{"guid": "e1f4bd95-afac-4c26-9c8d-951349ad6c2b:3e4ba5b5-5cb4-4325-a47d-714da6e29d68", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2026:6124349633.2", "spisova_znacka": "13CoCsp/17/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13CoCsp/17/2025 z 25. 2. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 25. februára 2026, sp. zn. 13CoCsp/17/2025, ECLI:SK:KSBB:2026:6124349633.2", "identifikacne_cislo": "6124349633", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "Mgr. Katarína Katková", "sudca_id": 316, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-katarina-katkova-316", "datum_vydania": "2026-02-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2012/251", "nazov": "zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/251", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/251-2012"}, {"iri": "/SK/ZZ/2012/251/#paragraf-82.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/251/#paragraf-82.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/251-2012/paragraf-82"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2012/251#paragraf-82"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3e4ba5b5-5cb4-4325-a47d-714da6e29d68", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2026:6124349633.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2026:6124349633.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2026:6124349633.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Banská Bystrica\n13CoCsp/17/2025\n6124349633\n25. 02. 2026\nMgr. Katarína Katková\nECLI:SK:KSBB:2026:6124349633.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej\na sudcov JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Vladimíra Šalamúna, v spore žalobcu SPP-distribúcia, a. s.,\nBratislava, Plátennícka 19013/2, IČO: 35 910 739, zastúpeného advokátom Mgr. Miroslavom Hanecom,\nŽilina, Dolné Rudiny 8, proti žalovanému A. B., narodenému XX. XXXXXXX XXXX, C. XX, zastúpenému\nadvokátom JUDr. Ondrejom Szilágyim, Lučenec, Dr. Vodu 2, o zaplatenie 8 807,51 Eur s príslušenstvom,\no odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec z 24. apríla 2025 č. k. 12Csp/109/2024-293,\ntakto\nrozhodol:\nI. Rozsudok Okresného súdu Lučenec z 24. apríla 2025 č. k. 12Csp/109/2024-293 vo výroku I. a\nv závislom výroku o trovách konania (II. výrok) p o t v r d z u j e.\nII. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %,\ndo troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Lučenec (ďalej len ,,súd prvej inštancie“ alebo ,,prvoinštančný súd“) odvolaním\nnapadnutým rozsudkom z 24. apríla 2025 č. k. 12Csp/109/2024- 293 (ďalej len ,,rozsudok súdu prvej\ninštancie“) žalobu zamietol (I. výrok). O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol\ntak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %, v lehote do 3 dní od\nprávoplatnosti uznesenia o určení výšky trov konania (II. výrok). Zároveň súd prvej inštancie rozhodol, že\nučtáreň súdu prvej inštancie vráti žalobcovi preddavok na trovy dôkazu vo výške 100,- Eur zaúčtovaný\nako D-14, položka registra 6, rok 2025, po právoplatnosti rozsudku (III. výrok).\n1.1. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca sa žalobou voči žalovanému\ndomáhal zaplatenia sumy 8 807,51 Eur spolu so 6,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 8 975,10\nEur od 14. septembra 2022 do 7. decembra 2023 a 6,25 % ročného úroku z omeškania zo sumy 8 807,51\nEur od 8. decembra 2023 do zaplatenia titulom neoprávneného odberu zemného plynu podľa § 82 ods.\n1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon č.\n251/2012 Z. z.“ alebo ,,zákon o energetike“) na odbernom mieste: C. XX, nakoľko pri kontrole odberného\nmiesta dňa 15. augusta 2022 zamestnanci žalobcu zistili, že žalovaný odoberá zemný plyn meradlom,\nna ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Žalobca žalovanému dňa 24.\naugusta 2022 vyúčtoval škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu za obdobie od 12.\njanuára 2022 do 1. augusta 2022 vo výške 8 975,10 Eur, a to Vyúčtovaním č. XXXXXXXXXX, splatným\ndňa 13. septembra 2022 podľa vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z. z., ktorou sa\nustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu (ďalej len ,,vyhláška č.\n449/2012 Z. z.“), pričom žalovaný zaplatil jedine sumu 167,59 Eur dňa 18. decembra 2023. Podľa jeho\nnázoru, keďže nie je dodávateľom zemného plynu a so žalovaným žiadnu zmluvu neuzatváral, preto\npredmetný spor nie je spotrebiteľský, ale občianskoprávny.\n\n1.2. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu vydanému Okresným súdom v Banskej Bystrici\nv upomínacom konaní dňa 25. júla 2024 sp. zn. 10Up/1336/2024 uviedol, že pri rekonštrukcii fasády\nrodinného domu došlo dňa 1. augusta 2022 k odlúpeniu omietky priamo na plynomer, čím došlo k\njeho poškodeniu s tým, že danú skutočnosť oznámil na poruchovú linku. Zamestnanci žalobcu prišli na\nodberné miesto (C. XX) až dňa 15. augusta 2022, resp. dva týždne po nahlásení incidentu zo strany\nžalovaného, pričom došlo z ich strany k výmene plynomera a spísania protokolu. Keďže podľa žalobcu\nk neoprávnenému odberu plynu malo dôjsť od 12. januára 2022, on nezodpovedá za prípadnú poruchu\nspotrebiča po výmene meradla dňa 11. januára 2022, o čom nemohol mať vedomosť. Podotkol, že pri\nvýmene plynomeru v januári 2022 bola zavedená len jedna plomba na vstup plynomeru, čo vyplýva\naj z montážneho listu žalobcu, pričom zo zápisu z 15. augusta 2022 vyplýva, že jedna plomba bola\npoškodená a druhá chýba. Zdôraznil, že dňa 1. augusta 2022 došlo k poškodeniu plynomeru, čo bolo\nz jeho strany obratom nahlásené, a preto nemohlo dochádzať k neoprávnenému odberu plynu od 12.\njanuára 2022. Podotkol, že z jeho strany boli uhradené faktúry za spotrebu zemného plynu, pričom ani\nv jednom z predchádzajúcich období nebola spotreba plynu v takej výške, akú si žalobca uplatňoval\nvoči nemu, t. j. vo výške 8 807,51 Eur (predtým žalobcom uvedená suma 6 282,57 Eur suma v jednom\nz listov po navrhovanej 30 % zľave) za sedemmesačné obdobie. V období od 12. januára 2022 do 1.\naugusta 2022 vykonal úhrady v prospech žalobcu v celkovej sume 490,-Eur (7 splátok po 70,-Eur), dňa\n7. decembra 2023 uhradil sumu 167,59 Eur pozostávajúcu zo sumy 17,93 Eur za opravu plynomeru,\nsumy 12,44 Eur za overenie plynomeru a sumy 137,22 Eur za zabezpečenie neoprávneného odberu\nvrátane dopravy, preto nie je dôvod, aby bola táto suma bez bližšej špecifikácie započítaná na faktúru\nč. XXXXXXXXXX, t. j. na prvú splátku. Zdôraznil, že si pravidelne plnil svoju povinnosť a uhrádzal\nmesačné zálohové platby, ktorých výška sa pohybovala od 43,- Eur mesačne do 53,- Eur mesačne. V\nsúčasnosti je zálohová platba vo výške 104,-Eur mesačne, ktorú si taktiež riadne a včas plní. Zároveň\nvzniesol námietku premlčania, keďže odo dňa 12. januára 2022, resp. odo dňa kedy mal žalobca\nvedomosť o danej skutočnosti, že dochádza zo strany žalovaného k neoprávnenému odberu zemného\nplynu, uplynulo viac ako dva roky.\n1.3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 100 ods. 1, § 101, § 106\nods. 1, 2, § 488 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej aj ,,Občiansky zákonník“\nalebo ,,OZ“), § 82 ods. 1 písm. c), d), § 82 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z. z..\n1.4. Pokiaľ žalobca v žalobe poukázal na to, že nie je dodávateľom zemného plynu a so žalovaným\nžiadnu zmluvu neuzatváral, preto predmetný spor nie je spotrebiteľský, ale občianskoprávny, súd prvej\ninštancie poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,najvyšší súd“)\nz 23. júna 2022 sp. zn. 5Cdo/61/2021, uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí\nsúdov SR pod č. 3/2024, ktoré vychádzalo aj z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej\nlen ,,ústavný súd“) z 9. marca 2021 sp. zn. III. ÚS 114/2020 (bod 49), podľa ktorého: ,,Pokiaľ je\nodberateľom spotrebiteľ podľa Občianskeho zákonníka, pričom jeho existujúce práva majú byť posilnené\na zaručené, znamená to, že je nevyhnutné aj derivovaný vzťah medzi spotrebiteľom a prevádzkovateľom\ndistribučnej siete (PDS) posudzovať optikou spotrebiteľského práva; do právneho vzťahu sa spotrebiteľ a\nPDS dostávajú len pre účely plnenia spotrebiteľskej zmluvy. Postavenie spotrebiteľa potom nemôže byť\nvo vzťahu k PDS vykladané v rozpore so spotrebiteľským právom. Inak by tento základný cieľ smernice\nvo vzťahu k spotrebiteľovi voči PDS nebol naplnený.“ Z uvedeného je teda zrejmé, že žalovaný ako\nodberateľ plynu na základe zmluvy uzatvorenej s dodávateľom plynu má postavenie spotrebiteľa aj vo\nvzťahu k prevádzkovateľovi distribučnej siete, preto je tento spor spotrebiteľským.\n1.5. V súvislosti s námietkou premlčania vznesenou žalovaným súd prvej inštancie uviedol, že žalobca\nsa o skutočnostiach zistených na odbernom mieste a o neoprávnenom odbere zemného plynu dozvedel\ndňa 15. augusta 2022, čo je zrejmé aj zo Zápisu o vykonanej kontrole odberného miesta z 15. augusta\n2022. Dňa 15. augusta 2022 začala plynúť subjektívna premlčacia doba, ktorá by uplynula dňa 15.\naugusta 2024 a keďže žaloba bola na súd podaná dňa 18. júla 2024, žaloba bola podaná včas, a teda\nprávo uplatnené žalobcom premlčané nie je.\n1.6. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobcom nebolo preukázané, že zo strany žalovaného došlo\nk úmyselnému a účelovému porušeniu plomby na meracom zariadení, a tým aj k neoprávnenému\nodberu zemného plynu. Podľa názoru súdu prvej inštancie nepostačovalo tvrdenie žalobcu, že v prípade\nžalovaného bolo zrejmé porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, a preto znalecký\nposudok nebol potrebný, čo súd prvej inštancie nemohol považovať za unesenie dôkazného bremena.\n1.7. Súd prvej inštancie nemal v konaní preukázané, že by došlo k neoprávnenému odberu plynu,\nnakoľko meradlo ďalej meralo a fungovalo, ku dňu 15. augusta 2022, keď bola vykonaná kontrola\nodberného miesta na základe nahlásenia žalovaným dňa 1. augusta 2022, bol stav počítadla 1012 m3,\npričom sa jednalo o spotrebu od 12. januára 2022, kedy bolo menené meradlo na plynomeri do 15.\n\naugusta 2022. Súd prvej inštancie porovnal spotrebu plynu u žalovaného pred obdobím a po období,\nkedy malo dôjsť k údajnej škode, pričom spotreba zemného plynu u žalovaného pred neoprávneným\nodberom za obdobie od 9. decembra 2020 do 2. augusta 2021 bola 1219 m3, čo bolo necelých 8\nmesiacov a za obdobie neoprávneného odberu od 12. januára 2022 do 15. augusta 2022, čo bolo cca\n7 mesiacov, bol zistený odber 1012 m3. Následne po neoprávnenom odbere mal žalovaný spotrebu\nod 29. augusta 2022 do 11. augusta 2023 za necelých 12 mesiacov 1760 m3 a za obdobie od 12.\naugusta 2023 do 8. augusta 2024 cca 12 mesiacov 1634 m3. Z uvedeného je zrejmé, že spotreba u\nžalovaného bola približne rovnaká a ak aj bola poškodená overovacia značka meradla, tak meradlo\nplynomeru meralo spotrebu správne, čím žalobcovi žiadna škoda nevznikla. Nie je teda zrejmé, že by\ndošlo k neoprávnenému odberu. Súd prvej inštancie mal za to, že zo strany žalobcu nebolo preukázané,\nže došlo k neprávnemu zaznamenávaniu odberu plynu, tak ako bolo konštatované so stavom počítadla\n1012 m3 ku dňu 15. augusta 2022, kedy bol zistený neoprávnený odber zo strany žalovaného. Na\nžalobcovi bolo dôkazné bremeno, aby preukázal, že meradlo nesprávne, alebo vôbec nezaznamenalo\nodber plynu a taktiež na ňom bolo dôkazné bremeno preukázať, že bolo porušené zabezpečenie proti\nneoprávnenej manipulácii pred 1. augustom 2022, kedy žalovaný nahlásil poškodenie meradla pádom\nomietky a ním z rebríka.\n1.8. Súd prvej inštancie podotkol, že skutková podstata neoprávneného odberu plynu definovaná v § 82\nods. 1 písm. d) zákona o energetike je z pohľadu druhu zodpovednosti objektívnou zodpovednosťou. To\nznamená, že na naplnenie skutkovej podstaty neoprávneného odberu plynu nie je potrebné, resp. nie je\ndôležité zaoberať sa otázkou, kto meradlo na odber plynu poškodil. Aj napriek kumulatívnemu splneniu\npredpokladov objektívnej zodpovednosti za škodu existuje však možnosť liberácie, teda zbavenia sa\nzodpovednosti za škodu. V prípade § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike môže liberácia nastať len v\ndvoch prípadoch, a to pokiaľ odberateľ preukáže, že poškodenie meradla spôsobila tretia osoba a druhý,\nak k poškodeniu došlo mimo sféry zodpovednosti odberateľa. Žalovaný v priebehu celého konania tvrdil\na aj preukazoval, že k poškodeniu meradla došlo dňa 1. augusta 2022 pri rekonštrukcii fasády rodinného\ndomu, kedy došlo k odlúpeniu omietky priamo na plynomer, čím došlo k jeho poškodeniu a taktiež tým,\nže sám spadol z rebríka. Uvedenú skutočnosť ihneď nahlásil na poruchovú linku. Žiadne z ustanovení\nzákona o energetike aj napriek objektívnemu charakteru zodpovednosti za škodu ale nezbavuje žalobcu\npovinnosti preukázať, že mu vznikla škoda v dôsledku poškodenia plomby meradla.