{"guid": "9f4b1e86-0443-47fe-8c21-7eac0e386be1:d9e38a89-257c-4f99-8dd1-e7d37dcd8d89", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2025:6725010095.2", "spisova_znacka": "4To/40/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 4To/40/2025 z 15. 7. 2025", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 15. júla 2025, sp. zn. 4To/40/2025, ECLI:SK:KSBB:2025:6725010095.2", "identifikacne_cislo": "6725010095", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Peter Banský", "sudca_id": 2, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-peter-bansky-2", "datum_vydania": "2025-07-15", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Sloboda a ľudská dôstojnosť"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-321.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 321 ods. 1 písm. b) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-321.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-321"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-321.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 321 ods. 1 písm. c) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-321.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-321"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-322.odsek-1", "nazov": "§ 322 ods. 1 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-322.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-322"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-321", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-322"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d9e38a89-257c-4f99-8dd1-e7d37dcd8d89", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2025:6725010095.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2025:6725010095.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2025:6725010095.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Banská Bystrica\n4To/40/2025\n6725010095\n15. 07. 2025\nMgr. Ivana Datlová\nECLI:SK:KSBB:2025:6725010095.2\n\nUznesenie\nKrajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ivany Datlovej a\nsudcov JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., MBA, a JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD., na verejnom zasadnutí\nkonanom dňa 15. júla 2025 v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., stíhaného\npre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona, prejednal\nodvolania obžalovaného a matky obžalovaného D. E. B., podané proti rozsudku Okresného súdu Zvolen\nsp. zn. 5T/28/2025 zo dňa 30. apríla 2025 a takto\nrozhodol:\nPodľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného poriadku z r u š u j e\nZvolen sp. zn. 5T/28/2025 zo dňa 30. apríla 2025 v celom rozsahu.\n\nrozsudok Okresného súdu\n\nPodľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec v r a c i a okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu\nznovu prejednal a rozhodol.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Okresného súdu Zvolen (ďalej aj „okresný súd“) sp. zn. 5T/28/2025 zo dňa 30.\napríla 2025 bol obžalovaný A. B., po čiastočnej zmene skutkovej aj právnej vety oproti podanej obžalobe,\nuznaný za vinného zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného\nzákona na tom skutkovom základe, že\nv presnejšie nezistenom čase po 15.00 hodine dňa 24.10.2024 v byte č. X nachádzajúceho sa na prízemí\nbytového domu súpisné č. XXX F. G. H. X I. C., ktorého majiteľom je jeho brat J. B., nar. XX.XX.XXXX,\ntrvale bytom F. XXXX/XX, K. a v ktorom býva jeho matka D. E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G.\nXXX/X, C., ktorá má v byte právo doživotného bývania a užívania, z kuchynskej linky zobral kuchynský\nnôž celkovej dĺžky 34 cm s čiernou plastovou rúčkou a čepeľou dĺžky 23 cm a povedal svojej matke,\nže nemá kam ísť a pokiaľ ho tam nenechá, tak ju zabije a potom zabije a zareže aj seba, po čom sa\nrubovou stranou čepele noža začal rezať v oblasti predlaktia a prstov rúk, a to v úmysle dosiahnuť,\naby ho poškodená nechala v byte, pričom v byte napriek opakovaným výzvam poškodenej D. E. B.,\naby z domu odišiel, zotrval až do 15.50 hodiny dňa 24.10.2024, kedy na miesto na základe zavolania\npoškodenou prišla hliadka Obvodného oddelenia PZ Krupina.