{"guid": "5f798670-bbbb-4b8e-bcc3-fd412ce2ad66:8b6b3f36-55a0-4240-84ed-e409702349c4", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2025:6723201362.2", "spisova_znacka": "14Co/48/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/48/2025 z 26. 11. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 26. novembra 2025, sp. zn. 14Co/48/2025, ECLI:SK:KSBB:2025:6723201362.2", "identifikacne_cislo": "6723201362", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "Mgr. Katarína Katková", "sudca_id": 316, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-katarina-katkova-316", "datum_vydania": "2025-11-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-11", "nazov": "§ 11 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-11", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-13", "nazov": "§ 13 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/381", "nazov": "zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/381-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-15.odsek-1", "nazov": "§ 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-15.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/381-2001/paragraf-15"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-11", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-13", "/SK/ZZ/2001/381#paragraf-15"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8b6b3f36-55a0-4240-84ed-e409702349c4", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2025:6723201362.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2025:6723201362.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2025:6723201362.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Banská Bystrica\n14Co/48/2025\n6723201362\n26. 11. 2025\nMgr. Katarína Katková\nECLI:SK:KSBB:2025:6723201362.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a\nsudcov JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Evy Dzúrikovej, v spore žalobcov 1/ A. B., narodenej XX. XXXXXX\nXXXX, Zvolen, Novozámocká 3209/11, 2/ C. D., narodenej XX. XXXX XXXX, B., E. XXXX/XX, 3/ F. B.,\nnarodeného XX. XXXX XXXX, B., G. XXXX/XX, 4/ H. B., narodeného XX. XXXX XXXX, I., J. B. XXXX/\nXX, 5/ E. B., narodeného XX. XXXXXXX XXXX, B., E. XXXX/XX, zastúpených Advokátska kancelária\nJUDr. Ivana Igazová s.r.o., Bratislava, Mýtna 2882/11, proti žalovaným 1/ KOOPERATIVA poisťovňa,\na.s. Vienna Insurance Group, Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, zastúpenej Advokátska\nkancelária Miroslav Maďar, s.r.o., Banská Bystrica, Horná 26, IČO: 36 868 299, 2/ K. L., narodenému\nX. XXXXX XXXX, M., M. XXXX/X, zastúpenému advokátkou JUDr. Ing. Zuzanou Šníderovou, Očová,\nKomenského 699/6, o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, o odvolaní žalovaných 1/, 2/ proti\nrozsudku Okresného súdu Zvolen z 13. decembra 2023 č. k. 18C/23/2023-163 v spojení s opravným\nuznesením Okresného súdu Zvolen z 2. apríla 2025 č. k. 18C/23/2023-270, takto\nrozhodol:\nI. Rozsudok Okresného súdu Zvolen z 13. decembra 2023 č. k. 18C/23/2023-169 v spojení s\nopravným uznesením Okresného súdu Zvolen z 2. apríla 2025 č. k. 18C/23/2023-270 vo výroku\nI. a v závislom výroku o trovách konania (III. výrok), p o t v r d z u j e.\nII. Žalovaní 1/, 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom 1/-5/ náhradu trov odvolacieho\nkonania v rozsahu 100 %, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady\ntrov konania s tým, že v rozsahu plnenia jedného zo žalovaných zaniká povinnosť plnenia druhému\nzo žalovaných.