{"guid": "5e3684cb-3a0f-4919-85cc-01cd4f8fd778:23a8b787-1648-49ee-8aef-f7707dbecbbf", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2026:6624205097.2", "spisova_znacka": "14Co/39/2026", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/39/2026 z 23. 6. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 23. júna 2026, sp. zn. 14Co/39/2026, ECLI:SK:KSBB:2026:6624205097.2", "identifikacne_cislo": "6624205097", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "Anna Snopčoková", "sudca_id": 376, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/anna-snopcokova-376", "datum_vydania": "2026-06-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-37.odsek-1", "nazov": "§ 37 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-37.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-37"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-37"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/23a8b787-1648-49ee-8aef-f7707dbecbbf", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2026:6624205097.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2026:6624205097.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2026:6624205097.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Banská Bystrica\n14Co/39/2026\n6624205097\n23. 06. 2026\nJUDr. Anna Snopčoková\nECLI:SK:KSBB:2026:6624205097.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej\na členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Vladimíra Šalamúna, v právnej veci žalobcov: 1/ A. B.\nC., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX D. E. F., 2/ G. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom\nC. XX, XXX XX D. E. F., obaja právne zastúpení H. H. I., advokátom so sídlom AK J. X, XXX XX I.\nK., proti žalovanému: L. K. M., M., so sídlom A. X, XXX XX C. - J. N. O., IČO: XX XXX XXX, právne\nzastúpený splnomocneným zástupcom O. P., M., so sídlom A. X, XXX XX C. – J. N. O., IČO: XX XXX\nXXX, o určenie, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom, o odvolaní žalobcov 1/ a 2/ proti\nrozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 25C/60/2024-261 zo dňa 28.10.2025, takto\nrozhodol:\nI. Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 25C/60/2024-261 zo dňa 28.10.2025\n\np o t v r d z u j e.\n\nII. Žalobcovia 1/ a 2/ sú p o v i n n í zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu\n100 % a to v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne\no ich výške.\nodôvodnenie:\n1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcov, ktorou sa domáhali určenia,\nže sporné nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom zamietol (výrok I.). O trovách konania\nrozhodol tak, že žalobcom uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 % (výrok\nII.). Súd zároveň zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Lučenec, č. k.\n25C/60/2024-105 zo dňa 28.11.2024 (v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Lučenec č. k.\n25C/60/2024-143 zo dňa 22.01.2025), právoplatné dňa 28.04.2025 v spojení s uznesením Krajského\nsúdu v Banskej Bystrici č. k. 11Co/28/2025-186 zo dňa 10.04.2025 (výrok III.).\nSúd prvej inštancie rozhodoval o žalobe žalobcov 1/ a 2/ voči žalovanému, ktorou sa domáhali, aby súd\nurčil, že nehnuteľnosti označené v žalobnom návrhu, ktoré sú vedené Okresným úradom Veľký Krtíš,\nkatastrálny odbor na LV č. XXXX pre k. ú. I. K. ako pozemok parc. reg. „C“, parc. č. XXX/X zastavaná\nplocha a nádvorie o výmere 160 m2, pozemok parc. registra „C“, parc. č. XXX/X zastavaná plocha a\nnádvorie o výmere 400 m2, pozemok parc. registra „C“, parc. č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o\nvýmere 240 m2, pozemok parc. registra „C“, parc. č. XXX/XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere\n126 m2, pozemok parc. registra „C“, parc. č. XXX/X záhrada o výmere 727 m2, pozemok parc. registra\n„C“, parc. č. XXX/X záhrada o výmere 788 m2, pozemok parc. registra „C“, parc. č. XXX/X zastavaná\nplocha a nádvorie o výmere 7 m2, stavba súpisné číslo 974 - rodinný dom na pozemkoch parc. č. XXX/\nX Q. XXX/X (ďalej len „predmetné nehnuteľnosti“), ku ktorým bolo zriadené záložné právo na základe\nzáložnej zmluvy zo dňa 24.03.2015 na zabezpečenie pohľadávky zo Zmluvy o splátkovom úvere č.\n5068576527 zo dňa 24.03.2015, ku ktorým bol povolený vklad pod č. V 389/2015 zo dňa 23.04.2015\nnie sú zaťažené záložným právom žalovaného. Zároveň požadovali, aby súd žalovaného zaviazal na\nnáhradu trov konania žalobcom v rozsahu 100 %.\n\nPo začatí konania na návrh žalobcov Okresný súd Lučenec uznesením č. k. 25C/60/2024-105 zo dňa\n28.11.2024, právoplatným dňa 10.12.2024 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k.\n11Co/28/2025-186 zo dňa 10.04.2025 vydal neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému uložil povinnosť\nzdržať sa výkonu záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam ich predajom formou verejnej dražby\nna základe oznámenia o začatí výkonu záložného práva zo dňa 05.09.2019 až do právoplatného\nskončenia konania vo veci samej.\nSúd na základe vykonaného dokazovania, ktoré špecifikoval v bode 11. odôvodnenia rozsudku\nkonštatoval zistený skutkový stav a to v bodoch 14. až 26. odôvodnenia rozsudku. Súd prvej inštancie\nna základe zisteného skutkového stavu pri právnom posúdení podľa § 53 ods. 9, § 565, § 37 ods. 1, § 100\nods. 1 a 2, § 101, § 104 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.\ndospel k záveru, že žaloba žalobcov nie je dôvodná a preto žalobu v plnom rozsahu zamietol. Poukázal\nna to, že základnou podmienkou úspešnosti žaloby o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie,\nje z hľadiska procesného skutočnosť, že účastníci majú vecnú legitimáciu a že na požadovanom určení\nmajú naliehavý právny záujem.\nVychádzajúc z uvedených kritérií súd zisťoval, či boli splnené uvedené podmienky určovacej žaloby.