{"guid": "c11131ac-b631-4f98-9efb-5190d3a63f60:8b0b53c5-acca-4785-9616-056da37189c4", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2026:3722201412.2", "spisova_znacka": "41Cob/115/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Cob/115/2025 z 29. 4. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 29. apríla 2026, sp. zn. 41Cob/115/2025, ECLI:SK:KSBB:2026:3722201412.2", "identifikacne_cislo": "3722201412", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Miriam Boborová Sninská", "sudca_id": 461, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miriam-boborova-sninska-461", "datum_vydania": "2026-04-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Obchodné záväzkové vzťahy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/513", "nazov": "ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-536", "nazov": "§ 536 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-536", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-536"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-15.odsek-2", "nazov": "§ 15 ods. 2 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-15.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-15"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/513#paragraf-536", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-15"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8b0b53c5-acca-4785-9616-056da37189c4", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2026:3722201412.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2026:3722201412.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2026:3722201412.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Banská Bystrica\n41Cob/115/2025\n3722201412\n29. 04. 2026\nJUDr. Miriam Boborová Sninská\nECLI:SK:KSBB:2026:3722201412.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam\nBoborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Zuzany Konárikovej a Mgr. Radoslavy Strhárskej, v právnej\nveci žalobcu A2B, s. r. o. so sídlom Horská 1, 010 03 Žilina - Považský Chlmec, IČO: 36 010 057,\nzastúpeného MENKE LEGAL s.r.o., so sídlom Gorkého 3, 811 01 Bratislava, IČO: 47 258 799, proti\nžalovanému IMAO electric, s. r. o., so sídlom Mládežnícka 108, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 44\n007 841, zastúpenému advokátom JUDr. Mariánom Karáskom, so sídlom M. R. Štefánika 136, 017 01\nPovažská Bystrica, IČO: 37 922 556, o zaplatenie 4.401,67 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu\nproti rozsudku Okresného súdu Trenčín, č.k. PB-14Cb/40/2022-165 zo dňa 26. februára 2025 takto\nrozhodol:\nI. Rozsudok Okresného súdu Trenčín, č.k. PB-14Cb/40/2022-165 zo dňa 26. februára 2025 v napadnutej\nčasti I. výrokovej vety m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 4.401,67 Eur s úrokom\nz omeškania vo výške 0,05 % denne za každý deň omeškania zo sumy 4.401,67 Eur od 26.04.2022 do\nzaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-Eur, v lehote\ntroch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nII. Rozsudok Okresného súdu Trenčín, č.k. PB-14Cb/40/2022-165 zo dňa 26. februára 2025\nv napadnutej časti II. výrokovej vety m e n í tak, že žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu\ntrov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %.\nIII. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd napadnutým rozsudkom výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. rozhodol, že žalovaný\nmá proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n2. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že dňa 12.10.2021 žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako\nobjednávateľ uzatvorili zmluvu o dielo č. 010/2021 OMBr, predmetom ktorej bol záväzok zhotoviteľa\n(žalobcu), že pre objednávateľa (žalovaný) dodá dielo „A2B UPS“ a zabezpečí dopravu, montáž, revízne\nsprávy, ako aj služby záručného a pozáručného servisu. Žalovaný sa zaviazal žalobcovi zaplatiť pevne\nstanovenú odmenu (cenu) za vykonanie diela vo výške 160.000,- Eur bez DPH, resp. 192.000,- Eur s\nDPH. Žalobca tvrdil, že po riadnom a včasnom vykonaní a dodaní diela žalobca vystavil dňa 23.12.2021\nžalovanému faktúru č. 1050/2021 s lehotou splatnosti 60 dní, t.j. do 21.2.2022 (ďalej len „pohľadávka“),\na to v súlade s čl. VII. Zmluvy. Žalobca preukazoval riadne dodanie diela v súlade so Zmluvou dodacími\nlistami č. 0665/21-A zo dňa 15.12.2021 a č. 0665/21 zo dňa 22.12.2021. Tvrdil, že žalovaný v lehote\nsplatnosti uvedenej vo faktúre riadne splnil časť svojho záväzku uzatvorením Dohody o vzájomnom\nzápočte pohľadávok a záväzkov ku dňu 28.12.2021 (14.690,61 Eur) a úhradami dňa 19.04.2022 vo\nvýške 45.309,39 Eur a dňa 25.4.2022 vo výške 100.000,- Eur. Podľa žalobcu vzhľadom na to, že\n\nžalovaný v predchádzajúcom období uhrádzal pohľadávku žalobcu bez toho, aby vzniesol akúkoľvek\npripomienku k faktúre žalobcu, je možné usudzovať, že žalovaný v zmysle ust. § 407 ods. 3 Obchodného\nzákonníka uznal výšku pohľadávky v plnom rozsahu. Keďže v dôsledku nezaplatenia pohľadávky\nžalobcu v plnej výške v termíne jej splatnosti do 21.02.2022 sa žalovaný dostal do omeškania, žalobcovi\nv zmysle čl. VII. bod 6 Zmluvy vznikol nárok na úrok z omeškania vo výške 0,05% z dlžnej sumy za\nkaždý deň omeškania. Ďalej žalobca uviedol, že čiastkové plnenia žalovaného boli v zmysle § 330 ods. 2\nObchodného zákonníka započítané najprv na úroky z omeškania a vo zvyšnej časti na istinu pohľadávky,\nnakoľko žalovaný pri ich úhrade neurčil inak. Ku dňu 19.4.2022 bola dlžná istina 145.450,30 Eur, čo za\n57 dní omeškania (od 22.2.2022 do 19.4.2022) predstavuje úroky z omeškania 4.141,32 Eur a celková\nvýška dlžnej sumy tak predstavovala ku dňu 19.4.2022 sumu vo výške 149.450,71 Eur (145.450,30 Eur\n+ 4.141,32 Eur). Po odpočítaní úhrady 45.309,39 Eur bola dlžná suma v celkovej výške 104.141,32\nEur (149.450,71 Eur - 45.309,39 Eur), čo za 5 dní omeškania (od 20.4.2022 - 24.4.2022) predstavuje\núroky z omeškania 260,35 Eur. Žalobca má za to, že všetky povinnosti žalobcu ako zhotoviteľa boli\nriadne splnené; že absentovala súčinnosť žalovaného počas realizácie diela a že uplatnený nárok je\nopodstatnený aj v nadväznosti na zaužívanú obchodnú prax medzi stranami sporu týkajúcu sa fakturácie\nza poskytnuté plnenia a jej úhrady.\n3. Podľa žalobcu už v čase vzájomného započítania pohľadávok strán sporu na základe Dohody o\nvzájomnom zápočte pohľadávok zo dňa 29.12.2021 (ďalej len „Dohoda“) a následnými čiastkovými\núhradami zo strany žalovaného medzi stranami sporu nebolo sporné, že dielo bolo zo strany žalobcu\ndodané v súlade so Zmluvou o dielo a individuálnymi požiadavkami žalovaného. Žalobca tiež tvrdil, že už\nv čase vzájomného započítania pohľadávok na základe Dohody, musel byť žalovanému pri zachovaní\nodbornej starostlivosti zrejmý dôvod, ako aj výška uplatňovaného nároku zo strany žalobcu. Zároveň,\nv zmysle bodu 4. Dohody sa žalovaný zaviazal uhradiť zvyšnú časť dlžnej sumy (t. j. 145.309,39 Eur)\nvyplývajúcej z faktúry, a to do siedmych dní od podpisu Dohody.\n4. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť a tvrdil, že žalobca ako podklad na vydanie platobného rozkazu\npredložil faktúru č. 1050/2021 vystavenú dňa 23.12.2021, s dátumom splatnosti 21.2.2022 na sumu\n160.000,- Eur. Tvrdil, že žalobca bol povinný dielo vykonať v súlade s článkom III. bod 1 Zmluvy o dielo\nnajneskôr do 15.12.2021, pričom žalobca nedodal dielo žalovanému riadne a včas v zmysle Zmluvy o\ndielo. V zmysle článku IV. bod 1 Zmluvy o dielo sa dielo považuje za dokončené jeho protokolárnym\nodovzdaním a prevzatím po riadnom dokončení všetkých prác, po sprevádzkovaní všetkého technického\nzariadenia a zaškolení obslužného personálu objednávateľa. V zmysle článku IV. bod 2 Zmluvy o dielo\nv prípade, ak nie je možné odovzdať dielo vcelku a odovzdáva sa formou čiastkového plnenia, je o\ntakomto čiastočnom plnení diela spísaný zápis, ktorý podpíšu oprávnení zástupcovia oboch zmluvných\nstrán. V zmysle článku VI. bod 3 Zmluvy o dielo bol žalobca povinný vykonať prevádzkové skúšky diela\na zaškolenie obsluhy. Žalobcom predložený dodací list priložený k faktúre, nie je preberacím protokolom\no prevzatí a odovzdaní kompletného diela, ani protokolom o čiastočnom plnení diela v zmysle Zmluvy o\ndielo. Žalobca k faktúre predložil výlučne dodací list na komponenty, resp. tovar potrebný na realizáciu\ndiela, pričom žalobca faktúru vystavil na konečnú cenu diela v zmysle článku VII. bod 1 Zmluvy o dielo\naj napriek skutočnosti, že bol dodaný výlučne tovar, potrebný na zhotovenie diela. Žalobca v podanej\nžalobe neuviedol žiadne skutočnosti, pre ktoré by nebolo možné dielo odovzdať v celku a vznikla by\npotreba čiastočného plnenia diela. Z tohto dôvodu žalobca nebol oprávnený len po dodaní jednotlivých\nkomponentov vystaviť ani čiastočnú, ani konečnú faktúru.\n5. Žalovaný tiež tvrdil, že žalobca ešte dňa 18.2.2022 čiastočne realizoval práce na diele, kedy\nvykonal dodávku a montáž podstavca pod rozvádzač a ukotvenie RBAT. Uvedená skutočnosť vyplýva z\npracovného listu č. 22740053 na zákazke č. 0665/21 (totožné označenie zákazky s označením zákazky\nna dodacích listoch priložených žalobcom k faktúre) s uvedeným dátumom realizácie prác 18.2.2022.\nJe teda nepochybné, že ešte dňa 18.02.2022 dielo nebolo zo strany žalobcu dokončené riadne a\nvčas v zmysle podmienok uvedených v zmluve o dielo. Podľa žalovaného žalobca v predmetnom\nkonaní nepredložil dokumenty preukazujúce protokolárne odovzdanie a prevzatie diela po riadnom\ndokončení všetkých prác, ktorého súčasťou by bolo aj potvrdenie o vykonaní prevádzkových skúšok\na zaškolení obslužného personálu objednávateľa. Po dodaní komponentov v zmysle dodacích listov\nuvedených vo faktúre, a teda v období 12/2021 realizoval žalovaný kroky na poskytnutie súčinnosti\nspočívajúce v inštalácií elektrickej kabeláže k dielu realizovanému na základe Zmluvy o dielo. Tieto\npráce boli dokončené po montáži podstavca pod rozvádzač, teda po 18.2.2022, a to najskôr 24.2.2022.\nŽalobca mal možnosť dokončiť všetky práce na diele podľa článku IV. bod 1 zmluvy o dielo (vrátane\n\nvykonania prevádzkových skúšok a zaškolenia obsluhy) riadne až po 24.2.2022. Podľa článku VII. bod\n3 Zmluvy o dielo: „...Zhotoviteľ vyhotoví faktúru najneskôr do 7 dní po odovzdaní diela...“ Vzhľadom na\nuvedené skutočnosti, je podľa žalovaného nepochybné, že žalobca nebol oprávnený vystaviť faktúru\nza kompletne realizované dielo dňa 23.12.2021, nakoľko v tomto čase dielo nebolo dokončené v\nzmysle podmienok uvedených v Zmluve o dielo. Žalobcom vystavená faktúra bola teda vystavená\npredčasne. Žalovaný tvrdí, že zápočet bol realizovaný výlučne za účelom udržania dobrých obchodných\nvzťahov medzi stranami sporu, kedy toto bolo realizované po dodaní prevažnej časti diela (po dodaní\nkomponentov na realizáciu diela). Žalobca si bol a pri zachovaní odbornej starostlivosti musel byť\nvedomý, že dielo nebolo z jeho strany dokončené riadne a včas v súlade s podmienkami zmluvy o dielo,\na teda ním vystavená faktúra bola vystavená predčasne. Vzhľadom na uvedené a obzvlášť skutočnosť,\nže dňa 18.02.2022 bolo dielo žalobcom dokončované, je zrejmé, že čiastočným plnením záväzku\n(uzavretie dohody o vzájomnom zápočte pohľadávok a záväzkov) nemohol žalovaný uznať pohľadávku\nv plnom rozsahu, a teda aj v nezaplatenej časti, tak ako to uvádza žalobca. Ku dňu podania žaloby\nbola pohľadávka žalobcu v celom rozsahu zaplatená, čo vyplýva priamo z dokumentov predložených\nžalobcom (č.l. 29).\n6. Súd považoval za preukázané, že žalobca ako zhotoviteľ dňa 12.10.2021 uzatvoril so žalovaným\nako objednávateľom „Zmluvu o dielo č. 010/2021 OMBr“, ktorou sa žalobca zaviazal žalovanému\ndodať A2B UPS a zabezpečiť dopravu, montáž, revízne správy a záručný a pozáručný servis na UPS.\nStrany sa dohodli aj na tom, že žalobca dielo vykoná do 15.12.2021, pričom, že dielo sa považuje\nza dokončené jeho protokolárnym odovzdaním a prevzatím po riadnom dokončení všetkých prác, po\nsprevádzkovaní všetkého technického zariadenia a zaškolení obslužného personálu objednávateľa.\nNeoddeliteľnou súčasťou zmluvy bola cenová ponuka, z ktorej vyplýva, že cena za zdroj UPS204 bola\ndohodnutá na 59.200 Eur a cena za rozvádzač 204RHvdo1 bola dohodnutá na 29.300 Eur. Súčasťou\ncenovej ponuky bol aj „plastový rozvádzač NSYPLA155 4G“ osadený na kovovom ráme 500 mm nad\npodlahou. Súd považoval za preukázané aj to, že žalobca dňa 8.12.2021 vykonal obhliadku miesta\ninštalácie, a že žalobca dňa 15.12.2021 umiestnil rozvádzače 205RHvdo1 na miesto inštalácie, tieto\nmechanicky a elektricky pospájal a ukotvil ich do steny. Súd považoval za preukázané aj to, že žalobca\ndňa 15.12.2021 umiestnil rozvádzač RBAT 665-21 na miesto inštalácie, a že pracovník žalovaného p. A.\ndňa 15.12.2021 prevzal od žalobcu rozvádzač 204RHvdo1, rozvádzač 205RHvdo1 a rozvádzač RBAT.\nSúd tiež považoval za preukázané aj to, že žalobca dňa 16.12.2021 umiestnil rozvádzače 204RHvdo1\ndo miestnosti č. 0.25, mechanicky a elektricky ich pospájal a ukotvil ich do steny. Súd zároveň považoval\nza preukázané aj to, že žalobca dňa 16.12.2021 pripravoval a testoval zariadenie MODULYS Green\npower 2.0, že žalobca dňa 20.12.2021 odpojil 2 ks batériových boxov od UPS, rozbalil 2 ks batériových\nboxov, demontoval batériové bloky, uložil demontované batériové bloky na palety, demontoval a zabalil\n8 výkonových modulov a uložil ich na palety a zakrytoval a zabalil UPS a batériové boxy, že žalobca\ndňa 22.12.2021 vyložil a umiestnil zariadenia s výrobným číslom PD03658001 na mieste inštalácie.