Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 3To/37/2025 z 15. 7. 2025
Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 15. júla 2025, sp. zn. 3To/37/2025, ECLI:SK:KSBB:2025:6920010055.2
Krajský súd Banská Bystrica | 3To/37/2025 | ECLI:SK:KSBB:2025:6920010055.2 | 2025-07-15 | Uznesenie
Oblasť práva: Trestné právo – Majetok
Citované ustanovenia: § 320 ods. 1 písm. c) TP, § 281 ods. 1 TP, § 9 ods. 1 TP, § 87 ods. 1 písm. d) TP, § 281 ods. 3 TP, § 319 TP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/15885bf9-876e-449b-a5db-12e8934f9ccd
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2025:6920010055.2

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Krajský súd Banská Bystrica
3To/37/2025
6920010055
15. 07. 2025
Mgr. Ivana Datlová
ECLI:SK:KSBB:2025:6920010055.2

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ivany Datlovej a sudcov
JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., MBA, a JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD., na verejnom zasadnutí konanom
dňa 15. júla 2025 v trestnej veci obžalovaného A. B. C., nar. XX.XX.XXXX vo B., stíhaného pre zločin
sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, prejednal odvolanie poškodeného
D. D. proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 2T/8/2020 zo dňa 12. septembra 2024
a takto
rozhodol:
Podľa § 320 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku v spojení s § 281 ods. 1, § 9 ods. 1 písm. a) Trestného
poriadku a § 87 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, v spojení s § 2 ods. 1 Trestného zákona v znení
účinnom od 06.08.2024 z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 2T/8/2020 zo
dňa 12. septembra 2024 v celom rozsahu a trestné stíhanie obžalovaného A. B. C., nar. XX.XX.XXXX vo
Valticiach, Česká republika, trvale bytom E., B. XXX, F. G. H., s adresou na doručovanie písomností: I. I.
J., K. kancelária, C. XXX, E., ktorému bolo uznesením vyšetrovateľa PZ OR PZ v Rimavskej Sobote sp.
zn. ČVS: ORP-49/2-VYS-RS-2018 zo dňa 04.07.2018 vznesené obvinenie pre zločin sprenevery podľa
§ 213 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona a na ktorého bola prokurátorom Okresnej prokuratúry
Rimavská Sobota dňa 29.01.2020 podaná obžaloba č. 2Pv 80/18/6609-62, na tom skutkovom základe,
že
v priebehu rokov 2008 - 2013 v katastrálnom území E., ako zmluvný odborný lesný hospodár na
parcelách č. 1873/4, č. 1877, č. 1879/6 patriacich vlastníkovi D. D., bez vedomia vlastníka vyrúbal a
odpredal nie menej ako 1.162,73 m3 drevnej hmoty rôznych drevín a rôznej akostnej triedy, pričom
peniaze použil pre vlastnú potrebu, čím spôsobil D. D. škodu vo výške nie menej ako 53.146,96 €,
zastavuje
pretože je p r e m l č a n é .
Podľa § 281 ods. 3 Trestného poriadku poškodeného D. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L., I. J.
XXXX/XX o d k a z u j e s celým jeho nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie poškodeného z a m i e t a

ako nedôvodné.

odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota (ďalej aj „okresný súd“) sp. zn. 2T/8/2020
zo dňa 12. septembra 2024 bol obžalovaný A. B. C. podľa § 285 písm. f) Trestného poriadku oslobodený
spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry v Rimavskej Sobote, č. k. 2Pv/80/18/6609-62 zo dňa
29.01.2020 podanej pre zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, ktorý
bol prokurátorom na hlavnom pojednávaní dňa 09.09.2024 prekvalifikovaný na prečin sprenevery podľa
§ 213 ods. 2 písm. a) Trestného zákona a v ktorej mu je kladené za vinu, že

