{"guid": "c25ebe06-8a1d-4ef7-ae9b-87f095f5d574:d2411d1d-0765-47db-a300-1581809417f1", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2025:6723201808.2", "spisova_znacka": "13CoCsp/11/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13CoCsp/11/2024 z 23. 5. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 23. mája 2025, sp. zn. 13CoCsp/11/2024, ECLI:SK:KSBB:2025:6723201808.2", "identifikacne_cislo": "6723201808", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Ama Odalošová", "sudca_id": 448, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ama-odalosova-448", "datum_vydania": "2025-05-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-11", "nazov": "§ 11 zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-11", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-11"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2010/129#paragraf-11"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d2411d1d-0765-47db-a300-1581809417f1", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2025:6723201808.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2025:6723201808.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2025:6723201808.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Banská Bystrica\n13CoCsp/11/2024\n6723201808\n23. 05. 2025\nJUDr. Ama Odalošová\nECLI:SK:KSBB:2025:6723201808.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Odalošovej a\nsudcov Mgr. Kataríny Katkovej a Mgr. Martina Štubniaka, v právnej veci žalobcu: O. E., nar. XX. XX.\nXXXX, trvale bytom A. XX, XXX XX A., právne zastúpeného Mgr. Richardom Bebjakom, advokátom,\nIČO: 31 025 544, so sídlom advokátskej kancelárie Lermontova 14, 811 05 Bratislava, proti žalovanému:\n365.bank, a. s., IČO: 31 340 890, so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, právne\nzastúpeného SEDLAČKO & PARTNERS, s. r. o., IČO: 36 853 186, so sídlom Štefánikova 8, 811 05\nBratislava, o zaplatenie 2.920,03 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného\nsúdu Zvolen č. k. 14Csp/28/2023-137 zo dňa 23. novembra 2023, takto\nrozhodol:\nI. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.\nII. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote do troch\ndní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.\nodôvodnenie:\n1. Súd prvej inštancie rozhodol výrokom:\nI. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.920,03 Eur s úrokom z omeškania vo výške\n8,50 % ročne zo sumy 2.920,03 Eur od 28.04.2023 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením\npohľadávky v sume 123,73 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\nII. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, do troch dní\nod právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov konania.\n2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa\n03.05.2023 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 2.920,03 Eur s úrokom z omeškania vo výške\n8,50 % od 28.04.2023 do zaplatenia, sumy 123,73 Eur ako nákladov na uplatnenie pohľadávky. Žalobu\nodôvodnil tým, že ako dlžník so žalovaným ako s veriteľom, ktorý je právnym nástupcom Poštová banka,\na.s., Bratislava, uzatvoril dňa 15.02.2016 Zmluvu o úvere - lepšia splátka č. XXXXXXXXXX (ďalej len\n„zmluva o úvere“), na základe ktorej žalovaný ako dodávateľ finančnej služby mu poskytol peňažné\nprostriedky vo výške 15.000,00 Eur. V zmluve o úvere nie sú v správnej výške uvedené podstatné\nnáležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a to údaj o priemernej hodnote RPMN v zmysle § 9 ods.\n2 písm. z/ zákona č. 129/2010 Z.z., ako aj údaj o najvyššej prípustnej výške odplaty za poskytnutie\nspotrebiteľského úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z.. Uvedené zákon č. 129/2010\nZ.z., striktne sankcionuje tým, že spotrebiteľský úver sa stáva od počiatku bezúročný a bez poplatkov\n(§ 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z.). Z dôvodu, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný\na bez poplatkov, vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie na jeho úkor vo výške 2.920,03\nEur, ktorého vydania sa domáha a tiež úroku z omeškania vo výške 8,50 % ročne z tejto sumy od\n28.04.2023 do zaplatenia a nákladov na uplatnenie pohľadávky vo výške 123,73 Eur z titulu odmeny\n\njeho právnemu zástupcovi za jeden úkon právnej služby a to za vypracovanie a odoslanie predžalobnej\nvýzvy žalovanému podľa § 13a ods. 1 písm. d/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR (ďalej len „MS\nSR“) č. 655/2004 Z.z., o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „advokátska tarifa“).\n3. Žalovaný poprel všetky skutkové tvrdenia žalobcu, podanú žalobu považuje za nedôvodnú a zjavne\nšikanóznu, nakoľko žalobca si uplatňuje domnelý nárok na základe zmluvy o úvere uzavretej dňa\nXX.XX.XXXX, pričom poskytnutý úver žalobca dobrovoľne (predčasne) splatil dňa 20.06.2017, čím jeho\ndlh zanikol splnením. Za daných okolností evidentne nejde o výkon práva v súlade s dobrými mravmi.\nDodávateľ splnil všetky zákonné povinnosti, ktoré mu ukladá zákon č. 129/2010 Z.z. a súvisiace právne\npredpisy (Občiansky zákonník, Obchodný zákonník, zákon o bankách a podobne). Dubiózne správanie\nžalobcu videl v tom, že hoci žalobca dobrovoľne (predčasne) splatil úver v celom rozsahu ešte v roku\n2017, žalobu podal v roku 2023, t.j. po približne 6 rokoch od splatenia úveru a po 7 rokoch od uzavretia\nzmluvy (15.02.2016). Žalovaný vzniesol i námietku premlčania práva žalobcu na vydanie bezdôvodného\nobohatenia. Žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.\n4. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd zistil skutkový stav, ktorý posudzoval podľa § 52\nods. 1, § 52 ods. 2, 3, 4, 6, § 559 ods. 1, § 451 ods. 1, 2, § 456 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho\nzákonníka, (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 261 ods. 6 písm. d/, § 497 zákona č. 513/1991 Zb.\nObchodný zákonník, v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“)\n5. Okresný súd zistil, že žalobca si voči žalovanému uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia\nzo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola medzi stranami uzatvorená dňa XX.XX.XXXX. Žalobca\nzmluvu o úvere uzatvoril ako dlžník, žalovaný ako veriteľ. Typovo predmetná zmluva bola síce\nuzatvorená podľa § 497 Obchodného zákonníka, ale nepochybne vzhľadom na svoj spotrebiteľský\ncharakter, vzhľadom na postavenie žalobcu\nv tomto právnom vzťahu ako spotrebiteľa, táto\npodlieha právnemu režimu § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a právnemu režimu zákona č. 129/2010\nZ.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov, v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere (ďalej len „zákon č.\n129/2010 Z.z.“), teda v znení platnom a účinnom do 20.03.2016.\n6. Na základe zmluvy o úvere žalovaný žalobcovi poskytol spotrebiteľský úver vo výške 15.000,00\nEur, ktorý sa žalobca zaviazal žalovanému splácať za podmienok dojednaných\nv zmluve o\núvere a to v 96 mesačných splátkach vo výške 276,12 Eur. Úver bol poskytnutý pri dojednaní fixnej\núrokovej sadzby 16,90 % ročne. Splatnosť prvej mesačnej splátky bola dojednaná na deň 25.03.2016,\ntermín konečnej splatnosti úveru bol dojednaný na deň 25.02.2024. Celková čiastka, ktorú sa žalobca\nzaviazal zaplatiť bola uvedená v zmluve v sume 26.506,49 Eur. V zmluve o úvere je uvedená priemerná\nRPMN na trhu v 10,78 % ročne, RPMN 16,90 % ročne, odplata za poskytnutie úveru 15,04 % ročne\na najvyššia prípustná hodnota odplaty 21,56 % ročne. Žalobca na úverový účet uhradil sumu spolu vo\nvýške 17.920,03 Eur (istinu 15.000,00 Eur, úroky 2.632,03 Eur a poplatky v sume 288,00 Eur). Žalobca\ndobrovoľne (predčasne) splatil celý zostatok úveru dňa 20.06.2017.\n7. Žalobca v konaní uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému v sume\n2.920,03 Eur, ktorá suma predstavuje rozdiel medzi ním čerpanou sumou úverových prostriedkov\n15.000,00 Eur a sumou, ktorú zaplatil na úverový účet v prospech žalovaného 17.920,03 Eur, nakoľko\npodľa žalobcu úver poskytnutý na základe predmetnej zmluvy o úvere je bezúročný a bez poplatkov\npodľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z., podľa ktorého poskytnutý spotrebiteľský úver sa\npovažuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa\n§ 9 ods. 2 písm. a/ až l/, s/, z/ a aa/. Žalobca mal za to, že v predmetnej zmluve o úvere nie sú v správnej\nvýške uvedené podstatné náležitosti zmluvy o úvere a to údaj o priemernej hodnote ročnej percentuálnej\nmiery nákladov (ďalej len „RPMN“) v zmysle § 9 ods. 2 písm. z/ zákona č. 129/2010 Z.z., ako aj údaj\no najvyššej prípustnej výške odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm.\nj/ zákona č. 129/2010 Z.z.., preto spotrebiteľský úver treba považovať za bezúročný a bez poplatkov, a\npreto plnenie, ktoré poskytol žalovanému nad rámec čerpaných úverových prostriedkov je bezdôvodným\nobohatením žalovaného.\n8. Súd prvej inštancie posudzoval, či i údaj o priemernej hodnote RPMN a údaj o najvyššej prípustnej\nvýške odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru boli v zmluve o úvere uvedené bankou správne.\n\n9. Z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. z/ zákona č. 129/2010 Z.z., vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere\nokrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať priemernú hodnotu\nročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy\no spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou\npriemernou hodnotou RPMN na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere\nuzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty RPMN za príslušný kalendárny\nštvrťrok je priemerná hodnota RPMN na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny\nštvrťrok. Zo stanoviska Ministerstva financií Slovenskej republiky zo dňa 20.10.2023 č. MF/016\n035/2023-65 vyplýva, že „Súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch\nbankami a pobočkami zahraničných bánk, ako aj za všetkých veriteľov za 4. štvrťrok roku 2015“ boli\nzverejnené ministerstvom dňa 29.01.2016 a za 3. štvrťrok roku 2015 dňa 30.10.2015. Podľa § 2 č.