{"guid": "18afae7b-c312-4535-be01-da44219d1c98:093da37c-e233-4e68-9dd0-afef2145ecda", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2026:3521203532.2", "spisova_znacka": "43Cob/123/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Cob/123/2025 z 16. 7. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 16. júla 2026, sp. zn. 43Cob/123/2025, ECLI:SK:KSBB:2026:3521203532.2", "identifikacne_cislo": "3521203532", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2026-07-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Zmluva o úvere"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-497", "nazov": "§ 497 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-497", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-497"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-502.odsek-1", "nazov": "§ 502 ods. 1 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-502.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-502"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/513#paragraf-497", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-502"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/093da37c-e233-4e68-9dd0-afef2145ecda", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2026:3521203532.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2026:3521203532.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2026:3521203532.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Banská Bystrica\n43Cob/123/2025\n3521203532\n16. 07. 2026\nMgr. Miriam Kamenská\nECLI:SK:KSBB:2026:3521203532.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Miriam\nKamenskej, členov senátu JUDr. Mariána Blahu a JUDr. Martiny Holecovej v spore žalobcu PROFI\nCREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava - Ružinov, IČO: 35 792 752, v konaní\nzast. Advokátska kancelária JUDr. Peter Kováč, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava - Staré\nMesto, IČO: 36 857 033 proti žalovanej A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/X, XXX XX C. – D. E.\nF., podnikajúca pod obchodným menom A. B. - Salón Lenka, s miestom podnikania Považská 2, 915\n01 Nové Mesto nad Váhom, IČO: 37 508 717, v konaní zast. JUDr. Jozef Elsner, advokát, so sídlom\nkancelárie Sabinovská 65, 082 71 Lipany, IČO: 42 073 952 o zaplatenie 7.526,61 Eur s príslušenstvom,\no odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. NM-8Cb/32/2021-246 zo dňa 4. júna\n2025, takto\nrozhodol:\nI. Rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. NM-8Cb/32/2021-246 zo dňa 4. júna 2025 v napadnutom\nvýroku I. a výroku II. p o t v r d z u j e .\nII. Žalovanej p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Trenčín ako súd prvej inštancie rozsudkom sp. zn. NM-8Cb/32/2021-246 zo dňa\n04.06.2025 vo výroku I. žalobu zamietol, vo výroku II. žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v\nrozsahu 100 % a vo výroku III. žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu\n100 % (ďalej len „rozhodnutie“ alebo „napadnuté rozhodnutie“).\n2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa proti žalovanej domáhal\nzaplatenia sumy 7.526,61 Eur spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,1% denne zo sumy 266,36 Eur\nod 26.11.2018 do 03.12.2018, zo sumy 266,36 Eur od 26.12.2018 do 31.12.2018, zo sumy 266,36 Eur\nod 26.01.2019 do 18.02.2019, zo sumy 266,36 Eur od 26.02.2019 do 20.03.2019, zo sumy 266,36 Eur\nod 26.03.2019 do 15.04.2019, zo sumy 266,36 Eur od 26.04.2019 do 28.05.2019, zo sumy 27,70 Eur\nod 26.05.2019 do 28.05.2019, zo sumy 238,66 Eur od 26.05.2019 do 22.07.2019, zo sumy 27,70 Eur\nod 26.06.2019 do 22.07.2019, zo sumy 238,66 Eur od 26.06.2019 do 23.08.2019, zo sumy 238,66 Eur\nod 26.07.2019 do 23.08.2019, zo sumy 27,70 Eur od 26.07.2019 do 10.10.2019, zo sumy 266,36 Eur\nod 26.08.2019 do 10.10.2019, zo sumy 266,36 Eur od 26.09.2019 do 25.11.2019, zo sumy 266,36 Eur\nod 26.10.2019 do 30.12.2019, zo sumy 266,36 Eur od 26.11.2019 do 12.02.2020, zo sumy 266,36 Eur\nod 26.12.2019 do 11.03.2020, zo sumy 197,83 Eur od 26.01.2020 do 11.03.2020, zo sumy 68,53 Eur\nod 26.01.2020 do zaplatenia, zo sumy 266,36 Eur od 26.02.2020 do zaplatenia, zo sumy 266,36 Eur\nod 26.03.2020 do zaplatenia a zo sumy 6.925,36 Eur od 25.04.2020 do zaplatenia s tým, že od dňa\nnasledujúceho po dni, v ktorom súčet zmluvných pokút dosiahne čiastku 12.785,28 Eur je žalovaná\npovinná zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania zo sumy 7.526,61 Eur vo výške 9 % ročne až do zaplatenia.\n\nUviedol, že dňa 30.05.2018 uzatvoril so žalovanou Zmluvu o úvere č. 250946 (ďalej aj len „Zmluva“ alebo\n„Zmluva o úvere“), na základe ktorej poskytol žalovanej úver vo výške 4.200,- Eur, ktorý sa žalovaná\nzaviazala splatiť spolu s úrokom v 48 mesačných splátkach vo výške 266,36 Eur v termínoch splatnosti\npodľa splátkového kalendára, ktorý bol dohodnutý v zmluve. Listom zo dňa 13.04.2020 žalobca oznámil\nžalovanej, že je v omeškaní s úhradou splátok č. 21, č. 22, č. 23 a že dňa 24.04.2020 sa v dôsledku\nnesplácania splátok stanú splatnými všetky záväzky zo Zmluvy, keď žalobca uplatnil oprávnenie podľa\nčl. 10 ods. 10.4 Zmluvy. Celková suma dlhu žalovanej predstavuje súčet neuhradených splátok v sume\n7.526,61 Eur. V súlade s čl. 10 ods. 10.1 a 10.2 Zmluvy si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej\npokuty s tým, že od dňa nasledujúceho po dni, v ktorom súčet zmluvných pokút dosiahne čiastku\n12.785,28 Eur si žalobca uplatnil nárok na úrok z omeškania vo výške podľa § 1 ods. 2 nariadenia č.\n21/2013 Z.z..\n3. Žalovaná na svoju obranu uviedla, že prostriedky úveru použila výhradne na súkromne účely.\nVychádzajúc z obsahu Zmluvy o úvere je zrejmé, že absolútne neobsahuje údaje o výške úrokov a\niných poplatkov tak, ako to vyžaduje § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. a obsahuje väčšie\nmnožstvo ustanovení, ktoré možno kvalifikovať ako neprijateľné zmluvné podmienky a ustanovení, ktoré\nsú v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Najrozpornejšími ustanoveniami, ktoré sú v zrejmom a\nhrubom rozpore s dobrými mravmi a ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach\nzmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, sú ustanovenia týkajúce sa odplaty za poskytnutie úveru,\nkeď odplata dosahuje úroveň, ktorá výrazne prevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu\nza spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch, čo potvrdili súdy pri svojej rozhodovacej činnosti, napr.\nrozhodnutie Krajského súdu v Prešove č. k. 3Co/3/2011 z 28.09.2011, rozhodnutie Krajského súdu\nv Trenčíne č. k. 17Co/313/2010-99 z 09.11.2010. S poukazom na § 4 ods. 1 písm. d), g) zákona č.\n129/2010 Z.z. je zrejmé, že obligatórne údaje nie sú v Zmluve obsiahnuté. V zmysle § 4 ods. 1 zákona č.\n129/2010 Z.z. je zrejmé pochybenie veriteľa, ktorý porušil najzákladnejšie právo spotrebiteľa, a to právo\nna informácie, čo je v jednoznačnom rozpore so zákonom a v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka je\nnevyhnutné vyvodiť záver o absolútnej neplatnosti Zmluvy. V Zmluve o úvere žalobca neuvádza hodnotu\nRPMN a ak by žalobca v Zmluve uviedol skutočnú výšku RPMN (v prejednávanom prípade vo výške\n75,19 %), mnoho spotrebiteľov by s ním zmluvu neuzavrelo. Žalovaná tiež poukázala na rozhodnutia\nsúdov, na základe ktorých úverové zmluvy poskytované žalobcom klientom - „podnikateľom“, ktorý v\npredformulovaných zmluvách boli vopred uvedení ako podnikatelia, boli posudzované výhradne ako\nspotrebiteľské úvery a tým aj spotrebiteľský spor. Žalobca svojim konaním obchádzal zákon tým, že\nnavodzoval zdanie zmluvného vzťahu ako vzťahu medzi podnikateľmi a nie ako vzťahu spotrebiteľského,\nakým v skutočnosti bol. Žalobca tak mal právo len na vrátenie ním poskytnutej istiny úveru, a to\nbez akýchkoľvek úrokov a poplatkov a keďže žalovaná poukázala plnenie súhrne v sume 5.258,67\nEur, v rozsahu sumy 1.058,67 Eur došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalobcu. Žalovaná\npreto navrhla, aby súd prvej inštancie žalobu v plnom rozsahu zamietol; určil, že Zmluva o úvere\nč. 250946-19341 je bezúročná a bez poplatkov a uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanej sumu\n1.058,67 Eur.