{"guid": "84358c37-8108-4f18-9131-a8f1b1cfb77b:a37accb8-edbd-4160-905c-2442aea30428", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2026:6426201051.2", "spisova_znacka": "17Co/77/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/77/2026 z 7. 8. 2026", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 7. augusta 2026, sp. zn. 17Co/77/2026, ECLI:SK:KSBB:2026:6426201051.2", "identifikacne_cislo": "6426201051", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2026-08-07", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Neodkladné opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-325.odsek-1", "nazov": "§ 325 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-325.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-325"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-326", "nazov": "§ 326 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-326", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-326"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-329.odsek-2", "nazov": "§ 329 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-329.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-329"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-325", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-326", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-329"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a37accb8-edbd-4160-905c-2442aea30428", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2026:6426201051.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2026:6426201051.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2026:6426201051.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Banská Bystrica\n17Co/77/2026\n6426201051\n07. 08. 2026\nJUDr. Ľubomír Šabla\nECLI:SK:KSBB:2026:6426201051.2\n\nUznesenie\nKrajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra\nŠablu a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v spore žalobcu:\nKeher – Chirurgické centrum s. r. o., so sídlom Partizánska 47, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 36\n627 321, proti žalovanému: Nemocnica AGEL Žiar nad Hronom a Banská Štiavnica s. r. o., so sídlom\nBratská 17, 969 01 Banská Štiavnica, IČO: 54 588 952, právne zastúpený JUDr. Dominikou Árvaiovou,\nadvokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Námestie SNP 74/28, 960 01 Zvolen, o návrhu na\nnariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad\nHronom č. k. 7C/27/2026 – 56 zo dňa 20. mája 2026 ako súdu prvej inštancie, takto\nrozhodol:\nI. Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.\nII. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v rozsahu 100% do troch\ndní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu, ktorým sa domáhal\nnariadenia neodkladného opatrenia, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu výpovede\nzmluvy o podnájme nebytových priestorov č. ZH-2023-1 zo dňa 08.01.2026; zdržať sa akýchkoľvek\nfaktických úkonov smerujúcich k vyprataniu, vysťahovaniu, vyprázdneniu, obmedzeniu užívania alebo\nznemožneniu užívania nebytových priestorov užívaných žalobcom ako zdravotnícke pracovisko v\nobjekte nemocnice v A. B. C. na adrese D. XX, XXX XX A. B. C. označených ako miestnosti\nč. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,\nXXXX, XXXX, XXXX a XXXX spolu s ich príslušenstvom, vstupmi, technickým prístupom, rozvodmi,\nmédiami a prevádzkovými napojeniami nevyhnutnými na ich riadne užívanie, zdržať sa bránenia vstupu\nnavrhovateľa, jeho štatutárnych orgánov, zamestnancov, spolupracujúcich zdravotníckych pracovníkov,\npacientov, dodávateľov a zmluvných partnerov do nebytových priestorov, zdržať sa výmeny zámkov,\nzablokovania vstupov, zapečatenia, uzamknutia, uzatvorenia alebo iného fyzického znemožnenia alebo\nobmedzenia prístupu do nebytových priestorov, zdržať sa odpojenia, obmedzenia alebo iného zásahu\ndo dodávky elektrickej energie, vody, tepla, internetu, telekomunikačných služieb alebo iných médií a\nslužieb nevyhnutných na riadnu prevádzku zdravotníckeho pracoviska žalobcu, zdržať sa odstraňovania,\npremiestňovania, zadržiavania, poškodzovania, znehodnocovania alebo akéhokoľvek iného zásahu\ndo zdravotníckych prístrojov, obchodnej dokumentácie, nábytku, zariadenia a iných hnuteľných vecí\npatriacich žalobcovi alebo užívaných žalobcom v predmetných priestoroch, zdržať sa poverenia alebo\nvyzvania bezpečnostnej služby, správcov budovy, technických pracovníkov, údržby alebo iných tretích\nosôb na vykonanie uvedených úkonov a strpieť dočasné užívanie nebytových priestorov žalobcom,\njeho štatutárnymi orgánmi, zamestnancami, spolupracujúcimi zdravotníckymi pracovníkmi, pacientmi,\ndodávateľmi a zmluvnými partnermi (I. výrok) a žalovanému nárok náhradu trov konania o návrhu na\nnariadenie neodkladného opatrenia voči žalobcovi nepriznal (II. výrok).\n\n2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že vzťah žalobcu, resp. jeho\nosobného a právneho predchodcu E. F. G. k predmetným nebytovým priestorom má dlhodobý, priamy\na kontinuálny charakter, nejde o vzťah, ktorý by vznikol až ako odvodený podnájomný pomer. Žalobca\npoukázal na zmluvu o zabezpečení dokončenia dostavby prác v budove B. H. „I.“, J. poschodie,\nmiestnosti č. XXXX až XXXX zo dňa 24.07.2002, z ktorej vyplýva, že E. F. G. zabezpečoval dokončenie\nstavebných prác a dodávku technológie v predmetných priestoroch a táto zmluva zároveň predpokladala\nuzatvorenie nájomnej zmluvy podľa zákona č. 116/1990 Zb. a majetkové vysporiadanie investícií. Pre\nprípad, ak by pri uplynutí dohodnutej doby ešte trval záväzok prenajímateľa voči E. F. G. z titulu\nvykonaných prác a dodanej technológie, mal byť nájom predĺžený alebo mala byť uzatvorená nová\nnájomná zmluva. Žalobca zdôraznil, že predmetné priestory boli historicky dobudované a vybavené na\njeho náklady a tvrdil, že doposiaľ nedošlo k úplnému majetkovému vysporiadaniu strojov, technológie a\nnákladov na rekonštrukciu, na ktoré dopadá zmluvný rámec z 24.07.2002.\n3. Na tento zmluvný základ nadväzuje dodatok č. 5 k zmluve o nájme nebytových priestorov č. 14/2002\nzo dňa 01.11.2004, v ktorej bol E. F. G. vedený ako priamy nájomca. Následne bola uzatvorená zmluva o\nnájme nebytových priestorov č. 40/2007 zo dňa 01.07.2007 medzi spoločnosťou Nemocnice a polikliniky,\nn. o. a žalobcom ako priamym nájomcom, a to na dobu určitú do 31.12.2012 obsahujúca prednostné\nprávo nájomcu na uzatvorenie novej nájomnej zmluvy, ako aj osobitnú úpravu podnájmu. Dodatok č. 1\nk tejto zmluve účinný od 01.06.2010 a dodatok č. 2 účinný od 01.01.2011 nemenili identitu právneho\nvzťahu ani postavenie žalobcu ako priameho nájomcu, menili iba ekonomické a prevádzkové parametre\nzáväzku. Podnájomný režim bol listine doložený až na základe zmluvy so spoločnosťou D. K., I., v\nktorej bol ako deň vzniku podnájmu určený 01.07.2017, listina mala „zosúladiť právny a skutočný stav“.\nNásledne žalobca uzatvoril so žalovaným zmluvu o podnájme nebytových priestorov č. ZH-2023-1\nzo dňa 16.02.2023. Listinou označenou ako „Výpoveď zmluvy o podnájme nebytových priestorov č.\nZH-2023-1“ zo dňa 08.01.2026 žalovaný túto zmluvu vypovedal bez uvedenia dôvodu s trojmesačnou\nvýpovednou lehotou, čím vytvoril bezprostrednú a konkrétnu hrozbu vypratania žalobcu z predmetných\npriestorov.\n4. Potrebu bezodkladnej úpravy pomerov videl žalobca v tom, že žalovaný už uplatnil výpoveď a jeho\npostup smeruje k tomu, aby žalobca stratil faktickú dispozíciu s predmetnými priestormi ešte pred\nmeritórnych súdnym rozhodnutím. Ak by žalovaný pristúpil k vyprataniu, došlo by k prerušeniu prevádzky\nzdravotníckeho pracoviska žalobcu, k zásahu do držby a užívania priestorov, k ohrozeniu strojov,\ntechnológií a vybavenia žalobcu a k vzniku ťažko napraviteľnej majetkovej a prevádzkovej ujmy. Žalobca\nbol názoru, že bez neodkladného opatrenia by žalovaný mohol faktickým konaním vytvoriť nenávratný\nstav a vynútiť si výsledok sporu bez predchádzajúceho súdneho posúdenia právneho titulu žalobcu.\nOpätovne zdôraznil, že právny vzťah k predmetným priestorom sa od roku 2002 vyvíjal ako kontinuálny\nzáväzkový vzťah, ktorého základ tvorili investično-dostavbový rámec zo dňa 24.07.2002, následne\npriamy nájom podľa zmluvnej línie č. 14/2002, zmluvy č. 40/2007 a dodatkov k nej z roku 2010 a 2011.\nZáväzok sa v čase menil, ale nemenil sa spôsobom, ktorý by bol doteraz listine a presvedčivo schopný\nvysvetliť zmenu postavenia žalobcu z priameho nájomcu na podnájomcu. Listine doložený podnájomný\nrežim so D. K., I. vzniká až od 01.07.2017, čo samo osebe podľa žalobcu osvedčuje najmenej to, že\nmedzi priamym nájmom končiacim dňa 31.12.2013 a listinne zachyteným podnájmom od 01.07.2017\nexistuje právny priestor, ktorý žalovaný doposiaľ nevyplnil presvedčivým a jednoznačným „právnym\nmostom.“ Žalobca bol názoru, že zmluva zo dňa 24.07.2002 nie je právne bezvýznamná, nakoľko\ntvorí pôvodný investično-nájomný základ celého vzťahu. Žalobca mal za to, že touto zmluvou osvedčil,\nže ukončenie kontinuity nájomného režimu bolo viazané na predchádzajúce majetkové vysporiadanie\ninvestícií a technológie, k čomu doposiaľ nedošlo. Poukázal na to, že podnájom je zo svojej podstaty\nodvodené právo, nemôže obstáť bez hlavného nájomného titulu a bez jasného vysvetlenia, ako sa z\npôvodného priameho nájomcu stal podnájomca. Podľa názoru žalobcu preto žalovaný musí hodnoverne\npreukázať, kedy a akým právnym titulom zanikol pôvodný priamy nájom a na akom právnom základe sa\npostavenie žalobcu transformovalo z priameho nájomcu na podnájomcu. Zmluva so D. K., I. používajúca\nformuláciu, že „zosúlaďuje právny a skutočný stav“ od 01.07.2017 podľa žalobcu nepriamo potvrdzuje,\nže nejde o jednoduchý, čistý a bezrozporný prechod.\n5. Žalobca ďalej poukázal na ustanovenie § 676 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník\nv platnom znení (ďalej aj „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“), podľa ktorého sa za tam stanovených\npodmienok nájom obnovuje, ak nájomca vec naďalej užíva a prenajímateľ v zákonnej lehote nepodá\nnávrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti. Súčasne § 720 Občianskeho zákonníka\n\nstanovuje, že nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný zákon. Podľa žalobcu ku dňu\n31.12.2012, resp. k 28.02.2013, neexistovala „ustálená najvyššia judikatúra“, ktorá by jednoznačne a\nbezvýhradne vylučovala subsidiárnu aplikáciu ust. § 676 ods. 2 OZ na nájom nebytových priestorov.\n6. Žalobca mal ďalej za to, že ak by sa ukázalo, že neskoršia podnájomná konštrukcia nevznikla alebo\nje právne neudržateľná, vznikajú aj dôsledky podľa § 37 ods. 2 OZ a § 39 OZ, teda právna nemožnosť\nplnenia alebo rozpor so zákonom. Zároveň by pri plneniach realizovaných bez platného právneho titulu\nvznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451, § 456 a § 457 OZ, vec má teda\naj výrazný majetkový rozmer a do vyriešenia veci samej nemožno pripustiť jednostranné vypratanie\npriestorov žalovaným.\n7. Navrhované neodkladné opatrenie považoval žalobca za primerané, nakoľko podľa neho nevytvára\nhmotnoprávny stav, iba dočasne zachováva existujúce faktické pomery, bráni vzniku ťažko napraviteľnej\nujmy a nepredurčuje konečné rozhodnutie vo veci samej. Zdôraznil, že sa v tomto konaní nedomáha\nkonečného vyriešenia sporu, domáha sa iba toho, aby žalovaný do rozhodnutia vo veci samej nesiahol\nna držbu, prevádzku, technológiu a priestorové zázemie žalobcu. Uviedol, že ak súd nariadi neodkladné\nopatrenie pred začatím konania vo veci samej, je pripravený podať žalobu vo veci samej v lehote, ktorú\nmu súd určí.\n8. Ako dôkazy k návrhu na nariadenie odkladného opatrenia žalobca pripojil výpis č. 163 z uznesenia\nzastupiteľstva Banskobystrického samosprávneho kraja č. 434/2004 zo dňa 23.06.2004 o schválení\nnájomnej zmluvy na prenájom nebytových priestorov na dobu neurčitú od 01.07.2004 v budove L. A.