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Zvolen (ďalej len ,,súd prvej inštancie“ alebo ,,prvoinštančný súd“) odvolaním\nnapadnutým rozsudkom z 13. decembra 2023 č. k. 18C/23/2023-169 (ďalej len ,,rozsudok súdu prvej\ninštancie“) v spojení s opravným uznesením súdu prvej inštancie z 2. apríla 2025 č. k. 18C/23/2023-270\n(ďalej len ,,opravné uznesenie súdu prvej inštancie“) uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť zaplatiť žalobkyni\n1/ sumu 8.000,- Eur, žalobkyni 2/ sumu 8.000,- Eur, žalobcovi 3/ sumu 8.000,- Eur, žalobcovi 4/ sumu\n8.000,- Eur, žalobcovi 5/ sumu 8.000,- Eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy pozostalých príbuzných,\ndo 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu\nplnenia povinnosť druhého žalovaného (I. výrok) a v prevyšujúcej časti o úrok z omeškania žalobu\nzamietol (II. výrok). Žalovaným 1/, 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom 1/, 2/,\n3/, 4/, 5/ náhradu trov konania v rozsahu 100%, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu\nprvej inštancie o výške trov konania (III. výrok).\n1.1. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobcovia 1/ - 5/ sa žalobou domáhali voči\nžalovaným 1/, 2/ náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej zásahom do ich osobnostných práv usmrtením\nblízkej osoby – ich matky B. B. pri dopravnej nehode zavinenej žalovaným 2/, a to každému vo výške\n\n8.000,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7% ročne od 2. decembra 2022. Žalobcovia 1/-5/\nuviedli, že ich matka zomrela dňa XX. XXXX XXXX na následky zranení utrpených pri dopravnej nehode\ndňa 6. mája 2022, kedy došlo ku kolízii medzi ňou ako chodkyňou na prechode pre chodcov a osobným\nmotorovým vozidlom vedeným žalovaným 2/, ktoré bolo poistené u žalovanej 1/. Žalovaný 2/ bol uznaný\nza vinného z prečinu usmrtenia v konaní pred Okresným súdom Zvolen sp. zn. 2T/116/2022, pričom\nžalovanému 2/ bola uložená povinnosť nahradiť žalobkyniam 1/ a 2/ škodu titulom náhrady nákladov\nna pohreb. Žalobkyne 1/ a 2/ so zvyškom ich nárokov na náhradu škody, ako aj žalobcovia 3/-5/ s ich\nnárokmi na náhradu škody boli odkázaní na občianske súdne konanie.\n1.1.1. Žalobcovia 1/-5/ argumentovali, že smrťou matky došlo k závažnému zásahu do ich práva\nna súkromie a rodinný život, pričom stratu matky pociťujú ako neodčiniteľnú ujmu, pretože strata\npravidelných vzťahov medzi blízkymi osobami sa nedá nijako reparovať.\n1.2. Žalovaná 1/ vo vyjadrení k žalobe namietala nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie.\nTvrdila, že uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy nespadá pod nároky kryté povinným\nzmluvným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa zákona\nč. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou\nmotorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o PZP“ alebo ,,zákon č. 381/2001 Z. z.“). Argumentovala, že pojem nemajetková ujma\nnemožno zamieňať s pojmom škoda na zdraví a že slovenská právna úprava takýto nárok v rámci PZP\nnepozná. Taktiež spochybňovala intenzitu väzieb medzi žalobcami 1/-5/ a nebohou B. B. a žiadala nárok\nprimerane znížiť, pričom poukazovala na inú judikatúru.\n1.3. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k žalobe uviedol, že trestným rozkazom Okresného súdu Zvolen bol\nuznaný vinným z prečinu usmrtenia, za čo bol odsúdený na podmienečný trest odňatia slobody a\nzákaz činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu. Zároveň mu bola uložená povinnosť nahradiť\nškodu poškodeným (žalobkyniam 1/, 2/) z titulu úhrady nákladov pohrebu vo výške 930,28 Eur a 1.134,Eur, poškodenej VšZP, a.s. z titulu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť vo výške 23.500,55\nEur. K nároku na nemajetkovú ujmu namietal predovšetkým jej výšku, ktorú považoval za likvidačnú\nvzhľadom na svoje majetkové a rodinné pomery (živiteľ rodiny, starostlivosť o chorých rodičov). Taktiež\nspochybňoval intenzitu vzťahov žalobcov 1/, 2/, 4/, 5/ s matkou, pretože s ňou nežili v spoločnej\ndomácnosti.