\n1.8.1. Podľa názoru súdu prvej inštancie v posudzovanej veci boli splnené predpoklady pre liberáciu z\nobjektívnej zodpovednosti za škodu pri neoprávnenom odbere plynu.\n1.8.2. Protiprávnym úkonom je správanie, ktoré sa prieči právu. Úkon je protiprávny, ak ním bola\nporušená právna povinnosť vyplývajúca zo zákona, zmluvy, alebo inej právnej skutočnosti. Žalobca\npoukázal v žalobe na protiprávny stav ako na neoprávnený odber podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o\nenergetike a podľa súdu prvej inštancie sa nejedná o neoprávnený odber, nakoľko merač zaznamenával\nodber, a to skutočnú spotrebu plynu. Žalovaný preukázal, že odber plynu na odbernom mieste je v\njednotlivých rokoch približne rovnaký a ak aj došlo k poškodeniu plomby, nedošlo k poškodeniu meradla\nna plynomeri. Meradlo na plynomeri meralo reálnu spotrebu, aj keď plomba bola poškodená. Podľa\nnázoru súdu prvej inštancie žalobcovi ako dodávateľovi plynu nevznikla žiadna škoda a neexistuje\nžiaden dôvod, aby súd prvej inštancie žalobe vyhovel. Nie sú naplnené všetky predpoklady pre vznik\nobjektívnej zodpovednosti za škodu.\n1.8.3. Ustanovenie § 82 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z. z. predpokladá, že pri neoprávnenom odbere\nplynu určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii,\nvzniká žalobcovi právo na náhradu skutočne vzniknutej škody, ak vznikla. Skutočnou škodou sa rozumie\nmajetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu žalobcu oproti\nmajetkovému stavu pred škodnou udalosťou a ušlý zisk predstavuje zisk, ktorý by žalobca dosiahol, ak\nby nenastala škodová udalosť. V danom prípade by škoda predstavovala hodnotu zemného plynu, ktorý\nby žalovaný odobral z distribučnej siete žalobcu a ktorý by nebol v dôsledku zásahu do meradla týmto\nmeradlom zaznamenaný vôbec, alebo by bol zaznamenaný nesprávne.\n1.8.4. Poškodenie zabezpečovacej značky meradla síce znamená neoprávnený odber podľa\npredpokladov zákona o energetike, automaticky však neznamená, že došlo k demontáži číselníka\nmeradla, a tým k jeho znefunkčneniu s následkom vzniku škody spočívajúcej v nezaznamenanom\nodbere plynu. Poškodenie plomby ešte neznamená, že k demontáži číselníka aj skutočne došlo a\nmožnosť z toho vyplývajúca nepostačuje na záver, že týmto meradlom bola žalobcovi skutočne škoda\naj spôsobená.\n1.8.5. Bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že mu vznikla skutočná škoda, a teda, že žalovaný v\ndôsledku poškodenia plomby meradla odoberal zemný plyn v rozsahu, ktorý nebol týmto meradlom\nzaznamenaný. Aj pri objektívnom charaktere zodpovednosti za škodu nemožno akceptovať stav,\n\nkedy by samotné poškodenie zabezpečenia meradla znamenalo nárok na náhradu škody bez\nnáležitého preukázania, že týmto poškodením bola ovplyvnená samotná funkčnosť meradla. Objektívna\nzodpovednosť žalovaného vo vzťahu k neoprávnenému odberu plynu pri poškodení meradla sa\nneprenáša do roviny nároku na náhradu skutočnej škody, ktorej vznik musí byť žalobcom vždy\npreukázaný. Túto škodu nemožno bez ďalšieho nahradiť škodou určenou v zmysle vyhlášky č. 449/2012\nZ. z., ktorej ustanovenia sa použijú len v prípade, ak nemožno skutočne vzniknutú škodu vyčísliť na\nzáklade objektívnych a spoľahlivých podkladov, čo v danom prípade bolo možné zistením, či meradlo\nbolo skutočne funkčné. Žalobca pritom v konaní netvrdil, že by žalovaný za odobratý zemný plyn\nriadne neplatil aj v období zisteného neoprávneného odberu, poukázal však na skutočnosť, že SPP\n(dodávateľ zemného plynu) potom, čo bol zistený neoprávnený odber, mu vyúčtoval nulovú spotrebu v\nrozhodnom období a vrátil mu zálohové platby. Všetky tieto okolnosti potom spochybňujú skutočnosť,\nže žalobca preukázal, že mu neoprávneným odberom zemného plynu meradlom, na ktorom bolo\nporušené zabezpečenie, vznikla škoda, čo v konečnom dôsledku znamená, že by nebol splnený jeden\nzo základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu. Nepostačilo len na základe preukázania\nporušenia zabezpečovacieho zariadenia meradla formálne vykonať fiktívny odpočet v zmysle vyhlášky.\n1.8.6. Súd prvej inštancie vychádzal aj z rozhodnutia najvyššieho súdu z 23. júna 2022 sp. zn.\n5Cdo/61/2021, uverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 3/2024.\n1.9. Súd prvej inštancie podotkol, že najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 5Obdo/32/2018 (R 45/2019)\nzdôraznil povinnosť nahradiť skutočnú škodu (pozostávajúcu z hodnoty neoprávnene odobratého\nmnožstva zemného plynu, z nákladov na opravu poškodenej plomby a súvisiacich nákladov aj z\nnákladov, ktoré žalobca musí v súvislostí s neoprávneným odberom plynu vynaložiť a ktoré by mu\nnevznikli, ak by k neoprávnenému odberu plynu nedošlo) a len ak to nie je možné, škodu určenú\nvýpočtom podľa vyhlášky na tento účel vydanej.\n1.10. Pokiaľ žalobca poukazoval v konaní na to, že v danom spore sa nejedná o spotrebiteľský spor a\nv prípade neoprávneného odberu s poškodeným zabezpečením meradla proti neoprávnenému odberu\nsa náhrada škody má posudzovať v zmysle vyhlášky č. 449/2012 Z. z., čo má vyplývať z rozhodnutí\nnajvyššieho súdu sp. zn. 7Cdo/283/2020, 1Obdo/32/2022, 5Cdo/25/2023, 4Obdo/39/2022, súd prvej\ninštancie uviedol, že v žalobcom uvedených rozhodnutiach najvyššieho súdu sa neriešila otázka, či ide\no spotrebiteľský spor, naviac rozhodnutia sp. zn. 1Obdo/32/2022, 4Obdo/39/2022 sa týkali obchodnoprávnych sporov, nie občiansko-právnych.\n1.10.1. Čo sa týka postupu pri náhrade škody vyvolanej neoprávneným odberom s tým, že daný spor\nje spotrebiteľským, je potrebné vychádzať z rozhodnutia najvyššieho súdu z 23. júna 2022 sp. zn.\n5Cdo/61/2021 (zverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod R\n3/2024), ktorého právna veta znie: ,,Aj pri náhrade škody vyvolanej neoprávneným odberom plynu\nplatí, že sa nahrádza v prvom rade skutočná škoda a škoda určená prepočtom podľa osobitného\npredpisu (Vyhlášky č. 449/2012 Z. z.) sa použije len v prípade, ak nemožno vyčísliť vzniknutú škodu na\nzáklade objektívnych a spoľahlivých podkladov (§ 82 ods. 3 zákona o energetike), čo musí všeobecný\nsúd náležite preskúmať a odôvodniť. Náhradný spôsob určenia výšky škody sa má čo najviac blížiť k\nnáhrade len skutočne vzniknutej škody, preto aj v prípadoch určovania výšky škody podľa vyhlášky treba\npreukázať rozhodujúce okolnosti, z ktorých bude vyplývať predpokladaná škoda“.\n1.11. Súd prvej inštancie podotkol, že spotrebiteľ (žalovaný) v danom konaní je slabšou stranou, a preto\nbolo na žalobcovi preukázať, že došlo k neoprávnenému odberu a že vznikla škoda tak ako ustanovuje §\n420 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie poukázal na to, že ďalším predpokladom vzniku\nzodpovednosti za škodu je príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody na strane\nžalobcu. Žalobca tento vzťah žiadnym spôsobom nepreukázal a neodôvodnil. Žalobca nepreukázal vznik\nškody a nemôže preukázať ani príčinnú súvislosti medzi protiprávnym stavom a vznikom škody, a preto\nnie sú naplnené všetky predpoklady na vznik objektívnej zodpovednosti.\n1.12. V konaní nebolo sporné, že žalobca zistil neoprávnený odber zemného plynu nie z vlastnej činnosti,\nale na základe oznámenia tejto skutočnosti samotným žalovaným na jeho monitorovacie centrum\n(zákaznícku linku dňa 1. augusta 2022). Z výpovede svedka C. D. vyplynulo, že si presne nepamätá,\nniekedy pred 2 a 1/2 rokov, v auguste alebo v septembri išiel okolo rodinného domu žalovaného autom,\nako náhodný okoloidúci, keď videl, ako žalovaný spadol z rebríka na plynomer, ktorý mal umiestnený\nna rodinnom dome. Keď to videl, tak zastal, cúvol a spýtal sa žalovaného, či sa mu niečo nestalo, na\nčo on povedal, že nie, že niečo sa ale muselo odtrhnúť, lebo cíti plyn a že zavolá nejakých plynárov,\nnásledne odišiel. To, že žalovaný vykonával práce na svojom rodinnom dome, na ktorom bol umiestnený\nplynomer, rekonštrukčné práce súvisiace s odstraňovaním starej omietky, vyplynulo aj z predložených\nfotografií tak zo strany žalobcu ako aj žalovaného.\n\n1.12.1. Súd prvej inštancie výpoveď svedka C. D. nevyhodnotil ako nedôveryhodnú, pretože mal za to,\nže s odstupom času si vypočutý svedok nepamätal presný dátum, kedy sa tomu tak stalo, so žalovaným\nnie je v žiadnom vzťahu, bol náhodný okoloidúci, ktorý však bezprostredne videl pád žalovaného na\nplynomer.\n1.12.2. Čo sa týka poukázania žalobcu na výpoveď bývalého jeho zamestnanca - svedka E. C.,\nže mu žalovaný mal núkať úplatok, z výpovede samotného svedka (č. l. 272) však táto skutočnosť\nnevyplynula, ,,svedok si len letmo spomína, že žalovaný sa mu snažil vnútiť nejakú úplatu v podobe\nnejakého alkoholického nápoja.“ Svedok podľa názoru súdu prvej inštancie nepotvrdil vyslovene, že\nmu žalovaný chcel dať nejakú úplatu, nakoľko si svedok E. C. spomínal na incident len ,,letmo“. Súd\nprvej inštancie zdôraznil, že na žalobcovi bolo dôkazné bremeno preukázať jeho tvrdenie, že v prípade\nžalovaného išlo o úmyselné poškodenie meradla, čo nie je možné spôsobiť pádom omietky na meradlo,\npričom tieto tvrdenia len konštatoval bez toho, aby k tomuto predložil nejaké odborné vyjadrenie. Žalobca\ntaktiež nepreukázal, že meradlo nesprávne zaznamenávalo, alebo nezaznamenávalo odber plynu, na\nktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.\n1.12.3. Vzhľadom na uvedené mal súd prvej inštancie za to, že žalovaný sám úmyselne neporušil\nzabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, ale toto spôsobila omietka, ktorá spadla na plynomer z\nrodinného domu, resp. aj pád samotného žalovaného na plynomer. Tomuto zodpovedá aj zaznamenaná\nhodnota spotrebovaného zemného plynu zo strany žalovaného, ktorá bola zrejmá z fotografií a\nzaznamenaná aj žalobcom – 1012 m3, čo zodpovedalo priemernej spotrebe zemného plynu zo strany\nžalovaného aj z predchádzajúcich a nasledujúcich období, pričom s prihliadnutím aj na právny záver\nvyjadrený v rozhodnutí najvyššieho súdu z 23. júna 2022 sp. zn. 5Cdo/61/2021 (zverejnené v Zbierke\nstanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod R 3/2024), súd prvej inštancie žalobu pre\nneunesenie dôkazného bremena žalobcu ako nedôvodnú zamietol.\n1.13. Keďže žalovaný bol v konaní úspešný, súd prvej inštancie mu priznal náhradu trov konania v\nrozsahu 100 % podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej\naj ,,CSP“) s tým, že o jej výške súd prvej inštancie rozhodne po právoplatnosti rozsudku osobitným\nuznesením (§ 262 ods. 1, 2 CSP).\n1.14. Súd prvej inštancie rozhodol o vrátení preddavku na trovy dôkazu žalobcovi, ktorý bol zložený\nna základe uznesenia súdu prvej inštancie z 21. januára 2025 č. k. 12Csp/109/2024-207, ktoré\nnadobudlo právoplatnosť dňom 22. januára 2025, vo výške 100, -Eur, nakoľko tento preddavok ostal\nnespotrebovaný.\n2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, konkrétne do výroku I. a do závislého výroku o trovách konania\n(II. výrok) žalobca podal včas odvolanie.\n2.1. Odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP.\n2.2. Uviedol, že on nemá žiadnu zákonnú povinnosť preukazovať úmyselné alebo účelové poškodenie\nplomby žalovaným, ako nad rámec zákona požadoval súd prvej inštancie. Zákonodarca za týmto\núčelom vytvoril inštitút objektívnej zodpovednosti, pričom je irelevantné, či porušenie zabezpečenie proti\nneoprávnenej manipulácii spôsobil žalovaný alebo tretia osoba. Posudzovanie porušenia zabezpečenia\nproti neoprávnenej manipulácii súdnym znalcom žalobca zaviedol nad rámec zákona. V prípadoch, v\nktorých je zrejmé porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, je vyhotovovanie znaleckých\nposudkov potvrdzujúcich takéto zrejmé poškodenie nadbytočné, neefektívne a nehospodárne a na\npreukázanie zániku platnosti overenia meradla takýto znalecký posudok nie je potrebný. V prípade\nžalovaného bolo zrejmé porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii (poškodená - otvorená\nprevádzková plomba, úplne odtrhnutý číselník od plynomera - stopy po páčení z ľavej strany, poškodená\noverovacia značka), preto znalecký posudok v tejto veci nebol potrebný.\n2.3. Poukázal na to, že predchádzajúce priemerné ročné ani budúce ročné spotreby nie je možné\npoužiť, a to najmä z dôvodu, že zmluvný odber sa riadi inými pravidlami ako neoprávnený odber,\nktorý je nezákonný a pravidlá nemá ustanovené. Je úplne odlišná situácia, ak odberateľ odoberá\nzemný plyn meradlom, ktoré spĺňa zákonné kritériá, ako keď odoberá plyn meradlom, ktoré má\npoškodené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, keď nie je možné použiť údaj nameraný na\nčíselníku meradla. V takom prípade ide o nemeranú spotrebu a neoprávnený odberateľ môže odobrať\nneporovnateľne väčšie množstvo plynu, ako keď má spotrebu meranú. V tomto prípade nedokáže žiaden\nsubjekt presne určiť reálnu spotrebu. Preto zákonodarca v osobitnom predpise (zákon o energetike a\nvyhláška č. 449/2012 Z. z.) určuje spôsob, ako sa takáto škoda vypočíta. Vyhláška č. 449/2012 Z. z.