Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13CoCsp/17/2025 z 25. 2. 2026
Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 25. februára 2026, sp. zn. 13CoCsp/17/2025, ECLI:SK:KSBB:2026:6124349633.2
Krajský súd Banská Bystrica | 13CoCsp/17/2025 | ECLI:SK:KSBB:2026:6124349633.2 | 2026-02-25 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné
Citované ustanovenia: zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3e4ba5b5-5cb4-4325-a47d-714da6e29d68
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2026:6124349633.2

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Krajský súd Banská Bystrica
13CoCsp/17/2025
6124349633
25. 02. 2026
Mgr. Katarína Katková
ECLI:SK:KSBB:2026:6124349633.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej
a sudcov JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Vladimíra Šalamúna, v spore žalobcu SPP-distribúcia, a. s.,
Bratislava, Plátennícka 19013/2, IČO: 35 910 739, zastúpeného advokátom Mgr. Miroslavom Hanecom,
Žilina, Dolné Rudiny 8, proti žalovanému A. B., narodenému XX. XXXXXXX XXXX, C. XX, zastúpenému
advokátom JUDr. Ondrejom Szilágyim, Lučenec, Dr. Vodu 2, o zaplatenie 8 807,51 Eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec z 24. apríla 2025 č. k. 12Csp/109/2024-293,
takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Lučenec z 24. apríla 2025 č. k. 12Csp/109/2024-293 vo výroku I. a
v závislom výroku o trovách konania (II. výrok) p o t v r d z u j e.
II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %,
do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Lučenec (ďalej len ,,súd prvej inštancie“ alebo ,,prvoinštančný súd“) odvolaním
napadnutým rozsudkom z 24. apríla 2025 č. k. 12Csp/109/2024- 293 (ďalej len ,,rozsudok súdu prvej
inštancie“) žalobu zamietol (I. výrok). O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol
tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %, v lehote do 3 dní od
právoplatnosti uznesenia o určení výšky trov konania (II. výrok). Zároveň súd prvej inštancie rozhodol, že
učtáreň súdu prvej inštancie vráti žalobcovi preddavok na trovy dôkazu vo výške 100,- Eur zaúčtovaný
ako D-14, položka registra 6, rok 2025, po právoplatnosti rozsudku (III. výrok).
1.1. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca sa žalobou voči žalovanému
domáhal zaplatenia sumy 8 807,51 Eur spolu so 6,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 8 975,10
Eur od 14. septembra 2022 do 7. decembra 2023 a 6,25 % ročného úroku z omeškania zo sumy 8 807,51
Eur od 8. decembra 2023 do zaplatenia titulom neoprávneného odberu zemného plynu podľa § 82 ods.
1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon č.
251/2012 Z. z.“ alebo ,,zákon o energetike“) na odbernom mieste: C. XX, nakoľko pri kontrole odberného
miesta dňa 15. augusta 2022 zamestnanci žalobcu zistili, že žalovaný odoberá zemný plyn meradlom,
na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Žalobca žalovanému dňa 24.
augusta 2022 vyúčtoval škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu za obdobie od 12.
januára 2022 do 1. augusta 2022 vo výške 8 975,10 Eur, a to Vyúčtovaním č. XXXXXXXXXX, splatným
dňa 13. septembra 2022 podľa vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z. z., ktorou sa
ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu (ďalej len ,,vyhláška č.
449/2012 Z. z.“), pričom žalovaný zaplatil jedine sumu 167,59 Eur dňa 18. decembra 2023. Podľa jeho
názoru, keďže nie je dodávateľom zemného plynu a so žalovaným žiadnu zmluvu neuzatváral, preto
predmetný spor nie je spotrebiteľský, ale občianskoprávny.

1.2. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu vydanému Okresným súdom v Banskej Bystrici
v upomínacom konaní dňa 25. júla 2024 sp. zn. 10Up/1336/2024 uviedol, že pri rekonštrukcii fasády
rodinného domu došlo dňa 1. augusta 2022 k odlúpeniu omietky priamo na plynomer, čím došlo k
jeho poškodeniu s tým, že danú skutočnosť oznámil na poruchovú linku. Zamestnanci žalobcu prišli na
odberné miesto (C. XX) až dňa 15. augusta 2022, resp. dva týždne po nahlásení incidentu zo strany
žalovaného, pričom došlo z ich strany k výmene plynomera a spísania protokolu. Keďže podľa žalobcu
k neoprávnenému odberu plynu malo dôjsť od 12. januára 2022, on nezodpovedá za prípadnú poruchu
spotrebiča po výmene meradla dňa 11. januára 2022, o čom nemohol mať vedomosť. Podotkol, že pri
výmene plynomeru v januári 2022 bola zavedená len jedna plomba na vstup plynomeru, čo vyplýva
aj z montážneho listu žalobcu, pričom zo zápisu z 15. augusta 2022 vyplýva, že jedna plomba bola
poškodená a druhá chýba. Zdôraznil, že dňa 1. augusta 2022 došlo k poškodeniu plynomeru, čo bolo
z jeho strany obratom nahlásené, a preto nemohlo dochádzať k neoprávnenému odberu plynu od 12.
januára 2022. Podotkol, že z jeho strany boli uhradené faktúry za spotrebu zemného plynu, pričom ani
v jednom z predchádzajúcich období nebola spotreba plynu v takej výške, akú si žalobca uplatňoval
voči nemu, t. j. vo výške 8 807,51 Eur (predtým žalobcom uvedená suma 6 282,57 Eur suma v jednom
z listov po navrhovanej 30 % zľave) za sedemmesačné obdobie. V období od 12. januára 2022 do 1.
augusta 2022 vykonal úhrady v prospech žalobcu v celkovej sume 490,-Eur (7 splátok po 70,-Eur), dňa
7. decembra 2023 uhradil sumu 167,59 Eur pozostávajúcu zo sumy 17,93 Eur za opravu plynomeru,
sumy 12,44 Eur za overenie plynomeru a sumy 137,22 Eur za zabezpečenie neoprávneného odberu
vrátane dopravy, preto nie je dôvod, aby bola táto suma bez bližšej špecifikácie započítaná na faktúru
č. XXXXXXXXXX, t. j. na prvú splátku. Zdôraznil, že si pravidelne plnil svoju povinnosť a uhrádzal
mesačné zálohové platby, ktorých výška sa pohybovala od 43,- Eur mesačne do 53,- Eur mesačne. V
súčasnosti je zálohová platba vo výške 104,-Eur mesačne, ktorú si taktiež riadne a včas plní. Zároveň
vzniesol námietku premlčania, keďže odo dňa 12. januára 2022, resp. odo dňa kedy mal žalobca
vedomosť o danej skutočnosti, že dochádza zo strany žalovaného k neoprávnenému odberu zemného
plynu, uplynulo viac ako dva roky.
1.3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 100 ods. 1, § 101, § 106
ods. 1, 2, § 488 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej aj ,,Občiansky zákonník“
alebo ,,OZ“), § 82 ods. 1 písm. c), d), § 82 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z. z..
1.4. Pokiaľ žalobca v žalobe poukázal na to, že nie je dodávateľom zemného plynu a so žalovaným
žiadnu zmluvu neuzatváral, preto predmetný spor nie je spotrebiteľský, ale občianskoprávny, súd prvej
inštancie poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,najvyšší súd“)
z 23. júna 2022 sp. zn. 5Cdo/61/2021, uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov SR pod č. 3/2024, ktoré vychádzalo aj z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej
len ,,ústavný súd“) z 9. marca 2021 sp. zn. III. ÚS 114/2020 (bod 49), podľa ktorého: ,,Pokiaľ je
odberateľom spotrebiteľ podľa Občianskeho zákonníka, pričom jeho existujúce práva majú byť posilnené
a zaručené, znamená to, že je nevyhnutné aj derivovaný vzťah medzi spotrebiteľom a prevádzkovateľom
distribučnej siete (PDS) posudzovať optikou spotrebiteľského práva; do právneho vzťahu sa spotrebiteľ a
PDS dostávajú len pre účely plnenia spotrebiteľskej zmluvy. Postavenie spotrebiteľa potom nemôže byť
vo vzťahu k PDS vykladané v rozpore so spotrebiteľským právom. Inak by tento základný cieľ smernice
vo vzťahu k spotrebiteľovi voči PDS nebol naplnený.“ Z uvedeného je teda zrejmé, že žalovaný ako
odberateľ plynu na základe zmluvy uzatvorenej s dodávateľom plynu má postavenie spotrebiteľa aj vo
vzťahu k prevádzkovateľovi distribučnej siete, preto je tento spor spotrebiteľským.
1.5. V súvislosti s námietkou premlčania vznesenou žalovaným súd prvej inštancie uviedol, že žalobca
sa o skutočnostiach zistených na odbernom mieste a o neoprávnenom odbere zemného plynu dozvedel
dňa 15. augusta 2022, čo je zrejmé aj zo Zápisu o vykonanej kontrole odberného miesta z 15. augusta
2022. Dňa 15. augusta 2022 začala plynúť subjektívna premlčacia doba, ktorá by uplynula dňa 15.
augusta 2024 a keďže žaloba bola na súd podaná dňa 18. júla 2024, žaloba bola podaná včas, a teda
právo uplatnené žalobcom premlčané nie je.
1.6. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobcom nebolo preukázané, že zo strany žalovaného došlo
k úmyselnému a účelovému porušeniu plomby na meracom zariadení, a tým aj k neoprávnenému
odberu zemného plynu. Podľa názoru súdu prvej inštancie nepostačovalo tvrdenie žalobcu, že v prípade
žalovaného bolo zrejmé porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, a preto znalecký
posudok nebol potrebný, čo súd prvej inštancie nemohol považovať za unesenie dôkazného bremena.
1.7. Súd prvej inštancie nemal v konaní preukázané, že by došlo k neoprávnenému odberu plynu,
nakoľko meradlo ďalej meralo a fungovalo, ku dňu 15. augusta 2022, keď bola vykonaná kontrola
odberného miesta na základe nahlásenia žalovaným dňa 1. augusta 2022, bol stav počítadla 1012 m3,
pričom sa jednalo o spotrebu od 12. januára 2022, kedy bolo menené meradlo na plynomeri do 15.