\n289/2010 Z.z., predmetnej vyhlášky, v posledný pracovný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho\npo uplynutí príslušného kalendárneho štvrťroka, ak v § 3b nie je ustanovené inak, sa na webovom sídle\nMinisterstva financií Slovenskej republiky zverejnia informácie o\na/ údajoch v hlásení v rozsahu časti B hlásenia a to\n2. priemerné hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov na jednotlivé typy novoposkytnutých\nspotrebiteľských úverov a kreditných kariet,\nb/ údajoch podľa vzoru ustanoveného v prílohe č. 2, a to\n2. priemerné hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov kreditných kariet a ostatných\nnovoposkytnutých spotrebiteľských úverov za banky a pobočky zahraničných bánk.\n10. Okresný súd dospel k záveru, že platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov\nna daný spotrebiteľský úver pri zmluve o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej dňa 15.02.2016 je priemerná\nhodnota ročnej percentuálnej miery nákladov za 4. kalendárny štvrťrok 2015. (§ 9 ods. 2 písm. z/ zákona\nč. 129/2010 Z.z.).\n11. Okrem rozhodného obdobia pre určenie platnej priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery\nnákladov medzi stranami bola spornou otázka, či pri určení platnej priemernej hodnoty ročnej\npercentuálnej miery nákladov na daný spotrebiteľský úver pri predmetnej zmluve o spotrebiteľskom\núvere sa má vychádzať zo Súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských\núveroch všetkými veriteľmi, tak ako to tvrdil žalobca, alebo zo Súhrnných informácií o údajoch o\nnovoposkytnutých spotrebiteľských úveroch len bankami a pobočkami zahraničných bánk, tak ako to\ntvrdil žalovaný, ktorý je bankou.\n12. Pri posúdení tejto otázky okresný súd vychádzal zo znenia § 9 ods. 2 písm. z/ zákona č. 129/2010\nZ.z. „Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka\nmusí obsahovať tieto náležitosti: priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný\nspotrebiteľský úver platnú ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2\nza príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na\npríslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych\ndní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny\nštvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver\nza predchádzajúci kalendárny štvrťrok“. Zo znenia tohto zákonného ustanovenia podľa názoru\nokresného súdu nevyplýva, že by pri stanovovaní platnej priemernej hodnoty ročnej percentuálnej\nmiery nákladov pre daný spotrebiteľský úver sa malo vychádzať len zo Súhrnných informácií o\núdajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk,\nhoci žalovaný je bankou, v tomto podľa názoru súdu žalovaný prezentoval chybnú obranu. Stotožnil\nsa naopak s názorom žalobcu, že pri stanovovaní platnej priemernej hodnoty ročnej percentuálnej\nmiery nákladov na daný spotrebiteľský úver bolo dôvodné vychádzať zo Súhrnných informácií o\núdajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch všetkými veriteľmi, nielen bankami a pobočkami\nzahraničných bánk. Ak by zákonodarca mienil uzákoniť, aby sa pri stanovovaní platnej priemernej\nhodnoty RPMN na príslušný spotrebiteľský úver za stavu, že je spotrebiteľský úver poskytovaný bankou\nvychádzalo len zo Súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch len\nbankami a pobočkami zahraničných bánk, tak by to do znenia § 9 ods. 2 písm. z/ zákona č. 129/2010\nZ.z., uviedol, tak ako to uviedol pri stanovení najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 53 ods.\n6 Občianskeho zákonníka v spojení s § 1 ods. 4 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa\nvykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka a kde zákonodarca výslovne uviedol, že na\n\núčely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej\npercentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých\nspotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu, naposledy v čase predchádzajúcom\nuzavretiu spotrebiteľskej zmluvy. Že pri stanovení platnej priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery\nnákladov na spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere sa má vychádzať zo Súhrnných\ninformácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch všetkými veriteľmi je logické a právne\nzdôvodniteľné i tým, že spotrebiteľ pri uzatvorení spotrebiteľskej zmluvy má mať dostatočné informácie\no tom „za akú cenu“ je mu poskytnutý spotrebiteľský úver nielen v porovnaní so spotrebiteľskými úvermi\nposkytovanými bankami a pobočkami zahraničných bánk, ale aj v porovnaní so všetkými veriteľmi\nposkytujúcimi obdobné spotrebiteľské úvery na trhu. Na základe uvedeného potom okresný súd uzavrel,\nže žalovaný, hoci je bankou, bol povinný do zmluvy o spotrebiteľskom úvere uviesť priemernú hodnotu\nročnej percentuálnej miery nákladov zistenú za príslušný spotrebiteľský úver zo Súhrnných informácií o\núdajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch všetkými veriteľmi.\n13. Zo Súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi\n(všetkými) za 4. štvrťrok 2015 vyplýva, že platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery\nnákladov na daný spotrebiteľský úver vo výške 15.000,00 Eur pri jeho splatnosti nad 5 do 10 rokov (96\nmesiacov) je údaj 9,93 % ročne. Pokiaľ žalovaný v zmluve o úvere uviedol priemernú RPMN na trhu v\n10,78 % ročne, uviedol tento údaj nesprávne,\nv neprospech spotrebiteľa, v neprospech žalobcu,\nkeď potom sa má za to, že tento údaj v zmluve o úvere absentuje, hoci mal byť jej náležitosťou (§ 9\nods. 2 písm. z/ zákona č. 129/2010 Z.z.), preto spotrebiteľský úver poskytnutý na základe tejto zmluvy o\núvere sa považuje za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z.. Z\nuvedeného dôvodu zmluva o spotrebiteľskom úvere odporuje zákonu č. 129/2010 Z.z., následkom čoho\nje tzv. fikcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Ide teda o prípad bezdôvodného obohatenia, ktorý\nnastáva v dôsledku existencie osobitnej sankcie postihujúcej jednu zo zmlúv strán, upravenej priamo v\nzákone (Ústavný súd SR náleze Sp.zn. I.ÚS 51/2020 zo dňa 09.06.2020)\n14. Nakoľko žalobca, t.j. spotrebiteľ poskytol žalovanému, t.j. dodávateľovi nad rámec istiny z\ndohodnutého spotrebiteľského úveru sumu 2.920,03 Eur (spotrebiteľ prijal úver v sume 15.000,00 Eur,\nzaplatil na úver 17.920,03 Eur, rozdiel na istine predstavuje 2.920,03 Eur), žalovaný sa o túto sumu na\núkor žalobcu bezdôvodne obohatil a preto má povinnosť toto bezdôvodné obohatenie podľa zásad o\nvydaní bezdôvodného obohatenia žalobcovi vydať.\n15. Následne súd prvej inštancie posudzoval vznesenú námietku premlčania žalovaným.\n16. V súlade s § 107 Občianskeho zákonníka pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej\ndoby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený skutočne dozvedel, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému\nobohateniu a kto ho získal. Pre určenie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby v prípade\nbezdôvodného obohatenia získaného plnením na základe spotrebiteľskej úverovej zmluvy, ktoré je\nbezúročné a bez poplatkov je podstatná skutočná vedomosť spotrebiteľa o tom, že nemá (nemal) plniť\nsplátky spotrebiteľského úveru vo výške dohodnutej v úverovej zmluve (uznesenie Najvyššieho súdu\nSR z 28.09.2021, sp.zn. 5Cdo 29/2021). Súd prvej inštancie v súlade s uznesením Najvyššieho súdu\nSR z 28.09.2021, sp.zn. 5Cdo 29/2021, publikovaného v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov\nSR 2/2022 uzavrel, že reálnym momentom, kedy sa žalobca dozvedel o tom, že sa žalovaný na jeho\núkor bezdôvodne obohatil je moment, kedy si žalobca sám musel byť vedomý, že bez existujúceho\nprávneho dôvodu previedol na účet žalovaného sumu nad 15.000,00 Eur. Týmto momentom je podľa\nnázoru okresného súdu porada, ktorú absolvoval žalobca ako priemerný spotrebiteľ so svojim právnym\nzástupcom, kedy na porade sa dozvedel o rozpore jednotlivých konkrétnych dojednaní zmluvy o\núvere so zákonnou úpravou. Žalobca v konaní uvádzal, že to bolo dňa 14.03.2023, kedy predložil\nsvojmu právnemu zástupcovi k nahliadnutiu predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere spolu s ďalšími\nlistinnými dokumentami k zmluve o spotrebiteľskom úvere. Túto skutkovú okolnosť žalobca potvrdil aj\npri svojom výsluchu v súdnom konaní ako strana sporu. Až týmto momentom sa žalobca dozvedel\no rozpore namietaných konkrétnych dojednaní spotrebiteľskej zmluvy so zákonnou úpravou, teda že\ndošlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu, keď týmto momentom bola naplnená aj\ndruhá kumulatívna podmienka pre určenie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby, teda že\nspotrebiteľ mal súčasne v tomto čase aj reálnu vedomosť, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Až\nporadou so svojim právnym zástupcom žalobca skutočne nadobudol vedomosť o tom, že nemal plniť\nsplátky včítane mimoriadnej splátky spotrebiteľského úveru vo výške dohodnutej v úverovej zmluve.\n\nTáto porada sa uskutočnila dňa 14.03.2023 keď následne žalobca splnomocnil právneho zástupcu\nsplnomocnením zo dňa 17.03.2023 na právne zastupovanie v súdnej veci. Žaloba bola žalobcom podaná\nna súde dňa 03.05.2023, teda v subjektívnej dvojročnej premlčacej dobe, ktorá odo dňa 14.03.2023\nmárne neuplynula. Z uvedeného dôvodu je námietka žalovaného o premlčaní práva žalobcu pre\nneuplatnenie v subjektívnej dvojročnej premlčacej dobe neopodstatnená. Okresný súd sa nestotožnil s\nnázorom žalovaného, že pre určenie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby v danom prípade je\nrozhodujúce, kedy žalobca uhradil poslednú (mimoriadnu) splátku úveru, ktorú uhradil dňa 20.06.2017,\na teda že by práve najneskôr od tohto momentu začala plynúť žalobcovi subjektívna premlčacia\ndvojročná doba na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia. Momentom uhradenia\nposlednej (mimoriadnej) splátky úveru dňom 20.06.2017 žalobca nemal preukázateľne vedomosť o\nrozpore jednotlivých konkrétnych zmluvných dojednaní so zákonnou úpravou, túto vedomosť nadobudol\naž poradou so svojim právnym zástupcom. Žalovaný toto svoje tvrdenie nevysvetlil žiadnymi skutkovými\nokolnosťami, z ktorých by bolo dôvodné súdom uzavrieť, že už v tento deň žalobca mal reálnu vedomosť,\nže došlo k bezdôvodnému obohateniu.