\nje záväzným právnym predpisom, pričom ustálená rozhodovacia súdna prax akceptuje výpočet škody\npodľa vyhlášky.\n\n2.3.1. Zásah do meradla a porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii spôsobili, že\nmeradlo v rozhodnom období nespĺňalo zákonné podmienky a automaticky stratilo platné overenie\n(zákon o metrológii). Z toho dôvodu údaje zaznamenané na číselníku nie sú spoľahlivým údajom, odber\ntakýmto plynomerom je nezákonný a napĺňa skutkovú podstatu neoprávneného odberu podľa § 82 ods.\n1 písm. d) zákona o energetike. Na základe uvedeného nie je možné vyčíslenie skutočne vzniknutej\nškody, preto musí byť výška škody vypočítaná v zmysle vyhlášky č. 449/2012 Z. z..\n2.3.2. V tejto súvislosti poukázal na uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/106/2020, sp. zn.\n3Obdo/49/2019, rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 3Obdo/49/2018.\n2.4. Zdôraznil, že mu nevyplýva povinnosť preukazovať, či meradlo bolo funkčné alebo nie, prípadne či\nzaznamenávalo odber plynu, resp. kedy došlo k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii,\nnakoľko to ani nie je možné žiadnym spôsobom zistiť. Na základe toho zákonodarca umožňuje uplatniť\nsi náhradu škody za neoprávnený odber od posledného fyzického odpočtu na odbernom mieste,\nmaximálne rok spätne od zistenia neoprávneného odberu. Úvahy súdu prvej inštancie sú nad rámec\nzákona a logicky by negovali zákonom určený postup. Zákonodarca definoval v § 82 ods. 1 písmeno d)\nzákona o energetike objektívnu zodpovednosť pri neoprávnenom odbere zemného plynu (viď uznesenie\nústavného súdu z 30. novembra 2021 sp. zn. I. ÚS 457/2021, uznesenie najvyššieho súdu sp. zn.\n3Obdo/49/2019, uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/106/2020, sp. zn. 3Obdo/51/2017).\n2.5. Súd prvej inštancie vykonal liberáciu žalovaného z objektívnej zodpovednosti, pričom nevysvetli,\nako táto liberácia mala byť preukázaná. Ďalej mal súd prvej inštancie preukázané, že k poškodeniu\nmeradla došlo dňa 1. augusta 2022 pri rekonštrukcii fasády rodinného domu, kedy došlo k odlúpeniu\nomietky priamo na plynomer. Jemu nie je zrejmé, akým spôsobom súd prvej inštancie ustálil, že k\npoškodeniu došlo mimo sféry zodpovednosti odberateľa. Meradlo sa nachádzalo na odbernom mieste\nžalovaného, kde bolo nájdené v poškodenom stave s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej\nmanipulácii. Na základe uvedeného bolo meradlo neustále v sfére zodpovednosti odberateľa a práve\nodberateľ je zodpovedný za jeho poškodenie a porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii\na objektívne zodpovedný za neoprávnený odber takýmto meradlom. Ďalej poukázal na § 76 ods. 11\nzákona o energetike.\n2.6. V posudzovanej veci je jednoznačné, že nedošlo len k samotnému poškodeniu overovacej plomby,\nale aj k poškodeniu krytu číselníka plynomera, kedy tento bol úplne odtrhnutý (viď napr. zápis z\n15. augusta 2022). Na základe jasne viditeľných stôp po páčení je zrejmé, že kryt číselníka bol\nvypáčený. Okrem iného bola poškodená - otvorená aj prevádzková plomba, ktorá chráni plynomer\npred neoprávnenou demontážou. Pri jej porušení mohol byť plynomer kedykoľvek demontovaný, aby\nnezaznamenával odber plynu a následne kedykoľvek namontovaný naspäť.\n2.7. On v konaní poukázal na to, že nie je dodávateľom zemného plynu ani so žalovaným neuzatváral\nžiadnu zmluvu. On je prevádzkovateľom distribučnej siete a škoda mu vznikla odberom plynu meradlom\ns porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii na základe osobitného zákonného predpisu.\n2.8. Podotkol, že poškodením zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii dochádza nepochybne k\nzásahu do plynomeru a jeho súčastí. Ak je plomba (resp. zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii)\nna meradle poškodená, automaticky meradlo stratilo platnosť overenia a údaj z takéhoto meradla nie je\nmožné použiť pre obchodné účely. Z dôvodu, že ide o objektívnu zodpovednosť žalovaného, jemu právny\npredpis neukladá povinnosť, aby v konaní preukazoval, či aj s číselníkom bolo reálne manipulované,\npričom ani nemá reálnu možnosť takúto manipuláciu s číselníkom preukázať (pokiaľ by sa sám žalovaný\nnepriznal).\n2.9. On v konaní preukázal príčinnú súvislosť medzi porušením zabezpečenia a vznikom škody na strane\nžalobcu. Žalovaný odoberal zemný plyn prostredníctvom meradla, ktoré malo porušené zabezpečenie\nproti neoprávnenej manipulácii. V takomto prípade mal žalovaný možnosť si kedykoľvek a v akomkoľvek\nrozsahu upravovať spotrebu na meradle podľa svojich vlastných predstáv, bez ohľadu na to, v akom\nmnožstve plyn reálne spotreboval. Navyše takýto odber nemožno považovať za legálny a v súlade so\nzákonom a z tohto dôvodu dodávateľ zemného plynu za rozhodné obdobie vyúčtoval nulovú spotrebu\na vrátil zálohové platby.\n2.9.1. Meradlo s poškodeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii automaticky stráca platné\noverenie. Odberom plynu takýmto meradlom mu vzniká škoda (viď uznesenie najvyššieho súdu sp. zn.\n3Obdo/49/2019).\n2.10. Podotkol, že i z rozhodnutia najvyššieho súdu z 21. apríla 2022 sp. zn. 7Cdo/283/2020 vyplýva,\nže v prípade náhrady škody za neoprávnený odber meraný meradlom s porušeným zabezpečením proti\nneoprávnenej manipulácii sa nejedná o spor s ochranou slabšej strany (viď i uznesenie najvyššieho\nsúdu sp. zn. 4Obdo/39/2022).\n\n2.10.1. Rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn 5Cdo/61/2021, na ktorom súd prvej inštancie založil svoje\nrozhodnutie, ohľadom povinnosti preukazovať skutočnú výšku škody a funkčnosť meradla, vychádza\npredovšetkým z prekonaných záverov ústavného súdu v náleze sp. zn. III. ÚS 114/2020 (viď rozsudok\nKrajského súdu v Trnave sp. zn. 28Co/3/2024,\nuznesenie najvyššieho súdu z 23. augusta 2023 sp. zn. 4Obdo/39/2022).\n2.11. Keďže v posudzovanej veci malo meradlo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii\n(otvorená prevádzková plomba, odtrhnutý číselník - stopy po páčení, poškodená overovacia značka),\nzásah do meradla a porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii spôsobili, že meradlo\nv rozhodnom období nespĺňalo zákonné podmienky a automaticky stratilo platné overenie, preto údaje\nzaznamenané na číselníku nie sú spoľahlivým údajom, odber takýmto plynomerom je nezákonný a\nnapĺňa skutkovú podstatu neoprávneného odberu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike, a\ntak nie je možné vyčíslenie skutočne vzniknutej škody a výška škody musí byť vypočítaná na základe\nvyhlášky č. 449/2012 Z. z. (viď uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/106/2020).\n2.12. Podotkol, že nie je mu zrejmé, prečo by mal tvrdiť, že žalovaný v rozhodnom období neuhrádzal\nzálohové platby za plyn dodávateľovi, keďže predmetom sporu nie sú dodávky plynu na odberné miesto\nžalovaného, ale porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii a objektívna zodpovednosť z\ntoho vyplývajúca.\n2.13. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal s tým, že na meradle žalovaného boli zistené stopy po páčení\nz ľavej strany krytu číselníka meradla. Poškodená - otvorená prevádzková plomba na vstupe. Meradlo\nbolo nájdené v stave bez krytu číselníka. Kryt číselníka bol odtrhnutý. Kryt číselníka sa nachádzal\npoloženy na plynomeri. Overovacia plomba bola osadená, ale v poškodenom stave. Na základe\nuvedených porušení zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii mohol ktokoľvek a kedykoľvek\nupravovať spotrebu na číselníku podľa svojich predstáv. Uviedol, že prevádzkové plomby zabezpečujú\nplynomer proti jeho demontáži. Pri porušení prevádzkových plomb môže byť plynomer demontovaný za\núčelom, aby ním plyn nepretekal. Následne je možné namontovať nelegálny obtok a tak neoprávnene\nodoberať plyn bez meradla. Uvedené poškodenia a porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej\nmanipulácii (napr. stopy po páčení číselníka) nie je možné spôsobiť pádom žalovaného ani omietky na\nmeradlo, ale je ich možné spôsobiť len páčidlom. Z uvedeného je zrejmé, že kryt číselníka meradla\nbol vypáčený účelovo. Všetky tieto skutočnosti sú zaznamenané v zápise, montážnom liste a vo\nfotodokumentácii z 15. augusta 2022. Súd prvej inštancie predmetné uvedené skutočnosti úplne\nignoroval a len nekriticky prevzal ničím nepodložený záver o páde žalovaného a omietky, ktoré podľa\nsúdu prvej inštancie spôsobili dané poškodenia. Aj svedok v konaní, ktorý mal údajne pád vidieť uviedol,\nže žiadnu omietku padať nevidel. Žalovaný tak zjavne účelovo nahlásil údajný pád na meradlo za účelom\nzbavenia sa objektívnej zodpovednosti.\n2.14. Súd prvej inštancie sa v plnej miere stotožnil s výpoveďou svedka C. ,,D.“ a stotožnil sa aj s\ntvrdením, že k poškodeniu meradla došlo pádom omietky a žalovaného na meradlo, čo všetko daný\nsvedok videl a výpoveď svedka považoval za plne vierohodnú. Žalovaný v konaní predložil čestné\nprehlásenie svedka C. ,,D.“ z 21. októbra 2024, v ktorom uviedol, že: „dňa 01.08.2022 bol svedkom\nnasledovnej udalosti: Pádu omietky a p. B. na plynomer rodinného domu na Brezničke a jeho následné\npoškodenie.“ Svedok C. ,,D.“ vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 1. apríla 2025 nevedel uviesť\npresný dátum udalosti, napriek tomu, že v čestnom prehlásení uviedol konkrétny dátum. Svedok ďalej\nuviedol, že „neviem presný dátum, či to bol koniec augusta alebo začiatok septembra. Neviem presne\nči to bolo 30teho alebo prvého, odhadol som to. že to bolo asi 01.08., lebo mali ísť deti do školy“. Už z\nuvedeného je zrejmé, že svedok nevedel, kedy k udalosti došlo a celú udalosť pravdepodobne vôbec\nnevidel. V čestnom prehlásení svedok uviedol dátum 1. augusta 2022, následne na pojednávaní koniec\naugusta a začiatok septembra, čo odôvodnil tým, že mali ísť deti do školy. Každý človek s priemernými\nvedomosťami vie, že deti idú do školy na začiatku septembra. Sám súd prvej inštancie svedkovi položil\notázku, či svedok videl spadnúť aj omietku, keďže to potvrdil v čestnom prehlásení. Na danú otázku\nsvedok odpovedal, že: „Videl som pána B. spadnúť na plynomer, a či aj omietka spadla, to neviem“.\nSvedok si preto v čestnom prehlásení a aj na pojednávaní zjavne vymýšľal a uvádzal nepravdivé\nskutočnosti. Nakoniec vyplynulo, že svedok vôbec nevidel pád omietky. Žalobcovi preto nie je zrejmé,\nna základe akých dôkazov sa súd prvej inštancie stotožnil s ničím nepodloženým tvrdením o poškodení\nmeradla pádom omietky. Z uvedených skutočnosti jednoznačne vyplýva nevierohodnosť svedka, jeho\nčestného prehlásenia a jeho výpovede na pojednávaní.\n2.14.1. Svedok E. C., ktorý vykonal kontrolu odberného miesta a výmenu meradla na odbernom mieste\nžalovaného dňa 15. augusta 2022 vo svojej listinnej odpovedi na otázky súdu prvej inštancie potvrdil,\nže žalovaný sa mu snažil vnútiť nejakú úplatu v podobe alkoholického nápoja. Uvedené len svedčí o\n\ntom, že žalovaný sa usiloval kontrolóra istým spôsobom podplatiť so snahou zbaviť sa svojej objektívnej\nzodpovednosti.\n2.15. Podľa jeho názoru, ak žalovaný vedel, že sa blíži deň fyzického odpočtu (2. augusta), kedy je\nmožné odhaliť poškodenie plynomera alebo jeho zabezpečenia, mohol účelovo deň predtým nahlásiť\npoškodenie plynomera „spadnutím omietky a jeho“ na plynomer, aby vysvetlil poškodenie plynomera\na jeho zabezpečení.\n2.16. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len ,,krajský súd“\nalebo ,,odvolací súd“) rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe v plnom rozsahu vyhovel a priznal\nžalobcovi náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania vo výške 100%, resp. aby rozsudok\nsúdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že považuje rozsudok súdu prvej inštancie v celom\nrozsahu za správny. Súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, správne vyhodnotil vykonané\ndôkazy, dospel k správnym skutkovým zisteniam, správne posúdil vec po právnej stránke a rozhodol vo\nveci samej v súlade so zákonom.\n3.1. Uviedol, že odvolanie žalobcu neobsahuje žiadnu argumentáciu, s ktorou by sa už súd prvej\ninštancie nevysporiadal, žalobca sa opakovane odvoláva niekoľkokrát na tú istú judikatúru najvyšších\nsúdnych autorít, ktorou sa súd prvej inštancie už zaoberal a neaplikoval na predmetnú právnu vec,\nnakoľko sa jedná o spotrebiteľský spor.