\nZa uvedený trestný čin bol obžalovanému podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona s použitím s § 38 ods.\n2, ods. 3 Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e) Trestného\nzákona uložený trest odňatia slobody vo výmere štyri roky, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm.\nb) Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.\nZároveň mu podľa § 73 ods. 2 písm. c) v spojení s § 74 ods. 1, posledná veta Trestného zákona\nbolo uložené aj ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou, ktoré trvá najviac 3 mesiace\ns následným doliečovaním ambulantnou formou, ktorá trvá najviac 12 mesiacov.\n\nProti uvedenému rozsudku okresného súdu podali priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní\nzo dňa 30.04.2025 odvolanie obžalovaný a jeho obhajca, a to voči všetkým jeho výrokom, ktoré\nobžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu písomne odôvodnil podaním doručeným okresnému súdu\ndňa 13.05.2025. Odvolanie voči všetkým výrokom napadnutého rozsudku podala aj matka obžalovaného\npodaním doručeným okresnému súdu dňa 15.05.2025.\nObžalovaný v písomnom odôvodnení podaného odvolania zopakoval, že sa necíti byť vinným zo\nspáchania skutku, ktorý mu je kladený za vinu a namietal, že skutkový stav veci nebol zistený\nv rozsahu nevyhnutnom na vydanie rozhodnutia, že výsledky vykonaného dokazovania boli nesprávne\nvyhodnotené a vec bola nesprávne právne posúdená, čím došlo k porušeniu základných zásad trestného\nkonania v zmysle § 2 ods. 1, 9, 10, 12 Trestného poriadku.\nObžalovaný nesúhlasil so záverom okresného súdu, že na základe vykonaných dôkazov bol preukázaný\nskutok tak, ako bol uvedený vo výrokovej časti rozsudku, pretože mu nie je zrejmý ani jeden relevantný\ndôkaz, ktorý by nasvedčoval tomu, že poškodenú vydieral tým, že ju zabije alebo akýmkoľvek iným\nspôsobom. Argumentáciu okresného súdu, ktorá sa v prevažnej časti vzťahovala k naplneniu znakov\nskutkovej podstaty trestného činu porušovania domovej slobody, označil za bezpredmetnú, pretože\nskutočnosť, že mal neoprávnene vzniknúť do obydlia iného, nijako nepreukazuje spáchanie trestného\nčinu vydierania. Namietal záver okresného súdu, že okrem listinných dôkazov bol usvedčovaný aj\nvýpoveďou poškodenej a výpoveďami svedkov J. B. a ppráp. L. J., pretože v rozsudku nie sú\nkonkretizované časti ich výpovedí, ktoré by mali takémuto záveru nasvedčovať a vyjadril názor, že\nvýpoveď poškodenej aj svedka J. B. verziu obžaloby priamo vyvracajú. Zdôraznil, že svedok B.,\nvypovedal, že políciu zavolal preto, že si ako vlastník bytu neželal zotrvanie obžalovaného v jeho byte,\nteda pre možné spáchanie trestného činu porušovania domovej slobody, a nie preto, že by mal obavu\nz konania obžalovaného voči poškodenej. Konkrétne uviedol: „...v následnom telefonáte mi matka\noznámila, že obžalovaný je už v byte a išiel do svojej izby. Na to som jej povedal, nech zavolá policajtov,\nlebo obžalovaný nemá čo v byte robiť. Matka aj on sám zavolali policajtov“. Poškodenej by jeho zotrvanie\nv byte pravdepodobne ani neprekážalo, keďže sa pýtala svojho syna, svedka J. B., či môže v byte\nzotrvať, a preto ani tvrdenie okresného súdu, že „z vykonaného dokazovania vyplynulo, že poškodená\nsi neželala, aby obžalovaný vošiel do bytu, odmietala to ...“, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.