačne zistiť a preukázať príčina úrazu, okresný súd predovšetkým zápisnicou o obhliadke\nna mieste samom v čase po úraze dňa 17.06.2021, vykonanou vyšetrovateľom OR PZ Lučenec a\ninšpektormi práce Inšpektorátu práce Banská Bystrica, výpoveďou svedka I. D., ktorý našiel E. B.\nprivaleného balíkom slamy v senníku, za priebeh úrazového deja E. B., hraničiaci s istotou, ustálil\núrazový dej:\n-mal za to, že po naložení prvej fúry veľkoobjemových balíkov slamy na príves traktora, ktorú odviezol I.\nD. do strediska Lehôtka, zostal E. B. v objekte senníka sám, po odchode I. D. zo senníka došlo k pádu\nveľkoobjemového balíka slamy o hmotnosti cca 460 kg na kabínu teleskopického nakladača, pričom\nv dôsledku tohto pádu sa poškodila strecha kabíny nakladača, ľavá časť predného skla, odtrhlo sa\nľavé spätné zrkadlo a ľavá predná smerovka. Po páde balíka E. B. z miesta pádu balíka s nakladačom\nvycúval (keďže svedok D. uviedol, že nakladač našiel cca 7m odstavený od Krnáča), nakladač nechal\nnaštartovaný s ručnou brzdou a z kabíny nakladača E. B. vystúpil (za účelom zistenia situácie po páde\nbalíka slamy), čím vošiel do rizikového priestoru ohrozeného pádom ďalších balíkov slamy, ktoré sa\nnaňho v ďalšom okamihu zrútili, pričom zostal zavalený jedným balíkom slamy, ako ho našiel svedok\nI. D.\n1.13 Okresný súd tak považoval za preukázané, že E. B. pracujúci u žalovaného na základe pracovnej\nzmluvy ako traktorista, obsluha poľnohospodárskych strojov II. s výkonom práce Jurová a príslušné\nstrediská, t.j. aj stredisko Tomášovce dňa 17.06.2021 vykonával prácu v súlade s jeho pracovnou\nzmluvou, a to obsluhu teleskopického nakladača v senníku v stredisku Tomášovce. Poškodený bol\nriadne vyškolený na obsluhu strojných zariadení, vrátane teleskopického nakladača, s ktorým v čase\núrazu pracoval. E. B. absolvoval všetky potrebné školenia súvisiace s obsluhou nakladača, ktorých\nsúčasťou boli školenia o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, pri obsluhe strojov, a teda aj nakladač\nso zdôrazneným upozornením, že kabína nakladača nesmie byť v žiadnom prípade opustená v čase,\nkedy je motor v chode. Znalec H. F. E. v znaleckom posudku uvádza, že kabína nakladača je zhotovená\nz oceľovej konštrukcie, ktorá chráni pracovníka vo vnútri kabíny pred akýmkoľvek poškodením zdravia.\nVzhľadom na dlhoročnú prax a skúsenosti poškodeného s obsluhou nakladača najmä po zrealizovaných\nškoleniach zameraných na bezpečnosť práce, tento musel vedieť, že v prípade udalosti nesmie\npracovník kabínu nakladača opustiť, teda nesmie z nej vystúpiť do rizikového prostredia, ale musí konať\n\ntak, aby vyšiel s nakladačom do chráneného prostredia, v ktorom nehrozí nebezpečie, predovšetkým\nnebezpečenstvo úrazu. Okresný súd mal výpoveďou svedka I. D. preukázané, že poškodený v čase\núrazu pracoval v neosvetlenom prostredí senníka, v šere, pretože si v senníku neotvoril ani jednu bránu\nsenníka a zároveň pracoval bez zapnutých svetiel na nakladači.\n1.14 Poškodený E. B. pri výkone svojej práce hrubo porušil bezpečnostné predpisy, keď v prípade\nudalosti, ktorá nastala v senníku, bezdôvodne opustil kabínu nakladača, z tejto kabíny vystúpil a vstúpil\ndo priestoru ohrozeného pádom balíkmi slamy, pričom následne došlo k jeho zavaleniu balíkom slamy\no hmotnosti cca 460 kg, čo malo za následok jeho smrť. E. B. ako dlhoročný a skúsený pracovník,\nobsluhujúci teleskopický nakladač pri vyskladňovaní balíkov slamy, dňa 17.06.2021 porušil svojím\nzavineným protiprávnym konaním a nesprávnym pracovným postupom bezpečnostné predpisy, hoci s\ntýmito predpismi bol riadne a preukázateľne oboznámený, čím si privodil pracovný úraz s následkom\nsmrti. Pokiaľ by poškodený B. zostal v kabíne nakladača a nevystupoval by z tejto kabíny, čo vyplýva\npriamo z jeho povinností v súvislosti s obsluhou nakladača, k jeho úrazu by nedošlo a už vôbec nie s\nnásledkom smrti.\n1.15 Okresný súd na základe vykonaného dokazovania ohľadne plnenia povinností žalovaného ako\nzamestnávateľa, ohľadne oboznamovania a školenia zamestnancov s predpismi pre riadne a bezpečné\nuskladňovanie veľkoobjemových balíkov slamy, predovšetkým výpoveďou svedkov B. A., sčasti I. D.,\nktorí uviedli, že si nepamätajú, či bolo realizované takého školenie, lebo ohľadom uskladňovania slamy\nich zaúčali starší a skúsení pracovníci, považoval za preukázané, že žalovaný ako zamestnávateľ\njednoznačne (riadne) nepreukázal splnenie si povinnosti, vyplývajúcej mu z predpisov o bezpečnosti\na ochrane zdravia pri práci, či už zo zákona č. 124/2006 Z.z. alebo vnútorného predpisu Smernice Prevádzkového poriadku skladovania veľkoobjemových balíkov slamy a sena zo dňa 18.05.2020.\n1.16 Stanovisko inšpektorov práce, vyšetrujúcich príčinu vzniku pracovného úrazu E. B., t.j. Inšpektorátu\npráce Banská Bystrica do vydania rozhodnutia o zastavení konania - do 29.06.2023, teda že zistené\nnedostatky u žalovaného sú v príčinnej súvislosti s úrazom E. B. a že u poškodeného E. B. nedostatky\nv príčinnej súvislosti s pracovným úrazom neboli zistené, považoval okresný súd za neobjektívne,\nnesprávne a nezákonné.\n1.17 Tvrdenie žalobkyne, že konanie E. B., keď vystúpil z kabíny nakladača, opustil kabínu nakladača\na vstúpil do rizikového prostredia, teda že porušenie tejto povinnosti vyplývalo z obsluhy nakladača\na nie z titulu uskladňovania balíkov slamy a že porušenie tejto povinnosti nie je v príčinnej súvislosti\nso vznikom úrazu, ale je len v príčinnej súvislosti s obsluhou strojného zariadenia a že obsluha\ntohto zariadenia nemala vplyv na pád balíkov slamy, považoval za irelevantné. Práve poškodený pri\nvýkone svojej práce, súvisiacej výslovne s obsluhou nakladača, vyplývajúcej mu z pracovnej zmluvy,\nhrubo porušil bezpečnostné predpisy, pričom na zákaz takéhoto porušovania bol upozornený v rámci\nvykonaných školení. Porušenie povinnosti poškodeným je v príčinnej súvislosti so vznikom škodovej\nudalosti, t.j. jeho smrteľného pracovného úrazu. Pokiaľ by manžel žalobkyne nebol porušil povinnosti,\nvyplývajúce mu z výkonu jeho práce na obsluhe nakladača, hoci na takéto porušenie bol upozorňovaný\nna školeniach, k úrazu následkom smrti by nebolo došlo.\n1.18 Vzhľadom na vykonané dokazovanie mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaný sa zbavil\nsčasti zodpovednosti za pracovný úraz zamestnanca E. B., a to v rozsahu 50%, keďže preukázal, že\npoškodený zamestnanec tak hrubo porušil právne predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia\npri práci, že si poškodenie zdravia s následkom smrti spôsobil svojím protiprávnym konaním v rozsahu\n50%.\n1.19 O trovách konania rozhodol okresný súd podľa §255 ods. 1,2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného\nsporového poriadku (ďalej v texte aj len „C.s.p.“). V predmetnom konaní sa žalovaný ako zamestnávateľ\nčiastočne zbavil zodpovednosti, a to v rozsahu 50% a poškodený zamestnanec zodpovedá za pracovný\núraz taktiež rozsahu 50%. Preto okresný súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadna zo strán\nnemá na náhradu trov konania právo.\n2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie žalobkyňa aj žalovaný.\n2.1 Žalovaný napadol I. a III. výrok rozsudku odvolaním z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§365 ods. 1 písm. h) C.s.p.). Žalovaný považuje\nnapadnutý rozsudok za arbitrárny, pretože okresný súd v ňom žiadnym spôsobom nezdôvodnil, na\nzáklade čoho určil výšku zodpovednosti zamestnávateľa práve v rozsahu 50%. Z rozsudku nevyplýva\ntiež, že by okresný súd dospel k záveru, že k pracovnému úrazu došlo v príčinnej súvislosti s porušením\npovinnosti zamestnávateľa alebo z akýchkoľvek iných dôvodov, ako je porušenie pracovnoprávnych\npredpisov na strane poškodeného zamestnanca.\n\n2.1.1 Okresný súd v rozsudku poukázal, že poškodený zamestnanec pri výkone svojej práce hrubo\nporušil bezpečnostné predpisy, keď v prípade udalosti, ktorá nastala v senníku, bezdôvodne opustil\nkabínu nakladača, z tejto kabíny vystúpil a vstúpil do priestoru ohrozeného pádom balíkmi slamy,\npričom následne došlo k jeho zavaleniu balíkom slamy o hmotnosti 450 kg, čo malo za následok jeho\nsmrť. Poškodený zamestnanec ako dlhoročný a skúsený pracovník obsluhujúci teleskopický nakladač\npri vyskladňovaní balíkov slamy dňa 17.06.2021 porušil svojím zavinením protiprávnym konaním a\nnesprávnym pracovným postupom bezpečnostné predpisy, hoci s týmito bol riadne a preukázateľne\noboznámený, čím si sám privodil pracovný úraz s následkom smrti. Poškodený zamestnanec bol riadne\nvyškolený na obsluhu strojných zariadení, vrátane teleskopického nakladača, s ktorým v čase úrazu\npracoval a okresný súd mal tiež za preukázané, že v tejto súvislosti poškodený absolvoval všetky\npotrebné školenia, súvisiace s obsluhou nakladača, ktorých súčasťou boli aj školenia o bezpečnosti a\nochrane zdravia pri práci pri obsluhe strojov, a teda aj nakladač so zdôrazneným upozornením, že kabína\nnakladača nesmie byť v žiadnom prípade opustená v čase, kedy je motor v chode.\n2.1.2 Okresný súd poukázal aj na to, že v znaleckom posudku znalec Ing. Július Priputen uvádza, že\nkabína nakladača je zhotovená z oceľovej konštrukcie, ktorá chráni pracovníka vo vnútri kabíny pred\nakýmkoľvek poškodením zdravia. Poškodený zamestnanec teda musel vedieť, že v prípade udalosti\nnesmie kabínu nakladača opustiť, nesmie v nej vystúpiť do rizikového prostredia, ale musí konať tak,\naby vyšiel s nakladačom do chráneného prostredia, v ktorom nehrozí nebezpečenstvo. Poškodený v\nčase úrazu pracoval v neosvetlenom prostredí senníka, v šere, pretože si v senníku neotvoril ani jednu\nbránu senníka a zároveň nemal zapnuté svetlá nakladača, čím tiež porušil právne predpisy v oblasti\nbezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Okresný súd sa teda prakticky v plnom rozsahu stotožnil s\nargumentáciou žalovaného a určil, že porušenie povinnosti na strane poškodeného zamestnanca bolo\nv príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu a jednoznačnou príčinou úrazu bolo porušenie\npovinnosti na strane poškodeného zamestnanca.\n2.1.3 Pokiaľ ide o porušenie povinnosti zamestnávateľa, okresný súd iba konštatoval, že žalovaný ako\nzamestnávateľ riadne nepreukázal splnenie si povinnosti ohľadne školenia všetkých zamestnancov,\nvykonávajúcich práce súvisiace s bezpečným uskladňovaním veľkoobjemových balíkov slamy. Z\nrozsudku však nevyplýva, že by podľa súdu toto porušenie povinnosti, resp. nedostatočné preukázanie\nsplnenia povinnosti zo strany žalovaného ako zamestnávateľa, malo byť v príčinnej súvislosti so vznikom\npracovného úrazu, rovnako sa v rozsudku neuvádza iná príčina pracovného úrazu poškodeného\nzamestnanca ako porušenie pracovnoprávnych predpisov zo strany poškodeného zamestnanca. Z\nhľadiska posúdenia miery zodpovednosti za pracovný úraz je pritom práve rozhodujúce posúdenie, či\nporušenie povinnosti zamestnanca bolo iba jednou z príčin vzniku úrazu (t.j. či došlo aj k porušeniu\npovinnosti zo strany zamestnávateľa, ktorá je v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom), alebo či škoda\nbola spôsobená iba porušením povinnosti zamestnanca.\n2.1.4 Ak ku vzniku pracovného úrazu nedošlo v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti\nzamestnávateľa, ale iba z dôvodu porušenia povinnosti zamestnanca, zamestnávateľ by v súlade s\n§196 ods. 1 Zákonníka práce mal byť celkom zbavený zodpovednosti za pracovný úraz. Pokiaľ teda\nokresný súd neidentifikoval žiadne porušenie pracovnoprávnych predpisov zo strany zamestnávateľa,\nktoré by bolo v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom ani žiadnu inú príčinu pracovného úrazu ako\nporušenie povinnosti poškodeného zamestnanca, ktoré bolo v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom,\nmal postupovať v súlade s §196 ods. 1 Zákonníka práce a rozhodnúť tak, že žalovaný zodpovedá\nza vznik pracovného úrazu vo výške 0%. Daný záver nemá žiadny vplyv na zistenie, že aj zo strany\nzamestnávateľa došlo k porušeniu predpisov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, keďže\ntoto porušenie zo strany zamestnávateľa nie je v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu a\nmožno teda legitímne predpokladať, že k pracovnému úrazu by došlo aj v prípade, ak by danú povinnosť\nv oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zamestnávateľ neporušil.\n2.1.5 Žalovaný splnil všetky povinnosti v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vo vzťahu\nku všetkým zamestnancom, keďže preukázal, že všetci zamestnanci pravidelne absolvovali školenia v\noblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, predmetom ktorých bolo okrem iného aj nakladanie a\nuskladňovanie veľkoobjemových balíkov slamy, rovnako boli títo zamestnanci zaúčaní a zaškoľovaní\naj prakticky, a to staršími kolegami na konkrétnych pracoviskách, čo zamestnávateľ tiež preukázal\npredložením záznamov o spôsobe zaúčania zamestnancov; poukázal na svoje vyjadrenia zo dňa\n11.10.2023 (body 50. až 55. vyjadrenia žalovaného) a vyjadrenie zo dňa 19.04.2024 (body 39. až 41.\nvyjadrenia). Nestotožnil sa preto so záverom okresného súdu, že žalovaný riadne nepreukázal splnenie\nsi povinnosti ohľadne školenia všetkých zamestnancov, vykonávajúcich práce, súvisiace s bezpečným\nuskladnením veľkoobjemových balíkov slamy. Ak by aj žalovaný nedokázal preukázať splnenie tejto\npovinnosti, resp. ak by došlo aj k porušeniu tejto povinnosti, táto skutočnosť nebola v príčinnej súvislosti\n\ns pracovným úrazom poškodeného zamestnanca, a preto mal žalovaný za to, že nie je relevantná pri\nposúdení zodpovednosti za pracovný úraz.\n2.1.6 V tejto súvislosti poukázal na konkrétne prípady aktuálnej rozhodovacej praxe, pri ktorých\nskutkové okolnosti boli porovnateľné s daným prípadom, pričom na rozdiel od daného prípadu konajúci\nsúd konštatoval zodpovednosť zamestnanca za daný pracovný úraz v rozsahu 100%. Poukázal na\nrozsudok Krajského súdu v Nitre sp.zn. 9CoPr/3/2018 zo dňa 17.05.2018, rozsudok krajského súdu\nsp.zn. 2CoPr/11/2023 zo dňa 20.06.2024 (žalovaný neuviedol, rozsudok ktorého krajského súdu –\npoznámka odvolacieho súdu), rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 16CoPr/9/2016 zo\ndňa 24.11.2016.\n2.1.7 Žalovaný mal za to, že okresný súd nekonal správne, keď bez ďalšieho rozdelil rovným dielom\nzodpovednosť za pracovný úraz medzi zamestnávateľa a zamestnanca, a to aj napriek tomu, že\nporušenia v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré by boli v príčinnej súvislosti s\npracovným úrazom identifikoval iba na strane zamestnanca. Za preukázané považoval okresný súd\naj, že stanovisko Inšpektorátu práce Banská Bystrica do vydania rozhodnutia o zastavení konania, t.j.