augusta 2022. Súd prvej inštancie porovnal spotrebu plynu u žalovaného pred obdobím a po období,
kedy malo dôjsť k údajnej škode, pričom spotreba zemného plynu u žalovaného pred neoprávneným
odberom za obdobie od 9. decembra 2020 do 2. augusta 2021 bola 1219 m3, čo bolo necelých 8
mesiacov a za obdobie neoprávneného odberu od 12. januára 2022 do 15. augusta 2022, čo bolo cca
7 mesiacov, bol zistený odber 1012 m3. Následne po neoprávnenom odbere mal žalovaný spotrebu
od 29. augusta 2022 do 11. augusta 2023 za necelých 12 mesiacov 1760 m3 a za obdobie od 12.
augusta 2023 do 8. augusta 2024 cca 12 mesiacov 1634 m3. Z uvedeného je zrejmé, že spotreba u
žalovaného bola približne rovnaká a ak aj bola poškodená overovacia značka meradla, tak meradlo
plynomeru meralo spotrebu správne, čím žalobcovi žiadna škoda nevznikla. Nie je teda zrejmé, že by
došlo k neoprávnenému odberu. Súd prvej inštancie mal za to, že zo strany žalobcu nebolo preukázané,
že došlo k neprávnemu zaznamenávaniu odberu plynu, tak ako bolo konštatované so stavom počítadla
1012 m3 ku dňu 15. augusta 2022, kedy bol zistený neoprávnený odber zo strany žalovaného. Na
žalobcovi bolo dôkazné bremeno, aby preukázal, že meradlo nesprávne, alebo vôbec nezaznamenalo
odber plynu a taktiež na ňom bolo dôkazné bremeno preukázať, že bolo porušené zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii pred 1. augustom 2022, kedy žalovaný nahlásil poškodenie meradla pádom
omietky a ním z rebríka.
1.8. Súd prvej inštancie podotkol, že skutková podstata neoprávneného odberu plynu definovaná v § 82
ods. 1 písm. d) zákona o energetike je z pohľadu druhu zodpovednosti objektívnou zodpovednosťou. To
znamená, že na naplnenie skutkovej podstaty neoprávneného odberu plynu nie je potrebné, resp. nie je
dôležité zaoberať sa otázkou, kto meradlo na odber plynu poškodil. Aj napriek kumulatívnemu splneniu
predpokladov objektívnej zodpovednosti za škodu existuje však možnosť liberácie, teda zbavenia sa
zodpovednosti za škodu. V prípade § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike môže liberácia nastať len v
dvoch prípadoch, a to pokiaľ odberateľ preukáže, že poškodenie meradla spôsobila tretia osoba a druhý,
ak k poškodeniu došlo mimo sféry zodpovednosti odberateľa. Žalovaný v priebehu celého konania tvrdil
a aj preukazoval, že k poškodeniu meradla došlo dňa 1. augusta 2022 pri rekonštrukcii fasády rodinného
domu, kedy došlo k odlúpeniu omietky priamo na plynomer, čím došlo k jeho poškodeniu a taktiež tým,
že sám spadol z rebríka. Uvedenú skutočnosť ihneď nahlásil na poruchovú linku. Žiadne z ustanovení
zákona o energetike aj napriek objektívnemu charakteru zodpovednosti za škodu ale nezbavuje žalobcu
povinnosti preukázať, že mu vznikla škoda v dôsledku poškodenia plomby meradla.
1.8.1. Podľa názoru súdu prvej inštancie v posudzovanej veci boli splnené predpoklady pre liberáciu z
objektívnej zodpovednosti za škodu pri neoprávnenom odbere plynu.
1.8.2. Protiprávnym úkonom je správanie, ktoré sa prieči právu. Úkon je protiprávny, ak ním bola
porušená právna povinnosť vyplývajúca zo zákona, zmluvy, alebo inej právnej skutočnosti. Žalobca
poukázal v žalobe na protiprávny stav ako na neoprávnený odber podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o
energetike a podľa súdu prvej inštancie sa nejedná o neoprávnený odber, nakoľko merač zaznamenával
odber, a to skutočnú spotrebu plynu. Žalovaný preukázal, že odber plynu na odbernom mieste je v
jednotlivých rokoch približne rovnaký a ak aj došlo k poškodeniu plomby, nedošlo k poškodeniu meradla
na plynomeri. Meradlo na plynomeri meralo reálnu spotrebu, aj keď plomba bola poškodená. Podľa
názoru súdu prvej inštancie žalobcovi ako dodávateľovi plynu nevznikla žiadna škoda a neexistuje
žiaden dôvod, aby súd prvej inštancie žalobe vyhovel. Nie sú naplnené všetky predpoklady pre vznik
objektívnej zodpovednosti za škodu.
1.8.3. Ustanovenie § 82 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z. z. predpokladá, že pri neoprávnenom odbere
plynu určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii,
vzniká žalobcovi právo na náhradu skutočne vzniknutej škody, ak vznikla. Skutočnou škodou sa rozumie
majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu žalobcu oproti
majetkovému stavu pred škodnou udalosťou a ušlý zisk predstavuje zisk, ktorý by žalobca dosiahol, ak
by nenastala škodová udalosť. V danom prípade by škoda predstavovala hodnotu zemného plynu, ktorý
by žalovaný odobral z distribučnej siete žalobcu a ktorý by nebol v dôsledku zásahu do meradla týmto
meradlom zaznamenaný vôbec, alebo by bol zaznamenaný nesprávne.
1.8.4. Poškodenie zabezpečovacej značky meradla síce znamená neoprávnený odber podľa
predpokladov zákona o energetike, automaticky však neznamená, že došlo k demontáži číselníka
meradla, a tým k jeho znefunkčneniu s následkom vzniku škody spočívajúcej v nezaznamenanom
odbere plynu. Poškodenie plomby ešte neznamená, že k demontáži číselníka aj skutočne došlo a
možnosť z toho vyplývajúca nepostačuje na záver, že týmto meradlom bola žalobcovi skutočne škoda
aj spôsobená.
1.8.5. Bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že mu vznikla skutočná škoda, a teda, že žalovaný v
dôsledku poškodenia plomby meradla odoberal zemný plyn v rozsahu, ktorý nebol týmto meradlom
zaznamenaný. Aj pri objektívnom charaktere zodpovednosti za škodu nemožno akceptovať stav,

kedy by samotné poškodenie zabezpečenia meradla znamenalo nárok na náhradu škody bez
náležitého preukázania, že týmto poškodením bola ovplyvnená samotná funkčnosť meradla. Objektívna
zodpovednosť žalovaného vo vzťahu k neoprávnenému odberu plynu pri poškodení meradla sa
neprenáša do roviny nároku na náhradu skutočnej škody, ktorej vznik musí byť žalobcom vždy
preukázaný. Túto škodu nemožno bez ďalšieho nahradiť škodou určenou v zmysle vyhlášky č. 449/2012
Z. z., ktorej ustanovenia sa použijú len v prípade, ak nemožno skutočne vzniknutú škodu vyčísliť na
základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, čo v danom prípade bolo možné zistením, či meradlo
bolo skutočne funkčné. Žalobca pritom v konaní netvrdil, že by žalovaný za odobratý zemný plyn
riadne neplatil aj v období zisteného neoprávneného odberu, poukázal však na skutočnosť, že SPP
(dodávateľ zemného plynu) potom, čo bol zistený neoprávnený odber, mu vyúčtoval nulovú spotrebu v
rozhodnom období a vrátil mu zálohové platby. Všetky tieto okolnosti potom spochybňujú skutočnosť,
že žalobca preukázal, že mu neoprávneným odberom zemného plynu meradlom, na ktorom bolo
porušené zabezpečenie, vznikla škoda, čo v konečnom dôsledku znamená, že by nebol splnený jeden
zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu. Nepostačilo len na základe preukázania
porušenia zabezpečovacieho zariadenia meradla formálne vykonať fiktívny odpočet v zmysle vyhlášky.
1.8.6. Súd prvej inštancie vychádzal aj z rozhodnutia najvyššieho súdu z 23. júna 2022 sp. zn.
5Cdo/61/2021, uverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 3/2024.
1.9. Súd prvej inštancie podotkol, že najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 5Obdo/32/2018 (R 45/2019)
zdôraznil povinnosť nahradiť skutočnú škodu (pozostávajúcu z hodnoty neoprávnene odobratého
množstva zemného plynu, z nákladov na opravu poškodenej plomby a súvisiacich nákladov aj z
nákladov, ktoré žalobca musí v súvislostí s neoprávneným odberom plynu vynaložiť a ktoré by mu
nevznikli, ak by k neoprávnenému odberu plynu nedošlo) a len ak to nie je možné, škodu určenú
výpočtom podľa vyhlášky na tento účel vydanej.
1.10. Pokiaľ žalobca poukazoval v konaní na to, že v danom spore sa nejedná o spotrebiteľský spor a
v prípade neoprávneného odberu s poškodeným zabezpečením meradla proti neoprávnenému odberu
sa náhrada škody má posudzovať v zmysle vyhlášky č. 449/2012 Z. z., čo má vyplývať z rozhodnutí
najvyššieho súdu sp. zn. 7Cdo/283/2020, 1Obdo/32/2022, 5Cdo/25/2023, 4Obdo/39/2022, súd prvej
inštancie uviedol, že v žalobcom uvedených rozhodnutiach najvyššieho súdu sa neriešila otázka, či ide
o spotrebiteľský spor, naviac rozhodnutia sp. zn. 1Obdo/32/2022, 4Obdo/39/2022 sa týkali obchodnoprávnych sporov, nie občiansko-právnych.
1.10.1. Čo sa týka postupu pri náhrade škody vyvolanej neoprávneným odberom s tým, že daný spor
je spotrebiteľským, je potrebné vychádzať z rozhodnutia najvyššieho súdu z 23. júna 2022 sp. zn.
5Cdo/61/2021 (zverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod R
3/2024), ktorého právna veta znie: ,,Aj pri náhrade škody vyvolanej neoprávneným odberom plynu
platí, že sa nahrádza v prvom rade skutočná škoda a škoda určená prepočtom podľa osobitného
predpisu (Vyhlášky č. 449/2012 Z. z.) sa použije len v prípade, ak nemožno vyčísliť vzniknutú škodu na
základe objektívnych a spoľahlivých podkladov (§ 82 ods. 3 zákona o energetike), čo musí všeobecný
súd náležite preskúmať a odôvodniť. Náhradný spôsob určenia výšky škody sa má čo najviac blížiť k
náhrade len skutočne vzniknutej škody, preto aj v prípadoch určovania výšky škody podľa vyhlášky treba
preukázať rozhodujúce okolnosti, z ktorých bude vyplývať predpokladaná škoda“.
1.11. Súd prvej inštancie podotkol, že spotrebiteľ (žalovaný) v danom konaní je slabšou stranou, a preto
bolo na žalobcovi preukázať, že došlo k neoprávnenému odberu a že vznikla škoda tak ako ustanovuje §
420 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie poukázal na to, že ďalším predpokladom vzniku
zodpovednosti za škodu je príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody na strane
žalobcu. Žalobca tento vzťah žiadnym spôsobom nepreukázal a neodôvodnil. Žalobca nepreukázal vznik
škody a nemôže preukázať ani príčinnú súvislosti medzi protiprávnym stavom a vznikom škody, a preto
nie sú naplnené všetky predpoklady na vznik objektívnej zodpovednosti.
1.12. V konaní nebolo sporné, že žalobca zistil neoprávnený odber zemného plynu nie z vlastnej činnosti,
ale na základe oznámenia tejto skutočnosti samotným žalovaným na jeho monitorovacie centrum
(zákaznícku linku dňa 1. augusta 2022). Z výpovede svedka C. D. vyplynulo, že si presne nepamätá,
niekedy pred 2 a 1/2 rokov, v auguste alebo v septembri išiel okolo rodinného domu žalovaného autom,
ako náhodný okoloidúci, keď videl, ako žalovaný spadol z rebríka na plynomer, ktorý mal umiestnený
na rodinnom dome. Keď to videl, tak zastal, cúvol a spýtal sa žalovaného, či sa mu niečo nestalo, na
čo on povedal, že nie, že niečo sa ale muselo odtrhnúť, lebo cíti plyn a že zavolá nejakých plynárov,
následne odišiel. To, že žalovaný vykonával práce na svojom rodinnom dome, na ktorom bol umiestnený
plynomer, rekonštrukčné práce súvisiace s odstraňovaním starej omietky, vyplynulo aj z predložených
fotografií tak zo strany žalobcu ako aj žalovaného.