\n17. Pre aplikáciu objektívnej premlčacej doby pri práve spotrebiteľa, t.j. žalobcu na vydanie\nbezdôvodného obohatenia (§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka) získaného plnením na základe\nspotrebiteľskej úverovej zmluvy podľa vychádzal okresný súd z uznesenia Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky z 28.02.2022, sp.zn. 7Cdo 268/2021, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk\nNS a rozhodnutí súdov SR 2/2022, a ktoré je v obdobných prípadoch právne záväzné. Z tohto\nuznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že „Analogická aplikácia desaťročnej\nobjektívnej premlčacej doby súdmi Slovenskej republiky pri práve spotrebiteľa na vydanie bezdôvodného\nobohatenia (§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka) získaného plnením na základe spotrebiteľskej\núverovej zmluvy, je právnym dôsledkom predností rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-485/19\nzo dňa 22.04.2021 v právnom poriadku Slovenskej republiky“. V dôvodoch svojho rozhodnutia dovolací\nsúd uviedol: „Vzhľadom na to, že podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ C-485/19 zásada efektivity bráni\nvnútroštátnej úprave objektívnej trojročnej premlčacej lehote, je nevyhnutné na tento typ nárokov\nsubsidiárne uplatňovať desaťročnú objektívnu premlčaciu lehotu na vydanie bezdôvodného obohatenia\n(a to bez skúmania zavinenia). Dovolací súd súčasne poukazuje na vecne správny názor odvolacieho\nsúdu, podľa ktorého vo vzťahu k aplikovaniu desaťročnej alebo trojročnej objektívnej premlčacej doby\nodvolací súd poukazuje na bod 42. v spojení so záverom Písomných pripomienok Európskej komisie vo\nveci C-485/19 zo dňa 07.10.2019, kde Európska komisia uviedla, že čl. 6 ods. 1 a čl. 7 ods. 1 Smernice\nRady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle\nzásady efektivity vykladať tak, že mu odporuje taká vnútroštátna úprava, v zmysle ktorej spotrebiteľ,\nktorý uplatňuje svoj nárok na vrátenie plnenia bezdôvodného obohatenia vzniknutého na základe plnenia\nspotrebiteľa z nekalej zmluvnej podmienky má pre uplatnenie desaťročnej objektívnej premlčacej doby\npovinnosť dokázať, že veriteľ úmyselne porušil práva spotrebiteľa. Aplikácia uznesenia Najvyššieho\nsúdu SR, Sp.zn. 1Cdo/238/2017 zo dňa 18.10.2018 bráni princíp prednosti rozsudku Súdneho dvora\nEÚ C-485/19“.\n18. Vo vzťahu k objektívnej premlčacej lehote okresný súd uviedol tiež, že konanie žalovaného\npri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy, ktorý nerešpektoval ustanovenia zákona slúžiace na ochranu\nspotrebiteľa nemožno považovať za súladné s dobrými mravmi. Žalovaný tým, že v spotrebiteľskej\nzmluve uviedol v rozpore so zákonom vyžadovanú náležitosť uvedenú v § 9 ods. 2 písm. z/ zákona č.\n129/2010 Z.z., a to údaj o priemernej hodnote RPMN zapríčinil alebo mohol zapríčiniť, že spotrebiteľ\nurobil rozhodnutie o obchodnej transakcii (o uzavretí spotrebiteľskej zmluvy), ktoré by inak neurobil, ak\nby spotrebiteľská zmluva obsahovala správne informácie o údaji o priemernej hodnote RPMN. Žalovaný\nuviedol túto informáciu do zmluvy o spotrebiteľskom úvere nepravdivo v neprospech spotrebiteľa, mohol\ntak uviesť do omylu žalobcu ako „priemerného“ spotrebiteľa a tým ho ovplyvniť pri uzatvorení, resp. pri\nvýbere dodávateľa a výbere spotrebiteľského úveru. Nemožno tak vylúčiť úmysel veriteľa porušiť práva\nspotrebiteľa, a teda pokiaľ žalobca uplatňuje svoj nárok na vrátenie plnenia bezdôvodného obohatenia\nvzniknutého na základe plnenia spotrebiteľa, platí podľa názoru okresného súdu uplatnenie desaťročnej\nobjektívnej premlčacej doby na včasné uplatnenie práva spotrebiteľa na vydanie tohto bezdôvodného\nobohatenia, ktorá začala plynúť dňom úhrady poslednej splátky (mimoriadnej) spotrebiteľom na úverový\núčet vedený žalovaným, čo bolo dňom 20.06.2017. Žaloba na súde bola podaná dňa 03.05.2023,\nteda v desaťročnej objektívnej premlčacej lehote, ktorá odo dňa 20.06.2017 do dňa podania žaloby\nneuplynula, táto by márne uplynula až dňa 20.06.2027. Okresný súd pri aplikácii desaťročnej objektívnej\npremlčacej doby vychádzal z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28.02.2022, sp.zn.\n\n7Cdo 268/2021, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 2/2022, ktoré je\npodľa jeho názoru súdu aplikovateľné i na predmetnú posudzovanú vec.\n19. Z vyššie uvedených dôvodov okresný súd vyhodnotil námietku žalovaného o premlčaní práva\nspotrebiteľa na vydanie bezdôvodného obohatenia pre neuplatnenie tohto práva\nv objektívnej\npremlčacej dobe za nedôvodnú.\n20. Námietkou žalovaného, ktorú vzniesol v konaní proti uplatnenému právu žalobcu na vydanie\nbezdôvodného obohatenia a to aby súd komplexne posúdil konanie žalobcu aj cez prizmu dobrých\nmravov (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a zvážil aplikáciu základného princípu podľa Čl. 5\nCSP (zákaz zneužitia práva) v spojení so súkromnoprávnymi zásadami neminem laedere (nikoho\nnepoškodzovať) a pacta sunt servanda (zmluvy sa musia dodržiavať), ktoré zásady platia aj pre\nspotrebiteľov, vyhodnotil okresný súd ako nedôvodnú. Žalovaný mal za to, že predmetná žaloba žalobcu\nevidentne vykazuje znaky šikanózneho výkonu práva, ktoré by súd nemal tolerovať, v opačnom prípade\nmožno považovať úpravu o „dobrých mravoch“ za obsolentnú. Zdôvodnil to tým, že hoci žalobca\ndobrovoľne splatil úver (predčasne) v celom rozsahu ešte v roku 2017, žalobu podal v roku 2023,\nt.j. po približne 6 rokoch od splatenia úveru a po 7 rokoch od uzavretia zmluvy (XX.XX.XXXX), ďalej\ntým, že žalobca nevyužil svoje zákonné právo odstúpiť od úverovej zmluvy, nenavrhol, aby došlo\nk modifikácii podmienok zmluvy napríklad formou dodatku, nepodal sťažnosť alebo reklamáciu na\nposkytnuté bankové služby, neinicioval žiadne mimosúdne rokovaniach pred podaním žaloby, keď ďalej\npoukázal na to, že ako dodávateľ nikdy nevymáhal voči žalobcovi peňažnú pohľadávku, pričom žalobca\nmu zaplatil iba 17.920,03 Eur, hoci podľa zmluvy o úvere mal celkovo uhradiť za úver sumu 26.506,49\nEur, teda mu uhradil o 8.586,46 Eur menej, a napriek tomu sa žalobou domáha vydania bezdôvodného\nobohatenia v sume 2.920,03 Eur spolu s ďalším príslušenstvom.\n21. Okresný súd uviedol, že postup súdu podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka má miesto len vo\nvýnimočných situáciách, kedy k výkonu práva založeného zákonom dochádza z iných dôvodov, ako je\ndosiahnutie hospodárskych cieľov, či uspokojenie iných potrieb, keď hlavnou alebo aspoň prevažujúcou\nmotiváciou je úmysel poškodiť, či znevýhodniť povinnú osobu (tzv. šikanózny výkon práva), prípadne,\nkeď je zrejmé, že výkon práva vedie k neprijateľným dôsledkom prejavujúcim sa ako vo vzťahu medzi\núčastníkmi, tak na postavení niektorého\nz nich navonok. Korektív dobrých mravov však nesmie\nbyť na ujmu princípu právnej istoty a nesmie neprimerane oslabovať subjektívne práva účastníkov\nvyplývajúce z právnych noriem (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 20.04.2004, Sp.zn. 32Odo 1047/2003).\n22. Okolností daného prípadu uvádzané žalovaným okresný súd neposúdil ako konanie žalobcu\nvykazujúce znaky šikanózneho výkonu práva, nejde zo strany žalobcu o výkon práva, ktorý by nebol\nv súlade s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka), a takýmto konaním ani nedochádza\nk porušeniu základného princípu podľa čl. 5 CSP tak, ako sa to snažil prezentovať žalovaný v konaní.\nŽalobca v konaní uplatnil právo na vydanie bezdôvodného obohatenia zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorú\nmu predložil žalovaný ako dodávateľ bankovej služby pôsobiaci na trhu poskytovania spotrebiteľských\núverov. Zmluva je typickou formulárovou zmluvou predkladanou dodávateľom, t.j. žalovaným vopred\npripravenou širšiemu okruhu spotrebiteľov, kedy spotrebiteľ výrazným spôsobom zmluvné podmienky\nneovplyvňuje. Je nepochybné, že žalobca je „priemerným“ spotrebiteľom, ktorý sám („bez adekvátnej\nodbornej pomoci“) nevie posúdiť, aké podstatné náležitosti má obsahovať spotrebiteľská zmluva, aby\nmal možnosť získať všetky potrebné informácie k požadovanému spotrebiteľskému úveru. Tieto uvádza\ndo spotrebiteľskej zmluvy dodávateľ, ktorý je odborne zdatný na ich uvedenie do zmluvy, keď má\npovinnosť tieto uvádzať v súlade so zákonom a\nv súlade so zákonnou úpravou ochrany\npráv spotrebiteľa. V uvedenom prípade to bol práve žalovaný, ktorý uviedol do spotrebiteľskej zmluvy\nnesprávne náležitosť vyžadovanú zákonom o spotrebiteľských úveroch, a teda nesie „zodpovednosť“ za\nporušenie spotrebiteľskej zmluvy, ktoré zakladá oprávnený nárok spotrebiteľa na vydanie bezdôvodného\nobohatenia. Na tomto závere nič nemení skutočnosť, že tento nárok žalobca uplatnil na súde s odstupom\ntakmer 6 rokov od predčasného splatenia úveru a takmer po 7 rokoch od uzavretia spotrebiteľskej\nzmluvy. Zo žiadnej zákonnej úpravy nevyplýva, že by toto právo spotrebiteľa bolo časovo obmedzené,\nspotrebiteľ ihneď ako získal informáciu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru uplatnil svoje právo na\nsúde. Neopodstatnená námietka žalovaného je aj v tom, že spotrebiteľ mal právo od zmluvy o úvere\nodstúpiť. Spotrebiteľ nemal vedomosť o svojom nároku, o tomto sa dozvedel až momentom právnej\nporady s právnym zástupcom (rok 2023), nemal preto „reálne podmienky“ z hľadiska úrovne a času svojej\ninformovanosti o bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru na odstúpenie od zmluvy, túto\n\ninformáciu preukázateľne nemal ani v čase predčasného splatenia úveru (rok 2017), lebo inak by na úver\nlogicky neplatil viac, ako podľa úverovej zmluvy dostal. Naopak, snažil sa splniť si záväzky zo zmluvy (a\nto predčasne). Tak ako žalovaný, aj spotrebiteľ, považoval po predčasnom uhradení úveru úverový vzťah\nzo zmluvy za uzavretý a preto po plnení nemal dôvod už odstupovať od spotrebiteľskej zmluvy, ktorá\nbola stranami považovaná za „ukončenú“. Navyše o dôvode bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru sa\ndozvedel až v roku 2023, kedy odstúpenie od zmluvy neprichádzalo do úvahy, pretože