\ndo 29.06.2023, že zistené nedostatky u žalovaného sú v príčinnej súvislosti s úrazom poškodeného\nzamestnanca, a že u poškodeného zamestnanca nedostatky v príčinnej súvislosti neboli zistené, je\nneobjektívne, nesprávne a nezákonné. Ak súd považoval záver inšpektorátu práce Banská Bystrica o\ntom, že zistené nedostatky u žalovaného sú v príčinnej súvislosti s úrazom poškodeného zamestnanca\nza neobjektívny, nesprávny a nezákonný a zároveň identifikoval porušenie pracovnoprávnych predpisov\nna strane poškodeného zamestnanca ako príčinu pracovného úrazu, mal odvolateľ za to, že súd ho mal\nzbaviť zodpovednosti za pracovný úraz v plnom rozsahu. Namiesto toho okresný súd bez akéhokoľvek\nďalšieho zdôvodnenia rozdelil rovnakým dielom zodpovednosť za pracovný úraz medzi zamestnanca\na zamestnávateľa.\n2.1.8 Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhol odvolaciemu súdu v zmysle §388 C.s.p.\nzmeniť rozsudok okresného súdu a určiť, že za pracovný úraz poškodeného E. B. zodpovedá žalovaný\nv rozsahu 0% a žalovanému priznať náhradu trov konania v celom rozsahu.\n2.2 Žalobkyňa v odvolaní napadla odvolanie vo všetkých výrokoch rozsudku z dôvodov uvedených v\n§365 ods. 1 písm. b), d), f), h) C.s.p. s tým, že okresný súd nesprávnym procesným postupom znemožnil\nstrane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že\nsúd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že\nrozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\n2.2.1 Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku neuviedol, v zmysle ktorého konkrétneho zákonného\nustanovenia mal za preukázané, že sa žalovaný zbavil čiastočne svojej zodpovednosti (§196 ods. 2\npísm. a), b), alebo c) Zákonníka práce). Podľa súdu prvej inštancie však poškodený hrubo porušil\nbezpečnostné predpisy, keď bezdôvodne opustil kabínu nakladača a vstúpil do priestoru ohrozeného\npádom balíkov slamy, hoci bol s týmito bezpečnostnými predpismi riadne a preukázateľne oboznámený.\nTakéto odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie svedčí len dikcii §196 ods. 2 písm. a) Zákonníka\npráce. Súd prvej inštancie sa však potom nezaoberal presne jednotlivými predpokladmi čiastočného\nzbavenia sa zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú pracovným úrazom, upravenými v\nhypotéze tejto právnej normy, čo znamená neúplné a nepresvedčivé zdôvodnenie súdneho rozhodnutia.\n2.2.2 Absenciu zdôvodnenia jednotlivých konkrétnych predpokladov čiastočného zbavenia sa\nzodpovednosti podľa §196 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce zdôvodnila žalobkyňa tým, že nesúhlasila\nso skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého mal jej manžel hrubo porušiť\nbezpečnostné predpisy, čo malo byť tiež príčinou vzniku pracovného úrazu; súčasne nesúhlasila so\nzávermi, že žalovaný sa čiastočne zbavil zodpovednosti za pracovný úraz v miere 50 %. Poukázala\nna §195 ods. 1 a 6 Zákonníka práce, upravujúce objektívnu zodpovednosť zamestnávateľa za škodu\nspôsobenú pracovným úrazom zamestnanca, ktorá je daná bez ohľadu na to, či sa na spôsobení\nškody zamestnávateľ podieľal svojím zavinením, respektíve bez ohľadu na to, či zamestnávateľ porušil\nv súvislosti s pracovným úrazom právne predpisy. Zamestnávateľ sa môže zodpovednosti za škodu\núplne alebo čiastočne zbaviť v zmysle §196 Zákonníka práce. Nevyhnutným predpokladom čiastočného\nzbavenia sa zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú pracovným úrazom je však v zmysle\n§196 ods. 2 Zákonníka práce to, že jednou z príčin pracovného úrazu bolo zavinené porušenie právnych\npredpisov alebo ostatných predpisov alebo pokynov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci\nzo strany zamestnanca, hoci ten bol s nimi riadne a preukázateľne oboznámený. Ďalšou možnosťou\nčiastočného zbavenia sa zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú pracovným úrazom je\nskutočnosť, že jednou z príčin škody bolo požitie alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok\n\nzamestnancom. Poslednou možnosťou čiastočného zbavenia sa zodpovednosti zamestnávateľa za\nškodu spôsobenú pracovným úrazom je vznik škody pre počínanie si zamestnanca v rozpore s obvyklým\nspôsobom správania alebo pre jeho ľahkomyseľné konanie napriek tomu, že si musel byť vzhľadom\nna svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví. Dôkazné bremeno na\npreukázanie skutočností znamenajúcich čiastočné zbavenie sa zodpovednosti za škodu spôsobenú\npracovným úrazom je výlučne na zamestnávateľovi.\n2.2.3 Okresný súd v odôvodnení rozsudku neuviedol, v zmysle ktorého konkrétneho zákonného\nustanovenia mal za preukázané, že sa žalovaný zbavil čiastočne svojej zodpovednosti. Z konštatovania\nsúdu, že poškodený hrubo porušil bezpečnostné predpisy, keď bezdôvodne opustil kabínu nakladača\na vstúpil do priestoru ohrozeného pádom balíkov slamy, hoci bol s týmito bezpečnostnými predpismi\nriadne a preukázateľne oboznámený, je však možné usúdiť, že okresný súd rozhodoval podľa §196 ods.\n2 písm. a) Zákonníka práce. Okresný súd neuviedol tvrdenia, ktoré by svedčili čiastočnému zbaveniu\nsa zodpovednosti žalovaného podľa iného ustanovenia. Preto sa žalobkyňa v odvolaní zamerala len na\nargumentáciu nesprávnosti záveru súdu prvej inštancie o zbavení sa zodpovednosti žalovaného podľa\n§196 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce.\n2.2.4 Prvým predpokladom zbavenia sa zodpovednosti za škodu podľa tohto ustanovenia je preukázanie\nzavineného porušenia právnych predpisov alebo ostatných predpisov alebo pokynov na zaistenie\nbezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zo strany zamestnanca. Podľa okresného súdu mal porušiť\npoškodený predpisy tým, že bezdôvodne opustil kabínu nakladača, z tejto kabíny vystúpil a vstúpil do\npriestoru ohrozeného pádom balíkmi slamy. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala v prvom rade na to, že\npri vyšetrovaní pracovného úrazu nedospeli ani inšpektorát práce, ani orgány polície k jednoznačnému\nzisteniu skutkového priebehu nehodového deja. Ani v súdnom konaní nebol presný priebeh nehodového\ndeja presne preukázaný, inšpektorát práce, ako aj orgány polície dospeli len k pravdepodobnému\npriebehu nehodového deja, ktorý však nebol hodnoverne a s istotou preukázaný a nebolo jednoznačne\nvylúčené, že úrazový dej mohol prebehnúť aj iným spôsobom. Priebeh nehodového deja totiž nebol\nzachytený na žiadnom záznamovom zariadení a nevidel ho ani žiaden svedok. Preto nemožno s istotou\npresne ustáliť, za presne za akých okolností, kedy a akým spôsobom poškodený vstúpil do priestoru,\nkde ho zavalili veľkokapacitné balíky slamy. Z uvedených dôvodov preto ani nemožno považovať za\npreukázané, že poškodený mal alebo nemal mať vedomosť o existencii ohrozenia a s touto vedomosťou\nmal vstúpiť do ohrozeného priestoru. Nebolo preto preukázané konanie, ktorým mal poškodený porušiť\nsúdom mienenú právnu povinnosť. Nebolo jednoznačne preukázané, prečo sa poškodený nachádzal\nmimo kabíny nakladača, a najmä nebolo preukázané, že z tejto kabíny vystúpil až po páde prvého\nbalíka; z kabíny nakladača totiž mohol vystúpiť aj pred týmto pádom za situácie, že nič nenasvedčovalo\nexistujúcemu riziku pádu balíkov. Argumentom tu nie je poškodenie kabíny, čelného skla a spätného\nzrkadla nakladača, pretože k takémuto poškodeniu mohlo dôjsť aj priamo pri páde balíkov slamy v čase,\nkeď bol poškodený zamestnanec už mimo kabíny.\n2.2.5 Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia konštatoval konanie poškodeného, ktorým sa mal dopustiť\nporušenia právnej povinnosti, ale konkrétne neuviedol, v akom právne záväznom dokumente mala\nbyť predmetná právna povinnosť uvedená či zakotvená. Odôvodnenie rozsudku je v tomto smere\nnepreskúmateľné. Pokiaľ ide o samotné vystúpenie poškodeného z nakladača, v konaní bolo zo strany\nžalovaného prezentované, že pri obsluhe stroja mal poškodený povinnosť nevystupovať z neho v\nprípade, že tento je naštartovaný. Neuviedol však konkrétny právne záväzný dokument, v ktorom je táto\npovinnosť zakotvená. Rovnako konkrétny v tomto smere nebol ani súd prvej inštancie v odôvodnení\nrozsudku. Pokiaľ ide o vstup do ohrozeného priestoru, súd prvej inštancie presne neuviedol konkrétny\ndokument, či ustanovenie, v ktorom bola táto právna povinnosť zakotvená.\n2.2.6 Žalovaným predložená SMERNICA - Prevádzkový poriadok skladovania veľkoobjemových balíkov\nslamy a sena zo dňa 18.05.2020 a Zásady pre zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci\nPrevádzkový poriadok zo dňa 01.07.2010 je dokumentom spoločnosti AGROTOM s.r.o., so sídlom\nTomášovce 486, IČO: 36 025 933, 985 56, a nie spoločnosti žalovaného. Nebolo v konaní preukázané,\nže by mala táto smernica platiť aj pre zamestnancov žalovaného. Okrem toho, že s touto smernicou\nnebol poškodený oboznámený, tento dokument žalovaný doručil Inšpektorátu práce až dňa 03.08.2021,\ntakmer dva mesiace po vzniku závažného pracovného úrazu s následkom smrti, hoci bol o to žiadaný\nbezprostredne po pracovnom úraze. Aj to spochybňuje, že by v čase vzniku pracovného úrazu mal\nžalovaný konkrétnym spôsobom upravené povinnosti zamestnancov pri skladovaní veľkoobjemových\nbalíkov slamy, vrátane úpravy bezpečného pohybu osôb v mieste ich skladovania. Vzhľadom na uvedené\nskutočnosti nebolo v konaní preukázané, ktorý konkrétny predpis, či pokyn a v ňom uloženú právnu\npovinnosť mal poškodený porušiť.\n\n2.2.7 Aj keby bolo v prípade poškodeného preukázané porušenie právnej povinnosti, nevyhnutným\npredpokladom v zmysle §196 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce je splnenie podmienky, že bol riadne\na preukázateľne oboznámený s predpisom, ktorý mal ako zamestnanec porušiť. V danom prípade\nžalovaný ako zamestnávateľ splnenie tejto podmienky nepreukázal. Nebolo zo strany žalovaného jasne\na zreteľne preukázané, kedy, v akom rozsahu, a s ktorými predpismi a konkrétnymi povinnosťami bol\npoškodený oboznámený. SMERNICA - Prevádzkový poriadok skladovania veľkoobjemových balíkov\nslamy a sena zo dňa 18.05.2020 a Zásady pre zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci\nprevádzkový poriadok zo dňa 01.07.2010 sú zjavne dokumentmi spoločnosti AGROTOM s.r.o., so\nsídlom 985 56 Tomášovce 486, IČO: 36 025 933, a nie spoločnosti žalovaného. To vyplýva priamo z\nobsahu týchto listín. -z obsahu týchto dokumentov nevyplýva, že by mali byť aj smernicami či predpismi\nžalovaného, a že poškodený mal byť s týmito predpismi oboznamovaný.\n2.2.8 Z ďalších listín predkladaných žalovaným, zo záznamovej knihy zo dňa 20.05.2019, 10.05.2021\na 31.05.2021 vôbec nevyplýva, čo presne a konkrétne bolo obsahom školení, a že by predmetom\nškolení mali byť aj poučenia o povinnostiach, na ktorých údajnom porušení okresný súd založil\nčiastočné zbavenie sa zodpovednosti žalovaného. V uvedených dokumentoch je len stroho a všeobecne\nuvedené, že išlo o školenie zamestnancov. Z dokumentácie Inšpektorátu práce Banská Bystrica,\nProtokol Inšpektorátu práce Banská Bystrica č. IBB-32-18-2.2/P-JI-21zo dňa 14.09.2021 a Rozhodnutie\nInšpektorátu Banská Bystrica č. k. 231/21-2.0/pok/r. IPBB-PRODD/ROZ/2022/853 zo dňa 17.02.2022\nvyplýva, že podľa výpovedí pracovníkov I. D., B. A. a J. K. nebola predmetom školenia manipulácia s\nbalíkmi slamy, ukladanie stohu z balíkov a títo ani nevedeli o nejakom prevádzkovom predpise alebo\nusmernení na ukladanie balíkov do stohu. Podmienkou malo byť uloženie čo najviac balíkov do senníka\nhocijakým spôsobom. Tieto mali byť ukladané len na základe ústneho odovzdávania skúseností medzi\nzamestnancami. Rovnako nebol zo strany žalovaného predložený konkrétny dôkaz, ktorý by jasne a\nzreteľne preukázal, že poškodený bol oboznámený s povinnosťou nevystupovať z nakladača v prípade,\nže tento je naštartovaný (aj keď takéto prípadné porušenie právnej povinnosti zo strany poškodeného\nby nebolo v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu).\n2.2.9 Za vierohodný dôkaz, preukazujúci riadne oboznámenie s predpismi nemožno považovať ani\nvyjadrenie spoločnosti JUREKON, družstvo, Fialová 2C, 851 07 Bratislava, IČO: 45 315 582 zo dňa\n09.01.2022 a jej čestné prehlásenie z toho istého dňa. Tieto dokumenty boli zjavne účelovo vydané až\nex post po vzniku pracovného úrazu osobou vzájomne prepojenou so žalovaným, so zjavne účelovým\nobsahom, s domnienkami snažiacimi sa vinu za pracovný úraz preniesť na poškodeného, ako aj snahou\nzhojiť nedostatky v školení zamestnancov pred vznikom pracovného úrazu. Rovnako za irelevantný\npovažovala žalobkyňa záznam o spôsobe zaučenia zo dňa 07.03.2022, preukazujúci vykonanie školenia\na jeho obsahu tam uvedených osôb až po pracovnom úraze, a nie je spôsobilý preukázať školenie\nzamestnancov a jeho obsah pred pracovným úrazom. Uvedený spôsob predvedenia školenia sa javí\nskôr ako reakcia žalovaného na pracovný úraz zo dňa 17.06.2021 v snahe vyhnúť sa nedostatkom z\njeho strany, ktoré existovali v oblasti školenia jeho zamestnancov pred vznikom pracovného úrazu.\n2.2.10 Rovnako bol účelový charakter konania žalovaného v snahe zbaviť sa akejkoľvek zodpovednosti\nza vznik pracovného úrazu, keď prevádzkový poriadok skladovania veľkoobjemových balíkov slamy\na sena zo dňa 18.05.2020 žalovaný predložil inšpektorátu práce až dňa 03.08.2021, takmer dva\nmesiace po vzniku závažného pracovného úrazu s následkom smrti, hoci bol žiadaný bezprostredne po\npracovnom úraze. Navyše tento prevádzkový poriadok je spracovaný vo všeobecnej rovine, neupravuje\nkonkrétny spôsob pri stohovaní a ukladaní balíkov slamy a konkrétny pracovný postup.\n2.2.11 Odvolateľka za ďalší nevyhnutný predpoklad čiastočného zbavenia sa zodpovednosti žalovaného\nzamestnávateľa za škodu spôsobenú pracovným úrazom považovala príčinnú súvislosť medzi\nkonkrétnym porušením právnej povinnosti a vznikom pracovného úrazu. Pokiaľ by aj bolo preukázané,\nže zamestnanec mal povinnosť neopúšťať nakladač v čase, keď bol jeho motor v chode, že táto\npovinnosť bola zamestnancovi uložená konkrétnym právnym predpisom a že poškodený bol riadne a\npreukázateľne s týmto predpisom oboznámený, potom prípadné takéto porušenie povinností nebolo\nv príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu. Uvedená povinnosť mala byť totiž uložená\nzamestnancovi v súvislosti so správnou obsluhou nakladača, a nie so správnym pracovným postupom\nstohovania veľkoobjemových balíkov slamy. Príčinou vzniku pracovného úrazu však nebola nesprávna\nobsluha nakladača, jeho prevádzka, či chod, ale zrútenie sa naskladnených veľkokapacitných balíkov\nslamy bez vplyvu prevádzky nakladača na túto skutočnosť. Absencia príčinnej súvislosti vo vyššie\nnaznačenom smere je zrejmá z toho, že ak by poškodený vypol chod motora nakladača a následne by z\nneho vystúpil, dodržal by právnu povinnosť neopúšťať nakladač so zapnutým motorom, pričom by došlo\nk rovnakému následku a vzniku pracovného úrazu. Je tak zrejmé, že prípadné konanie poškodeného\n\nv rozpore s povinnosťou neopúšťať nakladač v čase, keď je motor v chode, nebolo tou skutočnosťou,\nktorá by bola príčinou vzniku pracovného úrazu.