\n3.2. Podľa jeho názoru k naplneniu objektívnej zodpovednosti za škodu by z jeho strany muselo dôjsť ku\nkonkrétnemu protiprávnemu úkonu spočívajúcemu v odoberaní zemného plynu meradlom s porušeným\nzabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Meradlo síce malo porušené zabezpečenie, ale nie\nz dôvodu protiprávneho úkonu, resp. neoprávnene; manipulácie za účelom odoberania neoprávneného\nzemného plynu, ale práve naopak z dôvodu incidentu, ktorý sa uskutočnil dňa 1. augusta 2022, a to\npádom omietky, resp. aj jeho na plynomer, čo bezodkladne nahlásil na monitorovacie centrum žalobcu.\n3.3. Zdôraznil, že sa jedná o prípad hodný osobitného zreteľa s dôrazom na fakt, že sa nachádza\nv postavení spotrebiteľa, čo spôsobuje značnú nerovnováhu v jeho právach v porovnaní s právami\nžalobcu, a preto bolo a je nutné vyhodnocovať prípad optikou spotrebiteľského práva. Rovnako bolo\npotrebné zabezpečiť znalecké dokazovanie, nakoľko v zápise zo dňa 15. augusta 2024 je uvedené aj\nto, že číselník je ,,odklopený – odtrhnutý“ a slovo „fasáda“, čo v montážnom liste z 15. augusta 2024 už\núčelovo zamestnanec žalobcu vynechal slová.\n3.3.1. Na žalobcovi bolo dôkazné bremeno o preukázaní nesprávneho zaznamenávania odberu plynu a\nporušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii pred 1. augusta 2022. V ustanoveniach zákona\no energetike aj napriek zakotvenej objektívnej zodpovednosti za škodu žalobca nie je zbavený svojej\npovinnosti preukázať, že mu škoda vznikla v dôsledku poškodenia plomby meradla.\n3.4. Súd prvej inštancie sa zaoberal ustálenou rozhodovacou praxou, na ktorú žalobca poukazoval\npočas konania, čo nie je pravdou, nakoľko súd prvej inštancie na tieto reagoval (viď odseky 76.\na 77. rozsudku súdu prvej inštancie), pričom odôvodnil, z akého dôvodu sa uvedený právny vzťah a\npredmetná právna vec posudzovala podľa spotrebiteľského práva. Súd prvej inštancie sa teda opieral o\nzákonné ustanovenia a vychádzal aj z judikatúry najvyšších súdnych autorít.\n3.5. Žalobca tvrdil, že on zjavne účelovo nahlásil údajný pád na meradlo za účelom zbavenia sa\nobjektívnej zodpovednosti a zároveň spochybňoval dôveryhodnosť svedka navrhnutého z jeho strany.\nUviedol, že on nerozumie, akým spôsobom vyvodil účelovosť nahlásenia jeho pádu na meradlo, nakoľko\ndaný pád videl aj svedok, ktorý vypovedal pred súdom a o jeho dôveryhodnosti a výpovedi sa súd prvej\ninštancie vyjadril v odsekoch 78. a 79. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie.\n3.6. Podotkol, že žalobca najprv uvádzal, že svedok žalobcu (zamestnanec SPP, a.s.) tvrdil, že sa\nho on snažil podplatiť a na pojednávaní svedok uviedol, že si ,,letmo“ spomína na úplatu v podobe\nalkoholického nápoja. On akékoľvek úplatky poprel a popiera.\n3.6.1. Je však rozdiel medzi podplatením a letmým spomenutím si na úplatok v podobe alkoholického\nnápoja. Konštatoval, že žalobcom navrhnutý svedok bol osobou v pracovnoprávnom vzťahu k žalobcovi,\nčo môže spochybňovať jeho objektivitu a vierohodnosť výpovede.\n3.7. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa §\n387 ods. 1 CSP a uložil žalobcovi nahradiť mu trovy prvoinštančného a odvolacieho konania v celom\nrozsahu.\n4. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobcu uviedol, že žalovaný podal\nvyjadrenie k jeho odvolaniu po uplynutí lehoty.\n4.1. Zopakoval, že s prihliadnutím na ním uvedenú judikatúru sa nejedná o spotrebiteľský spor.\n\n4.2. V konaní bolo preukázané a ani medzi stranami nebolo sporné, že meradlo malo porušené\nzabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a na odbernom mieste žalovaného dochádzalo k\nodberu plynu takýmto meradlom. Samotný odber plynu meradlom s porušeným zabezpečením proti\nneoprávnenej manipulácii je protiprávnym úkonom a napĺňa skutkovú podstatu neoprávneného odberu\nplynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z. z., pričom sa aplikuje inštitút objektívnej\nzodpovednosti odberateľa, preto preukázanie zavinenia ani preukazovanie funkčnosti meradla sa\nnevyžaduje, čo potvrdila aj ustálená rozhodovacia prax najvyššieho súdu.\n4.2.1. V konaní bolo preukázané, že poškodenia meradla žalovaného nemohlo vzniknúť spôsobom\nuvedeným žalovaným. Na meradle boli zistené stopy po páčení predmetom z ľavej strany, čo jasne\nzachytávajú ním predložené fotografie, a teda poškodenie meradla a porušenie zabezpečenia proti\nneoprávnenej manipulácii mohlo byť spôsobené jedine úmyselne.\n4.3. Zopakoval, že vzťah medzi ním a žalovaným nie je vzťahom spotrebiteľským, keďže nie\nje dodávateľ zemného plynu, ale prevádzkovateľ distribučnej siete a so žalovaným žiadnu zmluvu\nneuzatváral. Spotrebiteľský vzťah nemôže byť ani nepriamo odvodený od zmluvného vzťahu s\ndodávateľom plynu, nakoľko v posudzovanej veci ide o neoprávnený odber, ktorý je nelegálny a nie\nje žiadnym spôsobom regulovaný ani viazaný na platnú zmluvu s dodávateľom. Právnym titulom jeho\npohľadávky voči žalovanému je neoprávnený odber zemného plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona\nč. 251/2012 Z. z., a preto ide o tzv. ,,bežný“ občianskoprávny spor, nie spotrebiteľský.\n4.4. Žalovaný sa podľa jeho názoru usiluje navodiť dojem, že jeho zamestnanec účelovo vynechal\nslovo ,,fasáda“ v montážnom liste z 15. augusta 2022, avšak nepostačí niečo len účelovo tvrdiť, ale\nžalovaný musí svoje tvrdenia preukázať, nakoľko dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje žalovaného.\nŽalovaný vlastnoručne podpísal montážny list a taktiež aj zápis z 15. augusta 2022, čím potvrdil\npravdivosť údajov ňom uvedených.\n4.5. Žalovaný ignoruje ustálenú rozhodovaciu prax najvyššieho súdu SR, ktorá explicitne hovorí o\ntom, že v prípade porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii je irelevantné, či meradlo\nzaznamenávalo, resp. nezaznamenávalo odber plynu, teda či bolo funkčné alebo nefunkčné. Jemu zo\nžiadneho zákona nevyplýva povinnosť preukazovať funkčnosť takéhoto meradla.\n4.6. Podľa jeho názoru žalovaný účelovo nahlásil údajný pád na meradlo za účelom zbavenia sa\nobjektívnej zodpovednosti práve z dôvodu, že poškodenia meradla (porušenia zabezpečenia proti\nneoprávnenej manipulácii) nemohol žiadnym spôsobom spôsobiť pád žalovaného na meradlo. Žalovaný\nmal zabezpečiť meradlo tak, aby nedošlo k poškodeniu meradla, a teda so nesplnil všeobecnú\nprevenčnú povinnosť podľa Občianskeho zákonníka, ani konkrétnu zákonnú povinnosť podľa zákona\no energetike.\n4.7. Uviedol, že k vierohodnosti žalovaným navrhnutého svedka a jeho čestného prehlásenia sa\npodrobne vyjadril v podanom odvolaní, ktorý uviedol, že žiadnu omietku padať nevidel, napriek tomu,\nže v čestnom prehlásení uviedol opačne.\n4.8. Jeho svedok vo svojej listinnej výpovedi potvrdil, že žalovaný sa mu snažil vnútiť nejakú\núplatu v podobe alkoholického nápoja. Je irelevantné, v akej konkrétnej podobe sa žalovaný pokúšal\nkontrolóra podplatiť. Pokiaľ žalovaný namieta vierohodnosť predmetného svedka z dôvodu jeho\nzamestnaneckého pomeru s ním, podotkol, že svedok počas podania svojej výpovede už nebol v\nžiadnom zamestnaneckom pomere ani v inom vzťahu s ním, preto nie je možné spochybňovať výpoveď\nsvedka na základe zamestnaneckého pomeru k žalobcovi\n5. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že požiadal súd prvej inštancie o predĺženie lehoty\nna podanie vyjadrenia k odvolaniu o tri dni pred uplynutím súdom prvej určenej lehoty (dňa 16. júna\n2025), pričom vyjadrenie k odvolaniu doručil súdu prvej dňa 18. júna 2025.\n5.1. Kategoricky sa ohradil voči akýmkoľvek tvrdeniam žalobcu týkajúcim sa vnucovania akejkoľvek\nformy úplatku svedkovi žalobcu. Všetky jeho konania v predmetnej veci boli a sú plne v súlade s platnými\nprávnymi predpismi a etickými normami. Akékoľvek náznaky alebo priame obvinenia z korupčného\nsprávania sú zo strany svedka žalobcu vnímané ako vážne poškodzovanie dobrého mena.\n5.2. K ďalším skutočnostiam a argumentom žalobcu poukázal na jeho vyjadrenie k odvolaniu.\n6. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací podľa § 34 CSP, vec preskúmal v medziach\ndaných § 379 CSP a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 CSP a contrario a\nrozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku (I. výrok) a v závislom výroku o trovách\nkonania (II. výrok) podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.\n\n7. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne\nsprávne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,\nmôže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,\nprípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel\nk záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na\nzáklade toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia\nrozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane\njednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý\nproces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo\nokolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich\nnáležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).\n9. Súd prvej inštancie je vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku\nkoherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok súdu prvej inštancie je presvedčivý, premisy\nzvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací\nsúd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku súdu prvej inštancie je dostatočne\nvyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd na\nzdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty,\nktorými reaguje na argumenty žalobcu v odvolaní.\n10. Predmetom sporu je náhrada škody vo výške 8 807,51 Eur s príslušenstvom za neoprávnený\nodber plynu žalovaným za obdobie 12. januára 2022 do 1. augusta 2022 podľa § 82 ods. 1 písm. d)\nzákona o energetike.\n11. Z odvolacích námietok žalobcu vyplýva, že žalobca mal za to, že súd prvej inštancie sa odklonil od\nustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, v ktorej je otázka predpokladov vzniku zodpovednosti\nza škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu ustálene vyriešená tak, že pre vznik zodpovednosti\nza škodu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike postačuje, ak je preukázané, že došlo\nk neoprávnenému zásahu do určeného meradla a že odberateľ v rozhodnom období odoberal\nprostredníctvom takéhoto meradla plyn. Žalobca mal za to, že v konaní nebolo potrebné preukazovať\nvznik škody, lebo táto vzniká prevádzkovateľovi distribučnej sústavy už samotným odberom plynu\nmeradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, pričom výšku takejto\nškody je potrebné určiť spôsobom ustanoveným zákonom, a to za použitia vyhlášky č. 449/2012\nZ. z.. V danom prípade neprichádzala do úvahy aplikácia záverov nálezu ústavného súdu sp. zn.\nIII. ÚS 114/2020, ktorý považoval za exces v rozhodovacej praxi ústavného súdu (viď uznesenie\nústavného súdu sp. zn. I.ÚS 457/2021) s tým, že žalobca poukázal na rozhodovaciu prax najvyššieho\nsúdu v obchodnoprávnych veciach (napr. rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/106/2020,\n3Obdo/49/2019, 3Obdo/49/2018, 4Cdo/106/2020, 7Cdo/283/2020, 1Obdo/32/2022 atď.), ktorá sa\nustálila v názore, že pri neoprávnenom odbere plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie\nproti neoprávnenej manipulácii, je daná objektívna zodpovednosť odberateľa plynu. Odberateľ plynu\nzodpovedá už len za to, že odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti\nneoprávnenej manipulácii, pričom je irelevantné, kto porušenie zabezpečenia spôsobil (sám odberateľ\nalebo niekto iný). Preto ak je v konaní preukázané, že odberateľ v rozhodnom období odoberal plyn\nmeradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii (dopustil sa neoprávneného\nodberu plynu), vznikla mu v súlade s § 82 ods. 2 zákona o energetike povinnosť nahradiť vzniknutú\nškodu vrátane ušlého zisku. Žalobca mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil postavenie\nžalovaného (fyzickej osoby) ako spotrebiteľa\n12. Podľa názoru odvolacieho súdu v posudzovanej veci súd prvej inštancie správne posúdil postavenie\nžalovaného (fyzickej osoby) ako spotrebiteľa vychádzajúc z rozsudku najvyššieho súdu z 23. júna 2022\nsp. zn. 5Cdo/61/2021, publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod\nR 26/2024, podľa ktorého: ,,Ak je odberateľom plynu na základe zmluvy uzatvorenej s dodávateľom\nplynu fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení tejto spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu\nsvojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, potom má táto fyzická osoba postavenie\nspotrebiteľa aj vo vzťahu k prevádzkovateľovi distribučnej siete.