1.12.1. Súd prvej inštancie výpoveď svedka C. D. nevyhodnotil ako nedôveryhodnú, pretože mal za to,
že s odstupom času si vypočutý svedok nepamätal presný dátum, kedy sa tomu tak stalo, so žalovaným
nie je v žiadnom vzťahu, bol náhodný okoloidúci, ktorý však bezprostredne videl pád žalovaného na
plynomer.
1.12.2. Čo sa týka poukázania žalobcu na výpoveď bývalého jeho zamestnanca - svedka E. C.,
že mu žalovaný mal núkať úplatok, z výpovede samotného svedka (č. l. 272) však táto skutočnosť
nevyplynula, ,,svedok si len letmo spomína, že žalovaný sa mu snažil vnútiť nejakú úplatu v podobe
nejakého alkoholického nápoja.“ Svedok podľa názoru súdu prvej inštancie nepotvrdil vyslovene, že
mu žalovaný chcel dať nejakú úplatu, nakoľko si svedok E. C. spomínal na incident len ,,letmo“. Súd
prvej inštancie zdôraznil, že na žalobcovi bolo dôkazné bremeno preukázať jeho tvrdenie, že v prípade
žalovaného išlo o úmyselné poškodenie meradla, čo nie je možné spôsobiť pádom omietky na meradlo,
pričom tieto tvrdenia len konštatoval bez toho, aby k tomuto predložil nejaké odborné vyjadrenie. Žalobca
taktiež nepreukázal, že meradlo nesprávne zaznamenávalo, alebo nezaznamenávalo odber plynu, na
ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.
1.12.3. Vzhľadom na uvedené mal súd prvej inštancie za to, že žalovaný sám úmyselne neporušil
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, ale toto spôsobila omietka, ktorá spadla na plynomer z
rodinného domu, resp. aj pád samotného žalovaného na plynomer. Tomuto zodpovedá aj zaznamenaná
hodnota spotrebovaného zemného plynu zo strany žalovaného, ktorá bola zrejmá z fotografií a
zaznamenaná aj žalobcom – 1012 m3, čo zodpovedalo priemernej spotrebe zemného plynu zo strany
žalovaného aj z predchádzajúcich a nasledujúcich období, pričom s prihliadnutím aj na právny záver
vyjadrený v rozhodnutí najvyššieho súdu z 23. júna 2022 sp. zn. 5Cdo/61/2021 (zverejnené v Zbierke
stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod R 3/2024), súd prvej inštancie žalobu pre
neunesenie dôkazného bremena žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
1.13. Keďže žalovaný bol v konaní úspešný, súd prvej inštancie mu priznal náhradu trov konania v
rozsahu 100 % podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej
aj ,,CSP“) s tým, že o jej výške súd prvej inštancie rozhodne po právoplatnosti rozsudku osobitným
uznesením (§ 262 ods. 1, 2 CSP).
1.14. Súd prvej inštancie rozhodol o vrátení preddavku na trovy dôkazu žalobcovi, ktorý bol zložený
na základe uznesenia súdu prvej inštancie z 21. januára 2025 č. k. 12Csp/109/2024-207, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňom 22. januára 2025, vo výške 100, -Eur, nakoľko tento preddavok ostal
nespotrebovaný.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, konkrétne do výroku I. a do závislého výroku o trovách konania
(II. výrok) žalobca podal včas odvolanie.
2.1. Odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP.
2.2. Uviedol, že on nemá žiadnu zákonnú povinnosť preukazovať úmyselné alebo účelové poškodenie
plomby žalovaným, ako nad rámec zákona požadoval súd prvej inštancie. Zákonodarca za týmto
účelom vytvoril inštitút objektívnej zodpovednosti, pričom je irelevantné, či porušenie zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii spôsobil žalovaný alebo tretia osoba. Posudzovanie porušenia zabezpečenia
proti neoprávnenej manipulácii súdnym znalcom žalobca zaviedol nad rámec zákona. V prípadoch, v
ktorých je zrejmé porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, je vyhotovovanie znaleckých
posudkov potvrdzujúcich takéto zrejmé poškodenie nadbytočné, neefektívne a nehospodárne a na
preukázanie zániku platnosti overenia meradla takýto znalecký posudok nie je potrebný. V prípade
žalovaného bolo zrejmé porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii (poškodená - otvorená
prevádzková plomba, úplne odtrhnutý číselník od plynomera - stopy po páčení z ľavej strany, poškodená
overovacia značka), preto znalecký posudok v tejto veci nebol potrebný.
2.3. Poukázal na to, že predchádzajúce priemerné ročné ani budúce ročné spotreby nie je možné
použiť, a to najmä z dôvodu, že zmluvný odber sa riadi inými pravidlami ako neoprávnený odber,
ktorý je nezákonný a pravidlá nemá ustanovené. Je úplne odlišná situácia, ak odberateľ odoberá
zemný plyn meradlom, ktoré spĺňa zákonné kritériá, ako keď odoberá plyn meradlom, ktoré má
poškodené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, keď nie je možné použiť údaj nameraný na
číselníku meradla. V takom prípade ide o nemeranú spotrebu a neoprávnený odberateľ môže odobrať
neporovnateľne väčšie množstvo plynu, ako keď má spotrebu meranú. V tomto prípade nedokáže žiaden
subjekt presne určiť reálnu spotrebu. Preto zákonodarca v osobitnom predpise (zákon o energetike a
vyhláška č. 449/2012 Z. z.) určuje spôsob, ako sa takáto škoda vypočíta. Vyhláška č. 449/2012 Z. z.
je záväzným právnym predpisom, pričom ustálená rozhodovacia súdna prax akceptuje výpočet škody
podľa vyhlášky.

2.3.1. Zásah do meradla a porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii spôsobili, že
meradlo v rozhodnom období nespĺňalo zákonné podmienky a automaticky stratilo platné overenie
(zákon o metrológii). Z toho dôvodu údaje zaznamenané na číselníku nie sú spoľahlivým údajom, odber
takýmto plynomerom je nezákonný a napĺňa skutkovú podstatu neoprávneného odberu podľa § 82 ods.
1 písm. d) zákona o energetike. Na základe uvedeného nie je možné vyčíslenie skutočne vzniknutej
škody, preto musí byť výška škody vypočítaná v zmysle vyhlášky č. 449/2012 Z. z..
2.3.2. V tejto súvislosti poukázal na uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/106/2020, sp. zn.
3Obdo/49/2019, rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 3Obdo/49/2018.
2.4. Zdôraznil, že mu nevyplýva povinnosť preukazovať, či meradlo bolo funkčné alebo nie, prípadne či
zaznamenávalo odber plynu, resp. kedy došlo k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii,
nakoľko to ani nie je možné žiadnym spôsobom zistiť. Na základe toho zákonodarca umožňuje uplatniť
si náhradu škody za neoprávnený odber od posledného fyzického odpočtu na odbernom mieste,
maximálne rok spätne od zistenia neoprávneného odberu. Úvahy súdu prvej inštancie sú nad rámec
zákona a logicky by negovali zákonom určený postup. Zákonodarca definoval v § 82 ods. 1 písmeno d)
zákona o energetike objektívnu zodpovednosť pri neoprávnenom odbere zemného plynu (viď uznesenie
ústavného súdu z 30. novembra 2021 sp. zn. I. ÚS 457/2021, uznesenie najvyššieho súdu sp. zn.
3Obdo/49/2019, uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/106/2020, sp. zn. 3Obdo/51/2017).
2.5. Súd prvej inštancie vykonal liberáciu žalovaného z objektívnej zodpovednosti, pričom nevysvetli,
ako táto liberácia mala byť preukázaná. Ďalej mal súd prvej inštancie preukázané, že k poškodeniu
meradla došlo dňa 1. augusta 2022 pri rekonštrukcii fasády rodinného domu, kedy došlo k odlúpeniu
omietky priamo na plynomer. Jemu nie je zrejmé, akým spôsobom súd prvej inštancie ustálil, že k
poškodeniu došlo mimo sféry zodpovednosti odberateľa. Meradlo sa nachádzalo na odbernom mieste
žalovaného, kde bolo nájdené v poškodenom stave s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej
manipulácii. Na základe uvedeného bolo meradlo neustále v sfére zodpovednosti odberateľa a práve
odberateľ je zodpovedný za jeho poškodenie a porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii
a objektívne zodpovedný za neoprávnený odber takýmto meradlom. Ďalej poukázal na § 76 ods. 11
zákona o energetike.
2.6. V posudzovanej veci je jednoznačné, že nedošlo len k samotnému poškodeniu overovacej plomby,
ale aj k poškodeniu krytu číselníka plynomera, kedy tento bol úplne odtrhnutý (viď napr. zápis z
15. augusta 2022). Na základe jasne viditeľných stôp po páčení je zrejmé, že kryt číselníka bol
vypáčený. Okrem iného bola poškodená - otvorená aj prevádzková plomba, ktorá chráni plynomer
pred neoprávnenou demontážou. Pri jej porušení mohol byť plynomer kedykoľvek demontovaný, aby
nezaznamenával odber plynu a následne kedykoľvek namontovaný naspäť.
2.7. On v konaní poukázal na to, že nie je dodávateľom zemného plynu ani so žalovaným neuzatváral
žiadnu zmluvu. On je prevádzkovateľom distribučnej siete a škoda mu vznikla odberom plynu meradlom
s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii na základe osobitného zákonného predpisu.
2.8. Podotkol, že poškodením zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii dochádza nepochybne k
zásahu do plynomeru a jeho súčastí. Ak je plomba (resp. zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii)
na meradle poškodená, automaticky meradlo stratilo platnosť overenia a údaj z takéhoto meradla nie je
možné použiť pre obchodné účely. Z dôvodu, že ide o objektívnu zodpovednosť žalovaného, jemu právny
predpis neukladá povinnosť, aby v konaní preukazoval, či aj s číselníkom bolo reálne manipulované,
pričom ani nemá reálnu možnosť takúto manipuláciu s číselníkom preukázať (pokiaľ by sa sám žalovaný
nepriznal).
2.9. On v konaní preukázal príčinnú súvislosť medzi porušením zabezpečenia a vznikom škody na strane
žalobcu. Žalovaný odoberal zemný plyn prostredníctvom meradla, ktoré malo porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii. V takomto prípade mal žalovaný možnosť si kedykoľvek a v akomkoľvek
rozsahu upravovať spotrebu na meradle podľa svojich vlastných predstáv, bez ohľadu na to, v akom
množstve plyn reálne spotreboval. Navyše takýto odber nemožno považovať za legálny a v súlade so
zákonom a z tohto dôvodu dodávateľ zemného plynu za rozhodné obdobie vyúčtoval nulovú spotrebu
a vrátil zálohové platby.
2.9.1. Meradlo s poškodeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii automaticky stráca platné
overenie. Odberom plynu takýmto meradlom mu vzniká škoda (viď uznesenie najvyššieho súdu sp. zn.
3Obdo/49/2019).
2.10. Podotkol, že i z rozhodnutia najvyššieho súdu z 21. apríla 2022 sp. zn. 7Cdo/283/2020 vyplýva,
že v prípade náhrady škody za neoprávnený odber meraný meradlom s porušeným zabezpečením proti
neoprávnenej manipulácii sa nejedná o spor s ochranou slabšej strany (viď i uznesenie najvyššieho
súdu sp. zn. 4Obdo/39/2022).

2.10.1. Rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn 5Cdo/61/2021, na ktorom súd prvej inštancie založil svoje
rozhodnutie, ohľadom povinnosti preukazovať skutočnú výšku škody a funkčnosť meradla, vychádza
predovšetkým z prekonaných záverov ústavného súdu v náleze sp. zn. III. ÚS 114/2020 (viď rozsudok
Krajského súdu v Trnave sp. zn. 28Co/3/2024,
uznesenie najvyššieho súdu z 23. augusta 2023 sp. zn. 4Obdo/39/2022).
2.11. Keďže v posudzovanej veci malo meradlo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii
(otvorená prevádzková plomba, odtrhnutý číselník - stopy po páčení, poškodená overovacia značka),
zásah do meradla a porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii spôsobili, že meradlo
v rozhodnom období nespĺňalo zákonné podmienky a automaticky stratilo platné overenie, preto údaje
zaznamenané na číselníku nie sú spoľahlivým údajom, odber takýmto plynomerom je nezákonný a
napĺňa skutkovú podstatu neoprávneného odberu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike, a
tak nie je možné vyčíslenie skutočne vzniknutej škody a výška škody musí byť vypočítaná na základe
vyhlášky č. 449/2012 Z. z. (viď uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/106/2020).
2.12. Podotkol, že nie je mu zrejmé, prečo by mal tvrdiť, že žalovaný v rozhodnom období neuhrádzal
zálohové platby za plyn dodávateľovi, keďže predmetom sporu nie sú dodávky plynu na odberné miesto
žalovaného, ale porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii a objektívna zodpovednosť z
toho vyplývajúca.
2.13. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal s tým, že na meradle žalovaného boli zistené stopy po páčení
z ľavej strany krytu číselníka meradla. Poškodená - otvorená prevádzková plomba na vstupe. Meradlo
bolo nájdené v stave bez krytu číselníka. Kryt číselníka bol odtrhnutý. Kryt číselníka sa nachádzal
položeny na plynomeri. Overovacia plomba bola osadená, ale v poškodenom stave. Na základe
uvedených porušení zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii mohol ktokoľvek a kedykoľvek
upravovať spotrebu na číselníku podľa svojich predstáv. Uviedol, že prevádzkové plomby zabezpečujú
plynomer proti jeho demontáži. Pri porušení prevádzkových plomb môže byť plynomer demontovaný za
účelom, aby ním plyn nepretekal. Následne je možné namontovať nelegálny obtok a tak neoprávnene
odoberať plyn bez meradla. Uvedené poškodenia a porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej
manipulácii (napr. stopy po páčení číselníka) nie je možné spôsobiť pádom žalovaného ani omietky na
meradlo, ale je ich možné spôsobiť len páčidlom. Z uvedeného je zrejmé, že kryt číselníka meradla
bol vypáčený účelovo. Všetky tieto skutočnosti sú zaznamenané v zápise, montážnom liste a vo
fotodokumentácii z 15. augusta 2022. Súd prvej inštancie predmetné uvedené skutočnosti úplne
ignoroval a len nekriticky prevzal ničím nepodložený záver o páde žalovaného a omietky, ktoré podľa
súdu prvej inštancie spôsobili dané poškodenia. Aj svedok v konaní, ktorý mal údajne pád vidieť uviedol,
že žiadnu omietku padať nevidel. Žalovaný tak zjavne účelovo nahlásil údajný pád na meradlo za účelom
zbavenia sa objektívnej zodpovednosti.
2.14. Súd prvej inštancie sa v plnej miere stotožnil s výpoveďou svedka C. ,,D.“ a stotožnil sa aj s
tvrdením, že k poškodeniu meradla došlo pádom omietky a žalovaného na meradlo, čo všetko daný
svedok videl a výpoveď svedka považoval za plne vierohodnú. Žalovaný v konaní predložil čestné
prehlásenie svedka C. ,,D.“ z 21. októbra 2024, v ktorom uviedol, že: „dňa 01.08.2022 bol svedkom
nasledovnej udalosti: Pádu omietky a p. B. na plynomer rodinného domu na Brezničke a jeho následné
poškodenie.“ Svedok C. ,,D.“ vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 1. apríla 2025 nevedel uviesť
presný dátum udalosti, napriek tomu, že v čestnom prehlásení uviedol konkrétny dátum. Svedok ďalej
uviedol, že „neviem presný dátum, či to bol koniec augusta alebo začiatok septembra. Neviem presne
či to bolo 30teho alebo prvého, odhadol som to. že to bolo asi 01.08., lebo mali ísť deti do školy“. Už z
uvedeného je zrejmé, že svedok nevedel, kedy k udalosti došlo a celú udalosť pravdepodobne vôbec
nevidel. V čestnom prehlásení svedok uviedol dátum 1. augusta 2022, následne na pojednávaní koniec
augusta a začiatok septembra, čo odôvodnil tým, že mali ísť deti do školy. Každý človek s priemernými
vedomosťami vie, že deti idú do školy na začiatku septembra. Sám súd prvej inštancie svedkovi položil
otázku, či svedok videl spadnúť aj omietku, keďže to potvrdil v čestnom prehlásení. Na danú otázku
svedok odpovedal, že: „Videl som pána B. spadnúť na plynomer, a či aj omietka spadla, to neviem“.
Svedok si preto v čestnom prehlásení a aj na pojednávaní zjavne vymýšľal a uvádzal nepravdivé
skutočnosti. Nakoniec vyplynulo, že svedok vôbec nevidel pád omietky. Žalobcovi preto nie je zrejmé,
na základe akých dôkazov sa súd prvej inštancie stotožnil s ničím nepodloženým tvrdením o poškodení
meradla pádom omietky. Z uvedených skutočnosti jednoznačne vyplýva nevierohodnosť svedka, jeho
čestného prehlásenia a jeho výpovede na pojednávaní.
2.14.1. Svedok E. C., ktorý vykonal kontrolu odberného miesta a výmenu meradla na odbernom mieste
žalovaného dňa 15. augusta 2022 vo svojej listinnej odpovedi na otázky súdu prvej inštancie potvrdil,
že žalovaný sa mu snažil vnútiť nejakú úplatu v podobe alkoholického nápoja. Uvedené len svedčí o