\nPoškodená tiež uviedla, že políciu privolala z dôvodu, že sa bála o obžalovaného, a nie z dôvodu\nobavy o svoju osobu, ktorú skutočnosť priamo vylúčila a poprela. Pokiaľ okresný súd poukázal na\nvýpoveď svedka ppráp. J., ktorý vypovedal, že po príchode policajnej hliadky mal obžalovaný smerom k\npoškodenej povedať „povedz, ako to bolo, že som ťa chcel zabiť“, obžalovaný uviedol, že jeho tvrdenie\nje lož, ktorá bola vyvrátená poškodenou, aj svedkom J. B. a je aj v rozpore s elementárnou logikou,\naby sa obžalovaný sám takýmto spôsobom usvedčoval. Poukázal na to, že už v čase po príchode\npolicajnej hliadky mal postavenie podozrivej osoby s absenciu akýchkoľvek procesných záruk, napr. v\npoučení o zákaze sebaobviňovania, ale najmä nešlo o skutočnosti riadne uvedené do zápisnice o jeho\nvýsluchu, čo obžalovaný považoval za zásadné pochybenie. Povinnosť svedka J. svedčiť obžalovaný\nnespochybnil, avšak tento je oprávnený vypovedať len o priebehu úkonu, a nie o tom, čo mu v rámci\nvyťažovania údajne povedali tam prítomné osoby a už vôbec nie o tom, čo mu údajne povedala podozrivá\nosoba bez zachovania akýchkoľvek požiadaviek legitímneho procesného postupu. S poukazom na\nstanovisko trestného kolégia NS SR sp. zn. Tpj/47/2019, R/33/2019 nebolo možné prihliadať ani na to,\nčo zasahujúcej policajnej hliadke mala na mieste povedať poškodená a svedok J. B., pretože takým\npostupom sa vytráca podstata svedeckej výpovede. Ak by aj pripustil zákonnosť výpovede svedka J.,\nresp. jej použiteľnosť v trestnom konaní, jeho svedecká výpoveď nemohla postačovať na jeho odsúdenie,\npretože výpoveďou poškodenej aj svedka J. B. bol súdom ustálený priebeh skutku vyvrátený. Vyjadril\nnázor, že výpoveď svedka J. bola tendenčná v snahe o ospravedlnenie jeho zákroku, ktorý bol absolútne\nneprimeraný z hľadiska použitia donucovacích prostriedkov voči obžalovanému, ktorý sa nesprával\nnásilne.\nPoukázal na zásadu in dubio pro reo, hoci v jeho prípade nie sú akékoľvek pochybnosti o jeho nevine,\npretože jediná očitá svedkyňa vyšetrovanej udalosti poprela, že by ju vydieral a dopustil sa voči nej\nakéhokoľvek násilia, hrozby násilím alebo hrozby inou ťažkou ujmou.\nVo vzťahu k argumentácii okresného súdu že: „obhajobné tvrdenia, že obžalovaný neurobil voči\npoškodenej žiaden akt násilia ani jeho hrozby, boli vyvrátené výpoveďami poškodenej D. E. B., ako aj\nvýpoveďami svedkov“ a že poškodená: „... nevylučovala hrozbu aj voči svojej osobe...“, obžalovaný\n\npoukázal na časť výpovede poškodenej, v ktorej uviedla : „mne sa nevyhrážal, nepovedal na mňa\nnič...na obžalovaného som potom nevidela, kľačal, neviem či sa rezal. Bála som sa o neho, preto\nsom zavolala políciu...mne sa obžalovaný nevyhrážal“. Uvedené podľa obžalovaného jednoznačne\npreukazuje, že závery okresného súdu sú v absolútnom rozpore s výsledkami vykonaného dokazovania.\nAk poškodená mala strach, tak sa bála o osobu obžalovaného, čo nie je spôsobilé naplniť znaky\nskutkovej podstaty trestného činu vydierania a uvedeného trestného činu sa obžalovaný nemohol\ndopustiť ani tým, že si porezal prsty na rukách v dôsledku citového vypätia a následne nôž odhodil.\nK argumentácii okresného súdu, že výpoveď poškodenej, že mala strach o osobu obžalovaného,\nnebola vierohodná ani logická, keď ho na jednej strane nechcela pustiť do bytu a na druhej strane\nsa bála o jeho život, obžalovaný uviedol, že poškodená relevantne vysvetlila, prečo ho nechcela do\nbytu pustiť, a síce, že si to neprial jej druhý syn, ktorý je vlastníkom predmetného bytu. Aj ak by\nsi zotrvanie obžalovaného v byte reálne neželala ani poškodená, nijako to nepreukazuje spáchanie\ntrestného činu vydierania. Spochybňovanie strachu poškodenej o obžalovaného, ktorý je jej synom, je\npodľa obžalovaného prinajmenšom zvláštne, pretože poškodená konzistentne od počiatku vypovedala,\nže sa bála o obžalovaného, a nie akéhokoľvek útoku zo strany obžalovaného na jej osobu. Pokiaľ\nokresný súd poukázal na to, že poškodená verbalizovala strach z osoby obžalovaného, obžalovaný\nuviedol, že poškodená reálne vyvrátila, že by mal voči nej učiniť akýkoľvek akt násilia a opakovane\nna hlavnom pojednávaní uviedla, že sa jej nijako nevyhrážal. K nevyspytateľnosti svojho správania,\nktorá malo byť preukázané toxikologickým vyšetrením, obžalovaný uviedol, že táto skutočnosť nijako\nnepreukazuje skutkové závery, ku ktorým okresný súd dospel.