spotrebiteľský\nvzťah zo zmluvy bol uzavretý. Obdobne to platí aj ohľadne tvrdenia žalovaného, že sa spotrebiteľ\nnesnažil modifikovať podmienky zmluvy napríklad formou dodatku. Vyznieva dosť nepravdepodobne\ntvrdenie žalovaného, že spotrebiteľ takúto možnosť mal. Navyše až v roku 2023 sa spotrebiteľ dozvedel\no nesprávnom údaji o priemernej RPMN v spotrebiteľskej zmluve. Vtedy spotrebiteľský vzťah bol podľa\nvyjadrenia strán uzavretý predčasným splatením úveru (rok 2017), keď potom uzavretie akéhokoľvek\ndodatku k zmluve potom, čo sa spotrebiteľ dozvedel o bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského\núveru by bolo po právnej stránke neakceptovateľné. Reklamovať, resp. podať sťažnosť na bankové\nslužby mohol spotrebiteľ tiež len v roku 2023 po zistení a objasnení, že jeho spotrebiteľské právo bolo\nporušené, keď sa rozhodol v súlade so zákonnou úpravou podať žalobu, a teda namiesto sťažnosti sa\nsnažil o ochranu svojho práva, čo mu zákonná úprava umožňuje. Žalovaný je „silným“ dodávateľom\noproti „slabšiemu“ spotrebiteľovi pri akýchkoľvek „vyjednávaniach“. Snažil sa dosiahnuť ochranu práva\npredžalobnou výzvou (mimosúdne), ktorú dokladoval a na ktorú dodávateľ nereagoval. Napokon je\nneopodstatnená námietka žalovaného i v tom, že spotrebiteľ na úver uhradil len 17.920,03 Eur, t.j. len\no sumu 2.920,03 Eur viac, ako bol poskytnutý úver, hoci v zmluve o úvere sa zaviazal uhradiť na úver\ncelkovo 25.506,47 Eur (rozdiel potom činí 8.586,46 Eur). Žalovaný totiž žiadnym dôkazom v konaní\nnepreukázal, že by na takúto sumu mal nárok po predčasnom splatení úveru žalobcom v roku 2017,\nteda, že žalobca by mal povinnosť takúto sumu doplatiť aj po predčasnom splatení úveru, kedy sám\nžalovaný považoval úverový vzťah za splnený. Na základe vyhodnotenia týchto skutkových okolností\nokresný súd mal za to, že predmetnou žalobou žalobca nevykonával právo šikanózne, ani v rozpore s\ndobrými mravmi.\n23. Z vyššie uvedených skutkových a právnych dôvodov okresný súd žalobe žalobcu vyhovel a uložil\npovinnosť žalovanému žalobcovi žiadané bezdôvodné obohatenie v sume 2.920,03 Eur vydať spolu s\núrokom z omeškania a uhradiť mu náklady na uplatnenie pohľadávky vo výške 123,73 Eur.\n24. O nároku na náhradu trov konania strán sporu okresný súd rozhodol podľa § 255\nods. 1, §\n262 ods. 1 CSP a plne úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania\nv plnom rozsahu, t.j. v rozsahu 100 %.\n25. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný (ďalej aj „odvolateľ“),\nnavrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť tak, že súd žalobu zamietne a prizná žalovanému nárok\nna náhradu trov konania. Odvolateľ uviedol, že odvolanie podáva podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), f),\nh) CSP, z dôvodu porušenia práva žalovaného na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla\nmať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných\ndôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci.\n25.1 Nesprávnosť skutkových zistení a nesprávne právne posúdenie odvolateľ videl v tom, že súd určil\nbezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru pre údajný nesprávny údaj o priemernej RPMN. Namietal, že v\nzmluve o úvere bola správne uvedená priemerná RPMN vo výške 10,78 % v súlade s tabuľkou „Súhrnné\ninformácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných\nbánk“ za štvrtý štvrťrok 2015. Navyše žalobca\nv konaní nepreukázal ako konkrétne malo byť jeho\nekonomické správanie (predčasné dobrovoľné splatenie dlhu) ovplyvnené tým, že zmluva o úvere mala\npodľa jeho názoru\n(s ktorým žalovaný nesúhlasí) obsahovať údaj o priemernej RPMN 10,08 %.\n25.2 Odvolateľ uviedol, že údaj o priemernej RPMN zverejňuje v súlade s § 21 ods. 2 ZoSÚ Ministerstvo\nfinancií SR. Zmluva o úvere bola uzavretá dňa XX. XX. XXXX, preto v nej žalovaný uviedol výšku\npriemernej RPMN zverejnenej Ministerstvom financií vecí SR za štvrtý kalendárny štvrťrok v tabuľke\n„Súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami\nzahraničných bánk“ za štvrtý štvrťrok 2015 (rozhodné obdobie 31. 12. 2015 - 30. 03. 2016). Podľa\núdajov z MF SR bola v tom čase priemerná RPMN presne 10,78 % ročne. Postupoval v súlade s\nrozhodovacou praxou rôznych odvolacích súdov (napr. rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.\n\nzn. 16Co/113/2019, Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5CoCsp/7/2020, Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.\n8Co/8/2019, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/404/2017, Krajského súdu v Bratislave sp.\nzn. 5Co/118/2018). Vzhľadom na uvedené hodnota údajov priemernej RPMN 10,78 % ročne je\nv\nzmluve o úvere uvedená korektne, v súlade so zákonom a vyššie uvedenou rozhodovacou praxou\nodvolacích súdov. Súd prvej inštancie sa s uvedenou rozhodovacou praxou nevysporiadal, a teda jeho\nrozhodnutie nie je náležite odôvodnené, v dôsledku čoho je daný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1\npísm. b) CSP.\n25.3 V odvolaní odvolateľ namietal nesprávnosť právneho posúdenia súdom prvej inštancie ním\nvznesenej námietky premlčania. Namietal záver súdu prvej inštancie, pokiaľ ide o určenie začiatku\nplynutia subjektívnej premlčacej lehoty. Poukázal na to, že pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej\nlehoty je určujúcim moment, keď sa oprávnený subjekt dozvie o skutočnostiach, na základe, ktorých\nmôže uplatniť nárok na súde, t. j. keď nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a\no osobe obohateného. Na porade s advokátom žalobcovi neboli oznámené skutkové okolnosti tohto\nprípadu. Advokát mu len ozrejmil ako možno nárok vyplývajúci zo skutkových okolností (ktoré žalobca\npoznal) právne kvalifikovať, čo pri posudzovaní plynutia subjektívnej premlčacej lehoty nie je relevantné.\nV rámci úverového vzťahu má dlžník vedomosť o tom, komu plní bezprostredne po uzavretí zmluvy.\nŽalobca uzavrel úverovú zmluvu dňa XX. XX. XXXX za: 1. počas celého trvania úverového vzťahu vedel,\nže plní v prospech žalovaného 365.bank, a. s., 2. rozsah bezdôvodného obohatenia je spotrebiteľovi\nzrejmý už pri realizácii úhrady splátky, úrokov alebo poplatkov (na ktoré veriť nemal nárok), najskôr\nvšak pri splatení úveru. Vtedy nepochybne vie určiť, akú celkovú čiastku veriteľovi uhradil. Žalobca\nmal k dispozícii všetky informácie potrebné na uplatnenie domnelého nároku na vydanie bezdôvodného\nobohatenia už v momente, keď žalovaný zúčtoval poplatok za poskytnutie úveru a následne inkasoval\njednotlivé splátky úrokov alebo ďalších poplatkov. Poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Prešov sp.\nzn. 11Csp/133/2019, analogicky na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 10. 05. 2023 sp. zn. II. ÚS\n249/2023, podľa ktorého „Začiatok plynutia premlčacej doby vo všeobecnosti nemôže byť závislý od\nvôle subjektu. Musí byť určiteľný na základe objektívneho kritéria, ktorým v okolnostiach veci je vznik\nobjektívnej možnosti zabezpečiť dôkazy alebo určiť rozsah škody, teda nie až momentom vyhotovenia\ndôkazu (posudku) o ňom. Preto, ak neexistovala objektívna prekážka vyhotovenia dôkazu o rozsahu\nškody, nie je možné považovať za ústavne nesúladný záver, že okamih začiatku plynutia premlčacej\ndoby bol určený na základe tejto úvahy“. Podľa odvolateľa tieto závery musia platiť aj v tomto spore,\nkedy nemôže byť začiatok plynutia premlčania viazaný na moment porady spotrebiteľa s advokátom.\n25.4 Odvolateľ v odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie objektívnej premlčacej lehoty, ktorý\nsa priklonil k aplikácii 10-ročnej objektívnej premlčacej lehoty s odkazom na rozsudok SD EÚ vo veci\nC-485/19 zo dňa 22. 04. 2021 a uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/268/2021. Poukázal\nna to, že Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 7Cdo/268/2021 bez meritórneho prieskumu odmietol\ndovolanie žalovaného, pričom poukázal na rozsudok SD EÚ vo veci C-485/19. Odvolateľ uviedol, že\nskutkové a právne okolnosti v prejednávanej veci sú odlišné. Žalobca sa nedomáha vydania plnenia\nposkytnutého na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky. Uplatnený nárok má vyplývať z bezúročnosti\na bezpoplatkovosti poskytnutého úveru. Vo vzťahu k premlčaniu spotrebiteľských nárokov prijal SD EÚ\nvo svojej rozhodovacej činnosti aj nasledujúce závery:\n- stanovenie primeraných lehôt spotrebiteľom na podanie žaloby pod hrozbou premlčania\nv\nzáujme právnej istoty je zlučiteľné s právom Európskej únie. To sa týka aj pravidla umožňujúceho vzniesť\nnámietku premlčania proti žalobám podaným spotrebiteľom aj pri žalobách o uplatnenie reštitučných\núčinkov vyplývajúcich z určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru;\n- ak je premlčacia lehota stanovená v zákone a je vopred známa, ide o dostatočné opatrenie na to, aby\ndotknutému spotrebiteľovi umožnila pripraviť sa a podať účinný prostriedok nápravy. Dĺžka premlčacej\nlehoty tak sama osebe nie je nezlučiteľná so zásadou efektivity. Aplikácia trojročnej objektívnej\npremlčacej lehoty za týchto okolností nekoliduje s rozhodovacou praxou SD EÚ.\n25.5 V odvolaní odvolateľ zopakoval svoju argumentáciu pred súdom prvej inštancie o tom, že žalobca\nkonal v rozpore s dobrými mravmi, respektíve, že v danom prípade mohlo ísť aj o šikanózny výkon\npráva z jeho strany. Dubiózne správanie žalobcu podľa odvolateľa vyplýva podľa odvolateľa z toho, že:\n- žaloba bola podaná po takmer siedmich rokoch od uzavretia zmluvy o úvere, po šiestich rokoch od\npredčasného splatenia úveru (XX. XX. XXXX),\n- žalobca nevyužil svoje zákonné právo odstúpiť od zmluvy o úvere,\n- žalobca nenavrhol, aby došlo k modifikácii podmienok zmluvy o úvere (napríklad formou dodatku),\n\n- žalobca nepodal sťažnosť alebo reklamáciu na poskytnuté bankové služby,\n- žalobca neinicioval žiadne mimosúdne rokovania pred podaním žaloby,\n- úverová pohľadávka je ku dňu podania žaloby celkom zjavne premlčaná,\n- žalobca napriek vyššie uvedeným skutočnostiam prekvapivo a zrejme účelovo podal žalobu, čo\nvykazuje evidentne znaky šikanózneho výkonu práva, ktoré by nemali byť tolerované, v opačnom\nprípade možno považovať úpravu o „dobrých mravoch“ za obsolentnú.