\nB. C. pre E. F. G., zmluvu o nájme nebytových priestorov č. 40/2007 uzatvorenú medzi prenajímateľom\nNemocnice a polikliniky, n. o., IČO: 36 077 992 a nájomcom - žalobcom zo dňa 01.07.2007 s prílohami,\ndodatky č. 1, 2 a 3 k predmetnej zmluve s prílohami, list zo dňa 08.08.2011 označený ako „Vyúčtovanie\nnákladov na rekonštrukciu a opravu elektroinštalácie, dodávku UPS a poskytnuté služby adresovaný\nžalobcom právnickej osobe - Nemocnice a polikliniky, n.o., odpoveď adresáta na tento list zo dňa\n13.10.2011, zmluvu o podnájme nebytových priestorov č. 22/2013/AS uzavretú medzi nájomcom Nemocnice a polikliniky, a.s., IČO: 36 641 260 a podnájomcom - žalobcom dňa 28.02.2013 s prílohou,\ndodatok č. 1 k predmetnej zmluve s prílohou, zmluvu o podnájme nebytových priestorov č. ZH-2023-1\nuzatvorenú medzi nájomcom - žalovaným a podnájomcom - žalobcom zo dňa 16.02.2023 s prílohou,\nodovzdávací – preberací protokol zo dňa 16.02.2023, oznámenie Banskobystrického samosprávneho\nkraja č. sp. 1948/2005/ODDZ zo dňa 11.05.2005 o oprave dátumu rušenia povolenia z 31.03.2005\nna 31.05.2005 v rozhodnutí Banskobystrického samosprávneho kraja v Banskej Bystrici č. 1594/2005/\nODDZ zo dňa 31.03.2005.\n9. Žalobca označil v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako dôkazy aj zmluvu o zabezpečení\ndokončenia dostavby prác v budove B. H. „I.“, J. poschodie, miestnosti č. XXXX až XXXX zo dňa\n24.07.2002, dodatok č. 5 k zmluve o nájme nebytových priestorov č. 14/2002 zo dňa 01.11.2004, list\nE. F. G. adresovaný predsedovi Banskobystrického samosprávneho kraja zo dňa 05.12.2025, výpoveď\nzmluvy o podnájme nebytových priestorov č. ZH-2023-1 zo dňa 08.01.2026 a ďalšie listiny osvedčujúce\ninvestície do strojov, technológií a rekonštrukcie, ktoré však do času rozhodnutia súdu prvej inštancie o\nnávrhu na nariadenie odkladného opatrenia v konaní nepredložil.\n10. Bez toho, aby súd prvej inštancie vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k návrhu žalobcu na nariadenie\nneodkladného opatrenia sa žalovaný k návrhu písomne vyjadril listom zo dňa 11.05.2026, v ktorom\nuviedol, že s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia nesúhlasí a žiada ho v celom rozsahu\nzamietnuť. Mal za to, že je oprávneným nájomcom celej budovy na základe platného nájomného\nvzťahu uzatvoreného s jej vlastníkom - Banskobystrickým samosprávnym krajom. Toto oprávnenie\ntrvá a je riadne evidované aj na liste vlastníctva č. XXXX (vedenom) pre katastrálne územie A.\nB. C.. Medzi ním ako nájomcom a žalobcom ako podnájomcom bola dňa 16.02.2023 uzatvorená\nzmluva o podnájme nebytových priestorov č. ZH-2023-1, na základe ktorej žalobca užíval nebytové\npriestory. Žalovaný mal za to, že zmluva bola uzatvorená platne, v písomnej forme a poukázal na\nto, že počas celej doby bola oboma zmluvnými stranami riadne plnená. Žalobca nebytové priestory\nužíval a riadne uhrádzal dohodnuté nájomné. Preto tvrdenia žalobcu o neplatnosti zmluvy nemajú\nskutkový ani právny základ. Zmluva výslovne umožňovala jej ukončenie výpoveďou aj bez uvedenia\ndôvodu. Žalovaný toto oprávnenie využil, výpoveď bola žalobcovi riadne doručená a výpovedná doba\nuplynula dňom 30.04.2026. V zmysle zmluvy bol žalobca povinný následne nebytové priestory vypratať\n\na odovzdať najneskôr do piatich kalendárnych dní od skončenia zmluvy, túto povinnosť si však nesplnil.\nŽalovaný uviedol, že žalobcovi navyše poskytol aj dodatočný čas na dobrovoľné odovzdanie nebytových\npriestorov, hoci na to nebol právne povinný. Žalobca však dodnes užíva nebytové priestory bez právneho\ntitulu.\n11. Žalovaný považoval argumentáciu žalobcu založenú na historických právnych vzťahoch týkajúcich sa\nbudovy a nebytových priestorov za právne bezvýznamnú. Predchádzajúce subjekty na strane nájomcu\nbudovy nie sú právnymi predchodcami žalovaného a k budove už v súčasnosti nemajú žiadny užívací,\nani iný právny vzťah. Jediným subjektom oprávneným užívať budovu na základe platného nájomného\nvzťahu s jej vlastníkom je žalovaný. Rovnako bez právneho významu sú podľa žalovaného aj tvrdenia\nžalobcu týkajúce sa E. F. G. ako fyzickej osoby, keďže E. F. G. a spoločnosť Keher - chirurgické\ncentrum s.r.o. (žalobca) sú odlišné osoby s vlastnou právnou subjektivitou. Právne vzťahy fyzickej osoby\nnemožno automaticky prenášať na obchodnú spoločnosť.\n12. Žalovaný navyše považoval argumentáciu žalobcu za vnútorne rozpornú, keď na jednej strane\ntvrdí neplatnosť zmluvy o podnájme nebytových priestorov zo dňa 16.02.2023, na druhej strane sa\ndomáha ochrany práv, ktoré mu majú zo zmluvy vyplývať a namieta účinky výpovede. Ak by bola totiž\nzmluva neplatná, žalobcovi by vôbec nesvedčil právny titul na užívanie nebytových priestorov. Samotné\nnamietanie účinkov výpovede pritom implicitne potvrdzuje existenciu a platnosť podnájomného vzťahu.\n13. Žalovaný mal zároveň za to, že žalobca ani neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov\npodľa § 325 ods. 1 CSP, v skutočnosti sa domáha ochrany faktického stavu, ktorý vznikol po\nskončení podnájomného vzťahu a po zániku jeho užívacieho oprávnenia k nebytovým priestorom.\nNeodkladné opatrenie však podľa žalovaného nemá slúžiť na ochranu užívania nehnuteľnosti osobou,\nktorá na jej užívanie nemá právny titul. Žalovaný tvrdil, že naopak je to práve on, komu v dôsledku\nďalšieho neoprávneného užívania nebytových priestorov žalobcom vzniká škoda vrátane ušlého zisku\nspočívajúceho v nemožnosti s priestormi disponovať a prenechať ich do užívania ďalšiemu subjektu.\nŽalovaný poskytol žalobcovi priestor na dobrovoľné a riadne ukončenie podnájomného vzťahu, žalobca\nvšak napriek tomu nebytové priestory neodovzdal. Vzhľadom na uvedené mal žalovaný za to, že nie sú\nsplnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia.\n14. S poukazom na ustanovenia § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a 2, § 326 ods. 1 a 2, § 328 ods. 1 a 2,\n§ 329 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej aj „CSP“),\nsúd prvej inštancie opísal charakter a účel inštitútu neodkladného opatrenia, uviedol predpoklady pre\nnariadenie neodkladného opatrenia vo všeobecnosti. Poukázal na to, že žalobca má nielen povinnosť\nopísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia, ale aj povinnosť\nosvedčiť dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má bezodkladne poskytnúť ochrana, ako aj potrebu\nbezodkladnej úpravy pomerov neodkladným opatrením.\n15. Z listinných dôkazov predložených žalobcom súd prvej inštancie zistil nasledovné:\n16. Z výpisu č. 163 uznesenia zastupiteľstva Banskobystrického samosprávneho kraja č. 434/2004\nzo dňa 23. júna 2004 mal súd prvej inštancie za osvedčené, že zastupiteľstvo Banskobystrického\nsamosprávneho kraja schválilo zmluvu na prenájom nebytových priestorov od 01.07.2004 v budove L.\nA. B. C. pre E. F. G..\n17. Z Oznámenia č. sp. 1948/2005/ODDZ zo dňa 11. 05. 2005 mal súd za osvedčené, že dátum rušenia\npovolenia bol 31.05.2005, pričom z oznámenia samotného nie je zrejmé, o rušenie akého povolenia\nsa jednalo.\n18. Z listiny označenej ako „Vyúčtovanie nákladov na rekonštrukciu a opravu elektroinštalácie, dodávku\nUPS a poskytnuté služby“ zo dňa 08.08.2011 mal súd prvej inštancie osvedčené, že E. F. G. ako konateľ\nspoločnosti KEHER – Chirurgické centrum, s. r. o. žiadal spoločnosť Nemocnice a polikliniky, n. o. o\npreplatenie nákladov vzniknutých v súvislosti s opravou a rekonštrukciou elektroinštalácie vo výške 8\n723,49 eur.\n19. Z listiny zo dňa 13.10.2011 označenej ako „Vyúčtovanie nákladov na rekonštrukciu a opravu\nelektroinštalácie, dodávku UPS a poskytnuté služby – odpoveď“ mal súd prvej inštancie za osvedčené,\n\nže spoločnosť Nemocnice a polikliniky, n. o. žalobcovi oznámila, že nemá povinnosť uhradiť mu\npožadované výdavky.\n20. Zo zmluvy o nájme nebytových priestorov č. 40/2007 (ďalej len „zmluva o nájme 40/2007“)\nuzatvorenej medzi prenajímateľom Nemocnice a polikliniky, n. o. a žalobcom ako nájomcom mal súd\nprvej inštancie osvedčené, že predmetom nájmu boli nebytové priestory pozostávajúce z miestností č.\nXXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX\na XXXX s tým, že zmluvný vzťah medzi stranami zmluvy trval po dobu určitú, a to od 01.07.2007 do\n31.12.2012. Zmluvné strany sa dohodli, že nájomný vzťah je možné ukončiť výpoveďou zmluvných strán\nz dôvodov uvedených v § 9 ods. 2 a 3 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov,\ns trojmesačnou výpovednou lehotou, ktorá začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po\ndoručení výpovede druhej zmluvnej strane.\n21. Z Dodatku č. 1 k zmluve o podnájme nebytových priestorov č. 40/2007 (ďalej len „dodatok č. 1“) mal\nsúd prvej inštancie za osvedčené, že medzi prenajímateľom a nájomcom (žalobcom) bol uzatvorený\ndodatok platný dňom jeho podpísania a účinný dňom 01.06.2010, v zmysle ktorého si zmluvné strany\nupravili nájomné a jeho splatnosť a dohodli sa, že ostatné ustanovenia zmluvy o nájme 40/2007\nzostávajú nezmenené.\n22. Z Dodatku č. 2 k zmluve o podnájme nebytových priestorov č. 40/2007 (ďalej len „dodatok č. 2“) mal\nsúd prvej inštancie za osvedčené, že medzi prenajímateľom a nájomcom (žalobcom) bol uzatvorený\ndodatok platný dňom jeho podpísania a účinný dňom 01.01.2011, v zmysle ktorého si zmluvné strany\nupravili nájomné a jeho splatnosť a zabezpečenie úlohy a povinností z oblasti bezpečnosti a ochrany\nzdravia pri práci a dohodli sa, že ostatné ustanovenia zmluvy o nájme 40/2007 zostávajú nezmenené.\n23. Z Dodatku č. 3 k zmluve o nájme nebytových priestorov č. 40/2007 (ďalej len „dodatok č. 3“) mal\nsúd prvej inštancie za osvedčené, že prenajímateľ Nemocnice a polikliniky, n. o. a žalobca ako nájomca\nsa dohodli, že nájomný pomer bude od 01.12.2012 na dobu neurčitú a že nájomný vzťah bude možné\nukončiť výpoveďou ktorejkoľvek zmluvnej strany bez udania dôvodu s jednomesačnou výpovednou\ndobou, ktorá začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede druhej zmluvnej\nstrane. Dodatok č. 3 nadobudol platnosť dňa 30.11.2012 a účinnosť dňa 01.12.2012.\n24. Zo zmluvy o podnájme nebytových priestorov č. 22/2013/AS (ďalej len „zmluva o podnájme 22/2013/\nAS“) mal súd za preukázané, že nájomca Nemocnice a polikliniky, a. s., IČO: 36 641 260 a žalobca\nako podnájomca ako zmluvné strany ako predmet podnájmu vymedzili nebytové priestory č. XXXX,\nXXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX.\nPodnájomný vzťah zmluvné strany dojednali na dobu určitú od 01.03.2013 do 28.02.2018 s tým, že\nsa dohodli, že je možné ho ukončiť výpoveďou z dôvodov uvedených v § 9 ods. 2 a ods. 3 zákona č.\n116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, s trojmesačnou výpovednou lehotou, ktorá\nzačína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede druhej zmluvnej strane.\n25. Z dodatku č. 1 k zmluve o podnájme nebytových priestorov č. 22/2013/AS (ďalej len „dodatok č. 1 k\nzmluve č. 22/2013/AS“) mal súd prvej inštancie za osvedčené, že ním boli vykonané zmeny v nájomnom\na zálohe za poskytovanie služieb spojených s nájmom ako aj to, že ostatné ustanovenia podnájomnej\nzmluvy ostali nezmenené.\n26. Zo zmluvy o podnájme nebytových priestorov č. ZH-2023-1 uzatvorenej medzi žalovaným v tom\nčase podnikajúcim pod obchodným menom B. A. B. C. a H. M. D. ako nájomcom a žalobcom ako\npodnájomcom (ďalej len „zmluva o podnájme č. ZH-2023-1“) mal súd prvej inštancie za osvedčené, že\ndoba podnájmu bola dohodnutá ako doba neurčitá, so vznikom odo dňa nadobudnutia právoplatnosti\nrozhodnutia o povolení prevádzkovať zdravotnícke zariadenie ambulancie špecializovanej starostlivosti.