\nV ďalšej časti odvolania obžalovaný poukázal na to, že jeho odsúdenie na 4 roky nepodmienečne za\nprosby, plač a vyrieknutie, že „sa zabijem“, sa vymyká akýmkoľvek zásadám trestného konania, najmä\nvšak princípu ultima ratio. Po vykonanom dokazovaní je absolútne nespochybniteľné, že sa skutok nestal\ntak, ako je uvedené v skutkovej vete prvostupňového rozsudku, pretože žiadny zo svedkov ho uvedeným\nspôsobom nepopísal. Skutok mal spočívať v tom, že mal zobrať kuchynský nôž a povedať svojej matke,\nže ak ho nenechá v byte, v ktorom ona sama žije, tak ju zabije a potom zabije seba a následne sa mal\nzačať rezať v úmysle dosiahnuť, aby ho poškodená v predmetnom byte nechala, pričom zdôraznil, že\nsamotná poškodená výslovne poprela, že by sa niečo také udialo, keď na hlavnom pojednávaní dňa\n04.04.2025 uviedla, že sa jej obžalovaný nevyhrážal, nepovedal na ňu nič, zavolala druhému synovi,\nktorý vlastní predmetný byt, či v ňom obžalovaný môže zostať, s čím nesúhlasil, na obžalovaného potom\nnevidela, videla len, že kľačal, ani nevie, či sa rezal, nakoľko nič také nevidela. Bála sa jedine o neho.\nAni svedok J. B., ktorý s poškodenou v čase skutku telefonoval, neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by\nnasvedčovali tomu, že by počul akúkoľvek formu vydierania zo strany obžalovaného smerovanú voči\npoškodenej. Nepotvrdil žiadny akt násilia, hrozbu násilím alebo hrozbou inou ťažkou ujmou, ktorá by\nsmerovala voči poškodenej. Pokiaľ uviedol nejaké svoje subjektívne hodnotenie vzniknutej situácie, je\nnutné ho považovať za irelevantné. Svedok J. nebol priamym svedkom skutku, do bytu prišiel v čase\npo vyšetrovanej udalosti a z jeho výpovede nevyplynulo, že by bol priamym svedkom akéhokoľvek aktu\nnásilia obžalovaného voči poškodenej.\nObžalovaný tiež namietal, že jeho konanie bolo absolútne nadkvalifikované, pretože neboli splnené\nani len základné znaky skutkovej podstaty trestného činu, ktorý mu bol kladený za vinu, pretože z\nvykonaného dokazovania nevyplynulo, že matku (poškodenú) nútil, aby mohol zostať v byte. Ak by aj\npripustil, že sa mal porezať kuchynským nožom, táto skutočnosť jednoznačne nepostačuje pre naplnenie\nznakov skutkovej podstaty trestného činu vydierania, pretože akákoľvek forma sebapoškodzovania nie\nje trestná a nie je subsumovateľná pod akýkoľvek trestný čin. Poukázal na § 122 ods. 7 Trestného\nzákona s tým, že trestný čin je spáchaný násilím, ak páchateľ použije na jeho spáchanie fyzické násilie\nproti telesnej integrite inej osoby alebo, ak je spáchaný na osobe, ktorú páchateľ uviedol do stavu\nbezbrannosti ľsťou alebo ak páchateľ použije násilie proti veci iného. Zdôraznil, že skutková podstata\ntrestného činu, z ktorého bol uznaný vinným, nemohla byť naplnená pre absenciu jej základných znakov,\npretože voči poškodenej neučinil žiadny akt násilia, a to ani vo forme hrozby a ani hrozby inej ťažkej\nujmy (R/48/1977 a R/1/1980). Konanie obžalovaného spočívalo výhradne v uskutočnení prosby o\nposkytnutie poslednej šance, ktorá bola smerovaná k poškodenej. Pokiaľ je v skutkovej vete uvedené,\nže obžalovaný mal poškodenej uviesť, že zabije nielen seba, ale aj ju, uvedené nebolo preukázané.\nNaopak, táto skutočnosť bola poškodenou výslovne popretá, a preto vyjadril názor, že musí byť spod\nobžaloby oslobodený. Poukázal na zásadu objektívnej pravdy (R/46/1963), možnosť oprieť výrok o vine\ni o nepriame dôkazy (R/38/1970-I), povinnosť prihliadať v trestnom konaní na všetky vykonané dôkazy\na hodnotiť ich bez akéhokoľvek prejavu ľubovôle (rozsudok NS SR sp. zn. 1 Tdo V 3/2011 z 26.10.2011)\n\na zdôraznil, že zistené skutočnosti a vykonané dôkazy preukazujú, že sa predmetného trestného činu\nnedopustil.\nNavrhol, aby ho odvolací súd podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku v spojení s § 285 písm. a) Trestného\nporiadku oslobodil spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Zvolen č. 1 Pv 549/24/6611-26\nzo dňa 25.02.2025 pre skutok obžalobou právne kvalifikovaný ako zločin vydierania podľa § 189 ods.\n1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona a\n§ 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona alebo, aby napadnutý rozsudok v časti výroku o vine zrušil\npodľa § 321 ods. 1 písm. a), b) Trestného poriadku a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil\nprvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.