v priebehu rokov 2008 - 2013 v katastrálnom území E., ako zmluvný odborný lesný hospodár na
parcelách č. XXXX/X, J. XXXX, J. XXXX/X patriacich vlastníkovi D. D., bez vedomia vlastníka vyrúbal
a odpredal nie menej ako 1.162,73 m3 drevnej hmoty rôznych drevín a rôznej akostnej triedy, pričom
peniaze použil pre vlastnú potrebu, čím spôsobil D. D. škodu vo výške nie menej ako 53.146,96 €,
teda si mal prisvojiť cudziu vec, ktorá mu bola zverená a tak mal spôsobiť na cudzom majetku väčšiu
škodu a tým spáchať prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona účinného
od 06.08.2024, pretože trestnosť činu zanikla podľa § 87 ods. 1 písm. d) Trestného zákona uplynutím
premlčacej doby.
Poškodený D. D. bol podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku s celým jeho nárokom na náhradu škody
odkázaný na civilný proces.
Proti uvedenému rozsudku okresného súdu podal čo do výroku o náhrade škody odvolanie poškodený
podaním doručeným okresnému súdu dňa 26.03.2025. Nesúhlasil s odkázaním s jeho nárokom
na náhradu škody na civilný proces, pretože ohľadom výšky spôsobenej škody vykonal okresný súd
dostatočné dokazovanie, a preto považoval za spravodlivé a hospodárne, aby o uvedenom nároku
rozhodol trestný súd. Žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o náhrade škody,
vec vrátil okresnému súdu na nové rozhodnutie alebo, aby o náhrade škody rozhodol sám.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací skôr, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť
podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku zistil, že odvolanie poškodeného bolo podané včas, v lehote
ustanovenej v § 309 ods. 1 Trestného poriadku, bolo podané oprávnenou osobou podľa § 307 ods. 1
písm. c) Trestného poriadku, pričom nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k jeho
späťvzatiu v zmysle § 312 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku, a preto odvolací súd nepostupoval podľa
§ 316 Trestného poriadku.
Vo veci vykonal verejné zasadnutie so súhlasom obžalovaného a poškodeného v ich neprítomnosti,
na ktorom prokurátor navrhol odvolanie poškodeného zamietnuť ako nedôvodné podľa § 319 Trestného
poriadku a zhodne sa vyjadril aj obhajca obžalovaného.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací orgán odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1, pričom také chyby zistil, pretože proti obvinenému sa viedlo
trestné stíhanie, hoci bolo pre jeho premlčanie neprípustné, a preto napadnutý rozsudok okresného súdu
v celom rozsahu zrušil a trestné stíhanie obžalovaného zastavil.
Podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného
v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú
účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre
páchateľa priaznivejší.
Podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona v znení účinnom v čase spáchania skutku, škodou malou sa
rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur. Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej
desaťnásobok takej sumy. Značnou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej stonásobok takej
sumy. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma dosahujúca najmenej päťstonásobok takej sumy. Tieto
hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu.
Podľa § 213 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona v znení účinnom v čase spáchania skutku,
(1) Kto si prisvojí cudziu vec, ktorá mu bola zverená, a spôsobí tak na cudzom majetku škodu malú,
potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
(3) Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku
1 a spôsobí ním značnú škodu.

Podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024, škodou malou sa rozumie škoda
prevyšujúca sumu 700 eur. Škodou väčšou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 20 000 eur. Značnou
škodou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 250 000 eur. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie škoda
prevyšujúca sumu 650 000 eur. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty
veci a rozsahu činu.
Podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024,
(1) Kto si prisvojí cudziu vec, ktorá mu bola zverená, a spôsobí tak na cudzom majetku škodu malú,
potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
(2) Odňatím slobody až na štyri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí
ním väčšiu škodu.
Podľa § 87 ods. 1 písm. d) Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024, trestnosť činu zaniká
uplynutím premlčacej doby, ktorá je päť rokov, ak ide o prečin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti
dovoľuje uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou tri roky.
Podľa § 9 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, trestné stíhanie nemožno začať, a ak už bolo začaté,
nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak je trestné stíhanie premlčané.
Podľa § 10 ods. 14 Trestného poriadku, trestné konanie je konanie podľa tohto zákona, trestné stíhanie
úsek od začatia trestného stíhania až do právoplatnosti rozsudku, prípadne iného rozhodnutia orgánu
činného v trestnom konaní alebo súdu vo veci samej a prípravným konaním sa rozumie úsek od začatia
trestného stíhania do podania obžaloby, návrhu na schválenie dohody o uznaní viny a prijatí trestu (ďalej
len „dohoda o vine a treste“) alebo právoplatnosti rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní vo
veci samej.
Podľa § 281 ods. 1 Trestného poriadku, súd zastaví trestné stíhanie, ak na hlavnom pojednávaní zistí,
že je tu niektorá z okolností uvedených v § 9 ods. 1.
Podľa § 281 ods. 3 Trestného poriadku, ak súd rozhodne podľa odseku 1 alebo 2, odkáže poškodeného,
ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, na civilný proces alebo na konanie pred iným príslušným
orgánom.
Pri prejednávaní posudzovanej veci sa prvostupňový súd citovanými ustanoveniami Trestného poriadku
dôsledne neriadil. Po splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu podľa § 317 ods. 1, druhá veta Trestného
poriadku zistil odvolací súd chyby, ktoré síce neboli vytýkané odvolaním poškodeného, ale odôvodňovali
by podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. k) Trestného poriadku, a preto na ne prihliadal.
Prvostupňový súd totiž oslobodil obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. f) Trestného poriadku,
pretože zanikla trestnosť činu, pre ktorý bola na neho podaná obžaloba, hoci správne mal trestné
stíhanie obžalovaného podľa § 281 ods. 1 Trestného poriadku zastaviť ako neprípustné v dôsledku jeho
premlčania, o čom mal v čase konania hlavného pojednávania vedomosť a uvedeným nesprávnym
rozhodnutím zhoršil právne postavenie obžalovaného.
Odvolací súd sa pritom stotožnil so skutkovým záverom okresného súdu, že k dokonaniu skutku,
kvalifikovaného ako trestný čin sprenevery, ktorého sa mal obžalovaný dopustiť, došlo najneskôr dňom
18.02.2013, teda dňom uplynutia platnosti posledného vydaného súhlasu na ťažbu dreva J. X/XXXX,
ktorý vydal dňa 18.01.2013 A. B. C. (obžalovaný) ako odborný lesný hospodár s J. F. XXX/XXXX (J.
XXX), pričom ťažba podľa výsledkov vykonaného dokazovania prebiehala od roku 2008. V obžalobe,
ktorá bola podaná dňa 29.01.2020, bola výška spôsobenej škody určená sumou 53 146,96 Eur, a preto,
s ohľadom na výšku spôsobenej škody, bol skutok právne kvalifikovaný ako zločin sprenevery podľa
§ 213 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku, keď v zmysle
jeho § 125 ods. 1 bola značnou škodou škoda vo výške od 26 600,- Eur do 133 000,- Eur. Po zmene
právnej úpravy s účinnosťou od 06.08.2024, na ktorú bolo potrebné v čase rozhodovania prihliadať
v zmysle § 2 ods. 1 Trestného zákona, pretože bola v prospech obžalovaného, zodpovedala výška
spôsobenej škody väčšej škode v zmysle § § 125 ods. 1 Trestného zákona v novom znení, pretože
išlo o škodu nad 20 000,- Eur do 250 000,- Eur. Spôsobenie väčšej škody zodpovedá právnej kvalifikácii
žalovaného skutku ako trestného činu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona
v znení po jeho zmene od 06.08.2024, čo bolo v konaní správne zohľadnené. Za uvedený trestný čin