\nTiež považoval za preukázané, že žalobca dňa 22.12.2021 vyložil a umiestnil zariadenia s výrobným\nčíslom PD03799001 na mieste inštalácie, že žalobca dňa 23.12.2021 vyložil a umiestnil zariadenia\ns výrobným číslo PD03737001 na mieste inštalácie, a že dňa 23.12.2021 v miestnosti, v ktorej bolo\numiestnené zariadenie 204RHvdo1, viseli zo stropu nezapojené káble. Súd považoval zároveň za\npreukázané aj to, že zariadenie s nápisom „RBAT“ bez podstavca bolo dňa 23.12.2021 umiestnené v\nmiestnosti, a že pracovník žalobcu dňa 18.2.2022 vykonal montáž podstavca pod RBAT a ukotvenie\nRBAT. Za preukázané považoval aj to, že zariadenie s nápisom „RBAT“ bolo dňa 18.2.2022 umiestnené\nna kovovom stojane. Súd považoval za preukázané aj to, že pracovník žalovaného p. A. dňa 22.12.2021\nprevzal od žalobcu A2B-Socomec Modulys, GP 2.0, 2 x Socomec Interface/ADC + TBAT, Socomec\nInterface/NETVISION + EMD, 7 modulov Socomec Modulys GP 2.0/25 kW a 2 batériové boxy, A2BSocomec Modulys GP 2.0/200 kW, 2 x Socomec Interface/ADC + TBAT, Socomec Interface/NETVISION\n+ EMD, 8 modulov Socomec Modulys GP 2.0/25 kW a batériový box, a že žalobca dňa 23.12.2021\nvyfakturoval žalovanému 88.500 Eur za UPS a rozvádzač 204RHvdo1 a 71.500 Eur za UPS a rozvádzač\n205RHvdo1. Ďalej považoval za preukázané, že strany dňa 28.12.2021 uzatvorili dohodu o vzájomnom\nzápočte, na základe ktorej došlo k započítaniu pohľadávok žalovaného v sumách 9.110,23 Eur, 2.551,54\nEur, 3.026,75 Eur a 2,09 Eur voči pohľadávke žalobcu vyplývajúcej z faktúry č. 10502021 vo výške\n160.000 Eur; v predmetnej dohode je okrem iného uvedené aj to, že „rozdiel vo výške 14.309,39 Eur\nvyplývajúci zo započítania, uhradíme prevodom na bežný účet spoločnosti A2B do 7 pracovných dní\nod podpisu tejto dohody“. Súd považoval za preukázané aj to, že žalovaný potvrdil, že k 31.12.2021\nbol zostatok pohľadávky vyfakturovanej faktúrou č. 1050/2021 v sume 145.309,39 Eur. Tiež považoval\nza preukázané aj to, že zariadenie MODULYS GP2.0 175,0kVA bolo prvýkrát spustené do prevádzky\n\n14.3.2022 o 9:26, a že žalovaný zaplatil žalobcovi dňa 19.4.2022 sumu 45.309,39 Eur a dňa 25.4.2022\nsumu 100.000,- Eur.\n7. Zo svedeckej výpovede svedka B. C. považoval súd za preukázané, že svedok bol prítomný pri\nrealizácii diela a tiež pri spustení diela do prevádzky. Svedok potvrdil, že počas druhého týždňa\npred Vianocami žalobca fyzicky na stavbu dodal tri rozvádzače s tým, že tretím rozvádzačom bol\nrozvádzač RBAT. V priebehu týždňa tesne pred Vianocami dodal na stavbu všetky UPS a batériové\nkabinety. K spusteniu diela do prevádzky došlo začiatkom roka 2022, pričom presnejší termín si\nnepamätal. Svedok uviedol, že k neskoršiemu sprevádzkovaniu diela došlo z toho dôvodu, že v týždni\npred Vianocami ešte nebola pripravená kabeláž, takže dielo je možné spustiť až po pripravení tejto\nkabeláže. Toto sprevádzkovanie diela spočívalo konkrétne v tom, že komponenty pripojili na kabeláž,\nnakonfigurovali ho a prítomnú osobu – konkrétne p. A. poučili o prevádzke tohto zariadenia. Svedok\npotvrdil, že v súvislosti s rozvádzačom RBAT vznikol medzi stranami problém, ktorý bol v dôsledku\nnepochopenia vzájomnej komunikácie a v dôsledku ktorého bolo potrebné dorobiť podstavec pod\nrozvádzač RBAT dodatočne. Svedok však nevedel uviesť, či tento podstavec pod rozvádzač RBAT bol\nnamontovaný v ten deň, keď došlo k nakonfigurovaniu aj ostatného hardwaru a jeho spustenia do jeho\nprevádzky, alebo to bolo v iný deň. Potvrdil, že k spusteniu do prevádzky nedošlo v januári 2022, ale až\nvo februári 2022. Na zaškolenie pána A. ohľadom ovládania predmetného zariadenia postačilo nejakých\npäť minút. Svedok potvrdil, že o vystavenie faktúry ho požiadal osobne pán A., a to pri tej príležitosti,\nkeď na stavbu priviezli potrebné komponenty, teda v týždni pred Vianocami, pričom to bolo konkrétne\n22.12.2021, možno 23.12.2021, pričom pán A. sa nezmienil, že by chcel, aby bola fakturovaná iba\nnejaká časť diela a nie celé dielo. Pritom ako žiadal o vystavenie faktúry pán A. nespomínal žiadne jeho\nnámietky týkajúce sa prípadných vád diela. Svedok sa o tom, že žalovaný namieta nedodanie celého\ndiela dozvedel až vtedy, keď sa dozvedel, že prebieha takéto súdne konanie. Svedok tiež uviedol, že\nžalovanému bola zo strany žalobcu vždy riadne poskytnutá súčinnosť a služby, ale žalovaný spoločnosti\nžalobcu súčinnosť riadne neposkytoval pri dodávaní diela, čím svedok myslel, že na predmetnej stavbe\nnebola pripravená kabeláž. Potvrdil, že pri uvedení zariadenia do prevádzky bol vyhotovený pracovný\nlist. Tiež potvrdil, že dňa 18.02.2022 ešte zariadenie nebolo v prevádzke. Svedok konštatoval, že\nbez kompletnej kabeláže nie je možné urobiť prevádzkovú skúšku akéhokoľvek zariadenia, teda ani\npredmetného UPS. Zaškolenie pána A. bolo zrealizované až po kompletnom pripojení zariadení ku\nkabeláži.\n8. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a výsluchom svedka B. C., pričom vo vzťahu\nk hodnovernosti svedka D. E. súd uviedol, že pre posúdenie hodnovernosti tohto svedka je dôležité,\naké emócie svedok ku strane pociťuje, t.j. či má k strane indiferentný vzťah alebo či k nej cíti negatívne\nemócie. Súd popísal, ako reagoval svedok D. E. na prvotnú výzvu súdu k opísaniu jeho vzťahu k stranám\nkonania a poukázal na všetky odpovede v tomto smere uvedené svedkom D. E.. Podľa súdu prvej\ninštancie je zrejmé, že svedok sa opakovane odmietol vyjadriť k tomu, aké emócie cíti k žalovanému.\nPodľa názoru súdu už len samotné odmietanie toho indukuje, že svedok E. k žalovanému pociťuje\nnatoľko intenzívne negatívne emócie, že u tohto svedka sa nemožno spoľahnúť na to, že riziko trestného\nstíhania garantuje pravdovravnosť svedka, súd preto svedka E. nepovažoval za hodnoverného. Pre\núplnosť súd dodal, že ak by aj bolo možné svedka E. považovať za hodnoverného, na jeho vyjadrenia\no údajnej žiadosti žalovaného o vystavenie faktúry by aj tak súd nemohol prihliadať z dôvodu, že svedok\nzjavne osobne nebol adresátom tejto údajnej žiadosti a jeho poznatky o nej sú teda iba sprostredkované.\nTiež podľa názoru súdu nebolo možné prihliadnuť ani na odpoveď svedka na otázku advokátky žalobcu\ntýkajúcu sa identifikácie osoby, ktorá pripravila dohodu o vzájomnom zápočte, nakoľko táto otázka\nadvokátky žalobcu bola sugestívna.\n9. Súd ďalej uviedol, že výpovedi svedka B. C. uveril, pretože v konaní nevyšlo najavo, že by tento\nsvedok mal zlú reputáciu alebo že by mal záujem na výsledku tohto sporu, alebo že by mal nejaký\nosobitný vzťah k stranám.\n10. Ďalej súd uviedol, že výsluch svedka D. A. navrhnutého zo strany žalovaného nevykonal, pretože\nžalovaný v priebehu konania prestal trvať na vykonaní tohto dôkazu.\n11. Súd konštatoval, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 4.401,67 Eur na základe\ntej úvahy, že žalovaný mu bol povinný zaplatiť nielen istinu 160.000,- Eur, ale aj úroky z omeškania v\nsumách 4.141,32 Eur a 260,35 Eur - t.j. celkom 164.401,67 Eur, pričom ale zatiaľ mu žalovaný plnil iba\n\nv rozsahu 160.000,- Eur (formou zápočtu sumu 14.690,61 Eur a prevodom na účet sumy 45.309,39 Eur\na 100.000,- Eur), z čoho je zrejmé, že základným predpokladom na vyhovenie podanej žalobe by bolo\nto, aby žalobcovi vznikol nárok na úroky z omeškania v sumách 4.141,32 Eur a 260,35 Eur.\n12. Nakoľko žalobca v konaní tvrdil, že žalovaný bol od 22.2.2022 do 19.4.2022, resp. do 24.4.2022\nv omeškaní so zaplatením časti ceny diela, súd skúmal, kedy sa cena diela spočívajúceho (najmä) v\ndodaní a montáži zdrojov nepretržitého napájania a rozvádzačov stala splatná. Uviedol, že z ustanovenia\n§ 548 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že cena za dielo je splatná buď v čase, ktorý si strany\ndojednali v zmluve alebo v momente, kedy bolo dielo vykonané. Pokiaľ ide o zmluvu o dielo zo dňa\n12.10.2021, v tejto je dojednané, že objednávateľ zaplatí „...dohodnutú cenu v lehote splatnosti faktúry\n60 dní...“ s tým, že zhotoviteľ „...vyhotoví faktúru najneskôr do 7 dní po odovzdaní diela...“. Súd zdôraznil,\nže odovzdanie jednotlivých hnuteľných vecí žalovanému (zdrojov, rozvádzačov atď.) nemožno stotožniť\ns odovzdaním diela, dielom je totiž dodanie tovaru a zároveň jeho montáž, pričom práve zjavne tento\nrozdiel vyjadruje aj článok VII.3 zmluvy, ktorý vyhotovenie faktúry spája s odovzdaním diela.\n13. Z uvedeného podľa názoru súdu vyplýva, že v súdenej veci nárok na zaplatenie ceny za dodanie a\nmontáž zdrojov nepretržitého napájania a rozvádzačov vznikol až potom, ako zhotoviteľ dielo odovzdal\nobjednávateľovi. Z článku IV.1 ZoD jednoznačne vyplýva, že záväzok žalobcu nespočíval iba v tom,\naby žalovanému priviezol zdroje a rozvádzače a tieto namontoval, ale jeho záväzok spočíval aj v tom,\naby žalobca tento hardware aj sprevádzkoval a aby zaškolil obslužný personál. Povinnosť žalobcu\nsprevádzkovať hardware a zaškoliť personál vyplýva aj z cenovej ponuky, kde v osobitných riadkoch sú\nako plnenia poskytované v rámci ceny uvedené aj činnosti „nastavenie, oživenie testovanie, zaškolenie\nobsluhy, revízia“. Z vykonaného dokazovania podľa názoru súdu vyplýva, že montáž diela bola ukončená\naž 18.2.2022 - t.j. v deň, keď pracovníci žalobcu zhotovili kovový rám a keď na tento kovový rám osadili\nrozvádzač RBAT.\n14. K odovzdaniu diela žalovanému mohlo dôjsť najskôr 18.2.2022. Z článku IV.1 predmetnej zmluvy o\ndielo vyplýva, že na to, aby bolo možné dielo považovať za dokončené, nestačilo iba ukončiť posledný\núkon montáže (ktorým bolo v danom prípade umiestnenie rozvádzača RBAT na stojan), ale bolo\nnevyhnutné, aby celé zariadenie bolo aj sprevádzkované a aby bol zaškolený aj obslužný personál. Hoci\nžalobca výsluchom svedka B. C. preukázal, že žalovaný nielenže celé zariadenie spustil do prevádzky,\nale že aj zaškolil obsluhu, žalobca už nepreukázal, v aký konkrétny deň k tomuto zaškoleniu obsluhy\ndošlo (za deň tohto zaškolenia obsluhy pritom nemožno považovať 18.2.2022 - a to z dôvodu, že svedok\nC. nevedel uviesť, či k sprevádzkovaniu diela došlo v deň umiestnenia rozvádzača RBAT na stojan).\n15. Tým, že žalobca nepreukázal, kedy presne zaškolil obsluhu, nepreukázal ani to, v ktorom momente\nsa stala cena diela splatná (splatnosť bola dohodnutá na 60 dní od fakturácie s tým, že faktúra mala\nbyť vystavená až po odovzdaní diela). Žalobca teda nepreukázal konkrétne to, že splatnosť ceny diela\nnastala pred 19.4.2022, resp. pred 25.4.2022 a súd preto vychádzal z toho, že žalobcovi nárok na úroky\nz omeškania nevznikol; súd preto žalobu (založenú na tom, že keďže z uhradených 160.000,- Eur bola\nna úhradu úrokov z omeškania použitá suma 4.401,67 Eur, titulom istiny ostáva doplatiť 4.401,67 Eur)\nzamietol.\n16. Ďalej súd uviedol, že pokiaľ žalobca tvrdil, že do omeškania so zhotovením diela sa dostal z dôvodu,\nže na predmetnej stavbe nebola pripravená kabeláž, žalobca nepreukázal, že práve táto skutočnosť\nspôsobila jeho omeškanie v trvaní od 16.12.2021 minimálne do 18.02.2022, pričom súd prihliadol na\nto, že podľa svedka C. na inštaláciu potrebnej kabeláže by stačil jeden deň.\n17. Pokiaľ žalobca argumentoval tým, že splatnosť ceny diela sa zmenila v dôsledku toho, že konateľ\nžalovaného v decembri 2021 ústne požiadal pracovníka žalobcu pána C., aby vystavil faktúru, súd sa\ns týmto argumentom nestotožnil. Mal za to, že pokiaľ ide o zmenu písomne uzavretej zmluvy, súdna prax\ndospela k záverom, že písomnú zmluvu možno zmeniť ústne, resp. konkludentne v prípade, ak pôvodná\npísomná zmluva neobsahuje výhradu, že môže byť menená len písomne a ak pôvodná písomná\nzmluva síce obsahuje výhradu, že môže byť menená len písomne, ale strana sa nedovolala neplatnosti\nústnej zmeny zmluvy. Z uvedeného podľa názoru súdu, ak by sa strany hoci aj len ústne dohodli na\nzmene splatnosti ceny diela, táto zmena by bola platná. Súd preto skúmal, či prejav vôle konateľa\nžalovaného smeroval k zmene pôvodne dohodnutej splatnosti. Žalobca pritom v konaní preukázal iba\ntoľko, že konateľ žalovaného požiadal pracovníka žalobcu o „vystavenie faktúry“. Nakoľko v konaní\n\nnebolo preukázané, že úmysel pána A. bol taký, že žiadosťou o vystavenie faktúry tento chcel, aby\nžalobcovi vznikol nárok na cenu už predtým, ako tento dielo vykoná a zároveň, že tento jeho úmysel bol\nznámy aj žalobcovi, súd dospel k záveru, že žiadosť o vystavenie faktúry nie je možné vyložiť postupom\npodľa § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka.\n18. Súd pristúpil k výkladu prejavu vôle postupom upraveným v § 266 ods. 2 Obchodného zákonníka, t.j.\npodľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený.\nSúd konštatoval, že pokiaľ ide o slovné spojenie „žiadam Vás o vystavenie faktúry“, resp. „vystavte mi\nfaktúru“ podľa názoru súdu je obvyklý význam tohto slovného spojenia „spíšte dokument, v ktorom bude\nuvedené, čo ste mi dodali a za akú cenu“. Podľa názoru súdu z takto vyloženého prejavu vôle je zrejmé,\nže nešlo o ofertu smerujúcu k uzavretiu dohody o zmene splatnosti ceny diela.\n19. Súd pre úplnosť dodal, že v zmysle § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka zobral zreteľ aj následné\nsprávanie žalovaného, a to, že žalovaný dňa 28.12.2021 pripravil dohodu o vzájomnom zápočte. Z tohto\nnásledného správania žalovaného je podľa názoru súdu zrejmé, že dôvodom, prečo pán A. požiadal\no vystavenie faktúry bolo výlučne to, aby bolo možné započítať vzájomné pohľadávky. Súd konštatoval,\nže v započítacích prejavoch sa pohľadávky identifikujú práve číslom faktúry, aj keby bolo možné opísať\npohľadávku uplatnenú na započítanie inak, a práve preto, aby bolo možné vyplniť formulár započítacieho\nprejavu, pán A. požiadal o skoršie vystavenie faktúry. Súd považoval za potrebné zdôrazniť aj to, že\npri započítaní pohľadávok dohodou je možné započítať aj nesplatné pohľadávky, preto je zrejmé, že\nneexistoval žiadny dôvod, prečo by pán A. mal navrhnúť aj zmenu splatnosti.