“\n\n12.1. Z odôvodnenia rozsudku najvyššieho súdu z 23. júna 2022 sp. zn. 5Cdo/61/2021 ďalej\nvyplýva: ,,10. Dovolací súd aplikujúc ustanovenie § 124 CSP posudzoval dovolanie podľa jeho obsahu\na v snahe autenticky porozumieť textu dovolania ako celku (viď nález Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. IV. ÚS 15/2021 z 25. mája 2021 alebo jeho nález sp. zn. I. ÚS 336/2019 z 09. júna 2020)\ndospel k záveru, že žalobca za právnu otázku, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho\nsúdu a pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\npovažoval v prvom rade otázku, či má žalovaná ako odberateľ plynu na základe zmluvy uzatvorenej\ns dodávateľom plynu postavenie spotrebiteľa aj vo vzťahu k prevádzkovateľovi distribučnej siete.\nUstanovenie § 421 ods. 1 písm. a) CSP dopadá len na takú právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil, t. j.\nvysvetlil jej podstatu a uviedol súvisiace právne úvahy spolu s dôvodmi, pre ktoré zvolil práve riešenie,\nna ktorom založil svoje rozhodnutie a jej riešenie predstavuje odklon od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu. Dovolací súd konštatuje, že takto nastolená právna otázka v rozhodovacej praxi\ndovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, čo zakladá dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP.\n11. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na\nprávnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka\ndodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej\nobchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ\nje fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej\nobchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 12. Dovolateľ pri argumentácii, že nie je ako\ndistribútor plynu v nijakom zmluvnom vzťahu so žalovanou, v dôsledku čoho táto nemôže mať postavenie\nspotrebiteľa, vychádzal z definície týchto pojmov zakotvených v § 52 ods. 3 a ods. 4 Občianskeho\nzákonníka. Pojem distribúcia plynu definuje zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike účinný od 01. 09.\n2012 v § 2, časti c) bode 4 ako dopravu plynu distribučnou sieťou na účel jeho dopravy odberateľom\nplynu, pojem odberné miesto v bode 11 ako miesto odberu plynu vybavené určeným meradlom, pojem\ndodávka plynu v bode 12 ako predaj plynu vrátane ďalšieho predaja, ako aj predaj skvapalneného\nzemného plynu odberateľom. V § 15 ods. 3 táto právna úprava stanovuje, že účastníkom trhu s\nplynom je a) výrobca plynu, b) prevádzkovateľ prepravnej siete, c) prevádzkovateľ distribučnej siete,\nd) prevádzkovateľ zásobníka, e) dodávateľ plynu, f) odberateľ plynu. Podľa § 17 zákona o energetike\nnazvaného ako Ochrana odberateľa elektriny, odberateľa plynu a univerzálna služba odberateľ plynu\nv domácnosti okrem práv na ochranu spotrebiteľa podľa osobitných predpisov má právo pri dodávke\nplynu uzatvoriť s dodávateľom plynu zmluvu o združenej dodávke plynu, keď pojem univerzálna služba\ndefinuje § 2 písm. a) bod 14 aj ako službu pre odberateľov plynu v domácnosti, ktorú poskytuje\ndodávateľ plynu na základe zmluvy o združenej dodávke plynu, a ktorá zahŕňa súčasne distribúciu plynu\na dodávku plynu a prevzatie zodpovednosti za odchýlku, v ustanovenej kvalite za primerané, jednoducho\na jasne porovnateľné, transparentné a nediskriminačné ceny. 13. Ústavný súd Slovenskej republiky\nv náleze sp. zn. III. ÚS 114/2020 zo dňa 09.03.2021 (v bode 49) poukázal na potrebu zohľadnenia\nskutočnosti, že odberatelia plynu v domácnostiach majú zároveň postavenie spotrebiteľov, ktorému by\nmal zodpovedať aj ich vzťah k PDS (prevádzkovateľom distribučnej siete, pozn. dovolacieho súdu), ktorý\nje od základného vzťahu k dodávateľovi plynu odvodzovaný. Ústavný súd vysvetlil, že „Rozštiepenie\ndodávky plynu a distribúcie plynu bolo v zmysle prvého odôvodnenia smernice Európskeho parlamentu\na Rady 2009/73/ES (ďalej len „smernica“) vedené zámerom ponúknuť všetkým „odberateľom“ (pojem\nspotrebiteľ v smernici v tomto kontexte nezodpovedá slovenskej právnej úprave; kde to kontext vyžaduje,\npri citácii smernice bude ústavný súd používať adekvátny pojem v úvodzovkách) v Európskej únii, či\nide o občanov alebo podniky, skutočný výber, konkurenčné ceny a vyššie štandardy služieb. Snahou\nbolo otvorenie trhu, ktorý umožňuje všetkým odberateľom slobodný výber svojich dodávateľov a\nvšetkým dodávateľom slobodu zásobovať svojich odberateľov (tretie odôvodnenie smernice). Účinné\noddelenie sietí od dodávateľských činností (tzv. unbundling) preto bolo vyvolané potrebou zabezpečiť\nsplnenie týchto cieľov; nie zhoršiť postavenie spotrebiteľov (tentoraz vo význame spotrebiteľov ako\nslabšej strany). Vyplýva to aj z výslovne formulovaného odôvodnenia č. 48 smernice, v zmysle ktorého\nzáujmy „odberateľov“ by mali byť stredobodom tejto smernice a kvalita služieb by mala byť ústrednou\nzodpovednosťou plynárenských podnikov. Musia sa posilniť a zaručiť existujúce práva „odberateľov“,\npričom by mali byť transparentnejšie. Ochrana „odberateľa“ by mala zabezpečiť, aby všetci „odberatelia“\nv širšom meradle Spoločenstva mali úžitok z konkurenčného trhu. Členské štáty alebo, ak tak ustanoví\nčlenský štát, regulačné orgány by mali presadzovať práva „odberateľov“. V bode 50 tohto nálezu ústavný\nsúd uviedol, že pred unbundlingom dodávku a distribúciu plynu odberateľom zabezpečoval jeden a ten\nistý subjekt a vo vzťahu k spotrebiteľom išlo o spotrebiteľskú zmluvu, po unbundlingu sa distribúcia plynu\nodčlenila. Spotrebitelia uzatvárajú s dodávateľmi plynu najčastejšie zmluvu o združenej dodávke plynu,\nz čoho je podstatné vyabstrahovať, že plnením cieľov smernice nemajú byť oslabené existujúce práva\n\nodberateľov. Ústavný súd akcentuje: „Pokiaľ je odberateľom spotrebiteľ podľa Občianskeho zákonníka,\npričom jeho existujúce práva majú byť posilnené a zaručené, znamená to, že je nevyhnutné aj derivovaný\nvzťah medzi spotrebiteľom a PDS posudzovať optikou spotrebiteľského práva; do právneho vzťahu sa\nspotrebiteľ a PDS dostávajú len pre účely plnenia spotrebiteľskej zmluvy. Postavenie spotrebiteľa potom\nnemôže byť vo vzťahu k PDS vykladané v rozpore so spotrebiteľským právom. Inak by tento základný\ncieľ smernice vo vzťahu k spotrebiteľovi voči PDS nebol naplnený.“ 14. Na základe zhora uvedeného,\nvychádzajúc zo skutkového stavu ustáleného súdmi nižších inštancií, z formulácie a odôvodnenia\ndovolateľom nastolenej právnej otázky, dovolací súd uzatvára, že okresný aj krajský súd otázku, či\nmá žalovaná ako odberateľ plynu na základe zmluvy uzatvorenej s dodávateľom plynu postavenie\nspotrebiteľa aj vo vzťahu k prevádzkovateľovi distribučnej siete, odpovedali správne. Dovolanie je preto\nv tejto časti nedôvodné a dovolací súd ho podľa § 448 CSP zamietol.“\n12.2. Za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu treba považovať predovšetkým rozhodnutia\na stanoviská publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov\nSlovenskej republiky, vydávanej Najvyšším súdom Slovenskej republiky od 1. januára 1993 s pôvodným\nnázvom Zbierka rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky (pokiaľ neboli v neskoršom období\njudikatórne prekonané), ako i rozhodnutia najvyššieho súdu, v ktorých bol opakovane potvrdený určitý\nprávny názor, alebo výnimočne aj jednotlivé rozhodnutie, pokiaľ neskôr vydané rozhodnutia najvyššieho\nsúdu názory obsiahnuté v tomto rozhodnutí nespochybnili, prípadne ich akceptovali a vecne na ne\nnadviazali. Vzhľadom na účel právnej úpravy dovolania, ktorým je v prípade dovolacieho dôvodu\nspočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení veci predovšetkým riešenie doteraz neriešených\notázok zásadného právneho významu, treba do ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu zahrnúť\naj rozhodnutia publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk vydávanej Najvyšším súdom\nČSFR, Najvyšším súdom ČR a Najvyšším súdom SR v dobe do 31. decembra 1992, ako aj rozhodnutia\nuverejnené v Zborníkoch stanovísk, správ o rozhodovaní súdov a súdnych rozhodnutí Najvyšších súdov\nČSSR, ČSR a SSR vydaných SEVT Praha v rokoch 1974 (č. I, 1965 - 1967), 1980 (č. II, 1964 1969) a 1986 (č. IV, 1970 - 1983), pokiaľ sú stále použiteľné (najmä z hľadiska ich súladu s hodnotami\ndemokratického právneho štátu) a neboli prekonané neskoršou judikatúrou. Napokon vzhľadom na čl.\n2 ods. 2 CSP je potrebné za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu považovať aj rozhodovaciu\nprax ďalších najvyšších súdnych autorít, a to Ústavného súdu Slovenskej republiky, Európskeho súdu\npre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie. (viď uznesenie najvyššieho súdu z 24. januára 2018\nsp. zn. 6Cdo 29/2017, R 71/2018).\n12.3. V posudzovanej veci bolo nesporné, že žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej siete si uplatnil\nžalobný nárok titulom neoprávneného odberu plynu voči žalovanému, t. j. fyzickej osobe, ktorá\nbola odberateľom plynu na základe zmluvy uzatvorenej s dodávateľom plynu, ktorá pri uzatváraní a\nplnení tejto spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej\npodnikateľskej činnosti, preto žalovaný (fyzická osoba) má postavenie spotrebiteľa aj vo vzťahu k\nprevádzkovateľovi distribučnej siete.\n13. Z uznesenia najvyššieho súdu z 15. apríla 2025 sp. zn. 9Cdo/17/2024 vyplýva: ...(,,) 47. Najvyšší súd\nv sporoch z neoprávneného odberu plynu medzi dvoma právnickými osobami stabilne zastáva názor, že\npri neoprávnenom odbere plynu s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej\nmanipulácii, škoda vzniká samotným odberom plynu, a že údaje z takéhoto meradla nie sú objektívnym\na spoľahlivým podkladom pre vyčíslenie skutočne vzniknutej škody, preto treba pri jej vyčíslení použiť\nspôsob ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom (závery publikované aj ako právna veta k\nrozhodnutiu 5Obdo/32/2018 - R 45/2019). Takýto spôsob výpočtu výšky škody sa však použije až vtedy,\nkeď skutočnú škodu nie je možné určiť inými relevantnými prostriedkami. Rozhodovacia prax zdôrazňuje\npovinnosť nahradiť skutočnú škodu (pozostávajúcu z hodnoty neoprávnene odobratého množstva\nzemného plynu, z nákladov na opravu poškodenej plomby a súvisiacich nákladov aj z nákladov, ktoré\nžalobca musí v súvislostí s neoprávneným odberom plynu vynaložiť a ktoré by mu nevznikli, ak by k\nneoprávnenému odberu plynu nedošlo) a len ak to nie je možné, škodu určenú výpočtom podľa vyhlášky\nna tento účel vydanej. Na publikované rozhodnutie v tomto smere nadviazali aj ďalšie rozhodnutia\nnajvyššieho súdu, napr. uznesenie z 26. septembra 2019 sp. zn. 3Obdo/49/2019, uznesenie z 20.\naugusta 2020 sp. zn. 3Obdo/43/2020, uznesenie z 21. januára 2021 sp. zn. 4Cdo/181/2020, uznesenie z\n29. januára 2021 sp. zn. 4Obdo/59/2020, uznesenie z 29. júna 2021 sp. zn. 4Cdo/106/2020, či uznesenie\nz 26. júla 2023 sp. zn. 1Obdo/32/2022.(“)....\n14. Odvolací súd zdôrazňuje, že v posudzovanej veci sa nejedná o problematiku neoprávneného odberu\nplynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike medzi dvoma podnikateľskými subjektami,\n\nteda obchodnoprávny spor, ale medzi podnikateľským subjektom (žalobcom) a spotrebiteľom, teda ide\no civilnoprávny spor,\n14.1. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie postupoval v súlade s rozsudkom najvyššieho súdu z\n23. júna 2022 sp. zn. 5Cdo/61/2021, publikovaným v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí\nsúdov SR pod R 26/2024, z ktorého odôvodnenia (viď odseky 15. až 22.) vyplýva: ...(,,) 15.Vo vzťahu k\ndovolaciemu dôvodu zakotvenému v § 421 ods. 1 písm. a) CSP dovolateľ v súhrne namietal, že odvolací\nsúd nesprávne právne posúdil otázku objektívneho charakteru zodpovednosti žalovanej za škodu,\notázku možnosti zbavenia sa objektívnej zodpovednosti za škodu a za poškodenie zabezpečovacej\nznačky meradla plynu a otázku, či je dôkaznou povinnosťou poškodeného preukázať, že mu vznikla\nskutočná škoda, ktorú spojil s otázkou, či škodu možno nahradiť škodou určenou podľa vyhlášky (v\npodrobnostiach viď body 3.2. až 3.5. tohto rozsudku). Súdom nižších inštancií tiež vytkol zámenu\nskutkovej podstaty neoprávneného odberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) so skutkovou podstatou\npodľa § 82 ods. 1 písm. c) zákona o energetike. Za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, od\nktorej sa odvolací súd odklonil pri riešení dovolateľom nastolených právnych otázok, označil rozhodnutia\nsp. zn. 3Obdo/51/2017, 5Obdo/32/2018, 3Obdo/49/2019 najvyššieho súdu a rozhodnutia Krajského\nsúdu v Trnave sp. zn. 26Co/102/2019 a 31Cob/36/2018. 16. Najvyšší súd Slovenskej republiky v\nuznesení sp. zn. 3Obdo/51/2017 v obchodnoprávnom spore posudzoval právnu otázku predpokladov\nzodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu a otázku povahy zodpovednosti\nza škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu. S odkazom na uznesenia najvyššieho súdu\nz 27.10.2009 sp. zn. 1Cdo/107/2008, z 28.10.2009 sp. zn. 4Cdo/30/2009 a z 12.03.2015 sp. zn.