\n4. Žalobca ďalej v konaní poukázal na to, že Zmluvu žalovaná uzavrela ako fyzická osoba - podnikateľ\na podľa článku I. ods. 1.1 Zmluvy úver bol poskytnutý na účely súvisiace s podnikateľskou činnosťou\nžalovanej a bol konkretizovaný v ods. 1.2. Žalovaná podpísala zmluvu dňa 30.05.2018, s odstupom 6\ndní od podania Žiadosti o úver. Zo žiadosti o úver zo dňa 24.05.2018 vyplýva, že žalovaná požiadala\no úver ako fyzická osoba podnikateľ, keď uviedla údaje o svojej podnikateľskej činnosti, o príjmoch\na účele, pre ktorý úver žiada, t.j. za účelom financovania prevádzkových nákladov – nákup materiálu na\npodnikanie. Nad podpisovou doložkou Žadosti o úver je osobitne zvýraznené prehlásenie, že žiadateľ\no úver prehlasuje, že o úver žiada na podnikateľské účely. Z obrany žalovanej nevyplýva spochybnenie\núdajov v Zmluve o úvere o tom, že žiadala a čerpala úver na účel uvádzaný v Zmluve. Tvrdenie ako\núdajne použila peňažné prostriedky, je právne irelevantné a na obsah už uzavretej zmluvy/vykonaného\nprávneho úkonu a jeho právny režim nemá žiadne právne následky, tvrdenie žalovanej je pritom\nvšeobecné a neurčité. Žalovaná v zmluvnom vzťahu zo Zmluvy o úvere nemala a nemá postavenie\nspotrebiteľa, a preto použitie zákona č. 129/2010 Z.z. je vecne neaktuálne, nemá oporu v skutkovom\nstave a nesprávne, nepodložené a nedôvodné sú preto aj tvrdenia žalovanej o bezúročnosti úveru.\nŽalobca popiera tvrdenia a uplatňovanie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenie, pretože žiadny\ntakýto nárok nevznikol a žalovaná ho nepreukázala.\n\n5. Súd prvej inštancie rozsudkom sp. zn. 8Cb/32/2021-73 zo dňa 30.11.2022 vo výroku I. žalobu\nzamietol; vo výroku II. určil, že úver zo Zmluvy o úvere č. 250946 zo dňa 30.05.2018 je bezúročný a bez\npoplatkov; vo výroku III. uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému sumu vo výške 1.058,67 Eur\ntitulom bezdôvodného obohatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia a vo výroku IV. žalovanému\npriznal voči žalobcovi právo na náhradu trov konania vo výške 100 %. Súd prvej inštancie záväzkový\nvzťah strán vyhodnotil ako vzťah spotrebiteľský, ktorý posúdil podľa noriem spotrebiteľského práva a\nkeďže ustálil, že z dôvodu absencie obligatórnych náležitostí uvedených v § 9 písm. d), e), g), h) zákona\nč. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje podľa § 11\nods. 1 za bezúročný a bez poplatkov, mal žalobca nárok len na vrátenie skutočne poskytnutej sumy\na v konaní nebolo sporné, že žalobcom bola žalovanej vyplatená suma 4.200,- Eur, z ktorej žalovaná\nsplatila 5.258,67 Eur, preto žalobu žalobcu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol a súčasne mu\nuložil povinnosť zaplatiť žalovanej prevyšujúcu zaplatenú istinu titulom bezdôvodného obohatenia.\n6. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací na odvolanie žalobcu uznesením sp. zn.\n43Cob/70/2023 zo dňa 10.04.2024 rozsudok súdu prvej inštancie sp. zn. 8Cb/32/2021-73 zo dňa\n30.11.2022 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd dospel k záveru,\nže súd prvej inštancie nesprávne na žalobcu preniesol dôkazné bremeno o charaktere záväzkového\nvzťahu medzi stranami sporu založeného Zmluvou o úvere č. 250946 zo dňa 30.05.2018, v dôsledku\nčoho dôsledne nevyhodnotil stranami slovne v písomných úkonoch prejavenú vôľu o tom, že žalovaná\ndo záväzkového vzťahu so žalobcom vstupuje ako fyzická osoba - podnikateľ a že úver sa poskytuje\nžalovanej na účely výkonu jej podnikateľskej činnosti a dôsledne neposúdil všetky stranami uplatnené\nprostriedky procesného útoku a procesnej obrany, a preto záver súdu prvej inštancie o spotrebiteľskom\ncharaktere záväzkového vzťahu strán sporu bol predčasný, a teda nesprávny, v dôsledku čoho bolo\npredčasné, a teda nesprávne aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby a priznaní nárokov\nžalovanej z titulu ochrany spotrebiteľa. V ďalšom konaní súd prvej inštancie mal opakovane vyhodnotiť\ncharakter záväzkového vzťahu medzi stranami sporu založeného Zmluvou o úvere č. 250946 zo dňa\n30.05.2018, pričom mal dôsledne vychádzať z vôle strán prejavenej v Žiadosti o úver zo dňa 24.05.2018\na následne v samotnej Zmluve o úvere. Zároveň mal mať na zreteli, že zo žiadneho zákonného\nustanovenia nevyplýva domnienka, že zmluva je spotrebiteľskou, ak sa nepreukáže opak, a preto\nžalovanú zaťažovalo bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o tom, že Zmluvu o úvere uzatvárala ako\nspotrebiteľ, t.j. nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods.\n4 Občianskeho zákonníka) a za tým účelom súd prvej inštancie mal vyhodnotiť, či žalovaná v konaní\nuviedla také konkrétne tvrdenia a podoprela ich takými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by umožňovali prijať\nzáver, že pri uzatváraní Zmluvy o úvere nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo\ninej podnikateľskej činnosti. Súd prvej inštancie mal dbať na to, že zistenia a závery o charaktere\nzáväzkového vzťahu strán sporu musia byť hodnotené a posudzované v konkrétnych okolnostiach\nsúdenej veci a zároveň konkrétne zistenia a závery o charaktere záväzkového vzťahu strán sporu mal\nsúd prvej inštancie dostatočne a presvedčivo odôvodniť. Súd prvej inštancie, v závislosti od ustálenia\notázky, či medzi stranami vznikol obchodný záväzkový vzťah alebo vzťah spotrebiteľský, následne mal\nvyhodnotiť a posúdiť dôvodnosť výšky pohľadávky žalobcu, pričom mal mať na zreteli, že pre určenie\nhodnoty úroku za poskytnutie úveru je relevantným parametrom dohodnutá doba splácania a v závislosti\nod tohto parametru mal vyhodnotiť, či hodnota úroku za poskytnutie úroku zodpovedala zákonným\npožiadavkách na výšku úroku z omeškania a právne dôsledky prípadnej neprípustnej výšky úroku mal\nvyhodnotiť v závislosti od ustálenia charakteru záväzkového vzťahu strán sporu.\n7. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí rozhodol na základe nasledovného zisteného skutkového\nstavu:\n- Žiadosťou o úver zo dňa 24.05.2018 žalovaná požiadala žalobcu o úver vo výške 4.200,- Eur,\npod označením „Biznis úvery“, kde uviedla obchodné meno, IČO, DIČ a číslo zápisu fyzickej osoby\npodnikateľa v živnostenskom registri. V kolónke Bližšia špecifikácia účelu čerpania úveru je uvedené\n„nákup materiálu na podnikanie“. V kolónke Doloženie právnej subjektivity je uvedené „živnostenský\nlist“. V závere žiadosti žalovaná ako žiadateľ podpisom prehlásila, že „žiada o úver na podnikateľské\núčely a je si vedomý právnych následkov v prípade nepravdivosti tohto prehlásenia“;\n- dňa 30.05.2018 strany uzavreli Zmluvu o úvere č. 250946 - 19341, ktorej predmetom bolo, že veriteľ\n(žalobca) poskytne dlžníkovi (žalovanej) na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti úver v dohodnutej\nvýške 4.200,- Eur. Žalovaná sa zaviazala úver splatiť v 48 mesačných splátkach vo výške 266,36\nEur splatných podľa splátkového kalendára, ktorý je uvedený v Prílohe č. 1, ktorá je neoddeliteľnou\nsúčasťou predmetnej Zmluvy. Žalovaná sa súčasne zaviazala zaplatiť žalobcovi zmluvnú odmenu,\n\nktorá predstavuje úroky za poskytnutie úveru vo výške 178,86 Eur mesačne, pričom sa uhrádzajú\nspolu so splátkou úveru ku dňu jej splatnosti podľa splátkového kalendára. V prípade, že by žalovaná\nneuhradila ktorúkoľvek splátku podľa aktuálneho splátkového kalendára do 75 kalendárnych dní odo\ndňa jej splatnosti, veriteľ bol oprávnený požadovať úhradu všetkých splátok a záväzkov, ktoré sa\nmajú podľa zmluvy stať splatnými v budúcnosti, a to ku dňu uvedenému v oznámení. Ak by sa stali\nokamžite splatnými všetky záväzky žalovanej, žalovaná bola povinná zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške\n0,1 % denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania s tým, že ak sankcie za omeškanie dosiahnu\nsumu rovnajúcu sa sume všetkých splátok podľa splátkového kalendára, odo dňa nasledujúceho bola\nžalovaná povinná zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania podľa nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z. (článok 10\nzmluvy). Okrem iného v Zmluve dlžník (žalovaná) pri uzatváraní a plnení predmetnej Zmluvy vystupoval\nako podnikateľský subjekt a poskytnutý úver sa zaviazal využiť na účel súvisiaci s výkonom jeho\npodnikateľskej činnosti: prevádzkové náklady (nákup materiálu atď.) nákup materiálu na podnikanie;\n- na základe dopytu súdu prvej inštancie, aká bola výška obvyklých úrokov požadovaných za úvery, ktoré\nboli poskytované v meste Nové Mesto nad Váhom ku dňu 30.05.2018 pri podnikateľských subjektov,\nodpovedala G. C., H. správou zo dňa 12.02.2025, I. I., H. správou zo dňa 13.02.2025, B. J. C., H.,\nsprávou zo dňa 03.03.2025 a F. C. I., H., správou zo dňa 28.03.2025.\n8. Súd prvej inštancie nové rozhodnutie odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že\nzmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovanou nemá charakter spotrebiteľskej zmluvy. Žalobca poskytol\nžalovanej úver v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná v rámci predmetu podnikateľskej\nčinnosti aj konala. Tak v žiadosti o poskytnutie úveru, ako aj v samotnej úverovej zmluve, je žalovaná\nidentifikovaná menom, priezviskom, dátumom narodenia, identifikačným číslom podnikateľa, ako aj\nďalšími údajmi zo živnostenského registra. Žalovaná síce vo svojich písomných vyjadreniach uviedla, že\núver nebol braný na podnikateľskú činnosť, avšak takéto tvrdenia neboli podložené žiadnymi listinnými\ndôkazmi a stále boli iba v rovine tvrdení. Bolo zrejmé, že žalovaná v čase vypísania žiadosti o úver\na tiež v čase uzatvorenia úverovej zmluvy podnikala. Nebolo tiež preukázané, aký záujem by mal\nžalobca na tom, aby v rámci zmluvy uvádzal skutočnosti, ktoré mu záujemca o úver sám neposkytne.\nV časti s označením kontaktné, identifikačné údaje, sa jasne uvádzajú všetky údaje o žalovanej ako\npodnikateľke a v časti účelu čerpania úveru: nákup materiálu na podnikanie. Žiadosť bola takto vyplnená\ndňa 24.05.2018 a až o 6 dní, dňa 30.05.2018 došlo k uzatvoreniu samotnej zmluvy o úvere. Pokiaľ\nby teda žalovaná nechcela zmluvu s daným obsahom uzatvoriť, mala dostatok času vec si premyslieť\na s uzatvorením zmluvy nesúhlasiť. Samotné tvrdenie žalovanej nemôže vyvrátiť to, čo je uvedené v\nuzatvorenej zmluve či žiadosti. Súd prvej inštancie nemal dôvod pochybovať o tom, čo bolo uvedené\nv žiadosti o poskytnutie úveru a tiež v samotnej úverovej zmluve, preto pri posúdení zmluvy z nich\nvychádzal. V oboch týchto listinách je žalovaná označená ako podnikateľka, t.j. živnostníčka. Zmluva je\nkoncipovaná ako zmluva obchodná, v ktorej je jasne uvedený účel poskytnutia úveru na účely výkonu\npodnikateľskej činnosti žalovanej. Nejde teda iba o uvedenie identifikačného čísla, ale o uvedenie\nďalších údajov, z ktorých jednoznačne charakter obchodnej zmluvy vyplýva. Ak by súd prvej inštancie\nprisvedčil tvrdeniam žalovanej, ktorá nepochybne záujem na výsledku sporu má, dostali by sme sa do\npozície, že prakticky každú obchodnú úverovú zmluvu by sme mohli spochybniť neskorším tvrdením\ntoho, kto sám žiadosť vypíše a následne zmluvu uzatvorí, čo popiera základný princíp rešpektovania\nuzatvorených zmlúv. Okrem tvrdenia žalovanej nemal súd prvej inštancie k dispozícii iný dôkaz o tom, že\nzmluva nebola uzatvorená ako zmluva obchodná. Ani tvrdenie žalovanej, že chcela úver na zariadenie\nbytu a na dovolenku so synom, nemá právnu relevanciu. Naviac, zo strany žalovanej nebolo preukázané\npoužitie úveru na ňou tvrdený, či iný účel. Rovnako nepodstatným je, na aký účel išli prostriedky z\núveru, resp. z akého účtu bol úver platený. Tvrdenia žalovanej o charaktere predmetnej zmluvy ako\nzmluvy spotrebiteľskej súd prvej inštancie považoval za účelové. Nebolo tak možné konštatovať, že by\nuzatvorená úverová zmluva bola neplatným právnym úkonom, a to či už z dôvodu zastierania iného\nprávneho úkonu, či prípadne uvedenia do omylu. Žalovaná je podnikateľkou, očakáva sa teda od nej\nistá miera znalosti obchodného styku, zvyklostí v obchodnom styku. Bolo tak zrejmé, že k poskytnutiu\núveru zo strany žalobcu došlo, preto vrátenie istiny bolo plne opodstatnené.\n9. Súd prvej inštancie sa ďalej zaoberal dohodnutou úrokovou mierou s tým, že v samotnej úverovej\nzmluve úroky určené neboli. Vzorec, ktorý použil žalobca v odvolaní proti prvému rozsudku súdu prvej\ninštancie a podľa ktorého hodnota úrokovej sadzby dosiahla 32,09 % (p.a.), bol vzorec zloženého\núročenia, aplikovaný na pomery a údaje vyplývajúce z uzavretej zmluvy o úvere. Súd prvej inštancie však\nvychádzal zo vzorca jednoduchého úročenia, nakoľko výška splátky podľa splátkového kalendára bola\nkaždý mesiac rovnaká 266,36 Eur, teda išlo o úročenie, kedy sa úrok pripisuje len za počiatočný vklad.\n\nNaopak pri zloženom úročení sa úročia aj následne pripísané úroky, čo v danom prípade nenastalo,\nresp. nebolo dohodnuté v Zmluve ani v splátkovom kalendári. Súd prvej inštancie preto vychádzal pri\nvýpočte z jednoduchého úročenia nasledovne: poskytnutá suma bola vo výške 4.200,- Eur, povinnosťou\nžalovanej ako dlžníka v prípade dodržania podmienok zmluvy bolo zaplatiť žalobcovi sumu 12.785,28\nEur za štyri roky (266,36 x 48 splátok). Z článku 2.1. a 3.1. vyplývalo, že v splátke 266,36 Eur bol úrok\npredstavujúci zároveň zmluvnú odmenu vo výške 178,86 Eur mesačne, zvyšná časť splátky bola splátka\nistiny. Úrok za štyri roky by tak bol vo výške 8.585,28 Eur, teda 2.146,32 Eur ročne. Úrok za štyri roky by\nbol z istiny 204,40 %, za rok potom 51,10 % (matematicky: u=k krát p/100 krát n, kde u= úrokový výnos,\nk= požičané peniaze, p= ročná úroková sadzba, n= doba splácania v rokoch, po dosadení:\n8585,28 = 4200 x p/100 x 4\n8585,28 = 16800 x p/100\n8585,28 : 16800 = p/100\n0,5110=p/100\n51,10=p).\n10. Súd prvej inštancie zdôraznil, že z § 502 Obchodného zákonníka vyplýva, že v prípade, že súd\ndospeje k záveru, že dojednané úroky sú vyššie, než by boli prípustné podľa zákona alebo na základe\nzákona, je potrebné úrok upraviť na najvyššie prípustnú výšku, pričom v danom prípade súd prvej\ninštancie vychádzal z obvyklých úrokov požadovaných za úvery, ktoré poskytovali banky v mieste\nsídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy, teda 30.05.2018. Podľa Priemerných úrokových mier z úverov\nposkytnutých v eurách rezidentom eurozóny (stránka K./I./F.) bola priemerná úroková miera z úverov\n(ostatné úvery pri splatnosti 1 až 5 rokov v máji 2018)) 2,70%. Pri nových obchodoch (stránka K./I./I./\nJ.