(prečin - § 10 ods. 1 Trestného zákona), za ktorý bolo možné uložiť trest odňatia slobody až na štyri
roky sa vzťahuje ust. § 87 ods. 1 písm. d) Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024, teda
premlčacia doba päť rokov, uplynutím ktorej trestnosť činu zaniká, čo má za následok neprípustnosť
trestného stíhania v zmysle § 9 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku. Počiatok plynutia premlčacej doby je
odvodený od konania páchateľa, teda od momentu dokonania trestného činu, pre ktorý bol obžalovaný,
čo v prejednávanej veci bolo dňa 18.02.2013. Nasledujúcim dňom začala plynúť 5 ročná premlčacia
doba v zmysle § 87 ods. 1 písm. d) Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024 pre trestné
stíhanie obžalovaného, ktorá uplynula dňa 18.02.2018, teda skôr, než bolo v uvedenej veci začaté
trestné stíhanie. To bolo začaté uznesením vyšetrovateľa PZ ORPZ v Rimavskej Sobote ČVS:ORP-49/2VYS-RS-2018 zo dňa 21.02.2018 (č.l. 6) voči neznámemu páchateľovi a obžalovanému bolo vznesené
obvinenie až dňa 04.07.2018 uznesením vyšetrovateľa PZ ORPZ v Rimavskej Sobote ČVS:ORP-49/2VYS-RS-2018 (č.l. 7). Dôsledkom uvedeného je v zmysle § 281 ods. 1 Trestného poriadku obligatórne
zastavenie trestného stíhania, ktoré už bolo začaté, pretože pre jeho premlčanie je podľa § 9 ods. 1
písm. a) Trestného poriadku neprípustné.
Oslobodenie obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. f) Trestného poriadku pre zánik trestnosti
činu pre uplynutie premlčacej doby nebolo súladné so zákonom, pretože neprípustnosť trestného
stíhania pre jeho premlčanie pod uvedené zákonné ustanovenie nespadá.
Podľa § 320 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, odvolací súd napadnutý rozsudok zruší a trestné
stíhanie zastaví, ak zistí, že je tu niektorá z okolností, ktoré by odôvodňovali zastavenie trestného
stíhania súdom prvého stupňa podľa § 281 ods. 1 alebo 2.
V nadväznosti na uvedené dôvody odvolací súd podľa § 320 ods. 1 písm. c) v spojení s § 9 ods. 1
písm. a) Trestného poriadku a § 87 ods. 1 písm. d) Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024
v spojení s jeho § 2 ods. 1 zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu a trestné stíhanie
obžalovaného zastavil ako neprípustné, pretože zistil, že je premlčané a táto okolnosť odôvodňovala
zastavenie trestného stíhania obžalovaného už súdom prvého stupňa. Poškodeného s jeho nárokom na
náhradu škody odkázal na civilný proces v súlade s § 281 ods. 3 Trestného poriadku. Výrok o náhrade
škody je vždy závislý od výroku o vine obžalovaného, bez uznania ktorej nemožno v trestnom konaní
o uvedenom nároku rozhodovať. Nárok na náhradu škody možno poškodenému priznať v trestnom
konaní iba popri výroku o vine obžalovaného, nie však pri zastavení trestného stíhania, resp. pri
oslobodzujúcom výroku, a preto nebolo odvolanie poškodeného dôvodné (§ 319 Trestného poriadku).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne (§ 163 ods. 4
Trestného poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.