\n3Cdo/99/2012 dospel k záveru, že odberateľ plynu je podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike\nzodpovedný za neoprávnený odber plynu, meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené\nzabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, bez ohľadu na zavinenie odberateľa plynu. Zodpovednosť\nodberateľa plynu za neoprávnený odber plynu je objektívna a je daná, ak v rozhodnom období odoberal\nplyn, ktorý bol meraný meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Ak\nje v konaní preukázané, že odberateľ v rozhodnom období odoberal plyn meradlom s porušeným\nzabezpečením proti neoprávnenej manipulácii (t. j. dopustil sa neoprávneného odberu plynu), vznikla\nmu v súlade s § 82 ods. 2 zákona o energetike povinnosť nahradiť dodávateľovi plynu vzniknutú\nškodu vrátane ušlého zisku. Za protiprávny úkon ako jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu\nzákon (§ 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike) považuje neoprávnený odber plynu meraný určeným\nmeradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. V takom prípade\nje v zmysle § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike rozhodujúce samotné porušenie zabezpečenia\nproti neoprávnenej manipulácii plynu na meradle. Pritom je irelevantné, či bolo meradlo funkčné alebo\nnefunkčné, prípadne či zaznamenávalo skutočný alebo nižší odber plynu, čo je spolu so zavineným\nkonaním odberateľa plynu podstatné pre naplnenie skutkovej podstaty neoprávneného odberu plynu\npodľa § 82 ods. 1 písm. c) zákona o energetike. 17. V právnej vete rozhodnutia publikovaného pod č.\nR 45/2019 v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (uznesenie\nsp. zn. 5Obdo/32/2018) najvyšší súd (posudzujúc spor z neoprávneného odberu plynu medzi dvomi\nprávnickými osobami) konštatoval, že: „Pri neoprávnenom odbere plynu s meradlom, na ktorom bolo\nporušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, škoda vzniká samotným odberom plynu. Údaje\nz takéhoto meradla nie sú objektívnym a spoľahlivým podkladom pre vyčíslenie skutočne vzniknutej\nškody, preto treba pri jej vyčíslení použiť spôsob ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom.“\nNajvyšší súd v dôvodoch uviedol, že: „Škodou, ktorú je prevádzkovateľ distribučnej siete oprávnený\nvymáhať, je škoda skutočná, t. j. spočívajúca v odstránení protizákonného stavu (oprava poškodenej\nplomby a súvisiace náklady), hodnota neoprávnene odobratého množstva zemného plynu, ako aj v\nnákladoch, ktoré žalobca musí v súvislostí s neoprávneným odberom plynu vynaložiť a ktoré by mu\nnevznikli, ak by k neoprávnenému odberu plynu nedošlo. Pre prípad, kedy skutočnú škodu nie je\nmožné určiť inými relevantnými prostriedkami, zákon splnomocnil príslušné ministerstvo, aby všeobecne\nzáväzným predpisom určilo náhradný spôsob výpočtu výšky škody spôsobenej neoprávneným odberom\nplynu, a to vydalo vyhlášku Ministerstva hospodárstva SR č. 155/2005 Z. z., ktorou sa ustanovuje\nspôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu. Pre určenie skutočne spôsobenej\nškody v zmysle množstva odobratého plynu v prípade neoprávnených odberov plynu by prevádzkovateľ\ndistribučnej siete, z ktorej bol plyn neoprávnene odobratý, musel poznať presné množstvo takto\nodobratého zemného plynu. Podľa § 19 zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov je možné určené meradlá používať na daný účel len ak majú platné overenie, ak\nsa toto vyžaduje, teda záväzný (jednoznačný) údaj o spotrebe môže poskytnúť výlučne plynomer s\nplatným overením. Na určenie množstva odobratého plynu tak nie je možné použiť údaj z meradla,\nna ktorom bola porušená plomba (overovacia/zabezpečovacia značka). Objektívnym a spoľahlivým\n\npodkladom, ktorý zákon o energetike v § 59 ods. 3 predpokladá, t. j. podkladom na základe ktorého by\nbolo možno presne zistiť odberateľom spotrebované množstvo plynu počas rozhodného obdobia (výšku\nskutočnej škody), nemôže byť ani údaj o spotrebe na odbernom mieste za predchádzajúce obdobie,\nkeďže toto neznamená automaticky rovnaký odber za obdobie zisťované. Pokiaľ teda nie je možné\nurčiť skutočne odobraté množstvo plynu v rozhodnom období spôsobom, ktorý neodporuje zákonu, a\nteda nemožno spoľahlivo určiť výšku skutočne spôsobenej škody v prípade odberu plynu meradlom,\nna ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, je potrebné túto výšku určiť\nspôsobom ustanoveným zákonom, a to za použitia na to vypracovaného podzákonného predpisu,\nktorý zároveň zohľadňuje existenciu konkrétnych spotrebičov nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti, v\nktorej k odberu plynu dochádzalo, a ich skutočnú spotrebu.“ 18. V konaní sp. zn. 3Obdo/49/2019\nnajvyšší súd opäť posudzoval neoprávnený odber plynu fyzickou osobou-podnikateľom. V prijatom\nuznesení sa stotožnil s vyššie uvedenými judikatórnymi závermi týkajúcimi sa zodpovednosti za škodu\naj určenia výšky škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu. 19. Krajský súd v Trnave v uznesení\nsp. zn. 26Co/102/2019 pri určení zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu\nvychádzal zo záverov rozhodnutia najvyššieho súdu uvedených v rozhodnutí sp. zn. 3Obdo/51/2017 a\npri ustálení výšky vzniknutej škody zo záverov najvyššieho súdu uvedených v rozhodnutí R 45/2019.\nZ týchto rozhodnutí najvyššieho súdu vychádzal Krajský súd v Trnave aj v obchodnoprávnom spore\nvedenom pod sp. zn. 31Cob/36/2018. 20. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. III.\nÚS 114/2020 uviedol, že aj pri náhrade škody vyvolanej neoprávneným odberom plynu platí, že\nsa nahrádza v prvom rade skutočná škoda a škoda určená prepočtom podľa osobitného predpisu\n(vyhlášky č. 449/2012 Z. z.) sa použije len v prípade, ak nemožno vyčísliť vzniknutú škodu na základe\nobjektívnych a spoľahlivých podkladov (§ 82 ods. 3 zákona o energetike), čo musí všeobecný súd\nnáležite preskúmať a odôvodniť. Ak ide o prvý neoprávnený odber plynu odberateľa plynu v domácnosti\nmeraný meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie\nproti neoprávnenej manipulácii podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike, výška škody spôsobenej\nneoprávneným odberom plynu sa určí ako cena neoprávnene odobratého množstva plynu určeného\npomocou typového diagramu dodávky. Ak možno skutkovo ustáliť množstvo odobratého plynu, nie je\nna mieste aplikovať § 82 ods. 3 a 4 zákona o energetike o náhradnom spôsobe určenia výšky škody\n(či už podľa vyhlášky alebo podľa typového diagramu dodávky), ktorých aplikácia prichádza do úvahy\niba v prípade nemožnosti vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých\npodkladov. Ústavný súd zdôraznil, že: „Z logiky veci potom vyplýva, že aj náhradný spôsob určenia\nvýšky škody sa má čo najviac blížiť k náhrade len skutočne vzniknutej škody. Preto aj v prípadoch\nurčovania výšky škody podľa vyhlášky treba preukázať rozhodujúce okolnosti, z ktorých bude vyplývať\npredpokladaná škoda. Podľa uznesenia ústavného súdu č. k. IV. ÚS 137/2018 zo 14. februára 2018\n„uplatnenie občianskoprávneho inštitútu náhrady škody je založené na náhrade skutočnej škody, keďže\nnáhrada škody plní kompenzačnú, a nie sankčnú funkciu“. Ak by sa nahrádzala fiktívna škoda vypočítaná\npodľa vzorca bez ohľadu na skutkové okolnosti, došlo by k vychýleniu zo spravodlivej rovnováhy medzi\nlegitímnym záujmom PDS na náhrade skutočnej škody a ochrane distribučnej siete a zásahom do\nmajetkových práv neoprávneného odberateľa, ktorý by sa tak stal už zásahom neprimeraným. Pri\nposudzovaní tejto spravodlivej rovnováhy je nutné vychádzať z toho, že občianskoprávny inštitút náhrady\nškody plní funkciu kompenzačnú a preventívnu a výška škody nemôže byť akousi nadkompenzáciou\npoškodeného, či dokonca sankciou neoprávneného odberateľa za neoprávnený odber (podobne nález\nÚstavného súdu Českej republiky č. k. I. ÚS 668/15 z 11. augusta 2015 a č. k. Pl. ÚS 29/13 z 1.\napríla 2014). V rámci občianskoprávnej zodpovednosti je nutné hradiť skutočnú škodu, teda ujmu\nna majetku poškodeného, a túto preto treba zisťovať. Na základe fiktívneho výpočtu dochádza k\nzisteniu teoretického maximálneho množstva odobratého plynu, teda vychádza sa z maximálnych\nmožných hodnôt odberu a jeho nepretržitého trvania, čo pre odberateľa nie je vôbec priaznivé. ......\nvypočítaná výška škody nemá byť neúmerná skutočnosti. K jej stanoveniu by mali všeobecné súdy\npristupovať na základe spravodlivého uváženia a vždy prihliadať na okolnosti prípadu. K určeniu\nčo najobjektívnejšej skutočnej škody môžu slúžiť napríklad údaje o histórii predchádzajúcej spotreby\nna danom mieste, znalecké posudky, poznatky z prípadného trestného konania alebo informácie o\nspotrebičoch na odbernom mieste. Zároveň od vypočítanej výšky škody je nutné odpočítať prípadné\nplatby (napr. vo forme záloh), ktoré uhrádzal odberateľ v období neoprávneného odberu. .....Bez\ndoplňujúceho zisťovania skutočne spôsobenej škody by bol odberateľ neprimerane zaťažený, čo by bolo\nv rozpore s jeho právom na ochranu majetku.“ Vyčíslenie výšky škody podľa vyhlášky vyžaduje podľa\nústavného súdu „najskôr preukázanie toho, že škoda vôbec vznikla. Z § 82 ods. 2 zákona o energetike\nvyplýva, že odberateľovi vznikne povinnosť uhradiť PDS skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Právna\nteória a súdna prax za skutočnú škodu (damnum emergens) považuje majetkovú ujmu vyjadriteľnú v\n\npeniazoch, ktorá spočíva v zmenšení existujúceho majetku poškodeného v dobe, keď došlo k škodnej\nudalosti. ......Ani princíp objektívnej zodpovednosti neznamená, že podmienkou vzniku zodpovednosti\nza škodu nie je existencia samotnej škody, ale iba to, že na rozdiel od zodpovednosti subjektívnej\npodmienkou vzniku zodpovednosti nie je zavinenie škodcu či už vo forme úmyslu, alebo nedbanlivosti.\nÚstavný súd zastáva názor, že citované ustanovenia zákona nezbavujú PDS povinnosti preukázať,\nže mu vznikla skutočná škoda. Samotný vznik škody nie je možné zamieňať so spôsobom určenia\njej výšky, keď odsek 3 citovaného ustanovenia je možné aplikovať iba v prípade nemožnosti vyčísliť\nskutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov. Predtým, ako k takémuto\nvýpočtu dôjde, je však nevyhnutné mať vznik skutočnej škody preukázaný. .......Ústavný súd podotýka,\nže len samotný neoprávnený zásah do zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii ešte nemusí\nautomaticky znamenať, že meradlo je nefunkčné a jeho meranie je bez ďalšieho irelevantné...... PDS\nmusí v konaní preukázať nielen to, že došlo k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii,\nale aj to, že v príčinnej súvislosti s tým došlo k škode. Znamená to teda, že PDS musí v konaní tvrdiť a\npreukazovať, že došlo k nesprávnemu zaznamenávaniu odberu plynu a že takýmto spôsobom meraný\n(alebo nemeraný) odber plynu bol vykonaný odberateľom, čím vznikla PDS škoda. Okrem zásahu\ndo značky montážnika by tak bolo patričné zisťovať, či meradlo skutočne vykazuje odchýlku oproti\nnorme, či je pozmenené, doplnené prostriedkami na ovplyvňovanie meradla alebo inak obídené. Bez\ntýchto doplňujúcich zisťovaní všeobecný súd nemôže dospieť automaticky k záveru, že nie je možné\nustáliť výšku škody na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, ktorými by mohlo byť aj meranie\nvykázané určeným meradlom. ......len samotné porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii\nešte neznamená aj nemožnosť vyčíslenia skutočne vzniknutej škody, pričom aj určovanie výšky škody\npodľa vyhlášky postupom podľa § 82 ods. 3 zákona o energetike pre zachovanie proporcionality zásahu\ndo práva odberateľa vyžaduje zohľadnenie skutočností, na základe ktorých sa zobjektívni fiktívne\nvypočítaná výška škody (najmä historickým odberom na odbernom mieste a informáciami o spotrebičoch\nna odbernom mieste), k čomu môžu všeobecné súdy zohľadniť práve svoje moderačné právo, a\nďalej sa odberateľ môže brániť aj prípadným preukazovaním spoluzavinenia zo strany PDS (najmä\nzanedbaním jeho prevenčných povinností aj podľa všeobecnej úpravy § 415 a § 417 Občianskeho\nzákonníka, ktoré mu účinne umožňuje plniť jeho oprávnenie vyplývajúce z § 82 ods. 5 zákona o\nenergetike)......