\n25.6 Odvolateľ sa preto v odvolaní osobitne domáha, aby odvolací súd racionálne zvážil aplikáciu\nzákladného princípu podľa Čl. 5CSP (zákaz zneužitia práva) a komplexne posúdil konanie žalobcu\naj cez prizmu dobrých mravov (§ 3 ods. 1 OZ) v spojení so súkromno-právnymi zásadami nikoho\nnepoškodzovať a zmluvy sa musia dodržiavať, ktoré platia aj pre „privilegovaných“ spotrebiteľov.\nPoukázal na nález ÚS SR sp. zn. PL ÚS 11/2016, ÚS ČR sp. zn. III. ÚS 2700/15. Uviedol, že nie je\nmožné vylúčiť, že žalobca sa namiesto zodpovedného prístupu k splneniu svojho dlhu, účelovo rozhodol\nzneužiť svoje spotrebiteľské postavenie a špekulatívne napadnúť vybrané obsahové náležitosti zmluvy\no úvere, a to takmer po siedmich rokoch od uzatvorenia zmluvy o úvere. Súd by mal prihliadnuť na\nvšetky aspekty konania (správania sa) zainteresovaných strán a všetky významné okolnosti prípadu.\nSúlad výkonu práv a povinností s dobrými mravmi musí vychádzať z komplexného hodnotenia konkrétnej\nsituácie, a to na oboch stranách sporu. Aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade\nju nemožno pojať ako obranu pred ľahkomyseľnosťou a nezodpovednosťou (rozsudok NS ČR sp. zn.\n23Cdo/1201/2009). Odvolateľ poukázal na odlišné stanovisko predsedu občianskoprávneho kolégia NS\nSR JUDr. Milana Ľalíka v náleze zo dňa 24. 10. 2013 sp. zn. I ÚS 547/2020,\n25.7 V odvolaní odvolateľ poukázal na inú vadu konania a porušenie jeho práva na spravodlivý proces,\nčo spočíva v tom, že súd prvej inštancie v príkrom rozpore s verejne dostupnými tabuľkami MF SR\na rozhodovacou praxou odvolacích súdov vo vzťahu k údajom o priemernej RPMN vec posúdil a v\nodôvodnení rozsudku ani len nespomenul rozhodnutia, na ktoré poukázal odvolateľ. Rozhodnutie súdu\nprvej inštancie nedáva odpoveď na podstatnú argumentáciu žalovaného, nereflektuje na rozhodovaciu\naktuálnu prax odvolacích súdov. Rozhodnutie nie je riadne odvodnené a presvedčivé, čo má za následok\njeho nepreskúmateľnosť. Konanie sa teda javí žalovanému ako nespravodlivé, a preto simultánne\nnamieta nielen inú vadu konania, ale aj flagrantné porušenie jeho práva na spravodlivý proces (§ 365\nods. 1 písm. b) CSP).\n25.8 Odvolateľ poukázal na to, že súd prvej inštancie vôbec nezohľadnil výsluch žalobcu na pojednávaní\ndňa 21. 09. 2023, v zmysle ktorého žalobca priznal, že má finančné problémy, na jeho majetok je vedené\nexekučné konanie, pričom žalobu podal na odporúčanie advokáta. Na okolnosti kontraktačného procesu\nsa údajne nepamätal. K predpokladanému zištnému motívu podania žaloby sa však žalobca vyjadril\npomerne jasne: „Áno, v dnešnej dobe každá koruna je dobrá“. Cieľom teda nie je žalobcom vytýkaná\nnáprava domnelých zmluvných nedostatkov, ale len dosiahnutie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru,\na to „za každú cenu“. Žalobca pritom predčasne splatil úver a v priebehu úverového vzťahu nikdy\nnenamietal žiadnu zo zmluvných podmienok. Navyše, žalobca zánik svojho dlhu dobrovoľným splnením\nakceptoval viac ako 3 roky a ani po porade s advokátom neprejavil žiadnu snahu o mimosúdne vyriešenie\nveci, alebo o rokovanie so žalovaným. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Okresného súdu\nPrešov vo veci sp. zn. 11Csp/133/2019, v ktorej žalobkyňu tiež zastupoval JUDr. Igor Šafranko. Uviedol,\nže motívom určovacích žalôb proti veriteľom je vysoko pravdepodobne iba zištný zisk, spočívajúci najmä\nv dosiahnutí bezúročnosti úveru, v spojení s následným iniciovaním ďalšieho súdneho konania o vydanie\nbezdôvodného obohatenia a potom následného (v poradí tretieho konania) o priznanie primeraného\nfinančného zadosťučinenia, dôsledku čoho,\nv každom konaní signifikantne narastajú trovy\nprávneho zastúpenia. Celý spor sa pritom dá jednoducho vyriešiť, napr. uzavretím dodatku k zmluve o\núvere, čo však zjavne nie je v záujme žalobcu. Z týchto dôvodov sa žalovaný domáha aplikácie úst. §\n256 ods. 2 CSP na ťarchu žalobcu, resp. § 257 CSP.\n26. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť. Údaj\no priemernej výške RPMN v zmluve nie je správny. Aj zo stanoviska Ministerstva financií SR jednoznačne\nvyplýva, že údaj o priemernej hodnote RPMN v zmluve o úvere nie je uvedený v správnej výške. Na\nzáklade správneho posúdenia predmetnej zmluvy a zistenia, že údaj o priemernej hodnote RPMN,\nktorý predstavuje obligatórnu náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je v zmluve o spotrebiteľskom\núvere uvedený v nesprávnej výške, okresný súd správne posúdil, že takýto úver je bezúročný a bez\npoplatkov, čo je v súlade s právnym názorom vyplývajúcim z rozsudkov NS SR sp. zn. 9Cdo/287/2021\n\n(zverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR 4/2022). Námietku premlčania súd prvej inštancie\nsprávne vyhodnotil v súlade s ustálenou rozhodovacou právnou praxou najvyšších súdnych autorít,\npričom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/268/2021.\n27. Pokiaľ odvolateľ namietal, že žalobca konal v rozpore s dobrými mravmi, respektíve ide o šikanózny\nvýkon práva zo strany žalobcu, súd prvej inštancie sa s uvedenou námietkou náležite vysporiadal.\nPoukázal na to, že žalovanému nič nebránilo v priebehu prvoinštančného konania iniciovať dohodu o\nmimosúdnom urovnaní sporu. Žalobcu nezastupuje JUDr. Igor Šafranko, ako to tvrdí odvolateľ.\n28. Žalovaný v odvolacej replike zotrval na dôvodoch odvolania. Poukázal na to, že súdna prax dlhodobo\nrešpektuje, ak banky vypĺňajú údaj o priemernej RPMN podľa tabuliek Ministerstva financií SR, určených\npre banky a pobočky zahraničných bánk tak, ako to urobil žalovaný aj v tomto prípade. Opätovne\npoukázal na v prvoinštančnom konaní označené rozhodnutia odvolacích súdov a aj ďalšie - rozsudok\nKrajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17CoCsp/42/2022 a sp. zn. 13CoCsp/8/2022, teda hodnota\núdaju priemernej RPMN 10,78 % ročne je v zmluve o úvere uvedená korektne, v súlade so zákonom,\nako aj s vyššie označenou rozhodovacou praxou odvolacích súdov. Odvolateľ opätovne poukázal v\nsúvislosti s námietkou premlčania na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 249/2023, pokiaľ ide\no začiatok plynutia premlčacej lehoty, podľa ktorého tento začiatok vo všeobecnosti nemôže byť závislý\nod vôle subjektu. Zopakoval svoju argumentáciu, že ide o konanie žalobcu v rozpore s dobrými mravmi,\no šikanózny výkon práva (Čl. 5 CSP). Žalovaný je presvedčený o tom, že skutočným motívom žaloby v\nobdobných prípadoch je iba finančný zisk, nie domnelá ochrana práv, čo potvrdil sám žalobca.\n29. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal\nv rozsahu\nurčenom podľa § 380 ods. 1, 2 CSP a viazanosti ustanovením § 379 CSP bez nariadenia pojednávania\nv zmysle § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a\nrozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.\n30. Odvolací súd v konaní súdu prvej inštancie nezistil vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok (§\n380 ods. 2 CSP).\n31. V súlade s § 387 ods. 1, 2 CSP „Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo\nvýroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody“.\n32. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie. V\nsúdenej veci nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť jeho rozhodnutia, v odôvodnení\nrozhodnutia súd venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností, dostatočne zistil\nskutkový stav a mal spoľahlivé a dostatočné podklady pre rozhodnutie o veci. Dôvody, pre ktoré tak\nrozhodol súd prvej inštancie správne rozobral v odôvodnení rozsudku, s týmito dôvodmi sa v celom\nrozsahu stotožňuje aj odvolací súd. Odvolanie žalovaného nepoukazuje na žiadne také dôvody, ktoré\nby podmieňovali zmenu rozhodnutia.\n33. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd, vzhľadom na odvolacie\ndôvody udáva, že súd prvej inštancie v súlade s § 215 CSP rozhodol na základe správne zisteného\nz skutkového stavu, skutkový stav subsumoval pod správne normy hmotného práva, ktoré správne\ninterpretoval.\n34. Predmetom konania je žalobcom uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobca\na právny predchodca žalovaného uzatvorili dňa XX. Y. XXXX zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Žalobca\ntvrdil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je z dôvodu porušenia ustanovení zákonu č. 129/2010 Z.z.\nbezúročná a bezpoplatková, preto žalovanému mal plniť len sumu poskytnutého úveru, t.j. 15.000 Eur,\nz dôvodu, že mu plnil 17.920,03 Eur domáhal sa vydania vzniknutého bezdôvodného obohatenia na\nstrane žalovaného vo výške 2.920,03 Eur s prísl.. Súd prvej inštancie posudzoval vec podľa právneho\nrežimu § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj právnemu režimu zákona č. 129/2010 Z.z. v znení\nplatnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere a dospel k záveru, že uplatnený nárok žalobcu\nje v celom rozsahu oprávnený.\n\n35. Odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že\nv\nzmluve o spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi stranami sporu bola nesprávne uvedená priemerná\nRPMN, namietal, že bolo potrebné vychádzať, pokiaľ ide o údaj o priemernej RPMN zo zverejnených\núdajov Ministerstvom financií SR za štvrtý kalendárny štvrťrok v roku 2015, podľa ktorých v tom čase\npriemerná RPMN bola 10,78 % ročne, pričom ide o súhrnné informácie o údajoch novoposkytnutých\nspotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk.\n36. Odvolateľ v podstate namietal záver súdu, že pri určení priemernej hodnoty RPMN podľa ustanovenia\n§ 9 ods. 2 písm. z/ zákona č. 129/2010 Z.z. je potrebné vychádzať zo „Súhrnných informácií o údajoch\no novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch (všetkými) veriteľmi“ a nie zo „Súhrnných informácií o\núdajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk“.\n37. Odvolací súd udáva, že uvedená námietka odvolateľa nie je dôvodná, súd prvej inštancie sa správne\nvysporiadal s tým, aká priemerná RPMN mala byť podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. z/ zákona\nč. 129/2010 Z.z. uvedená v zmluve a to v bode 42. až 43. odôvodnenia rozhodnutia a dospel k\nsprávnemu záveru, že pri stanovení platnej priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov na\nspotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľských úveroch sa má vychádzať zo súhrnných informácií\no údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úverov všetkými veriteľmi.