\n1.4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 11, § 13 ods. 1, § 420 ods. 1, § 441, § 517\nods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších prepisov (ďalej len „OZ“\nalebo ,,Občiansky zákonník“), § 4 ods. 1, 2, 4 a § 15 ods. 1 zákona o PZP.\n1.5. Súd prvej inštancie sa prednostne zaoberal otázkou pasívnej vecnej legitimácie žalovanej 1/.\nPoukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,najvyšší súd“) sp. zn.\n2Cdo/234/2018, rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) sp. zn. III.\nÚS 666/2016, nález ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 695/2017.\n1.5.1. Uviedol, že žalovaná 1/ v konaní neuviedla žiadne také argumenty a námietky, s ktorými by sa\nsúdy už právoplatne nevyporiadali, pričom nebol daný žiaden dôvod na odklon od doterajšej súdnej\npraxe. Mal za to, že žalovaná 1/ je v spore pasívne vecne legitimovaná 1.5.2. Poukázal na to, že\nak dôjde k smrti jedného z členov rodinného vzťahu, pozostalá osoba môže utrpieť citovú ujmu vo\nforme šoku, smútku zo straty blízkej osoby a takisto aj spoločenstva s blízkou osobou. Preto fyzická\nosoba a osobnosť, ktorá je chránená prostredníctvom všeobecného osobnostného práva v prípade,\nak došlo k zásahu do tohto práva, má možnosť využiť právne prostriedky ochrany osobnosti, ktoré\nsú exemplifikatívne uvedené v ustanovení § 13 Občianskeho zákonníka. Realizácia ochrany je vo\nvýlučnom záujme osôb, ktoré sú v takomto úzkom vzťahu k postihnutej fyzickej osobe, že ochrana\nintegrity jeho osobnosti aj po jeho smrti, tzv. postmortálna ochrana, je ich osobným záujmom. Ide o\nnajbližších príbuzných ako manžel, druh, družka, deti, rodičia, súrodenci. Pokiaľ je daný nárok osôb\ndomáhajúcich sa ochrany porušených osobnostných práv, je daná aj ich aktívna vecná legitimácia.\nZodpovednosť za zásah do osobnostných práv je zodpovednosťou objektívneho charakteru, kde sa\nnevyžaduje zavinenie. Navyše podľa názoru súdu prvej inštancie otázka aktívnej vecnej legitimácie\nje úzko prepojená aj s posudzovaním pasívnej vecnej legitimácie v kontexte výkladu pojmu „škoda\nna zdraví“ v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z., ktorý bol podrobený súdnemu\nprieskumu aj v súvislosti s otázkou možnosti eurokonformného výkladu nemajetkovej ujmy. Súd prvej\ninštancie mal za to, že žalobcovia 1/-5/ sú aktívne vecne legitimovaní vzhľadom na preukázanie zásahu\ndo ich osobnostných práv, predovšetkým práva na rodinný život, práva na súkromie.\n1.6. Súd prvej inštancie taktiež vyhodnotil ako nedôvodnú námietku žalovanej 1/ ohľadom údajného\nspoluzavinenia poškodenej z dôvodu prítomnosti látky Trimecain v jej organizme. Súd prvej inštancie\npoukázal na závery znaleckého dokazovania z trestného konania, podľa ktorých technickou príčinou\n\nnehody bola výlučne oneskorená reakcia vodiča (žalovaného 2/), pričom chodkyňa (nebohá B. B.)\nvojdením na prechod pre chodcov nevytvorila vodičovi nebezpečenstvo. To, že sa znalec vyjadril k\nmožnosti zabránenia dopravnej nehody chodkyňou tak, že chodkyňa stojaca na prechode pre chodcov\nmohla dopravnej nehode zabrániť, ak by pred opätovným začiatkom pohybu po prechode pre chodcov\nvyhodnotila rýchlosť a vzdialenosť vozidla a nepokračovala by v chôdzi po prechode pre chodcov samo\nosebe neznamená, že by chodkyňa svojím správaním zavinila, resp. niesla spoluzavinenie na dopravnej\nnehode (uvedené zo znaleckého dokazovania nevyplynulo), pričom žalovaná 1/ neuviedla žiadne také\nskutkové tvrdenia, z ktorých by takýto záver vyplynul.