-J.) bola úroková sadzba v máji 2018 v priemerne 4,01 % ročne. Súd prvej inštancie zabezpečil aj\núrokové sadzby na úvery, ktoré poskytovali banky v mieste sídla žalovanej v čase uzavretia zmluvy\n(mesto Nové Mesto nad Váhom). Zo správy F. C. I., H., zo dňa 28.03.2025 vyplývalo, že na základe\nim dostupných informácií boli v meste Nové Mesto nad Váhom v roku 2018 poskytované úvery pre\npodnikateľské subjekty s úrokovou sadzbou v rozpätí 12 mesačný Euribor + úrokové rozpätie od\n4,07 % p.a. do 8,510% p.a. Výška úrokového rozpätia bola stanovená individuálne a bola závislá od\nviacerých parametrov úveru. Napr. výšky úveru, typu produktu, splátkovej disciplíny klienta, aktuálnej\nangažovanosti, poskytnutého zabezpečenia a ďalších stanovených kritérií banky. Zo I. B., H. zo dňa\n03.03.205 vyplývalo, že výšky obvyklých úrokov požadovaných za úvery, ktoré boli poskytované v\nmeste Nové Mesto nad Váhom ku dňu 30.05.2018 pri podnikateľských subjektov, bolo vykonané plošné\nšetrenie s nasledovným výsledkom: živnostníci a malí podnikatelia s výškou obratu podnikateľa do 2\nmil. EUR bola priemerná úroková sadzba - úvery 6,60%. Zo správy I. I., H. zo dňa 08.04.2025 na osobu\nžalovanej vyplývalo, že priemerné sadzby I., H., ku dňu 30.05.2018 boli nasledovné: splátkové úvery\nnezabezpečené - 6,37% p.a., splátkové úvery zabezpečené 3,09% p.a., kontokorentné úvery 8,07% p.a..\nNásledne pri vychádzaní z takto poskytnutých údajov bolo zrejmé, že banky poskytujú úvery s úrokovými\nsadzbami nezávislými od lokality, ale výška úrokových sadzieb je posudzovaná podľa individuálnych\nkritérií. Súd prvej inštancie preto pri posúdení obvyklej výšky úrokov vychádzal z priemernej úrokovej\nmiery z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny, ktorá bola v rozhodnom období vo výške\n2,70 % ročne. Dohodnutá úroková miera by tak bola v danom prípade 18,93 násobná. V prípade takejto\núrokovej miery by bol úrok za rok vo výške 58,90 Eur a za celé obdobie trvania zmluvy 235,60 Eur. Spolu\nby tak žalovaná mala zaplatiť žalobcovi sumu 4.435,60 Eur (istina 4.200,- Eur a úrok 235,60 Eur), hoci\nzaplatila spolu sumu 5.258,67 Eur. Podľa súdu prvej inštancie tak bolo zrejmé, že nie je už povinnosťou\nžalovanej zaplatiť žalobcovi ani istinu a ani úrok, keďže tieto sú v plnej miere už uhradené.\n11. Súd prvej inštancie vychádzajúc zo skutočnosti, že po zmene úrokovej sadzby by bolo povinnosťou\nžalovanej zaplatiť iba sumu 4.435,60 Eur a žalovaná uhradila v skutočnosti sumu 5.258,67 Eur, dospel\nk záveru, že žalobcovi nepatrí ani zmluvná pokuta, ktorú si uplatňuje z každej jednotlivej splátky. Splátka\nv prípade zákonného úroku by predstavovala sumu 92,41 Eur. Pokiaľ ide o istinu, splácaná by bola\nsumou 87,50 Eur mesačne (4.200,-Eur : 48 splátok) a pokiaľ ide o úrok, ten by bol splácaný sumou 4,91\nEur (235,60 Eur : 48 splátok), spolu by teda splátka bola vo výške 92,41 Eur. Žalobca oznámil žalovanej,\nže ku dňu 24.04.2020 došlo k zosplatneniu celého záväzku, nakoľko žalovaná sa dostala do omeškania\ns úhradou splátok č. 21, č. 22 a č. 23. Zmluvná pokuta je vo výške 0,1% denne z dlžnej sumy, pričom\nvšak žalovaná uhradila na úver celkom sumu 5.258,67 Eur oproti skutočnej sume, ktorú mala uhradiť\nvo výške 4.435,60 Eur a tak je nepochybné, že by už zmluvná pokuta bola v plnej miere uhradená.\nVzhľadom na tieto skutočnosti nepatrí žalobcovi ani úrok z omeškania.\n\n12. Súd prvej inštancie žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná, priznal nárok na náhradu trov konania\nv plnom rozsahu a žalobcovi, ktorý bol úspešný v odvolacom konaní, priznal nárok na náhradu trov\nkonania v plnom rozsahu.\n13. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v rozsahu výroku I. a výroku II. v zákonom stanovenej\nlehote podal žalobca odvolanie z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f), h) zákona č.\n160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), a teda z dôvodu, že súd prvej inštancie\nnesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v\ntakej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; súd prvej inštancie dospel na základe\nvykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza\nz nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie\nzrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie s tým, že pre opätovné zrušenie rozhodnutia\na vrátenia veci súdu prvej inštancie sú podľa žalobcu splnené podmienky definované Ústavným súdom\nSR v náleze sp. zn. III. ÚS 570/2023.\n14. Žalobca v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie mu nikdy nedoručil listiny, na ktoré sa odvoláva\nv odôvodnení napadnutého rozhodnutia a na podklade ktorých mal dospieť k záveru o tom, že medzi\nstranami dohodnutý úrok prevyšuje obvyklé úrokové miery. Konkrétne išlo o nasledovné listiny: (a)\nspráva B. J. C. zo dňa 03.03.2025 označená ako „Poskytnutie údajov“; (b) správa G. L. M. H. I., H. zo\ndňa 12.02.2025 označená ako „Žiadosť - odpoveď“; (c) správa I. I., H. zo dňa 13.02.2025 označená ako\n„Vyjadrenie k žiadosti“ a (d) správa F. C. I., H. zo dňa 28.03.2025 označená ako „Žiadosť o poskytnutie\nsúčinnosti - odpoveď“ (ďalej v texte odvolania všetky spoločne označené aj ako „Správy bánk“). Súd\nprvej inštancie pritom v rozhodnutí označuje aj nejakú správu I. I., H. zo dňa 08.04.2025, a tá nie\nje ani v elektronickom súdnom spise. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva vyžaduje, aby\nsporová strana mala účinne zachované právo na oboznámenie sa s podaniami protistrany, ako aj\nso všetkými dôkazmi, ktoré sú zadovážené súdom počas konania a môžu predstavovať podklad pre\nvydanie rozhodnutia. Tým, že súd prvej inštancie nedoručil žalobcovi Správy bánk, znemožnil mu právo\noboznámiť sa s dôkazmi a právo vyjadriť sa k ich obsahu a tiež k zákonnosti postupu ich získania. Z\nnapadnutého rozhodnutia nevyplýva ani to, či súd prvej inštancie dopytoval jednotlivé banky z vlastnej\niniciatívy alebo z podnetu žalovanej. Ak tak konal z vlastnej iniciatívy, potom postupoval v rozpore s\nCivilným sporovým poriadkom, pretože v konaní nejde o nárok zo žiadneho spotrebiteľského vzťahu a\npostup súdu prvej inštancie nespĺňa žiadnu podmienku podľa § 185 CSP.\n15. Žalobca napádal postup súdu prvej inštancie pri určení úrokovej sadzby, teda to, akým spôsobom\nsa dopracoval k tomu, že by úroková sadzba mala byť 51,10 %. Bez akejkoľvek opory v zákone, v\njudikatúre alebo v právnej teórii súd prvej inštancie označil žalobcom predložený výpočet 32,08 % za\nnesprávny a namiesto neho, opätovne bez relevantnej opory v zákone či judikatúre, nahradil vlastným\nvýpočtom. Pritom žalobcom predložený spôsob výpočtu úrokovej sadzby je bežný a štandardne\npoužívaný bankami a rovnako je používaný aj pre spotrebiteľské právne vzťahy. Je paradoxom a\nv rozpore s podstatou obchodnoprávneho vzťahu, aby spôsob výpočtu úrokovej sadzby všeobecne\nakceptovaný pre spotrebiteľské právne vzťahy bol v obchodnoprávnych podmienkach považovaný za\nneprípustný, nesprávny či nezákonný. Súd prvej inštancie neprípustnosť, nesprávnosť a nezákonnosť\nvýpočtu predloženého žalobcom po právnej stránke vôbec nezdôvodnil. Žalobca v odvolaní zo dňa\n29.12.2022 odôvodnil výpočet úrokovej sadzby, ktorého výsledok je 32,08 % ročne a tento spôsob\nvýpočtu je rovnaký ako sú výpočty úrokovej miery používané pre spotrebiteľské úvery, napr. overiteľné\naj na webovom sídle N.. Súd prvej inštancie svoj výsledok výpočtu porovnal s údajmi, ktoré si vyvodil zo\nSpráv bánk, hoci zo žiadneho vykonaného dôkazu a ani na základe inej skutočnosti nemal preukázané,\nže úrokové miery bánk podľa Správ bánk boli vypočítané rovnakým spôsobom, ako to spravil súd prvej\ninštancie. Súd prvej inštancie porovnával výsledok svojho výpočtu bez toho, aby mal preukázané, že aj\nbanky uvedené v Správach bánk počítali úrokové sadzby rovnako ako to spravil súd prvej inštancie. V\nrozhodnutí nie je súdom prvej inštancie ani zdôvodnený nejaký predpoklad, podľa ktorého banky počítajú\núrokové sadzby rovnakým spôsobom, ako to spravil súd prvej inštancie. Pritom, ak súd prvej inštancie\npreukázal, že by malo byť možné na základe rovnakých údajov o úvere dospieť k rôznym výsledkom v\nzávislosti od metódy výpočtu úrokovej sadzby, potom sa ani len nemal na základe čoho spoliehať, že\nbanky to robia presne tak ako súd prvej inštancie.