tom, že žalovaný sa usiloval kontrolóra istým spôsobom podplatiť so snahou zbaviť sa svojej objektívnej
zodpovednosti.
2.15. Podľa jeho názoru, ak žalovaný vedel, že sa blíži deň fyzického odpočtu (2. augusta), kedy je
možné odhaliť poškodenie plynomera alebo jeho zabezpečenia, mohol účelovo deň predtým nahlásiť
poškodenie plynomera „spadnutím omietky a jeho“ na plynomer, aby vysvetlil poškodenie plynomera
a jeho zabezpečení.
2.16. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len ,,krajský súd“
alebo ,,odvolací súd“) rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe v plnom rozsahu vyhovel a priznal
žalobcovi náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania vo výške 100%, resp. aby rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že považuje rozsudok súdu prvej inštancie v celom
rozsahu za správny. Súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, správne vyhodnotil vykonané
dôkazy, dospel k správnym skutkovým zisteniam, správne posúdil vec po právnej stránke a rozhodol vo
veci samej v súlade so zákonom.
3.1. Uviedol, že odvolanie žalobcu neobsahuje žiadnu argumentáciu, s ktorou by sa už súd prvej
inštancie nevysporiadal, žalobca sa opakovane odvoláva niekoľkokrát na tú istú judikatúru najvyšších
súdnych autorít, ktorou sa súd prvej inštancie už zaoberal a neaplikoval na predmetnú právnu vec,
nakoľko sa jedná o spotrebiteľský spor.
3.2. Podľa jeho názoru k naplneniu objektívnej zodpovednosti za škodu by z jeho strany muselo dôjsť ku
konkrétnemu protiprávnemu úkonu spočívajúcemu v odoberaní zemného plynu meradlom s porušeným
zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Meradlo síce malo porušené zabezpečenie, ale nie
z dôvodu protiprávneho úkonu, resp. neoprávnene; manipulácie za účelom odoberania neoprávneného
zemného plynu, ale práve naopak z dôvodu incidentu, ktorý sa uskutočnil dňa 1. augusta 2022, a to
pádom omietky, resp. aj jeho na plynomer, čo bezodkladne nahlásil na monitorovacie centrum žalobcu.
3.3. Zdôraznil, že sa jedná o prípad hodný osobitného zreteľa s dôrazom na fakt, že sa nachádza
v postavení spotrebiteľa, čo spôsobuje značnú nerovnováhu v jeho právach v porovnaní s právami
žalobcu, a preto bolo a je nutné vyhodnocovať prípad optikou spotrebiteľského práva. Rovnako bolo
potrebné zabezpečiť znalecké dokazovanie, nakoľko v zápise zo dňa 15. augusta 2024 je uvedené aj
to, že číselník je ,,odklopený – odtrhnutý“ a slovo „fasáda“, čo v montážnom liste z 15. augusta 2024 už
účelovo zamestnanec žalobcu vynechal slová.
3.3.1. Na žalobcovi bolo dôkazné bremeno o preukázaní nesprávneho zaznamenávania odberu plynu a
porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii pred 1. augusta 2022. V ustanoveniach zákona
o energetike aj napriek zakotvenej objektívnej zodpovednosti za škodu žalobca nie je zbavený svojej
povinnosti preukázať, že mu škoda vznikla v dôsledku poškodenia plomby meradla.
3.4. Súd prvej inštancie sa zaoberal ustálenou rozhodovacou praxou, na ktorú žalobca poukazoval
počas konania, čo nie je pravdou, nakoľko súd prvej inštancie na tieto reagoval (viď odseky 76.
a 77. rozsudku súdu prvej inštancie), pričom odôvodnil, z akého dôvodu sa uvedený právny vzťah a
predmetná právna vec posudzovala podľa spotrebiteľského práva. Súd prvej inštancie sa teda opieral o
zákonné ustanovenia a vychádzal aj z judikatúry najvyšších súdnych autorít.
3.5. Žalobca tvrdil, že on zjavne účelovo nahlásil údajný pád na meradlo za účelom zbavenia sa
objektívnej zodpovednosti a zároveň spochybňoval dôveryhodnosť svedka navrhnutého z jeho strany.
Uviedol, že on nerozumie, akým spôsobom vyvodil účelovosť nahlásenia jeho pádu na meradlo, nakoľko
daný pád videl aj svedok, ktorý vypovedal pred súdom a o jeho dôveryhodnosti a výpovedi sa súd prvej
inštancie vyjadril v odsekoch 78. a 79. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie.
3.6. Podotkol, že žalobca najprv uvádzal, že svedok žalobcu (zamestnanec SPP, a.s.) tvrdil, že sa
ho on snažil podplatiť a na pojednávaní svedok uviedol, že si ,,letmo“ spomína na úplatu v podobe
alkoholického nápoja. On akékoľvek úplatky poprel a popiera.
3.6.1. Je však rozdiel medzi podplatením a letmým spomenutím si na úplatok v podobe alkoholického
nápoja. Konštatoval, že žalobcom navrhnutý svedok bol osobou v pracovnoprávnom vzťahu k žalobcovi,
čo môže spochybňovať jeho objektivitu a vierohodnosť výpovede.
3.7. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa §
387 ods. 1 CSP a uložil žalobcovi nahradiť mu trovy prvoinštančného a odvolacieho konania v celom
rozsahu.
4. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobcu uviedol, že žalovaný podal
vyjadrenie k jeho odvolaniu po uplynutí lehoty.
4.1. Zopakoval, že s prihliadnutím na ním uvedenú judikatúru sa nejedná o spotrebiteľský spor.

4.2. V konaní bolo preukázané a ani medzi stranami nebolo sporné, že meradlo malo porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a na odbernom mieste žalovaného dochádzalo k
odberu plynu takýmto meradlom. Samotný odber plynu meradlom s porušeným zabezpečením proti
neoprávnenej manipulácii je protiprávnym úkonom a napĺňa skutkovú podstatu neoprávneného odberu
plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z. z., pričom sa aplikuje inštitút objektívnej
zodpovednosti odberateľa, preto preukázanie zavinenia ani preukazovanie funkčnosti meradla sa
nevyžaduje, čo potvrdila aj ustálená rozhodovacia prax najvyššieho súdu.
4.2.1. V konaní bolo preukázané, že poškodenia meradla žalovaného nemohlo vzniknúť spôsobom
uvedeným žalovaným. Na meradle boli zistené stopy po páčení predmetom z ľavej strany, čo jasne
zachytávajú ním predložené fotografie, a teda poškodenie meradla a porušenie zabezpečenia proti
neoprávnenej manipulácii mohlo byť spôsobené jedine úmyselne.
4.3. Zopakoval, že vzťah medzi ním a žalovaným nie je vzťahom spotrebiteľským, keďže nie
je dodávateľ zemného plynu, ale prevádzkovateľ distribučnej siete a so žalovaným žiadnu zmluvu
neuzatváral. Spotrebiteľský vzťah nemôže byť ani nepriamo odvodený od zmluvného vzťahu s
dodávateľom plynu, nakoľko v posudzovanej veci ide o neoprávnený odber, ktorý je nelegálny a nie
je žiadnym spôsobom regulovaný ani viazaný na platnú zmluvu s dodávateľom. Právnym titulom jeho
pohľadávky voči žalovanému je neoprávnený odber zemného plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona
č. 251/2012 Z. z., a preto ide o tzv. ,,bežný“ občianskoprávny spor, nie spotrebiteľský.
4.4. Žalovaný sa podľa jeho názoru usiluje navodiť dojem, že jeho zamestnanec účelovo vynechal
slovo ,,fasáda“ v montážnom liste z 15. augusta 2022, avšak nepostačí niečo len účelovo tvrdiť, ale
žalovaný musí svoje tvrdenia preukázať, nakoľko dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje žalovaného.
Žalovaný vlastnoručne podpísal montážny list a taktiež aj zápis z 15. augusta 2022, čím potvrdil
pravdivosť údajov ňom uvedených.
4.5. Žalovaný ignoruje ustálenú rozhodovaciu prax najvyššieho súdu SR, ktorá explicitne hovorí o
tom, že v prípade porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii je irelevantné, či meradlo
zaznamenávalo, resp. nezaznamenávalo odber plynu, teda či bolo funkčné alebo nefunkčné. Jemu zo
žiadneho zákona nevyplýva povinnosť preukazovať funkčnosť takéhoto meradla.
4.6. Podľa jeho názoru žalovaný účelovo nahlásil údajný pád na meradlo za účelom zbavenia sa
objektívnej zodpovednosti práve z dôvodu, že poškodenia meradla (porušenia zabezpečenia proti
neoprávnenej manipulácii) nemohol žiadnym spôsobom spôsobiť pád žalovaného na meradlo. Žalovaný
mal zabezpečiť meradlo tak, aby nedošlo k poškodeniu meradla, a teda so nesplnil všeobecnú
prevenčnú povinnosť podľa Občianskeho zákonníka, ani konkrétnu zákonnú povinnosť podľa zákona
o energetike.
4.7. Uviedol, že k vierohodnosti žalovaným navrhnutého svedka a jeho čestného prehlásenia sa
podrobne vyjadril v podanom odvolaní, ktorý uviedol, že žiadnu omietku padať nevidel, napriek tomu,
že v čestnom prehlásení uviedol opačne.
4.8. Jeho svedok vo svojej listinnej výpovedi potvrdil, že žalovaný sa mu snažil vnútiť nejakú
úplatu v podobe alkoholického nápoja. Je irelevantné, v akej konkrétnej podobe sa žalovaný pokúšal
kontrolóra podplatiť. Pokiaľ žalovaný namieta vierohodnosť predmetného svedka z dôvodu jeho
zamestnaneckého pomeru s ním, podotkol, že svedok počas podania svojej výpovede už nebol v
žiadnom zamestnaneckom pomere ani v inom vzťahu s ním, preto nie je možné spochybňovať výpoveď
svedka na základe zamestnaneckého pomeru k žalobcovi
5. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že požiadal súd prvej inštancie o predĺženie lehoty
na podanie vyjadrenia k odvolaniu o tri dni pred uplynutím súdom prvej určenej lehoty (dňa 16. júna
2025), pričom vyjadrenie k odvolaniu doručil súdu prvej dňa 18. júna 2025.
5.1. Kategoricky sa ohradil voči akýmkoľvek tvrdeniam žalobcu týkajúcim sa vnucovania akejkoľvek
formy úplatku svedkovi žalobcu. Všetky jeho konania v predmetnej veci boli a sú plne v súlade s platnými
právnymi predpismi a etickými normami. Akékoľvek náznaky alebo priame obvinenia z korupčného
správania sú zo strany svedka žalobcu vnímané ako vážne poškodzovanie dobrého mena.
5.2. K ďalším skutočnostiam a argumentom žalobcu poukázal na jeho vyjadrenie k odvolaniu.
6. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací podľa § 34 CSP, vec preskúmal v medziach
daných § 379 CSP a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 CSP a contrario a
rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku (I. výrok) a v závislom výroku o trovách
konania (II. výrok) podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

7. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na
základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia
rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane
jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý
proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo
okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich
náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).
9. Súd prvej inštancie je vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku
koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok súdu prvej inštancie je presvedčivý, premisy
zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací
súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku súdu prvej inštancie je dostatočne
vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty,
ktorými reaguje na argumenty žalobcu v odvolaní.
10. Predmetom sporu je náhrada škody vo výške 8 807,51 Eur s príslušenstvom za neoprávnený
odber plynu žalovaným za obdobie 12. januára 2022 do 1. augusta 2022 podľa § 82 ods. 1 písm. d)
zákona o energetike.
11. Z odvolacích námietok žalobcu vyplýva, že žalobca mal za to, že súd prvej inštancie sa odklonil od
ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, v ktorej je otázka predpokladov vzniku zodpovednosti
za škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu ustálene vyriešená tak, že pre vznik zodpovednosti
za škodu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike postačuje, ak je preukázané, že došlo
k neoprávnenému zásahu do určeného meradla a že odberateľ v rozhodnom období odoberal
prostredníctvom takéhoto meradla plyn. Žalobca mal za to, že v konaní nebolo potrebné preukazovať
vznik škody, lebo táto vzniká prevádzkovateľovi distribučnej sústavy už samotným odberom plynu
meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, pričom výšku takejto
škody je potrebné určiť spôsobom ustanoveným zákonom, a to za použitia vyhlášky č. 449/2012
Z. z.. V danom prípade neprichádzala do úvahy aplikácia záverov nálezu ústavného súdu sp. zn.
III. ÚS 114/2020, ktorý považoval za exces v rozhodovacej praxi ústavného súdu (viď uznesenie
ústavného súdu sp. zn. I.ÚS 457/2021) s tým, že žalobca poukázal na rozhodovaciu prax najvyššieho
súdu v obchodnoprávnych veciach (napr. rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/106/2020,
3Obdo/49/2019, 3Obdo/49/2018, 4Cdo/106/2020, 7Cdo/283/2020, 1Obdo/32/2022 atď.), ktorá sa
ustálila v názore, že pri neoprávnenom odbere plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii, je daná objektívna zodpovednosť odberateľa plynu. Odberateľ plynu
zodpovedá už len za to, že odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii, pričom je irelevantné, kto porušenie zabezpečenia spôsobil (sám odberateľ
alebo niekto iný). Preto ak je v konaní preukázané, že odberateľ v rozhodnom období odoberal plyn
meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii (dopustil sa neoprávneného
odberu plynu), vznikla mu v súlade s § 82 ods. 2 zákona o energetike povinnosť nahradiť vzniknutú
škodu vrátane ušlého zisku. Žalobca mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil postavenie
žalovaného (fyzickej osoby) ako spotrebiteľa
12. Podľa názoru odvolacieho súdu v posudzovanej veci súd prvej inštancie správne posúdil postavenie
žalovaného (fyzickej osoby) ako spotrebiteľa vychádzajúc z rozsudku najvyššieho súdu z 23. júna 2022
sp. zn. 5Cdo/61/2021, publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod
R 26/2024, podľa ktorého: ,,Ak je odberateľom plynu na základe zmluvy uzatvorenej s dodávateľom
plynu fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení tejto spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, potom má táto fyzická osoba postavenie
spotrebiteľa aj vo vzťahu k prevádzkovateľovi distribučnej siete.“

12.1. Z odôvodnenia rozsudku najvyššieho súdu z 23. júna 2022 sp. zn. 5Cdo/61/2021 ďalej
vyplýva: ,,10. Dovolací súd aplikujúc ustanovenie § 124 CSP posudzoval dovolanie podľa jeho obsahu
a v snahe autenticky porozumieť textu dovolania ako celku (viď nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. IV. ÚS 15/2021 z 25. mája 2021 alebo jeho nález sp. zn. I. ÚS 336/2019 z 09. júna 2020)
dospel k záveru, že žalobca za právnu otázku, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho
súdu a pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
považoval v prvom rade otázku, či má žalovaná ako odberateľ plynu na základe zmluvy uzatvorenej
s dodávateľom plynu postavenie spotrebiteľa aj vo vzťahu k prevádzkovateľovi distribučnej siete.
Ustanovenie § 421 ods. 1 písm. a) CSP dopadá len na takú právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil, t. j.
vysvetlil jej podstatu a uviedol súvisiace právne úvahy spolu s dôvodmi, pre ktoré zvolil práve riešenie,
na ktorom založil svoje rozhodnutie a jej riešenie predstavuje odklon od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu. Dovolací súd konštatuje, že takto nastolená právna otázka v rozhodovacej praxi
dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, čo zakladá dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP.
11. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka
dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ
je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 12. Dovolateľ pri argumentácii, že nie je ako
distribútor plynu v nijakom zmluvnom vzťahu so žalovanou, v dôsledku čoho táto nemôže mať postavenie
spotrebiteľa, vychádzal z definície týchto pojmov zakotvených v § 52 ods. 3 a ods. 4 Občianskeho
zákonníka. Pojem distribúcia plynu definuje zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike účinný od 01. 09.
2012 v § 2, časti c) bode 4 ako dopravu plynu distribučnou sieťou na účel jeho dopravy odberateľom
plynu, pojem odberné miesto v bode 11 ako miesto odberu plynu vybavené určeným meradlom, pojem
dodávka plynu v bode 12 ako predaj plynu vrátane ďalšieho predaja, ako aj predaj skvapalneného
zemného plynu odberateľom. V § 15 ods. 3 táto právna úprava stanovuje, že účastníkom trhu s
plynom je a) výrobca plynu, b) prevádzkovateľ prepravnej siete, c) prevádzkovateľ distribučnej siete,
d) prevádzkovateľ zásobníka, e) dodávateľ plynu, f) odberateľ plynu. Podľa § 17 zákona o energetike
nazvaného ako Ochrana odberateľa elektriny, odberateľa plynu a univerzálna služba odberateľ plynu
v domácnosti okrem práv na ochranu spotrebiteľa podľa osobitných predpisov má právo pri dodávke
plynu uzatvoriť s dodávateľom plynu zmluvu o združenej dodávke plynu, keď pojem univerzálna služba
definuje § 2 písm. a) bod 14 aj ako službu pre odberateľov plynu v domácnosti, ktorú poskytuje
dodávateľ plynu na základe zmluvy o združenej dodávke plynu, a ktorá zahŕňa súčasne distribúciu plynu
a dodávku plynu a prevzatie zodpovednosti za odchýlku, v ustanovenej kvalite za primerané, jednoducho
a jasne porovnateľné, transparentné a nediskriminačné ceny. 13. Ústavný súd Slovenskej republiky
v náleze sp. zn. III. ÚS 114/2020 zo dňa 09.03.2021 (v bode 49) poukázal na potrebu zohľadnenia
skutočnosti, že odberatelia plynu v domácnostiach majú zároveň postavenie spotrebiteľov, ktorému by
mal zodpovedať aj ich vzťah k PDS (prevádzkovateľom distribučnej siete, pozn. dovolacieho súdu), ktorý
je od základného vzťahu k dodávateľovi plynu odvodzovaný. Ústavný súd vysvetlil, že „Rozštiepenie
dodávky plynu a distribúcie plynu bolo v zmysle prvého odôvodnenia smernice Európskeho parlamentu
a Rady 2009/73/ES (ďalej len „smernica“) vedené zámerom ponúknuť všetkým „odberateľom“ (pojem
spotrebiteľ v smernici v tomto kontexte nezodpovedá slovenskej právnej úprave; kde to kontext vyžaduje,
pri citácii smernice bude ústavný súd používať adekvátny pojem v úvodzovkách) v Európskej únii, či
ide o občanov alebo podniky, skutočný výber, konkurenčné ceny a vyššie štandardy služieb. Snahou
bolo otvorenie trhu, ktorý umožňuje všetkým odberateľom slobodný výber svojich dodávateľov a
všetkým dodávateľom slobodu zásobovať svojich odberateľov (tretie odôvodnenie smernice). Účinné
oddelenie sietí od dodávateľských činností (tzv. unbundling) preto bolo vyvolané potrebou zabezpečiť
splnenie týchto cieľov; nie zhoršiť postavenie spotrebiteľov (tentoraz vo význame spotrebiteľov ako
slabšej strany). Vyplýva to aj z výslovne formulovaného odôvodnenia č. 48 smernice, v zmysle ktorého
záujmy „odberateľov“ by mali byť stredobodom tejto smernice a kvalita služieb by mala byť ústrednou
zodpovednosťou plynárenských podnikov. Musia sa posilniť a zaručiť existujúce práva „odberateľov“,
pričom by mali byť transparentnejšie. Ochrana „odberateľa“ by mala zabezpečiť, aby všetci „odberatelia“
v širšom meradle Spoločenstva mali úžitok z konkurenčného trhu. Členské štáty alebo, ak tak ustanoví
členský štát, regulačné orgány by mali presadzovať práva „odberateľov“. V bode 50 tohto nálezu ústavný
súd uviedol, že pred unbundlingom dodávku a distribúciu plynu odberateľom zabezpečoval jeden a ten
istý subjekt a vo vzťahu k spotrebiteľom išlo o spotrebiteľskú zmluvu, po unbundlingu sa distribúcia plynu
odčlenila. Spotrebitelia uzatvárajú s dodávateľmi plynu najčastejšie zmluvu o združenej dodávke plynu,
z čoho je podstatné vyabstrahovať, že plnením cieľov smernice nemajú byť oslabené existujúce práva