\n38. Podľa § 9 ods. 2 písm. z/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o\núvere, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka\nmusí obsahovať tieto náležitosti: priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný\nspotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2\nza príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na\npríslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych\ndní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny\nštvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za\npredchádzajúci kalendárny štvrťrok.\nPodľa § 21 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, veriteľ\nje povinný predkladať Ministerstvu financií Slovenskej republiky (ďalej len \"ministerstvo\") a Národnej\nbanke Slovenska údaje o novoposkytnutých a poskytnutých spotrebiteľských úveroch.\nPodľa § 21 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, ministerstvo\nalebo ním určená osoba zverejňuje na webovom sídle ministerstva informácie z údajov podľa odseku 1.\nNárodná banka Slovenska na svojom webovom sídle zabezpečí komunikačné prepojenie umožňujúce\nsprístupnenie informácií zverejnených podľa predchádzajúcej vety.\n39. V danom prípade už z jazykového výkladu (zo znenia) samotného ustanovenia § 9 ods. 2 písm. z/\nv spojení s § 21 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z. treba dospieť k záveru, že pre určenie priemernej\nhodnoty RPMN je nutné vychádzať zo „Súhrnných informácií o novoposkytnutých spotrebiteľských\núveroch veriteľmi“, ktorý záver je zároveň v súlade so zmyslom a účelom tohto zákona. Ustanovenie\n§ 9 ods. 2 písm. z/ zákona č. 129/2010 Z.z. upravuje povinnosť uviesť v zmluve o úvere údaj o\npriemernej hodnote RPMN zverejnenej podľa § 21 ods. 2 tohto zákona za príslušný kalendárny štvrťrok.\nUstanovenie § 21 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. výslovne odkazuje na ustanovenie § 21 ods. 1 tohto\nzákona, ktoré stanovuje povinnosť veriteľom predkladať Ministerstvu financií SR a Národnej banke\nSlovenska údaje o novoposkytnutých a poskytnutých spotrebiteľských úveroch, pričom\nv\nzmysle § 2 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. sa na účely tohto zákona rozumie veriteľom fyzická osoba\nalebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej\nčinnosti (t.j. nie len banka alebo pobočka zahraničnej banky, ale ktorýkoľvek subjekt spĺňajúci vyššie\nuvedenú definíciu). Zároveň je nutné konštatovať, že spotrebiteľ má disponovať informáciou o priemernej\nhodnote RPMN všetkých veriteľov (nie len bánk a pobočiek zahraničných bánk), nakoľko len na základe\ntoho môže dôjsť k naplneniu účelu, vzhľadom na ktorý sa údaj o priemernej hodnote RPMN zverejňuje,\na to porovnanie úveru\ns obdobnými úvermi poskytovanými na trhu, pre posúdenie, či je pre\nspotrebiteľa ponúkaný úver výhodný alebo nie, čo hrá rozhodujúcu úlohu pri tom, či spotrebiteľ takúto\nzmluvu o úvere uzavrie. V tomto smere odvolací súd poukazuje na dôvodovú správu k zákonu č.\n129/2010 Z.z. vo vzťahu k ustanoveniu § 9 ods. 2 písm. z/, podľa ktorej: „Cieľom tohto ustanovenia\nje zvýšiť informovanosť spotrebiteľa. Veriteľ bude povinný v zmluve uviesť priemernú hodnotu ročnej\npercentuálnej miery nákladov pre podobný produkt na trhu. Nakoľko údaje o priemerných hodnotách\nročnej percentuálnej miery nákladov za všetkých veriteľov poskytujúcich spotrebiteľské úvery budú v\n\nsúlade s § 21 verejne prístupné, veritelia ich budú môcť jednoducho získať a bude možné do zmluvy\no spotrebiteľskom úvere doplniť hodnotu priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov platnú ku\ndňu podpisu zmluvy. Spotrebiteľ tak bude presne vidieť, akú zmluvu podpisuje vzhľadom na trhový\npriemer. Bude sa tak môcť rozhodnúť, či ponuku spotrebiteľského úveru podpisom akceptuje alebo\nbude hľadať lepšiu ponuku u iného veriteľa.“ Odvolací súd preto vzhľadom na vyššie uvedené uzatvára,\nže pri určení priemernej hodnoty RPMN podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. z/ zákona č. 129/2010 Z.z.\n(v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) je potrebné vychádzať zo „Súhrnných informácií o údajoch\no novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi“ a nie len zo „Súhrnných informácií o údajoch\no novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk“., ako to tvrdí\nodvolateľ.\n40. Ak by zákonodarca mienil uzákoniť, aby sa pri stanovení platnej priemernej hodnoty RPMN na\npríslušný spotrebiteľský úver za stavu, že je spotrebiteľský úver poskytovaný bankou, vychádzalo len zo\nsúhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch len bankami a pobočkami\nzahraničných bánk, tak by to do znenia § 9 ods. 2 písm. z) zákona č. 129/2010 Z.z. uviedol tak, ako\nto uviedol pri stanovení najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v\nspojení s § 1 ods. 4 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia\nObčianskeho zákonníka, a kde zákonodarca výslovne uviedol, že na účely stanovenia najvyššej\nprípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa použije primeraná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov\nbánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov\nzverejnená podľa osobitného predpisu, naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej\nzmluvy. Uvedený právny záver je zrejmý aj z rozhodovacej praxe Krajského súdu v Banskej Bystrici\n(napríklad rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/81/2017, sp. zn. 41Co/14/2018,\nsp. zn. 14Co/412/2017).\n41. Pokiaľ odvolateľ namietal, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal s rozhodovacou praxou odvolacích\nsúdov (pričom vôbec neuviedol ako inak súdy riešili danú otázkuz), napr. rozsudok Krajského súdu\nv Banskej Bystrici 16Co/404/2017, Krajského súdu Žilina 5CoCsp/7/2020, Krajského súdu Trenčín\n8Co/8/2019, a preto jeho rozhodnutia nie je riadne odôvodnené, odvolací súd udáva, že nejde v súlade s\nČl. 2 CSP o ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, naviac pokiaľ ide tieto rozhodnutia\nriešili inú otázku a to najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v\nspojení s § 1 ods. 4 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z., kde zákonodarca výslovne uviedol, že na\núčely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa použije primeraná hodnota ročnej\npercentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých\nspotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu. Pokiaľ odvolateľ v odvolaní odkazoval\nna rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17CoCsp/42/2022, s tým, že riešil otázku ako\nmá byť správne uvedená výška priemernej RPMN, odvolací súd udáva, že dané rozhodnutie riešilo inú\notázku a to najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, nie priemernej\nRPMN, ani v odkazovanom rozhodnutí označenom žalovaným Krajského súdu v Banskej Bystrici\nsp. zn. 13CoCsp/8/2022 nebola riešená odvolacím súdom otázka ako má byť správne uvedená výška\npriemernej RPMN v zmluve.\n42. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že v súlade s § 9 ods. 2 písm. z/ zákona č. 129/2010\nZ.z. v Zmluve mala byť uvedená priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na daný\nspotrebiteľský úver podľa Súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch\nveriteľmi (všetkými) za 4. štvrťrok 2015 9,93 % ročne. Pokiaľ žalovaný v zmluve o úvere uviedol\npriemernú RPMN na trhu v 10,78 % ročne, uviedol tento údaj nesprávne, v neprospech spotrebiteľa,\nv neprospech žalobcu. Uvedený údaj žalovaným, teda nenapĺňa cieľ sledovaný ustanovením zákona\na to umožniť spotrebiteľovi vedieť, akú zmluvu podpisuje vzhľadom na trhový priemer, a môcť sa\nrozhodnúť, či ponuku spotrebiteľského úveru podpisom akceptuje alebo bude hľadať lepšiu ponuku u\niného veriteľa, čo má vplyv pri rozhodovaní, či uzatvorí zmluvu, alebo nie, teda na jeho ekonomické\nsprávanie. Žalovaný tým, že v spotrebiteľskej zmluve uviedol v rozpore so zákonom údaj o priemernej\nhodnote RPMN zapríčinil alebo mohol zapríčiniť, že spotrebiteľ urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii\n(o uzavretí spotrebiteľskej zmluvy), ktoré by inak neurobil, ak by spotrebiteľská zmluva obsahovala\nsprávne informácie o údaji o priemernej hodnote RPMN. Nakoľko žalovaný v zmluve o úvere uviedol\nnesprávne údaj o priemernej RPMN (v neprospech spotrebiteľa), poskytnutý spotrebiteľský úver treba\npovažovať za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z..\n\n43. Vzhľadom na skutočnosť, že spotrebiteľský úver okresný súd považoval za bezúročný a bez\npoplatkov plnenie spotrebiteľa poskytnuté dodávateľovi nad rámec istiny dohodnutého spotrebiteľského\núveru je bezdôvodným obohatením vzniknutým na strane dodávateľa z neplatného právneho úkonu.\n44. Odvolateľ v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil ním vznesenú\nnámietku premlčania na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia. Odvolací súd udáva, že ani\nuvedená námietka nie je dôvodná, súd prvej inštancie správne posúdil subjektívnu aj objektívnu\npremlčaciu lehotu na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, odvolací súd v plnom rozsahu\npoukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý vychádzal zo správnych skutkových\nzáverov, ktoré aj správne posúdil a to v bodoch 58. až 70., na základe čoho následne vyhodnotil\nnámietku premlčania vznesenú žalovaným ako nedôvodnú. Námietka odvolateľa, že pokiaľ ide o\nsubjektívnu premlčaciu lehotu žalobca vedel komu plní bezprostredne po uzatvorení zmluvy a rozsah\nbezdôvodného obohatenia mu je zrejmý už pri realizácii úhrady splátky úrokov alebo poplatkov (na\nktoré veriteľ nemal nárok), najneskôr však pri splatení úveru, nie je dôvodná. Súd prvej inštancie\nplynutie subjektívnej premlčacej doby posúdil v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou, v konaní\nzistil, že žalobca sa dozvedel o tom, že sa žalovaný na jeho úkor bezdôvodne obohatil momentom,\nkeď si žalobca musel byť vedomý, že bez existujúceho (platného) právneho dôvodu previedol na účet\nžalovaného sumu nad rámec 15.000,00 Eur. Týmto momentom je porada, ktorú absolvoval žalobca ako\npriemerný spotrebiteľ so svojim právnym zástupcom, kedy na porade sa dozvedel o rozpore jednotlivých\nkonkrétnych dojednaní zmluvy o úvere so zákonnou úpravou. V konaní bolo zistené, že to bolo dňa\n14.03.2023. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/26/2021 vyplýva, že pri posudzovaní\nzačiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby je potrebné vychádzať zo skutočnej, nie z predpokladanej\nvedomosti oprávneného o tom, že na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia došlo a kto ho\nzískal. Zo zisteného skutkového stavu nemožno vyvodiť, že by žalobca nadobudol skutočnú vedomosť\no vzniku bezdôvodného obohatenia skôr. Pokiaľ odvolateľ poukázal na rozhodnutie Okresného súdu\nPrešov č.k. 11 Csp/133/2019 z 18.10.2019 potvrdené odvolacím súdom, z ktorého vyplýva iné právne\nposúdenie veci, odvolací súd udáva, že nejde o ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít,\nposúdenie je v rozpore s rozhodnutiami NS SR, preto nespôsobuje vecnú nesprávnosť rozhodnutia\nsúdu prvej inštancie. Pokiaľ odvolateľ poukazoval na rozhodnutie sp. zn. II. ÚS 249/2023 predmet\nkonania bol odlišný, riešili sa iné skutkové, aj právne otázky, keď súd došiel k záveru že sťažovateľovi\nzačala plynúť subjektívna lehota na uplatnenie žalovaného nároku odo dňa ukončenia liečenia, keď jeho\nstav bol stabilizovaný, najneskôr však od preštudovania trestného spisu.\n45. Súd prvej inštancie správne právne posúdil aj objektívnu premlčaciu dobu na vydanie bezdôvodného\nobohatenia. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej\ninštancie uvedenom v bode 61., 66.-70. Súd prvej inštancie sa správne vysporiadal s námietkami\npremlčania vznesenou žalovaným. Správne aplikoval analogicky desaťročnú objektívnu premlčaciu\ndobu v súlade s uznesením NS SR sp. zn. 7Cdo 268/2021, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk\nNS a rozhodnutí súdov SR 2/2022, ktorého právna veta znie „Analogická aplikácia desaťročnej\nobjektívnej premlčacej doby súdmi Slovenskej republiky pri práve spotrebiteľa na vydanie bezdôvodného\nobohatenia (§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka) získaného plnením na základe spotrebiteľskej\núverovej zmluvy, je právnym dôsledkom prednosti rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C - 485/19\nzo dňa 22. apríla 2021 v právnom poriadku Slovenskej republiky.“ Dovolací súd vychádzal z rozsudku\nSúdneho dvora EÚ C - 485/19 zo dňa 22.4.2021 podľa ktorého zásada efektivity sa má vykladať v tom\nzmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že na žalobu podanú spotrebiteľom o\nvrátenie súm neoprávnene zaplatených v rámci plnenia zmluvy o úvere na základe nekalých podmienok\nv zmysle smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských\nzmluvách alebo na základe podmienok, ktoré sú v rozpore\ns požiadavkami smernice Európskeho\nparlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 sa vzťahuje trojročná premlčacia lehota, ktorá začína\nplynúť odo dňa, keď došlo k bezdôvodnému obohateniu. Odvolací súd pokiaľ ide o námietky odvolateľa,\nže žalobca sa nedomáha vydania plnenia poskytnutého na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky\nudáva, že uvedené právna veta vyššie uvedeného rozhodnutia poukazuje na analogickú aplikáciu\ndesaťročnej objektívnej premlčacej doby a závery rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C - 485/19\nzo dňa 22. apríla 2021 sa netýkajú len žalôb podaných spotrebiteľom o vrátenie súm neoprávnene\nzaplatených v rámci plnenia zmluvy o úvere na základe nekalých podmienok v zmysle Smernice Rady\n93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ale aj na základe\npodmienok, ktoré sú v rozpore s požiadavkou Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z\n23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a zrušení Smernice Rady 87/102/EHS.\n\n46. Pokiaľ odvolateľ namietal v odvolaní, že súd nesprávne vec posúdil, ak mal za to, že žalobca nekonal\nv rozpore s dobrými mravmi, resp. neposúdil uplatnený nárok ako šikanózny výkon práva, uvedená\nnámietka nie je dôvodná, nespôsobuje vecnú nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolateľ\nv odvolaní len zopakoval svoju argumentáciu uvedenú už v prvoinštančnom konaní, s ktorou sa súd\nprvej inštancie vyčerpávajúco vysporiadal v odôvodnení rozhodnutia. Odvolací súd v plnom rozsahu\npoukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v bodoch 71. až 79., s ktorým sa v plnom\nrozsahu stotožňuje. Žalobca uplatnil svoj nárok na súde z titulu bezdôvodného obohatenia a skutočnosti,\nže žaloba bola podaná po 7 rokoch od uzatvorenia zmluvy, po 6 rokoch od predčasného splatenia úveru,\nneodôvodňujú posúdiť jeho konanie ako výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, resp. šikanózny\nvýkon práva, takisto skutočnosť, že žalobca nevyužil právo odstúpiť od zmluvy (pričom sám žalovaný\nani netvrdí zákonný dôvod na odstúpenie od zmluvy) nemožno posúdiť ako konanie v rozpore s § 3\nOZ. Pokiaľ odvolateľ namietal (bez bližšej konkretizácie), že žalobca nenavrhol modifikáciu podmienok\nzmluvy, nepodal sťažnosť, reklamáciu na poskytnutie nebankovej služby, neinicioval žiadne mimosúdne\nrokovania pred podaním žaloby, toto nevykazuje znaky rozporu s dobrými mravmi, resp. šikanóznej\nžaloby. Pokiaľ odvolateľ poukazuje na Čl. 5 CSP, podľa ktorého zjavné zneužitie práva nepoužíva právnu\nochranu, uvedené ustanovenie malo v podstate na mysli, že nikto nesmie mať prospech z vlastného\nnepoctivého správania. Pod nepoctivým správaním v tomto univerze úvahy sa rozumie také správanie\nsa subjektov práva, ktoré síce nachádza oporu v platnom práve, avšak tvrdé uplatňovanie takýchto práv\nnie je slušné vo vzťahu k ostatným adresátom a recipientom právnej úpravy. Zákaz zneužitia práva\nteda predstavuje istý materiálny korektív k príliš formalistickému výkladu zákonného textu, ktorý by v\nkonečnom dôsledku poškodzoval práva (prípadne oprávnené záujmy) iných. Filozoficky sa tak inštitút\nzákazu zneužitia práva hlási k aristotelovskej slušnosti ako korektívu príliš tvrdej aplikácie zákona. V\ndanom prípade\nz konania žalobcu nevyplýva, že by mal snahu výkonom práva znevýhodniť\ndruhú stranu a spôsobiť jej ujmu, že by mal mať prospech z vlastného nepoctivého správania. Za\nzneužitie výkonu práva možno považovať len také konanie, ktorého cieľom nie je dosiahnuť účel a\nzmysel sledovaného právnou normou, ale ktoré je v rozpore s ustálenými dobrými mravmi vedené priamo\númyslom spôsobiť inému účastníkovi ujmu. Tvrdenie žalovaného, že skutočným motívom v obdobných\nprípadoch je iba finančný zisk, nie domnelá ochrana jeho práv nie je dôvodná, nakoľko žalobca si uplatnil\nnárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, nejde o prospech z jeho vlastného nepoctivého správania.\nPokiaľ odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie vôbec nezohľadnil výsluch žalobcu na pojednávaní zo\ndňa 21.09.2023, v ktorom uviedol, že žalobu podal na odporúčanie advokáta, a podľa odvolateľa sa\nvyjadril k zištnému motívu podania žaloby pomerne jasne, a to: „Áno, v dnešnej dobe každá koruna je\ndobrá“ odvolací súd udáva, že námietka odvolateľa sa týka nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia.\nPrávo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho\nprocesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Podľa názoru odvolacieho súdu skutkové a\nprávne závery okresného súdu nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 6 ods.\n1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Odôvodnenie\nspĺňa parametre zákonného odôvodnenia. Podľa odvolateľa z výsluch žalobcu vyplýva zištný motív\npodania žaloby, ak však žalobca v tomto konaní uplatnil nárok na plnenie, nemožno to považovať za\nzjavné zneužitie práva, preto okresný súd výsluch žalobcu ani v tomto smere nemohol vyhodnotiť podľa\npredstáv odvolateľa.\n47. V odvolaní odvolateľ uviedol, že celý spor sa dá jednoducho vyriešiť napr. uzavretím dodatku k\nzmluve o úvere, čo však zjavne nie je v záujme žalobcu. Z týchto dôvodov sa odvolateľ domáhal pokiaľ\nide o rozhodnutie o náhrade trov konania aplikácie § 256 ods. 2 CSP na ťarchu žalobcu, resp. § 257 CSP.\n48. Podľa § 256 ods. 2 CSP ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd\nprizná náhradu týchto trov protistrane.\n49. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné\nosobitného zreteľa.\n50. Odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie vzhľadom na výsledok konania správne posudzoval\nnáhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech,\nnáhradu trov konania v plnom rozsahu. V danej veci konanie nebolo zastavené a ani nebolo zistené,\nže by žalobca procesne zavinil trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli. K uvedenému odvolateľ ani\nnič konkrétne neuviedol. Vzhľadom na zistené skutkové okolnosti v konaní, ktoré nenapĺňajú hypotézu\n\nustanovenia § 256 ods. 2 CSP nebolo možné v rozhodnúť o trovách konania podľa tohto ustanovenia.\nPokiaľ žalovaný v odvolaní uviedol, že malo byť aplikované ust.§ 257 CSP, podľa tohto ustanovenia\nvýnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Odvolateľ\nneuviedol žiadne dôvody osobitného zreteľa, ktoré by sa vzťahovali konkrétne k predmetu tohto sporu.\nUstanovenie § 257 CSP vyžaduje pre jeho aplikáciu kumulatívne splnenie dvoch podmienok: 1/ dôvody\nhodné osobitného zreteľa a 2/ výnimočné okolnosti. Žalovaný žiadne takéto skutočnosti neuviedol. V\ndanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení\npovinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť (druh konania, procesná situácia, charakter\nkonania, alebo charakter procesnej situácii, aspekt rodiny ...).\n51. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil vo veci ako\nvecne správne a aj v závislom výroku o náhrade trov konania.\n52. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255\nods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný, priznal nárok na\nnáhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu\n100 %. Ani v odvolacom konaní\nneboli zistené predpoklady pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP, z dôvodov ako bolo uvedené vyššie.\nO výške trov konania rozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo\nveci samej samostatným uznesením.\n53. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 2 : 1 (§ 393 ods. 2 druhá\nveta CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa\n\n(§ 419 CSP).\n\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)\nDovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti\nuzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\n\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)\n(§ 422 ods. 1 CSP).\nNa určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby\nna súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).\nDovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).\nDovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné\nspoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).\nProkurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§\n426 CSP).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.\n1 CSP).\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde ( § 427 ods. 2 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\nAk zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,\na) ktorému súdu je určené,\nb) kto ho robí,\nc) ktorej veci sa týka,\nd) čo sa ním sleduje a\ne) podpis.\n(§ 127 ods. 1 CSP)\nAk ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky\ntohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).\nStrany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so\nžiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo\nzmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej\npomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nPovinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 ods. 2 CSP).\n\nAk má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád\nneodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14Csp/28/2023", "guid": "4241dfd1-d0de-4c36-bb0f-87a5e5eb1a00:1ca512a8-159c-45d0-9e63-a27765f87c25", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d7987b52-ac85-4a92-b893-09d23cf21d88", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.249.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 249/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 249/2023 z 10. 5. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-05-10", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.249.2023.1"}, {"guid": "ussr:25063647-eea9-4186-9d46-0da92d424fe1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.547.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 547/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 547/2020 z 1. 12. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-12-01", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.547.2020.1"}, {"guid": "ussr:cecc06ed-5bb1-4b6e-bcc1-015e231020bf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.51.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 51/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 51/2020 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 510, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.51.2020.2"}, {"guid": "ussr:ec1eb379-c68e-4c52-899a-7665e78889c4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.11.2016.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 11/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 11/2016 z 7. 2. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-02-07", "citacie_n": 889, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.11.2016.1"}, {"guid": "edb6098b-65c8-4933-b081-203e06da9f2a:37d7d072-a695-4b6d-bf1d-4f8f5c2c740d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:5118214142.1", "spisova_znacka": "5Cdo/26/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/26/2021 z 30. 11. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-11-30", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:5118214142.1"}, {"guid": "fdee06e5-fdac-4acd-bc88-01887b65c4c4:d6fce17f-bcf5-4b39-9139-75b68e1370c9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:6119331167.1", "spisova_znacka": "9Cdo/287/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/287/2021 z 30. 6. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-06-30", "citacie_n": 163, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:6119331167.1"}, {"guid": "a3bc1742-83ea-4545-baa5-ffb446bb9e4b:dac6ea85-55a5-4753-9d3e-b27ce0d99fd5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:8118202046.1", "spisova_znacka": "7Cdo/268/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/268/2021 z 28. 2. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-02-28", "citacie_n": 133, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:8118202046.1"}, {"guid": "666129bf-8b19-4057-aff3-c27ee65351d8:fa3ae8fc-76bf-4935-a37a-5d1518d889c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "17CoCsp/42/2022", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17CoCsp/42/2022 z 28. 10. 2022", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2022-10-28", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/666129bf-8b19-4057-aff3-c27ee65351d8:fa3ae8fc-76bf-4935-a37a-5d1518d889c9"}, {"guid": "a3c447a9-d4fc-45af-95a1-0e7b326b6b2f:5e20a630-b340-4936-878c-66920664ef48", "ecli": null, "spisova_znacka": "13CoCsp/8/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 13CoCsp/8/2022 z 5. 10. 2022", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2022-10-05", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/a3c447a9-d4fc-45af-95a1-0e7b326b6b2f:5e20a630-b340-4936-878c-66920664ef48"}, {"guid": "3ad56674-f0e8-4e0b-bb12-72ae15131292:94c98b73-408b-4457-ab3e-6df13bc13903", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2020:6117246094.1", "spisova_znacka": "16Co/113/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/113/2019 z 13. 5. 2020", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2020-05-13", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2020:6117246094.1"}, {"guid": "ecbe98c0-f950-4b49-b31b-b44f64c3de2e:ce4c9cf3-ca6b-44da-ad81-9abc430459cb", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2020:3117202122.1", "spisova_znacka": "5CoCsp/7/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5CoCsp/7/2020 z 29. 1. 2020", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2020-01-29", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2020:3117202122.1"}, {"guid": "b4a4daa9-f4c8-4292-99be-6ca3917b7244:6a0ad5bf-a863-479d-b29d-2687123e332b", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2019:7517223039.1", "spisova_znacka": "8Co/8/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 8Co/8/2019 z 27. 8. 2019", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2019-08-27", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7517223039.1"}, {"guid": "cdbddc03-c112-4716-a74f-f5704eb1519d:894cbbda-27d4-4fc4-9e96-8b77bca96634", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2018:6617200230.1", "spisova_znacka": "14Co/412/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/412/2017 z 22. 10. 2018", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2018-10-22", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6617200230.1"}, {"guid": "2d8426fb-b2fd-4111-a5d8-93e86feaa663:c1a24311-50ab-4dd0-845f-fb991c73ea52", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2018:6217205439.1", "spisova_znacka": "41Co/14/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Co/14/2018 z 18. 9. 2018", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2018-09-18", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6217205439.1"}, {"guid": "97dfaf09-5ae9-49f5-8af9-429a640ee7d1:87cf54f7-565a-4095-b67b-c4dd5194a52d", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1517215315.1", "spisova_znacka": "5Co/118/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/118/2018 z 18. 6. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-06-18", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1517215315.1"}, {"guid": "4fa06641-0325-4b7b-9689-4e3ed3e855da:112672e4-bbb9-4652-b9cc-5c428ca371c7", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2018:6316208084.1", "spisova_znacka": "16Co/404/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/404/2017 z 30. 5. 2018", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2018-05-30", "citacie_n": 82, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6316208084.1"}, {"guid": "52c637e8-6de5-4cc2-8345-6cbd523176a9:c57787b4-939f-4537-b3d3-e7dc397dca92", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2018:6616203223.1", "spisova_znacka": "17Co/81/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/81/2017 z 3. 4. 2018", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2018-04-03", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6616203223.1"}, {"guid": "626556ee-9829-4701-b7d3-9ffd82ac223b:df8deec7-c0c0-474a-b8af-229ae30ca8da", "ecli": null, "spisova_znacka": "14Csp/28/2023", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Košice okolie sp. zn. 14Csp/28/2023 z 31. 3. 2023", "sud": "Okresný súd Košice okolie", "datum_vydania": "2023-03-31", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/626556ee-9829-4701-b7d3-9ffd82ac223b:df8deec7-c0c0-474a-b8af-229ae30ca8da"}, {"guid": "84d6ca9d-d134-4407-9299-acfe030c8653:2ee7562a-9c2b-4b04-b0df-a78e4e519743", "ecli": null, "spisova_znacka": "11Csp/133/2019", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Košice II sp. zn. 11Csp/133/2019 z 25. 9. 2019", "sud": "Okresný súd Košice II", "datum_vydania": "2019-09-25", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/84d6ca9d-d134-4407-9299-acfe030c8653:2ee7562a-9c2b-4b04-b0df-a78e4e519743"}], "citovane_v": [{"guid": "72407062-883a-466c-92ac-467cf6d2660c:f50cb8d0-f8f7-465e-a94f-51f7cd5dffa3", "ecli": "ECLI:SK:OSBJ:2024:6123212482.5", "spisova_znacka": "SK-2Csp/10/2023", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Bardejov sp. zn. SK-2Csp/10/2023 z 8. 10. 2024", "sud": "Okresný súd Bardejov", "datum_vydania": "2024-10-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBJ:2024:6123212482.5"}]}