\n2.2.12 Pri právnej povinnosti nevstupovať do rizikového priestoru ohrozeného pádom balíkov slamy\nžalobkyňa uviedla, že z dôvodu nemožnosti presného ustálenia úrazového deja nemožno zistiť, či\nžalovaný mohol vedieť o hrozbe zrútenia balíkov slamy, pretože nie je možné presne ustáliť, v akom\nokamihu vystúpil z nakladača (či pred jeho vystúpením už mohol na základe pádu niekoľkých balíkov\npredpokladať, že hrozí zrútenie ďalších balíkov). V prípade absencie porušenia tejto povinnosti totiž\nlogicky absentuje aj príčinná súvislosť porušenia tejto povinnosti s následným vznikom úrazu.\n2.2.13 Pokiaľ súd prvej inštancie poukázal na prácu poškodeného v neosvetlenom prostredí, nie je\nzrejmé, ako konkrétne malo toto prípadné porušenie povinnosti ako príčina vyvolať následok v podobe\nvzniku pracovného úrazu. Z uvedeného vyplýva, že nebolo žalovaným preukázané ani naplnenie\npredpokladu existencie príčinnej súvislosti medzi prípadným porušením právnej povinnosti zo strany\npoškodeného so vznikom pracovného úrazu.\n2.2.14 Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa žalovaný nemohol čiastočne zbaviť zodpovednosti\nza pracovný úraz podľa §196 ods. 2 Zákonníka práce.\n2.2.15 Odvolateľka poukázala na konanie vedené Inšpektorátom práce Banská Bystrica, z ktorého je\nzrejmé, že tento orgán si bezprostredne po úraze vyžiadal vysvetlenia od I. D., B. A. a ďalších, vykonal\nobhliadku miesta úrazu, na ktorom vykonal potrebné úkony, vrátane meraní, akým spôsobom boli balíky\nslamy v senníku uskladňované; z obsahu dokumentácie tohto orgánu je evidentné - zvlášť s ohľadom na\nvykonanú ohliadku bezprostredne po pracovnom úraze - že stohované balíky boli v senníku ukladané na\nmierne šikmom podklade zo zeminy, betónových prahov a roztrúsenej slamy, pričom sa so zvyšovaním\nvýšky stohu automaticky zvyšoval aj stupeň naklonenia stohovanej slamy v senníku, a to práve v smere\npádu balíkov slamy do prejazdnej uličky v senníku. Dostatočnú stabilitu nezaručovalo pritom ani ich\npreviazanie. Okrem toho podľa B. A., vykonávajúceho následné vyskladnenie balíkov slamy zo senníka,\ntento mal zistiť, že podložie, na ktorom boli balíky položené, bolo podmočené. Uvedená skutočnosť bola\ntým podstatným prvkom príčiny, ktorý spôsobil pád balíkov slamy a vznik smrteľného pracovného úrazu,\nza čo nesie plnú zodpovednosť žalovaný.\n2.2.16 Žalovaný svoju obranu založil len na viacerých vlastných domnienkach, napríklad, že\nzamestnanec vystúpil z nakladača až po páde prvého balíka slamy, že stoh s balíkmi nemohol byť\nnestabilný, pretože v minulosti nikdy nedošlo k samovoľnému pádu balíkov slamy, že pád balíkov slamy\nmusel spôsobiť zamestnanec zavadením o stoh s nakladačom, že poškodený zamestnanec bol v čase\núrazu nesústredený kvôli oslave narodenín jeho dcér a podobne. Tieto vlastné domnienky žalovaného\nvšak nemožno vydávať za preukázané fakty, ani za dôkaz preukazujúci unesenie dôkazného bremena\nžalovaného ohľadom skutočností podľa §196 ods. 1,2 Zákonníka práce. Domnienky nemôžu nahrádzať\nunesenie dôkazného bremena. Zamestnávateľ pri úplnom či čiastočnom zbavení sa zodpovednosti\npodľa §196 ods. 1,2 Zákonníka práce musí jasne, exaktne a bez akýchkoľvek pochybností preukázať,\nže došlo k naplneniu skutočností, predpokladaných uvedenými zákonnými ustanoveniami, ktoré\neventuálne môžu znamenať zbavenie sa zodpovednosti žalovaného za pracovný úraz. O vnútornej\nrozpornosti argumentácie žalovaného svedčí aj, že žalovaný zo skutočnosti, že nikdy predtým nedošlo\nk samovoľnému pádu balíkov slamy vyvodzuje záver, že k samovoľnému pádu nemohlo dôjsť ani dňa\n17.06.2021 a tento pád musel spôsobiť sám poškodený zamestnanec zavadením nakladača o stoh\nslamy.\n2.2.17 Rovnakou logikou, akú používa v danom prípade žalovaný, možno dospieť aj k opačnému\nzáveru: pokiaľ sa E. B. počas jeho 20 ročnej praxe nikdy nestalo, že by zavadil o stoh slamy a spôsobil\npád balíkov, tak sa to nemohlo stať ani dňa 17.06.2021. Je zrejmé, že ak predtým nikdy nedošlo k\nsamovoľnému pádu balíka slamy, samo osebe to ešte neznamená, že sa to nemôže už nikdy stať,\na že sa to nemohlo stať ani 17.06.2021, zvlášť s ohľadom na to, že pri ohliadke bezprostredne po\npracovnom úraze bolo zistené, že stohované balíky boli v senníku ukladané na nevyhovujúcom podklade\na nevyhovujúcim spôsobom. Sám žalovaný vo viacerých dokumentoch pri hlásení pracovného úrazu\nuviedol kód príčiny úrazu 12, čo znamená, že príčinou úrazu nebolo okrem iného ani porušenie právnych\npovinností, či iných nedostatkov na strane poškodeného zamestnanca.\n2.2.18 Odvolateľka navrhla, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil a žalobe vyhovel,\nžalobkyni priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu\n100%, ako aj právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.\n3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne súhlasil s odvolateľkou v tom, že rozsudok súdu prvej\ninštancie je arbitrárny, avšak z iných dôvodov, ako žalobkyňa. Vzhľadom na to, že v rozsudku súd\nprvej inštancie úplne konkrétne identifikuje porušenia bezpečnostných predpisov zo strany poškodeného\n\nzamestnanca, ktoré boli príčinami pracovného úrazu poškodeného zamestnanca, mal žalovaný za to, že\nokresný súd nepochybne postupoval v danej veci na základe §196 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce. Súd\nnie je povinný podrobne v odôvodnení zdôvodňovať, či zvažoval aj čiastočné zbavenie sa zodpovednosti\nza pracovný úraz aj podľa §196 ods. 2 písm. b) a c) Zákonníka práce.\n3.1 Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať\nodpoveď na všetky otázky nastolené subjektami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný\nvýznam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali\ndo všetkých detailov sporu, uvádzaných subjektmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí\ndať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku subjektu konania, ktorý ju nastolil. Je však\nnevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty subjektov konania (rozhodnutia\nÚstavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a iné). Žalovaný sa\npreto nestotožnil s názorom žalobkyne, že by okresný súd pochybil, alebo že by odôvodnenie rozsudku\nbolo neúplné v prípade, ak sa obmedzil iba na posúdenie splnenia predpokladov podľa §196 ods. 2\npísmena a) Zákonníka práce, ak mal za to, že došlo k splneniu predpokladov podľa tohto ustanovenia.\n3.2 Na druhej strane odvolateľ považuje rozsudok za arbitrárny, pretože v ňom žiadnym spôsobom\nokresný súd nezdôvodnil, na základe čoho určil výšku zodpovednosti zamestnávateľa práve v rozsahu\n50 % a z rozsudku rovnako nevyplýva ani, ako dospel k záveru, že k pracovnému úrazu došlo v príčinnej\nsúvislosti s porušením povinností zamestnávateľa alebo z akýchkoľvek iných dôvodov, ako je porušenie\npracovnoprávnych predpisov na strane poškodeného zamestnanca. Pokiaľ ide o porušenie povinností\nzamestnanca, súd sa prakticky v plnom rozsahu stotožnil s argumentáciou žalovaného, že poškodený\nzamestnanec pri výkone svojej práce hrubo porušil bezpečnostné predpisy, keď v prípade udalosti (t.j.\npo páde balíkov slamy), ktorá nastala v senníku, bezdôvodne opustil kabínu nakladača, z tejto kabíny\nvystúpil a vstúpil do priestoru ohrozeného pádom balíkmi slamy, pričom následne došlo k jeho zavaleniu\nbalíkom slamy o hmotnosti 450 kg, čo malo za následok jeho smrť. Práve bezdôvodné opustenie\nkabíny nakladača do evidentne ohrozeného priestoru pádom balíkmi slamy, rovnako ako aj neodborná\nmanipulácia s balíkmi slamy, pri ktorej poškodený zamestnanec zavadil o stoh slamy, v dôsledku čoho\ndošlo k prvému pádu balíka (balíkov) slamy na nakladač, možno považovať za jediný dôvod úrazu, ktorý\nje preukázateľne v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom.\n3.3 V odôvodnení rozsudku okresný súd uvádza aj iné porušenie bezpečnostných predpisov zo\nstrany poškodeného zamestnanca, ako je práca v neosvetlenom prostredí alebo opustenie nakladača\nv čase, keď je motor v chode, tieto však ani súd, ani žalobca v žiadnych svojich vyjadreniach\nnepovažovali za bezprostrednú príčinu pracovného úrazu. Neobstojí preto argumentácia žalobkyne, že\nna základe uvedeného (t.j. že porušenie povinnosti pri práci poškodeného zamestnanca v neosvetlenom\nprostredí, ako aj opustenie nakladača v čase, kedy je motor v chode, nie je v príčinnej súvislosti s\npracovným úrazom), nebola preukázaná existencia príčinnej súvislosti medzi prípadným porušením\nprávnej povinnosti zo strany poškodeného zamestnanca so vznikom pracovného úrazu. Podrobnejšiu\nargumentáciu uviedol žalovaný vo vyjadrení zo dňa 11.10.2023 (body 41. až 43. vyjadrenia).\n3.4 Žalovaný nesúhlasil so žalobkyňou v odvolaní, že v konaní nebol preukázaný presný priebeh\nnehodového deja, a že žalovaný založil svoju obranu iba na svojich domnienkach, ktoré nemožno\nvydávať za fakty. Popis nehodového deja uviedol žalovaný vo vyjadrení z 11.10.2023 (bod 31.\nvyjadrenia), ako aj vo vyjadrení zo dňa 19.04.2024 (body 21. až 30. vyjadrenia), ktorý nie je len\npravdepodobný, ale je jediný možný, správny, racionálny a logický podľa skutkových okolností, ktoré\nnepochybne vyšli najavo v rámci trestného konania, ako aj počas správneho konania, vedeného\nInšpektorátom práce Banská Bystrica. Aj keď priebeh nehodového deja nebol zachytený na žiadnom\nzáznamovom zariadení, ako uvádza žalobkyňa, ani ho nevidel žiaden svedok, v doterajších konaniach\nsa podarilo jednoznačne ustáliť nehodový dej.\n3.5 Žalobkyňou opakovane predkladaný alternatívny opis priebehu nehodového deja, podľa ktorého k\npoškodeniu nakladača a pracovnému úrazu poškodeného zamestnanca malo dôjsť v jednom momente,\nresp. podľa ktorého k pádu balíkov slamy na nakladač a na poškodeného zamestnanca došlo v čase,\nkeď sa poškodený zamestnanec z bližšie nevysvetlených dôvodov práve nachádzal mimo kabíny\nnakladača, je v rozpore so skutkovými zisteniami a faktami, ktoré boli preukázané v trestnom konaní.\nPoškodený nakladač sa totiž nachádzal bližšie pri tzv. vrchnej bráne senníka a telo poškodeného\nzamestnanca a všetky vecné škody pochádzajúce z poškodeného nakladača sa nachádzali bližšie\npri tzv. spodnej bráne senníka vo vzdialenosti cca 7 až 8 m od poškodeného nakladača. Neexistuje\nžiadne racionálne vysvetlenie, na základe ktorého by bolo možné odôvodniť, ako by k poškodeniu\nnakladača mohlo dôjsť v čase, keď bol zaparkovaný v opačnej časti senníka, ak v jeho okolí neboli\nnájdené žiadne iné stopy, svedčiace o páde balíka v danej časti senníka. Preto žalovaný má za\nto, že práve žalobkyňou predkladaný alternatívny opis priebehu nehodového deja je založený na\n\nňou vykonštruovaných domnienkach, ktorá sa snaží bez toho, aby svoje tvrdenia oprela o existujúce\nvykonané dôkazy, prísť s vlastnou verziou nehodového deja. Jej verzia udalosti je nepravdepodobná,\nnelogická, neopierajúca sa o žiaden z existujúcich zadovážených a vykonaných dôkazov, preto žalovaný\nnavrhol na ňu, ako na čisto subjektívnu domnienku (hypotézu) neprihliadať.\n3.6 V nadväznosti na uvedené skutkové okolnosti prípadu je žalovaný jednoznačne názoru, že ku vzniku\nsmrteľného pracovného úrazu poškodeného zamestnanca došlo výlučne v dôsledku jeho zavineného\nporušenia predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, respektíve pokynov na\nzaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi poškodený zamestnanec bol riadne\na preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa u žalovaného sústavne vyžadovali a\nkontrolovali.\n3.7 K splneniu povinností na strane žalovaného, t.j. k preukázateľnému oboznámeniu poškodeného\nzamestnanca s bezpečnými postupmi sa žalovaný vyjadril dňa 11.10.2023 (body 50. až 58. vyjadrenia) a\ndňa 19.04.2024 (body 39. až 41. vyjadrenia). Nie je pravda, že by žalovaný nebol riadne a preukázateľne\noboznámený s predpismi na ochranu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré mal porušiť\na ktoré by boli v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom. Okresný súd v tejto súvislosti správne\nkonštatoval, že poškodený zamestnanec bol riadne vyškolený na obsluhu strojných zariadení vrátane\nteleskopického nakladača, s ktorým v čase úrazu pracoval, ako aj že v tejto súvislosti absolvoval všetky\npotrebné školenia, súvisiace s obsluhou nakladača, ktorých súčasťou boli aj školenia o bezpečnosti\na ochrane zdravia pri práci pri obsluhe strojov, a teda aj nakladač. Žalovaný splnenie uvedenej\npovinnosti preukázal predložením záznamovej knihy zo dňa 10.03.2021, z ktorej jednoznačne vyplýva,\nže poškodený zamestnanec bol vyškolený, aj pokiaľ ide o nebezpečenstvá a ohrozenia, ktoré sa pri\npráci s nakladačom a v súvislosti s ňou môžu vyskytnúť. Ak by zamestnanec riadne postupoval v súlade\ns pokynmi zamestnávateľa, s ktorými bol riadne oboznámený, čo vyplýva z predloženej záznamovej\nknihy, t.j. nevstúpiť do ohrozeného priestoru počas nebezpečenstva, k smrteľnému pracovnému úrazu\npoškodeného zamestnanca by nebolo došlo. Práve porušenie tejto povinnosti zamestnanca bolo preto\njedinou bezprostrednou príčinou smrteľného pracovného úrazu.\n3.8 Žalovaný nesúhlasil tiež s argumentáciou žalobkyne, že stohované balíky boli v senníku uložené na\nmierne šikmom podklade zo zeminy, betónových prahov a roztrúsenej slamy, pričom sa so zvyšovaním\nvýšky stohu automaticky zvyšoval aj stupeň naklonenia stohovanej slamy, ako ani s informáciou o tom, že\npodložie, na ktorom boli balíky položené, bolo podmočené, ktoré skutočnosti žalobkyňa považovala za\npodstatné príčiny vedúce k pracovnému úrazu poškodeného zamestnanca. Uvedené tvrdenia žalovaný\nnamietal už aj v konaní pred Inšpektorátom práce Banská Bystrica, vychádzajúceho pri závere o\nnestabilite stohu aj z tvrdenia B. A., ktorý vo svojej výpovedi pred správnym orgánom dňa 13.07.2021\nuviedol, že keď 12.07.2021 vyberal balíky, zistil podmočenie podložia pod balíkmi slamy. Na túto\ninformáciu však nemožno prihliadať, pretože toto konštatovanie sa vzťahuje na situáciu v senníku takmer\nmesiac po predmetnej udalosti. Ani v ostatných výpovediach, ani v zápisnici z obhliadky miesta činu\nžiadne podmočenie spomínané nie je, pričom, ak by k podmočeniu skutočne dochádzalo už v čase od\nžatvy v roku 2020 a spôsobovalo by nestabilitu stohu slamy v čase vzniku pracovného úrazu, muselo\nby byť pozorovateľné najneskôr v čase obhliadky miesta činu.