\nZ obsahu žaloby, písomných vyjadrení a prednesov právneho zástupcu žalobcov konštatoval, že\nžalobcovia právny záujem na určovacej žalobe deklarovali ako naliehavý s poukazom na nemožný\nvýkon záložného práva z dôvodu premlčania pohľadávky zabezpečenej záložným právom a zároveň\ns poukazom na ustálenú súdnu prax, ktorá pripustila určovaciu žalobu s navrhovaným petitom, že „na\npredmetných nehnuteľnostiach neviazne záložné právo“, nakoľko v prípade kladného rozhodnutia súdu\nmožno očakávať výmaz takejto ťarchy, t.j. premlčaného a nevykonateľného záložného práva z katastra\nnehnuteľnosti (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Cdo/169/2021 zo dňa 26.10.2022, rozhodnutie\nÚstavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 427/2023).\nKeďže žalobcovia netvrdili naplnenie iného zo zákonných dôvodov zániku záložného práva, na doloženie\nnaliehavosti právneho záujmu boli povinní preukázať prvoradú podmienku žaloby v tom, že úverová\npohľadávka zo Zmluvy o splátkovom úvere zabezpečená záložným právom bola premlčaná a záložné\nprávo viaznuce na predmetných nehnuteľnostiach nemožno vykonať.\nPre vyhodnotenie premlčania súd ustálil beh premlčacej doby a určil jej začiatok (§ 103 Občiansky\nzákonník). V posudzovanej veci žalobcovia 1/ a 2/ premlčanie záložného práva odvíjali od účinkov\nvyhlásenia mimoriadnej splatnosti celej úverovej pohľadávky zo Zmluvy o splátkovom úvere. Začiatok\npremlčania odvíjali počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty (15 dní) na zaplatenie celej úverovej\npohľadávky, teda po vyhlásenom mimoriadnom zosplatnení, čo súd považoval za nesprávny a zákonu\nodporujúci postup.\nPoukazujúc na postup žalobcov súd prvej inštancie zdôraznil, že uplatnenie práva na splnenie celej\núverovej pohľadávky, tzv. strata výhody splátok vždy je viazaná na splnenie zákonných podmienok\nvychádzajúcich z ust. § 53 ods. 9 v spojitosti s § 565 OZ, ktoré musia byť dodržané popri všeobecných\npodmienkach platnosti právnych úkonov. Vychádzajúc pritom z ustálenej judikatúry, t.j. uznesenia\nNajvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Cdo/152/2022 zo dňa 13.02.2025 zverejneného v Zbierke stanovísk\nNajvyššieho súdu v rozhodnutí súdov SR pod č. 3/2025 možno uviesť, že pre dodržanie obsahovej\nurčitosti právneho úkonu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úverovej pohľadávky v zmysle § 37\nods. 1 OZ bolo povinnosťou pôvodného veriteľa, aby v prípade mimoriadneho zosplatnenia celého\núveru jednoznačne konkretizoval splátku, pre ktorú pristúpil k mimoriadnemu postupu spočívajúcom\nzosplatnení celej pohľadávky úveru. Nepostačovalo všeobecné označenie vyjadrené v oznámení o\nvyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 13.06.2019 (č.l. 39), teda, že úver sa zosplatnil pre omeškanie\ndlžníka so zaplatením splatných splátok viac ako 3 mesiace. Podľa cit. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR\nbolo povinnosťou pôvodného veriteľa (banky), aby náležitým spôsobom identifikoval konkrétnu splátku,\nktorá vyvolala zosplatnenie, uvedením jej poradia, výšky splátky, dátumu splatnosti, ako aj dňa vzniku\nomeškania. Nakoľko listina Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 13.06.2019 neuvádza\nžiadnu konkrétnu splátku, pre ktorú pôvodný veriteľ pristúpil k zosplatneniu celej úverovej pohľadávky\nvo výške 228.936,86 Eur, súd tento prejav vôle veriteľa považoval za neurčitý. Obsah uvedeného\noznámenia neumožňuje spoľahlivo zistiť, či k uplatneniu práva veriteľom došlo v zákonných intenciách a\nlehotách uvedených v ust. § 53 ods. 9 OZ, t.j. včas. Mimoriadne zosplatnenie úveru realizované právnym\npredchodcom žalobcu ako pôvodným veriteľom (bankou) ku dňu 12.06.2019 nemohlo spôsobiť zákonom\npredpokladané účinky, pretože od počiatku sa jednalo o absolútne neplatný právny úkon s poukazom\nna ust. § 37 ods. 1 a § 39 OZ vzhľadom k obsahovej neurčitosti tohto úkonu.\nSo zreteľom na prezentované závery vo vzťahu k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti súd posudzoval\nnámietku premlčania úverovej pohľadávky a námietku premlčania záložného práva vznesenú žalobcami.\nNakoľko vyhlásenie mimoriadnej splatnosti pohľadávky zo dňa 13.06.2019 predstavuje absolútne\n\nneplatný právny úkon, žalobcami deklarovaná pohľadávka zo Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa\n24.03.2015 v celkovej výške 228.936,86 Eur sa nestala splatnou a nemohlo dôjsť k jej premlčaniu.\nŽalobcovia preto nesprávne počítali začiatok premlčania od dňa 29.06.2019. Z dôvodu absolútnej\nneplatnosti právneho úkonu mimoriadneho zosplatnenia nedošlo k zmene splatnosti jednotlivých splátok\nzo Zmluvy o splátkovom úvere, pričom platí, že konečná splatnosť pohľadávky má nastať dňom\n20.06.2037. Zároveň zdôraznil, že žalovaný nemal právnu možnosť, aby žaloval jednotlivé splatné\nsplátky zo Zmluvy o splátkovom úvere, keďže uvedená pohľadávka mu pôvodným veriteľom (bankou)\nnebola postúpená.\nSúd prvej inštancie dospel k záveru, že pohľadávka zo Zmluvy o splátkovom úvere zabezpečená\nzáložným právom premlčaná nebola a nebolo premlčané ani záložné právo viaznuce na predmetných\nnehnuteľnostiach, nakoľko sa nemohlo premlčať skôr. Nakoľko pohľadávka nebola premlčaná a nebola\nsplatná, beh premlčacej sa nemohol odvíjať od zročnosti jednotlivých splátok a žalovaný nemohol\npristúpiť k výkonu záložného práva, ktoré existuje. Keďže žalobcovia 1/ a 2/ v spore neprodukovali žiadne\nrelevantné skutkové tvrdenia k zákonným dôvodom zániku záložného práva v zmysle v ust. § § 151md\nods. 1 OZ, predmetnou žalobou nemohli dosiahnuť účinnú ochranu svojich subjektívnych práv, ktorú\nv konečnej podobe sledovali prostredníctvom výmazu záložného práva z katastra nehnuteľnosti. Súd\ndospel k záveru, že žalobcovia 1/ a 2/ vo vzťahu k predmetnej určovacej žalobe nepreukázali naliehavý\nprávny záujem.\nRovnako nebola preukázaná podmienka určovacej žaloby v tom, že žalovaný je v spore pasívne vecne\nlegitimovaný. Konkrétne nebolo nijako preukázané, že žalovaný bol účastný na právnom vzťahu zo\nZmluvy o splátkovom úvere zo dňa 24.03.2015, z ktorého úverová pohľadávka zabezpečená záložným\nprávom viaznucim na predmetných nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobcov vznikla.