\n1.7. Súd prvej inštancie konštatoval, že zásahom do života nebohej nielenže došlo k strate života,\nale zasiahlo sa aj do rodinného zväzku. Následky tohto zásahu do rodinného života žalobcov 1/-5/ sú\nnereparovateľné, náhrada nemajetkovej ujmy, ktorá žalobcom 1/-5/ vznikla, poskytnutá v peniazoch,\nmôže prispieť aspoň k zmierneniu vzniknutého stavu.\n1.7.1. Výška náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch nemá byť ocenením hodnoty ľudského života,\npretože tento má nevyčísliteľnú hodnotu, ale jej cieľom je len určitá satisfakcia za spôsobený zásah do\nsúkromného a rodinného života žalobcov 1/-5/ a nemôže teda na strane žiadateľa slúžiť na neprípustné\nobohacovanie a na druhej strane mať likvidačný charakter voči tomu, kto je na zaplatenie nemajetkovej\nujmy zaviazaný.\n1.8. Žalobcovia 1/-5/ v rámci výsluchov pred súdom prvej inštancie potvrdili, že s matkou mali všetci\nveľmi dobrý vzťah, matka ako jediný žijúci rodič predstavovala pre rodinu spojovník, ktorý spájal rodinu.\nPráve u matky pravidelne prebiehali rodinné stretnutia, oslavy, rodina sa stretávala na Vianoce, na Veľkú\nnoc, pri rôznych oslavách. Aj jednotlivo každý zo žalobcov 1/-5/ bol v kontakte s matkou a poskytoval\npodľa potreby pomoc, či už v domácnosti, v záhrade alebo pri vybavovaní osobných záležitostí, či\nzdravotných ťažkostí. Súd prvej inštancie nezistil, že by ktorýkoľvek zo žalobcov 1/-5/ mal byť viac\nalebo menej zasiahnutý úmrtím matky, každý zo žalobcov 1/-5/ tento zásah pociťoval ako hlbokú traumu\na z výpovede žalobcov 1/-5/ taktiež vyplynulo, že ich nebohá matka vo vzťahu ku každému zo žalobcov\n1/-5/ prejavovala úprimnú lásku, ani rozdielne bydliská nepredstavovali takú okolnosť, ktorá by mala\nvplyv na intenzitu vzťahu k matke. Súd prvej inštancie konštatoval, že závažnosť utrpenej ujmy každý\nzo žalobcov 1/-5/ prežíval zhruba rovnako. Aj keď žalobca 5/ uvádzal, že bol v životnej situácii, kedy\nsi bez matky nevedel predstaviť ďalší život, je zrejmé, že po úmrtí matky si našiel zamestnanie, a teda\nsám ako ostatní súrodenci sa snaží aj po materiálnej stránke zabezpečiť si svoj život bez pomoci matky.\nSúd prvej inštancie prihliadol tiež na okolnosti daného prípadu, kedy došlo k náhlemu úmrtiu matky\nako nezvratného následku, pričom táto na dopravnej nehode neniesla žiadnu vinu. Došlo k prerušeniu\njej života na dôchodku, kedy si užívala život so svojimi deťmi a ich rodinami, tešila sa s vnúčatami,\nbola v dostatočnej kondícii na to, aby naďalej prežívala rodinné šťastie a spokojnosť, starala sa o dom,\nzáhradu, chov domácich zvierat.\n1.9. Z výpovede žalovaného 2/ vyplynulo, že mal snahu po skutku ešte v rámci trestného konania sa\nžalobcom 1/-5/ ospravedlniť za svoje konanie, avšak žalobcovia 1/-5/ v tej dobe uvedené nepovažovali\nza vhodné vzhľadom na krátkosť času a citlivosť situácie. Žalovaný 2/ rešpektoval postoj žalobcov 1/-5/\na mal snahu aspoň písomne žalobcom vyjadriť sústrasť a ospravedlniť sa za svoje konanie. Okolnosť, či\nsa list skutočne aj dostal do dispozičnej sféry žalobcov 1/-5/, nemal pre posúdenie nároku žalobcov 1/-5/\nrozhodujúci význam. Žalovaný 2/ na pojednávaní prejavil úprimnú ľútosť nad skutkom a ospravedlnil sa\nžalobcom 1/-5/ za vzniknuté následky.\n1.9.1. Žalovaný 2/ poukázal na svoju životnú situáciu, kedy sa prisťahoval z cudziny na Slovensko spolu\nso svojou rodinou, s rodičmi, ktorí boli v ťažkej životnej situácii vo svojej domovine. Na Slovensku si\nzaložil rodinu, má manželku, maloleté dieťa a všetci jeho rodinní príslušníci sú odkázaní výlučne na jeho\npríjem. Na území Slovenska nemajú žiaden hodnotný majetok. Rodičia žalovaného 2/ vlastnia rodinný\ndom v cudzine. Žalovaný 2/ uviedol, že jediným zdrojom jeho príjmu je živnosť, kedy podniká v oblasti\nrýchleho občerstvenia, pričom tento príjem nie je nadpriemerný.