\n3.9 V tejto súvislosti žalovaný dodal, že samotná zápisnica o obhliadke miesta činu ďalej uvádza, že\nbalíky slamy boli uložené po šesť kusov na sebe, pričom jednotlivé balíky boli medzi sebou previazané,\nteda, že balíky boli uložené tak, ako mali byť v zmysle pravidiel stohovania. Rovnaké konštatovanie\no správnom stohovaní balíkov v senníku, kde sa pracovný úraz stal, je uvedené aj vo výpovedi A.\nE. J. zo dňa 22.07.2021 pred Inšpektorátom práce Banská Bystrica, ktorý potvrdil, že bol prítomný\nv senníku, kde sa úraz stal v čase cca dva týždne pred úrazom, t.j. začiatkom júna 2021, a že v\ndanom čase boli už odoberané balíky zo stohu do schodov, pričom balíky v stohu boli uložené do 6 m\nvýšky, vzájomne preväzované a z celkového pohľadu sa nezdalo, že by bola narušená stabilita stohu.\nKeďže nestabilita stohu slamy v senníku v čase škodovej udalosti nebola v konaní preukázaná, ale\nnaopak, sú k dispozícii tvrdenia, podľa ktorých boli dodržané pravidlá stohovania, a teda stoh slamy\nbol s najväčšou pravdepodobnosťou v čase škodovej udalosti stabilný, žalovaný má za to, že závery\nInšpektorátu práce Banská Bystrica, ktorými argumentuje žalobkyňa, sú neodôvodniteľné a preukázané,\na nemôžu predstavovať základ pre konštatovanie o zodpovednosti žalovaného ako zamestnávateľa za\npracovný úraz.\n3.10 Ohľadom porušenia povinností zamestnávateľa okresný súd konštatoval, že žalovaný riadne\nnepreukázal splnenie si povinnosti preškolenia všetkých zamestnancov, vykonávajúcich práce súvisiace\ns bezpečným uskladňovaním veľkoobjemových balíkov slamy, avšak okresný súd neidentifikoval\npríčinnú súvislosť medzi nesplnením tejto povinnosti a vznikom smrteľného úrazu. Žalovaný súhlasil\nso súdom prvej inštancie, že prípadné nedostatočné preukázanie splnenia tejto povinnosti zo strany\n\nžalovaného ako zamestnávateľa nie je v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu a žalovaný\nmá za to, že nesplnenie tejto povinnosti nemá vplyv na posúdenie zodpovednosti žalovaného za\npracovný úraz. Z hľadiska posúdenia miery zodpovednosti za pracovný úraz je rozhodujúce posúdenie,\nči porušenie povinnosti poškodeného zamestnanca bolo iba jednou z príčin vzniku úrazu, t.j., či došlo\naj k porušeniu povinnosti zo strany zamestnávateľa, ktorá je v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom,\nalebo či škoda bola spôsobená iba porušením povinnosti poškodeného zamestnanca. Ak ku vzniku\npracovného úrazu nedošlo v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti zamestnávateľa, ale iba z\ndôvodu porušenia povinnosti poškodeného zamestnanca, zamestnávateľ by v súlade s §196 ods. 1\nZákonníka práce mal byť celkom zbavený zodpovednosti za pracovný úraz.\n3.11 Na základe uvedeného žalovaný mal za to, že ak okresný súd neidentifikoval žiadne porušenie\npracovnoprávnych predpisov zo strany zamestnávateľa, ktoré by bolo v príčinnej súvislosti s pracovným\núrazom, ani žiadnu inú príčinu pracovného úrazu ako porušenie povinnosti poškodeného zamestnanca,\nktoré bolo v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom, mal postupovať v súlade s §196 ods. 1 Zákonníka\npráce a rozhodnúť tak, že žalovaný zodpovedá za vznik pracovného úrazu vo výške 0 %. Na daný\nzáver nemá žiadny vplyv zistenie, ak by aj zo strany zamestnávateľa došlo k porušeniu predpisov\nv oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak toto porušenie zo strany zamestnávateľa nie\nje v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu a možno teda legitímne predpokladať, že k\npracovnému úrazu by došlo aj v prípade, ak by danú povinnosť v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia\npri práci zamestnávateľ neporušil.\n3.12 Vzhľadom na uvedené navrhol žalovaný odvolaciemu súdu v zmysle §388 C.s.p. zmeniť rozsudok\nokresného súdu a určiť, že za pracovný úraz poškodeného zamestnanca žalovaný zodpovedá v rozsahu\n0 %, a žalovanému priznať náhradu trov konania v celom rozsahu.\n4. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. Nestotožnila sa so spochybňovaním zodpovednosti\nžalovaného za pracovný úraz z dôvodu, že nebolo u neho konštatované žiadne porušenie jeho právnej\npovinnosti. Pri zodpovednosti žalovaného ako zamestnávateľa za vznik pracovného úrazu nie je\npotrebné zistenie žiadneho porušenia právnej povinnosti z jeho strany. Zodpovednosť zamestnávateľa\nza škodu pri pracovnom úraze je totiž prísnou objektívnou zodpovednosťou, ktorú v zmysle ustanovení\nZákonníka práce zakladá samotná skutočnosť, že u zamestnanca došlo pri plnení jeho pracovných\núloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia, prípadne k jeho smrti. Ustanovenie §195\nods. 6 Zákonníka práce výslovne potvrdzuje túto objektívnu zodpovednosť zamestnávateľa za škodu pri\npracovnom úraze aj v prípade, že zo strany zamestnávateľa nebolo zistené žiadne porušenie povinnosti,\nvyplývajúcej z osobitných predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia\npri práci. Preto je námietka žalovaného o arbitrárnosti rozsudku súdu prvej inštancie v tomto smere\nnedôvodná.\n4.1 Z konania vedeného Inšpektorátom práce Banská Bystrica je zrejmé, že tento orgán si bezprostredne\npo úraze vyžiadal vysvetlenia od I. D., B. A. a ďalších, vykonal obhliadku miesta úrazu, na ktorom vykonal\npotrebné úkony, vrátane meraní, akým spôsobom boli balíky slamy v senníku uskladňované. Zvlášť s\nohľadom na vykonanú obhliadku bezprostredne po pracovnom úraze, že stohované balíky boli v senníku\nukladané na mierne šikmom podklade zo zeminy, betónových prahov a roztrúsenej slamy, pričom sa so\nzvyšovaním výšky stohu automaticky zvyšoval aj stupeň naklonenia stohovanej slamy v senníku, a to\npráve v smere pádu balíkov slamy do prejazdnej uličky v senníku, bolo evidentné z obsahu dokumentácie\nInšpektorátu práce Banská Bystrica. Okrem toho podľa B. A., ktorý vykonával následné vyskladnenie\nbalíkov slamy zo senníka, mal tento zistiť, že podložie, na ktorom boli balíky položené, bolo podmočené.\nUvedená skutočnosť bola tým podstatným prvkom príčiny, ktorý spôsobil pád balíkov slamy a vznik\nsmrteľného pracovného úrazu, za čo nesie plnú zodpovednosť žalovaný.\n4.2 Žalovaný v snahe odôvodniť zbavenie vlastnej zodpovednosti poukazuje na údajné hrubé porušenie\nbezpečnostných predpisov zo strany samotného zamestnanca E. B.. Žiadne takéto hrubé porušenie\npredpisov zo strany zamestnanca, respektíve ďalšie skutočnosti, ktoré v zmysle §196 Zákonníka\npráce môžu viesť k zbaveniu zodpovednosti zamestnávateľa za škodu vzniknutú pri pracovnom úraze,\npreukázané v konaní neboli. Pri vyšetrovaní pracovného úrazu nedospel ani inšpektorát práce a ani\norgány polície k jednoznačnému zisteniu skutkového priebehu nehodového deja. Ani v súdnom konaní\nnebol priebeh nehodového deja presne zistený a preukázaný. Inšpektorát práce ako aj orgány polície\ndospeli len k pravdepodobnému priebehu nehodového deja, ktorý však nebol s istotou preukázaný\na nebolo jednoznačne vylúčené, že úrazový dej mohol prebehnúť aj iným spôsobom. Už len z tohto\ndôvodu nemožno mať za preukázané, že zamestnanec E. B. porušil akúkoľvek právnu povinnosť. Nebolo\njednoznačne preukázané ani to, prečo sa zamestnanec nachádzal mimo kabíny nakladač, a najmä\nnebolo preukázané, že z tejto kabíny vystúpil až po páde prvého balíka. Z kabíny nakladača totiž mohol\n\nvystúpiť aj pred týmto pádom za situácie, že nič nenasvedčovalo existujúcemu riziku pádu balíkov.\nArgumentom nie je poškodenie kabíny, čelného skla a spätného zrkadla nakladača, pretože k takémuto\npoškodeniu mohlo dôjsť aj priamo pri páde balíkov slamy v čase, keď bol poškodený zamestnanec už\nmimo kabíny. Nie je ani zrejmé a nebolo preukázané, aký konkrétny právne záväzný dokument mal\nukladať zamestnancovi nevystupovať z nakladača.\n4.3 Pokiaľ ide o vstup do ohrozeného priestoru, žalovaným predložená Smernica Prevádzkový poriadok\nskladovania veľkoobjemových balíkov slamy a sena zo dňa 18.05.2020 a Zásady pre zaistenie\nbezpečnosti a ochrany zdravia pri práci Prevádzkový poriadok zo dňa 01.07.2010 nie je dokumentom\nžalovaného, ale inej spoločnosti. Nebolo v konaní preukázané, že by mala táto smernica platiť aj pre\nzamestnancov žalovaného, s touto smernicou nebol zamestnanec oboznámený, čo potvrdili aj svedkovia\nv konaní pred inšpektorátom práce, resp. v trestnom konaní. Tento dokument navyše žalovaný doručil\ninšpektorátu práce až dňa 03.08.2021.\n4.4 Aj keby bolo v prípade zamestnanca preukázané porušenie právnej povinnosti, neboli preukázané\nďalšie skutočnosti nevyhnutné na naplnenie zbavenia sa zodpovednosti zamestnávateľa za škodu\npri pracovnom úraze. Žalovaný nepreukázal splnenie podmienky, že zamestnanec bol riadne a\npreukázateľne oboznámený s predpisom, ktorý mal ako zamestnanec porušiť.\n4.5 V ďalšom zopakovala svoje vyjadrenia z odvolania.\n5. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne poukázal na prísnu objektívnu zodpovednosť\nzamestnávateľa za pracovný úraz podľa Zákonníka práce, kedy podľa platnej právnej úpravy za\npracovný úraz zodpovedá zamestnávateľ, aj keď sa u neho nepreukázalo žiadne porušenie právnej\npovinnosti. Toto tvrdenie žalobkyne považuje žalovaný za zavádzajúce, pretože uvedené platí iba v\nprípade, ak sa nepreukázalo porušenie povinnosti zo strany zamestnanca, ktoré je v príčinnej súvislosti\ns pracovným úrazom, resp. iné okolnosti podľa §196 Zákonníka práce, v ktorom sú uvedené prípady,\nkedy sa zamestnávateľ môže legitímne, úplne alebo čiastočne zbaviť zodpovednosti za pracovný úraz.\nV rozsudku súdu prvej inštancie bolo konštatované iba porušenie zamestnanca, ktoré bolo v príčinnej\nsúvislosti s pracovným úrazom, preto žalovaný poukazoval na to, že okresný súd mal v takom prípade\núplne zbaviť zamestnávateľa zodpovednosti za pracovný úraz v súlade s §196 ods. 1 Zákonníka práce\nz dôvodu, že jedinou príčinou pracovného úrazu bolo porušenie povinnosti zo strany zamestnanca.\n5.1 Žalovaný zotrval na tom, že žalobkyňa opätovne preberá argumentáciu z konania vedeného pred\nInšpektorátom práce Banská Bystrica o uložení stohovaných balíkov v senníku; k týmto tvrdeniam sa\nžalovaný vyjadril dňa 28.04.2025 (body 8. až 10. vyjadrenia žalovaného k odvolaniu) s tým, že tieto\nskutočnosti nevyplývajú z obhliadky miesta činu, ani z iných dôkazov, pričom k danému konštatovaniu\npristúpil Inšpektorát práce Banská Bystrica na základe situácie v senníku takmer mesiac po smrteľnom\núraze.\n5.2 K opakovanej namietanej nemožnosti preukázania nehodového deja sa žalovaný už opakovane\nvyjadril dňa 11.10.2023 (bod 31. vyjadrenia žalovaného), ako aj dňa 19.04.2024 (body 21. až 30.\nvyjadrenia), a vo vyjadrení žalovaného k odvolaniu žalobkyne zo dňa 28.04.2025 s tým, že skutkový\ndej nie je len pravdepodobný, ale je jediný možný, správny, racionálny a logický, a to podľa skutkových\nokolností zistených v trestnom konaní.\n5.3 Rovnako k námietkam ohľadne nedostatočného poučenia zamestnanca sa žalovaný vyjadril dňa\n11.10.2023 to (body 50. až 58. vyjadrenia), dňa 19.04.2024 (body 39. až 41. vyjadrenia žalovaného), ako\naj vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne zo dňa 28.04.2025 (bod 7. vyjadrenia žalovaného). Aj okresný súd\nsprávne konštatoval, že poškodený zamestnanec bol riadne vyškolený na obsluhu strojných zariadení,\nvrátane teleskopického nakladača, pričom zo záznamovej knihy zo dňa 10.03.2021 jednoznačne\nvyplýva, že poškodený zamestnanec bol vyškolený aj pokiaľ ide o nebezpečenstvá a ohrozenia,\nktoré pri práci s nakladačom a v súvislosti s ňou sa môžu vyskytnúť. Ak by teda zamestnanec\nriadne postupoval v súlade s pokynmi zamestnávateľa, s ktorými bol riadne oboznámený, čo vyplýva\nz predloženej záznamovej knihy, t.j. nevstúpiť do ohrozeného priestoru počas nebezpečenstva, k\nsmrteľnému pracovnému úrazu poškodeného zamestnanca by nebolo došlo. Preto sa nestotožnil ani s\nargumentáciou žalobkyne, že príčinou vzniku pracovného úrazu nebola nesprávna obsluhu nakladača,\njeho prevádzka, či chod, ale zrútenie sa naskladnených veľkokapacitných balíkov slamy bez vplyvu\nprevádzky nakladača na túto skutočnosť. K zrúteniu balíkov slamy totiž došlo v dôsledku nesprávnej\nmanipulácie s nakladačom, kedy poškodený zamestnanec zavadil o stoh slamy, čím narušil jeho stabilitu\na spôsobil zrútenie minimálne jedného balíka slamy. Preto sám poškodený zamestnanec zapríčinil vznik\nrizikovej situácie, na ktorú bol riadne vyškolený, keďže ide o rizikovú situáciu, ktorá môže nastať práve\npri obsluhe nakladača. Ak by aj žalovaný nedokázal riadne preukázať, že poškodeného zamestnanca\noboznámil s prevádzkovým poriadkom skladovania veľkoobjemových balíkov slamy a sena, na čo tiež\n\nžalobkyňa opakovane poukazuje, nemá táto skutočnosť vplyv na posúdenie zodpovednosti žalovaného\nv súvislosti s pracovným úrazom, keďže uvedené by aj tak nebolo v príčinnej súvislosti s pracovným\núrazom.\n5.4 Rozhodujúce je posúdenie, či porušenie povinnosti poškodeného zamestnanca bolo iba jednou z\npríčin vzniku úrazu, t.j., či došlo aj k porušeniu povinnosti zo strany zamestnávateľa, ktorá je v príčinnej\nsúvislosti s pracovným úrazom, alebo či škoda bola spôsobená iba porušením povinnosti poškodeného\nzamestnanca. Ak ku vzniku pracovného úrazu nedošlo v príčinnej súvislosti s porušením povinností\nzamestnávateľa, ale iba z dôvodu porušenia povinnosti poškodeného zamestnanca, zamestnávateľ by\nv súlade s §196 ods. 1 Zákonníka práce mal byť celkom zbavený zodpovednosti za úraz.\n5.5 Žalovaný mal za to, že sa nepreukázalo žiadne porušenie pracovnoprávnych predpisov zo strany\nzamestnávateľa, ktoré by bolo v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom, ani žiadnu inú príčinu\npracovného úrazu ako porušenie povinnosti poškodeného zamestnanca, ktoré bolo v príčinnej súvislosti\ns pracovným úrazom, preto mal okresný súd v danej veci postupovať v súlade s §196 ods. 1 Zákonníka\npráce a rozhodnúť tak, že žalovaný zodpovedá za vznik pracovného úrazu vo výške 0 %. Žalovaný má\nza to, že na daný záver nemá žiadny vplyv zistenie, ak by aj zo strany zamestnávateľa došlo k porušeniu\npredpisov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak toto porušenie zo strany zamestnávateľa\nnie je v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu a možno teda legitímne predpokladať, že k\npracovnému úrazu by došlo aj v prípade, ak by danú povinnosť v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia\npri práci zamestnávateľ neporušil.\n6. Žalobkyňa vo vyjadrení ku vyjadreniu žalovaného uviedla, že aj keby súhlasila so žalovaným v tom,\nže okresný súd posudzoval čiastočné zbavenie sa zodpovednosti žalovaného za škodu vzniknutú\npri pracovnom úraze podľa §196 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce, nepochybne je zodpovednosťou\nsúdu v odôvodnení meritórneho rozhodnutia v rámci právneho posúdenia veci presne uviesť, ktorý\nprávny predpis na danú vec aplikoval a akým spôsobom. Takáto povinnosť súdu nepochybne vyplýva\nz §220 ods. 2 C.s.p., pretože strana konania sa nemá domnievať, resp. na základe vlastných dohadov\nusudzovať, ktorý právny predpis súd v danom prípade aplikoval. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu má\nbyť takýto údaj úplne jasný a zrejmý, musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri\nhodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na druhej strane. Aj z judikatúry jasne vyplýva,\nže za rozhodujúcu skutočnosť, ktorej má byť venovaná pozornosť v odôvodnení súdneho rozhodnutia\nje každá zákonná podmienka obsiahnutá v hypotéze právnej normy. Predpokladom takéhoto postupu\nje ale v prvom rade poukázanie na konkrétnu právnu normu, aby bolo aj stranám jasné a zrozumiteľné,\nktoré zákonné podmienky obsiahnuté v hypotéze danej konkrétnej právnej normy boli v danom prípade\nnaplnené.\n6.1 Pokiaľ by žalobkyňa spolu so žalovaným sa zhodla na tom, že okresný súd postupoval podľa\n§196 ods.2 Zákonníka práce, ďalším vážnym nedostatkom by bolo to, že súd prvej inštancie sa\nnezaoberal presne jednotlivými predpokladmi čiastočného zbavenia sa zodpovednosti žalovaného za\nškodu spôsobenú pracovným úrazom upravenými v hypotéze tejto právnej normy. V takomto prípade\npotom ide jednoznačne o neúplné a nepresvedčivé zdôvodnenie súdneho rozhodnutia. Absencia\nzdôvodnenia jednotlivých konkrétnych predpokladov čiastočného zbavenia sa zodpovednosti podľa\n§196 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce je vážnym nedostatkom odôvodnenia rozsudku, ktorá ho robí\njednoznačne arbitrárnym.\n6.2 Žalobkyňa nesúhlasila s tvrdením žalovaného, ktorý opakovane formuluje ako preukázanú\nskutočnosť, že jej manžel zavadil s nakladačom o stoh slamy. Z vykonaného dokazovania príslušnými\norgánmi žiaden takýto záver nevyplýva. Žalovaný účelovo túto skutočnosť vydáva za preukázaný fakt a\nsnaží sa zavádzať odvolací súd týmto nepravdivým tvrdením. Manžel žalobkyne bol síce nájdený mimo\nkabínu nakladača, ale nebolo presne nezistené, za akých okolností a z akých dôvodov z tejto kabíny\nvystúpil a či v danom okamihu mohol predpokladať nebezpečenstvo zrútenia balíkov slamy. Príslušný\ninšpektorát práce dospel len k predpokladanému priebehu deja, ktorý však nemožno považovať za\nabsolútne istý, pretože v danom čase nebol namieste prítomný žiaden svedok a súslednosť jednotlivých\nskutočností nemožno presne zistiť. Preto nemožno považovať za preukázané ani prípadné porušenie\npovinnosti manžela žalobkyne nevstupovať do ohrozeného priestoru. Táto povinnosť bola navyše\nuložená v prevádzkovom poriadku, s ktorým neboli zamestnancami riadne a preukázateľne oboznámení,\nčo potvrdili viacerí svedkovia. Manželovi žalobkyne nebolo preukázané ani iné porušenie právnej\npovinnosti, ktoré by eventuálne malo byť v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu.\n6.3 Napriek námietkam a obrane žalovaného za nesporný považovala žalobkyňa fakt, že Inšpektorát\npráce Banská Bystrica bezprostredne po vzniku pracovného úrazu vykonal obhliadku miesta úrazu,\nna ktorom vykonal potrebné úkony, vrátane meraní, akým spôsobom boli balíky slamy v senníku\n\nuskladňované. Inšpektorát práce pri obhliadke konštatoval, že stohované balíky boli v senníku ukladané\nna mierne šikmom podklade zo zeminy betónových prahov a roztrúsenej slamy, pričom sa so zvyšovaním\nvýšky stohu automaticky zvyšoval aj stupeň naklonenia stohovanej slamy v senníku, a to práve v smere\npádu balíkov slamy do prejazdnej uličky v senníku. Dostatočnú stabilitu nezaručovalo pritom ani ich\npreviazanie. Vzhľadom na túto skutočnosť nemožno považovať zodpovednosť žalovaného za škodu\npri pracovnom úraze za otáznu. Žalovaný nemal ani vlastný prevádzkový poriadok stohovania balíkov\nslamy a z výpovedí zamestnancov je evidentné, že títo si pri absencii poučenia o presnom pracovnom\npostupe stohovania slamy zo strany zamestnávateľa ukladali balíky podľa vlastného uváženia.\n6.4 Podľa žalobkyne si žalovaný vo vlastnom vyjadrení zjavne protirečí, keď na jednej strane uvádza, že\npravdepodobný nehodový dej zistený inšpektorátom práce a orgánmi polície, je jediný možný správny\nracionálny a logický. Ide o dej, pri ktorom mal pri manipulácii s nastohovaným radom balíkov spadnúť na\nkabínu nakladača minimálne 1 balík, následne manžel žalobkyne s nakladačom vycúval na iné miesto\nvystúpil nakladača a vošiel do rizikového priestoru, kde sa na neho zrútili ďalšie balíky slamy. Na druhej\nstrane žalovaný nerešpektuje ani tento pravdepodobný dej, hoci ho vydáva za jediný možný a pridáva\nvlastný opis deja tom smere, že manžel žalobkyne s nakladačom zavadil o stoh slamy, čo malo byť\npríčinou zrútenia prvého (prvých balíkov slamy).\n6.5 Zotrvala na tvrdení, že poškodený zamestnanec jednoznačne nebol oboznámený so všetkými\npotrebnými predpismi; je zrejmé bez potreby hlbšieho skúmania, že Smernica prevádzkový poriadok\nskladovanie veľkoobjemových balíkov slamy a sena zo dňa 18.05.2020 a Zásady pre zaistenie\nbezpečnosti a ochrany zdravia pri práci prevádzkový poriadok zo dňa 01.07.2010 bola dokumentom\nspoločnosti AGROTOM, s.r.o., so sídlom 985 56 Tomášovce 486, IČO: 36 025 933, a nie spoločnosti\nžalovaného, čo žalovaný nijako nevyvracia ani bližšie nevysvetľuje; vyplýva to priamo z obsahu tejto\nlistiny.\n6.6 Aj z ďalších žalovaným predkladaných listín, a to zo Záznamovej knihy zo dňa 20.05.2019,\n10.05.2021 a 31.05.2021 vôbec nevyplýva, čo presne a konkrétne bolo obsahom školení a že by\npredmetom školení mali byť aj poučenia o povinnostiach, na ktorých údajnom porušení žalovaný a súd\nprvej inštancie zakladá čiastočné zbavenie sa zodpovednosti žalovaného. Poukázala na dokumentáciu\nInšpektorátu práce Banská Bystrica a z neho vyplývajúce obsahy výpovedí pracovníkov I. D., J. A. a\nJ. K.; zdôraznila, že zo strany žalovaného nebol predložený konkrétny dôkaz, ktorý by jasne a zreteľne\npreukázal, že poškodený zamestnanec bol oboznámený s povinnosťou nevystupovať z nakladača v\nprípade, že tento je naštartovaný.\n6.7 Nemožno považovať za vierohodný dôkaz o preukázaní riadneho oboznámenia sa s predpismi\nani Vyjadrenie spoločnosti JUREKON, družstvo, Fialová 2C, 851 07 Bratislava, IČO: 45 315 582\nzo dňa 09.01.2022 a jej čestné prehlásenie z toho istého dňa, pretože tieto dokumenty boli zjavne\núčelovo vydané až ex post po vzniku pracovného úrazu osobou vzájomne prepojenou so žalovaným so\nzjavne účelovým obsahom s domnienkami snažiacimi sa vinu za pracovný úraz zhodiť na poškodeného\nzamestnanca ako aj snahou zhojiť nedostatky v školení zamestnancov pred vznikom pracovného úrazu.\n6.8 Za irelevantný považuje aj Záznam o spôsobe zaučenia zo dňa 07.03.2022, ktorý preukazuje\nvykonanie školenia a jeho obsahu tam uvedených osôb až po pracovnom úraze a nie je spôsobilý\npreukázať školenie zamestnancov a jeho obsah pred pracovným úrazom. Navyše žalovaný Prevádzkový\nporiadok skladovania veľkoobjemový balíkov slamy a sena zo dňa 18.05.2020 predložil inšpektorátu\npráce až dňa 03.08.2021 takmer 2 mesiace po vzniku pracovného úrazu, hoci bol žiadaný bezprostredne\npo pracovnom úraze. Ani túto skutočnosť žalovaný bližšie nevysvetlil a nezdôvodnil. Navyše\nprevádzkový poriadok je spracovaný vo všeobecnej rovine, neupravuje konkrétny spôsob pri stohovaní\na ukladaní balíkov slamy a konkrétny pracovný postup.\n6.9 Žalovaný nesúhlasí so skutočnosťou o zlom spôsobe uloženia stohovaných balíkov len tým, že\npodklad nebol podmočený z dôvodu, že podmočenie bolo zistené až takmer mesiac po vzniku úrazu\na v čase úrazu to tak nebolo. Podľa žalobkyne závery z ohliadky miesta úrazu nie sú založené len na\npodmočení podkladu; inšpektorát zistil pri vlastnej obhliadke šikmý podklad bez ohľadu na prípadné\npodmočenie. Žalovaný účelovo predkladá údaj o podmočení podkladu ako jediný dôvod šikmého\npodkladu, ktorý viedol k odklonu celého stohu, čo nie je pravdivé tvrdenie.\n6.10 Rovnako zo skutočností tvrdených svedkom Obuchom, že balíky boli preväzované ešte samo\nosebe nevyplýva, že by stoh slamy mal byť stabilný. Konštatovanie inšpektorátu práce o nestabilnom\nstohu vychádza nie zo spôsobu preväzovania jednotlivých balíkov, ale predovšetkým z uloženia balíkov\nslamy na zlom podklade.\n6.11 Zhrnula, že poškodený zamestnanec jednoznačne nebol oboznámený so všetkými potrebnými\npredpismi, najmä pokiaľ ide o pravidlá a pracovný postup pri stohovaní balíkov, čo bolo potvrdené\naj výpoveďami svedkov, nemali stanovený žiaden pracovný postup ako balíky slamy ukladať. Práve\n\ndôsledná úprava miesta uloženia stohovaných balíkov a ich správne stohovanie podľa vopred\nstanoveného pracovného postupu mohlo evidentne zabrániť pádu stohovaných balíkov a tým aj\npracovnému úrazu. Preto je tvrdenie žalovaného o absencii príčinnej súvislosti medzi chýbajúcou\npoučovacou povinnosťou zamestnávateľa a vznikom pracovného úrazu nelogický. Navrhla rozhodnúť\nv súlade s jej odvolacím návrhom.\n7. K vyjadreniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný. Zdôraznil, že opis skutkového deja ako bol predložený\nv predchádzajúcich jeho podaniach nevychádza z domnienok, ale z vyhodnotenia dôkazov, ktoré boli\nvo veci vykonané, a z ktorých vychádzali napr. aj závery trestného konania. Kľúčové sú najmä zistenia\nuvedené v uznesení o zastavení trestného konania. Podľa neho uvedený dej bol ustálený tak, že „dňa\n17.06.2021 nebohý E. B. po tom, ako nastúpil do práce na stredisku AGROTON, s.r.o., Tomášovce\nvykonával v objekte senníka s uskladnenými nastohovanými balíkmi lisovanej slamy (veľkoobjemové\nbalíky každý o hmotnosti cca 460 kilogramov) obsluhu teleskopického nakladača Catterpillar, typ\nCAD TH407C, s ktorým naložil jednu fúru balíkov, následne si pomocou uvedeného nakladača chcel\npravdepodobne pripraviť ďalšie balíky slamy ku ich neskoršej nakládke, pričom počas manipulácie\ns nastohovaným radom balíkov došlo k pádu minimálne jedného balíka na strechu nakladača.“ Táto\npasáž dokazuje, že aj policajný orgán v rámci trestného konania vyhodnotil skutkový dej tak, že k\npádu balíka došlo v súvislosti s činnosťou poškodeného pri obsluhe nakladača a nie ako dôsledok\nsamovoľného zrútenia stohu. Uvedené zistenie je podporené aj zápisnicou o obhliadke miesta činu a\nfotodokumentáciou zachytávajúcou poškodenie pracovného stroja.\n7.1 V kontexte vykonaného dokazovania preto žalovaný považuje za dôvodný záver, že k destabilizácii\ndošlo následkom činnosti poškodeného pri obsluhe nakladača, ktorý záver zohľadnil aj súd prvej\ninštancie, keď pri vyhodnotení dôkazov poukázal na porušenie bezpečnostných pravidiel poškodeným.\nOkresný súd zároveň neidentifikoval žiadne pochybenie na strane žalovaného ako zamestnávateľa,\nktoré by bolo v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom. Tvrdenie žalobkyne, že poškodenému\nnebolo preukázané žiadne iné porušenie právnej povinnosti ako vstup do ohrozeného priestoru,\npreto nezohľadňuje celkový kontext udalosti ani dôkazmi podporujúcimi príčinnú súvislosť medzi\njeho konaním a vznikom úrazu. Žalobkyňa týmto spôsobom zľahčuje závažnosť porušenia jednej\nzo základných bezpečnostných povinností, ktorá má zásadný význam pre ochranu života a zdravia\nzamestnancov, a to povinnosť nevstupovať do priestoru vyhodnoteného ako rizikový alebo ohrozený,\nčo patrí medzi fundamentálne zásady bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Ich dodržiavanie je\nnevyhnutnou podmienkou výkonu práce s použitím technických zariadení ako bol aj nakladač.\n7.2 Za nepochybné považoval žalovaný, že poškodený bol preukázateľne a opakovane školený o\nbezpečnosti práce, vrátane rizík súvisiacich s pohybom v blízkosti stohu balíkov a obsluhy nakladača.\nTieto školenia absolvoval poškodený pravidelne v súlade s platnými predpismi a zároveň vykonával\ndlhodobo pracovné činnosti zaradené ako strojník - obsluha nakladača a manipulácia so stohovaným\nmateriálom, čo si vyžadovalo znalosť technických postupov, schopnosť bezpečnej manipulácie a\norientáciu v zásadách BOZP. Mal dlhoročnú prax v danom type práce a zároveň sa podieľal na zaúčaní\nnových zamestnancov, čo nepochybne predpokladá dostatočnú znalosť interných postupov a pravidiel\nbezpečnej obsluhy pracovného stroja. Nesporne preto poškodený si musel byť vedomý povinnosti\nnevstupovať do ohrozeného priestoru ako aj rizík spojených s nedodržaním tejto základnej zásady.\nAni prípadné spochybnenie formálneho preukázania oboznámenia poškodeného s prevádzkovým\nporiadkom nemá z hľadiska právneho posúdenia zásadný význam. Rovnako nemá právny význam\nani skutočnosť, že predmetný prevádzkový poriadok bol vydaný iným subjektom v rámci skupiny\nzamestnávateľov. Táto okolnosť bola už opakovane a zrozumiteľne vysvetlená. Predmetný dokument\nbol určený na zaistenie bezpečnosti na spoločnom pracovisku a jeho obsah korešpondoval s obvyklou\npraxou v danom type prevádzky. Nezávisle od tejto formálnej otázky však žalovaný preukázal, že\npoškodený bol so zásadami bezpečnosti práce oboznámený iným spôsobom a bol si vedomý povinnosti\nkonať tak, aby neohrozil seba ani ostatných. Jeho konanie preto nemožno hodnotiť ako nevedomé\nalebo z nedbanlivosti vyplývajúce, ale ako vedomé porušenie základnej povinnosti, ktorá je v záujme\nochrany života a zdravia zamestnancov kľúčová. Je preto nesporné, že si musel byť vedomý povinnosti\nnevstupovať do ohrozeného priestoru ako aj rizík spojených s nedodržaním tejto zásady. Vzhľadom\nna uvedené nemožno predmetné porušenie vnímať ako marginálne, či nepodstatné. Ide o konanie,\nktoré predstavuje vážne zlyhanie poškodeného, a ktoré bolo v priamom príčinnom vzťahu so vznikom\nsmrteľného pracovného úrazu. Akékoľvek zľahčovanie tejto skutočnosti je neprimerané a odporujúce\ncieľu právnej úpravy v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.\n7.3 K námietke žalobkyne o nedostatočnej stabilite stohu balíkov slamy žalovaný uviedol, že táto verzia\nnebola ničím preukázaná. Naopak zo žiadneho z konaní, či už správneho, trestného alebo súdneho\n\nnevyplýva, že by príčinou úrazu mala byť samovoľná nestabilita alebo konštrukčná vada stohu. Znalec\ntakýto scenár výslovne neuviedol a z faktického priebehu udalostí je zrejmé, že k destabilizácii došlo\naž po zásahu z vonkajšieho prostredia, teda v dôsledku manipulácie poškodeného. Stoh sa pritom\nnachádzal na danom mieste od zimy 2020, pričom počas tohto obdobia neboli zaznamenané žiadne\nznámky samovoľného pohybu alebo narušenia stability. Aj z tohto dôvodu žalovaný považuje tvrdenie o\núdajnej nestabilite za nepresné a účelové bez opory v dôkazoch.