\n20. Súd tiež dospel k záveru, že k zmene dojednanej doby splatnosti nedošlo ani podpísaním Dohody\no vzájomnom zápočte pohľadávok a záväzkov, v ktorej je okrem iného uvedené aj to, že žalovaný sumu\n145.309,39 Eur uhradí do siedmych dní od podpisu dohody. Podľa názoru súdu je článok 4. predmetnej\ndohody totiž neplatný z dôvodu, že túto dohodu nepodpísal ani konateľ žalovaného, ani prokurista a ani\npoverená osoba.\n21. Súd poukázal na to, kedy podľa § 15 Obchodného zákonníka zaväzuje aj úkon urobený poverenou\nosobou. Mal za to, že v konaní je potrebné preukázať, k akým právnym úkonom obvykle dochádza pri\nčinnosti tej osoby, ktorá dotknutý právny úkon urobila.\n22. Pretože žalobca vyvodzuje pre neho priaznivé právne dôsledky zo skutočnosti, že účtovníčka\nžalovaného bola údajne oprávnená zaviazať žalovaného na úhradu sumy 145.309,39 Eur do siedmych\npracovných dní, dôkazné bremeno ohľadne toho, že do pracovnej náplne účtovníčok obvykle spadá aj\nuzatváranie takýchto dodatkov k zmluvám, ktorými sa mení splatnosť ceny, má práve žalobca. Keďže\nvšak žalobca toto dôkazné bremeno neuniesol, súd vychádzal z toho, že účtovníčka žalovaného nemala\nzákonné splnomocnenie na to, aby za žalovaného urobila právny úkon slovne vyjadrený v bode 4.\nDohody z 28.12.2021.\n23. Pokiaľ žalobca upriamil pozornosť na § 15 ods. 2 Obchodného zákonníka, súd považoval za\npotrebné uviesť, že aj v tomto prípade má dôkazné bremeno žalobca, a to konkrétne preukázania\ntoho, že o prekročení poverenie nemohol vedieť. Súd mal za to, že z hľadiska dôkazného bremena ide\no analogickú situáciu ako pri dokazovaní toho, že blízka osoba nemohla ani pri náležitej starostlivosti\npoznať ukracujúci úmysel dlžníka, keď súdna prax dospela k jednoznačnému záveru, že v tomto\nprípade má dôkazné bremeno blízka osoba, ktorá musí tiež preukázať, že niečo nemohla vedieť. Keďže\nžalobca toto dôkazné bremeno neuniesol, súd vychádzal z toho, že žalobca mohol vedieť, že účtovníčka\nžalovaného prekročila svoje poverenie, a teda právny úkon vyjadrený v bode 4. Dohody z 28.12.2021\nteda žalovaného nezaväzuje.\n24. Podľa názoru súdu opačný výklad ohľadom toho, kto má dôkazné bremeno, by viedlo k tomu, že\nby nebolo potrebné, aby tretia osoba bola pri uzatváraní zmlúv bdelá, keďže keď nepreukáže okruh\núkonov, k akým obvykle dochádza pri činnosti poverenej osoby, automaticky sa bude vychádzať z toho,\nže došlo k prekročeniu poverenia a právny úkon urobený akýmkoľvek zamestnancom podnikateľa bude\ntohto podnikateľa aj tak zaväzovať.\n25. Súd v tejto súvislosti považoval za potrebné tiež zdôrazniť, že zákonnými zástupcami podnikateľa\nv zmysle § 15 Obchodného zákonníka nemôže byť akýkoľvek pracovník podnikateľa, ale iba osoby\n\ns vyšším postavením v podnikateľovi (napr. riaditeľ), resp. osoby zamestnané práve na to, aby v mene\npodnikateľa komunikovali s jeho klientmi. Pracovná pozícia účtovníčky však zjavne nespĺňa ani kritérium\nvyššieho postavenia v spoločnosti, ani kritérium, že táto je zamestnaná, aby klientom odovzdávala rôzne\ntovary (a tak uzatvárala kúpne zmluvy), resp. aby s klientmi uzatvárala zmluvy o vedení účtu, resp.\nzmluvy o úvere.\n26. Súd ďalej dospel k záveru, že k zmene dojednanej doby splatnosti nedošlo ani podpísaním listiny\nOdsúhlasenie zostatku. Takéto listiny si totiž obchodní partneri zasielajú po skončení roka za účelom\nkontroly správnosti účtovníctva, a teda v žiadnom prípade takýto úkon nemožno považovať za ofertu\nprávneho úkonu, v dôsledku ktorého sa mala zmeniť splatnosť ceny. Súd preto žalobu v celom rozsahu\nzamietol.\n27. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému ako strane\núspešnej priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n28. Proti rozsudku v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu podal odvolanie žalobca\npodaním zo dňa 12.03.2025, v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že\nžalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100 %.\n29. Žalobca podal odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP.\n30. Žalobca namieta svoje porušenie práva na spravodlivý proces. Poukázal na zrušujúce uznesenie\nKrajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. 41Cob/121/2023-144 zo dňa 30.10.2025, pričom súd prvej\ninštancie bol právnym názorom vysloveným v tomto uznesení viazaný, napadnuté rozhodnutie vykazuje\nznaky tendenčnosti, jednostrannosti a nevysporiadania sa zo zásadnými argumentami žalobcu. Týmto\npostupom súdu prvej inštancie bola narušená zásada právnej istoty a legitímnych očakávaní, keďže\nabsentovala akákoľvek predvídateľnosť v rozhodovacom procese.\n31. Žalobca uvádza, že zotrváva na svojej argumentácii uvedenej v odvolaní voči prvému rozsudku súdu\nprvej inštancie a namieta porušenie svojho práva na spravodlivý súdny proces. Napadnutý rozsudok je\npre žalobcu prekvapivý, pretože spor nebol rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou, na\nktorú viackrát poukázal, a to bez odôvodnenia a nebol naplnený ani základný predpoklad spravodlivého\nrozhodnutia. Navyše žalobca namieta závažné nedostatky v odôvodnení rozhodnutia, ktoré nie je\npresvedčivé, logicky konzistentné, ani dostatočne podložené dôkazným hodnotením. Žalobca má za to,\nže mu bola odopretá efektívna súdna ochrana.\n32. Žalobca tiež namieta iné vady konania, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.\nŽalobca poukázal na arbitrárne odmietnutie svedeckej výpovede D. E. a poukázal na právny názor\nvyslovený v tomto smere odvolacím súdom v zrušujúcom uznesení. Žalobca má za to, že závery súdu\nprvej inštancie ohľadne svedka E. sú v rozpore so záväzným právnym názorom vysloveným odvolacím\nsúdom. Žalobca tvrdí, že súd prvej inštancie mal rešpektovať právny názor odvolacieho súdu vyslovený\nv uznesení o zrušení, čo sa však nestalo. V rozpore s pokynmi odvolacieho súdu súd prvej inštancie\nopätovne vyhodnotil svedka D. E. ako nehodnoverného výlučne na základe jeho odmietnutia vyjadriť sa\nk svojim emóciám voči žalovanému. Takýto záver je nepodložený, nelogický a nedôvodný. Tiež žalobca\npovažuje za nesprávny záver súdu prvej inštancie, že otázka právnej zástupkyne žalobcu svedkovi\nBrežnému, „kto pripravil dohodu o vzájomnom zápočte pohľadávok a záväzkov“ je sugestívna. Podľa\nžalobcu táto otázka neobsahuje v sebe žiadnu odpoveď ani nenavádza svedka na konkrétny výrok.\nOtázka položená advokátkou žalobcu preto nemá charakter sugestívnej otázky. Žalobca tvrdí, že postoj\nsúdu prvej inštancie bol tendenčný a neobjektívny, čím bolo porušené právo odvolateľa na nezávislý\na nestranný súd. Žalobca preto namieta nesprávne vyhodnotenie hodnovernosti svedka, nesprávne\nvylúčenie dôkazu a nesprávne vyhodnotenie otázky ako sugestívnej a žiada, aby odvolací súd výpoveď\nsvedka E. zahrnul do dokazovania, jeho výpoveď opätovne posúdil a primerane zohľadnil, ako aj aby\nvýpoveď svedka zohľadnil v rámci celkového hodnotenia dôkazov.\n33. Žalobca tvrdí, že výpoveď pána E. preukázala zásadné skutočnosti v prospech žalobcu, a preto je\nzrejmé, že súd prvej inštancie postupoval jednostranne a tendenčne, keď v celom rozsahu opomenul\nvýpoveď kľúčového svedka, ktorá svedčila v prospech žalobcu.\n\n34. Žalobca tiež tvrdí, že výpoveď svedka D. E. preukázala skutočnosti potvrdzujúce nespornú platnosť\na záväznosť dohody o zápočte, ktorá je v predmetnom spore zásadnou skutkovou a právnou\nokolnosťou.\n35. Žalobca tiež konštatuje, že súd prvej inštancie pri hodnotení dôkazov postupoval arbitrárne\na zaujatým spôsobom, keď v celom rozsahu odmietol výpoveď kľúčového svedka D. E. na základe\nsubjektívnych dôvodov. Tento prístup súdu je nesprávny a v rozpore so zásadami voľného hodnotenia\ndôkazov, keďže súd nehodnotil samotný obsah výpovede svedka, ale jednostranne a bez akéhokoľvek\nobjektívneho základu konštatoval, že svedok je zaujatý. Svedok pritom opakovane na otázky súdu\nodpovedal, že nemá žiadny osobný vzťah k žalovanému a že ich vzťah bol výlučne obchodný.\n36. Žalobca tiež poukázal na to, že z výpovede pána E. vyplynulo, že o vystavenie faktúry za celé dielo\npožiadal konateľ žalovaného v decembri 2021, pričom faktúru nepovažoval za vystavenú predčasne.\nŽalovaný sa nezmienil žalobcovi, že by dielo nebolo riadne ukončené, prípadne že by neboli urobené\nvšetky práce alebo že by sa vyskytli vady. Žalovaný tiež nenamietal predčasnú splatnosť ceny diela,\npričom namietať skoršiu splatnosť na základe Dohody o zápočte začal žalovaný až neskôr v súdnom\nkonaní.\n37. Predovšetkým zo svedeckej výpovede pána E. však vyplynulo, že to bol práve žalovaný, kto chcel,\naby bola faktúra vyhotovená zo strany žalobcu v decembri 2021 a tiež, že to bol sám žalovaný, kto\nvyhotovil návrh dohody o započítaní. Svedecká výpoveď pána E. tak prispela k objasneniu skutkového\nstavu ohľadne zásadnej skutočnosti pre meritum veci, ktorá bola v prospech žalobcu. Súd prvej inštancie\nju však vôbec nevzal do úvahy (bez relevantného, presvedčivého odôvodnenia).\n38. Okrem toho, že žiadosť o vyhotovenie faktúry potvrdená svedeckou výpoveďou pána E. bola v súlade\nso svedeckou výpoveďou druhého svedka pána C., teda skutočnosť, že o vystavenie požiadal žalovaný\nz vlastnej iniciatívy, bola v konaní nesporne preukázaná zhodne oboma svedeckými výpoveďami.\n39. Žalobca tiež dodal, že žalovaný v priebehu konania nenamietal iné skutočnosti, na základe ktorých\nby spochybnil vierohodnosť či pravdivosť výpovede svedka pána E..\n40. Podľa žalobcu sú prítomné dôvody na zohľadnenie svedeckej výpovede pána E. vykonané\npred súdom prvej inštancie. Uvedené platí o to viac, že vykonané dôkazy súd prvej inštancie\nnevyhodnotil v súlade s § 191 ods. 1 CSP a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom neodôvodnil\npodľa § 220 ods. 2 CSP. Postupom súdu prvej inštancie bolo preto porušené právo žalobcu na\nriadne a dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ako aj právo na vysporiadanie sa so všetkými\ntvrdenými a preukázanými skutočnosťami v konaní zo strany žalobcu, čo výslovne odvolací súd nariadil\nv uznesení o zrušení.\n41. Žalobca tiež namieta nedostatočné odôvodnenie zmeny splatnosti faktúry a novácie záväzku.\nŽalobca sa nestotožňuje s nedostatočným odôvodnením, a to hlavne nedostatočným vysporiadaním\nsa so zásadnou argumentáciou žalobcu k zmene splatnosti faktúry a novácie záväzku súdom prvej\ninštancie v bodoch 14. až 15. napadnutého rozsudku. Súd sa tiež nedostatočne vysporiadal s možnosťou\nzmeny písomného úkonu ústne. Žalobca dodáva, že nešlo o zmenu písomného úkonu ústne, ako dôvodí\nsúd prvej inštancie, ale o zmenu písomného úkonu písomne. Uvedené potvrdzuje písomný právny úkon,\nslobodne vykonaný oboma stranami sporu, u ktorého neexistuje dôvod na jeho neplatnosť či neúčinnosť,\na to Dohoda o zápočte zo dňa 28.12.2021. Na základe tejto dohody sa zmenila splatnosť ceny za dielo,\nčo je zásadné pre posudzovaný spor a súd sa s tým vysporiadal iba povrchne, takmer vôbec, a aj to\niba tendenčne a účelovo.\n42. V konaní bolo nesporným, že faktúra bola žalobcom vystavená na žiadosť žalovaného a tiež\nnávrh dohody o zápočte bol pripravený, vyhotovený a riadne podpísaný z iniciatívy žalovaného, preto\nnásledné tvrdenia žalovaného o tom, že dohoda o zápočte nebola podpísaná oprávnenou osobou,\nresp. šlo o chybu účtovníčky, alebo že išlo len o štandardizované tlačivo, či tvrdenie, že žalobcovi\nmuselo byť zrejmé, že podpisujúca osoba prekročila svoje kompetencie, sú len tvrdeniami účelovými,\nnezakladajúcimi sa na pravde. Žalobca sa tiež nestotožňuje s právnym posúdením súdu prvej inštancie,\npodľa ktorého čl. 4. dohody o zápočte je neplatný z dôvodu, že túto dohodu nepodpísal ani konateľ\n\nžalovaného, ani prokurista, a to minimálne s ohľadom na neprípustný prísne formalistický výklad súdu\nprvej inštancie.\n43. Žalobca tiež tvrdí, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní okrem aplikácie ustanovenia § 15\nObchodného zákonníka opomenul výkladové pravidlo, podľa ktorého sa právne úkony posudzujú podľa\nobsahu a tiež opomenul nutnosť výkladu v prospech platnosti právneho úkonu (nie neplatnosti), ktoré\nboli viackrát judikované najvyššími súdnymi autoritami. Súd prvej inštancie tiež vôbec nevzal do úvahy\npravidlo, podľa ktorého sa má nejasná formulácia v zmluve vykladať v neprospech tej strany, ktorá\nzmluvu formulovala, t.j. v konkrétnom prípade v neprospech žalovaného, ktorý dohodu o zápočte sám\npripravil a podpísal, a to z vlastnej iniciatívy, na základe jeho slobodnej a vážnej vôle, vyjadrený určitým\na zrozumiteľným spôsobom.\n44. Návrh dohody o zápočte bol žalobcovi doručený zo strany žalovaného do pár dní potom, ako\nžalovaný požiadal žalobcu o vystavenie faktúry (z čoho je logicky evidentná aj vecná súvislosť). Žalobca\npodpisom návrhu dohody o zápočte k nej pristúpil a akceptoval celý jej obsah. Z pohľadu žalobcu išlo\nnepochybne o zrozumiteľný a adresný návrh na uzavretie dohody o zápočte (oferta) od navrhovateľa\ntakéhoto úkonu (žalovaného). Po dôjdení návrhu dohody o zápočte adresátovi (žalobcovi) nasledovala\nďalšia fáza, ktorou bola akceptácia návrhu adresátom (žalobcom). Adresát (žalobca) jednostranným\nprávnym úkonom (akceptáciou) dal svojím prejavom vôle navrhovateľovi (žalovanému) najavo, že\nprijíma návrh na uzavretie dohody o zápočte. Dohoda o zápočte bola uzavretá, keď vyjadrenie súhlasu\nadresáta (žalobcu) bez výhrad došlo navrhovateľovi (žalovanému). Medzi žalobcom a žalovaným tak\ndošlo k uzavretiu platnej dohody o zápočte (to, že úkon má náležitosti právneho úkonu potvrdil aj\nžalovaný vo svojej záverečnej reči zo dňa 27.01.2025), ktorou došlo k zmene splatnosti ceny diela, a to\nbez ohľadu na skutočnosť, že sa k dohode o zápočte neodkazovalo na uzatvorenú zmluvu o dielo.