\n16. Žalobca v súvislosti so Správami bánk napádal závery súdu prvej inštancie aj preto, lebo vôbec\nnekorešpondujú s obsahom týchto správ. Táto skutočnosť je dôležitá pri aplikácii § 502 Obchodného\n\nzákonníka a pri rozhodovaní najmä preto, lebo zistenia súdu prvej inštancie o výške úrokových sadzieb\njednotlivých bánk uvedené v rozsudku síce súd prvej inštancie označuje za obvyklé úrokové miery bánk\nv čase uzavretia zmluvy a v mieste sídla dlžníka, hoci podľa obsahu Správ bánk tomu tak vôbec nie je.\nKonkrétne zo správy G. C. zo dňa 12.02.2025 vyplýva, že banka oznámila, že nič také ako obvyklé alebo\nštandardizované ceny nepoužíva a ďalej, že úroky boli určované na princípe Euribor 3M s navýšením\nmarže, ktorá sa môže pohybovať od 0,5 % - 2,5 %, čo však ale nevylučuje, že to môže byť aj mimo\nuvedené rozmedzia. Zo správy F. C., H. zo dňa 28.03.2025 vyplýva, že poskytovala úvery s úrokovou\nsadzbou v rozpätí: 20 mesačných Euribor + úrokové rozpätie od 4,078 % ročne do 8,510 % ročne, pričom\nvýška úrokového rozpätia bola stanovená individuálne v závislosti od viacerých parametrov úveru. Súd\nprvej inštancie vychádzal podľa rozhodnutia z toho, že úroková sadzba bola 8,510 % ročne, čo je v\npriamom rozpore s obsahom predmetnej správy, keď v správe F. C. I., H. sa nikde neuvádza nič o\npriemernej úrokovej sadzbe 8,510 % a súd prvej inštancie v ods. 29 odôvodnenia uvádza „ak by sme i\nvychádzali z priemernej úrokovej sadzby uvedenej v správe F. C. I., H. (8,510 %), stále by bol značný\nnepomer ...“. Podľa správy B. J. C., H. zo dňa 07.02.2025 boli oznámené priemerné úrokové sadzby\nza úvery, čo nie je obvyklým úrokom v zmysle § 502 Obchodného zákonníka. Zo správy I. I., H. zo dňa\n13.02.2025 nevyplývajú žiadne údaje. Podľa odôvodnenia rozhodnutia mala existovať aj nejaká správa\nzo dňa 08.04.2025 od uvedenej banky, jej obsah žalobca nevie napádať ani v odvolaní, lebo nielenže mu\nnebola súdom prvej inštancie doručená, ale nie je k dispozícii ani v elektronickom súdnom spise. Žalobca\npreto tvrdí, že skutkové závery súdu prvej inštancie o tom čo sú obvyklé úrokové miery nielenže nemajú\noporu v žiadnom dôkaze, ale sú v rozpore s obsahom jednotlivých Správ bánk. V ustanovení § 502\nods. 1 Obchodného zákonníka sa výslovne hovorí o obvyklých úrokoch požadovaných za úvery, ktoré\nposkytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva,\nže súd prvej inštancie namiesto toho odkazuje na priemerné úrokové sadzby nezávisle od lokality, od\nspôsobu zabezpečenia úveru a pod.. Nikde z rozhodnutia nevyplýva ani taká podstatná skutočnosť, či\ninformácie bánk sa týkajú rovnakého spôsobu splácania ako v prípade dotknutej zmluvy uzavretej medzi\nsporovými stranami, pretože je zásadný rozdiel medzi splácaním formou anuitných splátok, lineárne\nvypočítaných splátok, splácaním pri ktorom sa uhrádza len úrok a istina sa uhrádza až ku koncu doby\nsplácania, atď..\n17. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhla, aby súd žalobu v plnom rozsahu zamietol,\nurčil, že Zmluva o úvere č. 250946-19341 je bezúročná a bez poplatkov, uložil žalobcovi povinnosť\nzaplatiť žalovanej sumu 1.058,67 Eur titulom bezdôvodného obohatenia a žalovanej uložil povinnosť\nzaplatiť úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.058,67 Eur od 17.06.2021 do zaplatenia.\nŽalovaná v plnom rozsahu trvá na svojom doterajšom vyjadrení a má za to, že v konaní má postavenie\nspotrebiteľky a jedná sa o spotrebiteľský spor. Poskytnuté finančné prostriedky žalovaná použila\nvýhradne na súkromné účely, a to dovolenka so synom v Prahe. Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn.\n3MCdo/14/2014 zo dňa 21.04.2015 konštatoval, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj\nvšetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy,\nak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. V prípade pochybností o tom, či ide o\nspotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy\ndodávateľ, pričom existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie,\nčo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, spôsobom\nnevzbudzujúcim dôvodné pochybnosti. V opačnom prípade je treba uplatniť výklad v súlade s § 54\nods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. V sporoch s ochranou\nslabšej strany súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre\nrozhodnutie vo veci. Tiež nemôže byť na ťarchu spotrebiteľa, ak žalobca v žalobe iba označí, ale\nnepripojí všetky dôkazy na podporu svojich tvrdení. Žalovaná výpisom z účtu dostatočne preukázala\npoužitie poskytnutého úveru - dovolenka v Prahe. V zmysle existujúcej judikatúry k posúdeniu charakteru\nzmlúv nie je rozhodujúcim iba formálne postavenie zmluvných strán, ale aj skutočný účel jednania.\nV zmysle ochrany práv spotrebiteľa je rozhodujúci skutočný účel, na ktorý bol úver poskytnutý. V\nprejednávanej veci žalobca nepreukázal, že peňažné prostriedky boli žalovanej poskytnuté na účel\npodnikania, výkon jej živnostenského oprávnenia - zárobkovej činnosti. Žalobca kladie dôraz len na\noznačenie žalovanej v zmluve, že táto je identifikovaná IČO-m, ktoré sa prideľuje iba subjektom v\npostavení podnikateľa a tiež údajmi registra, ktorý podnikateľa zapísal, z čoho podľa žalobcu treba\nbez ďalšieho, automaticky vyvodiť, že potom aj peňažné prostriedky boli žalovanej poskytnuté na účel\npodnikania, že žalovaná pri uzatváraní zmluvy o úvere konala v rámci predmetu svojej obchodnej\nalebo podnikateľskej činnosti, a teda predmetná zmluva má nespotrebiteľský charakter. S takýmto\nnázorom však súhlasiť nemožno. Naviac, boli preukázané skutočnosti, ktoré toto tvrdenie vyvracajú\n\n(totožná predformulovaná zmluva, výpis z účtu). Bezpečným preukázaním nemôže byť ani iba v Zmluve\no úvere uvedené „na účely podnikateľskej činnosti“. Takýto údaj neposkytuje odpoveď na otázku,\nakú konkrétnu súvislosť s podnikateľskou činnosťou žalovanej vôbec uzavretie zmluvy o úvere má.\nŽalovaná pritom žiadala o poskytnutie spotrebiteľského úveru na nepodnikateľské účely. Žalobcovi len\nposkytla informáciu, že podniká. V zmluve sa nachádza len číslo živnostenského oprávnenia, ktoré\nje verejne dostupným údajom. Žalovaná úver neviedla ani v účtovnej evidencii, hoci by tak mohla\nznížiť daňovú stratu. Žalovaná poukazuje aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07 zo dňa\n01.09.2008, z ktorého vyplýva, že ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať\nrozdielne, je spravodlivé vykladať ich v prospech strany, ktorá zmluvu nenapísala, v tomto prípade v\nprospech žalovanej. Na základe uvedeného žalovaná naďalej považuje uzatvorenú zmluvu za zmluvu\nspotrebiteľskú, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka a ustanovenia zákona č.