\n7.4 Inšpektorát práce Banská Bystrica síce vo svojej správe uviedol, že manipulácia prebiehala na\npotenciálne nestabilnom teréne, avšak z celkového priebehu udalostí a ďalších dôkazov vyplýva, že k\ndestabilizácii stohu došlo až následkom vonkajšieho zásahu, nie v dôsledku vlastnosti podkladu ako\ntakého. Nebolo preukázané, že by šikmosť, či podmočenie podkladu bez ďalšieho pôsobenia mohli viesť\nk samovoľnému pádu balíkov. Žalovaný pritom už v rámci konania pred Inšpektorátom práce Banská\nBystrica opakovane namietal, že tvrdenie o údajnej nestabilite miesta manipulácie nie je podložené\ntechnickými dôkazmi a nemohlo byť príčinou destabilizácie stohu. Nie je preto právne relevantné, že\nniektorí svedkovia, konkrétne Stupár, Malatinec a Lauko si podľa svojich výpovedí nepamätajú, že by\nabsolvovali školenie o manipulácii so slamou. Predmetom dokazovania v tomto konaní nie je posúdenie\nspôsobu ukladania uskladnenia slamy ako takého, ale výlučne určenie príčiny pracovného úrazu. Z\ntohto dôvodu nemá skutočnosť, že si niektorí zamestnanci podľa svojich výpovedí nevedeli spomenúť\nna výslovné školenie o manipulácii so slamou, žiadny vplyv na právne posúdenie skutkového deja, ani\nna zodpovednosť za vznik pracovného úrazu.\n7.5 Žalovaný opätovne poukázal na to, že skutkový dej ako bol rekonštruovaný v doterajšom\nkonaní má oporu v dôkazoch a zohľadňuje všetky relevantné okolnosti prípadu. Nebolo preukázané\nžiadne pochybenie na strane žalovaného, ktoré by bolo v príčinnej súvislosti so vznikom smrteľného\npracovného úrazu. Naopak zo skutkových a dôkazných zistení jednoznačne vyplýva, že k smrteľnému\npracovnému úrazu došlo v dôsledku vedomého a závažného porušenia bezpečnostných pravidiel zo\nstrany poškodeného zamestnanca. Porušenie bezpečnostných predpisov spočívalo konkrétne v tom, že\npoškodený svojvoľne a bezdôvodne vstúpil do zjavne ohrozeného priestoru. Týmto konaním sa vystavil\nbezprostrednému riziku pádu balíkov slamy a zároveň porušil základnú zásadu prevencie, ktorá mu\nbola známa, a o ktorej bol opakovane poučený, a to zostať v prípade ohrozenia v priestore nakladača.\nVzhľadom na jeho pracovné zaradenie, dlhodobú odbornú prax a opakovane absolvované školenia v\noblasti bezpečnosti práce, ktoré boli vo veci riadne preukázané, je nesporné, že poškodený si musel byť\nvedomý, že svojím konaním porušuje základné pravidlá bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Jeho\nkonanie nemožno ospravedlniť nevedomosťou alebo nesprávnym výkladom pravidiel. Nárok uplatnený\nžalobkyňou preto nie je dôvodný.\n8. K vyjadreniu žalovaného zaslala vyjadrenie žalobkyňa. Zopakovala tvrdenia z odvolania aj z vyjadrení\nv odvolacom konaní.\n9. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.\n10. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v rozsahu §379 C.s.p. (viazanosť rozsahom odvolania),\n§380 C.s.p. (viazanosť odvolacími dôvodmi), §383 C.s.p. (viazanosť skutkovým stavom) bez nariadenia\npojednávania podľa §385 C.s.p. a odvolaniami napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmysle §389\nods. 1 písm. b) C.s.p. v plnom rozsahu zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie\n(§391C.s.p.) z nasledovných dôvodov:\n11. Podľa §389 ods. 1 písm. b) C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd\nnesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v\ntakej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť\nv konaní pred odvolacím súdom.\n12. Odvolania žalobkyne a žalovaného sú dôvodné.\n13. Zo spisového materiálu je zistiteľné, že poškodený manžel žalobkyne pracoval u žalovaného na\nzáklade pracovnej zmluvy so žalovaným zo dňa 30.06.2017 s dňom nástupu do práce 01.07.2017\ns tým, že v pracovnom pomere u zamestnávateľa bude vykonávať prácu na pracovnej pozícii traktorista,\nobsluha strojov, práce s poľnohospodárskymi strojmi s miestom výkonu práce Jurová a príslušné\nstrediská. Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu neurčitú bez skúšobnej doby; dňa 01.03.2019\nuzatvoril žalovaný s E. B. zmluvu pod názvom „Úplné nové znenie pracovnej zmluvy“, na základe\n\nktorej sa dohodli, že pracovná zmluva zo dňa 30.06.2007 sa v celom rozsahu nahrádza jej úplným\nnovým znením, ktoré je špecifikované v jednotlivých článkoch nového znenia pracovnej zmluvy zo dňa\n01.03.2019. Podľa článku 1 bod 1 sa žalovaný s E. B. dohodli, že tento bude v pracovnom pomere u\nžalovaného vykonávať prácu na pracovnej pozícii traktorista, obsluha poľnohospodárskych strojov II. s\nvýkonom práce Jurová a príslušné strediská, čo sa ku dňu pracovného úrazu aj realizovalo, keď E. B. dňa\n17.06.2021 vykonával v objekte senníka strediska Tomášovce obsluhu s teleskopickým nakladačom.\n13.1 Dňa 17.06.2021 v čase o 07:00 hod. E. B. nastúpil do práce a na pokyn G. C. na základe\npredchádzajúceho príkazu mechanizátora H. I. B. o rozdelení a zadaní prác na deň 17.06.2021 išli spolu\ns I. D. k veľkokapacitnému senníku do strediska Tomášovce, z ktorého mal E. B. ako vodič a zároveň\nobsluhovač teleskopického nakladača Catterpillar, typ CAT TH407C naskladniť tri fúry veľkoobjemových\nbalíkov slamy, každý o hmotnosti cca 450 kilogramov a naložiť ich na traktor s prívesom na prevoz balíkov\nslamy, ktorého vodičom bol I. D.; tento mal odviesť naložené balíky slamy zo strediska Tomášovce do\nstrediska Lehôtka. E. B. teleskopickým nakladačom naložil prvú fúru balíkov slamy na príves traktora I.\nD., ktorý okolo 08:20 hod. odišiel z Tomášoviec do Lehôtky a E. B. ostal v objekte senníka v stredisku\nTomášovce sám. Po návrate do strediska Tomášovce a po príchode do senníka I. D. zistil, že nakladač\nje naštartovaný, ale E. B. v ňom nesedel, nakladač bol odstavený nakladacou vidlou smerom k balíkom\nslamy, z ktorých predtým B. nakladal, rameno s vidlou bolo spustené na zemi, nakladač bol zabrzdený\nručnou brzdou, dvere na nakladači boli zavreté. Spodná brána senníka bola stále zatvorená, I. D. videl\npri nej popadané balíky slamy, preto si myslel, že ich E. B. pripravil na ďalšie nakladanie, pretože predtým\nsa nikdy nestalo, že by balíky slamy popadali. Otvoril zavretú spodnú bránu senníka, aby doňho preniklo\nsvetlo a keď dovnútra zasvietilo slnko, uvidel E. B., zavaleného balíkom slamy. Privolal pomoc, a pretože\nsám má oprávnenie na prácu s teleskopickým nakladačom, pomaly zdvihol z E. B. balík slamy, cúvol\ndozadu, balík slamy pustil na zem a nakladač vypol. Privolaná rýchla záchranná služba konštatovala\nsmrť E. B.. Tieto tvrdenia uviedli ako svedkovia I. D., G. C. a H. I. B..\n13.2 Po nahlásení a prešetrení udalosti inšpektorát práce udelil žalovanému pokutu; rozhodnutie\nnadriadený orgán pre nepreskúmateľnosť zrušil a vec vrátil Inšpektorátu práce v Banskej Bystrici\nna ďalšie konanie a nové rozhodnutie; inšpektorát práce opätovne rozhodol o uložení pokuty, ktoré\nrozhodnutie nadriadený Národný inšpektorát práce v Košiciach opätovne zrušil a vrátil; nadriadený orgán\nvytkol Inšpektorátu práce Banská Bystrica nezrozumiteľnosť rozhodnutia, predovšetkým neodstránenie\nnejednoznačnosti v určení príčiny vzniku závažného pracovného úrazu, ktorá mu už bola vytýkaná v\npredchádzajúcom zrušovacom rozhodnutí; odvolací orgán mal za to, že inšpektorát práce sa neriadil\ndôsledne jeho právnym názorom a neustálil jednoznačne skutkový stav veci, ani nepreukázal kauzálny\nnexus (príčinnú súvislosť) medzi vytýkaným porušením povinnosti a vznikom pracovného úrazu, ktorým\nbola E. B. spôsobená smrť.\n13.3 Inšpektorát práce Banská Bystrica vec opätovne prejednal a konanie zastavil s tým, že vzhľadom\nna časový odstup od vzniku pracovného úrazu nemožno zaobstarať taký dôkazný materiál, ktorý by bol\ndostatočne vierohodný a bez akýchkoľvek pochybností objektívny a presvedčivý na striktné preukázanie\nskutkového stavu a ďalších vytýkaných skutočností, a keďže sa prvostupňový správny orgán dostal do\ndôkaznej núdze, čo má za následok nemožnosť preukázať s jednoznačnou presnosťou kauzálny nexus\na rozhodujúci okamih pochybenia, dôvod konania začatého na podnet správneho orgánu odpadol.\n13.4 Zo spisu tiež vyplýva, že v predmetnej veci bolo vedené trestné konanie, ktoré bolo zastavené, lebo\nskutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, nie je trestným činom a nebol ani dôvod na postúpenie\nveci. Orgán činný v trestnom konaní v odôvodnení svojho rozhodnutia na základe vykonaného\ndokazovania uviedol, že E. B. vycúval z miesta, kde na nakladač spadol balík slamy, nakladač ponechal\nnaštartovaný s ručnou brzdou a vystúpil z jeho kabíny, vošiel do rizikového priestoru ohrozeného\npádom ďalších balíkov slamy, ktoré sa na neho v ďalšom okamihu zrútili a ostal zavalený. Hoci E. B.\nbol dlhoročným a skúseným strojníkom obsluhovačom nakladača, situáciu nesprávne vyhodnotil, išlo\nu neho o nedbanlivostné konanie, keďže bez potrebnej opatrnosti priestor, ktorý sa stal rizikovým, z\nkabíny nakladača neskontroloval a vystúpil z bezpečného priestoru kabíny, ktorý ho chránil a vstúpil do\nrizikového priestoru ohrozeného možnosťou pádu lisovaných balíkov slamy a došlo k jeho zavaleniu\nbalíkom slamy, čo malo za následok jeho smrť. Vyšetrovateľ poukázal aj na závery znaleckého posudku\nč. 5/2021 z odboru bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci odvetvie strojárstvo, v ktorom znalec výslovne\nuviedol, že kabína nakladača, na ktorom pracoval v deň úrazu E. B. má bezpečnostný rám, chrániaci\npred jej deformáciou na takú úroveň, aby nebol poškodený vodič vo vnútri kabíny, t.j. ak je vodič vnútri\nkabíny, nemôže dôjsť k jeho zraneniu deformáciou kabíny stroja.\n13.5 Po vykonaní dokazovania okresný súd rozhodol odvolaniami žalobkyne aj žalovaného napadnutým\nrozsudkom tak, že žalovaný ako zamestnávateľ zodpovedá za pracovný úraz zamestnanca E. B. v\n\nrozsahu 50%, vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žiadnej zo strán nepriznal na náhradu trov konania\nprávo.\n14. Krajský súd súhlasí s názorom žalobkyne a žalovaného v odvolaní, že okresný súd síce citoval\nustanovenia Zákonníka práce a iné právne predpisy, avšak z jeho odôvodnenia nevyplýva, ako sa\nvysporiadal s právnym posúdením veci a ktoré ustanovenie Zákonníka práce na rozhodovanie v\nuvedenej veci použil.\n14.1 Zásadná odvolacia námietka žalobkyne ako aj žalovaného spočívala v tom, že okresný súd\nnesprávne aplikoval §196 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce a vôbec neaplikoval ustanovenia §196 ods.\n2 až 5 Zákonníka práce, v čom spočíva nesprávne právne posúdenie, keďže okresný súd nehodnotil,\nči a aký podiel mal na vzniku pracovného úrazu žalovaný, len označil za príčinu úrazu manžela\nžalobkyne porušenie povinnosti pri výkone svojej práce, súvisiacej výslovne s obsluhou nakladača,\nktorá mu vyplývala z pracovnej zmluvy, čím hrubo porušil bezpečnostné predpisy, pričom na zákaz\ntakéhoto porušovania bol upozornený v rámci vykonaných školení; porušenie povinnosti poškodeným\nje v príčinnej súvislosti so vznikom škodovej udalosti, t.j. jeho smrteľného pracovného úrazu.\n15. Platná právna úprava v Zákonníku práce - §196 stanovuje, že zamestnávateľ sa celkom zbaví\nzodpovednosti, ak preukáže, že jedinou príčinou škody zamestnanca bola skutočnosť, že škoda bola\nspôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojím zavinením porušil právne alebo ostatné predpisy,\nči pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci bol s nimi riadne a preukázateľne\noboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali alebo škodu si\nspôsobil postihnutý zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok\na zamestnávateľ nemohol škode zabrániť; zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti, ak preukáže,\nže postihnutý zamestnanec porušil svojím zavinením právne alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na\nzaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený\na že toto porušenie bolo jednou z príčin škody a ak jednou z príčin škody bolo, že zamestnanec bol\npod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok, resp. ak zamestnancovi vznikla\nškoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania tak, je zrejmé, že hoci neporušil\nprávne predpisy alebo ostatné predpisy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri\npráci alebo osobitné predpisy, konal ľahkomyseľne a musel si pritom byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu\na skúsenosti vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví.\n15.1 Ak sa zamestnávateľ zbaví zodpovednosti sčasti, určí sa časť škody, za ktorú zodpovedá\nzamestnanec podľa miery jeho zavinenia; pri posudzovaní, či zamestnanec porušil právne predpisy\nalebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci alebo osobitné predpisy,\nnemožno sa dovolávať len všeobecných ustanovení, podľa ktorých si má počínať tak, aby neohrozoval\nsvoje zdravie a zdravie iných; za ľahkomyseľné konanie nemožno považovať bežnú neopatrnosť a\nkonanie vyplývajúce z rizika práce.\n15.2 Z uvedeného vyplýva, že §196 Zákonníka práce taxatívne vymenúva liberačné dôvody,\npreukázaním ktorých sa môže zamestnávateľ úplne alebo čiastočne zbaviť svojej zodpovednosti za\nškodu na zdraví zamestnanca, založenej na objektívnom princípe; tieto dané liberačné dôvody nemožno\nrozširovať. Zákonník práce pozná ako dôvod pre liberáciu zamestnávateľa výlučne len dva prípady\npreukázaného a zavineného protiprávneho konania zamestnanca, pričom toto konanie zamestnanca je\npotom v závislosti od rozsahu liberácie jedinou príčinou (úplná liberácia) alebo jednou z viacerých príčin\n(čiastočná liberácia) vzniku škody na strane zamestnanca.\n15.2.1 Pri prvom liberačnom dôvode musí zamestnávateľ preukázať, že postihnutý zamestnanec\nsvojím konaním porušil právne alebo ostatné predpisy a pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany\nzdravia pri práci, pričom v prípade porušenia pokynov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia\npri práci musí zamestnávateľ preukázať, že také pokyny boli zamestnancovi riadne uložené; musí\npreukázať, že postihnutý zamestnanec zavinil porušenie uvedených povinností, a to minimálne svojou\nnedbanlivosťou, spočívajúcou vo vedomosti zamestnanca alebo objektívne očakávaného predpokladu\nvedomosti vzhľadom na osobné pomery zamestnanca, že svojím konaním porušuje určitý právny alebo\niný predpis alebo pokyn s tým, že zamestnanec sa bez primeraných dôvodov spoliehal na to, že\njeho konanie zostane bez následkov, musí preukázať, že sústavne vyžadoval a kontroloval znalosť a\ndodržiavanie povinností, ktoré zamestnanec porušil a tiež, že existuje priama a výlučná príčinná súvislosť\nmedzi porušením povinností a vznikom ujmy na zdraví zamestnanca. Pojem bezpečnostné predpisy\ntreba vykladať širšie a považovať za ne nielen všeobecne záväzné predpisy na zaistenie bezpečnosti\na ochrany zdravia pri práci, ale aj všetky predpisy, ktoré upravujú otázky ochrany života a zdravia; ide\nnajmä o technické normy a predpisy. Pokynom na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je\n\nkonkrétny adresný pokyn nadriadeného zamestnanca (jednému alebo viacerým zamestnancom), ktorý\nsa týka ochrany života a zdravia. Na dosiahnutie úplnej liberácie je zamestnávateľ povinný preukázať,\nže konanie zamestnanca bolo jedinou a priamou príčinou ujmy na zdraví, t.j. pracovného úrazu alebo\npodmienok, za ktorých vzniká choroba z povolania, to znamená, že ujma na zdraví nebola ovplyvnená\nžiadnou inou okolnosťou ako porušením povinností na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zo strany\nzamestnanca.