\nPri zisťovaní uvedenej zákonnej podmienky súd vychádzal z ust. § 525 ods. 2 OZ, podľa ktorého\nnemožno postúpiť pohľadávku, ak by jej postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom. V\npredmetnej veci pohľadávka zo Zmluvy o splátkovom úvere nebola splatná, pretože nenastala konečná\nsplatnosť úveru, ani sa tento úver nestal splatným predčasne pred konečnou splatnosťou úveru\n(vzhľadom na neplatnosť mimoriadneho zosplatnenia). Ku dňu 13.12.2022 postúpenia pohľadávky\nnesplatný úver v zmysle § 17 ZoSÚ nemohol byť predmetom postúpenia z pôvodného veriteľa (banky)\nna tretiu osobu. Zákonné podmienky uvedené ust. § 17 ods. 1 písm. a), b) ZoSÚ, za ktorých môže\nbyť pohľadávka zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere predmetom postúpená, musia byť splnené\nkumulatívne. Nesplnenie aj jednej z uvedených podmienok má za následok, že pohľadávka bola\npostúpená z veriteľa na tretiu osobu v rozpore so zákonom. V prejednávanej veci nebola\nkonkrétne splnená zákonná podmienka podľa § 17 ods. 1 písm. b/ ZoSÚ, keď sa zmluvou o postúpení\npohľadávok s účinnosťou ku dňu 13.12.2022 postupovala na žalovaného pohľadávka voči žalobcom 1/\na 2/ zo Zmluvy o spotrebiteľskom splátkovom úvere, ktorá nebola ani po konečnom termíne splatnosti a\nani sa pohľadávka nestala splatnou pred konečnou splatnosťou. Z uvedeného vyplýva, že k postúpeniu\npohľadávky z pôvodného veriteľa (banky) na žalovaného došlo v rozpore s osobitným zákonným\nustanovením, čím bolo postúpenie pohľadávky absolútne neplatným právnym úkonom pre rozpor so\nzákonom.\nSúd vyslovil záver, že žalovaný nebol účastný na právnom vzťahu, o ktorý v predmetnom konaní\nišlo, pretože postúpením nenadobudol platne pohľadávku zo Zmluvy o splátkovom úvere zabezpečenú\nzáložným právom a zabezpečená pohľadávka mu nesvedčila, teda v predmetnom konaní nebol pasívne\nvecne legitimovaný.\nVzhľadom na to, že nebola preukázaná vecná pasívna legitimácia žalovaného a naliehavý právny\nzáujem na určovacom výroku tak, ako bol žalobcami v súdnom konaní predložený, súd žalobu zamietol\nv prvom rade z týchto dôvodov. Uvedený záver súdu ďalej vylučuje, aby sa súd zaoberal ostatnými\ndôvodmi žaloby vo veci samej (rozhodnutia NS SR, sp. zn. 1Cdo 26/07, 2Cdo 231/07, 1Cdo 91/2006).\nK námietkam žalobcov súd uviedol, že neboli opodstatnené. Pokiaľ súd v predmetnej veci nariadil\nneodkladné opatrenie na základe návrhu žalobcov, poskytol im takýmto rozhodnutím do rozhodnutia vo\nveci samej dočasnú právnu ochranu. Aj keď uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Cdo/152/2022\nzo dňa 13.02.2025 bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR už\nv čase rozhodnutia odvolacieho súdu o neodkladnom opatrení, uvedená skutočnosť nepredurčovala\nrozhodnutie súdu o žalobe v merite veci. Konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia\nsledovalo cieľ, ktorý spočíval v poskytnutí rýchlej, dočasnej a účinnej ochrany práv žalobcov, pretože\nžalobcovia osvedčili pravdepodobnosť ohrozenia práva alebo vznik škody. V meritórnom konaní o\nžalobe išlo o preukázanie rozhodujúcich skutočnosti odôvodňujúcich žalobný obsah, čo bolo v celej\nšírke predmetom dokazovania pred súdom. V otázke zosplatnenia úveru judikatúra v čase postúpenia\npohľadávky, ani v čase podania návrhu na výkon dobrovoľnej dražby nebola ustálená. Žalovaný nemohol\n\nspôsobiť neplatnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, ku ktorej došlo na základe zmeny výkladu\nzákona po judikáte Najvyššieho súdu SR. Žalovaný, ani pôvodný veriteľ (banka) v čase vyhlásenia\nmimoriadnej splatnosti nemohli mať vedomosť, že úver nebol platne zosplatnený, teda poskytnutie\nprávnej ochrany žalovaného nie je rozporné s dobrými mravmi.\nO náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný\nbol v konaní v plnom rozsahu úspešný, preto súd žalobcom 1/ a 2/ uložil povinnosť nahradiť trovy konania\nžalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP v\nlehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré\nvydá súdny úradník. Súd nevzhliadol na strane žalobcov žiadny dôvod osobitného zreteľa. Neplatnosť\nvyhlásenia mimoriadnej splatnosti, či postúpenia úverovej pohľadávky vyplynula z vývoja súdnej praxe,\nktorá v čase realizácie označených právnych úkonov ešte neexistovala. Uvedená skutočnosť však\nneodôvodňuje požiadavku, aby žalobcovia nezodpovedali za pre nich nepriaznivý výsledok sporového\nkonania a s ním spojenú náhradu trov konania úspešnej strany, nakoľko na predmetnej žalobe trvali,\npričom po ustálení zmeny výkladu práva mali možnosť uvedenú žalobu vziať späť, čo neurobili.\n2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podali odvolanie\nžalobcovia 1/ a 2/. V konkrétnostiach v odvolaní uviedli, že podľa ich názoru súd nesprávne, nezákonne\na svojvoľne stanovil jednostranný úkon pôvodného veriteľa - M. M. Q. označený ako „Oznámenie o\nvyhlásení mimoriadnej splatnosti“ zo dňa 13.06.2019 ohľadom úveru č. 5068576527 zo dňa 24.03.2015\nza neurčitý právny úkon a následne z dôvodu jeho neurčitosti za absolútne neplatný právny úkon,\nčiže súd sa nevysporiadal náležite a presvedčivo s určitosťou právneho úkonu. Poukázali na princíp\npreferovania platnosti právneho úkonu pred jeho neplatnosťou. Súd mal pri skúmaní určitosti právneho\núkonu prihliadať na to, ako sa správal pôvodný veriteľ, ako aj súčasný veriteľ (žalovaný) voči dlžníkovi\npo doručení mimoriadneho zosplatnenia úveru, aký postup si zvolil v rámci vymáhania svojho nároku.\nPôvodný, ako aj terajší veriteľ postupovali na základe oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti\núveru ako platného jednostranného úkonu pôvodného veriteľa, pôvodný veriteľ oznámil začatie výkonu\nzáložného práva, ktoré dal zapísať do katastra nehnuteľností. Vykonal dve neúspešné dražby. Postúpil\npohľadávku na súčasného veriteľa, ktorý oznámil pokračovanie výkonu záložného práva. Vykonal\nohliadku nehnuteľnosti a mal v úmysle vykonať dražbu a v ďalšom jeho postupe bolo zabránené\niba neodkladným opatrením súdu prvej inštancie potvrdeným odvolacím súdom. Preferencia výkladu\nuchovávajúceho právny úkon v platnosti kladie vysoké nároky aj na odôvodnenie rozhodnutia súdu,\nktorým sa právny úkon považuje za neplatný. Prehnané formalistické požiadavky všeobecného súdu\nna formuláciu predmetu jednostranného právneho úkonu sú ústavne neakceptovateľné. Rozsudok\nsúdu prvej inštancie žalobcovia považujú za prekvapivý, kde sa súd odchýlil zásadným spôsobom\nod toho, že bol viazaný právnym názorom odvolacieho súdu pri nariadení neodkladného opatrenia.