odberateľov. Ústavný súd akcentuje: „Pokiaľ je odberateľom spotrebiteľ podľa Občianskeho zákonníka,
pričom jeho existujúce práva majú byť posilnené a zaručené, znamená to, že je nevyhnutné aj derivovaný
vzťah medzi spotrebiteľom a PDS posudzovať optikou spotrebiteľského práva; do právneho vzťahu sa
spotrebiteľ a PDS dostávajú len pre účely plnenia spotrebiteľskej zmluvy. Postavenie spotrebiteľa potom
nemôže byť vo vzťahu k PDS vykladané v rozpore so spotrebiteľským právom. Inak by tento základný
cieľ smernice vo vzťahu k spotrebiteľovi voči PDS nebol naplnený.“ 14. Na základe zhora uvedeného,
vychádzajúc zo skutkového stavu ustáleného súdmi nižších inštancií, z formulácie a odôvodnenia
dovolateľom nastolenej právnej otázky, dovolací súd uzatvára, že okresný aj krajský súd otázku, či
má žalovaná ako odberateľ plynu na základe zmluvy uzatvorenej s dodávateľom plynu postavenie
spotrebiteľa aj vo vzťahu k prevádzkovateľovi distribučnej siete, odpovedali správne. Dovolanie je preto
v tejto časti nedôvodné a dovolací súd ho podľa § 448 CSP zamietol.“
12.2. Za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu treba považovať predovšetkým rozhodnutia
a stanoviská publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky, vydávanej Najvyšším súdom Slovenskej republiky od 1. januára 1993 s pôvodným
názvom Zbierka rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky (pokiaľ neboli v neskoršom období
judikatórne prekonané), ako i rozhodnutia najvyššieho súdu, v ktorých bol opakovane potvrdený určitý
právny názor, alebo výnimočne aj jednotlivé rozhodnutie, pokiaľ neskôr vydané rozhodnutia najvyššieho
súdu názory obsiahnuté v tomto rozhodnutí nespochybnili, prípadne ich akceptovali a vecne na ne
nadviazali. Vzhľadom na účel právnej úpravy dovolania, ktorým je v prípade dovolacieho dôvodu
spočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení veci predovšetkým riešenie doteraz neriešených
otázok zásadného právneho významu, treba do ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu zahrnúť
aj rozhodnutia publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk vydávanej Najvyšším súdom
ČSFR, Najvyšším súdom ČR a Najvyšším súdom SR v dobe do 31. decembra 1992, ako aj rozhodnutia
uverejnené v Zborníkoch stanovísk, správ o rozhodovaní súdov a súdnych rozhodnutí Najvyšších súdov
ČSSR, ČSR a SSR vydaných SEVT Praha v rokoch 1974 (č. I, 1965 - 1967), 1980 (č. II, 1964 1969) a 1986 (č. IV, 1970 - 1983), pokiaľ sú stále použiteľné (najmä z hľadiska ich súladu s hodnotami
demokratického právneho štátu) a neboli prekonané neskoršou judikatúrou. Napokon vzhľadom na čl.
2 ods. 2 CSP je potrebné za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu považovať aj rozhodovaciu
prax ďalších najvyšších súdnych autorít, a to Ústavného súdu Slovenskej republiky, Európskeho súdu
pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie. (viď uznesenie najvyššieho súdu z 24. januára 2018
sp. zn. 6Cdo 29/2017, R 71/2018).
12.3. V posudzovanej veci bolo nesporné, že žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej siete si uplatnil
žalobný nárok titulom neoprávneného odberu plynu voči žalovanému, t. j. fyzickej osobe, ktorá
bola odberateľom plynu na základe zmluvy uzatvorenej s dodávateľom plynu, ktorá pri uzatváraní a
plnení tejto spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti, preto žalovaný (fyzická osoba) má postavenie spotrebiteľa aj vo vzťahu k
prevádzkovateľovi distribučnej siete.
13. Z uznesenia najvyššieho súdu z 15. apríla 2025 sp. zn. 9Cdo/17/2024 vyplýva: ...(,,) 47. Najvyšší súd
v sporoch z neoprávneného odberu plynu medzi dvoma právnickými osobami stabilne zastáva názor, že
pri neoprávnenom odbere plynu s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii, škoda vzniká samotným odberom plynu, a že údaje z takéhoto meradla nie sú objektívnym
a spoľahlivým podkladom pre vyčíslenie skutočne vzniknutej škody, preto treba pri jej vyčíslení použiť
spôsob ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom (závery publikované aj ako právna veta k
rozhodnutiu 5Obdo/32/2018 - R 45/2019). Takýto spôsob výpočtu výšky škody sa však použije až vtedy,
keď skutočnú škodu nie je možné určiť inými relevantnými prostriedkami. Rozhodovacia prax zdôrazňuje
povinnosť nahradiť skutočnú škodu (pozostávajúcu z hodnoty neoprávnene odobratého množstva
zemného plynu, z nákladov na opravu poškodenej plomby a súvisiacich nákladov aj z nákladov, ktoré
žalobca musí v súvislostí s neoprávneným odberom plynu vynaložiť a ktoré by mu nevznikli, ak by k
neoprávnenému odberu plynu nedošlo) a len ak to nie je možné, škodu určenú výpočtom podľa vyhlášky
na tento účel vydanej. Na publikované rozhodnutie v tomto smere nadviazali aj ďalšie rozhodnutia
najvyššieho súdu, napr. uznesenie z 26. septembra 2019 sp. zn. 3Obdo/49/2019, uznesenie z 20.
augusta 2020 sp. zn. 3Obdo/43/2020, uznesenie z 21. januára 2021 sp. zn. 4Cdo/181/2020, uznesenie z
29. januára 2021 sp. zn. 4Obdo/59/2020, uznesenie z 29. júna 2021 sp. zn. 4Cdo/106/2020, či uznesenie
z 26. júla 2023 sp. zn. 1Obdo/32/2022.(“)....
14. Odvolací súd zdôrazňuje, že v posudzovanej veci sa nejedná o problematiku neoprávneného odberu
plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike medzi dvoma podnikateľskými subjektami,

teda obchodnoprávny spor, ale medzi podnikateľským subjektom (žalobcom) a spotrebiteľom, teda ide
o civilnoprávny spor,
14.1. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie postupoval v súlade s rozsudkom najvyššieho súdu z
23. júna 2022 sp. zn. 5Cdo/61/2021, publikovaným v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov SR pod R 26/2024, z ktorého odôvodnenia (viď odseky 15. až 22.) vyplýva: ...(,,) 15.Vo vzťahu k
dovolaciemu dôvodu zakotvenému v § 421 ods. 1 písm. a) CSP dovolateľ v súhrne namietal, že odvolací
súd nesprávne právne posúdil otázku objektívneho charakteru zodpovednosti žalovanej za škodu,
otázku možnosti zbavenia sa objektívnej zodpovednosti za škodu a za poškodenie zabezpečovacej
značky meradla plynu a otázku, či je dôkaznou povinnosťou poškodeného preukázať, že mu vznikla
skutočná škoda, ktorú spojil s otázkou, či škodu možno nahradiť škodou určenou podľa vyhlášky (v
podrobnostiach viď body 3.2. až 3.5. tohto rozsudku). Súdom nižších inštancií tiež vytkol zámenu
skutkovej podstaty neoprávneného odberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) so skutkovou podstatou
podľa § 82 ods. 1 písm. c) zákona o energetike. Za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, od
ktorej sa odvolací súd odklonil pri riešení dovolateľom nastolených právnych otázok, označil rozhodnutia
sp. zn. 3Obdo/51/2017, 5Obdo/32/2018, 3Obdo/49/2019 najvyššieho súdu a rozhodnutia Krajského
súdu v Trnave sp. zn. 26Co/102/2019 a 31Cob/36/2018. 16. Najvyšší súd Slovenskej republiky v
uznesení sp. zn. 3Obdo/51/2017 v obchodnoprávnom spore posudzoval právnu otázku predpokladov
zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu a otázku povahy zodpovednosti
za škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu. S odkazom na uznesenia najvyššieho súdu
z 27.10.2009 sp. zn. 1Cdo/107/2008, z 28.10.2009 sp. zn. 4Cdo/30/2009 a z 12.03.2015 sp. zn.
3Cdo/99/2012 dospel k záveru, že odberateľ plynu je podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike
zodpovedný za neoprávnený odber plynu, meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, bez ohľadu na zavinenie odberateľa plynu. Zodpovednosť
odberateľa plynu za neoprávnený odber plynu je objektívna a je daná, ak v rozhodnom období odoberal
plyn, ktorý bol meraný meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Ak
je v konaní preukázané, že odberateľ v rozhodnom období odoberal plyn meradlom s porušeným
zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii (t. j. dopustil sa neoprávneného odberu plynu), vznikla
mu v súlade s § 82 ods. 2 zákona o energetike povinnosť nahradiť dodávateľovi plynu vzniknutú
škodu vrátane ušlého zisku. Za protiprávny úkon ako jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu
zákon (§ 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike) považuje neoprávnený odber plynu meraný určeným
meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. V takom prípade
je v zmysle § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike rozhodujúce samotné porušenie zabezpečenia
proti neoprávnenej manipulácii plynu na meradle. Pritom je irelevantné, či bolo meradlo funkčné alebo
nefunkčné, prípadne či zaznamenávalo skutočný alebo nižší odber plynu, čo je spolu so zavineným
konaním odberateľa plynu podstatné pre naplnenie skutkovej podstaty neoprávneného odberu plynu
podľa § 82 ods. 1 písm. c) zákona o energetike. 17. V právnej vete rozhodnutia publikovaného pod č.
R 45/2019 v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (uznesenie
sp. zn. 5Obdo/32/2018) najvyšší súd (posudzujúc spor z neoprávneného odberu plynu medzi dvomi
právnickými osobami) konštatoval, že: „Pri neoprávnenom odbere plynu s meradlom, na ktorom bolo
porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, škoda vzniká samotným odberom plynu. Údaje
z takéhoto meradla nie sú objektívnym a spoľahlivým podkladom pre vyčíslenie skutočne vzniknutej
škody, preto treba pri jej vyčíslení použiť spôsob ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom.“
Najvyšší súd v dôvodoch uviedol, že: „Škodou, ktorú je prevádzkovateľ distribučnej siete oprávnený
vymáhať, je škoda skutočná, t. j. spočívajúca v odstránení protizákonného stavu (oprava poškodenej
plomby a súvisiace náklady), hodnota neoprávnene odobratého množstva zemného plynu, ako aj v
nákladoch, ktoré žalobca musí v súvislostí s neoprávneným odberom plynu vynaložiť a ktoré by mu
nevznikli, ak by k neoprávnenému odberu plynu nedošlo. Pre prípad, kedy skutočnú škodu nie je
možné určiť inými relevantnými prostriedkami, zákon splnomocnil príslušné ministerstvo, aby všeobecne
záväzným predpisom určilo náhradný spôsob výpočtu výšky škody spôsobenej neoprávneným odberom
plynu, a to vydalo vyhlášku Ministerstva hospodárstva SR č. 155/2005 Z. z., ktorou sa ustanovuje
spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu. Pre určenie skutočne spôsobenej
škody v zmysle množstva odobratého plynu v prípade neoprávnených odberov plynu by prevádzkovateľ
distribučnej siete, z ktorej bol plyn neoprávnene odobratý, musel poznať presné množstvo takto
odobratého zemného plynu. Podľa § 19 zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov je možné určené meradlá používať na daný účel len ak majú platné overenie, ak
sa toto vyžaduje, teda záväzný (jednoznačný) údaj o spotrebe môže poskytnúť výlučne plynomer s
platným overením. Na určenie množstva odobratého plynu tak nie je možné použiť údaj z meradla,
na ktorom bola porušená plomba (overovacia/zabezpečovacia značka). Objektívnym a spoľahlivým