\n15.2.2 Pri druhom liberačnom dôvode musí zamestnávateľ preukázať, že postihnutý zamestnanec\nkonal pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok, existenciu priamej a\nvýlučnej príčinnej súvislosti medzi ujmou na zdraví zamestnanca a konaním zamestnanca ovplyvneným\npožitím alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a že zamestnávateľ nemohol škode\nzabrániť. Požitie alkoholu, omamných alebo psychotropných látok a konanie pod ich vplyvom musí\nbyť jedinou príčinou ujmy na zdraví, a to bez ohľadu na to, ako sa zamestnanec dostal do stavu\novplyvneného alkoholom, omamnými alebo psychotropnými látkami a bez ohľadu na množstvo\npožitých látok. Liberačné dôvody a preukazovanie predpokladov na ich uplatnenie si vyžaduje\nrozsiahle dokazovanie, keďže zisťovanie priamosti a výlučnosti príčinnej súvislosti si vyžaduje podrobné\nzistenie skutkového stavu. Pre čiastočnú liberáciu z dôvodu, že zamestnanec svojím zavinením\nporušil právne alebo ostatné predpisy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia\npri práci sa nevyžaduje, aby zamestnávateľ preukázal, že znalosť a dodržiavanie týchto predpisov\na povinností z nich vyplývajúcich neustále vyžadoval a kontroloval, ale postačí, ak zamestnávateľ\npreukáže, že postihnutého zamestnanca s predpismi a povinnosťami z nich vyplývajúcimi riadne a\npreukázateľne oboznámil. Pre čiastočnú liberáciu z dôvodu, že zamestnanec si ujmu na zdraví privodil\nkonaním ovplyvneným požitím alkoholu, omamných alebo psychotropných látok zamestnávateľ nemusí\npreukázať, že nebolo v jeho možnostiach zabrániť tomu, aby si zamestnanec pod vplyvom opitosti\nprivodil ujmu na svojom zdraví. Pri oboch dôvodoch čiastočnej liberácie bude zamestnávateľ úspešný,\nak preukáže, že porušenie právnych povinností zamestnancom, resp. konanie v opitosti, prípadne pod\nvplyvom omamných alebo psychotropných látok bolo aspoň jednou príčinou vzniku ujmy na zdraví\nzamestnanca.\n15.2.3 Tretí dôvod pre čiastočnú liberáciu zamestnávateľa spočíva v povinnosti zamestnávateľa\npreukázať, že zamestnanec si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa, konal\nľahkomyseľne, existuje príčinná súvislosť medzi konaním zamestnanca a vznikom ujmy na zdraví a\nže existuje zavinenie zamestnanca. Hoci Zákonník práce presne nedefinuje ľahkomyseľné konanie,\nmožno uzavrieť, že zamestnanec konal ľahkomyseľne, keď s ohľadom na svoje vedomosti a skúsenosti\nneodôvodnene riskuje, že si svojím konaním zapríčiní ujmu na zdraví, pričom konanie zamestnanca\nsamo osebe nemusí byť porušením predpisov a pokynov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci;\nľahkomyseľnosťou nie je bežná neopatrnosť a konanie vyplývajúce z rizika, ktoré prináša konkrétna\npráca. Dôkazným bremenom preukázania, že u postihnutého zamestnanca išlo o ľahkomyseľné\npočínanie si a teda že u neho bolo možno objektívne očakávať určité vedomosti a zručnosti s ohľadom\nna dosiahnutú kvalifikáciu a skúsenosti, je zaťažený zamestnávateľ.\n15.3 Zákonník práce určuje zásadu na použitie stanovenia rozsahu náhrady škody pri čiastočnom\nliberovaní zamestnávateľa. Rovnako ako v prípade vyvinenia zamestnanca zo zodpovednosti za\nškodu spôsobenú zamestnávateľovi podľa §187 Zákonníka práce aj v prípade, že sa zamestnávateľ\nčiastočne zbaví svojej objektívnej zodpovednosti za škodu na zdraví zamestnanca na určenie\nrozsahu škody, za ktorú nesie zodpovednosť poškodený zamestnanec, je smerodajný rozsah podielu\nzavinenia zamestnanca na jeho ujme na zdraví. Rozhodujúcim kritériom sú okolnosti na strane\nzamestnanca. Stanovením miery zavinenia zamestnanca sa určitá časť škody, za ktorú si bude sám\nzodpovedať zamestnanec, mu nebude nahrádzať. Zákonník práce určuje minimálnu výšku náhrady\nškody, ktorú zamestnávateľ poskytne poškodenému zamestnancovi, ak sa zamestnávateľ čiastočne\nzbaví zodpovednosti preto, že sa preukáže, že zamestnanec utrpel ujmu na zdraví v dôsledku vlastného\npočínania v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa tak, že je zrejmé, že vzhľadom na jeho\nkvalifikáciu a skúsenosti si musel byť vedomý toho, že si môže privodiť ujmu na zdraví. V takom prípade\nZákonník práce zaručuje zamestnancovi nárok na náhradu škody minimálne v rozsahu 1/3 utrpenej\nškody.\n16. Okresný súd síce v prejednávanej veci skúmal v zmysle žaloby a v súlade so zákonom prípady\npreukázaného a zavineného protiprávneho konania zamestnanca - manžela žalobkyne, ktoré by mohlo\nbyť v závislosti od rozsahu liberácie jedinou príčinou (úplná liberácia) alebo jednou z viacerých príčin\n(čiastočná liberácia) vzniku škody na strane zamestnanca. Okresný súd vykonal dokazovanie a zisťoval\nskutkový stav veci, nedostatočne však konštatoval dôvody použitia §196 ods. 1 ani §196 ods. 2\n\nZákonníka práce; tieto ustanovenia síce vo svojom rozhodnutí v dôvodoch citoval, avšak v ďalšom z\nodôvodnenia nevyplýva, ako ich použil (strana 11 rozsudku – č.l. 267 spisu).\n16.1 Žalobkyňa aj žalovaný správne namietajú, že z rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva aplikácia\n§196 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce a ani §196 ods. 2 až 5 Zákonníka práce, v čom spočíva nesprávne\nprávne posúdenie, čím je naplnený odvolací dôvod, uvedený v §365 ods. 1 písm. h) C.s.p., namietaný\nžalobkyňou aj žalovaným. Z uvedeného dôvodu je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné,\nktorá skutočnosť vždy vedie odvolací súd ku zrušeniu rozhodnutia súdu nižšieho stupňa.\n16.2 Žalovaný dôvodne namieta v odvolaní, že ak okresný súd neidentifikoval žiadne porušenie\npracovnoprávnych predpisov zo strany zamestnávateľa, ktoré by bolo v príčinnej súvislosti s pracovným\núrazom, ani žiadnu inú príčinu pracovného úrazu ako porušenie povinnosti poškodeného zamestnanca,\nktoré bolo v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom, mal postupovať v zmysle §196 ods. 1 Zákonníka\npráce a rozhodnúť tak, že žalovaný zodpovedá za vznik pracovného úrazu vo výške 0%. Okresný\nsúd iba konštatoval, že žalovaný ako zamestnávateľ riadne nepreukázal splnenie si povinnosti\nohľadne školenia všetkých zamestnancov vykonávajúcich práce súvisiace s bezpečným uskladňovaním\nveľkoobjemových balíkov slamy. Z rozsudku však nevyplýva, že by toto porušenie povinnosti, resp.\nnedostatočné preukázanie splnenia povinnosti zamestnávateľom malo byť v príčinnej súvislosti so\nvznikom pracovného úrazu; v rozsudku sa neuvádza iná príčina pracovného úrazu poškodeného\nzamestnanca ako porušenie pracovnoprávnych predpisov zo strany poškodeného zamestnanca. Bližšie\nzdôvodnenie v rozhodnutí absentuje.\n16.3 Okresný súd tak v prejednávanej veci vo svojom rozsudku nedal odpoveď na zásadné otázky, ktoré\nviedli k jeho rozhodnutiu, ktorým žalobe na určenie miery zodpovednosti za pracovný úraz nebohého\nmanžela žalobkyne u žalovaného ako jeho zamestnávateľa vyhovel v rozsahu 50%.\n17. Pri odvolacom prieskume krajský súd za správny považoval záver okresného súdu o existencii\nnaliehavého právneho záujmu na prejednávanom spore: ide o žalobu svojho druhu napriek tomu, že\nsa ňou má určiť zodpovednostný právny vzťah medzi dvomi súkromnoprávnymi subjektami. Sociálna\npoisťovňa, ktorá rozhoduje o nároku náhrady nákladov žalobkyne A. B., spojených s pohrebom\nzamestnanca žalovaného v zmysle §101 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení E. B., ktorý\nutrpel poškodenie zdravia v dôsledku pracovného úrazu s následkom smrti dňa 17.06.2021 a o úrazovej\ndávke, priznaní jednorazového odškodnenia v zmysle §94 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom\npoistení, si môže v zmysle §190 ods. 1 uvedeného zákona urobiť úsudok o predbežnej otázke,\nktorou v danom prípade je, či za pracovný úraz zodpovedá v plnom rozsahu zamestnávateľ alebo\nzamestnávateľ zodpovedá za tento pracovný úraz len sčasti. V prípadoch, ak ide o otázku spornú,\nSociálna poisťovňa nie je tým orgánom verejnej moci, ktorý o nej rozhoduje; spor medzi zamestnancom a\nzamestnávateľom, ktorého predmetom je nárok poškodeného na plnenie vyplývajúce zo zodpovednosti\nzamestnávateľa za škodu spôsobenú pracovným úrazom, treba považovať aj naďalej za spor vyplývajúci\nz pracovnoprávneho vzťahu, ktorý rieši súd v civilnom sporovom konaní, a to s poukazom aj na\n§110 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého nárok na úrazové dávky nevzniká, ak sa\nzamestnávateľ alebo právnická osoba podľa osobitného predpisu, ktorým je Zákonník práce, celkom\nzbaví zodpovednosti za poškodenie zdravia alebo smrť poškodeného podľa osobitného predpisu.\nPodľa §111 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., ak sa zamestnávateľ alebo právnická osoba podľa\nosobitného predpisu sčasti zbaví zodpovednosti za poškodenie zdravia alebo za smrť poškodeného\npodľa osobitného predpisu a osobitný predpis neustanovuje inak, poškodený má nárok na úrazovú\ndávku s výnimkou pracovnej rehabilitácie a rekvalifikácie v sume určenej podľa rozsahu zodpovednosti\nzamestnávateľa alebo právnickej osoby podľa osobitného predpisu zníženého o mieru zavinenia\npoškodeného. Rozhodnutím súdu je potom Sociálna poisťovňa viazaná.\n17.1 Z obsahu spisu Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 3Cpr/3/2023, ktorého súčasťou sú aj\npripojené spisy, a to vyšetrovací spis a spis Inšpektorátu práce Banská Bystrica - Národného inšpektorátu\npráce Košice je zistiteľné, že dňa 17.06.2021 v čase o 07:00 hod. nastúpil poškodený nebohý manžel\nžalobkyne E. B. do práce a na pokyn G. C. na základe predchádzajúceho príkazu mechanizátora H.\nI. B. o rozdelení a zadaní prác, odišli E. B. spolu s I. D. k veľkokapacitnému senníku do strediska\nTomášovce; poškodený E. B. ako vodič a zároveň obsluhovač teleskopického nakladača mal vyskladniť\ns veľkokapacitného senníka tri fúry veľkoobjemových balíkov slamy, každý balík o hmotnosti cca 450\nkilogramov a naložiť ich na traktor s prívesom na prevoz balíkov slamy, ktorého vodičom bol I. D., ktorý\nmal tieto odviesť zo strediska Tomášovce do strediska Lehôtka. E. B. teleskopickým nakladačom naložil\nprvú fúru balíkov slamy na príves traktora I. D., ktorý okolo 08:20 hod. odišiel z Tomášoviec do strediska\nK. a E. B. ostal v objekte senníka sám. Počas neprítomnosti traktoristu Stupára v senníku došlo k\nsmrteľnému úrazu E. B. zavalením jeho osoby balíkom slamy. Podľa výpovedí svedkov - v prvom rade I.\n\nD. tento po návrate do senníka v stredisku Tomášovce odstavil traktor s prívesom, vypol motor, z traktora\nvystúpil a počul vrčať motor nakladača v senníku, čo ho prekvapilo, pretože keď zvykli nakladať len jeden\ntraktor, tak E. B. zvyčajne odišiel s nakladačom zo senníka do dielní, aby využil čas na inú prácu, kým sa\nI. D. vráti s vyloženým traktorom. I. D. po vstupe do senníka zistil, že nakladač je naštartovaný, ale E. B.\nv ňom nesedel, nakladač bol odstavený nakladacou vidlou v smere k balíkom slamy, z ktorých predtým\nB. nakladal, rameno s vidlou bolo spustené na zemi, nakladač zabrzdený ručnou brzdou, dvere na ňom\nzavreté. Spodná brána senníka bolo stále zatvorená, pri nej boli popadané balíky slamy, preto si I. D.\nmyslel, že ich E. B. pripravil na ďalšie nakladanie. Doposiaľ sa nestalo, že by balíky slamy spadli samé\nod seba, neboli ani rozsypané, len boli na zemi, preto začal hľadať E. B. a volať na neho, a keď prešiel\nokolo popadaných balíkov slamy, tak spod jedného balíka uvidel hlavu kolegu B.. Otvoril zavretú spodnú\nbránu senníka a po presvetlení slnkom videl, že kolega má tvár celú modrú, preto privolal pomoc, prišiel\nnejaký pán, ktorého I. D. nepoznal, ktorý zostal pri B. a I. D., keďže má tiež oprávnenie pracovať na\nnakladači, nasadol do naštartovaného nakladača a opatrne prednou vidlou napichol balík slamy, ktorý bol\nna B.. Balík zdvihol, cúvol s nakladačom dozadu, balík s vidlou spustil na zem, vypol nakladač. Privolaní\nzáchranári už konštatovali len smrť E. B.. I. D. potvrdil, že nakladač bol ráno v poriadku, bez poškodení a\npo tejto udalosti mal nakladač odtrhnutú ľavú prednú smerovku, ľavé spätné zrkadlo, prehnutú ochrannú\nmrežu kabíny a prasknuté čelné sklo, pričom odtrhnuté spätné zrkadlo sa nachádzalo na zemi asi 2m\nod E. B. pri prvom balíku slamy od spodnej brány senníka, ktorá bola v čase jeho príchodu z Lehôtky\nzavretá.\n17.2 Z ďalších svedeckých výpovedí, zabezpečených v trestnom konaní, A. E. J., B. A., H. I. B., E., J.\nK., H. L. vyplynulo, že svedok A. E. J. pracuje ako autorizovaný bezpečnostný technik pre AGROTOM\ns.r.o. Tomášovce a okrem iného jeho pracovnou náplňou je aj výkon kontrolnej činnosti na pracoviskách\nAGROTOM-u a pre AGROTOM Tomášovce vykonáva pravidelné prehliadky pracovísk, pričom v auguste\n2020 vykonal aj kontrolu uskladnenia 7.000 m3 balíkov slamy v senníku v stredisku Tomášovce a\nzačiatkom júna 2021 kontrolu v senníku. Svedok B. A. je zamestnaný tiež v spoločnosti AGROTOM\ns.r.o. M., rovnako ako J. K. a H. L.; len svedok H. I. B., E. pracuje v spoločnosti AGRO-MAT, s.r.o. N.,\npričom prideľuje prácu zamestnancom dcérskych spoločností, teda aj AGRTOM-u s.r.o. M., okrem iného\naj poškodenému E. B..\n17.3 Z výpovedí uvedených svedkov vyplýva, že títo pracujú pre zamestnávateľa AGROTOM, ktorý\nje dcérskou spoločnosťou spoločnosti AGRO-MAT, s.r.o. N.. Z protokolu o vyšetrení príčin vzniku\npracovného úrazu Inšpektorátu práce Banská Bystrica je zistiteľné (strana 4 a nasledujúce protokolu),\nže AGRO-MAT, s.r.o. Dubovec je súčasťou skupiny poľnohospodárskych podnikov v rámci EXATA\nGROUP a.s. J. E. XXXX, J. E. 930 02, kde sa ešte okrem iných nachádzajú aj poľnohospodárske\npodniky región západ: Poľnohospodárske družstvo Orechová Potôň, Poľnohospodárske družstvo vo\nO. I., Poľnohospodárske družstvo v Jurovej - zamestnávateľ poškodeného, Poľnohospodárske družstvo\nDolný Štál, Poľnohospodárske družstvo v Ohradoch, Poľnohospodárska spoločnosť Dolné Saliby\ns.r.o., Poľnohospodárska spoločnosť Gabčíkovo s.r.o., Poľnohospodárske družstvo v Hornej Potôni,\nAGRO – BIO Hubice, a.s., VARIA spol. s r.o., EG STS s.r.o. Orechová Pôtoň, a región stred –\nAGROTOM s.r.o. Tomášovce – je vlastník a prevádzkovateľ senníka, kde sa úraz stal a AGROMAT s.r.o. Dubovec - subjekt, ktorý dal príkaz na prácu poškodenému. Poškodenému dňa 17.06.2021\npridelil prácu zamestnanec AGROMAT-u s.r.o. Dubovec H. I. B., E., mechanizátor na výkon práce\nv subjekte, kde sa úraz stal, t.j. v AGROTOM s.r.o. Tomášovce. Poškodený E. B. bol držiteľom\npreukazu na obsluhu stavebných strojov (nakladacie a vykladacie stroje) od roku 2018, pravidelne sa\nzúčastňoval opakovaných školení obslúh stavebných strojov. Naskladňovanie veľkoobjemových balíkov\nslamy do jednotlivých objektov, t.j. prístreškov senníkov a podobne vykonával podľa pokynov. Subjekt,\nkde sa stal úraz, má vypracovaný prevádzkový poriadok skladovania veľkoobjemových balíkov slamy\na sena s dátumom vypracovania 18.05.2020; uvedený poriadok dňa 03.08.2021, t.j. po úraze predložil\ninšpektorátu práce.