\nZo zmluvy o podnájme č. ZH-2023-1 mal súd za osvedčené tiež to, že predmetom podnájmu boli\nnebytové priestory, a to miestnosti XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,\nXXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX. Pokiaľ ide o ukončenie nájmu, zmluvné\nstrany sa dohodli, že zmluva zanikne a) písomnou dohodou zmluvný strán ku dňu uvedenému v dohode,\nb) písomnou výpoveďou, a to aj bez existencie osobitného výpovedného dôvodu, c) odstúpením podľa\nvšeobecne záväzných právnych predpisov a d) ukončením trvania nájomnej zmluvy, ktoré je nájomca\npodnájomcovi povinný riadne preukázať. Rovnako tak sa zmluvné strany dohodli, že podnájom nezaniká\n\nzánikom podnájomcu s právnym nástupníctvom ani zánikom nájomcu s právnym nástupníctvom. Pokiaľ\nide o výpoveď zmluvy o podnájme č. ZH-2023-1, zmluvné strany sa dohodli, že každá z nich môže\nzmluvu písomne vypovedať aj bez udania dôvodu, pričom v písomnej výpovedi musí byť vždy uvedený\nbuď konkrétny výpovedný dôvod alebo v nej musí byť uvedené, že sa zmluva vypovedá bez dôvodu,\ninak by výpoveď bola neúčinná. Súd prvej inštancie mal zo znenia zmluvy o podnájme č. ZH-2023-1\ntiež za osvedčené, že žalobca a žalovaný si dohodli trojmesačnú výpovednú lehotu, ktorá začína\nplynúť od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede druhej zmluvnej strane. Počas\nplynutia výpovednej lehoty sa podnájomca zaviazal umožniť záujemcovi o podnájom v prítomnosti\nnájomcu vykonať prehliadku predmetu podnájmu. V zmluve sa tiež žalobca ako podnájomca zaviazal, že\nnajneskôr v lehote 5 kalendárnych dní od skončenia podnájmu vráti žalovanému predmet nájmu v stave\nzodpovedajúcom dojednanému účelu s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie a odstráni z predmetu\npodnájmu všetky ním vnesené veci, zmluvné strany o odovzdaní predmetu podnájmu spíšu preberací\nprotokol a žalobca deň a čas odovzdania predmetu podnájmu oznámi žalovanému najmenej 2 pracovné\ndni pred dňom odovzdania. Pre prípad nedodržania uvedených povinností si zmluvné strany dohodli\nzmluvnú pokutu vo výške 1 000 eur za každý, aj začatý týždeň omeškania, ako aj právo žalovaného\nprerušiť dodávky služieb pre predmet podnájmu, právo vstúpiť do predmetu podnájmu aj za násilného\nprekonania uzamknutia alebo inej prekážky, odstrániť z predmetu podnájmu všetky veci, ktoré sa v ňom\nbudú nachádzať a umiestniť ich mimo budovy, v ktorej sa predmet podnájmu nachádza.\n27. Z listiny označenej ako Odovzdávací – preberací protokol zo dňa 16.02.2023 mal súd za osvedčené,\nže odovzdávajúci (žalovaný) odovzdal preberajúcemu (žalobcovi) celkom 4 ks kľúčov.\n28. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca výpoveď z podnájmu, na ktorú odkazoval, k návrhu\nna nariadenie neodkladné opatrenia nepripojil. Samotný žalovaný však vo svojom písomnom vyjadrení\nk návrhu potvrdil tvrdenie žalobcu, že zmluvu o podnájme vypovedal s trojmesačnou výpovednou\nlehotou, ktorá uplynula dňa 30.04.2026. Súd prvej inštancie preto považoval za osvedčený podnájomný\nvzťah medzi žalovaným ako nájomcom a žalobcom ako podnájomcom. Nemal však za osvedčenú\npotrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu nariadením neodkladného opatrenia\npožadovaného žalobcom. Zo skutkových tvrdení žalobcu a ním predložených listinných dôkazov totiž\nnevyplýva, že by žalovaný akýmkoľvek spôsobom prekročil rámec práv a povinností, ktoré si so\nžalobcom zmluvne dojednal. Preto prípadným nariadením neodkladného opatrenia zo strany súdu\nby sa jednalo o neprimeraný zásah do oprávnenia žalovaného ako nájomcu, ktorý len realizoval\nsvoje zmluvné oprávnenia, na ktorých sa so žalobcom výslovne dohodol. Len samotné tvrdenie\nžalobcu, že potom ako žalovaný uplatnil výpoveď z podnájomnej zmluvy jeho postup smeruje k\ntomu, aby žalobca stratil faktickú dispozíciu s nebytovými priestormi nezakladá dôvod na nariadenie\nžalobcom požadovaného neodkladného opatrenia. Naopak podľa súdu prvej inštancie žalobca listinami\npredloženými s návrhom osvedčoval len to, že na strane žalovaného existovalo zmluvne dohodnuté\noprávnenie ukončiť podnájom písomnou výpoveďou bez existencie osobitného výpovedného dôvodu\na tomuto oprávneniu zodpovedajúce zmluvne dohodnuté povinnosti žalobcu. Navyše zo žiadnej listiny,\nktorú žalobca súdu prvej inštancie predložil nevyplýva, že by sa žalovaný niektorých zo zásahov, proti\nktorým sa žalobca bráni návrhom na nariadenie neodkladné opatrenia, pripravoval vykonať. Na tom nič\nnemení ani to, že žalobca si so žalovaným dohodli sankčný mechanizmus, ktorý by mohol nastúpiť pre\nprípad nedodržania zmluvne dojednaných práv a povinností. Z návrhu na nariadenie odkladné opatrenia\nnevyplývajú žiadne skutočnosti, z ktorých by vyplývala všeobecná povinnosť žalovaného zdržať sa\nvýkonu svojich práv, nakoľko žiadny právny predpis (ani žiadne zmluvné ustanovenie zmluvy o podnájme\nč. ZH-2023-1) nestanovuje povinnosť zdržať sa žalobcom uvádzaných aktivít a krokov.\n29. Súd prvej inštancie mal za to, že nakoľko neodkladné opatrenie neslúži len na ochranu žalobcu,\nale môže byť aj závažným zásahom do práv žalovaného, teda môže byť nariadené len v skutočne\nodôvodnených prípadoch, nemôže pristúpiť k zákazu výkonu oprávnení žalovaného, ktoré mu ako\nzmluvnej strane patrili, na ktoré bol plne oprávnený, len na základe tvrdení žalobcu, ktoré nie sú\npodporené listinnými dôkazmi ním predloženými k návrhu na nariadenie neodkladné opatrenia. Exkurz\nžalobcu do historického vývoja vzťahov týkajúcich sa nebytových priestorov nepovažoval súd prvej\ninštancie sa majúci vplyv na rozhodnutie o návrhu na nariadenie odkladného opatrenia požadovaného\nžalobcom, považoval ho za potenciálne rozhodujúci v inom type súdneho konania, najmä pokiaľ sa jedná\no tvrdenia žalobcu o nevysporiadaní nákladov na dobudovanie a vybavenie nebytových priestorov.\n\n30. Súd prvej inštancie na základe vyššie uvedeného zhrnul, že mal síce osvedčenú existenciu právneho\nvzťahu medzi sporovými stranami založeného zmluvou o podnájme č. ZH-2023-1, aj to, že nariadením\nneodkladné opatrenia by bolo možné dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáhal a takouto\nochranou by nebol navodený nenávratný stav, avšak žalobca neosvedčil skutočnosti odôvodňujúce\npotrebu neodkladnej úpravy pomerov a žalovaného by súd v prípade nariadenia neodkladné opatrenia\npožadovaného žalobcom neprimeraným spôsobom obmedzil vo výkone jeho práv vyplývajúcich mu\nzo zmluvy. Na tom nič podľa súdu prvej inštancie nemenia pomerne všeobecné tvrdenia žalobcu o\nhistorickom vývoji vzťahov týkajúcich sa nebytových priestorov, jeho tvrdenia o absencii právneho\nmosta, o právnej línii prolongácie podľa § 676 ods. 2 OZ, či prípadne vzniknutom nároku na\nvydanie bezdôvodného obohatenia. Súd prvej inštancie preto uzavrel, že žalobca nepreukázal zákonné\npredpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to potrebu bezodkladne úpravy pomerov a\nžalobcom požadovaný zásah do práv žalovaného vyplývajúcich zo zmluvy vo forme neodkladné\nopatrenia považoval za neproporcionálny, neprimeraný. Súd prvej inštancie mal taktiež za to, že žalobca\nneosvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má ochrana poskytnúť, žalobcom uplatnené právo\nsa nejaví ako pravdepodobne dané. Súd prvej inštancie zdôraznil, že neodkladné opatrenie nie je\ninštitútom, ktorý by sa nariaďoval z opatrnosti.\n31. Súd prvej inštancie zdôraznil, že skúmal len splnenie zákonných podmienok na nariadenie\nneodkladného opatrenia, preto sa nezaoberal možným úspechom prípadnej žaloby vo veci samej najmä\nza situácie, keď žalobca ani len netvrdil a neosvedčil, v akom rozsahu napáda zmluvné vzťahy medzi\nním a žalovaným. Na záver súd prvej inštancie poznamenal, že žalobcovi môže uložiť povinnosť podať\nžalobu vo veci samej len v prípade nariadenia neodkladného opatrenia. To však neznamená, že žalobca\nnemá možnosť využiť svoje oprávnenie podať na súd žalobu vo veci samej.\n32. O nároku strán sporu na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na §\n262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP vzhľadom na plný úspech žalovaného v konaní o návrhu\nna nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol zamietnutý. Nakoľko však žalovanému žiadne trovy\nkonania nevznikli, a to ani v súvislosti s podaním zo dňa 11.05.2026, súd prvej inštancie s poukazom na\nuznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 544/2015 zo dňa 26.10.2016 rozhodol\ntak, že žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.\n33. Deň po rozhodnutí súdu prvej inštancie (21.05.2026) podal osobne na súde prvej inštancie\nžalobca doplnenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom uvádzal ďalšie skutočnosti,\n„upresnil“ (čiastočne zmenil) petit návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a pripojil o. i. zmluvu\no zabezpečení dokončenia dostavby prác v budove B. H. „I.“, J. poschodie miestností č. XXXX až\nXXXX zo dňa 24.07.2002 a nedatovanú a nepodpísanú zmluvu o podnájme nebytových priestorov medzi\nnájomcom – D. K., I., IČO: XX XXX XXX a podnájomcom – žalobcom (v ktorej sa ako deň vzniku\npodnájmu uvádza 01.07.2017 a jej uzavretie na dobu neurčitú) s prílohou. Na to súd prvej inštancie\nžalobcu informoval, že o jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia už rozhodol dňa 20.05.2026\na opätovne ho poučil, že od doručenia rozhodnutia mu plynie lehota na odvolanie tak, ako to vyplýva\nz poučenia uvedeného v rozhodnutí.\n34. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Rozhodnutie súdu\nprvej inštancie označil za nesprávne z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), c), d), f) a h) CSP, t.j.\nz dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený\nsudca alebo nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym\nskutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia\nveci.\n35. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. c) CSP žalobca založil na možnom osobnom\npomere sudkyne Mgr. et Mgr. Michaly Lunterovej Švandovej, ktorá rozhodla o návrhu na nariadenie\nneodkladného opatrenia k osobe s vecným a majetkovým záujmom na výsledku sporu –\nBanskobystrickému samosprávnemu kraju, resp. jeho predsedovi – Mgr. Ondrejovi Lunterovi. Zdôraznil,\nže ako dôvod vylúčenia sudkyne nenamieta jej samotný procesný postup, resp. rozhodovaciu činnosť.\nPodľa žalobcu totožnosť priezviska zákonnej sudkyne s priezviskom predsedu Banskobystrického\nsamosprávneho kraja, aj keď automaticky nepreukazuje zaujatosť, nie je izolovanou náhodnou\n\nokolnosťou, ale spája sa s konkrétnym vecným a majetkovým záujmom subjektu, ktorého predseda\ntoto priezvisko nesie, na výsledku sporu. Banskobystrický samosprávny kraj vystupuje v právnom a\nskutkovom pozadí sporu ako prenajímateľ nehnuteľnosti, v ktorej sa nachádzajú dotknuté priestory.\nBanskobystrický samosprávny kraj uzatvoril nájomnú zmluvu so žalovaným, ktorý vystupuje v pozícii\nnájomcu. Žalobca má vo vzťahu k tým istým priestorom tvrdený a listinami osvedčovaný užívací\ntitul. V komunikácii so zástupcami Banskobystrického samosprávneho kraja vrátane komunikácie\nadresovanej jeho predsedovi, žiadal o sprístupnenie priestorov. Banskobystrický samosprávny kraj\nvšak existenciu platného a účinného nájomného alebo iného užívacieho vzťahu k žalobcovi neuznáva.