\nMatka obžalovaného podané odvolanie odôvodnila nesprávne zisteným skutkovým stavom veci,\njeho nesprávnym právnym posúdením, pretože neboli zobraté do úvahy relevantné skutočnosti\na neprimerane uloženým trestom. Opísala priebeh skutku tak, ako sa stal s tým, že obžalovaný „...bol\nveľmi uplakaný a smutný, prosil ma o možnosť prenocovania na pár dní...ja som mu povedala, že\nnemôže zostať...zobral nôž, ktorý ležal na kuchynskej linke a odchádzal do vedľajšej izby so slovami, že\nsa podreže, že už nechce žiť...“. Zdôraznila, že sa veľmi bála nie o seba, ale o syna, že svoj čin dokoná,\nže sa jej nijako nevyhrážal ani ju nevydieral, nepokúsil sa jej ublížiť a necítila sa v žiadnom ohrození.\nŽiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil, jej syna oslobodil spod obžaloby a prepustil ho\nz väzby.\nProkurátor sa k podaným odvolaniam nevyjadril.\nKrajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací skôr, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť\npodľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku zistil, že odvolania obžalovaného a matky obžalovaného\nboli podané včas, v lehote ustanovenej v § 309 ods. 1 Trestného poriadku, odvolania boli podané\noprávnenými osobami v súlade s § 307 ods. 1 písm. písm. b), § 308 ods. 2, prvá veta Trestného poriadku,\npričom vo vzťahu k napadnutým výrokom prvostupňového rozsudku nedošlo k vzdaniu sa práva na\npodanie odvolania alebo k jeho späťvzatiu v zmysle § 312 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku, a preto\nodvolací súd nepostupoval podľa § 316 Trestného poriadku.\nPodľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací orgán odvolanie podľa § 316 ods.\n1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých\nvýrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im\npredchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali\npodanie dovolania podľa § 371 ods. 1, pričom také chyby nezistil. Po uvedenom procesnom postupe\ndospel k záveru, že odvolania obžalovaného a jeho matky boli podané dôvodne.\nPodľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku, orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený\nskutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich\nrozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány\nčinné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému,\nako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili\nsúdu spravodlivé rozhodnutie.\nPodľa § 119 ods. 1 Trestného poriadku; v trestnom konaní treba dokazovať najmä\na) či sa stal skutok a či má znaky trestného činu,\nb) kto tento skutok spáchal a z akých pohnútok,\nc) závažnosť činu vrátane príčin a podmienok jeho spáchania,\nd) osobné pomery páchateľa v rozsahu potrebnom na určenie druhu a výmery trestu a uloženie\nochranného opatrenia a iné rozhodnutia,\ne) následok a výšku škody spôsobenú trestným činom,\nf) výnosy z trestnej činnosti a prostriedky na jej spáchanie, ich umiestnenie, povahu, stav a cenu,\ng) majetkové pomery na účely odňatia výnosov z trestnej činnosti.\nPodľa § 168 ods. 1 Trestného poriadku, ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie,\nktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami\n\nsa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä, ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí\nbyť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov\na akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných\nustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto\nvýroky.\nPri prejednávaní posudzovanej veci sa prvostupňový súd citovanými ustanoveniami Trestného poriadku\ndôsledne neriadil. Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu podľa § 317 ods.