\n45. Podľa žalobcu teda niet pochýb o tom, že dohodou o zápočte došlo k novácií záväzku plynúceho zo\nzmluvy o dielo, a že povinnosť žalovaného plniť v pôvodnej lehote podľa zmluvy o dielo zaniklo s tým,\nže splatnosť bola dojednaná k skoršiemu dátumu. V tomto smere je preto právne posúdenie súdu prvej\ninštancie nesprávne, keďže tvrdí opak a nepripisuje k platnému a účinnému právnemu úkonu – dohode\no zápočte v konkrétnom obchodno - právnom vzťahu žalobcu a žalovaného právom priznané právne\núčinky, zásadné pre výsledok prejednávaného sporu.\n46. Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením ceny diela odo dňa nasledujúceho po dojednanom\nnovom dni splatnosti ceny diela v zmysle dohody o zápočte a od tohto dňa mal žalobca nárok na úroky\nz omeškania. Z pohľadu žalobcu súd prvej inštancie nesprávne posúdil, že uzatvorenie dohody o zápočte\nnemalo žiadny vplyv na dohodu strán o splatnosti ceny diela podľa zmluvy o dielo, a teda že nemalo\nvplyv na omeškanie žalovaného s plnením svojho záväzku. Predmetné nesprávne právne posúdenie je\nokrem toho rozporné s judikatúrou.\n47. Žalobca konštatuje, že na základe dohody o zápočte sa zmenila splatnosť ceny za dielo podľa zmluvy\no dielo, čo je zásadné pre posudzovaný spor a súd prvej inštancie sa s týmto zásadným argumentom\nžalobcu vysporiadal iba povrchne, takmer vôbec, a aj to iba tendenčne, nezrozumiteľne, v rozpore\ns judikatúrou uvádzanou žalobcom a bez právneho zdôvodnenia, ktoré by malo oporu v zákone.\n48. Žalobca tiež namieta nesprávne právne posúdenie veci. Žalobca v celom rozsahu odkázal na svoju\nargumentáciu uvedenú v odvolaní proti prvému rozsudku súdu prvej inštancie, pričom zdôrazňuje, že\nprávne pochybenia súdu prvej inštancie v právnom posúdení dohody o započítaní a novácie záväzku\npretrvali aj v napadnutom rozsudku. Súd sa ani v druhom rozhodnutí vecne a dôsledne nevysporiadal\ns podstatnými námietkami žalobcu, pričom naďalej zotrval na formalistickom výklade, ktorý neodráža\nskutkový stav relevantnú judikatúru.\n49. Žalobca poukázal aj na to, že súd prejudiciálne vyslovil neplatnosť časti právneho úkonu tvrdením,\nže „obvyklou náplňou činnosti účtovníčky zjavne nie je robenie takých právnych úkonov, v dôsledku\nktorých sa menia splatnosti cien“. Pri tomto závere však súd ignoroval relevantnú právnu úpravu § 15\nObchodného zákonníka a túto aj nesprávne právne vyložil.\n50. Súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal obvyklosťou činnosti účtovníčky v organizačnej štruktúre\nžalovaného, ani tým, či mohol žalobca objektívne vedieť o prípadnom prekročení poverenia. Bez\n\ntejto analýzy nemohol automaticky vyvodiť neplatnosť dohody o započítaní, pričom táto analýza bola\nnevyhnutná na posúdenie, či žalobca mohol alebo nemohol oprávnene predpokladať, že dohoda je\nplatná a záväzná.\n51. Zároveň podľa žalobcu súd ignoroval výkladové pravidlo vyjadrené v § 35 Občianskeho zákonníka\na v § 266 Obchodného zákonníka. Navyše nerešpektoval zásadu, podľa ktorej výklad nejasného\nustanovenia nemôže byť výkladom v prospech strany, ktorá ho formulovala. V tejto súvislosti poukázal\nna judikatúru Ústavného súdu SR.\n52. Žalobca poukázal aj na to, že z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že uznal účinnosť dohody\no započítaní v časti započítania, ale odmietol ju v časti upravujúcej splatnosť záväzku. Tento prístup je\nvnútorne rozporný a právne nekonzistentný, pretože dohoda o započítaní je jednotný právny úkon, ktorý\nnemôže byť čiastočne platný a čiastočne neplatný bez relevantného dôvodu.\n53. Vzhľadom na nesprávne právne posúdenie dohody o započítaní, žalobca navrhuje, aby odvolací\nsúd zohľadnil všetky uvedené argumenty a správne posúdil právne účinky predmetnej dohody, najmä\njej vplyv na splatnosť ceny diela.\n54. Ďalej žalobca poukázal na záverečnú reč žalovaného a tvrdí, že žalovaný sa snaží retrospektívne\nspochybniť platnosť konkrétnej dohody o započítaní tým, že tvrdí, že jeho vôľa na skrátenie splatnosti\nneexistovala a že došlo k administratívnej chybe účtovníčky. Tento argument je neprijateľný. Dohoda\no započítaní bola totiž vyhotovená a predložená samotným žalovaným, čím je zrejmé, že išlo o jeho\nvlastnú iniciatívu. Žalovaný nemôže účelovo odvolávať vlastný právny úkon len preto, že sa mu neskôr\nstal nevýhodným. Právna istota vyžaduje, aby sa právne úkony posudzovali podľa prejavenej vôle a nie\npodľa dodatočne upravených tvrdení účastníka. Chyba účtovníčky ako dôvodnej platnosti dohody nie\nje podložená žiadnym relevantným dôkazom a nemôže slúžiť ako argument pre vyhnutie sa splneniu\ndohodnutých záväzkov. Ak by došlo k chybe účtovníčky, je na žalovanom, aby preukázal, že konala\nultra vires a túto chybu okamžite namietal, čo však v žiadnom štádiu konania neurobil. Okrem toho\nprávne zásadné a relevantné je práve tvrdenie žalovaného, že účtovníčka bežne vyhotovovala takéto\ndohody o zápočte, čím priamo žalovaný potvrdil obvyklosť normovanú ustanovením § 15 Obchodného\nzákonníka.\n55. Žalobca zastáva názor, že dohoda o započítaní bola a je platným právnym úkonom, ktorý nebol\ndodatočne spochybnený v súlade s princípom právnej istoty a zmluvnej voľnosti, práve naopak. Žalovaný\nsám potvrdil obvyklosť a tým oprávnenie účtovníčky na vykonanie dotknutého právneho úkonu.\n56. Ďalej žalobca namieta, že žalovaný nepreukázal, že účtovníčka konala bez poverenia a nesie\ndôsledky toho, že predložil a podpísal dohodu o započítaní. Súd prvej inštancie sa nesprávne vysporiadal\ns otázkou obvyklosti konania a nesprávne aplikoval § 15 Obchodného zákonníka. Ustanovenie § 15 ods.\n1 Obchodného zákonníka chráni právnu istotu tretích osôb pri obchodných vzťahoch a predpokladá, že\nosoba poverená určitou činnosťou koná v rámci bežných úkonov súvisiacich s prevádzkou podniku.\n57. Súd prvej inštancie teda nesprávne vyložil ustanovenie § 15 Obchodného zákonníka a jeho aplikáciu\nna postavenie účtovníčky. Toto nesprávne právne posúdenie zásadne ovplyvnilo rozhodnutie vo veci,\nkeďže viedlo k neopodstatnenému záveru o neplatnosti dohody o započítaní.\n58. Ak účtovníčka žalovaného vykonala úkon, ktorý z pohľadu podnikateľskej praxe nebol obvyklý,\nnapríklad ako tvrdí žalovaný, že účtovníčka dohodla zmenu splatnosti pri vysokej sume, čím významne\novplyvnila ekonomické postavenie podnikateľa, v takom prípade bolo na žalovanom, aby preukázal, že\ntento konkrétny úkon nepatril medzi bežné úkony účtovníčky a že naň nemala poverenie. Uvedené však\nžalovaný nepreukazoval, keďže v konaní sám sa vyjadril, že účtovníčka žalovaného „bežne takéto úkony\n(dohody o zápočte) vykonávala“.\n59. Žalobca má za to, že účtovníčka bola poverená spracovávaním platieb a finančných operácií v rámci\nprevádzky podniku. Vzhľadom na charakter tejto činnosti súčasťou jej bežných úkonov je aj komunikácia\nohľadom splatnosti faktúr, ich úpravy, prípadne dohadovanie nových podmienok platby. Tieto činnosti sa\nštandardne realizujú v rámci bežnej prevádzky podniku, a to nielen v prípade menších platieb, ale aj pri\nvyšších sumách, ak ide o obchodný vzťah s dlhodobým partnerom.\n\n60. V praxi účtovníci rutinne zabezpečujú spracovanie faktúr a platobných podmienok na základe\ninterných pokynov, pričom sa nevyžaduje samostatné písomné poverenie pre každú jednotlivú operáciu.\nTakéto úpravy platobných podmienok sú v rámci prevádzky podniku bežným procesom, ktorý sa\nneobmedzuje len na štatutárnych zástupcov, ale často ho realizujú aj nižšie postavení zamestnanci\npoverení finančnými operáciami.\n61. Obvyklosť úkonu sa posudzuje nielen v rámci konkrétneho podniku, ale aj v širšom kontexte\npodnikateľskej praxe v danom odvetví. V obchodnej praxi je úplne bežné, že účtovníci či finanční\nmanažéri riešia zmeny splatnosti faktúr, obzvlášť v prípadoch, keď medzi obchodnými partnermi existuje\ndlhodobý vzťah založený na dôvere. Takéto úpravy platobných podmienok sú v rámci prevádzky podniku\nbežným procesom, a preto spadajú pod oprávnenia osoby poverenej účtovníckou alebo finančnou\nčinnosťou. Podľa judikatúry platí, že obvyklosť úkonu sa predpokladá, pokiaľ tretia strana preukáže, že\npoverená osoba vykonala úkon v rámci svojej činnosti. V tomto prípade žalobca preukázal, že účtovníčka\nbežne spracovávala faktúry a komunikovala o ich splatnosti.\n62. Ak poverená osoba prekročí rozsah poverenia, je týmto konaním podnikateľ zaviazaný len vtedy, ak\ntretia osoba o prekročení rozsahu poverenia nevedela a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani\nnemohla vedieť. Žalobca je toho názoru, že dôkazné bremeno bude ťažiť stranu podnikateľa, keďže zo\nstrany tretej osoby by dôkazné bremeno vyžadovalo dôkaz neexistencie prekročenia rozsahu poverenia.\nAk účtovníčka, ako poverená osoba žalovaného, prekročila rozsah svojho poverenia a vykonala\nneobvyklý úkon, je týmto konaním žalovaný viazaný len vtedy, ak žalobca (tretia osoba) o prekročení\nrozsahu poverenie nevedela a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani nemohla vedieť. Dôkazné\nbremeno však zaťažuje žalovaného. Z pohľadu žalobcu je rozhodujúca tzv. objektivizácia nevedomosti,\nteda otázka, či by iné tretie osoby pri racionálnom konaní a v rovnakej situácii taktiež nevedeli a nemohli\nvedieť o prekročení oprávnenia účtovníčky. Keďže v danej situácii bolo bežné, že účtovníčka žalovaného\nspracovávala faktúry a rokovala o ich splatnosti, vyhotovovala zápočty, ako napokon v konaní potvrdil aj\nsamotný žalovaný, žalobca nemal žiadny dôvod pochybovať o tom, že účtovníčka konala v rámci svojich\noprávnení a pochopiteľne preto ani nevyvíjal inú procesnú obranu.\n63. Preto ak chce žalovaný tvrdiť, že účtovníčka prekročila rozsah poverenia, musí túto skutočnosť\npreukázať on.\n64. Žalobca tiež namieta nesprávne skutkové zistenia na základe vykonaných dôkazov. Žalobca tvrdí,\nže súd prvej inštancie pri vyvodzovaní skutkových záverov z vykonaného dokazovania nezohľadnil\nvšetky podstatné skutočnosti a postupoval jednostranne v prospech žalovaného, čím zaťažil napadnutý\nrozsudok vadou. Ďalej žalobca namieta, že vo viacerých skutkových záveroch súd prvej inštancie\nnevychádzal z vykonaného dokazovania, ale pripustil možné domnienky a subjektívne poňaté\nzávery, ktoré nemajú oporu vo vykonaných dôkazoch, ale sú skôr tendenčné, jednostranné, účelovo\nkonštruované a arbitrárne.\n65. Na záver žalobca namieta riadne neodôvodnenie napadnutého rozsudku, čím bolo porušené jeho\nprávo na spravodlivý súdny proces.\n66. K odvolaniu žalobcu sa prostredníctvom právneho zástupcu vyjadril žalovaný podaním zo dňa\n21.05.2025, v ktorom navrhol, aby napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP\npotvrdil.\n67. Žalovaný namieta existenciu odvolacích dôvodov tak, ako ich uviedol žalobca v podanom odvolaní.\nNamieta, že napadnutý rozsudok nie je na základe opakovaného vyhodnotenia súdom prekvapivým\nrozhodnutím, súd sa vysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami a rozsudok riadne odôvodnil.\nSúd dospel na základe vykonaného dokazovania k správnym skutkových zisteniam a vec správne\nprávne posúdil.\n68. Pokiaľ žalobca namieta arbitrárne odmietnutie svedeckej výpovede pána D. E., podľa názoru\nžalovaného z obsahu spisu vyplýva a je nesporné, že vo svedeckej výpovedi pána E. neboli z pohľadu\nžalovaného obsiahnuté pre konanie a rozhodnutie súdu nové a závažné skutočnosti v prospech\nžalobcu, ani pre rozhodnutie súdu. Prevažná časť tvrdení pána Brežného bola ním len sprostredkovane\n\nreprodukovaná, ako informácia od tretej osoby pána C., teda len ako informácia z počutia. Žalobca\nneuviedol, v čom je svedok Brežný kľúčový, pričom žalovaný tvrdí, že na rozhodnutie súdu malo\nodmietnutie výpovede svedka E. rovnaký vplyv, ako keby súd jeho výpoveď zobral do úvahy. Svedok E.\nneuviedol vo výpovedi nič nové, nič čo by bolo pre rozhodnutie súdu relevantné.\n69. Žalovaný tvrdí, že ani jedna z výpovede svedkov pána C., ani pána E. neposkytla základ pre ustálenie\nvôle žalovanej strany ekonomickým oddelením vyhotovenou dohodou o zápočte zmeniť podstatné\nobsahové náležitosti zmluvy o dielo a celého obchodného prípadu medzi žalobcom a žalovaným.\nTvrdenie o ekonomickej výhodnosti, vhodnosti, či iných atribútoch danej operácie sú len fabuláciou\na domnienkami na strane žalobcu. Žalovaný tiež poukázal na to, že z výpovede svedka C. jednoznačne\nvyplýva, že dielo v čase daného rozhovoru medzi konateľom žalovaného pánom A. a pánom C.\nv decembri 2021 dodané nebolo.\n70. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že tvrdenie žalobcu o tom, že obsah Dohody o zápočte smeruje\nk zmene obsahu zmluvu o dielo je nevyhnutné vyhodnotiť v spojení s obsahom a textom zmluvy o dielo\na prejavom vôle strán smerujúcim k takejto zmene.\n71. Podľa názoru žalovaného je nesporné, že podľa zmluvy o dielo mal žalovaný povinnosť zaplatiť\nza dielo dohodnutú cenu po jeho dokončení. Tiež je nesporné, že v čase vystavenia faktúry nebolo\ndielo vzhľadom na faktický stav jeho realizácie dokončený. V konaní nebol predložený žiaden dôkaz\npreukazujúci to, že by žalobca alebo žalovaný žiadali/mali záujem opraviť splatnosť ceny diela odlišne\nod zmluvy o dielo. Žiadosť o vystavenie faktúry nemožno vnímať ako návrh na zmenu splatnosti zmluvne\ndohodnutej faktúry, nemožno vnímať ako návrh na zmenu splatnosti zmluvne dohodnutej splatnosti. Je\nnepochybné, že nebol realizovaný žiadny prejav, ktorým by požiadavka na zmenu splatnosti ceny diela,\na teda na zmenu zmluvy o dielo bola vznesená. Do začiatku súdneho sporu mal žalovaný za to, že otázka\ntermínu zaplatenia ceny diela nie je medzi stranami sporná a aj v prípade úhrady neskoršie, ako je na\nvystavenej faktúre uvedený termín splatnosti, nebude to mať vplyv na obchodné vzťahy a rozhodne,\nže si žalobca nebude uplatňovať úroky z omeškania. Až súdny spor toto vnímanie stavu veci na strane\nžalovaného zmenil, a preto je aj jeho dovtedy neuplatnená právna obrana dôvodná.