\nTento postoj Banskobystrického samosprávneho kraja nie je z pohľadu sporu neutrálny, nakoľko ak by\nbolo osvedčené, že žalobca má k dotknutým priestorom stále existujúci užívací titul, Banskobystrický\nsamosprávny kraj by sa mal dostať do právnej pozície subjektu, ktorý ako prenajímateľ umožnil\nalebo toleroval zásah do užívacieho práva, prípadne porušil svoje záväzky zo zmluvného vzťahu, z\nčoho môže plynúť jeho zodpovednosť za škodu alebo iné majetkové nároky. Žalobca mal preto za\nto, že Banskobystrický samosprávny kraj má na výsledku sporu prinajmenšom vecný a ekonomický\nzáujem, hoci nemusí byť v tomto štádiu formálnou stranou sporu. Predseda Banskobystrického\nsamosprávneho kraja je osoba, ktorá navonok reprezentuje subjekt, ktorého právne postavenie\na majetkové záujmy sú výsledkom sporu objektívne dotknuté. Ak by zákonná sudkyňa bola v\npríbuzenskom alebo v inom blízkom osobnom vzťahu k predsedovi Banskobystrického samosprávneho\nkraja, išlo by o okolnosť, ktorá z pohľadu objektívneho pozorovateľa môže vyvolať legitímne pochybnosti\no nestrannosti rozhodovania v spore, v ktorom Banskobystrický samosprávny kraj nie je vzdialený\nadministratívny subjekt, ale subjekt s priamym zmluvným a potenciálne zodpovednostným významom.\nKeďže žalobca nemá preukázaný konkrétny stupeň príbuzenského vzťahu zákonnej sudkyne k\npredsedovi samosprávneho kraja žiadal, aby túto okolnosť procesne preveril súd. Ak príbuzenský\nalebo iný relevantný osobný vzťah neexistuje, vyjadrenie sudkyne túto pochybnosť odstráni, ak\nexistuje, je potrebné vec odňať vylúčenej sudkyni a prideliť ju inému zákonnému sudcovi zákonným\nspôsobom. Procesný poriadok pritom nevyžaduje, aby strana sporu už pri uplatnení námietky preukázala\nskutočnosť subjektívnu zaujatosť sudcu. Pri objektívnej nestrannosti je rozhodujúce, či existujú\nkonkrétne okolnosti objektívnej povahy, ktoré môžu viesť k legitímnym pochybnostiam. V tejto veci týmito\nokolnosťami sú zhodné priezviská zákonnej sudkyne a predsedu Banskobystrického samosprávneho\nkraja, postavenie Banskobystrického samosprávneho kraja ako prenajímateľa dotknutých priestorov,\nodmietnutie Banskobystrického samosprávneho kraja uznať užívací vzťah žalobcu, potenciálna\nmajetková zodpovednosť Banskobystrického samosprávneho kraja pri potvrdení právnej pozície\nžalobcu a urgentnosť veci, v ktorej rozhodnutie predbežne ovplyvňuje prístup k priestorom, veciam a\nprevádzke žalobcu.\n36. Pokiaľ ide o samotné rozhodnutie o návrhu na nariadenie odkladného opatrenia, žalobca súdu prvej\ninštancie vyčítal, že od neho vyžadoval úplné preukázanie nároku, nielen jeho osvedčenie. Ak súd\nprvej inštancie návrh zamietol preto, že žalobca podľa jeho názoru nepreukázal definitívnu existenciu\nužívacieho práva v kvalite dokazovania vo veci samej, aplikoval nesprávny dôkazný štandard. V konaní\no neodkladnom opatrení postačuje hodnoverné osvedčenie nároku a potreby dočasnej ochrany. V\nopačnom prípade by inštitút neodkladného opatrenia stratil svoj preventívny a ochranný význam.\n37. Podstatou návrhu je dočasná procesná ochrana pred faktickým stavom, v ktorom je žalobcovi\nbránené v prístupe do priestorov, v ktorých sa nachádzajú jeho veci, vybavenie, dokumenty a predmety\npotrebné na zabezpečenie jeho práv a povinností. V tomto stave hrozí žalobcovi nielen majetková\nškoda, ale aj vznik ďalších právnych následkov súvisiacich so zdravotníckou prevádzkou, ochranu\ndokumentácie a zachovaním vecí. Podstatou návrhu teda nie je konečné vyriešenie vlastníckeho,\nnájomného alebo podnájomného vzťahu. Poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. III. ÚS 422/2021, podľa ktorého potreba bezodkladnej úpravy pomerov nemusí znamenať iba akútny\na jednorazový stav, potreba upraviť pomery môže byť bezodkladná a pretrvávať aj dlhší čas, nemožno\nju považovať za nesplnenú iba preto, že žalobca sa ochrany nedomáhal okamžite po vzniku potreby.\nŽalobca mal za to, že stav, keď nemá fakticky prístup k priestorom, je spôsobilý zhoršovať jeho právne\na majetkové postavenie každý deň trvania. Dočasné sprístupnenie priestorov, zákaz bránenia vstupu a\nzákaz nakladania s vecami žalobcu sú primerané, reverzibilné a nespôsobujú žalovanému neprimeranú\nujmu, naopak nenariadenie neodkladného opatrenia ponecháva žalobcu v stave faktickej bezmocnosti.\n38. Žalobca mal ďalej za to, že súd prvej inštancie mal pri posudzovaní osvedčenia nároku prihliadnuť na\ncelú právnu reťaz, t.j. vlastníctvo alebo správu nehnuteľností Banskobystrickým samosprávnym krajom,\nnájomný vzťah medzi Banskobystrickým samosprávnym krajom a žalovaným, tvrdený užívací vzťah\n\nžalobcu k tým istým priestorom a následné faktické znemožnenie prístupu a komunikáciu žalobcu s\nBanskobystrickým samosprávnym krajom. Ak súd prvej inštancie izolovane posudzoval len formálnu\npozíciu žalovaného bez zohľadnenia postavenia Banskobystrického samosprávneho kraja, jeho právne\nposúdenie bolo podľa názoru žalobcu neúplné. Právna pozícia Banskobystrického samosprávneho\nkraja je významná aj preto, že tento v komunikácii so žalobcom poprel existenciu platného a účinného\nužívacieho vzťahu k obchodnej spoločnosti. Takýto postoj je predvídateľný vzhľadom na potenciálnu\nzodpovednosť Banskobystrického samosprávneho kraja. Ak by totiž uznal užívací vzťah žalobcu, musel\nby sa vyrovnať s otázkou, prečo umožnil alebo toleroval stav, v ktorom žalobca nemá prístup k priestorom\na veciam. Preto vyjadrenia Banskobystrického samosprávneho kraja treba hodnotiť ako vyjadrenia\nsubjektu s vlastným záujmom, nie ako neutrálne potvrdenie skutkového stavu.\n39. Podľa názoru žalobcu je nariadenie ním požadovaného neodkladné opatrenia primerané, nakoľko\nžalovanému neukladá povinnosť definitívne uznať nájomný alebo podnájomný vzťah žalobcu, ukladá mu\niba dočasnú povinnosť strpieť vstup, zdržať sa zabránenia prístupu a zachovať stav veci do meritórneho\nposúdenia. Takéto opatrenie sleduje zachovanie efektívnosti budúcej súdnej ochrany a predchádza\nvzniku alebo zväčšeniu ujmy.\n40. Žalobca považoval napadnuté uznesenie za nepreskúmateľné a arbitrárne z dôvodu, že neobsahuje\njasné a logické vyporiadanie sa s tvrdeniami žalobcu o existencii užívacieho titulu, o komunikácii s\nBanskobystrickým samosprávnym krajom, o popretí užívacieho vzťahu zo strany Banskobystrického\nsamosprávneho kraja, o ekonomickom záujme Banskobystrického samosprávneho kraja na popretí\ntohto vzťahu a o hroziacej ujme vyplývajúcej z faktického zamedzenia prístupu. Aj keď súd nie je povinný\nodpovedať na každú čiastkovú poznámku strany sporu, je povinný vysporiadať sa so skutočnosťami,\nktoré sú pre jeho rozhodnutie podstatné. Podľa žalobcu sú v tejto veci podstatné najmä tieto otázky: aký\npredbežný právny význam majú listiny osvedčujúce užívací vzťah žalobcu k priestorom; aký význam\nmá skutočnosť, že Banskobystrický samosprávny kraj ako prenajímateľ popiera existenciu tohto vzťahu,\nhoci jeho uznanie by mohlo zakladať jeho vlastnú zmluvnú alebo deliktnú zodpovednosť; či faktické\nzamedzenie prístupu do priestorov a k veciam žalobcu zakladá potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, či\nnavrhované neodkladné opatrenie predstavuje primeranú a reverzibilnú dočasnú ochranu a či bola pred\nrozhodnutím alebo bezprostredne po zistení relevantných okolností procesne preverovaná objektívna\npochybnosť o nestrannosti zákonnej sudkyne. Podľa názoru žalobcu, ak sa súd prvej inštancie s\ntýmito otázkami nevysporiadal, jeho rozhodnutie nezodpovedá ústavným požiadavkám na odôvodnenie\nsúdneho rozhodnutia a na efektívnu súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.\n41. Podľa žalobcu mala byť v napadnutom uznesení vec predbežne právne posúdená tak, že existuje\npotreba dočasne zachovať a upraviť pomery, aby žalobca nebol fakticky zbavený prístupu k priestorom\na veciam predtým, ako sa vec meritórne rozhodne vzhľadom na nasledujúce okolnosti: Banskobystrický\nsamosprávny kraj je vo vzťahu k dotknutej nehnuteľnosti prenajímateľom, resp. subjektom, ktorý má\nrozhodujúce postavenie pri prenechaní priestorov do užívania; Banskobystrický samosprávny kraj\nuzatvoril nájomnú zmluvu so žalovaným, ktorí vystupuje ako nájomca; žalobcovi svedčí užívacie právo\nk tým istým priestorom, resp. oprávnený záujem na ich sprístupnení z dôvodu vecí, dokumentácie a\nvybavenia nachádzajúcich sa v týchto priestoroch; žalobca sa obrátil na Banskobystrický samosprávny\nkraj a jeho predstaviteľov vrátane jeho predsedu so žiadosťou o sprístupnenie priestorov, pričom\nBanskobystrický samosprávny kraj poprel existenciu platného a účinného nájomného alebo iného\nužívacieho vzťahu k žalobcovi; postoj Banskobystrického samosprávneho kraja je právne významný,\npretože uznanie užívacieho vzťahu by ho mohlo vystaviť zodpovednosti za porušenie vlastných\nzáväzkov a za škodu. Žalobca za tým účelom navrhol vykonanie dokazovanie nájomnou zmluvou\nalebo iným zmluvným podkladom medzi Banskobystrickým samosprávnym krajom a žalovaným, ak\nje k dispozícii, komunikáciou žalobcu s Banskobystrickým samosprávnym krajom, jeho zástupcami a\npredsedom ohľadne sprístupnenia priestorov, vyjadrením Banskobystrického samosprávneho kraja,\nktorý popiera existenciu platného a účinného užívacieho vzťahu žalobcu, verejne dostupným údajom\no osobe predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja, verejne dostupným údajom o osobe\nzákonnej sudkyne, vyjadrením zákonnej sudkyne k otázke, či je v príbuzenskom alebo inom blízkom\nosobnom vzťahu k predsedovi Banskobystrického samosprávneho kraja, prípadne k iným osobám\nreprezentujúcim Banskobystrický samosprávny kraj v tejto veci.\n42. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a nariadil\nnasledovné neodkladné opatrenie: „Žalovaný je povinný bezodkladne, najneskôr do 24 hodín od\n\ndoručenia uznesenia, umožniť žalobcovi, jeho štatutárnemu orgánu, zamestnancom, právnemu\nzástupcovi a ním povereným osobám vstup do priestorov nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti na adrese\nD. XX, XXX XX A. B. C., označených podľa zmluvnej, odovzdávacej a užívacej dokumentácie ako\nmiestnosti č. XXXX až XXXX, XXXX, XXXX až XXXX, XXXX a XXXX, spolu s príslušenstvom a\nprevádzkovo súvisiacimi priestormi potrebnými na ich riadne užívanie, t.j. do miestností, v ktorých\nsa nachádzajú veci, zdravotnícke vybavenie, dokumentácia a iné predmety patriace žalobcovi alebo\nsúvisiace s výkonom jeho činnosti. Žalovaný je povinný zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by\nžalobcovi bránil v prístupe do uvedených priestorov, najmä výmenou zámkov, odopretím kľúčov, fyzickým\nzamedzením vstupu, odpojením prístupových systémov alebo iným obdobným konaním. Žalovaný je\npovinný zdržať sa nakladania s hnuteľnými vecami žalobcu nachádzajúcimi sa v uvedených priestoroch,\nzdržať sa ich premiestňovania, poškodzovania, odstraňovania alebo sprístupňovania tretím osobám bez\nsúhlasu žalobcu. Žalovaný je povinný umožniť žalobcovi vykonať inventarizáciu a zabezpečenie vecí\nnachádzajúci sa v priestoroch, a to v termíne dohodnutom so žalobcom, najneskôr však do 48 hodín\nod doručenia uznesenia. Neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vo veci\nsamej, prípadne do jeho zrušenia alebo zmeny zákonom ustanoveným spôsobom.“ Pre prípad, že by\nodvolací súd dospel k záveru, že pre rozhodnutie o nariadení neodkladné opatrenia nie je v tomto štádiu\ndostatočný podklad, žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej\ninštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie po riadnom procesnom vyriešení námietky zaujatosti\nzákonnej sudkyne.\n43. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu podanom prostredníctvom v odvolacom konaní zvolenej\nprávnej zástupkyne uviedol, že namiesto vecnej polemiky s právnymi závermi, na ktorých súd prvej\ninštancie napadnuté uznesenie založil, odvolanie z veľkej časti rozširuje predmet konania o skutočnosti\na subjekty, ktoré s právnym vzťahom medzi stranami tohto sporu priamo nesúvisia. Zdôraznil, že\nstranami sú výlučne žalobca a žalovaný a jediným priamym zmluvným vzťahom medzi týmito dvoma\nsubjektmi vo vzťahu k nebytovým priestorom je zmluva o podnájme nebytových priestorov č. ZH-2023-1\nzo dňa 16.02.2023 uzatvorená medzi žalovaným ako nájomcom a žalobcom ako podnájomcom.