\nV rozhodnutí súdu je možné dohľadať úvahu zákonného sudcu, ktorá presahuje rámec predmetu\nsúdneho sporu, pričom zdôraznili, že žalobcovia nikdy nenamietali postup žalovaného pri vyhlásení\npredčasného zosplatnenia pohľadávky a nikdy nenamietali ani oznámenie, respektíve zmluvu\no postúpení pohľadávok. Žalovaná strana, aj jej právny predchodca nikdy po tom, ako bolo vyhlásené\npredčasné zosplatnenie úveru, si neuplatnila svoje nároky súdnou cestou. Do dnešného dňa došlo\nlen k určitému vyčísľovaniu pohľadávok zo strany žalovanej strany, ale neexistuje žiadne právoplatné\na vykonateľné rozhodnutie, ktoré by zaväzovalo žalobcov uhradiť žalovanej strane predmetnú\npohľadávku. Následne žalovaný začal spochybňovať vlastný postup, respektíve postup svojho právneho\npredchodcu pri predčasnom vyhlásení splatnosti úveru, ktorý pokladal za absolútne neplatný právny\núkon. Poukázali na to, že vo veci sa jedná výlučne o právnu otázku, pretože skutkový stav bol\nzo strany súdu náležite zistený, objasnený, a ani jedna zo strán súdneho sporu nenamietala žiadne\nskutočnosti alebo okolnosti týkajúce sa skutkových zistení. Súd prvej inštancie už pri príprave\npojednávania mal ustálený predbežný právny názor, ktorý uviedol stranám sporu, a na základe ktorého\npotom vo veci aj rozhodol, pričom žalovaný s takýmto právnym názorom súhlasil, tak v logickom postupe\nsúdu absentovalo to, že žalovaný má pasívnu legitimáciu v tomto súdnom spore, a teda súd mal konanie\nvo veci zastaviť bez nariadenia pojednávania. Súd prvej inštancie mal byť viazaný právnym názorom\nKrajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý sa stotožnil s návrhom na vydanie neodkladného opatrenia\na de facto aj s predmetnou žalobou, a teda postup súdu, že po začiatku dokazovania súd vyslovil\ndiametrálne odlišný právny názor, došlo k prekvapivému konaniu súdu, ktorý nebol náležite odôvodnený\na vychádzal len zo samotného stanoviska žalovaného. Rozhodnutie najvyššieho súdu, na ktoré sa\nžalovaný odvoláva, bolo známe aj odvolaciemu súdu pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení a takéto\nrozhodnutie najvyššieho súdu v predmetnom uznesení krajského súdu nebolo aplikované. Je otázkou,\nprečo okresný súd začal pre daný prípad aplikovať rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n\npre takýto prípad z dôvodov, že by malo byť rozhodované ako precedens podľa takéhoto rozhodnutia,\nkeď v zásade konanie a vyjadrenie žalovaného sú v zásadnom rozpore; žalovaný niekoľko rokov chcel\nvykonať dobrovoľnú dražbu. Ak žalobcovia boli presvedčení o tom, že žalovaný chce vykonať takúto\ndobrovoľnú dražbu, že eviduje voči nim pohľadávku, pokiaľ sa týka úplného zostatku nesplateného\núveru, tak je právo žalobcov brániť sa zákonným spôsobom voči takémuto postupu. Žalobcovia boli\nv očakávaní, že sa jedná o výlučne právnu záležitosť, kde ich právny názor bol potvrdený rozhodnutím\nKrajského súdu v Banskej Bystrici. Napriek tomu na pojednávaní, kde súd nevykonal vo veci žiadne\ndôkazy, vyslovil len predbežný právny názor a v tomto smere zamietol žalobu, a dokonca priznal\nžalovanej strane nárok na náhradu trov konania. Podľa žalobcov takéto rozhodnutie nielenže je\nv rozpore so zákonom, ale aj v rozpore s dobrými mravmi, s poukazom na to, že žalobcovia podali\nžalobu a návrh na vydanie neodkladného opatrenia, kde súd vo veci vydal neodkladné opatrenie\na predmetom súdneho konania nebolo preskúmavanie postupu Slovenskej sporiteľne pri predčasnom\nvyhlásení úveru, ani pri postúpení pohľadávok. Takýmto rozhodnutím, pokiaľ by takéto rozhodnutie\nnadobudlo právoplatnosť, sa zásadným spôsobom mení postavenie žalobcov ako dlžníkov, ktoré\npostavenie je úplne nevýhodné pre žalobcov z dôvodu, že žalobcovia namietali premlčanie pohľadávky,\npremlčanie záložného práva, a v takom prípade by boli v konečnom dôsledku úspešní a žalovanej\nstrane by nedlhovali žiadnu sumu. Chyba pri postupe žalovaného, respektíve pôvodného vlastníka\npohľadávky by nemala byť daná na úkor žalobcov. Je otázne, či v tejto právnej veci súd mal\noprávnenie skúmať tie skutočnosti, ktoré v podstate neboli predmetom súdneho sporu. Z hľadiska\nsúdnej praxe je zrejmé, že ak veriteľ postúpi pohľadávku v rozpore so zákonom o spotrebiteľských\núveroch, postup je absolútne neplatný. Takéto postúpenie sa udialo pred viacerými rokmi, kde v tom\nčase nebola známa judikatúra súdov, ktoré špecifikovali a upravovali postup veriteľa. Podľa žalobcov\nrozsudok súdu je nejasný, nezrozumiteľný a nepreskúmateľný. Súd zrušil aj neodkladné opatrenia\nz hľadiska rozhodnutia vo veci samej, a teda žalobcovia nie sú v súčasnej dobe chránení žiadnym\nspôsobom ohľadom postupu žalovaného vo vzťahu k tomu, že tento teoreticky môže znova začať\nprípravu dobrovoľnej dražby na predaj. Podľa žalobcov zásadnou otázkou pre ďalší postup v tejto\nveci je, či okresný súd mal byť viazaný rozhodnutiami odvolacieho súdu, či sa mal zaoberať výlučne\nžalobou ako takou alebo či v tomto smere sa okresný súd mal zaoberať tým, či došlo k zákonnému\npredčasnému vyhláseniu splatnosti úveru a k postúpeniu pohľadávky, keďže toto nebolo predmetom\nžaloby, a či takéto konštatovanie súdu je právne záväzné pre žalovaného pri ďalšom postupe celej\nzáležitosti, pretože žalovaný dosiahol zamietnutie žaloby a tým možnosť vymáhania celej pohľadávky,\nkeďže zo žiadneho rozhodnutia tohto súdu takéto právo mu nebolo odopreté. Podľa žalobcov súd\nnesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva\nv takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP), keď\nrozsudok súdu považujú za arbitrárny, nepreskúmateľný, z ktorého nie je možné určiť