\n129/2010 Z. z..\n18. V odvolacej replike žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovanej k odvolaniu rozvinul svoju odvolaciu\nargumentáciu.\n19. V odvolacej duplike žalovaná zopakovala argumentáciu uvedenú vo vyjadrení k odvolaniu.\n20. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací bol pri rozhodovaní o odvolaní viazaný rozsahom\nodvolania (§ 379 CSP), odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP) a skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej\ninštancie (§ 383 CSP). Pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to\ndôležitý verejný záujem, na prejednanie odvolania odvolací súd pojednávanie nenariadil (§ 385 ods. 1\nCSP). Odvolací súd rozhodnutie verejne vyhlásil dňa 16.07.2026, keď miesto a čas verejného vyhlásenia\nrozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Krajského súdu v Banskej Bystrici\n(§ 378 ods. 1 a § 219 ods. 1, 3 CSP).\n21. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka\nposkytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné\nprostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.\n22. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník\npovinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom\nalebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované\nza úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky\nvyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie\nprípustnej výške.\n23. Rozhodnutie súdu prvej inštancie podlieha prieskumu odvolacím súdom len z odvolacích dôvodov,\nktoré odvolateľ uvedie, resp. doplní v lehote na podanie odvolania, keďže podľa § 380 ods. 1 CSP platí,\nže odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný a podľa § 365 ods. 3 CSP platí, že odvolacie dôvody\nmožno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Viazanosť odvolacími dôvodmi\nznamená, že odvolací súd pri svojom rozhodovaní môže prihliadať len na také pochybenia súdu prvej\ninštancie, ktoré odvolateľom boli uplatnené a zároveň vyšli v odvolacom konaní najavo a s výnimkou\nvád, ktoré sa týkajú procesných podmienok a na ktoré odvolací súd podľa § 380 ods. 2 CSP prihliadne, aj\nkeď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené, iné pochybenia súdu prvej inštancie odvolací súd zisťovať\nnebude a ak by aj v odvolacom konaní vyšli najavo, nebude na ne prihliadať. Vo vzťahu k prekročeniu\nprieskumného oprávnenia odvolacieho súdu aj Ústavný súd Slovenskej republiky v Náleze sp. zn. IV. ÚS\n239/2025 z 27. júna 2025, zverejnenom v Zbierke nálezov a uznesení ústavného súdu pod č. 21/2025,\nprijal právnu vetu: „Aj vecne správny dôvod kasácie opravným prostriedkom napadnutého rozhodnutia\nfunkčne príslušným súdom môže porušiť právo na spravodlivý proces podľa ústavy a dohovoru v\nkontexte nerovného postavenia strán civilného sporového konania, ak opravný súd relevantne prekročí\nrozsah svojho prieskumného oprávnenia.“. Uvedenie dôvodov, z akých sa rozhodnutie považuje za\nnesprávne, t.j. uvedenie odvolacích dôvodov, je aj zákonnou obsahovou náležitosťou odvolania podľa\n§ 363 CSP. Splnenie zákonnej povinnosti uviesť odvolacie dôvody však neznamená, že odvolateľ len\nuvedie niektorý z odvolacích dôvodov taxatívne upravených v § 365 ods. 1 CSP, ale povinnosť uviesť\nodvolacie dôvody znamená, že odvolateľ musí ním tvrdený dôvod nesprávnosti rozhodnutia aj obsahovo\nvymedziť, a teda musí uviesť tvrdenia a argumenty o tom, ktoré zistenia, závery a postupy súdu prvej\ninštancie sú nesprávne a prečo sú nesprávne. Zákonný imperatív vyjadrený v § 373 ods. 1 in fine CSP\n\nneumožňuje vyzývať odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov, a preto lehota na podanie odvolania\nlimituje odvolateľa nielen v povinnosti vymedziť dôvody nesprávnosti napadnutého rozhodnutia, ale aj\nv povinnosti tvrdené odvolacie dôvody obsahovo vymedziť, keď názor, že za obsahové vymedzenie\nodvolania zodpovedá odvolateľ, bol vyslovený aj v rozhodovacej praxi najvyšších súdnych autorít (napr.\nuznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/47/2022 zo dňa 19.10.2023).\n24. Pretože z viazanosti odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi vyplýva, že odvolacie konanie\nnepredstavuje všeobecnú kontrolu správnosti napadnutého rozhodnutia zo strany odvolacieho súdu\nz úradnej povinnosti, ale jeho zmyslom je cielený prieskum rozhodnutia súdu prvej inštancie na základe\npodaného odvolania, odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie len v rozsahu a z dôvodov\nuvedených a obsahovo vymedzeným žalobcom v podanom odvolaní a dospel k záveru, že súd prvej\ninštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a vec správne\nprávne posúdil, keď žalobu žalobcu zamietol a v konaní na súde prvej inštancie odvolací súd nezistil\nporušenie práva na spravodlivý proces a ex offo nezistil ani vady procesných podmienok. Odvolací\nsúd na podklade odvolania žalobcu konštatuje vecnú správnosť výroku napadnutého rozhodnutia\no zamietnutí žaloby, na ktorej zdôraznenie s poukazom na obsahové vymedzenie odvolania žalobcu\ndopĺňa podľa § 387 ods. 2 CSP ďalšie dôvody, pričom odvolací súd vyhodnocuje iba tie uplatnené\nnámietky a argumenty, ktoré mali význam pre rozhodnutie odvolacieho súdu (napr. Nález Ústavného\nsúdu SR sp. zn. II. ÚS 78/95 zo dňa 16.03.2005).\n25. K námietke žalobcu v odvolaní, že súd prvej inštancie žalobcovi nikdy nedoručil listiny, na ktoré sa\nodvoláva aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a na podklade ktorých mal dospieť k záveru o tom,\nže medzi stranami dohodnutý úrok prevyšuje obvyklé úrokové miery bánk platné v čase uzavretia zmluvy\nv mieste sídla dlžníka, keď konkrétne išlo o nasledovné listiny: (a) správa B. J. C. zo dňa 03.03.2025\noznačená ako „Poskytnutie údajov“; (b) správa G. L. M. H. I., H. zo dňa 12.02.2025 označená ako\n„Žiadosť - odpoveď“; (c) správa I. I., H. zo dňa 13.02.2025 označená ako „Vyjadrenie k žiadosti“ a (d)\nspráva F. C. I., H. zo dňa 28.03.2025 označená ako „Žiadosť o poskytnutie súčinnosti - odpoveď“ (ďalej\nv texte odvolania všetky spoločne označené aj ako „Správy bánk“) a k námietke žalobcu v odvolaní,\nže z napadnutého rozhodnutia nevyplýva ani to, či súd prvej inštancie dopytoval jednotlivé banky z\nvlastnej iniciatívy alebo z podnetu žalovanej a ak tak konal z vlastnej iniciatívy, jeho postup nespĺňa\nžiadnu podmienku podľa § 185 CSP, odvolací súd udáva, že k základným princípom Civilného sporového\nporiadku patrí aj princíp kontradiktórnosti deklarovaný v článku 9 CSP, podľa ktorého strany sporu\nmajú právo sa oboznámiť s vyjadreniami, návrhmi a dôkazmi protistrany a môžu k nim vyjadriť svoje\nstanovisko v rozsahu, ktorý určí zákon. Princíp kontradiktórnosti nadväzuje na princíp procesných\npovinností a procesných bremien deklarovaný v článku 8 CSP, podľa ktorého strany sporu sú povinné\noznačiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v\nsúlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.