podkladom, ktorý zákon o energetike v § 59 ods. 3 predpokladá, t. j. podkladom na základe ktorého by
bolo možno presne zistiť odberateľom spotrebované množstvo plynu počas rozhodného obdobia (výšku
skutočnej škody), nemôže byť ani údaj o spotrebe na odbernom mieste za predchádzajúce obdobie,
keďže toto neznamená automaticky rovnaký odber za obdobie zisťované. Pokiaľ teda nie je možné
určiť skutočne odobraté množstvo plynu v rozhodnom období spôsobom, ktorý neodporuje zákonu, a
teda nemožno spoľahlivo určiť výšku skutočne spôsobenej škody v prípade odberu plynu meradlom,
na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, je potrebné túto výšku určiť
spôsobom ustanoveným zákonom, a to za použitia na to vypracovaného podzákonného predpisu,
ktorý zároveň zohľadňuje existenciu konkrétnych spotrebičov nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti, v
ktorej k odberu plynu dochádzalo, a ich skutočnú spotrebu.“ 18. V konaní sp. zn. 3Obdo/49/2019
najvyšší súd opäť posudzoval neoprávnený odber plynu fyzickou osobou-podnikateľom. V prijatom
uznesení sa stotožnil s vyššie uvedenými judikatórnymi závermi týkajúcimi sa zodpovednosti za škodu
aj určenia výšky škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu. 19. Krajský súd v Trnave v uznesení
sp. zn. 26Co/102/2019 pri určení zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu
vychádzal zo záverov rozhodnutia najvyššieho súdu uvedených v rozhodnutí sp. zn. 3Obdo/51/2017 a
pri ustálení výšky vzniknutej škody zo záverov najvyššieho súdu uvedených v rozhodnutí R 45/2019.
Z týchto rozhodnutí najvyššieho súdu vychádzal Krajský súd v Trnave aj v obchodnoprávnom spore
vedenom pod sp. zn. 31Cob/36/2018. 20. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. III.
ÚS 114/2020 uviedol, že aj pri náhrade škody vyvolanej neoprávneným odberom plynu platí, že
sa nahrádza v prvom rade skutočná škoda a škoda určená prepočtom podľa osobitného predpisu
(vyhlášky č. 449/2012 Z. z.) sa použije len v prípade, ak nemožno vyčísliť vzniknutú škodu na základe
objektívnych a spoľahlivých podkladov (§ 82 ods. 3 zákona o energetike), čo musí všeobecný súd
náležite preskúmať a odôvodniť. Ak ide o prvý neoprávnený odber plynu odberateľa plynu v domácnosti
meraný meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike, výška škody spôsobenej
neoprávneným odberom plynu sa určí ako cena neoprávnene odobratého množstva plynu určeného
pomocou typového diagramu dodávky. Ak možno skutkovo ustáliť množstvo odobratého plynu, nie je
na mieste aplikovať § 82 ods. 3 a 4 zákona o energetike o náhradnom spôsobe určenia výšky škody
(či už podľa vyhlášky alebo podľa typového diagramu dodávky), ktorých aplikácia prichádza do úvahy
iba v prípade nemožnosti vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých
podkladov. Ústavný súd zdôraznil, že: „Z logiky veci potom vyplýva, že aj náhradný spôsob určenia
výšky škody sa má čo najviac blížiť k náhrade len skutočne vzniknutej škody. Preto aj v prípadoch
určovania výšky škody podľa vyhlášky treba preukázať rozhodujúce okolnosti, z ktorých bude vyplývať
predpokladaná škoda. Podľa uznesenia ústavného súdu č. k. IV. ÚS 137/2018 zo 14. februára 2018
„uplatnenie občianskoprávneho inštitútu náhrady škody je založené na náhrade skutočnej škody, keďže
náhrada škody plní kompenzačnú, a nie sankčnú funkciu“. Ak by sa nahrádzala fiktívna škoda vypočítaná
podľa vzorca bez ohľadu na skutkové okolnosti, došlo by k vychýleniu zo spravodlivej rovnováhy medzi
legitímnym záujmom PDS na náhrade skutočnej škody a ochrane distribučnej siete a zásahom do
majetkových práv neoprávneného odberateľa, ktorý by sa tak stal už zásahom neprimeraným. Pri
posudzovaní tejto spravodlivej rovnováhy je nutné vychádzať z toho, že občianskoprávny inštitút náhrady
škody plní funkciu kompenzačnú a preventívnu a výška škody nemôže byť akousi nadkompenzáciou
poškodeného, či dokonca sankciou neoprávneného odberateľa za neoprávnený odber (podobne nález
Ústavného súdu Českej republiky č. k. I. ÚS 668/15 z 11. augusta 2015 a č. k. Pl. ÚS 29/13 z 1.
apríla 2014). V rámci občianskoprávnej zodpovednosti je nutné hradiť skutočnú škodu, teda ujmu
na majetku poškodeného, a túto preto treba zisťovať. Na základe fiktívneho výpočtu dochádza k
zisteniu teoretického maximálneho množstva odobratého plynu, teda vychádza sa z maximálnych
možných hodnôt odberu a jeho nepretržitého trvania, čo pre odberateľa nie je vôbec priaznivé. ......
vypočítaná výška škody nemá byť neúmerná skutočnosti. K jej stanoveniu by mali všeobecné súdy
pristupovať na základe spravodlivého uváženia a vždy prihliadať na okolnosti prípadu. K určeniu
čo najobjektívnejšej skutočnej škody môžu slúžiť napríklad údaje o histórii predchádzajúcej spotreby
na danom mieste, znalecké posudky, poznatky z prípadného trestného konania alebo informácie o
spotrebičoch na odbernom mieste. Zároveň od vypočítanej výšky škody je nutné odpočítať prípadné
platby (napr. vo forme záloh), ktoré uhrádzal odberateľ v období neoprávneného odberu. .....Bez
doplňujúceho zisťovania skutočne spôsobenej škody by bol odberateľ neprimerane zaťažený, čo by bolo
v rozpore s jeho právom na ochranu majetku.“ Vyčíslenie výšky škody podľa vyhlášky vyžaduje podľa
ústavného súdu „najskôr preukázanie toho, že škoda vôbec vznikla. Z § 82 ods. 2 zákona o energetike
vyplýva, že odberateľovi vznikne povinnosť uhradiť PDS skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Právna
teória a súdna prax za skutočnú škodu (damnum emergens) považuje majetkovú ujmu vyjadriteľnú v

peniazoch, ktorá spočíva v zmenšení existujúceho majetku poškodeného v dobe, keď došlo k škodnej
udalosti. ......Ani princíp objektívnej zodpovednosti neznamená, že podmienkou vzniku zodpovednosti
za škodu nie je existencia samotnej škody, ale iba to, že na rozdiel od zodpovednosti subjektívnej
podmienkou vzniku zodpovednosti nie je zavinenie škodcu či už vo forme úmyslu, alebo nedbanlivosti.
Ústavný súd zastáva názor, že citované ustanovenia zákona nezbavujú PDS povinnosti preukázať,
že mu vznikla skutočná škoda. Samotný vznik škody nie je možné zamieňať so spôsobom určenia
jej výšky, keď odsek 3 citovaného ustanovenia je možné aplikovať iba v prípade nemožnosti vyčísliť
skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov. Predtým, ako k takémuto
výpočtu dôjde, je však nevyhnutné mať vznik skutočnej škody preukázaný. .......Ústavný súd podotýka,
že len samotný neoprávnený zásah do zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii ešte nemusí
automaticky znamenať, že meradlo je nefunkčné a jeho meranie je bez ďalšieho irelevantné...... PDS
musí v konaní preukázať nielen to, že došlo k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii,
ale aj to, že v príčinnej súvislosti s tým došlo k škode. Znamená to teda, že PDS musí v konaní tvrdiť a
preukazovať, že došlo k nesprávnemu zaznamenávaniu odberu plynu a že takýmto spôsobom meraný
(alebo nemeraný) odber plynu bol vykonaný odberateľom, čím vznikla PDS škoda. Okrem zásahu
do značky montážnika by tak bolo patričné zisťovať, či meradlo skutočne vykazuje odchýlku oproti
norme, či je pozmenené, doplnené prostriedkami na ovplyvňovanie meradla alebo inak obídené. Bez
týchto doplňujúcich zisťovaní všeobecný súd nemôže dospieť automaticky k záveru, že nie je možné
ustáliť výšku škody na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, ktorými by mohlo byť aj meranie
vykázané určeným meradlom. ......len samotné porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii
ešte neznamená aj nemožnosť vyčíslenia skutočne vzniknutej škody, pričom aj určovanie výšky škody
podľa vyhlášky postupom podľa § 82 ods. 3 zákona o energetike pre zachovanie proporcionality zásahu
do práva odberateľa vyžaduje zohľadnenie skutočností, na základe ktorých sa zobjektívni fiktívne
vypočítaná výška škody (najmä historickým odberom na odbernom mieste a informáciami o spotrebičoch
na odbernom mieste), k čomu môžu všeobecné súdy zohľadniť práve svoje moderačné právo, a
ďalej sa odberateľ môže brániť aj prípadným preukazovaním spoluzavinenia zo strany PDS (najmä
zanedbaním jeho prevenčných povinností aj podľa všeobecnej úpravy § 415 a § 417 Občianskeho
zákonníka, ktoré mu účinne umožňuje plniť jeho oprávnenie vyplývajúce z § 82 ods. 5 zákona o
energetike)......“ 21. Vo vzťahu k dovolacím otázkam uvedeným v bode 15. tohto rozsudku dovolací
súd v prvom rade poukazuje na to, že súdy nižších inštancií na skutkový stav zistený z vykonaných
dôkazov aplikovali správne ustanovenie zákona o energetike, a to § 82 ods. 1 písm. d), keď posudzovali
otázku zodpovednosti za škodu, liberáciu aj výšku škody spôsobenej odberom meraným určeným
meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Inak povedané,
súdy sa nezaoberali otázkou odberu plynu bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré
v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber
plynu, čo je skutková podstata náhrady škody podľa § 82 ods. 1 písm. c) zákona o energetike. Rovnako
z obsahu rozsudkov súdov nižších inštancií nevyplýva, že nesprávne právne posúdili zodpovednosť
žalovanej za spôsobenú škodu ako zodpovednosť neobjektívnu. Okresný súd však posudzoval aj
súlad správania žalobcu s dobrými mravmi a aj to, či neoprávneným odberom plynu žalobcovi vznikla
skutočná škoda a dospel k záveru, že sú tu predpoklady pre liberáciu z objektívnej zodpovednosti.
Odvolací súd už vo svojom skoršom (zrušujúcom) rozhodnutí poukázal na to, že skutková podstata
neoprávneného odberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike je z pohľadu druhu
zodpovednosti objektívnou zodpovednosťou, čo znamená, že nie je potrebné zaoberať sa otázkou,
kto meradlo na odber plynu poškodil. Odvolací súd však poukázal na existujúcu možnosť liberácie,
ktorá môže nastať len v prípade, ak odberateľ preukáže, že poškodenie meradla spôsobila tretia
osoba alebo ak k poškodeniu došlo mimo sféry zodpovednosti odberateľa. Následne odvolací súd (v
bode 20. rozhodnutia) uviedol, že: „Objektívna zodpovednosť žalovaného vo vzťahu k neoprávnenému
odberu plynu pri poškodení meradla sa však už neprenáša do roviny nároku na náhradu skutočnej
škody, ktorej vznik musí byť žalobcom vždy preukázaný. Túto škodu nemožno bez ďalšieho nahradiť
škodou určenou v zmysle citovanej vyhlášky, ktorej ustanovenia sa použijú len v prípade, ak nemožno
skutočne vzniknutú škodu vyčísliť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, čo v danom prípade
bolo možné zistením, či meradlo bolo skutočne funkčné. Žalobca pri tom v konaní netvrdil, že by
žalovaná za odobratý zemný plyn riadne neplatila aj v období zisteného neoprávneného odberu. Všetky
tieto okolnosti potom spochybňujú skutočnosť, že žalobca preukázal, že mu neoprávneným odberom
zemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej škode vznikla
škoda, čo v konečnom dôsledku znamená, že by nebol splnený jeden zo základných predpokladov
vzniku zodpovednosti za škodu. Nepostačuje len na základe preukázania porušenia zabezpečovacieho
zariadenia meradla formálne vykonať fiktívny odpočet v zmysle citovanej vyhlášky.“ Odvolací súd

teda zdôraznil, že je potrebné rozlišovať inštitút objektívnej zodpovednosti za vznik škody spôsobenej
neoprávneným odberom plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike od posudzovania
predpokladov nároku na náhradu (skutočnej) škody. 22. Pri skúmaní, či sa odvolací súd odklonil od
ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu je nevyhnutné zdôrazniť zásadnú vec. Rozhodnutia
najvyššieho súdu sp. zn. 3Obdo/51/2017, 5Obdo/32/2018, 3Obdo/49/2019 aj rozhodnutie Krajského
súdu v Trnave 31Cob/36/2018 riešili problematiku neoprávneného odberu plynu podľa § 82 ods. 1
písm. d) zákona o energetike medzi dvoma podnikateľskými subjektami, teda obchodnoprávny spor.
Neriešili spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom (rovnako ani Krajský súd v Trnave v konaní sp. zn.
26Co/102/2019) tak, ako ho riešili súdy v prejednávanom spore. Už len z tohto dôvodu nemožno hovoriť
o odklone súdov nižších inštancií od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Rovnako sa súdy
v rozhodnutiach, na ktoré odkazuje dovolateľ, nevenovali otázke liberácie odberateľa plynu. Pokiaľ ide
o ustálenie výšky škody, najvyšší súd v rozhodnutí R 45/2019 (5Obdo/32/2018) zdôraznil povinnosť
nahradiť skutočnú škodu (pozostávajúcu z hodnoty neoprávnene odobratého množstva zemného plynu,
z nákladov na opravu poškodenej plomby a súvisiacich nákladov aj z nákladov, ktoré žalobca musí v
súvislostí s neoprávneným odberom plynu vynaložiť a ktoré by mu nevznikli, ak by k neoprávnenému
odberu plynu nedošlo) a len ak to nie je možné, škodu určenú výpočtom podľa vyhlášky na tento
účel vydanej. Súdy nižších inštancií v prejednávanom spore vo vzťahu k ustáleniu výšky požadovanej
náhrady škody dospeli k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno majúc za nepostačujúce
formálne vykonanie fiktívneho odpočtu v zmysle vyhlášky, ktorej „ustanovenia sa použijú len v prípade,
ak skutočne vzniknutú škodu nemožno vyčísliť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, čo
v danom prípade bolo možné zistením, či meradlo bolo skutočne funkčné.“ Súdy prihliadali aj na to,
že žalobca netvrdil, že by žalovaná za odobratý zemný plyn riadne neplatila aj v období zisteného
neoprávneného odberu. Odvolací súd sa (odhliadnuc od spotrebiteľského charakteru konania) ani v
tomto smere neodklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Správnosť jeho úvah o
potrebe ustálenia skutočnej, nielen všeobecne záväzným právnym predpisom prezumovanej výšky
škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, a teda aj ich ústavnú udržateľnosť, medzičasom
potvrdil ústavný súd v náleze sp. zn. III. ÚS 114/2020 (v podrobnostiach viď bod 20. tohto rozsudku
dovolacieho súdu).(“)...
14.1. Podľa uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 9Cdo/17/2024 z 15. apríla 2025 ...(,,)51. Podstata
dovolacej argumentácie žalobkyne spočívala v tvrdení o neaplikovateľnosti vyššie prezentovaných
záverov plynúcich najmä z citovaného nálezu ústavného súdu z dôvodu, že predmetom konania v
tam posudzovanej veci bol spor z neoprávneného odberu plynu medzi prevádzkovateľom distribučnej
sústavy a odberateľom v postavení spotrebiteľa. Nález ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 114/2020
považovala za exces v rozhodovacej praxi ústavného súdu, poukazujúc na odlišnú rozhodovaciu prax
vyjadrenú v uzneseniach ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 207/2021, sp. zn. II. ÚS 319/2021 či sp. zn. I.
ÚS 457/2021. XX. V prvom rade treba uviesť, že z hľadiska doktríny je právne záväzný právny názor
prezentovaný práve v náleze, nie v uznesení, pričom nález sp. zn. III. ÚS 114/2020 predstavuje jediný
dovolaciemu súdu známy nález ústavného súdu týkajúci sa problematiky neoprávneného odberu plynu
v zmysle § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike, keď len samotný záver ústavného súdu o odmietnutí
ústavnej sťažnosti (uznesením) nemusí sám o sebe znamenať „potvrdenie“ správnosti právnych záverov
ústavnou sťažnosťou napadnutého rozhodnutia.(“)...
15. Povinnosť strán tvrdiť potrebné skutočnosti v sporovom konaní sa nazýva povinnosť tvrdenia
a vzťahuje sa vždy na konkrétnu skutočnosť uvádzanú stranami. V prípade, že ju strana splnila, platí,
že uniesla bremeno tvrdenia. Existencia tvrdenej skutočnosti však podmieňuje existenciu dôkaznej
povinnosti, teda povinnosti strany označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Nedodržanie
povinnosti tvrdenia alebo dôkaznej povinnosti nie je procesne sankcionované, zväčša sa však prejaví
v rozhodnutí vo veci, vo forme neúspechu strany v spore.
15.1. Odvolací súd konštatuje, že pri hodnotení dôkazov Civilný sporový poriadok vychádza zo
zásady ich voľného hodnotenia, ktorá vyplýva z ústavného princípu nezávislosti súdov. Táto zásada
znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti
pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu.
Hodnotiaca úvaha súdu musí vždy zodpovedať zásadám formálnej logiky, musí vychádzať zo zisteného
skutkového stavu veci a musí byť preskúmateľná v inštančnom postupe. V priebehu dokazovania súd po
vytriedení nepodstatných a nezákonných dôkazov ďalej hodnotí len dôkazy zostávajúce, teda dôkazy
dôležité a právne relevantné, ktoré treba posúdiť z hľadiska ich pravdivosti. Posudzovanie pravdivosti
konkrétneho dôkazu predpokladá, že sudca takýto dôkaz posudzuje najskôr izolovane z hľadiska
vierohodnosti toho, kto ho podáva, a či získané informácie sú svojim obsahom pravdepodobné alebo