\n72. Jedinou prezentovanou vôľou strán pri vystavení faktúry a uzatvorení dohody o zápočte bolo\nnaplnenie dohody žalobcu a žalovaného o započítavaní si vzájomných aj nesplatných pohľadávok, teda\npohľadávky žalobcu na zaplatenie ceny diela a pohľadávky žalovaného na zaplatenie kúpnej ceny za\ntovar dodaný žalovaným v prospech žalobcu, čo bolo aj čiastočne realizované v intenciách dohody\no zápočte, nakoľko sa jednalo o započítanie vzájomných v tom čase nesplatných pohľadávok a ich\nzapočítanie bolo preto možné len dohodou strán.\n73. Žalovaný naďalej namieta tvrdenie žalobcu o existencii dohody medzi stranami sporu o zmene\ntermínu splatnosti ceny diela, ktorá mala byť obsahom dohody o zápočte v bode 4. predmetnej dohody.\nUvedené tvrdenie žalobcu je nesprávne a zároveň nelogické. Vystavenie faktúry a obsah dohody\no zápočte nie sú vzájomne logicky prepojené pokiaľ ide o termíny v nich uvedené. Každý z týchto úkonov\nstanovuje inú splatnosť ceny diela, a tak sú nejednotné v obsahu, a preto z nich nie je možné vyvodiť\ntotožný úmysel strán – upraviť splatnosť ceny za dielo odlišne od obsahu zmluvy.\n74. Žalovaný tvrdí, že dohoda o zápočte nebola vyhotovená na účely zmeny termínu splatnosti ceny\ndiela. Jej účastníci nemali skutočne záujem uzatvoriť dohodu o zmene termínu splatnosti ceny diela. Jej\npodpísaním nevyjadrili vôľu smerujúcu k zmene termínu splatnosti ceny diela, a teda ku kumulatívnej\nnovácií ich vzájomných záväzkov podľa zmluvy o dielo.\n75. Žalovaný ďalej tvrdí, že je zjavné, že dohoda o zápočte v celom rozsahu po obsahovej aj formálnej\nstránke korešponduje s obvyklým prejavom strany pri záujme realizovať výlučne zápočet vzájomných\npohľadávok a záväzkov. Návrh dohody o zápočte bol vyhotovený, podpísaný a doručovaný žalobcovi\nelektronicky, iba pracovníčkou účtovného oddelenia, do ktorej činnosti nepochybne nepatrí úprava\nplatobných podmienok znamenajúcich (výrazné skrátenie splatnosti tak vysokej sumy 145.309,39 Eur)\nv prebiehajúcich obchodných prípadoch, obzvlášť v náročnej ekonomickej trhovej situácii. Žalobca do\npredloženia návrhu dohody o zápočte nikdy a s nikým o tak výraznej zmene platobných podmienok\npodľa zmluvy o dielo nehovoril, nerokoval, takúto zmenu nežiadal. V tomto kontexte mu muselo byť bez\nakýchkoľvek pochýb zrejmé, že sa jednalo o prejav vôle, ktorý nespadá do kompetencií pracovníčky\n\núčtovného oddelenia a nevynechaním daného textu účtovným programom v predpripravenom formulári\ndohody o zápočte zjavne prekračuje svoje kompetencie. Na zmenu splatnosti ceny diela nebol žiadny\nekonomický, ani obchodný dôvod dva pracovné dni po vystavení faktúry na zaplatenie zo strany žalobcu,\nkde si on sám určil termín splatnosti na 21.02.2022. Od podpísania dohody o zápočte žalobca nikdy\nnežiadal, a ani aktuálne nežiada zaplatenie ceny diela so splatnosťou od 06.01.2022. V predžalobnej\nvýzve, v žalobe, vo vyjadrení k odporu žalovaného voči vydanému platobnému rozkazu, či vo vyjadrení\nžalobcu v súdnom konaní zo dňa 10.08.2022 hovorí vždy o splatnosti ceny diela do 21.02.2022\na uzatvoreniu dohody o zápočte pripisuje len význam čiastočného splnenia záväzku žalovaného\na uznania záväzku žalovaného vo zvyšnej časti nezaplatenej ceny diela a dôvodí tým legitímnosť ním\nuplatneného nároku voči žalovanému.\n76. K žalobcom namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci žalovaný tvrdí, že vyhodnotenie\notázky obvyklosti konania splnomocnenej osoby pri činnosti a realizovaní v rámci prevádzkovania\npodniku je potrebné vyhodnocovať v intenciách bežného obchodného styku a vo všeobecnosti bežných\núkonov v podnikateľskom prostrední. V tomto prostredí sú bežné úkony o zápočte vzájomne sa kryjúcich\npohľadávok, rozhodne však nie sú bežné (obvyklé) úkony ako podstatná zmena platobných podmienok\npri vysokej hodnote plnenia, naviac riešené ako nesystematické jednostranné vyhlásenie pracovníka\nnižšieho stupňa riadenia spoločnosti (pracovníčka účtovného oddelenia), a to naviac bez akéhokoľvek\npredchádzajúceho podnetu od štatutára, či akéhokoľvek riadiaceho pracovníka ktorejkoľvek obchodnej\nspoločnosti vystupujúcej v danom obchodnom vzťahu.\n77. Pokiaľ mal žalobca záujem prelomiť tento všeobecne vnímaný rozsahu obvyklých konaní/úkonov\npri prevádzkovaní podniku poverenou osobou v prospech svojho tvrdenia o záväznosti konania\npracovníčky účtovného oddelenia pri významnej zmene platobných podmienok vysokej sumy peňazí\npodľa zmluvy o dielo, bolo práve jeho povinnosťou produkovať dôkazy na podporu jeho tvrdení, že\ntakéto konanie účtovníčky je u žalovaného, či bežne v obchodnom styku iných podnikateľov obvyklé.\nŽalobca neprodukoval žiadny dôkaz, na základe ktorého by bolo možné tvrdiť, že sa dôvodne domnieval,\nže pracovníčka účtovného oddelenia koná v intenciách svojho oprávnenia, napríklad by o tomto kroku\nrokovala s konateľom, bol by takýto úkon urobený a stranami akceptovaný už v minulosti a podobne,\na preto neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie viazanosti žalovaného úkonom účtovníčky.\n78. Na druhej strane žalovaný vo svojich tvrdeniach poukázal na všetky okolnosti prípadu, z ktorých\nvyplýva, že žalovaný (správne má byť žalobca) o prekročení rozsahu zákonného poverenia (§ 15 ods.\n1 Obchodného zákonníka) ako primerane rozumná štandardná osoba objektívne vedel, resp. musel\nvedieť.\n79. Žalovaný má za to, že súd v napadnutom rozsudku dostatočným spôsobom zdôvodnil a zaoberal sa\nvysvetlením svojho stanoviska k tomu, čo možno v obchodných vzťahoch považovať pri prevádzkovaní\npodniku za obvyklé úkony pracovníčky účtovného oddelenia. Posúdenie kritéria obvyklosti rozhodne\nnespadá do kategórie domnienok, ako to tvrdí žalobca, ale je determinované logickou úvahou nad\ntým, čo je v pracovnom zaradení pracovníčky účtovného oddelenia v bežnom podnikateľskom prostredí\na v tomto ekonomicky náročnom čase možné legitímne očakávať pri usporiadaní obchodných vzťahov.\n80. Žalovaný namieta tvrdenia žalobcu o tom, že by kedykoľvek tvrdil, že pracovníčka účtovného\noddelenia bežne dohadovala zmeny splatnosti vystavených faktúr, či iné zmeny podmienok zmlúv\no dielo. Realizovanie účtovných operácií, realizovanie zápočtov a pod. si extenzívnym výkladom mylne\na účelovo zamieňa s obvyklým oprávnením meniť platobné podmienky prebiehajúceho obchodného\nprípadu.\n81. Žalovaný tiež namieta, že by súd vyvodzoval skutkové závery jednostranne v prospech žalovaného.\nPráve naopak, súd obzvlášť precízne a dokonca kriticky a v neprospech žalovaného hodnotil aj otázku,\nči k vykonaniu diela v celom rozsahu došlo a ktorý termín možno považovať za termín jeho najskôr\nmožného zrealizovania.\n82. Námietka žalobcu, že sa súd nezaoberal rozsahom poskytnutej súčinnosti pri realizácii diela zo\nstrany žalovaného nie je dôvodná. Predmetom konania nebola otázka zvýšenia dohodnutej ceny\no náklady na prípadné naviac práce z dôvodu poskytnutia súčinnosti žalovaným, ale otázka splatnosti\ndohodnutej ceny diela po jeho dokončení a nároku na zaplatenie súvisiaceho úroku z omeškania. Súd\n\npreto nemal dôvod sa námietkou neposkytnutia súčinnosti žalovaným včas, či v potrebnom rozsahu\nvôbec zaoberať.\n83. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa\n16.06.2025, v ktorom nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že neuviedol, prečo je svedok E. kľúčový a aké\niné informácie boli pre súd prvej inštancie v danom prípade z danej výpovede zásadné.\n84. Žalobca tiež nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že súd uspokojivo odôvodnil nepripustenie svedeckej\nvýpovede svedka E., a že svedok Brežný neuviedol nič, čo by bolo pre rozhodnutie súdu relevantné\nalebo iba už zistené okolnosti. Toto tvrdenie považuje žalobca za nepravdivé. Svedok E. uviedol zásadné\nskutočnosti, a to, že to bol práve žalovaný, ktorý žiadal o skoršie vystavenie faktúry a tiež aj o úhradu,\nkeďže sám iniciatívne bez akéhokoľvek donútenia pripravil a podpísal dohodu o vzájomnom zápočte\npohľadávok, ktorou sa zmenil aj termín splatnosti pohľadávky – ceny za dielo.\n85. Súd neposkytol žiadne „uspokojivé odôvodnenie“, práve naopak. Žalobca tvrdí, že súd prvej inštancie\nsi rozvinul svoje účelové, zaujaté predpojatie voči svedkovi, ktorého výpoveď nepripustil pôvodne a ani\npo zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu.\n86. Žalobca poukázal na to, že žalovaný aj súd prvej inštancie selektívne odmietajú pripustiť dohodu\no zápočte ako dôkaz potvrdzujúci zmenu splatnosti. Selektívnosť uplatnená pri jednom a tom istom\ndôkaze, ktorého obsah a forma sú nepochybné, však nemôže obstáť.\n87. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že vystavenie faktúry a obsah dohody o zápočte nie sú vzájomne logicky\nprepojené, pokiaľ ide o termíny splatnosti v nich uvedené, tieto úkony sú nejednotné v obsahu, a preto\nz nich nie je možné vyvodiť totožný úmysel strán, upraviť splatnosť ceny dielo odlišne od obsahu zmluvy,\nuvedené práve potvrdzuje argumentáciu žalobcu, že žalovaný je selektívny vo svojom vnímaní listín\nv spore, dokonca ním samým pripravených.\n88. Pokiaľ ide o odôvodnenie žalovaného na strane 5 jeho vyjadrenia k odvolaniu, žalobca poukazuje\nna to, že tieto tvrdenia nikdy žalovaný neprodukoval v prvoinštančnom konaní, a preto na nich v štádiu\nodvolacieho konania už nemožno prihliadnuť, nakoľko skutkové tvrdenia, ich doplnenie, popretie tvrdení\nprotistrany ako prostriedky procesnej obrany a procesného útoku možno v zmysle § 153 CSP produkovať\niba v určitom momente, a to včas, kedy strana mohla uplatniť už skôr a nie až v štádiu odvolania, iba\nrýdzo účelovo, fabulujúc dodatočné teórie. Žalobca však aj napriek uvedenému tvrdí, že nie je vôbec\nzrejmé, z čoho má byť „na prvý pohľad zjavné“, že dohoda o zápočte sledovala údajne výlučne zápočet\npohľadávok. Zároveň žalovaný na jednej strane v konaní sám tvrdil, že účtovníčka bežne vyhotovovala\n„takéto dohody o zápočte“ a že tieto sa vyhotovovali „automaticky a boli predpripravené v účtovnom\nprograme K2“, na druhej strane však žalovaný tvrdí, keď mu už dohoda o zápočte nevyhovuje, že nešlo\no bežnú činnosť a účtovníčka na to nebola oprávnená. V záverečnej reči však žalovaný priznal, že išlo\no chybu a jeho argumentácia sa obmedzuje len na to, že by bolo ekonomicky nevýhodné, pričom takúto\nsituáciu si privodil sám a aj prípadná ekonomická nevýhodnosť ho nezbavuje zodpovednosti za právne\nnásledky dojednania, ktoré si sám do právneho úkonu zahrnul a nikdy tieto účinky nezrušil, neodvolal\na dokonca ani nenamietal. Zároveň žalovaný fabuluje teórie o údajnej neobvyklosti, napriek tomu,\nže skôr v konaní tvrdil opak. Žalovaný tiež nevysvetlil, prečo žalobcovi „muselo byť bez akýchkoľvek\npochybností zrejmé, že sa jedná o prejav vôle, ktorý nespadá do kompetencií účtovníčky“, a okrem\ntoho predmetné tvrdenie je bez významu pre súd, nakoľko žalovaný si vo vzťahu k tomuto tvrdeniu\nnesplnil dôkaznú povinnosť. Žalovaný nepreukázal, že žalobcovi muselo byť známe prekročenie rozsahu\noprávnení účtovníčky. Napokon, nemôže sa dovolávať neplatnosti ten, kto ju sám spôsobil. Skutočnosť,\nže žalobca v konaní žiada menej, ako by mohol, nie je potvrdením toho, že dohoda o zápočte by mala byť\nneplatná práve (selektívne) iba v časti jej bodu 4. Právna skutočnosť, že dohoda o zápočte bola nováciou\nzáväzku a odlišne sa ňou nastavila splatnosť, je právnou obranou, resp. právnou argumentáciou žalobcu,\na teda mohol ju v konaní vzniesť kedykoľvek.\n89. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalobcu týkajúcu sa platnej zmeny splatnosti, žalobca odkázal na\nďalšie skutočnosti uvedené v podanom odvolaní.\n90. Ďalej žalobca uviedol, že súd prvej inštancie úplne opomenul, že v konaní nebolo žalovaným\ntvrdené a už vôbec nie preukázané prekročenie zákonného zmocnenia v zmysle\n§ 15 ods.\n\n1 Obchodného zákonníka; práve naopak, žalovaný tvrdil, že obvykle takéto zápočty vyhotovovala\núčtovníčka v účtovnom programe K2, čím žalovaný potvrdil obvyklosť v zmysle § 15 ods. 1 Obchodného\nzákonníka. Zároveň súd prvej inštancie nesprávne uviedol v rozsudku, že dôkazné bremeno leží na\nstrane žalobcu, konkrétne ohľadne toho, že o prekročení poverenia nemohol vedieť. Súd prvej inštancie\nv tomto zdôvodnení ako by už vopred prezumoval prekročenie právomoci a absolútne opomenul\nnegatívnu dôkaznú teóriu. Práve naopak, žalovaný bol ten, kto mal preukazovať, že žalobca vedel alebo\nmusel vedieť o prekročení zákonného zmocnenia, keďže on z tejto skutočnosti vyvodzuje pre seba\npriaznivé následky, a to konkrétne následok, že platná a účinná dohoda o zápočte ho nezaväzuje.\n91. Žalovaný iba tvrdil, že žalobca musel vedieť o prekročení poverenia účtovníčky, avšak zostalo to\nlen v rovine obyčajného vyhlásenia s odkazom na všeobecné, subjektívne úvahy o tom, čo je obvyklé\na bežné. Okrem toho žalovaný údajné prekročenie rozsahu oprávnení tvrdil neskoro – prvýkrát to\nnaznačil až v záverečnej reči, a teda až keď žalovaný reagoval na právne zhrnutie v záverečnej reči\nžalobcu, t.j. po sudcovskej i zákonnej koncentrácii. Naviac predmetné tvrdenie o údajnej vedomosti\nžalobcu o prekročení právomoci zostalo nepodporené akýmkoľvek dôkazom. Žalovaný si tak nesplnil\npovinnosť tvrdenia včas a povinnosť dôkaznú vôbec.\n92. Žalobca opakovane zdôraznil, že k posúdeniu, čo je obvyklé, súd prvej inštancie (ani žalovaný)\nnemôže produkovať iba domnienky, ale musí vychádzať zo skutkových tvrdení strán a z dôkazov\nv konaní. V danom prípade však skutkovým tvrdením žalovaného, a žalobca to nerozporoval bolo, že\núčtovníčka bežné dohody o zápočte vyhotovovala a súčasne dôkaz o tom, že boli prekročené obvyklé\nprávomoci účtovníčky, nebol do konania predložený, dokonca do času záverečnej reči uvedené nebolo\nžalovaným nikdy ani len tvrdené, žalovaný práve tvrdil pravý opak. Uvedené je podstatnou skutočnosťou\npotvrdzujúcou nesprávne úvahy súdu, o ktoré oprel výrok rozsudku a dôvody vecnej nesprávnosti\nrozsudku, ktorý je tiež rozporný s rozhodnutiami vyšších súdnych autorít, z ktorých vyplýva opačné\ndôkazné bremeno, ako usudzoval súd prvej inštancie v danom prípade.