na základe\nakých dôvodov súd nevyhovel žalobe žalobcov. Súd porušil právo žalobcov na spravodlivý súdny\nproces; paradoxne sa opiera o skutočnosti, ktoré neboli žiadnym spôsobom preukázané akýmikoľvek\ndôkaznými prostriedkami. Na druhej strane tvrdenia žalobcov podopreté dôkaznou situáciou boli\nzo strany súdu ignorované, čo vedie k nezákonnosti celého rozsudku, ktorý týmto spôsobom objektívne\nnezohľadnil všetky relevantné skutočnosti nevyhnutné pre správne rozhodnutie vo veci. Súd zvolil\nnajprísnejšie možné riešenie, hoci mal k dispozícii menej invazívne procesné možnosti, mohol konanie\nprerušiť. Žalobcovia sa ocitli v právnom vákuu, kde ich právo bolo uznané ako existujúce, ale nebola\nim poskytnutá žiadna reálna právna ochrana. Rozsudok nespĺňa ani požiadavky kladené právnym\nporiadkom na odôvodnenie súdnych rozhodnutí. Ďalej vo všeobecnosti uviedli odvolací dôvod v zmysle\n§ 365 ods. 1 písmeno f) a h) CSP, ktoré odvolacie dôvody však bližšie nešpecifikovali. Navrhli,\naby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe žalobcov vyhovel alebo aby rozsudok\nsúdu prvej inštancie odvolací súd zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.\n3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje\ns rozsudkom súdu prvej inštancie. Považuje ho za zákonný a správny. Nestotožňuje sa s námietkami\nžalobcov, že rozsudok súdu je prekvapivý, nakoľko vychádza z ustálenej judikatúry zverejnenej v\nZbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR a tento právny názor súd prezentoval aj na pojednávaní\nv súlade s ustanovením § 181 ods. 2 CSP, na ktorom sa zúčastnil aj právny zástupca žalobcov.\nNapadnuté rozhodnutie nemožno označovať za prekvapivé. Zjavne neopodstatnené sú námietky\nžalobcov týkajúce sa údajného nerešpektovania záväzného názoru odvolacieho súdu. Odvolací súd vo\nveci samej v rámci prejednávaného prípadu vôbec nerozhodoval a nemožno právne, ani logický pripustiť,\naby rozhodnutie odvolacieho súdu o neodkladnom opatrení malo akýkoľvek záväzný alebo prejudiciálny\núčinok vo vzťahu ku konaniu vo veci samej. Rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení ani nemôže\n\nvyvolať žiadne záväzné, ani iné následky vo vzťahu ku konaniu vo veci samej, či dokonca ako tvrdia\nžalobcovia, prejudiciálne priznať nárok tým, že v konaní vo veci samej sa už len potvrdí právo chránené\nneodkladným opatrením bez ohľadu na skutkový a právny stav veci. Absolútnou neplatnosťou právneho\núkonu je súd povinný sa zaoberať aj bez námietok strán sporu. S ohľadom na vytvorenie novej\njudikatúry vyžadujúcej pre platnosť právneho úkonu zosplatnenia spotrebiteľského úveru špecifikáciu\nkonkrétnej splátky už nemôže žalovaný pristúpiť k výkonu záložného práva z dôvodu, že zabezpečená\npohľadávka nie je splatnou. Tvrdenia žalobcov, že žalovaný účelovo mení argumentáciu, sú zjavne\nzavádzajúce, nakoľko žalovaný na uvedené poukázal až po zverejnení judikátu č. R 34/2025 v Zbierke\nstanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 3/2025. Poukázal na to, že neplatnosť právneho úkonu\nzosplatnenia spotrebiteľského úveru je výlučne na prospech spotrebiteľa, ktorý nie je povinný splatiť\npohľadávku veriteľovi jednorazovo a môže pokračovať v splácaní úveru v zmysle dojednaných splátok.\nJe nemysliteľné, aby žalobcovia uvedené považovali za rozporné s ochranou spotrebiteľa len preto,\nže ich zámerom je vyhnúť sa akémukoľvek vráteniu poskytnutého úveru bankou. Práve takéto správanie\nžalobcov ako dlžníkov smeruje ku konaniu porušujúcemu dobré mravy, pretože v žiadnom prípade\nnemožno prisvedčiť, že súd je povinný postupovať tak, že výklad právnych predpisov prispôsobí tomu,\naby sa dlžníci zbavili svojich dlhov. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný eviduje stovky rozhodnutí,\nktoré sa odvolávajú výlučne na absolútnu neplatnosť predčasného vyhlásenia mimoriadnej splatnosti\núveru s odkazom na nevyhnutnú špecifikáciu splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu, je tvrdenie\nžalobcov ohľadom účelového aplikovania odlišného právneho výkladu z dôvodu uprednostňovania\núspechu len jednej strany v súdnom spore natoľko závažné, že aplikovaním takéhoto postupu by\npodľa názoru žalovaného mohlo dochádzať aj k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu ohýbania\npráva, respektíve trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa. Pokiaľ preto žalobcovia\nnamietajú, že súd nemal aplikovať na prejednávaný spor ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších\nsúdnych autorít, ani výklad právnych predpisov uplatňovaný ním samotným v množstve totožných\nprípadov voči samotnému žalovanému len preto, aby žalobcovia ako spotrebitelia boli úspešní a mohli\nsa tak vyhnúť povinnosti vrátiť poskytnutý úver banke, voči takýmto špekuláciám sa žalovaný ohradzuje\na uvedené považuje za absolútne neprípustné a nezákonné. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu\nprvej inštancie ako vecne správny a zákonný potvrdil.\n4. Žalobcovia v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedli, že zotrvávajú na podanom odvolaní\nz dôvodu, že napadnutý rozsudok považujú za nezákonný, nesprávny, nejasný, nezrozumiteľný,\nnepresvedčivý, vnútorne rozporný, nepreskúmateľný, jednostranný a náležite neodôvodnený.\nV ostatnom zopakovali argumenty a tvrdenia uvedené v podanom odvolaní.\n5. Žalovaný v následnom písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcov uviedol, že sa pridržiava\npredchádzajúceho podania a zotrváva na už uvedenej argumentácii. V zásade sa pridržiaval tvrdenia a\nargumentov uvedených v písomnom vyjadrení žalovaného k odvolaniu žalobcov.\n6. V dôsledku odvolania podaného žalobcami 1/ a 2/ proti rozsudku súdu prvej inštancie krajský súd,\nako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vec\npreskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade\ns ustanovením § 385 od. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa § 387 ods.\n1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.\n7. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne\nsprávne.\n8. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n9. Na základe podaného odvolania žalobcov 1/ a 2/ voči rozsudku súdu prvej inštancie tak v rozsahu\npodaného odvolania podľa § 379 CSP a dôvodov podaného odvolania podľa § 380 CSP, po preskúmaní\nrozsudku súdu prvej inštancie a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že súd\nprvej inštancie vo veci na základe vykonaného dokazovania v odôvodnení rozhodnutia skonštatoval\nskutkový stav veci správne, so skutkovými závermi súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje\na v zmysle § 383 CSP je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. Súd prvej\n\ninštancie dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 CSP a rozhodnutie náležite odôvodnil,\nkeď odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie má náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP.\n10. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalobcovia 1/ a 2/ ako odvolatelia v podanom odvolaní neuviedli\nžiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé vyvodiť zmenu, či zrušenie rozhodnutia\nsúdu prvej inštancie. Nežiadali ani doplniť dokazovanie za podmienok stanovených v ustanovení § 384\nods. 2 a 3 CSP o ďalšie nové relevantné skutočnosti, ktoré nemohli byť bez ich viny prezentované\nv prvoinštančnom konaní. Odvolací súd preto pri rozhodovaní vychádzal zo súdom prvej inštancie\nzisteného skutkového stavu, pričom neboli naplnené procesné predpoklady doplňovať dokazovanie,\nprípadne nariaďovať odvolacie pojednávanie zo strany odvolacieho súdu (§ 383, § 384 ods. 1, 2 a 3\nv spojení s ustanovením § 366 CSP). S prihliadnutím na rozsah odvolania žalobcov 1/ a 2/ a odvolacie\ndôvody uvedené v podanom odvolaní, odvolací súd konštatuje, že na základe preskúmania veci dospel\nk záveru, že podané odvolanie nie je dôvodné a nemožno mu vyhovieť. Odvolací súd rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie považuje v celom rozsahu za vecne správne, keď súd prvej inštancie na základe\nzisteného skutkového stavu vykonal správne právne posúdenie veci. Po preskúmaní veci odvolací\nsúd nezistil žiadne vady konania v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré by sa týkali procesných\npodmienok.\n11. S poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd považuje napadnutý rozsudok\nza vecne správny ako vo výrokovej časti, tak aj v časti odôvodnenia; zároveň v podrobnostiach odkazuje\nna odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie.\n12. Nad rámec uvedeného k odvolacej námietke žalobcov, že súd prvej inštancie nesprávne, nezákonne\na svojvoľne stanovil jednostranný úkon pôvodného veriteľa - M. M. Q. označený ako „Oznámenie\no vyhlásení mimoriadnej splatnosti“ zo dňa 13.06.2019 za neurčitý právny úkon, za absolútne neplatný\núkon, a že súd sa nevysporiadal náležite a presvedčivo s určitosťou právneho úkonu poukazujúc\nna princíp preferencie platnosti právneho úkonu pred jeho neplatnosťou, odvolací súd uvádza, že táto\nnámietka žalobcov dôvodná nie je. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie sa náležite,\nriadne a dostatočne zaoberal otázkou platnosti právneho úkonu -právneho úkonu pôvodného veriteľa M.\nM. Q. - vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 13.06.2019, ktorý je obsahom spisu a nachádza\nsa v spise na č. l. 39, a to konkrétne v bode 41. odôvodnenia rozhodnutia, pričom otázku platnosti\ntohto úkonu posudzoval podľa ustanovenia § 37 a 39 Občianskeho zákonníka a dospel k názoru, že sa\njedná o absolútne neplatný úkon z dôvodu, že listina - Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti\nzo dňa 13.06.2019 neuvádza žiadnu konkrétnu splátku, pre ktorú pôvodný veriteľ pristúpil k zosplatneniu\ncelej úverovej pohľadávky vo výške 228.936,86 Eur, ktorý prejav súd prvej inštancie právne posúdil\nza neurčitý, v dôsledku čoho tento právny úkon posúdil správne ako absolútne neplatný právny úkon.\nSúd prvej inštancie zároveň odkázal na ustálenú judikatúru, konkrétne na rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky - uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/152/2022 zo dňa 13.02.2025, ktoré bolo\nzverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. 3/2025, čo znamená,\nže súd prvej inštancie postupoval v súlade s názorom najvyššieho súdu vyslovenom v predmetnom\nrozhodnutí, pričom najvyšší súd takýto názor zaujal opakovane vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho\nsúdu, a preto tento názor je potrebné považovať za ustálenú judikatúru najvyšších súdnych autorít,\nkonkrétne Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Odvolací súd zdôrazňuje, že z dôvodu neurčitosti\nprejavu vôle veriteľa sa jedná o absolútne neplatný právny úkon, pričom určitosť právneho úkonu je\nzákladnou podmienkou jeho platnosti. Pre absolútnu neplatnosť právneho úkonu je charakteristické,\nže pôsobí ex tunc, t.j. od začiatku nastáva priamo zo zákona, prihliada sa na ňu aj bez námietky, t.j.\nz úradnej povinnosti (ex offo), nie je možné ju konvalidovať, nie je časovo obmedzená (viď aj uznesenie\nNS SR sp. zn. 2MCdo/2/2014 zo dňa 30.10.2014). Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie bol\npovinný posúdiť aj platnosť mimoriadneho zosplatnenie úverovej pohľadávky pôvodným veriteľom listom\nzo dňa 13.06.2019, listinou označenou ako „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti“ a to\nz dôvodu, že žalobcovia sa domáhali určenia, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom, ktoré\nzáložné právo bolo zriadené zmluvou zo dňa 24.03.2015, a ktorého vklad do katastra nehnuteľností bol\npovolený pod č. I. XXX/XXXX zo dňa 23.04.2015, pričom záložné právo bolo zriadené na zabezpečenie\npohľadávky pôvodného veriteľa M. M. Q., ktorá vznikla zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 5068576527,\na na základe ktorej bol poskytnutý pôvodným veriteľom úver vo výške 247.000,- Eur, a keďže žalobcovia\nžalobu odôvodňovali tým, že pohľadávka zo zmluvy o splátkovom úvere, ktorá pohľadávka bola\nzabezpečená záložným právom, bola premlčaná, nemožno záložné právo viaznuce