\n26. Z postupu súdu prvej inštancie zaznamenaného v elektronickej podobe súdneho spisu, ako aj\nv listinnej podobe súdneho spisu, skutočne nevyplýva a nie je zistiteľné, že by súd prvej inštancie\npredmetné Správy bánk žalobcovi doručil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je však zistiteľné,\nže súd prvej inštancie dopytoval konštatované banky z vlastnej iniciatívy, keď v ods. 12 odôvodnenia\nnapadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol: „Na základe dopytu súdu, aká bola výška\nobvyklých úrokov požadovaných za úvery, ktoré boli poskytované v meste Nové Mesto nad Váhom ku\ndňu 30.05.2018 pri podnikateľských subjektoch, banky odpovedali nasledovne: ... “. Pre civilné sporové\nkonanie je v zmysle § 185 ods. 1 CSP charakteristické, že súd rozhoduje na základe navrhnutých\ndôkazov strán a bez návrhu môže vykonať len dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov,\nak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou (§\n185 ods. 2 CSP) alebo vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné podmienky, či navrhované\nrozhodnutie bude vykonateľné a na zistenie cudzieho práva (§ 185 ods. 3 CSP). Iné dôkazy bez\nnávrhu súd nevykoná, ak Civilný sporový poriadok neustanovuje inak, keď výnimku z viazanosti súdu\nnávrhmi strán na vykonanie dôkazov predstavujú spory s ochranou slabšej strany, osobitne spory\nspotrebiteľské (§ 290 a nasl. CSP). V konkrétnych okolnostiach súdenej veci súd prvej inštancie v ods.\n21 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že zmluvný\nvzťah medzi žalobcom a žalovanou nemá charakter spotrebiteľskej zmluvy vychádzajúc z ustanovenia\n§ 52 Občianskeho zákonníka a ani charakter spotrebiteľského úveru podľa zákona č. 129/2010 Z.z.,\nžalobca poskytol žalovanej úver v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná v rámci\npredmetu podnikateľskej činnosti aj konala. Ďalej súd prvej inštancie vyhodnocoval a posudzoval obranu\n\nžalovanej a uzavrel, že okrem tvrdenia žalovanej nemal súd k dispozícii iný dôkaz o tom, že zmluva\nnebola uzatvorená ako zmluva obchodná a žalovaná teda nie je v pozícii spotrebiteľa, ktorého by\nsúd mal osobitne chrániť. Ak súd prvej inštancie hmotnoprávne dospel k záveru, že záväzkový vzťah\nstrán založený Zmluvou o úvere č. 250946 zo dňa 30.05.2018 nie je vzťahom spotrebiteľským, ale je\nobchodným záväzkovým vzťahom, potom to znamená, že v súdenej veci nejde o spotrebiteľský spor,\nt.j. spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so\nspotrebiteľskou zmluvou, a preto odvolací súd vyhodnocuje ako nesprávny procesný postup súdu prvej\ninštancie, ak vykonal dôkazy, ktoré žiadna strana nenavrhla. Ako však bude odvolacím súdom ďalej\nuvedené, záver o nedôvodnosti žaloby súd prvej inštancie nezaložil na zisteniach z predmetných Správ\nbánk, a preto v kontexte celého konania toto konkrétne pochybenie súdu prvej inštancie nevyhodnocuje\nodvolací súd ako také, ktoré by dosiahlo intenzitu odôvodňujúcu záver o tom, že sa nejaví celé konanie\nako spravodlivé.\n27. K námietke žalobcu v odvolaní, kedy napáda postup súdu prvej inštancie pri určení úrokovej sadzby,\nteda to, akým spôsobom sa súd prvej inštancie dopracoval k tomu, že by úroková sadzba za úver\nposkytnutý na základe Zmluvy o úvere č. 250946-19341 uzavretej medzi sporovými stranami mala byť\n51,10 %, odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie v ods. 25 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia\nuviedol, že vzorec, ktorý použil žalobca v odvolaní voči pôvodnému rozsudku, je vzorec zloženého\núročenia; súd prvej inštancie však vychádzal zo vzorca jednoduchého úročenia, nakoľko výška splátky\npodľa splátkového kalendára bola každý mesiac rovnaká 266,36 Eur, teda išlo o úročenie, kedy sa\núrok pripisuje len za počiatočný vklad; naopak, pri zloženom úročení sa úročia aj následne pripísané\núroky, čo v danom prípade nenastalo, resp. nebolo dohodnuté v Zmluve ani v splátkovom kalendári.\nSúd prvej inštancie teda potrebu použitia vzorca jednoduchého úročenia dôvodil údajmi uvedenými,\nresp. vyplývajúcimi zo stranami uzavretej Zmluvy o úvere a splátkovom kalendári k zmluve, a teda súd\nprvej inštancie dôvodil dojednaniami zmluvných strán o tom, že žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej\nako dlžníkovi úver vo výške 4.200,- Eur (článok 1. Zmluvy), že žalovaná sa zaviazala splatiť žalobcovi\núver a úroky za úver v 48 mesačných splátkach vo výške 266,36 Eur splatných podľa splátkového\nkalendára, ktorý bol uvedený v Prílohe č. 1, ktorá bola neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy (článok 2.\nZmluvy) a že za poskytnutie úveru sa žalovaná zaviazala zaplatiť žalobcovi zmluvnú odmenu, ktorá\npredstavuje úroky za poskytnutie úveru, a teda zmluvná odmena predstavuje 178,86 Eur mesačne\na uhrádza sa spolu so splátkou úveru ku dňu jej splatnosti podľa splátkového kalendára (článok 3.\nZmluvy). Podľa zmluvných dojednaní strán tak v dohodnutej mesačnej splátke 266,36 Eur bol úrok\npredstavujúci zmluvnú odmenu vo výške 178,86 Eur mesačne a zvyšná časť splátky bola splátka istiny,\na teda úrok za 4 roky bol v sume 8.585,28 Eur, t.j. 2.146,32 Eur ročne. Žalobca síce v odvolaní vytýkal\nsúdu prvej inštancie, že bez akejkoľvek opory v zákone, v judikatúre alebo v právnej teórii označil\nžalobcom predložený výpočet za nesprávny a nahradil ho vlastným výpočtom, avšak žalobca v odvolaní\nneuvádza a nekonkretizuje, prečo by stranami dohodnutý obsah Zmluvy a splátkového kalendára o\nrovnakej, t.j. pevnej mesačnej sume úroku z omeškania po celú dohodnutú dobu splácania, nemal\nzodpovedať záveru súdu prvej inštancie o potrebe výpočtu úrokovej sadzby podľa vzorca jednoduchého\núročenia, ale by mal zodpovedať žalobcom tvrdenému vzorcu zloženého úročenia. Ak súd prvej inštancie\nsvoj záver o výpočte úrokovej sadzby podľa vzorca jednoduchého úročenia oprel o dohodu zmluvných\nstrán obsiahnutú v Zmluve a splátkovom kalendári, a teda ak vychádzal z konkrétnych okolností\ndanej veci o pevnej mesačnej sume úroku z omeškania dohodnutej stranami v rovnakej výške po\ncelú dohodnutú dobu splácania, len strohý poukaz žalobcu v odvolaní, že ním predložený spôsob\nvýpočtu úrokovej sadzby je bežný a štandardne používaný bankami a rovnako je používaný aj pre\nspotrebiteľské právne vzťahy, nebol postačujúci spochybniť správnosť postupu a záveru súdu prvej\ninštancie. Žalobca totiž ním použitý spôsob výpočtu úrokovej sadzby, resp. vzorec, v podanom odvolaní\nžiadnym spôsobom nedôvodil vzhľadom na konkrétne okolnosti súdenej veci a nedôvodil ho prípadne\nani v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia. Nebol to teda súd prvej inštancie,\nkto by neprípustnosť, nesprávnosť alebo nezákonnosť výpočtu predloženého žalobcom po právnej\nstránke vôbec nezdôvodnil, tak ako v odvolaní konštatoval žalobca, ale bol to samotný žalobca, ktorý\nv konkrétnych okolnostiach súdenej veci, a teda zohľadňujúc zmluvné dojednania strán, aplikáciu ním\npoužitého vzorca výpočtu úroku z omeškania žiadnym spôsobom nedôvodil. Pre spochybnenie záveru\nsúdu prvej inštancie preto nepostačovalo, že žalobcom predložený spôsob výpočtu úrokovej sadzby\nje bežný a štandardne používaný bankami, ale bolo potrebné, aby spôsob výpočtu úrokovej sadzby\nreflektoval na zmluvné dojednania strán, konkrétne pevnú mesačnú sumu úroku z omeškania, ktorá bola\nžalobcom a žalovanou ako zmluvnými stranami dohodnutá v rovnakej sume za celú dobu dohodnutého\nsplácania úveru.