\n93. Žalovaný sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa\n25.06.2025, v ktorom zotrval na svojich tvrdeniach uvedených vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu.\n94. Poukázal na to, že žalobca opakovane ignoruje podstatnú skutočnosť vo vykonanom dokazovaní,\na to skutočnosť, že tvrdenia svedka E. by aj v prípade prijatia jeho svedeckej výpovede nepriniesli pre\nkonanie nič nové, žiadne nové skutkové zistenia. Žalobca sa snaží vytvoriť predstavu o predpojatosti\nsúdu voči svedkovi. Žalovaný je toho názoru, že postoj svedka je možné overiť už len zo zvukových\nzáznamov výpovede svedka E. pred súdom, že tento vystupoval pri výpovedi arogantne, povýšenecky\na v jeho odpovediach absentoval vecný prístup k prezentovaniu jemu známych skutočností. Žalovaný\nsa preto domnieva, že aj tento osobnostný prejav svedka mohol zvýrazniť dôvody, prečo súd v spojení\ns obsahom svedeckej výpovede hodnotil svedka E. ako nedôveryhodného a jeho výpoveď neprijal.\n95. Žalovaný rozhodne odmieta tvrdenia žalobcu, že by mal záujem a žiadal žalobcu o skoršiu úhradu\nceny diela. Toto tvrdenie je úplným logickým nezmyslom. Žalovaný tiež vyjadril, že mu nie je zrejmé,\nprečo žalobca navrhol výsluch dvoch svedkov pána E. a pána C., ktorým v konaní položil tie isté otázky\na ich výpoveďou potvrdzoval tie isté, ním prezentované skutkové tvrdenia.\n96. Ďalej podľa žalovaného odmietnutie výpovede jedného z dvoch svedkov, konkrétne pána E., ktorý vo\nvýpovedi len reprodukoval informácie získané na základe počutia od iných osôb za stavu, keď súčasné\nskutočnosti tvrdené pánom Brežným vyplývajú zo svedeckej výpovede iného svedka pána C., ktorý bol\npriamo účastníkom rozhovorov so zástupcom žalovaného, a ktorého výpoveď súd prvej inštancie riadne\nvyhodnotil a s tvrdenými a preukázanými skutočnosťami sa vysporiadal, nemá samo o sebe vplyv na\nsprávnosť záverov súdu vo veci samej, teda v otázke, či žalobcovi nárok na zaplatenie patrí alebo nie.\n97. Žalovaný tiež považuje za hrubo zavádzajúce a fabulujúce tvrdenia žalobcu o účelovej predpojatosti\nsúdu voči svedkovi Brežnému. Takejto účelovej konštrukcii žalobcu nemožno prisúdiť žiadnu\nrelevantnosť.\n98. Žalovaný dodal, že obvyklosť konania je všeobecne vnímaným termínom bez potreby jeho\ndokazovania. Preto je potrebné dokazovať, že neobvyklý úkon je právne záväzný a nie naopak.\nDôkazom uvedeného by mohol byť napríklad ústny alebo písomný prejav, dávajúci napríklad pokyn\n\nna takýto úkon účtovníčke žalovaného, alebo potvrdzujúci, či iná komunikácia medzi žalobcom\na žalovaným, čo ale žalobca nepreukázal.\n99. Žalovaný namieta, že by tvrdením o tom, že účtovníčka bežne realizuje jednostranné zápočty\nalebo podpisuje dohody o zápočte existujúcich alebo ešte nesplatných vzájomných pohľadávok potvrdil,\nže jej obvyklou činnosťou je aj uzatváranie dohôd o zmene splatnosti ceny v obchodných zmluvách\npodpisovaných štatutármi. Vyjadrenie žalovaného o tom, čo sú obvyklé úkony jeho účtovníčky žalobca\ntendenčne prekrúca. Žalovaný preto zotrval na svojich predchádzajúcich tvrdeniach uvedených vo\nvyjadrení k odvolaniu žalobcu.\n100. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Civilný\nsporový poriadok (ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( § 362 ods. 1 CSP)\na oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie, nariadil pojednávanie\nv súlade s § 385 ods. 1 CSP za účelom zopakovania a doplňovania dokazovania, viazaný rozsahom\nodvolania, odvolacími dôvodmi a zisteným skutkovým stavom súdom prvej inštancie (§ 379, § 380 ods.\n1, § 383 CSP) prejednal odvolanie a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Rozsudok súdu\nprvej inštancie považuje vo výroku za vecne nesprávny, preto ho podľa § 388 CSP zmenil tak, ako je\nuvedené vo výroku I. a II. tohto rozhodnutia.\n101. Predmetom odvolacieho konania je vecná správnosť napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej\ninštancie žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, keďže dospel k záveru, že žalovaný sa nemohol\ndostať do omeškania so zaplatením vyfakturovanej sumy, keďže v dobe vystavenia faktúry č. 1050/2021\nžalobca ešte dielo nezhotovil v celom rozsahu, resp. nepreukázal kedy dielo dokončil a odovzdal\nžalovanému, teda mu nevznikol nárok na úroky z omeškania, ktoré žalobca žalovanému vyúčtoval\na započítal na žalovaným zaplatenú sumu. Tiež dospel k záveru, že dohoda o vzájomnom započítaní\npohľadávok je v článku 4. neplatná, keďže túto dohodu nepodpísal konateľ žalovaného, teda nemohlo\ndôjsť k novácii záväzku ohľadne dohody o splatnosti ceny diela. Mal tiež za to, že účtovníčka žalovaného,\nktorá predmetnú dohodu za žalovaného podpísala nie je osobou poverenou podľa § 15 ods. 2\nObchodného zákonníka. Súd prvej inštancie napriek právnemu názoru vyslovenému v zrušujúcom\nrozhodnutí voči prvému rozsudku opakovane konštatoval, že svedok E. je nehodnoverný, a preto k jeho\nsvedeckej výpovedi vôbec neprihliadal. Po vykonanom dokazovaní dospel k názoru, že žaloba žalobcu\nje nedôvodná, a preto napadnutým rozsudkom žalobu zamietol.\n102. Nakoľko v danom spore už okresný súd raz rozhodol, a to rozsudkom okresného súdu, č.k.\n14Cb/40/2022-97 zo dňa 31. mája 2023 tak, že žalobu zamietol, pričom tento rozsudok bol Krajským\nsúdom v Banskej Bystrici, ako súdom odvolacím uznesením, č.k. 41Cob/121/2023-144 zo dňa 30.\noktóbra 2024 zrušený, odvolací súd o odvolaní voči napadnutému rozsudku rozhodol sám podľa §\n390 CSP, a to postupom podľa § 384 ods. 1 CSP, nakoľko odvolací súd dospel k záveru, že súd\nprvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým a právnym záverom\na zároveň súd prvej inštancie nerešpektovaním záväzného právneho názoru vysloveného odvolacím\nsúdom v uznesení, č.k. 41Cob/121/2023-144 zo dňa 30. októbra 2024 postupoval nesprávne, následkom\nčoho došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý súdny proces.\n103. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené\npodmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.\n104. Podľa § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka, kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou\nčinnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza.\n105. Podľa § 15 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak osoba svojím konaním prekročí rozsah poverenia\npodľa ods.1, toto konanie podnikateľa zaväzuje len vtedy, ak tretia osoba o prekročení rozsahu poverenia\nnevedela a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani nemohla vedieť.\n106. Podľa § 330 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak má veriteľovi splniť ten istý dlžník niekoľko záväzkov\na poskytnuté plnenie nestačí na splnenie všetkých záväzkov, je splnený záväzok určený pri plnení\ndlžníkom. Ak dlžník neurčí, ktorý záväzok plní, je splnený záväzok najskôr splatný, a to najprv jeho\npríslušenstvo.\n\n107. Podľa § 330 ods. 2 Obchodného zákonníka, pri plnení peňažného záväzku sa započíta platenie\nnajprv na úroky a potom na istinu, ak dlžník neurčí inak.\n108. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného\nzáväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo\npožadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby\nosobitného upozornenia.\n109. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov\npodľa § 369, § 369a a § 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením\npohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených\ns uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.\n110. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité\ndielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.\n111. Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu\nv čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok\nna cenu vykonaním diela.\n112. Podľa § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho\nriadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste\nustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odseku 2 až 4,\nvyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo.\n113. Z dôvodu, že súd prvej inštancie nerešpektoval vyslovený právny názor odvolacieho súdu\nv zrušujúcom uznesení a nevyhodnotil v napadnutom rozsudku samotnú svedeckú výpoveď svedka D.\nE., odvolací súd za účelom doplnenia dokazovania z dôvodov a v rozsahu odvolacích námietok žalobcu\nnariadil pojednávanie pred odvolacím súdom na deň 29. apríla 2026, na ktorom právna zástupkyňa\nžalobcu zotrvala na všetkých odvolacích námietkach, ktoré vzniesla v rámci podaného odvolania.\nŽiadala, aby odvolací súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel a aby priznal žalobcovi nárok na\nnáhradu trov odvolacieho konania, ako aj trov konania pred súdom prvej inštancie.\n114. Právny zástupca žalovaného navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny a žiadal\npriznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Právny zástupca žalovaného\npoukázal na uzatvorenú Zmluvu o dielo zo dňa 12.10.2021, v ktorej podľa jeho názoru bol jasne a určito\ndefinovaný predmet, platobné podmienky, podmienky plnenia a cena. Mal za to, že k žiadnej zmene\ntýchto podmienok nedošlo. Tvrdil, že predmetom zmluvy o dielo nebolo len dodanie komponentov,\nale aj uvedenie diela do prevádzky a zaškolenie obsluhy, ktoré nebolo možné pred 18.02., kedy dielo\nešte nebolo skompletizované. Právny zástupca žalovaného tvrdil, že žalobca v konaní nepreukázal,\nkedy dielo skompletizoval po dátume 18.02.2022. Ďalej mal za to, že z dokazovania vyplýva, že\nk zmene splatnosti diela nedošlo na základe žiadnych úkonov oprávnených zástupcov strán do dňa\ndokončenia tohto diela. Takýmto úkonom podľa jeho názoru nie je ani samotná žiadosť pána A. na\nstrane žalovaného o vystavenie faktúry ešte v decembri 2021. Tiež poukázal na to, že žiadny zo\nsvedkov, a to ani pán C. a ani pán E., ktorého svedeckú výpoveď súd nebral do úvahy nepotvrdili, ani\nneuviedli, že by v požiadavke na zmenu splatnosti, v požiadavke na vystavenie faktúry bola zahrnutá\naj požiadavka na zmenu splatnosti ceny, alebo takýto návrh by bol obsahom tejto žiadosti. Tvrdil, že\npán A. požiadal len o vystavenie faktúry, pričom táto žiadosť nemôže byť dôkazom o tom, že dielo sa\nv danom čase nachádza v nejakom konkrétnom stave, napríklad v stave, že je dokončené tak, ako\nto tvrdil v žalobe žalobca. Dôvodom žiadosti pána A. bolo len vytvorenie formálneho predpokladu pre\nnaplnenie dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok, ktoré existenciu vo svojej výpovedi potvrdil aj\nsvedok E., ktorý uviedol, že súčasťou dohody ohľadom tejto obchodnej transakcie bolo to, že cena\ndiela bude započítavaná s cenou tovaru, ktorý A2 bude odoberať od spoločnosti IMAO electric. Právny\nzástupca žalovaného tvrdil, že z dokazovania vyplynulo, že k zmene splatnosti ceny diela nedošlo ani\npodpísaním dohody o vzájomnom zápočte pohľadávok a záväzkov tiež ešte v decembri 2021. Podľa\nprávneho zástupcu žalovaného došlo k prekročeniu kompetencií účtovníčky žalovaného pri podpísaní,\nalebo doplnení bodu 4. do tejto dohody, ktorý upravoval splatnosť ceny v sume 145.309,39 Eur na lehotu\n7 dní. Mal za to, že takéto konanie nemožno považovať za záväzné pre žalovaného z viacerých dôvodov,\n\nktoré sú okolnosťami daného prípadu, a to, že účtovníčka obvykle nevykonáva zmenu splatnosti,\nnaviac nie v obchodných prípadoch, ktoré ešte neboli ukončené. Konštatoval, že objektívne účtovníčky\nvykonávajú len úkony spojené s pohľadávkami a účtovnými operáciami nad týmito pohľadávkami, kde sa\nbežne vykonávajú potvrdzovania takýchto objednávok, ich evidencia v účtovníctve, ako aj započítavanie\ntakýchto existujúcich pohľadávok. Tvrdil, že nikto z kompetentných ani na strane žalobcu, ani na strane\nžalovaného o zmene splatnosti pred vyhotovením dohody o započítaní vzájomných pohľadávok nikdy\nnerokoval. Za podstatnú okolnosť považoval, že zmenou splatnosti ceny len 5 dní po doručení faktúry\nby si žalovaný zhoršil svoju finančnú situáciu, kedy skrátil žalobcom požadovanú lehotu zo 60 na 7\ndní. A to oboje nad rámec zmluvy o dielo, kedy dielo ešte nebolo doplnené. Podľa názoru právneho\nzástupcu žalovaného by bolo takéto konanie zo strany žalovaného nelogické a na takomto záväzku\nnemal záujem a jeho vôľa nikdy takýmto smerom nebola prejavená. Tieto okolnosti nasvedčujú tomu, že\nžalobca vedel, resp. mohol vedieť, že vyhlásenie účtovníčky v dohode je prekročením obvyklých úkonov\na práve preto sa ani pred podaním žaloby, ale ani v prvotných fázach tohto konania na existenciu skoršej\nsplatnosti ceny diela nikdy neodvolával. Uviedol, že žalobca v tomto konaní neprodukoval ani žiadny\ndôkaz o tom, že by v obchodných vzťahoch so žalovaným boli takéto úkony účtovníčky vo vzťahu k nemu\nuž urobené v minulosti, že o takomto úkone účtovníčky hovoril so štatutárom, a tak sa dôvodne mohol\ndomnievať, že je oprávnená takýto úkon – zmenu splatnosti v cenách tak vysokej sumy urobiť, a že tento\nbude žalovaného aj zaväzovať. Ďalej poukázal na svoje vyjadrenia v priebehu konania, ako napríklad\nv podaní zo dňa 10.07.2023 a tiež okolnosti prípadu, za ktorých bola uzatvorená dohoda o zápočte,\nktorá bola bližšie popísaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu č. 2 a na týchto tvrdeniach právny zástupca\nžalovaného zotrváva. Ešte tvrdil, že za daných okolností prípadu nie je možné ustáliť záväznosť konania\núčtovníčky pre žalovaného podľa § 15 ods. 2 Obchodného zákonníka práve v časti dohody o vzájomnom\nzapočítaní pohľadávok, ktorou došlo k zmene splatnosti ceny diela, a teda takýto záväzok žalovaný\nnikdy neprevzal.