\nŽalobca namiesto vzťahu založeného touto zmluvou opisuje viac ako 20-ročný vývoj zmluvných\nvzťahov k predmetným priestorom, pričom systematicky zamieňa právne postavenie viacerých odlišných\nsubjektov. Žalovaný nevidel dôvod vyjadrovať sa k obsahu a účinkom týchto skorších zmluvných\nvzťahov, nakoľko sa netýkajú vzťahu medzi stranami sporu, žalovaný nie je ich zmluvnou stranou. Jediná\nzmluva, ku ktorej sa žalovaný považoval za potrebné vyjadriť, bola zmluva zo dňa 24.07.2002, ktorá sa\nsíce priamo netýka vzťahu medzi stranami sporu, nebola totiž uzatvorená so žalobcom, ale s fyzickou\nosobou – E. F. G., avšak žalobca na ňu opakovane odkazuje ako na základ svojho „historického“ a\ninvestičného nároku, vo svojej argumentácii tejto zmluve pripisuje ústredné miesto.\n44. Pre toto konanie je podľa žalovaného totiž rozhodujúce len osvedčenie konkrétneho, aktuálne\ntrvajúceho práva žalobcu voči žalovanému, ktoré by odôvodňovalo poskytnutie ochrany formou\nneodkladného opatrenia. Pokiaľ sa žalobca, prípadne jeho konateľ ako fyzická osoba domnieva, že mu\nzo skorších zmluvných vzťahov s inými subjektmi vznikli akékoľvek nevysporiadané majetkové nároky,\nide o nároky, ktoré si môže uplatniť voči príslušným subjektom v samostatnom konaní. Nejde však\no otázku, ktorú možno riešiť v tomto konaní a už vôbec nie vo vzťahu k žalovanému, ktorý nie je\nstranou žiadneho z týchto skorších zmluvných vzťahov. Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že\nžalobca vo svojom odvolaní v skutočnosti nenamieta nesprávnosť posúdenia zákonných podmienok\npre nariadenie neodkladného opatrenia, ale domáha sa toho, aby odvolací súd namiesto toho posúdil\nsamotnú existenciu jeho tvrdeného práva užívať predmetné nebytové priestory. Predmetom tohto\nkonania však nie je rozhodnutie o tom, či výpoveď zmluvy zo dňa 16.02.2023 je platná, ani aké nároky\nžalobcovi, resp. jeho konateľovi ako fyzickej osobe mohli vzniknúť z investícií realizovaných v minulosti\nvoči iným subjektom, ani či jednotlivé historické nájomné a podnájomné vzťahy rôznych fyzických\na právnických osôb boli medzi sebou právne nadviazané spôsobom tvrdením žalobcom. Konanie o\nnávrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má podľa žalovaného podstatne užší rozsah, úlohou\nsúdu nie je prejudikovať výsledok budúceho meritórneho sporu, ale posúdiť, či žalobca hodnoverne\nosvedčil splnenie zákonných podmienok pre poskytnutie výnimočnej procesnej ochrany vo vzťahu medzi\nstranami tohto konania. Súd prvej inštancie preto správne v súlade s týmto vymedzením posudzoval\nvýlučne vzťah medzi žalobcom a žalovaným založený zmluvou zo 16.02.2023. Žalovaný považoval za\nsprávne závery súdu prvej inštancie, že žalobca neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov a\nže nariadenie neodkladného opatrenia by predstavovalo neprimeraný zásah do zmluvných oprávnení,\npráv žalovaného.\n\n45. Žalovaný sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že bola osvedčená existencia podnájomného\nvzťahu medzi stranami založeného zmluvou zo 16.02.2023, žalobca však neosvedčil potrebu\nbezodkladnej úpravy pomerov, pričom táto skutočnosť bola jediným a postačujúcim dôvodom\nzamietnutia návrhu. Žalovaný využil svoje zmluvné oprávnenie ukončiť podnájomný vzťah písomnou\nvýpoveďou v trojmesačnej výpovednej lehote, ktorá začala plynúť od prvého dňa mesiaca nasledujúceho\npo doručení výpovede žalobcovi (12.01.2026). Výpovedná lehota uplynula teda dňa 30.04.2026.\nV zmysle článku V bod 7 zmluvy mal žalobca ešte ďalších 5 kalendárnych dní na odovzdanie\nnebytových priestorov žalovanému. Žalobca tak mal od doručenia výpovede dostatok času na to,\naby si zabezpečil iné priestory pre svoju prevádzku, resp. aby predmetné priestory žalovanému\nriadne odovzdal. Namiesto toho počas celej tejto doby zjavne nič nepodnikol a priestory naďalej\nfakticky užíval aj po jej uplynutí, aj po 30.04.2026 objednával pacientov na zákroky v predmetných\npriestoroch, ako keby k skončeniu podnájomného vzťahu vôbec nedošlo. Dôsledky, ktoré žalobcovi\nvznikli z jeho vlastnej niekoľkomesačnej nečinnosti nemožno preto pripisovať žalovanému, nemožno\nich hodnotiť ako nepredvídateľnú alebo neodvrátiteľnú ujmu odôvodňujúcu mimoriadny zásah do\nzmluvných práv žalovaného. Žalovaný mal ďalej za to, že samotné ekonomické, prípadne iné dôsledky\nskončenia podnájmu nezakladajú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov v zmysle § 325 ods. 1 CSP.\nSkončenie podnájomného vzťahu má pre podnájomcu spravidla vždy významné ekonomické dôsledky,\npreto samotná existencia hospodárskej ujmy alebo nemožnosti pokračovať v podnikateľskej činnosti\nnezakladá potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Navyše takáto ujma by bola výlučne dôsledkom\nvlastnej niekoľkomesačnej nečinnosti žalobcu. Nedošlo k nej teda v dôsledku okolnosti, ktorú by spôsobil\nžalovaný, alebo ktorej by žalobca nemohol predísť. Napokon žalovaný súhlasil aj s názorom súdu\nprvej inštancie, že nariadenie neodkladného opatrenia by v tomto prípade predstavovalo neprimeraný\nzásah do jeho práv aj v prípade, že by podmienka naliehavosti úpravy pomerov bola splnená. Nútené\npokračovanie v užívaní priestorov napriek riadne a včas skončenému zmluvnému vzťahu predstavuje\nintenzívny zásah do užívacích práv žalovaného, ktorý nie je v primeranom pomere k ujme, ktorej sa\nžalobca dovoláva a ktorá je navyše v prevažnej miere odvrátiteľná a v zostávajúcej časti nahraditeľná\nv peniazoch.\n46. Žalovaný mal za to, že odvolanie žalobcu je založené prevažne na opakovaní skutkových tvrdení\na právnych názorov, ktoré boli už obsiahnuté v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a v jeho\ndoplnení. Žalobca opätovne podrobne opisuje historický vývoj zmluvných vzťahov, investície realizované\nv minulosti a predkladá vlastný výklad jednotlivých zmluvných dokumentov, avšak nereaguje na to, čo\nbolo skutočným a jediným dôvodom zamietnutia návrhu - hodnoverné neosvedčenie splnenia zákonných\npodmienok na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca pritom ani v odvolaní nevysvetľuje, v čom\nkonkrétne mal súd prvej inštancie nesprávne aplikovať ustanovenia CSP upravujúce tieto podmienky, ani\nneoznačuje konkrétny právny záver súdu prvej inštancie, ktorý by bol nesprávny. Aj keby medzi stranami\nsporu existoval zložitý hmotnoprávny spor o ďalšie trvanie zmluvného vzťahu alebo o právne dôsledky\njednotlivých historických zmlúv, táto okolnosť sama o sebe ešte neznamená splnenie zákonných\npodmienok na nariadenie neodkladného opatrenia.\n47. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. c) CSP, t.j. rozhodoval\nvylúčený sudca, žalovaný k tomu uviedol, že námietka zaujatosti je ako procesná otázka riešená\nsamostatným postupom podľa § 52 - § 54 CSP, ktorá sama o sebe nezakladá dôvod na zmenu alebo\nzrušenie napadnutého uznesenia. V rámci postupu podľa § 52 - § 54 CSP o námietke zaujatosti\nrozhoduje nadriadený súd, nejde teda o odvolací dôvod, o ktorom by mal rozhodovať odvolací súd v\nrámci posúdenia vecnej správnosti napadnutého uznesenia. Navyše Banskobystrický samosprávny kraj\nnie je stranou tohto konania, ani zmluvnou stranou vzťahu, z ktorého žalobca odvodzuje svoje tvrdené\nprávo. Postavenie Banskobystrického samosprávneho kraja ako vlastníka nehnuteľnosti a prenajímateľa\nvo vzťahu k žalovanému je od predmetu tohto sporu odlišné a pre posúdenie platnosti a účinkov\nvýpovede zmluvy nemá žiadny právny význam.\n48. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, t.j. že nesprávnym procesným postupom\nsúdu prvej inštancie došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces žalovaný uviedol, že\ntento odvolací dôvod žalobca bližšie nekonkretizuje. Podľa názoru žalovaného sa súd prvej inštancie\nv napadnutom uznesení s návrhom žalobcu, ako aj s pripojenými listinami riadne oboznámil a svoje\nrozhodnutie zrozumiteľne odôvodnil. Skutočnosť, že žalobca s výsledkom konania nesúhlasí, sama o\nsebe porušenie práva na spravodlivý proces nezakladá.\n\n49. Podľa žalovaného žalobca taktiež nekonkretizoval ani inú vadu konania, ktorá mohla mať za\nnásledok nesprávne rozhodnutie vo veci. Taktiež nenamietal nesprávnosť konkrétneho skutkového\nzistenia súdu prvej inštancie, nesúhlasil len s jeho právnymi závermi.\n50. Napokon k odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t.j. že rozhodnutie súdu prvej\ninštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci žalovaný zopakoval, že odvolanie žalobcu\nnosný záver súdu prvej inštancie, že nebola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov a že\nnariadenie neodkladného opatrenia by predstavovalo neprimeraný zásah do zmluvných oprávnení\nžalovaného nevyvracia, namiesto toho žalobca opätovne poukazuje na historický vývoj zmluvných\nvzťahov iných subjektov, ktorý je však pre posúdenie tejto veci právne irelevantný.\n51. Podporne žalovaný uviedol, že pokiaľ žalobca odvodzuje svoje právo z tvrdenia, že jeho postavenie\nk predmetným priestorom je výsledkom kontinuálneho, viac ako dvadsaťročného vzťahu založeného\ninvestíciami vloženými do priestorov na základe zmluvy zo dňa 24.07.2002, žalobca opomenul uviesť, že\nsporné nároky z nich vzniknuté boli medzičasom vyriešené samostatnou dohodou o urovnaní uzavretou\ndňa 04.07.2003 medzi vtedajšou B. D. L. A. B. C. a E. F. G.. E. F. G., konateľ žalobcu je signatárom\ndohody o urovnaní, musel si byť teda vedomý jej existencie a obsahu, že ňou boli nároky zo zmluvy\nz roku 2002 vyriešené. Z dohody o urovnaní totiž vyplýva, že jej zmluvné strany si sporné nároky\nvzniknuté zo zmluvy z roku 2002 vzájomne vysporiadali tak, že rozdelili investície na uznané, ktoré\nmala nemocnica uhradiť a na neuznané, ktoré mali zostať vo vlastníctve E. F. G., nakoľko sa jednalo\no investície do jeho zariadení (predmetov), ktoré po skončení nájmu mal demontovať a vysťahovať.\nDohoda o urovnaní teda výslovne predpokladala, že nájomný vzťah sa v budúcnosti skončí a súčasne\npre toto obdobie vopred upravila právny režim investícií. Existenciu investícií tak samotné zmluvné strany\nnepovažovali za okolnosť, ktorá by bránila skončeniu nájomného vzťahu alebo zakladala oprávnenie\nE. F. G. pokračovať v užívaní prenajatých priestorov až do ich majetkového vysporiadania. Dohoda\no urovnaní výslovne uvádza, že ďalšie finančné nároky vyplývajúce zo zmluvy z roku 2002 neboli\npreukázané a že záväzok nemocnice sa úhradou uznaných investícií považuje za splnený v celom\nrozsahu a E. F. G. nemá právo na započítanie akejkoľvek čiastky voči nájomnému. Napokon dohoda\no urovnaní výslovne konštatuje, že všetky sporné nároky vyplývajúce zo zmluvy z roku 2002 sa ňou\npovažujú za odstránené a nahrádzajú sa novými záväzkami obsiahnutými v tejto dohode a v novej\nnájomnej zmluve, ktorú sa zmluvné strany zaviazali uzavrieť na dobu určitú jedného roka a na iný rozsah\npriestorov, viazanú navyše na predchádzajúci súhlas mesta. Akékoľvek nároky, ktoré mohli E. F. G.\nvzniknúť zo zmluvy z roku 2002 teda boli právne vysporiadané už v roku 2003, a to spôsobom, ktorý\ninvestície výslovne nespájal s trvalým právom na užívanie priestorov.