\n\n28. K námietke žalobcu v odvolaní, že súd prvej inštancie svoj výsledok výpočtu porovnal s údajmi,\nktoré si vyvodil zo Správ bánk, hoci zo žiadneho vykonaného dôkazu a ani na základe inej skutočnosti\nnemal preukázané, že úrokové miery bánk podľa Správ bánk boli vypočítané rovnakým spôsobom,\nako to spravil súd prvej inštancie, odvolací súd udáva, že je pravdou, že v ods. 27 odôvodnenia\nnapadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie vyhodnotil aj úrokové sadzby za úvery, ktoré poskytovali\n(komerčné) banky v mieste sídla (podnikania) žalovanej v čase uzavretia Zmluvy podľa jednotlivých\nsúdom prvej inštancie zabezpečených Správ (komerčných) bánk. Prioritne však súd prvej inštancie\nv ods. 27 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uviedol, že podľa Priemerných úrokových mier z\núverov poskytnutých v eurách rezidentom Eurozóny (stránka K./I./F.) bola priemerná úroková miera z\núverov (ostatné úvery pri splatnosti 1-a až 5 rokov v máji 2018)) 2,70%; pri nových obchodoch (stránka\nK./I./I./J.-J.) bola úroková sadzba v máji 2018 v priemerne 4,01 % ročne. V nasledujúcom ods. 28\nodôvodnenia napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že je zrejmé, že banky poskytujú\núvery s úrokovými sadzbami nezávislými od lokality, ale výška úrokových sadzieb je posudzovaná\npodľa individuálnych kritérií; súd preto pri posúdení obvyklej výšky úrokov vychádzal z priemernej\núrokovej miery z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny, ktorá bola v dohodnutom období\nvo výške 2,70 % ročne; dohodnutá úroková miera by tak bola v danom prípade 18,93 násobná; v\nprípade takejto úrokovej miery by bol úrok za rok vo výške 58,90 Eur a za celé obdobie trvania zmluvy\n235,60 Eur; spolu by tak žalovaná mala zaplatiť žalobcovi sumu 4.435,60 Eur (istina 4.200,- Eur a úrok\n235,60 Eur), hoci zaplatila spolu sumu 5.258,67 Eur. Súd prvej inštancie teda pre záver o obvyklých\núrokoch požadovaných za úvery, ktoré poskytovali banky v mieste podnikania žalovanej v čase uzavretia\nZmluvy o úvere medzi stranami sporu, vychádzal zo zistení o priemernej úrokovej miere z úverov\nposkytnutých v eurách rezidentom eurozóny, tak ako tieto zistenia vyplývali z verejne dostupných údajov\nNárodnej banky Slovenska. Ak súd prvej inštancie záver o obvyklých úrokoch nezaložil na zisteniach\nzo Správ (komerčných) bánk, ale tento záver založil na zisteniach o priemernej úrokovej miere z\núverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny, pre vyhodnotenie vecnej správnosti napadnutého\nrozhodnutia bola bez právneho významu argumentácia žalobcu v odvolaní k Správam komerčných bánk\na zisteniam, ktoré z nich bolo možné vyvodiť. Žalobca mohol vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia\nspochybnil len tým, že by v odvolaní a jeho obsahovom vymedzení reagoval a reflektoval na súdom\nprvej inštancie prijatého dôvody rozhodnutia a hoci žalobca v odvolaní pomerne obsiahlo argumentuje\nk Správam (komerčných) bánk a zisteniam, ktoré z nich bolo možné vyvodiť, k záveru, na ktorom súd\nprvej inštancie svoje rozhodnutie o obvyklej výške úrokov ustálil, a teda k priemernej úrokovej miere z\núverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny, žalobca v odvolaní a jeho obsahovom vymedzení\nžiadnym spôsobom neargumentuje. Ak žalobca v odvolaní a jeho obsahovom vymedzení žiadnym\nspôsobom nespochybnil a nerozporoval zistenia a závery súdu prvej inštancie vo vzťahu k priemernej\núrokovej miere z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny, z ktorej úrokovej miery súd prvej\ninštancie vychádzal pri posúdení obvyklej výšky úrokov, odvolací súd musí konštatovať, že odvolacia\nargumentácia žalobcu nie je spôsobilá, aby na jej podklade odvolací súd vykonal prieskum správnosti\nnapadnutého rozhodnutia v otázke posúdenia obvyklej miery úverov, ktorá otázka bola rozhodujúca\npre záver súdu prvej inštancie o nedôvodnosti žaloby žalobcu. Odvolaciemu súdu pritom zo žiadneho\nzákonného ustanovenia nevyplývala povinnosť, ale ani právo odvolaciu argumentáciu žalobcu dopĺňať\na dotvárať, a teda zisťovať a vyvodzovať si dôvody nesprávnosti napadnutého rozhodnutia nad rámec\nžalobcom uvedených a obsahovo vymedzených dôvodov nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie,\nkeďže takýto postup odvolacieho súdu by bol v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania a v rozpore\ns princípom rovnosti strán.\n29. Vzhľadom na uvedené odvolací súd na základe obsahového vymedzenia odvolania žalobcu dospel\nk záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku I. vo veci samej, ako aj v závislom výroku II.\no náhrade trov konania, o ktorej súd prvej inštancie rozhodoval podľa pomeru úspechu vo veci, je vecne\nsprávne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.\n30. Pre úplnosť odvolací súd udáva, že predmet tohto odvolacieho konania bol daný rozsahom\nrozhodnutia súdu prvej inštancie o stranami uplatnených nárokoch a následne rozsahom podaného\nodvolania.\n31. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa § 396 ods. 1, §\n262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a žalovanej, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, priznal\nproti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške trov odvolacieho\n\nkonania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá\nsúdny úradník.\n32. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1\nCSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\nStrana sporu má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.\n2 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8Cb/32/2021", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d21701df-f90a-44a1-a9c3-224657c7b01a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.239.2025.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 239/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 239/2025 z 27. 6. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-06-27", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.239.2025.2"}, {"guid": "ussr:d7f65413-81ee-4ea2-9951-2b0e183f5531", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.570.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 570/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 570/2023 z 21. 12. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-12-21", "citacie_n": 69, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.570.2023.1"}, {"guid": "ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 243/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07 z 19. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-19", "citacie_n": 2317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9"}, {"guid": "61c59a82-9b7f-42c6-8be3-ed5b0471cd9a:356b7546-57c2-4af7-946b-a55209632062", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:8812213260.1", "spisova_znacka": "3MCdo/14/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/14/2014 z 20. 4. 2015", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2015-04-20", "citacie_n": 1437, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:8812213260.1"}, {"guid": "53d24d05-2ef0-4d86-b97b-d1a9de37e8ce:cdf524b1-db7c-4005-8d6d-548407d0445a", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2011:8109216144.2", "spisova_znacka": "3Co/3/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Co/3/2011 z 11. 10. 2011", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2011-10-11", "citacie_n": 251, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2011:8109216144.2"}, {"guid": "b1116b32-5dcf-45d4-a2d2-93d7a9e96829:d4876581-aaa8-4dea-80e7-dd36216475cf", "ecli": null, "spisova_znacka": "8Cb/32/2021", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Košice okolie sp. zn. 8Cb/32/2021 z 25. 11. 2021", "sud": "Okresný súd Košice okolie", "datum_vydania": "2021-11-25", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/b1116b32-5dcf-45d4-a2d2-93d7a9e96829:d4876581-aaa8-4dea-80e7-dd36216475cf"}], "citovane_v": []}