“ 21. Vo vzťahu k dovolacím otázkam uvedeným v bode 15. tohto rozsudku dovolací\nsúd v prvom rade poukazuje na to, že súdy nižších inštancií na skutkový stav zistený z vykonaných\ndôkazov aplikovali správne ustanovenie zákona o energetike, a to § 82 ods. 1 písm. d), keď posudzovali\notázku zodpovednosti za škodu, liberáciu aj výšku škody spôsobenej odberom meraným určeným\nmeradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Inak povedané,\nsúdy sa nezaoberali otázkou odberu plynu bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré\nv dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber\nplynu, čo je skutková podstata náhrady škody podľa § 82 ods. 1 písm. c) zákona o energetike. Rovnako\nz obsahu rozsudkov súdov nižších inštancií nevyplýva, že nesprávne právne posúdili zodpovednosť\nžalovanej za spôsobenú škodu ako zodpovednosť neobjektívnu. Okresný súd však posudzoval aj\nsúlad správania žalobcu s dobrými mravmi a aj to, či neoprávneným odberom plynu žalobcovi vznikla\nskutočná škoda a dospel k záveru, že sú tu predpoklady pre liberáciu z objektívnej zodpovednosti.\nOdvolací súd už vo svojom skoršom (zrušujúcom) rozhodnutí poukázal na to, že skutková podstata\nneoprávneného odberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike je z pohľadu druhu\nzodpovednosti objektívnou zodpovednosťou, čo znamená, že nie je potrebné zaoberať sa otázkou,\nkto meradlo na odber plynu poškodil. Odvolací súd však poukázal na existujúcu možnosť liberácie,\nktorá môže nastať len v prípade, ak odberateľ preukáže, že poškodenie meradla spôsobila tretia\nosoba alebo ak k poškodeniu došlo mimo sféry zodpovednosti odberateľa. Následne odvolací súd (v\nbode 20. rozhodnutia) uviedol, že: „Objektívna zodpovednosť žalovaného vo vzťahu k neoprávnenému\nodberu plynu pri poškodení meradla sa však už neprenáša do roviny nároku na náhradu skutočnej\nškody, ktorej vznik musí byť žalobcom vždy preukázaný. Túto škodu nemožno bez ďalšieho nahradiť\nškodou určenou v zmysle citovanej vyhlášky, ktorej ustanovenia sa použijú len v prípade, ak nemožno\nskutočne vzniknutú škodu vyčísliť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, čo v danom prípade\nbolo možné zistením, či meradlo bolo skutočne funkčné. Žalobca pri tom v konaní netvrdil, že by\nžalovaná za odobratý zemný plyn riadne neplatila aj v období zisteného neoprávneného odberu. Všetky\ntieto okolnosti potom spochybňujú skutočnosť, že žalobca preukázal, že mu neoprávneným odberom\nzemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej škode vznikla\nškoda, čo v konečnom dôsledku znamená, že by nebol splnený jeden zo základných predpokladov\nvzniku zodpovednosti za škodu. Nepostačuje len na základe preukázania porušenia zabezpečovacieho\nzariadenia meradla formálne vykonať fiktívny odpočet v zmysle citovanej vyhlášky.“ Odvolací súd\n\nteda zdôraznil, že je potrebné rozlišovať inštitút objektívnej zodpovednosti za vznik škody spôsobenej\nneoprávneným odberom plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike od posudzovania\npredpokladov nároku na náhradu (skutočnej) škody. 22. Pri skúmaní, či sa odvolací súd odklonil od\nustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu je nevyhnutné zdôrazniť zásadnú vec. Rozhodnutia\nnajvyššieho súdu sp. zn. 3Obdo/51/2017, 5Obdo/32/2018, 3Obdo/49/2019 aj rozhodnutie Krajského\nsúdu v Trnave 31Cob/36/2018 riešili problematiku neoprávneného odberu plynu podľa § 82 ods. 1\npísm. d) zákona o energetike medzi dvoma podnikateľskými subjektami, teda obchodnoprávny spor.\nNeriešili spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom (rovnako ani Krajský súd v Trnave v konaní sp. zn.\n26Co/102/2019) tak, ako ho riešili súdy v prejednávanom spore. Už len z tohto dôvodu nemožno hovoriť\no odklone súdov nižších inštancií od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Rovnako sa súdy\nv rozhodnutiach, na ktoré odkazuje dovolateľ, nevenovali otázke liberácie odberateľa plynu. Pokiaľ ide\no ustálenie výšky škody, najvyšší súd v rozhodnutí R 45/2019 (5Obdo/32/2018) zdôraznil povinnosť\nnahradiť skutočnú škodu (pozostávajúcu z hodnoty neoprávnene odobratého množstva zemného plynu,\nz nákladov na opravu poškodenej plomby a súvisiacich nákladov aj z nákladov, ktoré žalobca musí v\nsúvislostí s neoprávneným odberom plynu vynaložiť a ktoré by mu nevznikli, ak by k neoprávnenému\nodberu plynu nedošlo) a len ak to nie je možné, škodu určenú výpočtom podľa vyhlášky na tento\núčel vydanej. Súdy nižších inštancií v prejednávanom spore vo vzťahu k ustáleniu výšky požadovanej\nnáhrady škody dospeli k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno majúc za nepostačujúce\nformálne vykonanie fiktívneho odpočtu v zmysle vyhlášky, ktorej „ustanovenia sa použijú len v prípade,\nak skutočne vzniknutú škodu nemožno vyčísliť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, čo\nv danom prípade bolo možné zistením, či meradlo bolo skutočne funkčné.“ Súdy prihliadali aj na to,\nže žalobca netvrdil, že by žalovaná za odobratý zemný plyn riadne neplatila aj v období zisteného\nneoprávneného odberu. Odvolací súd sa (odhliadnuc od spotrebiteľského charakteru konania) ani v\ntomto smere neodklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Správnosť jeho úvah o\npotrebe ustálenia skutočnej, nielen všeobecne záväzným právnym predpisom prezumovanej výšky\nškody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, a teda aj ich ústavnú udržateľnosť, medzičasom\npotvrdil ústavný súd v náleze sp. zn. III. ÚS 114/2020 (v podrobnostiach viď bod 20. tohto rozsudku\ndovolacieho súdu).(“)...\n14.1. Podľa uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 9Cdo/17/2024 z 15. apríla 2025 ...(,,)51. Podstata\ndovolacej argumentácie žalobkyne spočívala v tvrdení o neaplikovateľnosti vyššie prezentovaných\nzáverov plynúcich najmä z citovaného nálezu ústavného súdu z dôvodu, že predmetom konania v\ntam posudzovanej veci bol spor z neoprávneného odberu plynu medzi prevádzkovateľom distribučnej\nsústavy a odberateľom v postavení spotrebiteľa. Nález ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 114/2020\npovažovala za exces v rozhodovacej praxi ústavného súdu, poukazujúc na odlišnú rozhodovaciu prax\nvyjadrenú v uzneseniach ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 207/2021, sp. zn. II. ÚS 319/2021 či sp. zn. I.\nÚS 457/2021. XX. V prvom rade treba uviesť, že z hľadiska doktríny je právne záväzný právny názor\nprezentovaný práve v náleze, nie v uznesení, pričom nález sp. zn. III. ÚS 114/2020 predstavuje jediný\ndovolaciemu súdu známy nález ústavného súdu týkajúci sa problematiky neoprávneného odberu plynu\nv zmysle § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike, keď len samotný záver ústavného súdu o odmietnutí\nústavnej sťažnosti (uznesením) nemusí sám o sebe znamenať „potvrdenie“ správnosti právnych záverov\nústavnou sťažnosťou napadnutého rozhodnutia.(“)...\n15. Povinnosť strán tvrdiť potrebné skutočnosti v sporovom konaní sa nazýva povinnosť tvrdenia\na vzťahuje sa vždy na konkrétnu skutočnosť uvádzanú stranami. V prípade, že ju strana splnila, platí,\nže uniesla bremeno tvrdenia. Existencia tvrdenej skutočnosti však podmieňuje existenciu dôkaznej\npovinnosti, teda povinnosti strany označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Nedodržanie\npovinnosti tvrdenia alebo dôkaznej povinnosti nie je procesne sankcionované, zväčša sa však prejaví\nv rozhodnutí vo veci, vo forme neúspechu strany v spore.\n15.1. Odvolací súd konštatuje, že pri hodnotení dôkazov Civilný sporový poriadok vychádza zo\nzásady ich voľného hodnotenia, ktorá vyplýva z ústavného princípu nezávislosti súdov. Táto zásada\nznamená, že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti\npre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu.\nHodnotiaca úvaha súdu musí vždy zodpovedať zásadám formálnej logiky, musí vychádzať zo zisteného\nskutkového stavu veci a musí byť preskúmateľná v inštančnom postupe. V priebehu dokazovania súd po\nvytriedení nepodstatných a nezákonných dôkazov ďalej hodnotí len dôkazy zostávajúce, teda dôkazy\ndôležité a právne relevantné, ktoré treba posúdiť z hľadiska ich pravdivosti. Posudzovanie pravdivosti\nkonkrétneho dôkazu predpokladá, že sudca takýto dôkaz posudzuje najskôr izolovane z hľadiska\nvierohodnosti toho, kto ho podáva, a či získané informácie sú svojim obsahom pravdepodobné alebo\n\nnie. Následne súd pristúpi k posudzovaniu jednotlivých dôkazov v ich vzájomných súvislostiach tak,\naby informácie vyplývajúce z dôkazov, ktoré považuje za pravdivé, tvorili ucelenú a logicky usporiadanú\nreťaz.\n15.2. V posudzovanej veci súd prvej inštancie postupoval v súlade s Čl. 15 ods. 1, 2 CSP, podľa\nktorého ,,Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na\nktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.“ Podstatou tzv. materiálneho\nvedenia sporu je, že súd starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo v konaní najavo (§ 191 ods. 1 CSP).\n16. Súd prvej inštancie hodnotil všetky vykonané dôkazy (listinné dôkazy, výsluch strán, svedkov) podľa\nsvojej voľnej úvahy, ktoré limity boli ústavnoprávne, pričom zákonnú silu pripísal jednotlivým dôkazom\nsúd prvej inštancie podľa pravidiel rozumnej a presvedčivej aplikácie princípu voľného hodnotenia\ndôkazov.\n16.1.V tomto prípade odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal náležité dokazovanie,\nz neho získané dôkazy vyhodnotil podľa zákonných kritérií (§ 191 ods. 1 CSP) a na základe toho\nustálil skutkový stav, z ktorého pri rozhodnutí vychádzal. Odvolací súd v hodnotení dôkazov zo strany\nprvoinštančného súdu nezistil žiadny rozpor s princípmi formálnej logiky a so zákonnými procesnými\npravidlami a preto nepovažoval za potrebné ním prevedené dokazovanie opakovať, alebo doplniť.\n17. Odvolací súd (zhodne s názorom súdu prvej inštancie) konštatuje, že žalobca neuniesol dôkazné\nbremeno ohľadne nároku na zaplatenie náhrady škody za neoprávnený odber plynu podľa § 82 ods. 1\npísm. d) zákona o energetike, keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že k poškodeniu plynomeru\ndošlo dňa 1. augusta 2022 náhodnou udalosťou, a to pádom omietky a pádom žalovaného na plynomer\npri oprave rodinného domu z rebríka (liberačný dôvod).\n17.1. Táto skutočnosť vyplýva z výsluchu žalovaného i svedka C. D. (náhodného okoloidúceho), ktorý\nvidel pád žalovaného na plynomer. Zároveň z fotografií rodinného domu vyplýva i to, že na rodinnom\ndome žalovaného v C. XX sa vykonávali rekonštrukčné práce v súvislosti s odstraňovaním omietky (viď\nč. l. 20 spisu). Pád omietky na plynomer vyplýva i zo Zápisu žalobcu z 15. augusta 2022 (č. l. 19 spisu)\na taktiež i z Čestného prehlásenia svedka C. D. z 21. októbra 2024 (č. l. 172 spisu).\n17.2. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že k poškodeniu plynomeru (k odtrhnutiu číselníka\na k poškodeniu prevádzkovej značky) došlo iným spôsobom, než pádom omietky a žalovaného na\nplynomer, čo podľa žalobcu vyplynulo z mechanizmu poškodenia plynomeru s tým, že zo strany\nžalovaného sa jednalo o účelové konanie, odvolací súd zdôrazňuje, že existencia tvrdenej skutočnosti\npodmieňuje existenciu dôkaznej povinnosti, teda povinnosti strany označiť dôkazy na preukázanie\nsvojich tvrdení. Keďže žalobca iný spôsob vzniku škody na plynomeri, t. j. páčenie (viď zápis z 15.\naugusta 2022; č. l. 19 spisu) nepreukázal (napr. znaleckým dokazovaním, odborným vyjadrením), preto\njeho tvrdenia zostali len v rovine tvrdení.\n17.3. Ak žalobca namietal, že svedok C. D. nevidel pád omietky na plynomer, odvolací súd poukazuje na\nto, že z jeho výpovede vyplynulo, že k tejto otázke sa nevedel na pojednávaní vyjadriť, čo ale nevylučuje,\nže pri páde žalovaného došlo i k pádu omietky z rodinného domu tak, ako to žalovaný tvrdí konzistentne\nod vzniku náhodnej udalosti.\n17.4. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný porušil preventívnu povinnosť (neminem laedere), odvolací\nsúd konštatuje, že išlo o všeobecný argument žalobcu, keďže neozrejmil ani nepreukázal, akým\nkonkrétnym spôsobom žalovaný mohol predísť náhodnej udalosti.\n18. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie pri dôkaze výpoveďou svedka C. D. (viď\nZápisnica o pojednávaní z 1. apríla 2025; č. l. 279 spisu) vyhodnotil vierohodnosť výpovede svedka\ns prihliadnutím na to, aký má svedok vzťah k stranám a k posudzovanej veci, s prihliadnutím na\njeho rozumovú a duševnú vyspelosť, na okolnosti, ktoré doprevádzali jeho vnímanie skutočnosti,\no ktorej vypovedal, vzhľadom na spôsob reprodukcie týchto skutočností a na správanie pri výpovedi\n(presvedčivosť, istota, plynulosť výpovede, ochota odpovedať na otázky a podobne) a na poznatky\nzískané na základe hodnotenia iných dôkazov (do akej miery je dôkaz výpoveďou svedka súladný s inými\ndôkazmi, či im odporuje, prípadne či sa vzájomne dopĺňajú).\n18.1. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že výpoveď svedka C. D. bola presvedčivá\na dôveryhodná. Skutočnosť, že svedok C. D. si nespomenul na konkrétny deň, keď došlo k poškodeniu\nplynomeru, ešte ale neznamená, že svedok je nedôveryhodným.