\n115. Odvolací súd po vyslovení, ktoré skutočnosti považuje v konaní za sporné a ktoré za nesporné,\nvyslovil svoj predbežný právny názor v súlade s ustanovením § 181 ods. 2 CSP a v zmysle § 384\nCSP pristúpil k vykonaniu dokazovania, a to prečítaním výpovede svedka D. E. na pojednávaní dňa\n29.03.2023, nakoľko súd prvej inštancie napriek záväznému právnemu názoru vyslovenému odvolacím\nsúdom v zrušujúcom uznesení, opätovne obsah tejto svedeckej výpovede vôbec nevyhodnotil, a to\nv kontexte aj ďalších vykonaných dôkazov v konaní a považoval ho opätovne za nehodnoverného\nsvedka, následkom čoho k jeho svedeckej výpovedi vôbec v napadnutom rozsudku neprihliadol.\nOdvolací súd vykonal dokazovanie aj listinným dôkazom, a to Dohodou o vzájomnom zápočte\npohľadávok a záväzkov ku dňu 28.12.2021 (čl. 15 spisu), a to prečítaním tejto listiny, nakoľko súd\nprvej inštancie v napadnutom rozsudku nezdôvodnil všetky jeho náležitosti, ktoré majú význam pre\nrozhodnutie vo veci.\n116. Odvolací súd nepovažoval za potrebné vykonať dokazovanie ďalšími listinami nachádzajúcimi sa\nv súdnom spise, nakoľko boli stranám konania doručené, tieto s nimi boli oboznámené, ich obsah nebol\nsporný, a preto odvolací súd v zmysle § 204 CSP dokazovanie týmito ďalšími listinami nevykonal.\n117. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní namietal arbitrárnosť postupu súdu prvej inštancie spočívajúcej\nv tom, že napriek právnemu názoru vyslovenému odvolacím súdom v zrušujúcom uznesení nebral do\núvahy pri hodnotení dôkazov svedeckú výpoveď D. E., odvolací súd konštatuje, že s touto námietkou\nžalobcu súhlasí.\n118. Odvolací súd konštatuje, že v predmetnom konaní je kľúčovou spornou skutočnosťou moment\nriadneho dodania a odovzdania diela (zdroju nepretržitého napájania), od ktorého sa odvíja splatnosť\nceny diela a následne vznik nároku na úroky z omeškania. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení\nnavrhol, aby súd vykonal výsluch D. E., ktorý pôsobil ako projektový manažér, pričom vo svojej svedeckej\nvýpovedi potvrdil, že dielo bolo funkčné a odovzdané a prevzaté žalovaným bez výhrad v čase vystavenia\nfaktúry. Z jeho svedeckej výpovede vyplýva, že za žalovaného požiadal o vystavenie faktúry pán A.,\na to v decembri 2021, pričom uviedol, že pán A. požiadal o vystavenie faktúry ústne pána C.. Potvrdil,\nže pán A. požiadal o vystavenie faktúry za celé dielo a nenamietal, že by faktúra mala byť vystavená\npredčasne. Tiež pán A. nenamietal, že dielo nie je riadne dokončené. Potvrdil, že nedodanie diela začal\nžalovaný namietať až keď začal súdny spor. Tiež svedok potvrdil, že dohodu o vzájomnom zápočte\npohľadávok a záväzkov pripravil žalovaný a tiež uviedol, že pri uzatváraní predmetného obchodu\nkomunikoval s pánom A., s pánom F. G. a aj s pánom H.. Tiež svedok potvrdil, že súčasťou dohody\n\nohľadom tejto transakcie bolo to, že cena diela bude započítavaná s cenou tovaru, ktoré bude žalobca\nodoberať od žalovaného. Svedok teda vo svojej výpovedi potvrdil, že dielo bolo funkčné, odovzdané\na prevzaté žalovaným bez výhrad v čase vystavenia faktúry. Opísal proces komunikácie so žalovaným,\nktorý potvrdzoval akceptáciu plnenia.\n119. Súd prvej inštancie v prvom rozsudku vyhodnotil túto výpoveď svedka D. E. ako nehodnovernú,\npričom svoje rozhodnutie odôvodnil všeobecne tým, že svedok je v blízkom vzťahu k žalobcovi\n(ekonomická závislosť/spolupráca) a jeho tvrdenia sú v rozpore s verziou žalovaného, ktorý tvrdil, že\ndielo v tom čase nebolo kompletné. Súd tak fakticky výpoveď svedka D. E. pri tvorbe skutkových\nzistení úplne eliminoval. V napadnutom rozsudku napriek právnemu názoru vyslovenému odvolacím\nsúdom v zrušujúcom uznesení opätovne považoval výpoveď svedka D. E. za nehodnovernú. Primárne\nspochybnil svedka kvôli jeho vzťahu k žalobcovi. Uviedol, že svedok D. E. je v dlhodobom obchodnom/\npracovnom vzťahu so žalobcom a má teda priamy záujem na úspechu žalobcu v spore, keďže\npripravoval podklady a projektovo riadil predmetnú zákazku. Súd ho vnímal nie ako nezaujatú\ntretiu osobu, ale ako osobu, ktorá „vypovedá v prospech svojho chlebodárcu“ s cieľom zakryť\nprípadné pochybenia pri odovzdávaní diela. Ďalej súd argumentoval, že výpoveď svedka je v priamom\nrozpore s obranou žalovaného. Súd sa priklonil k verzii žalovaného, že dielo v čase vystavenia\nfaktúry (január 2022) nebolo funkčné a neobsahovalo všetky komponenty. Keďže svedok D. E. tvrdil\nopak, že dielo bolo pripravené a odovzdané, súd jeho tvrdenia vyhodnotil ako nepravdivé, pretože\nnekorešpondovali s tvrdením štatutárneho zástupcu žalovaného. Súd zároveň vytkol svedkovi, že\njeho tvrdenia o odovzdaní diela nie sú podložené „písomným preberacím protokolom“ podpísaným\nštatutárnym orgánom žalovaného. Súd uzavrel, že ak svedok tvrdí, že dielo odovzdal, ale nevie\nto preukázať listinou s podpisom konateľa, jeho výpoveď je subjektívna a nepreukazuje objektívnu\nskutočnosť odovzdania. Zároveň súd v odôvodnení naznačil, že svedok D. E. si „prispôsobuje realitu“\npotrebám súdneho sporu. Súd uviedol, že svedok sa snažil navodiť dojem riadneho plnenia, aby\nodôvodnil oprávnenosť fakturácie, hoci z iných okolností (napr. emailová komunikácia žalovaného)\nvyplýval opak.\n120. Ako bolo už uvedené Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací už raz toto zdôvodnenie\nnehodnovernosti svedka odmietol ako nedostatočné a arbitrárne, pričom súd prvej inštancie v podstate\nzopakoval tie isté chyby, svedka diskvalifikoval len na základe jeho „vzťahu“ k žalobcovi, čo\nje v obchodných vzťahoch bežné a podľa judikatúry NS SR to samo o sebe nie je dôvod na\nnehodnovernosť. Súd prvej inštancie ignoroval skutočnosť, že žalovaný neskôr faktúru zaplatil\na podpísal dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok, čím verziu svedka D. E. o akceptácii diela\nfakticky potvrdil (ratihabícia). Takéto zdôvodnenie zo strany súdu prvej inštancie namiesto logického\nvyhodnotenia dôkazov znamená opätovné subjektívne a tendenčné odmietnutie kľúčového svedka.\n121. Odvolací súd konštatuje, že pochybenie súdu spočíva v porušení ustanovenia § 191 CSP, ktorý\ndefinuje princíp voľného hodnotenia dôkazov. Tento princíp neznamená absolútnu voľnosť, ale povinnosť\nsúdu vyhodnotiť dôkazy na základe logických pravidiel a v ich vzájomnej súvislosti. Skutočnosť, že\nsvedok je zamestnancom strany konania, sama o sebe neodôvodňuje odmietnutie jeho výpovede, ani\njej zníženú vierohodnosť. Súd je povinný vysporiadať sa s obsahom výpovede individuálne, logicky\na presvedčivo, pričom ak odmietne alebo zneváži výpoveď bez vecného odôvodnenia, poruší zásadu\nvoľného hodnotenia dôkazov podľa § 191 CSP a právo na spravodlivý proces.\n122. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie označil svedka za nehodnoverného bez toho, aby\nv rozsudku vykonal tzv. kritickú analýzu výpovede. Súd neuviedol žiadne vnútorné rozpory v tvrdeniach\nsvedka D. E., ani ich nekonfrontoval s konkrétnymi dôkazmi, ktoré by jeho verziu vyvracali (napr.\nstavebný denník alebo e-mailová komunikácia žalovaného namietajúca vady v čase odovzdania).\nOdvolací súd má za to, že súd paušálne odmietol svedka len pre jeho vzťah k žalobcovi. Podľa judikatúry\nNS SR však samotný vzťah svedka k strane sporu nespôsobuje jeho nehodnovernosť, pokiaľ je výpoveď\nlogická a v súlade s ostatnými nepriamymi dôkazmi (napr. faktom, že žalovaný neskôr dlh uznal v dohode\no zápočte).\n123. Odvolací súd preto dospel k záveru, že postup súdu prvej inštancie pri vyhodnotení výpovede\nsvedka D. E. je procesne vadný, a to z dôvodu nerešpektovania kasačnej záväznosti, keďže súd\nprvej inštancie ignoroval pokyn odvolacieho súdu, ktorý mu už raz vytkol nedostatočné zdôvodnenie\nnehodnovernosti tohto svedka. Súd v druhom rozsudku chybu zopakoval, čím porušil ustanovenie §\n\n391 ods. 2 CSP. Zároveň súd nevyhodnotil logicky zaujatosť svedka s údajnou nepravdivosťou jeho\nkonkrétnych tvrdení.\n124. Odvolací súd si vypočul zvukový záznam z pojednávania konaného dňa 29.03.2023, na ktorom\nvypovedal svedok D. E. a dospel k záveru, že svedok spontánne uviedol, že je zamestnaný u žalobcu\na nemá žiadny vzťah k žalovanému, pričom dodal aktuálne. Následne súd prvej inštancie kládol svedkovi\nďalšie otázky na vyjadrenie svojho konkrétneho vzťahu k žalovanému, následkom čoho svedok uviedol,\nže nemá žiadny osobný vzťah k spoločnosti žalovaného. Následná ďalšia otázka konajúceho sudcu\nna svedka, či má žalovaného rád, alebo či je tento jeho vzťah nepriateľský a následná odpoveď\nsvedka, „ale Vy nie ste môj psychológ alebo psychiater, aby som Vám takéto veci rozprával predsa“,\nevokuje odvolaciemu súdu, že práve týmto vyjadrením konajúci sudca nadobudol voči svedkovi zrejme\nnie nestranný vzťah, pričom odvolací súd zdôrazňuje, že pokiaľ svedok jednoznačne konštatoval,\nže nemá žiadny osobný vzťah k spoločnosti žalovanému, súd nemal ďalej svedkovi klásť kapciózne\na navádzajúce otázky, tak, ako sa stalo v tomto prípade.\n125. Odvolací súd vo výpovedi svedka D. E. nezistil žiadne tvrdenia, ktoré by boli v rozpore\ns listinnými dôkazmi predloženými v spise a pokiaľ jeho svedecká výpoveď bola v rozpore s tvrdeniami\nštatutárneho zástupcu žalovaného pána A., bolo povinnosťou súdu prvej inštancie rozpor v týchto\ntvrdeniach vyhodnotiť v kontexte všetkých ďalších dôkazov založených v spise. Súd prvej inštancie tak\nnepostupoval a výpoveď D. E., ktorá je súladná s výpoveďou pána C., ako aj s dohodou o vzájomnom\nzapočítaní nevzal súd prvej inštancie vôbec do úvahy, čím konal arbitrárne, keďže odvolací súd mu\nnariadil túto svedeckú výpoveď po zrušení prvého rozsudku vyhodnotiť v kontexte všetkých vykonaných\ndôkazov v konaní.\n126. Odvolací súd preto považuje výpoveď svedka D. E. za hodnovernú, pričom obsah tejto svedeckej\nvýpovede odvolací súd zobral spolu s ďalšími dôkazmi predloženými stranami konania za základ svojho\nrozhodnutia.\n127. Na zdôraznenie správnosti tohto postupu odvolacieho súdu odvolací súd poukazuje na právny\nnázor vyslovený v náleze Ústavného súdu SR, sp.zn. III. ÚS 86/2020 zo dňa 08. septembra 2020, ktorý\nuviedol, že súčasťou práva na spravodlivé súdne konanie aj právo na riadne odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia. Ak súd pri hodnotení dôkazov bez náležitého a logického vysvetlenia uprednostní jednu\nskupinu svedeckých výpovedí pred druhou, pričom sa nevysporiada s podstatnými a argumentmi\nobhajoby, zaťaží svoje rozhodnutie ústavne neudržateľnou arbitrárnosťou. Ignorovanie zásady in dubio\npro reo v situácii dôkaznej núdze zakladá porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy SR.\n128. Odvolací súd tiež poukazuje na právny názor vyslovený v uznesení NS SR, sp.zn. 5CdoPr/9/2023\nzo dňa 25. septembra 2024, ktorý uviedol, že skutočnosť, že svedok je v pracovnom alebo v inom\nzávislom vzťahu k jednej z procesných strán, sama o sebe neodôvodňuje odmietnutie jeho výsluchu\nani vylúčenie jeho výpovede z dokazovania; tento vzťah je okolnosťou významnou pre hodnotenie\nvierohodnosti svedka v rámci zásady voľného hodnotenia dôkazov. Odmietnutie svedeckej výpovede len\nz dôvodu zamestnaneckého pomeru k účastníkom predstavuje porušenie práva na spravodlivý proces.\n129. Odvolací súd tiež poukazuje na rozsudok NS SR, sp.zn. 5CdoPr/6/2023 z 27.03.2023, ktorý vyslovil,\nže skutočnosť, že svedok je zamestnancom jednej z procesných strán, sama o sebe nezakladá dôvod\nna odmietnutie jeho výpovede. Ide len o okolnosť, ktorú súd zohľadní pri hodnotení vierohodnosti svedka\nv rámci zásady voľného hodnotenia dôkazov podľa § 191 CSP. Odmietnutie výpovede z tohto dôvodu\nby predstavovalo svojvoľný postup súdu a porušenie práva na spravodlivý proces.\n130. V neposlednom rade odvolací súd poukazuje na právny názor vyslovený v rozsudku NS ČR,\nsp.zn. 22Cdo/1033/2005, ktorý uviedol, že súd nesmie odmietnuť svedeckú výpoveď ani ju označiť za\nnevierihodnú len z dôvodu osobného či pracovného vzťahu svedka k niektorému z účastníkov konania.\nVierohodnosť výpovede možno hodnotiť len na základe spôsobu jeho podania, jeho vnútornej logiky\na súladu s ostatnými dôkazmi; hodnotenie založené na okolnostiach, ktoré sa podľa všeobecných\nskúseností k vierohodnosti nevzťahujú, je neprípustné.\n\n131. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd súhlasí s námietkou žalobcu, že súd prvej inštancie\npochybil, pokiaľ svedeckú výpoveď D. E. nevyhodnotil v kontexte ostatných dôkazov a z dôvodu\nnehodnovernosti svedka k tejto svedeckej výpovedi neprihliadal.\n132. Pokiaľ žalobca namieta nedostatočné odôvodnenie zmeny splatnosti ceny diela a novácie\nzáväzku, aj s touto odvolacou námietkou sa odvolací súd stotožňuje. Zároveň odvolací súd súhlasí\ns tvrdením žalobcu, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil podpísanie dohody o vzájomnom\nzápočte pohľadávok a záväzkov podpísané za žalovaného jeho účtovníčkou, ako aj s námietkou\nžalobcu, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je rozporné, pokiaľ na jednej strane uznal\ndohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov za platnú, čo sa týka započítania vzájomných\npohľadávok, avšak čl. 4. tejto dohody vyslovil za neplatný, nakoľko podľa názoru súdu prvej inštancie\núčtovníčka nebola oprávnená zaviazať žalovaného na zmenu dohodnutej splatnosti.\n133. K odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd konštatuje, že účtovníčka bola zamestnankyňou\nžalovaného a za žalovaného podpísala Dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov zo dňa\n28.02.2021. V tejto dohode (konkrétne v čl. 4.) bolo uvedené „uznanie zvyšného záväzku“ žalovaného\nvoči žalobcovi (pôvodná faktúra č. 22210001). V mene žalovaného sa v tejto dohode zaviazala, že tento\nzvyšný dlh bude uhradený „do sedem dní“ od podpisu dohody. Túto dohodu opatrila otlačkom pečiatky\nspoločnosti žalovaného a svojím podpisom.