\n52. Žalovaný sa napokon vyjadril ku skutočnostiam uvedeným v doplnení návrhu žalobcu na nariadenie\nneodkladného opatrenia, konkrétne k žalobcom uvádzanému obmedzeniu prístupu do nebytových\npriestorov, žalobcom uvádzanej tzv. ofenzívnej svojpomoci v rozpore s § 6 OZ dňa 12.05.2026. Žalovaný\nmal za to, že pri obmedzení prístupu do priestorov konal v medziach zmluvného oprávnenia, a to\nspôsobom podstatne miernejším, než mu zmluva umožňovala. Vstup do nebytových priestorov tvoria\npožiarne dvere, ktoré oddeľujú chodbu prístupnú verejnosti od celého priestoru, ktorý mal žalobca v\npodnájme. Za tými dverami sa nachádza stredová chodba slúžiaca ako čakáreň (vybavená sedačkami\na televízorom, bez akejkoľvek dokumentácie či technológie žalobcu), z ktorej vedú samostatné dvere\ndo jednotlivých miestností a ambulancií, pričom kľúče od týchto vnútorných dverí mal a naďalej má\nvýlučne konateľ žalobcu E. F. G.. Žalovaný k žiadnej časti priestoru za požiarnymi dverami, ani k\njednotlivým miestnostiam kľúče nemal a nemá. Zdravotnícka dokumentácia a ostatný majetok žalobcu\nsa tak nachádzajú za dvoma na sebe nezávislými uzamykacími bariérami – požiarnymi dverami a\ndverami konkrétnej ambulancie. Žalovaný tak prostredníctvom externej spoločnosti vymenil zámok\nvýlučne na požiarnych dverách tvoriacich hlavný vchod do priestoru. Do vnútra priestoru ani do stredovej\nchodby, ani do jednotlivých miestností, v ktorých sa nachádza majetok, zdravotnícka dokumentácia\na technológia žalobcu žalovaný nevstúpil, ani vstúpiť nemohol, keďže k nim nemal a nemá kľúče.\nPreto tvrdenia žalobcu o hroziacom poškodení, znehodnotení alebo strate dispozície s jeho majetkom a\ndokumentáciou nemajú v skutkovom stave žiadnu oporu. Navyše žalovaný žalobcovi opakovane umožnil\nvstup do nebytových priestorov za účelom prevzatia jeho vecí dňa 21.05.2026, dňa 22.05.2026 a dňa\n06.07.2026, pričom v jednom z uvedených prípadov bol vstup uskutočnený za asistencie policajného\nzboru. Žalobca si pri týchto príležitostiach z priestoru odniesol okrem iného biologický materiál a časť\nzdravotnej dokumentácie. Žalovaný sa k majetku, dokumentácii, ani technológii žalobcu nedostal, ani sa\n\no ne nezaujímal, naopak žalobcovi aktívne poskytoval súčinnosť pri ich vyzdvihnutí. Navyše judikatúra,\nna ktorú žalobca poukazuje v súvislosti s § 6 Občianskeho zákonníka sa týka vypratania nehnuteľnosti\nbez existencie titulu, ktorý by takýto zásah dovoľoval. V tomto prípade sa však jednalo o realizáciu\nzmluvného oprávnenia žalovaného až po uplynutí výpovednej lehoty aj dodatočnej lehoty na odovzdanie\npriestorov, pričom žalobca priestory napriek svojej zmluvnej povinnosti neodovzdal. Žalovaný teda\nnekonal bezprostredne po uplynutí týchto lehôt, ale pristúpil k obmedzeniu prístupu až s ďalším, približne\ntýždňovým časovým odstupom. Preto postup žalovaného nemožno kvalifikovať ako neprípustný zásah\ndo práv žalobcu, naopak ide o minimalistický, zdržanlivý výkon zmluvne dohodnutého oprávnenia,\nktorý sa netýkal ničoho iného, než jedného vonkajšieho zámku, bez akéhokoľvek dotyku s majetkom,\ndokumentáciou, či technológiou žalobcu a ktorý bol vyvolaný tým, že žalobca si svoju zmluvnú povinnosť\nodovzdať priestory dlhodobo neplnil.\n53. Žalovaný preto odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom\nrozsahu potvrdil ako vecne správne a priznal mu voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho\nkonania v plnom rozsahu. K vyjadreniu k odvolaniu pripojil dohodu o urovnaní uzavretú podľa § 585\nObčianskeho zákonníka č. 191/2003 medzi B. D. L. A. B. C., IČO: XX XXX XXX a E. F. G., chirurgom\ndňa 04.07.2003 a jej prílohu.\n54. Krajský súd v Banskej Bystrici ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu podľa § 34\nods. 1 CSP preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, nakoľko sa jedná o vec nariadenia\nneodkladného opatrenia, o ktorej ani súd prvej inštancie nemusí rozhodnúť na pojednávaní (§ 378 ods. 1\nCSP v spojení s § 329 ods. 1 CSP), len v rozsahu odvolania podľa § 379 CSP, z dôvodov vymedzených v\nodvolaní podľa § 380 ods. 1 CSP a mimo nich v rozsahu vád týkajúcich sa procesných podmienok podľa\n§ 380 ods. 2 CSP, ktoré vady nezistil a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie\nje potrebné v jeho výrokoch podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdiť.\n55. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu, ako aj predchádzajúce\nkonanie spolu s napadnutým uznesením súdu prvej inštancie v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie a\nv tejto súvislosti udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so súdom prvej inštancie zisteným skutkovým\nstavom a právnym záverom súdu prvej inštancie o nedôvodnosti návrhu žalobcu na nariadenie\nneodkladného opatrenia, v tomto smere si osvojuje dôvody napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie\na v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP na tieto v celom rozsahu poukazuje. Na zdôraznenie správnosti\nnapadnutého uznesenia a reagujúc na odvolacie dôvody žalobcu odvolací súd udáva nasledovné:\n56. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. c) CSP odvolací súd uvádza:\n57. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie spočiatku realizoval procesný postup podľa § 52\na § 54 CSP, t. j. k námietke zaujatosti žalobcu sa vyjadrila zákonná sudkyňa Mgr. et Mgr. Michala\nLunterová Švandová a vec bola následne predložená nadriadenému Krajskému súdu v Banskej Bystrici\nna rozhodnutie. Nadriadený súd vrátil súdu prvej inštancie vec bez rozhodnutia s odôvodnením,\nže žalobcom uplatnená námietka zaujatosti voči konajúcej sudkyni vznesená až v odvolaní proti\nnapadnutému uzneseniu nemala byť nadriadenému súdu predložená na samostatné rozhodnutie o\nnámietke zaujatosti, ale jedná sa o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. c) CSP uplatnený v odvolaní,\nže rozhodoval vylúčený sudca. Poukázal v tejto súvislosti na uznesenie Ústavného súdu SR č. k. II.\nÚS 518/2018 - 13 z 15.11.2018: „...podľa platnej právnej úpravy konania pred všeobecnými súdmi a\njudikatúry všeobecného súdnictva sú ich závažné procesné pochybenia (vrátane porušenia základných\npráv podľa čl. 46 a nasl. ústavy) dôvodom na podanie odvolania [pozri jasné znenie § 365 ods. 1 písm.\nc) CSP], prípadne (za splnenia zákonom ustanovených podmienok) aj na podanie dovolania [§ 420\npísm. e) CSP (pozri napr. mutatis mutandis II. ÚS 595/2013, IV. ÚS 26/04, ale aj mutatis mutandis II.\nÚS 130/02, IV. ÚS 31/03)].“\n58. Odvolací súd sa s uvedeným názorom nadriadeného súdu stotožňuje. Poukazuje v tejto súvislosti\naj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Nc/2/2024 z 27.03.2024, zverejnené v Zbierke stanovísk\nNS a rozhodnutí súdov SR pod č. R 80/2024, ktorého právna veta znie: „Účelom námietky zaujatosti je\nvylúčiť sudcu z prejednania a rozhodovania veci/sporu. Zaujatosť sudcu je z pohľadu rozhodovania o\njeho vylúčení právne významná len dovtedy, kým nerozhodne. Neskôr môže byť rozhodnutie vylúčeným\nsudcom odvolacím dôvodom (§ 365 ods. 1 písm. c/ Civilného sporového poriadku) alebo dovolacím\ndôvodom (§ 420 písm. e/ Civilného sporového poriadku).“ Keďže žalobca namietol zaujatosť zákonnej\n\nsudkyne až po vydaní rozhodnutia o jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v podanom\nodvolaní, neuplatní sa procesný postup podľa § 54 CSP, ale jedná sa o odvolací dôvod podľa § 365 ods.\n1 písm. c) CSP – rozhodoval vylúčený sudca, ktorého dôvodnosť posudzuje odvolací súd.\n59. Pokiaľ ide o samotné vyhodnotenie tohto odvolacieho dôvodu, odvolací súd poukazuje na to, že\nBanskobystrický samosprávny kraj, resp. jeho predseda Mgr. Ondrej Lunter nie je stranou tohto konania,\npreto príbuzenský pomer zákonnej sudkyne Mgr. et Mgr. Michaely Lunterovej Švandovej (uvedený v jej\nvyjadrení – jedná sa o švagra zákonnej sudkyne) nie je naplnením odvolacieho dôvodu podľa § 365\nods. 1 písm. c) CSP. Dôvodom na vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci podľa § 49\nods. 1 CSP je skutočnosť, že so zreteľom na pomer sudcu k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo\nosobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. Dôvodná\npochybnosť o nezaujatosti sudcu teda musí vyplývať z jeho pomeru k sporu, k stranám, ich zástupcom\nresp. iným osobám zúčastneným na konaní, pričom Banskobystrický samosprávny kraj nie je v tomto\nkonaní v pozícii žiadneho z uvedených subjektov.\n60. Prípadný majetkový záujem Banskobystrického samosprávneho kraja na výsledku tohto sporu\ntvrdený žalobcom, nie je dôvodom na vylúčenie zákonnej sudkyne. Tým by mohol byť len jej samotný\nzáujem na výsledku konania, teda jej pomer k sporu. Žalobca v odvolaní netvrdil, že by samotná zákonná\nsudkyňa mala záujem na výsledku tohto konania, odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. c) CSP založil\nna jej (prípadnom) vzťahu k Banskobystrickému samosprávnemu kraju, resp. jeho predsedovi.\n61. Navyše je síce pravdou, že podnájomný vzťah je odvodený od hlavného nájomného vzťahu (bez\nneho by totiž nemohol existovať), avšak hlavný záväzkový vzťah bez podnájomného existovať môže.\nPokiaľ žalobca vyvodzuje majetkový záujem Banskobystrického samosprávneho kraja na výsledku tohto\nkonania spočívajúci v jeho prípadnej majetkovej zodpovednosti pre prípad osvedčenia nároku žalobcu\nvyplývajúcej z toho, že dovolil neumožnenie užívania nebytových priestorov, k tomu odvolací súd len pre\núplnosť uvádza, že žalobca ako podnájomca nie je v žiadnom zmluvnom vzťahu s Banskobystrickým\nsamosprávnym krajom, ale so žalovaným, preto prípadná zodpovednosť uvádzaná žalobcom by tak bola\nznášaná len nájomcom, nakoľko Banskobystrický samosprávny kraj zmluvu so žalobcom neuzavrel,\na teda nerealizoval, ani nemohol realizovať žiadne zmluvné oprávnenie z nej vyplývajúce smerujúce k\nukončeniu podnájomného vzťahu. V tomto zmysle z právneho hľadiska možno súhlasiť so žalobcom\nuvádzaným prípadným tvrdením Banskobystrického samosprávneho kraja, že on samotný nie je (a v\nrozhodnom období nebol) v zmluvnom vzťahu so žalobcom.\n62. Pokiaľ ide o ďalšie odvolacie dôvody uplatnené žalobcom, odvolací súd vo vzťahu k nim v prvom\nrade poukazuje na ust. § 329 ods. 2 CSP, podľa ktorého pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav\nv čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie teda pri posudzovaní zákonných\npredpokladov, podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia vychádza z opisu rozhodujúcich\nskutočností v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a z dôkazov predložených na ich\nosvedčenie žalobcom k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia do momentu rozhodnutia súdu\nprvej inštancie. Súd prvej inštancie preto pri svojom rozhodovaní vychádzal zo stavu, ktorý mu bol\nznámy v čase jeho rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, t.j. k 20.05.2026.\nNa akékoľvek ďalšie skutočnosti, či zmenu, upresnenie petitu návrhu na nariadenie neodkladného\nopatrenia uvedené v doplnení návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia realizovanom hoci aj\nlen deň po rozhodnutí súdu prvej inštancie tak už nemohol prihliadnuť. Na tieto okolnosti nemôže\nprihliadať ani odvolací súd, nakoľko taktiež posudzuje rozhodnutie súdu prvej inštancie o návrhu na\nnariadenie neodkladného opatrenia podľa stavu v čase jeho vydania. Navyše skutočnosti namietané\nv doplnení návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia už neboli osobitne namietané v odvolaní a\nak by aj boli, jednalo by sa o neprípustné novoty v odvolacom konaní. V zásade totiž nie je prípustné\n(až na výnimky uvedené v § 366 CSP žalobcom v odvolaní ani len netvrdené) v odvolacom konaní\nuvádzať nové, ďalšie skutkové tvrdenia a predkladať ďalšie dôkazy na ich osvedčenie, resp. osvedčenie\ntvrdení uvádzaných v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca v odvolaní ani nenapádal\nneprihliadnutie na okolnosti uvedené v doplnení návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (výmenu\nzámku dňa 12.05.2026), pričom ako už bolo uvedené vyššie odvolací súd v rámci systému neúplnej\napelácie v zásade preskúmava správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancia a konania predchádzajúceho\njeho vydaniu len v rámci uplatnených odvolacích dôvodov. Úlohou odvolacieho súdu je teda preskúmať\nsprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa stavu\n\nv čase jeho vydania (aj to v zásade len z hľadiska odvolacích dôvodov uplatnených odvolateľom v lehote\nna podanie odvolania).