\n19. Súd prvej inštancie v súlade s rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít (viď uznesenie\nnajvyššieho súdu z 23. júna 2022 sp. zn. 5Cdo/61/2021, nález ústavného z 9. marca 2021 sp. zn.\n\nIII.ÚS 114/2020) porovnal spotrebu plynu u žalovaného za obdobie od 12. januára 2022 do 15. augusta\n2022 (za 8 mesiacov), kedy stav počítadla bol 1012 m3, so spotrebou plynu pred inkriminovaným\nobdobím, t. j. od 9. decembra 2020 do 2. augusta 2021 (za cca 8 mesiacov), kedy spotreba plynu bola\n1219 m3 a spotrebu plynu po inkriminovanom období od 29. augusta 2022 do 11. augusta 2023 (za\n12 mesiacov) - spotreba plynu bola 1760 m3 a za obdobie od 12. augusta 2023 do 8. augusta 2024\n(cca 12 mesiacov) - spotreba plynu bola 1634 m3, z čoho súd prvej inštancie vyvodil správny záver, že\nspotreba plynu u žalovaného bola približne rovnaká a ak aj bola poškodená overovacia značka meradla\n(z dôvodu náhodnej udalosti), tak meradlo plynomeru meralo spotrebu správne, čím žalobcovi žiadna\nškoda nevznikla. Zároveň súd prvej inštancie poukázal i na správanie žalovaného pred poškodením\nplynomera, ktorý uhrádzal zálohové faktúry riadne a včas.\n20. V súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu ohľadne ponúknutia úplatku jeho bývalému\nzamestnancovi (svedkovi E. C.), odvolací súd uvádza, že s touto námietkou sa vysporiadal súd prvej\ninštancie, keď uviedol, že z výpovede samotného svedka (č. l. 272 spisu) táto skutočnosť nevyplynula,\nkeďže svedok si len ,,letmo spomínal“, že žalovaný sa mu snažil vnútiť nejakú úplatu v podobe nejakého\nalkoholického nápoja, pričom svedok E. C. sa bližšie ani nevyjadril k uvedenému incidentu.\n21. Odvolací súd konštatuje, že v posudzovanej veci súd prvej inštancie postupoval v zmysle nálezu\nústavného súdu z 9. marca 2021 sp. zn. III.ÚS 114/2020, z ktorého vyplýva: ,,53. Aby vôbec došlo\nk vzniku objektívnej zodpovednosti, treba naplniť tri základné predpoklady: musí dôjsť k existencii\nneoprávneného odberu plynu, musí vzniknúť škoda na strane PDS a musí byť preukázaná príčinná\nsúvislosť medzi neoprávneným odberom a vznikom škody. Preukazovanie týchto skutočností zaťažuje\nPDS, pričom zároveň musí mať odberateľ možnosť tieto skutočnosti vyvracať (najmä preukazovať,\nže k neoprávnenému odberu nedošlo), resp. preukazovať alebo podieľať sa na zisťovaní toho, k akej\nskutočnej škode došlo. Podľa názoru ústavného súdu nemožno len mechanicky aplikovať zákon, a preto\ntreba zistenie neoprávneného odberu podrobiť povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti strán a záver\no tom, že došlo k poškodeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii podložiť presvedčivými\ndôkazmi.“\n22. Možno teda jednoznačne konštatovať, že v tomto spore žalobca neuniesol dôkazné bremeno, čo\nnevyhnutne viedlo k tomu, že prvoinštančný súd nemal inú možnosť, ako jeho žalobu zamietnuť.\n23. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP)\nvrátane závislého výroku o trovách konania (II. výrok), pretože súd prvej inštancie náležite aplikoval\nzásadu úspechu v spore podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP.\n24. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z §\n396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania\nrozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“\n24.1. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania aplikoval\nzásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z § 255 ods. 1 CSP.\n24.2. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\n24.3. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, preto mu odvolací súd priznal náhradu trov\nodvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100%. O výške náhrady trov odvolacieho konania\nrozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia,\nktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n25. Odvolaním nenapadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie (III. výrok) zostal nedotknutý.\n26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\n\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).\nDovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti\nuzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).\nNa určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby\nna súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1\nCSP).\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde (§ 427 ods. 2 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej\nveci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa\ntoto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)\na čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nPovinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 ods. 2 CSP).\nAk má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád\nneodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.\n\nPodľa ustanovenia § 447 CSP dovolací súd odmietne dovolanie, ak a) bolo podané oneskorene, b) bolo\npodané neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné,\nd) nemá náležitosti podľa § 428, e) neboli splnené podmienky podľa § 429 alebo f) nie je odôvodnené\nprípustnými dovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným\nv § 431 až 435.\nOdvolací súd poučuje strany v zmysle ustanovenia § 160 CSP o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej\npomoci so žiadosťou a o možnosti požiadať Centrum právnej pomoci o predbežné poskytnutie právnej\npomoci v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytnutí právnej pomoci osobám v materiálnej\nnúdzi a o zmene a doplnení ďalších zákonov.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "12Csp/109/2024", "guid": "174b12b0-5631-4b85-b9eb-aa1b41396c45:50e56d94-5fb1-4c8f-9b9d-f3113c37ec75", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e5104c3e-c4c6-4485-b3b3-864ee5d9a9ac", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.457.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 457/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 457/2021 z 30. 11. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-11-30", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.457.2021.1"}, {"guid": "ussr:5c24aa7e-29b1-476f-9d17-a072119422db", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.319.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 319/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 319/2021 z 16. 6. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-06-16", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.319.2021.1"}, {"guid": "ussr:6c42d7ac-764f-4769-b630-911f7fc96962", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.15.2021.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 15/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 15/2021 z 25. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-25", "citacie_n": 205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.15.2021.2"}, {"guid": "ussr:5bf87dbc-e28a-477f-bf4f-93650b24fdb8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.207.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 207/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 207/2021 z 21. 4. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-04-21", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.207.2021.1"}, {"guid": "ussr:2fb442f0-acc9-4097-888c-1a3b22b5bd72", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.336.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 336/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 336/2019 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 528, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.336.2019.1"}, {"guid": "ussr:3875e94d-bcfb-4c22-8bd7-a1f598a04abd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.114.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 114/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 114/2020 z 2. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-02", "citacie_n": 51, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.114.2020.1"}, {"guid": "ussr:3cc12bfc-76d2-4957-a92d-d328016d1d72", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.137.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 137/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 137/2018 z 14. 2. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-02-14", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.137.2018.1"}, {"guid": "daa2d3d6-47ee-48ab-84ca-117062f50ee8:5c3d8d71-b775-4e44-ab76-5a1230381c75", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:6120315924.1", "spisova_znacka": "9Cdo/17/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/17/2024 z 15. 4. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-04-15", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:6120315924.1"}, {"guid": "6c6878a8-aa91-489a-8ba4-3ee9d743545a:9acba98c-cbe4-4c0e-b2ea-4ee4b7fe8490", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:4214223368.1", "spisova_znacka": "5Cdo/25/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/25/2023 z 30. 11. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-11-30", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:4214223368.1"}, {"guid": "7e7ec384-3a3e-4dff-834f-ad60de6c9fac:f874ca34-4eb0-4bb2-91dd-0722980e4060", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:6118267691.1", "spisova_znacka": "4Obdo/39/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/39/2022 z 23. 8. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-08-23", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:6118267691.1"}, {"guid": "898b2c85-2f1d-4b59-9ae5-56d666f467ba:14f8857d-bc4d-41f9-a0db-9bf29c6f3e1a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:2115223886.1", "spisova_znacka": "1Obdo/32/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/32/2022 z 26. 7. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-07-26", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:2115223886.1"}, {"guid": "ffd94438-7999-4462-8eec-8e88f6978136:a771f67d-4561-4456-bcc8-7211eabc9446", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:8716204398.1", "spisova_znacka": "5Cdo/61/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/61/2021 z 23. 6. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-06-23", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:8716204398.1"}, {"guid": "98cabb84-c57e-4425-8449-d6c76579c899:1be8801d-1181-451d-96a2-2553703c11f8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:4212207781.1", "spisova_znacka": "3Obdo/49/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/49/2018 z 12. 6. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-06-12", "citacie_n": 50, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:4212207781.1"}, {"guid": "2f3bcea6-0ded-47ce-8b44-16f865e17a03:8b2bf114-4e9a-4cbe-bbcc-88b4f749d5ef", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:4615207101.1", "spisova_znacka": "3Obdo/51/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/51/2017 z 21. 3. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-03-21", "citacie_n": 141, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:4615207101.1"}, {"guid": "269569f9-3dec-4659-9c51-5054a6c8a42e:2ee9a73f-5d96-4683-b05c-70ca7d33dead", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2024:6118383528.2", "spisova_znacka": "28Co/3/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 28Co/3/2024 z 24. 9. 2024", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2024-09-24", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2024:6118383528.2"}, {"guid": "2ab685e8-4ce5-4fa6-ace4-d3c96fb093d6:2c9b4b19-9a91-4f1a-93a4-cef0067cfa52", "ecli": null, "spisova_znacka": "26Co/102/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 26Co/102/2019 z 27. 5. 2020", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2020-05-27", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/2ab685e8-4ce5-4fa6-ace4-d3c96fb093d6:2c9b4b19-9a91-4f1a-93a4-cef0067cfa52"}, {"guid": "f495111d-e749-4ce0-a207-01747a0168b0:06b6f28d-5c44-4391-b282-1d36424dcba6", "ecli": null, "spisova_znacka": "31Cob/36/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 31Cob/36/2018 z 26. 6. 2019", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2019-06-26", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/f495111d-e749-4ce0-a207-01747a0168b0:06b6f28d-5c44-4391-b282-1d36424dcba6"}, {"guid": "b111c6e2-12af-49e2-b71e-54545ed8d15d:57125ad1-a01a-44dd-9474-5c787e472301", "ecli": "ECLI:SK:OSNR:2024:6124305863.3", "spisova_znacka": "12Csp/109/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 12Csp/109/2024 z 9. 10. 2024", "sud": "Okresný súd Nitra", "datum_vydania": "2024-10-09", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSNR:2024:6124305863.3"}], "citovane_v": []}