\n1 Trestného poriadku zistil chyby v napadnutých výrokoch prvostupňového rozsudku, najmä pre\nnejasnosť a neúplnosť jeho skutkových zistení, o správnosti ktorých vznikli pochybnosti, na objasnenie\nktorých treba vykonať ďalšie dôkazy a naviac sa okresný súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami\nvýznamnými pre rozhodnutie, v dôsledku čoho bolo jeho rozhodnutie nepreskúmateľné a predčasné,\na preto nesprávne.\nPodľa § 189 ods. 1 Trestného zákona; kto iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy\nnúti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až šesť rokov\nPodľa § 189 ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona; odňatím slobody na štyri roky až desať rokov\nsa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1\na) závažnejším spôsobom konania,\nb) na chránenej osobe.\nObjektom trestného činu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného\nzákona je sloboda rozhodovania človeka. Na to, aby konanie páchateľa bolo trestné, je potrebné, aby\npáchateľ neoprávnene inú osobu nútil, aby niečo konala, opomenula alebo strpela a za tým účelom\npoužije násilie, hrozbu násilia alebo hrozbu inej ťažkej ujmy (objektívna stránka). Trestný čin je\ndokonaný samotným násilným konaním alebo jeho hrozbou, aj keď páchateľ nedosiahol zamýšľaný\ncieľ. Hrozba násilia je jednak hrozba bezprostredného, ale aj v budúcnosti vykonaného násilia, ktoré\nsmeruje voči napadnutému alebo proti inej osobe. Hrozba inej ťažkej ujmy je hrozba majetkovej ujmy,\nvážnej ujmy na cti, dobrej povesti, dobrom mene, rozvratu manželského alebo rodinného života a pod.\nktorá sa objektívne javí ako ťažká a napadnutý ju tak aj pociťuje, pričom konanie páchateľa musí byť\nneoprávnené. V zmysle § 138 písm. a) Trestného zákona je trestný čin spáchaný so zbraňou, ak sa\nzbraň použije na priame fyzické násilie alebo na zastrašovanie poškodeného. Zbraňou je každá vec,\nktorou možno urobiť útok proti telu dôraznejším, aj napodobnenina zbrane, ak existuje úmysel, aby\nbola považovaná za pravú. Na naplnenie subjektívnej stránky uvedeného trestného činu je potrebné\númyselné zavinenie (subjektívna stránka), ktoré sa musí vzťahovať ku všetkým jeho znakom.\nPre vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti obžalovaného za spáchanie trestného činu vydierania,\nktorý mu bol obžalobou kladený za vinu, je nevyhnutným predpokladom naplnenie všetkých zákonných\nznakov jeho skutkovej podstaty bez dôvodných pochybností, teda aj preukázanie úmyslu obžalovaného\ndonútiť poškodenú – svoju matku, aby mu umožnila zdržiavať sa v byte jeho brata hrozbou násilia\nsmerujúcou proti poškodenej, resp. hrozbou inej ťažkej ujmy takým jeho konaním, ktoré nie je\noprávnené.\nOkresný súd na základe vykonaného dokazovania, ktorého obsah opísal na str. 3 - 5 svojho\nrozsudku konštatoval, že obžalovaný bol z trestného činu v zmysle podanej obžaloby, po čiastočnej\núprave skutkovej aj právnej vety, usvedčovaný výpoveďou poškodenej a svedkov B. a J., ako aj\nlistinnými dôkazmi, a to z dôvodov uvedených na str. 6 -7 jeho rozsudku, na ktorých sa vysporiadal aj\ns obhajobnými námietkami obžalovaného.\nPo preskúmaní veci nemohol odvolací súd považovať skutkový stav veci tak, ako ho ustálil okresný súd\nza zistený bez dôvodných pochybností a v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie o vine obžalovaného,\npretože tvrdenia o priebehu skutku, z ktorého okresný súd vychádzal, boli doposiaľ vykonanými dôkazmi\nspochybnené. Je potrebné prisvedčiť obžalovanému, že zasahujúci policajt – svedok J. nie je svedkom\no priebehu skutku a „priznanie“ obžalovaného, o ktorom vypovedal, nie je dostatočným dôkazom pre\nuznanie jeho viny. Ani sebapoškodzovanie obžalovaného, ktorý je synom poškodenej, či jeho vyjadrenia,\nže si ublíži (že sa zabije), nemožno považovať za jeho hrozbu inej ťažkej ujmy v zmysle predmetného\ntrestného činu, hoci poškodená by uvedené aj objektívne mohla emocionálne ťažko znášať, pretože\n\ntakéto jeho konanie nie je neoprávneným konaním. Samotná poškodená na hlavnom pojednávaní (č.l.