\n63. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b), resp. d) CSP:\n64. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal porušenie jeho práva na spravodlivý proces spočívajúce\nv absencii riadneho odôvodnenia napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie spočívajúceho\nv nevysporiadaní sa so všetkými ním uvádzanými skutočnosťami v (doplnení) návrhu na nariadenie\nneodkladného opatrenia, v skutočnosti podľa obsahu namietal inú vadu konania, ktorá mohla mať za\nnásledok nesprávne rozhodnutie vo veci. Za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom\ndo 30.06.2016 totiž dospela súdna prax k záveru, že „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu\nkonania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné\nvyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu,\nmôže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) Občianskeho\nsúdneho poriadku“ (viď stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nprijaté na jeho rokovaní dňa 03.12.2015 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí\nsúdov Slovenskej republiky pod č. R 2/2016); z uvedeného stanoviska pre účely odvolacieho konania\nvyplýva záver, že k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom v dôsledku nepreskúmateľnosti\nrozhodnutia súdu prvej inštancie s dôsledkom vzniku povinnosti odvolacieho súdu zrušiť takéto\nrozhodnutie podľa § 221 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku mohlo dôjsť len výnimočne\nv prípadoch, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahovalo zásadné vysvetlenie dôvodov\npodstatných pre rozhodnutie súdu, t.j. v prípadoch, keď z rozhodnutia súdu prvej inštancie nebolo možné\nvôbec zistiť dôvody, na základe ktorých súd v konkrétnej veci rozhodol. Preskúmaním napadnutého\nuznesenia súdu prvej inštancie a odvolania žalobcu dospel odvolací súd k názoru, že súd prvej\ninštancie v prejednávanom spore nezaťažil svoje konanie vytýkanou vadou; z odôvodnenia napadnutého\nuznesenia sú zrejmé skutkové a právne závery súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie dal jasnú\nodpoveď na otázky podstatné pre jeho rozhodnutie o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného\nopatrenia – či sú splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia – osvedčenie\npotreby bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu a osvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť\nochrana. Požiadavkou kladenou ust. § 236 CSP na odôvodnenie uznesenia súdu prvej inštancie je jeho\nstručnosť a pri subsidiárnej aplikácii ust. § 220 ods. 2 CSP pojednávajúceho o náležitostiach rozsudku\njasné a stručné vysvetlenie dôvodov rozhodnutia. Pokiaľ žalobca vytýka súdu prvej inštancie, že sa\nnevysporiadal so všetkými skutočnosťami uvedenými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,\nresp. jeho doplnení, ktoré on považuje za relevantné, odvolací súd k tomu uvádza, že úlohou súdu je v\nzmysle ustálenej judikatúry reagovať len na argumenty strán sporu podstatné pre rozhodnutie, nemusí\ndať odpoveď na každú jednotlivú námietku strany sporu. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na\nuznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 218/2010 zo dňa 23.11.2010, kde sa o. i. uvádza: „To, že\nprávo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho\nprocesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu teda nevyžaduje, aby\nna každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v\nodôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa\nšpecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A,\nč. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c.\nGrécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).“. Odvolací súd považuje zistenie\nskutkového stavu zo strany súdu prvej inštancie nevyhnutné pre rozhodnutie o návrhu žalobcu na\nnariadenie neodkladného opatrenia za postačujúce a právne závery súdu prvej inštancie, na ktorých\nzaložil svoje rozhodnutie za vecne správne. Úlohou súdu prvej inštancie bolo dať odpovede na to, či\nboli splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 a § 326 CSP, čo\nučinil. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je teda dostatočne odôvodnené a preskúmateľné,\npreto ani odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP nebol uplatnený dôvodne. Napokon žalobca\nv odvolaní s právnymi závermi súdu prvej inštancie nesúhlasil a vznášal voči nim námietky. Ak by\nnapadnuté rozhodnutie túto náležitosť neobsahovalo, žalobca by nemohol uplatniť odvolací dôvod podľa\n§ 365 ods. 1 písm. h) CSP. Z vyššie uvedených dôvodov sa aj odvolací súd venoval len tej argumentácii\nstrán sporu v konaní pred súdom prvej inštancie a v odvolacom konaní, ktorú považoval za relevantnú\npre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a o odvolaní.\n65. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza:\n\n66. Na rozdiel od žalovaného je odvolací súd názoru, že súd prvej inštancie síce v napadnutom uznesení\nuviedol, že mal osvedčený podnájomný vzťah medzi žalobcom ako podnájomcom a žalovaným ako\nnájomcom, avšak v bode 53 odôvodnenia napadnutého uznesenia doplnil, že sa v prejednávanej\nveci žalobcom uplatnené právo nejaví ani ako pravdepodobne dané, teda nemal osvedčený nárok\nžalobcu, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana – užívacie právo k nebytovým priestorom.\nV čase rozhodovania súdu prvej inštancie (20.05.2026) totiž už podľa jeho predbežného posúdenia\nvyplývajúceho zo žalobcom predložených listín v spojení s nesporným skutkovým tvrdením strán\nsporu o existencii výpovede podnájomnej zmluvy zo 16.02.2023 podnájomný vzťah medzi žalobcom\na žalovaným netrval v dôsledku výpovede podnájomnej zmluvy a uplynutia výpovednej lehoty dňom\n30.04.2026.\n67. Odvolací súd nesúhlasí s názorom žalobcu, že súd prvej inštancie od neho vyžadoval preukázanie,\nnie len osvedčenie jeho nároku. Nárok, ako aj potreba bezodkladnej úpravy pomerov sú osvedčené\nvtedy, ak z listín, prípadne iných dôkazných prostriedkov, aspoň v rovine pravdepodobnosti vyplývajú.\nZhodne so súdom prvej inštancie má odvolací súd za to, že z listín predložených žalobcom k návrhu\nna nariadenie neodkladného opatrenia vyplývajú len bývalé (pod)nájomné vzťahy žalobcu k nebytovým\npriestorom, avšak zo žiadnej z nich (pri zohľadnení nespornej skutočnosti, že žalobcovi bola daná\nvýpoveď z poslednej podnájomnej zmluvy) nevyplýva, že by (pod)nájomný vzťah trval aj v čase\nrozhodnutia súdu prvej inštancie. Žalobca vyvodzuje jeho nárok na užívanie nebytových priestorov\nz neplatnosti výpovede založenej na neplatnosti podnájomnej zmluvy zo dňa 16.02.2023, nie na\ntom, že by uvádzal (formálne či obsahové) nedostatky samotnej výpovede. Pokiaľ ide o jeho\npoukaz na jednotlivé zmluvy tejto zmluve predchádzajúce, na jednej strane uznáva, pripúšťa že\nBanskobystrický samosprávny kraj je vlastníkom a prenajímateľom nebytových priestorov, na druhej\nstrane však spochybňuje oprávnenie žalovaného ako nájomcu odvodené od hlavného nájomného\nvzťahu s Banskobystrickým samosprávnym krajom uzavrieť s ním podnájomnú zmluvu. Taktiež\njednoznačne nezdôvodňuje, z čoho mu vyplýva nájomné (užívacie) právo k nebytovým priestorom,\nak podnájomná zmluva zo dňa 16.02.2023 je neplatná, čím osvedčuje jeho nárok, ktorému žiada\nposkytnúť neodkladnú ochranu. Naopak žiada od žalovaného, aby namiesto neho vysvetlil nadväznosť\njednotlivých zmlúv až po súčasnosť a zmenu jeho postavenia z nájomcu na podnájomcu. Je však\npovinnosťou žalobcu ako navrhovateľa neodkladného opatrenia aspoň osvedčiť svoj nárok, teda uviesť\nskutkové tvrdenia a predložiť dôkazy na osvedčenie jeho nároku. Žalobca jednoznačne neuviedol,\nz čoho svoj nárok užívať naďalej nebytové priestory odvodzuje, len nejasne sa odvoláva na prvotnú\nzmluvu o zabezpečení dokončenia dostavby prác v budove B. H. „I.“, J. poschodie miestností č. XXXX\naž XXXX, z ktorej vyvodzuje, že pre ním tvrdené nevysporiadanie všetkých investícií do nebytových\npriestorov bol vtedajší prenajímateľ povinný s ním predlžovať nájom, resp. uzatvárať nové nájomné\nzmluvy. V čase rozhodnutia súdu prvej inštancie však uvedenú zmluvu nepredložil, súd prvej inštancie\nteda nemal ani ňou osvedčený žalobcom tvrdený nárok. Túto predložil až s doplnením návrhu na\nnariadenie neodkladného opatrenia, na ktorú však z dôvodov uvedených vyššie už nebolo možné\nprihliadnuť. Navyše B. D. L. A. B. C., IČO: XX XXX XXX zanikla a žalobca neosvedčuje, na základe\nčoho prešlo oprávnenie a povinnosť uzatvárať s ním ďalšie (pod)nájomné zmluvy na subjekty uvedené\nv nich ako prenajímatelia, resp. nájomcovia.\n68. Preto len nad rámec odvolací súd uvádza, že B. D. L. A. B. C., IČO: XX XXX XXX bola\nštátnou príspevkovou organizáciou a v procese decentralizácie a transformácie zdravotníctva prešla\nzriaďovateľská pôsobnosť a majetok nemocnice na vyšší územný celok (samosprávny kraj), čo vyplýva\nz čl. I ust. § 3 písm. m) a čl. XIX zákona č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov\nštátnej správy na obce a na vyššie územné celky. Postavenie žalobcu z nájomcu na podnájomcu sa\nzmenilo v dôsledku toho, že Banskobystrický samosprávny kraj prenajímal nebytové priestory žalobcovi\nspočiatku prostredníctvom správcu (uvedeného v zmluve č. 40/2007 ako prenajímateľ – Nemocnice\na polikliniky, n. o.), neskôr však už neuzatvoril nájomné zmluvy so žalobcom, ale s inými nájomcami\n(napr. Nemocnice a polikliniky, a.s., žalovaný), ktorí boli na základe hlavných nájomných zmlúv oprávnení\nuzatvárať podnájomné zmluvy (so žalobcom).\n69. Pokiaľ sa žalobca odvoláva na zmluvu z 24.07.2002, argumentuje nevysporiadaním investícií\nvložených do nebytových priestorov, ani túto skutočnosť žalobca neosvedčil. Ako už bolo uvedené\nvyššie, samotnú zmluvu k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepriložil, k návrhu\nna nariadenie neodkladného opatrenia pripojil len listinu označenú ako vyúčtovanie nákladov na\nrekonštrukciu a opravu elektroinštalácie, dodávku UPS a poskytnuté služby zo dňa 08.08.2011, v ktorej\n\nsi vyčíslil voči vtedajšiemu zmluvnému partnerovi Nemocnice a polikliniky, n. o. tieto náklady vo výške\n8 723,49 eur, tieto však jeho vtedajší zmluvný partner odmietol akceptovať listom zo dňa 13.10.2011\nmajúc za to, že v zmysle medzi nimi uzatvorenej nájomnej zmluvy zo dňa 01.07.2007 v znení jej\ndodatkov prenajímateľ nemá povinnosť uhradiť tieto výdavky, nakoľko vznikli v súvislosti s výkonom\nodborného zamerania žalobcu, jedná sa o výdavky súvisiace s opravou a rekonštrukciou zariadení,\nktoré si do predmetu nájmu nainštaloval, preto je zodpovedný aj za ich opravu a revízie s poukazom na\nčlánok IV. bod 8 nájomnej zmluvy. Svoje povinnosti teda vyvodzoval z danej nájomnej zmluvy, nie zo\nzmluvy z roku 2002. Žalobca týmito listinami teda neosvedčil nevysporiadanie investícií do nebytových\npriestorov majúce podklad v zmluve z roku 2002, tieto investície zostali medzi vtedajšími zmluvnými\nstranami sporné, pričom žalobca následne nepodnikol právne kroky smerujúce k ich preplateniu. Navyše\naj dohoda o urovnaní predložená k vyjadreniu k odvolaniu žalobcu zo strany žalovaného svedčí o tom,\nže vzájomné práva a povinnosti zo zmluvy z roku 2002 ohľadne investícií boli vysporiadané a preto\nnetrvá naďalej zmluvný záväzok predlžovať nájomný vzťah, resp. uzatvárať nové nájomné zmluvy.