nie. Následne súd pristúpi k posudzovaniu jednotlivých dôkazov v ich vzájomných súvislostiach tak,
aby informácie vyplývajúce z dôkazov, ktoré považuje za pravdivé, tvorili ucelenú a logicky usporiadanú
reťaz.
15.2. V posudzovanej veci súd prvej inštancie postupoval v súlade s Čl. 15 ods. 1, 2 CSP, podľa
ktorého ,,Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na
ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.“ Podstatou tzv. materiálneho
vedenia sporu je, že súd starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo v konaní najavo (§ 191 ods. 1 CSP).
16. Súd prvej inštancie hodnotil všetky vykonané dôkazy (listinné dôkazy, výsluch strán, svedkov) podľa
svojej voľnej úvahy, ktoré limity boli ústavnoprávne, pričom zákonnú silu pripísal jednotlivým dôkazom
súd prvej inštancie podľa pravidiel rozumnej a presvedčivej aplikácie princípu voľného hodnotenia
dôkazov.
16.1.V tomto prípade odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal náležité dokazovanie,
z neho získané dôkazy vyhodnotil podľa zákonných kritérií (§ 191 ods. 1 CSP) a na základe toho
ustálil skutkový stav, z ktorého pri rozhodnutí vychádzal. Odvolací súd v hodnotení dôkazov zo strany
prvoinštančného súdu nezistil žiadny rozpor s princípmi formálnej logiky a so zákonnými procesnými
pravidlami a preto nepovažoval za potrebné ním prevedené dokazovanie opakovať, alebo doplniť.
17. Odvolací súd (zhodne s názorom súdu prvej inštancie) konštatuje, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno ohľadne nároku na zaplatenie náhrady škody za neoprávnený odber plynu podľa § 82 ods. 1
písm. d) zákona o energetike, keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že k poškodeniu plynomeru
došlo dňa 1. augusta 2022 náhodnou udalosťou, a to pádom omietky a pádom žalovaného na plynomer
pri oprave rodinného domu z rebríka (liberačný dôvod).
17.1. Táto skutočnosť vyplýva z výsluchu žalovaného i svedka C. D. (náhodného okoloidúceho), ktorý
videl pád žalovaného na plynomer. Zároveň z fotografií rodinného domu vyplýva i to, že na rodinnom
dome žalovaného v C. XX sa vykonávali rekonštrukčné práce v súvislosti s odstraňovaním omietky (viď
č. l. 20 spisu). Pád omietky na plynomer vyplýva i zo Zápisu žalobcu z 15. augusta 2022 (č. l. 19 spisu)
a taktiež i z Čestného prehlásenia svedka C. D. z 21. októbra 2024 (č. l. 172 spisu).
17.2. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že k poškodeniu plynomeru (k odtrhnutiu číselníka
a k poškodeniu prevádzkovej značky) došlo iným spôsobom, než pádom omietky a žalovaného na
plynomer, čo podľa žalobcu vyplynulo z mechanizmu poškodenia plynomeru s tým, že zo strany
žalovaného sa jednalo o účelové konanie, odvolací súd zdôrazňuje, že existencia tvrdenej skutočnosti
podmieňuje existenciu dôkaznej povinnosti, teda povinnosti strany označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení. Keďže žalobca iný spôsob vzniku škody na plynomeri, t. j. páčenie (viď zápis z 15.
augusta 2022; č. l. 19 spisu) nepreukázal (napr. znaleckým dokazovaním, odborným vyjadrením), preto
jeho tvrdenia zostali len v rovine tvrdení.
17.3. Ak žalobca namietal, že svedok C. D. nevidel pád omietky na plynomer, odvolací súd poukazuje na
to, že z jeho výpovede vyplynulo, že k tejto otázke sa nevedel na pojednávaní vyjadriť, čo ale nevylučuje,
že pri páde žalovaného došlo i k pádu omietky z rodinného domu tak, ako to žalovaný tvrdí konzistentne
od vzniku náhodnej udalosti.
17.4. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný porušil preventívnu povinnosť (neminem laedere), odvolací
súd konštatuje, že išlo o všeobecný argument žalobcu, keďže neozrejmil ani nepreukázal, akým
konkrétnym spôsobom žalovaný mohol predísť náhodnej udalosti.
18. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie pri dôkaze výpoveďou svedka C. D. (viď
Zápisnica o pojednávaní z 1. apríla 2025; č. l. 279 spisu) vyhodnotil vierohodnosť výpovede svedka
s prihliadnutím na to, aký má svedok vzťah k stranám a k posudzovanej veci, s prihliadnutím na
jeho rozumovú a duševnú vyspelosť, na okolnosti, ktoré doprevádzali jeho vnímanie skutočnosti,
o ktorej vypovedal, vzhľadom na spôsob reprodukcie týchto skutočností a na správanie pri výpovedi
(presvedčivosť, istota, plynulosť výpovede, ochota odpovedať na otázky a podobne) a na poznatky
získané na základe hodnotenia iných dôkazov (do akej miery je dôkaz výpoveďou svedka súladný s inými
dôkazmi, či im odporuje, prípadne či sa vzájomne dopĺňajú).
18.1. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že výpoveď svedka C. D. bola presvedčivá
a dôveryhodná. Skutočnosť, že svedok C. D. si nespomenul na konkrétny deň, keď došlo k poškodeniu
plynomeru, ešte ale neznamená, že svedok je nedôveryhodným.
19. Súd prvej inštancie v súlade s rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít (viď uznesenie
najvyššieho súdu z 23. júna 2022 sp. zn. 5Cdo/61/2021, nález ústavného z 9. marca 2021 sp. zn.

III.ÚS 114/2020) porovnal spotrebu plynu u žalovaného za obdobie od 12. januára 2022 do 15. augusta
2022 (za 8 mesiacov), kedy stav počítadla bol 1012 m3, so spotrebou plynu pred inkriminovaným
obdobím, t. j. od 9. decembra 2020 do 2. augusta 2021 (za cca 8 mesiacov), kedy spotreba plynu bola
1219 m3 a spotrebu plynu po inkriminovanom období od 29. augusta 2022 do 11. augusta 2023 (za
12 mesiacov) - spotreba plynu bola 1760 m3 a za obdobie od 12. augusta 2023 do 8. augusta 2024
(cca 12 mesiacov) - spotreba plynu bola 1634 m3, z čoho súd prvej inštancie vyvodil správny záver, že
spotreba plynu u žalovaného bola približne rovnaká a ak aj bola poškodená overovacia značka meradla
(z dôvodu náhodnej udalosti), tak meradlo plynomeru meralo spotrebu správne, čím žalobcovi žiadna
škoda nevznikla. Zároveň súd prvej inštancie poukázal i na správanie žalovaného pred poškodením
plynomera, ktorý uhrádzal zálohové faktúry riadne a včas.
20. V súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu ohľadne ponúknutia úplatku jeho bývalému
zamestnancovi (svedkovi E. C.), odvolací súd uvádza, že s touto námietkou sa vysporiadal súd prvej
inštancie, keď uviedol, že z výpovede samotného svedka (č. l. 272 spisu) táto skutočnosť nevyplynula,
keďže svedok si len ,,letmo spomínal“, že žalovaný sa mu snažil vnútiť nejakú úplatu v podobe nejakého
alkoholického nápoja, pričom svedok E. C. sa bližšie ani nevyjadril k uvedenému incidentu.
21. Odvolací súd konštatuje, že v posudzovanej veci súd prvej inštancie postupoval v zmysle nálezu
ústavného súdu z 9. marca 2021 sp. zn. III.ÚS 114/2020, z ktorého vyplýva: ,,53. Aby vôbec došlo
k vzniku objektívnej zodpovednosti, treba naplniť tri základné predpoklady: musí dôjsť k existencii
neoprávneného odberu plynu, musí vzniknúť škoda na strane PDS a musí byť preukázaná príčinná
súvislosť medzi neoprávneným odberom a vznikom škody. Preukazovanie týchto skutočností zaťažuje
PDS, pričom zároveň musí mať odberateľ možnosť tieto skutočnosti vyvracať (najmä preukazovať,
že k neoprávnenému odberu nedošlo), resp. preukazovať alebo podieľať sa na zisťovaní toho, k akej
skutočnej škode došlo. Podľa názoru ústavného súdu nemožno len mechanicky aplikovať zákon, a preto
treba zistenie neoprávneného odberu podrobiť povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti strán a záver
o tom, že došlo k poškodeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii podložiť presvedčivými
dôkazmi.“
22. Možno teda jednoznačne konštatovať, že v tomto spore žalobca neuniesol dôkazné bremeno, čo
nevyhnutne viedlo k tomu, že prvoinštančný súd nemal inú možnosť, ako jeho žalobu zamietnuť.
23. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP)
vrátane závislého výroku o trovách konania (II. výrok), pretože súd prvej inštancie náležite aplikoval
zásadu úspechu v spore podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP.
24. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z §
396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“
24.1. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania aplikoval
zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z § 255 ods. 1 CSP.
24.2. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24.3. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, preto mu odvolací súd priznal náhradu trov
odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100%. O výške náhrady trov odvolacieho konania
rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
25. Odvolaním nenapadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie (III. výrok) zostal nedotknutý.
26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.

Podľa ustanovenia § 447 CSP dovolací súd odmietne dovolanie, ak a) bolo podané oneskorene, b) bolo
podané neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné,
d) nemá náležitosti podľa § 428, e) neboli splnené podmienky podľa § 429 alebo f) nie je odôvodnené
prípustnými dovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným
v § 431 až 435.
Odvolací súd poučuje strany v zmysle ustanovenia § 160 CSP o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej
pomoci so žiadosťou a o možnosti požiadať Centrum právnej pomoci o predbežné poskytnutie právnej
pomoci v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytnutí právnej pomoci osobám v materiálnej
núdzi a o zmene a doplnení ďalších zákonov.