na predmetných\nnehnuteľnostiach vykonať, bol súd prvej inštancie povinný posúdiť premlčanie, respektíve nepremlčanie\n\núverovej pohľadávky zo zmluvy o splátkovom úvere, v dôsledku čoho zároveň bol povinný posúdiť\naj začiatok plynutia premlčacej doby, ktorá závisela aj od posúdenia platnosti mimoriadneho zosplatnenie\núveru vykonaného pôvodným veriteľom M. M. Q.. Správne teda súd prvej inštancie posudzoval\nplatnosť mimoriadneho zosplatnenie úveru listinou - Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti\nzo dňa 13.06.2019 a dospel k správnemu záveru v súlade s ustálenou judikatúrou, že z dôvodu, že\nmimoriadne zosplatnenie - listina M. M. Q. zo dňa 13.06.2019 neobsahovala identifikáciu konkrétnej\nsplátky, ktorá vyvolala zosplatnenie uvedením poradia a výšky splátky, dátumu splatnosti, ako aj dňa\nvzniku omeškania, je tento prejav vôle veriteľa neurčitý a preto z dôvodu neurčitosti právneho úkonu\nje tento právny úkon absolútne neplatným právnym úkonom. Nemožno teda prisvedčiť odvolacej\nnámietke žalobcov, že súd prvej inštancie nesprávne, nezákonne a svojvoľne stanovil jednostranný úkon\npôvodného veriteľa zo dňa 13.06.2019 za absolútne neplatný právny úkon. Berúc do úvahy už vyššie\nuvedené, neobstojí ani námietka žalobcov, že súd prvej inštancie mal vychádzať z princípu preferencie\nplatnosti právneho úkonu pred jeho neplatnosťou s poukazom na nutnosť riadneho odôvodnenia,\nkeďže súd prvej inštancie dostatočným spôsobom odôvodnil absolútnu neplatnosť právneho úkonu\n- Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 13.06.2019 poukazujúc na ustálenú judikatúru\n- uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/152/2022 zo dňa 13.02.2025.\nRovnako nemožno považovať za dôvodnú odvolaciu námietku žalobcov, keď títo namietali, že rozsudok\nsúdu prvej inštancie považujú za prekvapivý, keď podľa žalobcov sa súd odchýlil zásadným spôsobom\nod toho, že bol viazaný právnym názorom odvolacieho súdu pri nariaďovaní neodkladného opatrenia.\nOdvolací súd poukazuje na to, že osobitnej povahe inštitútu neodkladného opatrenia zodpovedá\nzjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie.\nSúd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Riadne\ndokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP súd nevykonáva a pri rozhodovaní vychádza z obsahu\nnávrhu a zo skutočností, ktoré boli v súvislosti s podaným návrhom osvedčené. Úspešnosť strany vo\nvzťahu k nariadeniu neodkladného opatrenia však nezakladá procesný úspech strany vo veci samej.\nVo všeobecnosti platí, že rozhodnutie súdu, a teda ani rozhodnutie odvolacieho súdu o neodkladnom\nopatrení nemá záväzný účinok vo vzťahu k rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej. Okrem\ntoho odvolací súd uvádza, že odvolací súd v rámci konania o neodkladnom opatrení ani nevyslovil\nžiaden právne záväzný názor pre súd prvej inštancie vo vzťahu k veci samej. Súd prvej inštancie je\nviazaný právnym názorom odvolacieho súdu v prípade, ak bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušené\na vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v súlade s ustanovením § 391 ods. 2 CSP,\nčo nie je tento prípad. Pokiaľ žalobcovia v podanom odvolaní ďalej namietali, že v prípade, ak súd\ndospel k názoru, že u žalovaného absentuje pasívna legitimácia v tomto súdnom spore, mal konanie\nvo veci zastaviť bez nariadenia pojednávania, ani táto odvolacia námietka dôvodná nie je. Súd môže\nzastaviť konanie len postupom v zmysle § 161 ods. 2 CSP v prípade, ak zistí nedostatok procesnej\npodmienky, ktorý nemožno odstrániť. V súdenej veci však o takýto nedostatok nešlo, keďže žalobcovia\noznačili na strane žalovaného subjekt, ktorý má procesnú subjektivitu a procesnú spôsobilosť; súd\nna základe zisteného skutkového stavu a právnom posúdení, ktoré uviedol v odôvodnení svojho\nrozhodnutia dospel k názoru, že v konaní nebola preukázaná vecná pasívna legitimácia žalovaného,\nčo je dôvod na zamietnutie žaloby žalobcov (nie na zastavenie konania), ako to nesprávne uvádzali\nžalobcovia v podanom odvolaní. Pokiaľ žalobcovia namietali oprávnenie súdu skúmať skutočnosti,\nktoré podľa žalobcov neboli predmetom súdneho sporu, odvolací súd uvádza tak, ako to už uviedol\naj vyššie, že pokiaľ sa jedná o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, prihliada sa na ňu aj bez námietky,\nt.j. z úradnej povinnosti (ex offo), pričom na absolútnu neplatnosť právneho úkonu je súd povinný\nprihliadať vždy, pričom pokiaľ súd zistí, že právny úkon je absolútne neplatný, je povinný na absolútnu\nneplatnosť právneho úkonu pri rozhodovaní prihliadnuť. Pokiaľ žalobcovia namietali nezrozumiteľnosť\na nepreskúmateľnosť rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd preskúmaním rozsudku súdu prvej\ninštancie a jeho odôvodnenia dospel k názoru, že ani táto odvolacia námietka dôvodná nie je. Súd\nprvej inštancie, čo sa týka písomného vyhotovenia rozsudku, postupoval v súlade s ustanovením\n§ 220 ods. 1; čo sa týka odôvodnenia rozhodnutia, súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil v súlade\ns ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Súd jasne, výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia\na právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, ktoré dôkazy vykonal, ako ich\nvyhodnotil, ako vec právne posúdil, zároveň odkázal na ustálenú rozhodovaciu prax. Podľa názoru\nodvolacieho súdu, súd prvej inštancie pri odôvodnení rozsudku dbal, aby odôvodnenie rozsudku bolo\npresvedčivé. Odôvodnenie rozsudku je jasné, výstižné, netrpí vadou nepreskúmateľnosti, nejasnosti\na nezrozumiteľnosti, ako to v podanom odvolaní tvrdili žalobcovia. Túto odvolaciu námietku teda\nodvolací súd nepovažuje za dôvodnú. Nemožno teda konštatovať, že by súd prvej inštancie svojím\npostupom porušil právo žalobcov na spravodlivý súdny proces. Pokiaľ žalobcovia v odvolaní tiež\n\nuviedli, že súd sa v rozsudku opiera o skutočnosti, ktoré neboli žiadnym spôsobom preukázané\nakýmikoľvek dôkaznými prostriedkami, v odvolaní neidentifikovali vo vzťahu ku ktorej skutočnosti