\n332) poprela akýkoľvek útok obžalovaného na jej osobu, aj jeho násilné správanie sa voči nej alebo\nhrozbu násilím, takéto jeho konanie neuviedla ani do zápisnice o jej výsluchu (č.l. 81 a nasl.) a priamym\nsvedkom uvedeného nebol ani svedok J. B., ktorý vypovedal, že „matka mi povedala, že obžalovaný vzal\nnôž, že sa zabije, ale že nie je blízko nej“, sám počas telefonického hovoru počul, ako matka plakala,\naj obžalovaný plakal, hovoril, že sa zabije (č.l. 333). Do zápisnice o jeho výsluchu zo dňa 25.10.2024\nsvedok J. B. uviedol. „počul som cez telefón nejaké zvuky, ako kričanie...nerozumel som, čo kričí...bol\nto taký krik s plačom...som počul – zabijem – ale nepočul som, či povedal – zabijem sa - alebo – zabijem\nťa“. Naproti tomu svedok J. vypovedal, že „po príchode hliadky do bytu poškodená tvrdila, že sa jej začal\nvyhrážať, že ho má nechať u seba doma, inak sa zabije a keď vzal nôž tvrdila, že sa vyhrážal aj jej...že ju\nchcel pichnúť“ a v telefonickom rozhovore so svedkom J. B. mu tento povedal: „že počul ako obžalovaný\npovedal, že zabije najprv seba a potom matku“. (č.l. 334). Z uznesenia o začatí trestného stíhania zo\ndňa 24.10.2024 vyplýva, že obžalovaný poškodenej povedal, že „sa radšej zabije“ a sám sa začal rezať\nnožom, čo vyplynulo aj zo zápisnice o výsluchu obžalovaného v procesnom postavení zadržaného –\npodozrivého. V uznesení o vznesení obvinenia zo dňa 25.10.2024 (po výsluchoch poškodenej, svedka\nJ. B. a svedka ppráp. J.) je už uvedené, že obžalovaný mal matke povedať, že ju „dopichá a že sa zabije“\na následne sa mal opačnou stranou čepele noža začať rezať.\nV nadväznosti na uvedené považuje odvolací súd za potrebné vykonanie ďalšieho dokazovania na\nodstránenie rozporov o priebehu skutku, a to vyžiadaním telefonického záznamu operačného strediska\nPZ z oznámenia poškodenej a svedka J. B. zo dňa 24.10.2024, ktorý by mohol prispieť k odstráneniu\nzistených rozporov ohľadom toho, či sa obžalovaný poškodenej vyhrážal násilím alebo inou ťažkou\nujmou, či sa cítila ohrozená jeho konaním, pretože z neho bude zrejmý dôvod podaného oznámenia\na príp. aj iných dôkazov a zákonných postupov, ak ich bude okresný súd považovať za potrebné pre\nzistenie skutkového stavu veci bez dôvodných pochybností.\nPodľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného poriadku; odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj\nb) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových\nzistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,\nc) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie\ntreba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy .\nPodľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku; ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti\ntreba urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom\nrozsahu znova prejednal a rozhodol, len vtedy, ak by doplnenie konania odvolacím súdom bolo spojené\ns neprimeranými ťažkosťami alebo by mohlo viesť k iným skutkovým záverom.\nV nadväznosti na uvedené dôvody krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. c), § 322 ods. 1\nTrestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju po doplnení\ndokazovania minimálne v rozsahu, ako je uvedené vyššie, za účelom zistenia skutkového stavu\nveci bez dôvodných pochybností v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie, znovu prejednal a podľa\nvýsledkov doplneného dokazovania vo veci opätovne rozhodne o prípadnej vine obžalovaného, treste\na ochrannom opatrení, ak po doplnenom dokazovaní dospeje k záveru, že konaním obžalovaného boli\nnaplnené všetky znaky skutkovej podstaty daného trestného činu. Ak po doplnenom dokazovaní nebude\nich naplnenie konaním obžalovaného považovať v celom rozsahu za preukázané bez dôvodných\npochybností, aplikujúc zásadu in dubio pro reo zváži možnosť oslobodiť obžalovaného spod obžaloby,\npríp. zvolí iný postup tak, aby v konečnom dôsledku vydal zákonné rozhodnutie, ktoré odôvodní v súlade\ns § 168 ods. 1 Trestného poriadku.\nRozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne (§ 163 ods. 4\nTrestného poriadku).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5T/28/2025", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}