\n17.4 Uvedené zistené skutočnosti by mohli byť odpoveďou na odvolaciu námietku žalobkyne vo vzťahu\nk nedostatku poučenia v zmysle vyhlášky a zákona o bezpečnosti práce jej nebohého manžela, keďže\ntvrdila, že preškolenie neposkytol jej manželovi jeho zamestnávateľ, ale spoločnosť, ktorá s ním nemala\nnič spoločné. Z vyššie uvedeného sa krajskému súdu javí, že medzi spoločnosťou AGRO-MAT s.r.o.,\nAGRoTOM s.r.o. a Poľnohospodárske družstvo v Jurovej ako žalovaným existovala spolupráca, ktorej\nhĺbka a dôsledky zo spisu však nie sú zistiteľné.\n17.5 V kontexte vykonaného dokazovania, smerujúceho k zisteniu zavinenia žalovaného alebo\nmanžela žalobkyne na smrteľnom pracovnom úraze, je nevyhnutné tieto skutočnosti objasniť, aby\nzodpovedali dôvodnú odvolaciu námietku žalobkyne. Okresný súd síce konštatoval, že zavinenie\nžalovaného nezistil, avšak nezodpovedal zásadnú otázku, akým spôsobom dochádzalo k pravidelnému\n\nškoleniu a kontrolovaniu dodržiavania bezpečnosti práce na pracovisku, respektíve na pracoviskách\nzamestnávateľa E. B.. Ani podrobným preštudovaním súdneho spisu (aj s pripojenými spismi) odvolací\nsúd nezistil prepojenie spoločnosti žalovaného a spoločnosti AGROTOM s.r.o. M., ktorý je vlastníkom\na prevádzkovateľom senníka, kde sa úraz stal, na základe čoho dochádzalo k prideľovaniu práce\npoškodenému E. B. zamestnancom spoločnosti AGRO-MAT s.r.o. Dubovec H. I. B., E. na výkon\npráce v subjekte spoločnosti AGROTOM s.r.o. Tomášovce, keď poškodený bol (aktuálne) zamestnaný\nu žalovaného Poľnohospodárskeho družstva v Jurovej.\n17.6 Z obsahu spisu nie je zistiteľné, kto bol povinný vykonávať bezpečnostné opatrenia, ako aj školenia\no bezpečnosti práce. Nebolo dostatočne objasnené, kto mal určiť E. B. ako zamestnancovi pracovný\npostup, ktorý by bol bezpečný, kto mu umožnil vyskladňovať a odoberať veľkoobjemové balíky slamy zo\nstohu slamy vo veľkokapacitnom senníku v Tomášovciach, z akého dôvodu mal byť nebohý poškodený\nviazaný „prevádzkovým poriadkom skladovania veľkoobjemových balíkov slamy a sena“ vypracovaným\n18.05.2020, z akého dôvodu mali byť oboznamovaní pracovníci, vykonávajúci predmetné práce vrátane\npoškodeného, v objektoch AGROTOM-u, ak to tak mal urobiť, a z akého dôvodu sa uvedená povinnosť\nmala vzťahovať aj na spoločnosť žalovaného. Ani zo správy o vyšetrení príčin a okolností vzniku\nzávažného pracovného úrazu nie sú uvedené skutočnosti zistiteľné (č.l 87 spisu).\n17.7 Z vyšetrovacieho spisu odvolací súd zistil, že žalobkyňa pred vyšetrovateľom uviedla, že na pohrebe\njej manžela dcére A. odovzdal jeden zo zástupcov spoločnosti zamestnávateľa obálku, v ktorej bola\nhotovosť vo výške 20.000,-Eur. Priznala pred vyšetrovateľom, že jej manžel sa nesťažoval na zlé\nzaobchádzanie v práci, ani na pracovné podmienky alebo na porušovanie predpisov, a tiež uviedla, že\nnebola nijako ani uvedeným finančným darom ovplyvňovaná, aby zatajovala nejaké skutočnosti.\n17.8 Taktiež z vyšetrovacieho spisu vyplýva, že svedok H. L. priblížil spôsob práce pre spoločnosť\nAGROTOM s.r.o. so sídlom Tomášovce; uviedol, že pracuje v pozícii traktoristu - opravára pre spoločnosť\nAGROTOM s.r.o., ale patria pod spoločnosť EXATA Orechová Pôtoň. Z jeho výpovede vyplynulo okrem\niného aj to, že vedúci živočíšnej výroby J. K. ich usmerňoval (E. B., B. A., I. D.) na ukladanie balíkov\ndo senníka, a v ktorej časti senníka majú balíky ukladať; uvedené služby robia pre živočíšnu výrobu,\nkonkrétny senník má na starosti vedúci živočíšnej výroby, ktorý im však tiež nepovedal, akým spôsobom\nmajú balíky ukladať. Snažili sa balíky ukladať podľa vlastného uváženia, aby nepopadali. Podľa jeho\nnázoru senník pred naskladnením balíkov mal nerovný podklad, bol zo zeminy, makadamu a starej\nslamy, ktorá popadala, miestami tam aj podtekala voda. Pred uskladnením balíkov sa senník nezvykol\nčistiť, len staré roztrhané balíky sa zvykli povynášať na poprávku. Pokyn na upravovanie podlahy senníka\nim nedával nikto, pretože na to neboli peniaze. Všetci zvykli K. hovoriť, že by s tou podlahou bolo treba\nniečo urobiť, avšak dostávali odpovede, že dobre, ale nikdy sa s ňou nič nerobilo, vraj na to nebol čas,\nani peniaze. Nikdy sa nespisovali o tom žiadne papiere. Tento svedok uviedol, že boli preškoľovaní\nspoločnosťou AGROTOM s.r.o. o používaní strojov a o bezpečnosti na pracovisku, ale konkrétne o tom,\nako majú ukladať balíky v senníku, preškoľovaní neboli; bola to len teória, praktické ukážky neboli; potom\nboli testy a následne im boli vydané potvrdenia. Takéto školenia boli pravidelné. Smernicu ohľadom\nskladovania veľkoobjemových balíkov slamy a sena nikdy nevidel a nič o tomto nepodpisoval.\n17.9 Podobne svedok B. A. pracuje na pozícii vodič pre spoločnosť AGROTOM s.r.o. so sídlom\nTomášovce, patriacu pod spoločnosť EXATA Orechová Pôtoň. Pracuje prevažne na nakladači s\nteleskopickým ramenom, na ktorom predtým pracoval zväčša nebohý E. B.. Uvedený nakladač je v\ndobrom technickom stave a v takom bol aj v čase úrazu E. B.. Pokyny mu dáva vedúci ich strediska I.\nB., ktorý má na starosti dve strediská Tomášovce a Dubové. Pokiaľ nie je v stredisku I. B., vtedy dáva\nprácu podľa jeho pokynov G. C.. Svedok potvrdil, že balíky slamy sa nachádzajú v senníku od minulého\nroka z leta (leto 2020 - poznámka odvolacieho súdu). Senník naskladňovali buď nakladačom JCB alebo\nCATTERPILLAR ostatní, t.j. E. B., H. L., I. D.. Balíky sa snažili ukladať podľa vlastného uváženia, aby\nnepopadali a ani sa nepamätá, že by im niekedy boli popadali. Ukladali to tak, ako ich učili starí majstri,\nako sa to robilo už 20 rokov, starí majstri to učili nebohého E. B., a potom aj jeho (svedka). Každý, kto\nnaskladňuje balíky, si má najprv podlahu upraviť a potom si to naskladniť.\n17.10 Svedok J. K. pracuje v pozícii zootechnik pre spoločnosť AGROTOM s.r.o. Tomášovce, patriacej\npod spoločnosť EXATA Orechová Potôň. V čase po žatve sa vyprodukujú balíky slamy, ktoré sa u nich\nrobia podlhovasté hranaté. Uskladňujú sa v malom senníku, veľkom senníku a na stohu. Úraz sa stal vo\nveľkom senníku, v ktorom bola uskladnená minuloročná produkcia. Uskladňovanie balíkov vykonávajú\ntzv. služby I. B.. On zasahuje do uskladňovania len v prípade, ak sa nosia mokré balíky slamy a potom\ndáva pokyn, aby sa neuskladňovali v senníku, ale do stohu, pretože vlhké ako menej kvalitné treba skôr\nzužitkovať. Potom podľa potreby vyskladňuje balíky pre potreby živočíšnej výroby. V senníkoch nezažil\npád balíkov, k takémuto pádu došlo jeden krát pri vyskladňovaní zo stohu, no nikomu sa nič nestalo.\nStavu veľkého senníka chodí pravidelne kontrolovať A. J., ktorý má na starosti bezpečnosť.\n\n17.11 V trestnom konaní boli zabezpečené aj znalecké posudky č. 62/2021 a 10/2021 znalcov A.\nP. a A. E., z ktorých vyplynulo, že mechanizmom vzniku vonkajších a vnútorných poranení u E. B.\nv korelácii s vyšetrenými okolnosťami bolo najpravdepodobnejšie privalenie veľkohmotným telesom,\nktorému by mohol zodpovedať lisovaný balík slamy o hmotnosti 460 kg. Charakter, rozsah a lokalizácia\nzranení na tele zomrelého, ako boli zistené pri vonkajšej obhliadke a súdnej pitve, poukazujú na\nskutočnosť, že na oblasť záhlavovej oblasti a zadnej plochy krku a hornej tretiny chrbta pôsobilo\nveľké vonkajšie mechanické násilie tupého charakteru, ktoré pôsobilo prudko ako náraz a bolo vedené\npevným predmetom, čím došlo k prerušeniu spojenia medzi lebečnou spodinou a krčnou chrbticou\ns prerušením miechy v celom rozsahu a pomliaždeniu mozgového kmeňa, čím prakticky okamžite\nnastala centrálna smrť (vnútorná dekapitácia - poznámka odvolacieho súdu). Smrť mohla nastať v čase\nzastavenia nakladača 08:42 hod. Prehliadkou a pitvou znalci nezistili také poranenia, ktoré by svedčili\npre aktívne konanie inej osoby proti telesnej integrite E. B. alebo pre obranné mechanizmy menovaného\nvoči takémuto konaniu, E. B. v čase smrti nebol pod vplyvom alkoholu, ani pod vplyvom omamných a\npsychotropných látok, ani iných toxikologicky významných skupín látok.\n17.12 Ďalej je v spise zabezpečený a v uznesení o zastavení konania konštatovaný znalecký posudok\nč. 5/2021 H. E., znalca z odboru bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, ktorý okresný súd vo svojom\nrozsudku podrobnejšie vyhodnocoval.\n18. Krajský súd prisviedča odvolacej argumentácii žalobkyne aj žalovaného; okresný súd dôsledne\nnepreskúmal skutkový stav a nedôsledne odôvodnil svoje rozhodnutie v zásadnej otázke, na ktorej\npostavil svoje rozhodnutie, čím sa rozsudok stal nepreskúmateľným. Odvolací súd sa stotožnil s dôvodmi\nodvolateľov a rozsudok okresného súdu v celom rozsahu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.\nNemožno súhlasiť s názorom okresného súdu o tom, že žaloba je dôvodná sčasti. Odvolací súd zistil\nvýznamné okolnosti, ktoré spochybňujú správnosť rozsudku prvostupňového súdu: závery okresného\nsúdu nezodpovedajú zistenému skutkovému stavu; súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,\nnesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy, nesprávne posúdil predložené dôkazy a vyvodil niektoré závery\nbez existencie akéhokoľvek dokazovania. Okrem toho rozsudok je nepreskúmateľný a nezrozumiteľný\na nezodpovedá ustanoveniu §220 C.s.p.\n18.1 Odvolací súd nevidel dôvod na potvrdenie rozsudku v zmysle §387 C.s.p. ani na jeho zmenu\nv zmysle §388 C.s.p.; podľa §389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. rozsudok zrušil a s odkazom na §391 C.s.p.\nvec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.\n19. Okresný súd v ďalšom konaní podľa potreby doplní a vyhodnotí dokazovanie, aby mohol posúdiť\nskutkové okolnosti v súlade s potrebnou právnou úpravou s prihliadnutím na adekvátnu judikatúru\nnajvyšších súdnych autorít. Dokazovanie vykoná riadne jednak podľa návrhov strán a jednak, vzhľadom\nna to, že sa jedná o individuálny pracovný spor (§316-§323 C.s.p.) aj podľa vlastného uváženia, a\nvysporiada sa dôsledne aj s odvolacími námietkami žalobkyne aj žalovaného a adekvátne na tieto\nskutkové a právne otázky zodpovie.\n20. Odvolací súd zrušil aj výrok o trovách konania ako výrok súvisiaci (§379 písm. a/ C.s.p.). V novom\nrozhodnutí okresný súd rozhodne o trovách prvostupňového aj odvolacieho konania (§396 ods.3 C.s.p.).\n21.\n\nToto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 veta druhá C.s.p.).\n\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní\nvystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať\npred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej\nveci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený\nsudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces (§ 420 C.s.p.).\n\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.)\nDovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti\nuzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).\nNa určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby\nna súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).\nDovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).\nDovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné\nspoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).\nProkurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§\n426 C.s.p.).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.\n1 C.s.p.).\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde ( § 427 ods. 2 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).\nAk zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené,\nb) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 C.s.p.)\nAk ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky\ntohto konania (§ 127 ods. 2 C.s.p.).\nStrany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so\nžiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§160 ods. 2 C.s.p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo\nzmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej\npomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).\nPovinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má\nvysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec\nalebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v\nsporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou\nzaloženou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 ods. 2 C.s.p.).\nAk má dovolanie vady podľa § 429 C.s.p. a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád\nneodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3Cpr/3/2023", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 200/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 200/09 z 19. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-19", "citacie_n": 5114, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d"}, {"guid": "ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 5412, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "60d6fae9-87bf-474e-8405-b244af66cb45:dd4050a3-0539-4376-8b50-4b720e99da8f", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2024:7220211017.1", "spisova_znacka": "2CoPr/11/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2CoPr/11/2023 z 20. 6. 2024", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2024-06-20", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2024:7220211017.1"}, {"guid": "52b70d15-1776-4038-a735-bf7557a1b8b6:6c7e7074-7ab6-4dbc-bdf0-74a47f0e2d94", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2018:4414218554.4", "spisova_znacka": "9CoPr/3/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 9CoPr/3/2018 z 16. 5. 2018", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2018-05-16", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2018:4414218554.4"}, {"guid": "b848dded-b446-466d-a98f-7b07a222596f:24977fb6-2969-4bc4-9ca3-1ca7d3662eaf", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6315208578.1", "spisova_znacka": "16CoPr/9/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16CoPr/9/2016 z 23. 11. 2016", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2016-11-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6315208578.1"}], "citovane_v": []}