podľa\nžalobcov táto nebola preukázaná dôkaznými prostriedkami. Odvolací súd však poukazuje na to,\nže súd posudzoval platnosť právneho úkonu - vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úverovej pohľadávky\npôvodným veriteľom zo dňa 13.06.2019, práve s poukazom na obsah tohto vyhlásenia (v spise na\nč.l. 39), pričom práve tento listinný dôkaz bol zásadný pre právne posúdenie vykonané súdom prvej\ninštancie, ktoré právne posúdenie je v súlade s ustálenou judikatúrou najvyšších súdnych autorít. Pokiaľ\nžalobcovia v odvolaní uvádzali, že tvrdenia žalobcov podporené dôkaznou situáciou boli zo strany súdu\nignorované, čo podľa žalobcov vedie k nezákonnosti rozsudku, keď podľa žalobcov týmto spôsobom\nsúd objektívne nezohľadnil všetky relevantné skutočnosti nevyhnutné pre správne rozhodnutie vo\nveci, žalobcovia v odvolaní neidentifikovali, ktoré tvrdenia žalobcov podporené dôkaznou situáciou\nboli zo strany súdu ignorované, pričom odvolací súd preskúmaním veci nezistil ani v tomto smere\nnesprávny postup súdu prvej inštancie. Pokiaľ odvolatelia vo všeobecnosti uvádzali odvolací dôvod\nv zmysle § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP (t.j. nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne\nposúdenie veci), riadne nešpecifikovali tieto odvolacie námietky. Rovnako pokiaľ namietali, že súd\nzvolil najprísnejšie možné riešenie, hoci má k dispozícii menej invazívne procesné možnosti; mohol\nkonanie prerušiť a žiadnu z týchto možností nevyužil, odvolaciemu súdu nie je zrejmé na základe\nčoho, akých skutkových okolností, prípadne akých dôvodov by mal súd prvej inštancie konanie vo\nveci prerušiť, keďže žalobcovia ani v konaní pred súdom prvej inštancie nešpecifikovali existenciu\ndôvodov na prerušenie konania, či už s prihliadnutím na ustanovenie § 162 alebo 164 CSP, a tieto\nneidentifikovali ani v podanom odvolaní. Rovnako, pokiaľ žalobcovia namietali v podanom odvolaní,\nže súd prvej inštancie zrušil aj neodkladné opatrenie a žalobcovia nie sú v súčasnej dobe chránení\nžiadnym spôsobom ohľadne postupu žalovaného vo vzťahu k tomu, že tento teoreticky môže znovu\nzačať prípravu dobrovoľnej dražby na predaj nehnuteľnosti, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie\npostupoval striktne v zmysle ustanovenia § 335 ods. 1 CSP, podľa ktorého neodkladné opatrenie\nnariadené po začatí konania vo veci samej súd prvej inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým\nžalobu odmieta alebo zamieta, alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje. Keďže súd prvej inštancie\nžalobu žalobcov vo veci samej zamietol, bol povinný v súlade s ustanovením § 335 ods. 1 zrušiť\nneodkladné opatrenie, a to v rozhodnutí, ktorým zamietol žalobu žalobcov.\nPoukazujúc na všetko už vyššie uvedené preto odvolací súd odvolacie námietky žalobcov nepovažuje\nza dôvodné, rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu vecnej správnosti postupom v zmysle § 387 potvrdil,\npričom s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov\nnapadnutého rozhodnutia.\nKeďže súd prvej inštancie žalobu žalobcov zamietol, správne rozhodol aj vo veci nároku na náhradu trov\nkonania pri správnej aplikácii ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, keďže žalobcovia boli neúspešnou stranou\nsporu, úspešnou stranou sporu bol žalovaný, súd správne uložil žalobcom 1/ a 2/ povinnosť nahradiť\nžalovanému trovy konania v rozsahu 100 %.\n13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP pri aplikácii\nustanovenia § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní žalovaný bol v plnom rozsahu úspešnou stranou\nsporu, preto odvolací súd uložil žalobcom 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalovanému trovy odvolacieho\nkonania v rozsahu 100 %, pričom o výške trov rozhodne súd prvej inštancie postupom v zmysle § 262\nods. 2 CSP.\n14. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\n\nc/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).\nDovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti\nuzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.\nNa určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby\nna súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nPovinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 ods. 2 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "25C/60/2024", "guid": "a7c58c5e-e8ea-44a3-979b-e89364c89472:4275499b-8668-4217-923a-4f69eb1ab352", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:36f161d4-177e-4f7a-97de-c3b4f13fd52d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.427.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 427/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 427/2023 z 5. 9. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-09-05", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.427.2023.1"}, {"guid": "93e6b7b7-e30a-477f-b287-672c38873d14:b9f69269-9efa-4111-88db-ee3315083197", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:5418200799.1", "spisova_znacka": "4Cdo/169/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/169/2021 z 26. 10. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-10-26", "citacie_n": 89, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:5418200799.1"}, {"guid": "d4f28a7c-d7fb-41d3-b739-468effa3c37f:eb07b5d0-07ca-496d-9945-31639f89cf4c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1106203185.1", "spisova_znacka": "2MCdo/2/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/2/2014 z 29. 10. 2014", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2014-10-29", "citacie_n": 56, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1106203185.1"}, {"guid": "e6f9a832-4aaf-42ba-af73-8793fa52662f:51557ab4-7170-438d-a4ab-80b9e78ab4f5", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2025:6124223560.1", "spisova_znacka": "11Co/28/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 11Co/28/2025 z 28. 5. 2025", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2025-05-28", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2025:6124223560.1"}], "citovane_v": []}