\n70. Žalobca neosvedčil ani ním uvádzané tvrdenia o hroziacej ujme spočívajúcej v neoprávnenom\nzásahu, či manipulácii s jeho zdravotníckou dokumentáciou, technológiami a pod. v príslušných\nnebytových priestoroch, tieto jeho tvrdenia zostali v rovine tvrdení. Pokiaľ ide o výmenu zámku od\npožiarnych dverí, odvolací súd má za to, že tento zmluvne dohodnutý zásah zo strany žalovaného\nbol prípustný z dôvodu, že žalobca neosvedčil ani dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má\nneodkladným opatrením poskytnúť ochrana, nenapádal formálne a obsahové nedostatky výpovede\npodnájomnej zmluvy zo 16.02.2023. Z vyjadrení žalovaného v konaní pred súdom prvej inštancie\na v odvolacom konaní navyše vyplýva, že žalovaný v rámci dobrej vôle umožnil žalobcovi prístup\ndo nebytových priestorov za účelom ich vypratania a odovzdania, splnenia zmluvnej povinnosti\nžalobcu po ukončení podnájomného vzťahu, avšak žalobca odmieta nebytové priestory vypratať,\nodovzdať žalovanému zmluvne dohodnutým spôsobom, domáha sa sprístupnenia priestorov za účelom\npokračovania v prevádzkovaní zdravotníckeho pracoviska, na čo však odvolací súd vzhľadom na záver\no neosvedčení trvania užívacieho nároku žalobcu k nebytovým priestorom nevidí dôvod. Zhodne so\nžalovaným má odvolací súd za to, že žalobca mal dostatočný zmluvne dohodnutý časový priestor\nv rámci plynutia trojmesačnej výpovednej lehoty, ako aj následných piatich dní na zariadenie si svojich\nzáležitostí tak, aby si odniesol svoju technológiu, zdravotnícke prístroje, dokumentáciu a pod. a prípadne\nmohol pokračovať vo výkone svojej činnosti inde. Keďže z obsahu spisu nevyplýva, že by žalovaný\ndoposiaľ pristúpil k zmluvne dohodnutým sankciám za nesplnenie si povinnosti žalobcu odovzdať\nnebytové priestory žalovanému, naopak žalovaný mu poskytol viackrát mimo zmluvného rámca možnosť\ndodatočne si svoju povinnosť splniť, je len na žalobcovi, aby si so žalovaným dohodol termín ďalšieho\nsprístupnenia nebytových priestorov za účelom ich vypratania a odovzdania žalovanému. Len pre\núplnosť odvolací súd uvádza, že pre prípad, že žalobca neprejaví záujem, resp. nedohodne sa\nso žalovaným na tomto termíne, presahuje rámec rozhodovania súdu v tomto konaní o návrhu\nna nariadenie neodkladného opatrenia právne posúdenie, či žalovaný môže pristúpiť k vyprataniu\nnebytových priestorov len na základe zmluvne dohodnutých oprávnení, alebo je nutné sa vypratania\ndomáhať súdnou cestou.\n71. Pokiaľ žalobca v odvolaní navrhol vykonanie ďalších dôkazov, tieto ako už bolo uvedené vyššie sú\nneprípustnými novotami v odvolacom konaní v zmysle § 366 CSP v spojení s § 149 CSP.\n72. Nakoľko zo strany žalobcu nebol osvedčený ani trvajúci nájomný vzťah a z neho vyplývajúci\nnárok na užívanie nebytových priestorov, ani potreba bezodkladnej úpravy pomerov, pričom tieto\npodmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia musia byť splnené kumulatívne, odvolací súd\npovažuje rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného\nopatrenia za vecne správne, a preto ho potvrdil. Vzhľadom na uvedené je už právne bezvýznamné\nzaoberať sa primeranosťou prípadného zásahu spôsobeného nariadením neodkladného opatrenia do\npráv žalovaného, nakoľko posudzovanie tejto otázky prichádza do úvahy len v prípade, že by neodkladné\nopatrenie bolo nariadené. Preto úvahy súdu prvej inštancie v tomto smere považuje odvolací súd len\nza podporné.\n73. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, žalobca nijako nevymedzil konkrétnymi\nskutkovými okolnosťami, v čom má tento odvolací dôvod spočívať, nešpecifikoval skutkové zistenia\nsúdu prvej inštancie, ktoré považoval za nesprávne a z akých dôvodov. Žalobca tým, že v lehote na\npodanie odvolania nekonkretizoval tento odvolací dôvod, vlastne ho neuviedol. Rovnaký názor zastávajú\n\naj autori Veľkého komentára k Civilnému sporovému poriadku: „Odvolanie musí byť niektorou (prípadne\nviacerými) z uvedených vád odôvodnené (§ 363), čo znamená, že nestačí formálne citovať v zákone\nuvedený dôvod, ale je potrebné ho identifikovať, t.j. v akom konkrétnom pochybení (vade, skutočnosti)\nodvolateľ vidí naplnenie odvolacieho dôvodu.“ (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S.,\nBajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016,\nstrana 1237). Taktiež v zmysle uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 90/2019\nz 05.11.2019 iba uvedenie všeobecných odvolacích dôvodov v odvolaní nie je postačujúce na to, aby\nodvolací súd mohol o odvolaní rozhodnúť vecným preskúmaním správnosti rozhodnutia súdu prvej\ninštancie z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov.\n74. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie uvádza, že záver o neosvedčení nároku, ktorému\nsa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana a o neosvedčení potreby bezodkladnej úpravy\npomerov vyvodil z dôkazov predložených žalobcom k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, čo\nnevylučuje, že v prípadnom konaní vo veci samej na základe tam predložených (ďalších) dôkazov môže\nsúd dospieť k iným záverom o danosti práva žalobcu (viď bod 54 napadnutého uznesenia).\n75. Vzhľadom na to, že uznesenie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného\nopatrenia je v tomto prípade uznesením, ktorým sa konanie pred súdom prvej inštancie o nariadenie\nneodkladného opatrenia končí, resp. skončilo, nakoľko naň nenadväzuje konanie vo veci samej, súd\nprvej inštancie v zmysle § 262 ods. 1 CSP správne rozhodol o nároku strán sporu na náhradu trov\nprvoinštančného konania s prihliadnutím na to, že žalovanému v konaní pred ním žiadne trovy nevznikli.\n76. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP\nv spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP, keďže uznesenie odvolacieho súdu potvrdzujúce\nuznesenie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je v tomto\nprípade rozhodnutím, ktorým sa odvolacie konanie končí. Keďže žalovaný mal v odvolacom konaní\nplný úspech a v odvolacom konaní (na rozdiel od konania pred súdom prvej inštancie) mu vznikli\ntrovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia advokátkou, ktorá v mene žalovaného podala\nvyjadrenie k odvolaniu žalobcu, v zmysle § 255 ods. 1 CSP odvolací súd uložil žalobcovi povinnosť\nnahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady týchto trov rozhodne\nsúd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti II. výroku tohto rozhodnutia o nároku na\nnáhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP. Z tohto dôvodu určil odvolací súd začiatok\nlehoty na plnenie od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.\n77. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).\n\nDovolanie v prípadoch uvedených v § 421 ods.u 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní\nproti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP); na určenie výšky\nminimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods.u 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej\ninštancie (§ 422 ods. 2 CSP).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).\nDovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).\nProkurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§\n426 CSP).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.\n1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej\nveci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa\ntoto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)\na čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\nAk zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,\na) ktorému súdu je určené,\nb) kto ho robí,\nc) ktorej veci sa týka,\nd) čo sa ním sleduje a\ne) podpis\n(§ 127 ods. 1 CSP).\nAk ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky\ntohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\ndovolania (§ 430 CSP).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).\nStrany sporu majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou\no poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania\nlehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11\nods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia\nbyť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods.u 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\n\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 ods. 2 CSP).\nAk neboli splnené podmienky podľa § 429 CSP, resp. dovolanie má vady podľa § 429 CSP napriek\nriadnemu poučeniu dovolateľa o povinnosti podľa § 429 CSP v odvolacom konaní, resp. napriek\nvýzve súdu prvej inštancie adresovanej dovolateľovi na odstránenie vád a jeho poučení o následkoch\nneodstránenia vád dovolania, dovolací súd dovolanie odmietne (§ 447 písm. e) CSP v spojení s § 436\nods. 1 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7C/27/2026", "guid": "608760cc-de7e-43bc-8017-5b27b5cee30c:7f24ac60-5394-423d-bb26-0767fc09712b", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4531ccad-d7f8-47c7-ad15-b9d109a720d5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.422.2021.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 422/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 422/2021 z 27. 1. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-01-27", "citacie_n": 49, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.422.2021.2"}, {"guid": "ussr:decb661d-d78d-48ff-b539-a8d9c7e329be", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.90.2019.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 90/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 90/2019 z 5. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-05", "citacie_n": 223, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.90.2019.1"}, {"guid": "ussr:0ec56110-cef2-4910-8cfd-a4f162961623", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.518.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 518/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 518/2018 z 15. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-15", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.518.2018.1"}, {"guid": "ussr:415b56c1-7ee9-4f97-89c6-fae336fa3a8b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 595/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 595/2013 z 5. 11. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-11-05", "citacie_n": 48, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:415b56c1-7ee9-4f97-89c6-fae336fa3a8b"}, {"guid": "ussr:3213bbf9-c928-48a0-8702-890a0b8c6bf6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 26/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 26/04 z 5. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-05", "citacie_n": 371, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3213bbf9-c928-48a0-8702-890a0b8c6bf6"}, {"guid": "ussr:0e8935a1-f9d4-479c-b3bd-7ff9d2f610a1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 31/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 31/03 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 56, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0e8935a1-f9d4-479c-b3bd-7ff9d2f610a1"}, {"guid": "ussr:24a29f40-d769-4c00-8bef-5230fb8b9764", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 130/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 130/02 z 21. 8. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-08-21", "citacie_n": 109, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:24a29f40-d769-4c00-8bef-5230fb8b9764"}, {"guid": "7c9f638f-c48a-426e-9e1d-268fe0f96a75:c2b0fa2a-10e9-421a-bab6-4f465268514f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:6723201873.1", "spisova_znacka": "6Nc/2/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Nc/2/2024 z 27. 3. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-03-27", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:6723201873.1"}], "citovane_v": []}