\n134. Odvolací súd má za to, že táto skutočnosť je zásadná, pričom žalobca tvrdí, že konal v dobrej viere,\nkeď komunikoval s osobou, ktorú žalovaný poveril výkonom účtovnej agendy a riešením vzájomných\nzápočtov. Žalobca považoval dohodu za platnú a záväznú. Na jej základe očakával platbu zvyšku sumy\ndo siedmych dní. Keďže k úhradám došlo neskôr, začal si uplatňovať úroky z omeškania.\n135. Žalovaný ako zamestnávateľ účtovníčky v rámci súdneho sporu začal tvrdiť, že účtovníčka\nnebola oprávnená (nemala poverenie) uznávať záväzky. Žalovaný sa snažil od jej konania dištancovať\ns argumentom, že išlo len o „administratívnu pracovníčku“, bez dispozičného práva k financiám.\n136. Súd prvej inštancie sa v rozsudku zameral na absenciu písomného poverenia na „uznanie\nzáväzku“. Odvolací súd to však považuje za právny omyl, nakoľko uznanie záväzku v zmysle § 323\nObchodného zákonníka (alebo premena splatnosti v dohode o zápočte) je priamym následkom úkonu,\nktorý účtovníčka v rámci svojej agendy (vyrovnanie saldokonta) urobila. Ak by platila logika okresného\nsúdu, musel by konateľ podpisovať každú jednu dodávku, každý príjem materiálu a každé potvrdenie\no prevzatí tovaru, čo by v praxi ochromilo obchod.\n137. Súd prvej inštancie izoloval úkon podpisu dohody od celkového kontextu obchodnej spolupráce.\nVzhľadom na uvedené považoval odvolací súd za kľúčové posúdenie, ako takéto konanie účtovníčky\nzaväzuje druhú stranu (žalovaného).\n138. Odvolací súd preto posudzoval uplatnenie § 15 Obchodného zákonníka (zákonné zastúpenie),\npodľa ktorého konanie účtovníčky žalovaného zaväzuje priamo žalovaného. Odvolací súd dospel\nk záveru, že vykonávanie zápočtov a odsúhlasovanie stavu faktúr (saldokonta) je u účtovníčky typickým\núkonom, ku ktorému pri jej činnosti obvykle dochádza, teda je to obvyklý úkon. Odvolací súd zároveň\ndospel k záveru, že žalobca nemal dôvod skúmať interné smernice žalovaného o tom, kto smie\npodpisovať. Stačilo mu, že osoba vystupovala ako účtovníčka, mala pečiatku a disponovala presnými\núdajmi o dlhu. Zároveň odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný fakticky potvrdil konanie svojej\núčtovníčky tým, že podľa tejto dohody o zápočte reálne postupoval, teda v účtovníctve si započítal\npohľadávky a následne uhradil zvyšok sumy (hoci neskoro), čím konkludentne (činom) uznal, že dohoda,\nktorú podpísala účtovníčka, je pre jeho spoločnosť platná, teda došlo k ratihabícii.\n139. Odvolací súd pri rozhodovaní vzal do úvahy argument žalovaného o nedostatku poverenia\nvo vzťahu k faktickému správaniu. Pokiaľ by aj tvrdenie žalovaného o prekročení kompetencií\núčtovníčky bolo pravdivé (čo však judikatúra súdov vyvracia), žalovaný fakticky dohodu schválil tým,\nže podľa nej plnil. Čiastočné úhrady po dátume dohody sú jasným dôkazom, že vedenie žalovaného\no dohode vedelo a považovalo ju za záväznú. Zároveň, pokiaľ samotný konateľ žalovaného pán\nA. dal pokyn na vystavenie faktúry zo strany žalobcu na celé dielo, čo v konaní nebolo sporné,\nžalobca nemal dôvod pochybovať o oprávnení osoby, ktorá narába s pečiatkou spoločnosti a disponuje\n\npresnými údajmi o vzájomných faktúrach, pokiaľ predložená a žalovaným vypracovaná dohoda\no vzájomnom zápočte pohľadávok a záväzkov a korešponduje so samotným pokynom žalovaného –\njeho štatutárneho zástupcu pána A. na vystavenie faktúry žalobcom za účelom následného podpísania\ndohody o vzájomnom zápočte pohľadávok a záväzkov. Zároveň odvolací súd konštatuje, že podľa § 15\nObchodného zákonníka sa nevyžaduje súhlas štatutárneho zástupcu s každým jednotlivým dokladom.\nČinnosť „správa pohľadávok a záväzkov“, ktorú účtovníčka zjavne vykonávala, v sebe implicitne zahŕňa\naj definovanie termínu, dokedy bude zvyšok dlhu uhradený.\n140. Odvolací súd tiež uvádza, že ustanovenie § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka zakotvuje tzv.\nzákonné zastúpenie, ktoré vzniká priamo zo zákona v momente, keď sú splnené dve podmienky, a to\nexistencia poverenia určitou činnosťou (vnútorný vzťah medzi podnikateľom a zástupcom) a obvyklosť\núkonu vzhľadom na túto činnosť (objektívne hľadisko).\n141. Odvolací súd uvádza, že poverenie nemusí mať písomnú formu a môže vyplývať aj z faktického\nstavu, napr. z toho, že podnikateľ určitú osobu dlhodobo necháva vykonávať špecifickú agendu. Toto\ntvrdenie je podporené i Komentármi k Obchodnému zákonníku (napr. Patakyová a kol. alebo D. a kol.).\n142. Odvolací súd zároveň uvádza, že poverenie v zmysle § 15 Obchodného zákonníka je nevyhnutné\nodlišovať od plnomocenstva. Zatiaľ čo plnomocenstvo je výsledkom jednostranného právneho úkonu\n(udelenia plnej moci), poverenie je faktický stav v rámci organizačnej štruktúry podniku. Rozsah\noprávnenia nie je určený vôľou splnomocniteľa, ale objektívnym kritériom obvyklosti.\n143. V slovenskom obchodnom práve je účtovníčka typickým príkladom osoby poverenej podľa\n§ 15 Obchodného zákonníka. Dokonca je postavenie účtovníčky explicitne vyjadrené v Komentári\nk Obchodnému zákonníku (napr. Ovečková a spol., IURA EDITION), kde sa uvádza: „ Poverenie\nv zmysle § 15 Obchodného zákonníka nemusí byť písomné. Ak je niekto zaradený na určité funkčné\nmiesto v rámci organizačnej štruktúry (napr. vedúci skladu, účtovník, predavač), rozsah jeho oprávnenia\nsa posudzuje podľa toho, čo je v obchodnom styku v takýchto pozíciách obvyklé.\n144. V prípade účtovníčky je bežnou (obvyklou činnosťou) nielen vedenie účtovníctva, ale aj\nodsúhlasovanie saldokonta, potvrdzovanie inventarizačných súpisov a vyhotovovanie podkladov pre\nzápočty pohľadávok. Ak účtovníčka bežne komunikuje s partnermi ohľadom platieb, jej podpis na dohode\no zápočte vyvoláva u tretej strany legitímnu dôveru v jej oprávnenie.\n145. Vzhľadom na uvedené, aj keď sa žalovaný snažil tvrdiť, že ho účtovníčka nemohla zaviazať,\nz judikatúry a najmä zo zákona jasne vyplýva, že firma zodpovedá za úkony svojich zamestnancov\nvykonané v rámci ich bežnej agendy, najmä ak navonok vytvárajú dojem oprávnenosti (pečiatka, prístup\nk účtovným údajom).\n146. Súd prvej inštancie teda pochybil, keď uveril žalovanému, že išlo o „nepovolený“ úkon účtovníčky\n– zamestnanca.\n147. Na zdôraznenie správnosti vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu odvolací súd\npoukazuje na právny názor vyslovený v uznesení NS SR, sp.zn. 1Obdo 86/209 z 09. septembra\n2020, ktorý uviedol, že konanie zamestnanca povereného správou vozového parku bolo plne v súlade\ns obvyklou praxou, a preto zmluvy ním podpísané sú platné a pre podnikateľa záväzné, vrátane\npovinnosti zaplatiť žalovanú sumu. Zároveň z rozsudku NS SR, sp.zn. 5CdoPr/11/2023 z 30.10.2024\nvyplýva, že interné obmedzenia oprávnenia orgánu či zamestnanca konať v mene firmy nemajú\núčinok voči tretím osobám; firma je viazaná právnym úkonom vykonaným navonok, ak bol vykonaný\noprávneným orgánom alebo ak firma svojím konaním úkon prijala. Tiež z uznesenia NS SR, sp.zn.\n2Obdo 41/2015 zo dňa 29. 11.2016 vyplýva, že ak zamestnanec podnikateľa uzatvára zmluvu v rámci\nčinnosti, ktorou bol poverený pri prevádzkovaní podniku, jeho oprávnenie konať v mene podnikateľa\nvzniká priamo zo zákona podľa § 15 Obchodného zákonníka. Rozsah tohto zákonného splnomocnenia\nje určený obvyklosťou vzhľadom na funkčné zaradenie a pracovnú náplň zamestnanca. V takom\nprípade sa zamestnanec nemusí preukazovať osobitným písomným plnomocenstvom a jeho prejav\nvôle je pre podnikateľa plne záväzný. V neposlednom rade odvolací súd poukazuje na právny názor\nvyslovený v rozsudku Krajského súdu Košice, sp.zn. 4Cob/97/2023 z 26.06.2024, z ktorého vyplýva,\n\nže konkludentné úkony účastníkov konania, ktorými druhý účastník akceptuje a uhrádza záväzky, môžu\nviesť k vykonateľnému záväzku, aj ak formálny úkon (napr. písomný protokol) nebol splnený.\n148. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že dohoda o vzájomnom započítaní\npohľadávok a záväzkov je v celom rozsahu platná a podpis tejto dohody zo strany účtovníčky žalovaného\nje úkonom zaväzujúcim žalovaného, následkom čoho v zmysle čl. 4 tejto dohody došlo k novácii záväzku\nohľadne splatnosti, a preto nárok žalobcu uplatnený v konaní ako doplatok vyfakturovanej sumy je\ndôvodný.\n149. Odvolací súd má za to, že samotné konanie žalovaného, ktorý žiadal žalobcu o vystavenie faktúry za\ncelé dielo a následne vyfakturovanú sumu uhradil formou dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok\na záväzkov a čiastkovým plnením je faktickým priznaním oprávnenosti žalobcom uplatneného nároku.\nZ uvedeného dôvodu pokiaľ žalobca vyúčtoval úroky z omeškania, ktoré si započítal v zmysle § 330\nods. 2 Obchodného zákonníka na úhradu realizovanú zo strany žalovaného, následkom čoho zostala\nnedoplatená žalovaná suma 4.401,67 Eur ako cena diela, je postup žalobcu v súlade so zákonom, a\npreto jeho žalobou uplatnený nárok považuje odvolací súd za dôvodný.\n150. Nakoľko v uzatvorenej zmluve medzi stranami konania v čl. VII. bod 6 si strany konania dohodli\nv prípade omeškania s úhradou vyfakturovanej sumy úrok z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej\nsumy za každý deň omeškania, čo žalovaný v priebehu konania nenamietal, odvolací súd v súlade\ns touto dohodou strán konania a v súlade s § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka priznal žalobcovi\nokrem uplatnenej istiny aj úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne od 26.04.2022 do zaplatenia, t.j.\nod nasledujúceho dňa po lehote splatnosti faktúry. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný v priebehu\nkonania neuviedol žiadne skutkové tvrdenia, ktorými by žalobcom uplatnenú výšku úroku z omeškania\nspochybnil.\n151. Žalobca si v konaní uplatnil aj nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením\npohľadávky vo výške 40,-Eur, ktorú mu odvolací súd priznal v súlade s § 369c ods. 1 Obchodného\nzákonníka v spojení s § 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú\nniektoré ustanovenia Obchodného zákonníka.\n152. Nakoľko žalobca v podanom odvolaní napadol aj závislý výrok ohľadne nároku na náhradu trov\nkonania, pričom odvolací súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu dôvodná, vznikol\nžalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 % v súlade s § 255 ods. 1 CSP.\n153. Odvolací súd v zmysle § 380 ods. 1 CSP je viazaný odvolacími dôvodmi uvedenými v podanom\nodvolaní, a preto napadnuté rozhodnutie okresného súdu preskúmal iba v rozsahu dôvodov uvedených\nžalobcom v podanom odvolaní a inými dôvodmi sa nezaoberal.\n154. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a II.\nzmenil podľa § 388 CSP tak, ako je uvedené vo výroku I. a II. tohto rozsudku a žalobe žalobcu v celom\nrozsahu vyhovel.\n155. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1\nCSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalobcovi v rozsahu 100 % voči žalovanému, nakoľko žalobca\nmal voči žalovanému v odvolacom konaní plný úspech.\n156. Rozsudok bol schválený členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa\n(§ 419 CSP) v\nlehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,\nktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\n\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces\n(§ 420 CSP).\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo\nod vyriešenia\nprávnej otázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).\nDovolanie v prípadoch uvedených v § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o\nodvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\nNa určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby\nna súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nPovinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 ods. 2 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\nStrana sporu má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.\n2 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14Cb/40/2022", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ba689367-e87d-4340-a26d-a71189d7e123", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.86.2020.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 86/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 86/2020 z 8. 9. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-09-08", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.86.2020.2"}, {"guid": "284ba743-6718-4411-be61-d8499b5028b9:dd738607-ff7a-4a1c-aee2-c5f8cd74a177", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:5922200001.1", "spisova_znacka": "5CdoPr/11/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5CdoPr/11/2023 z 30. 10. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-10-30", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:5922200001.1"}, {"guid": "89e0e141-f1d3-487d-9d5d-bbd5d7636a73:12797b83-d51c-4519-82f4-5293aab10703", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1114228038.2", "spisova_znacka": "4Cob/97/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Cob/97/2023 z 19. 6. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-06-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1114228038.2"}, {"guid": "e2c083f9-127b-4e05-92c2-fb6e2b0cb570:e0dafe16-d3ac-42c2-8943-5f7fa16acd98", "ecli": null, "spisova_znacka": "14Cb/40/2022", "nazov": "Platobný rozkaz Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 14Cb/40/2022 z 10. 8. 2022", "sud": "Mestský súd Bratislava IV", "datum_vydania": "2022-08-10", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/e2c083f9-127b-4e05-92c2-fb6e2b0cb570:e0dafe16-d3ac-42c2-8943-5f7fa16acd98"}], "citovane_v": []}