\n1.9.2. Súd prvej inštancie zdôraznil, že hoci žalovaný 2/ nesie zodpovednosť za vzniknutú situáciu, v\nprípade nároku na náhradu škody má právo, aby žalovaná 1/ ako poisťovňa plnila priznaný nárok na\nnáhradu škody, a to aj titulom nemajetkovej ujmy. Preto výška náhrady priznaného nároku sa nemôže\nodvíjať výlučne od majetkových pomerov žalovaného 2/, súd musí vziať do úvahy aj finančné možnosti\nžalovanej 1/, ktoré sú nepochybne lepšie ako na strane žalovaného 2/.\n1.10. Pri rozhodovaní o výške nemajetkovej ujmy súd posudzuje individuálne okolnosti každého prípadu\nzvlášť, na druhej strane rozhodnutie súdu sa nemá vymykať z rámca priznaných náhrad v obdobných\nprípadoch, či už smerom nahor alebo smerom nadol. Každá zo strán predložila rozhodnutia súdov o\npriznaných výškach nemajetkovej ujmy v obdobných prípadoch na podporu svojho tvrdenia. Súdu prvej\ninštancie je známa rozhodovacia činnosť ostatných súdov v tejto oblasti, či už z vlastnej činnosti\n\ntunajšieho súdu alebo rozhodnutia iných súdov [napr. na rozsudok Krajského súdu Nitra z 24. septembra\n2013 sp. zn. 5Co/182/2013 - priznané manžel + dve deti: 3 x 10.000,- Eur (úmrtie pri dopravnej\nnehode nárazom do auta stojaceho v kolóne na diaľnici); rozhodnutie Krajského súdu Žilina z 28.\noktóbra 2013 sp. zn. 8Co/264/2013 - priznané manželke 20.000,- Eur, dieťaťu 23.000,- Eur, rodičom 2x\n10.000,- Eur (smrť chodca na prechode, rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 30. júla 2015 sp.\nzn. 12Co/465/2014: priznané manželke a deťom 3x 33.500,- Eur, rozsudok najvyššieho súdu sp. zn.\n3Cdo/18/2016: priznané manželovi a deťom 3x 23.000,- Eur.\n1.10.1. V kontexte rozhodovacej praxe, a to vzhľadom na zásah do osobnostných práv žalobcov 1/-5/,\nsúd prvej inštancie dospel k záveru, že sú dané dôvody na priznanie nemajetkovej ujmy u žalobcov 1/-5/,\nkaždému po 8.000,- Eur. Súd prvej inštancie mal za to, že takto určené sumy náhrady nemajetkovej\nujmy sú primeraná charakteru a zmyslu tejto satisfakcie.\n1.11. V časti uplatneného príslušenstva (úroku z omeškania) súd prvej inštancie žalobu zamietol. Súd\nprvej inštancie sa nestotožnil s argumentáciou žalobcov 1/-5/ s poukazom na nález Ústavného súdu\nČeskej republiky z 10. decembra 2019 sp. zn. II. ÚS 2149/17.\n1.11.1. Súd prvej inštancie vychádzal z ustálenej judikatúru najvyššieho súdu (R 45/2000, rozsudok\nnajvyššieho súdu zo 14. marca 2012 sp. zn. 6Cdo/185/2011), podľa ktorej povinnosť zaplatiť náhradu\nnemajetkovej ujmy v peniazoch vzniká až na základe právoplatného súdneho rozhodnutia, v ktorom je\nurčená doba plnenia. Do omeškania sa dlžník dostáva až márnym uplynutím takto určenej lehoty, preto\nnárok na úrok z omeškania za obdobie nebol uplatnený dôvodne, preto ho súd prvej inštancie zamietol.\n1.12. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods.\n1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“\nalebo ,,Civilný sporový poriadok“).\n1.12.1. Konštatoval, že žalobcovia 1/-5/ boli v konaní plne úspešní vo veci samej (priznanie istiny\nnemajetkovej ujmy), pričom ich neúspech sa týkal len časti príslušenstva, čo nemalo vplyv na posúdenie\ncelkového úspechu. Preto priznal žalobcom 1/-5/ plnú náhradu trov konania proti žalovaným 1/, 2/.\n2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, konkrétne do výroku I. a do závislého výroku o trovách konania\n( III. výrok), žalovaná 1/ podala včas odvolanie.\n2.1. Odvolanie odôvodnila odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP.\n2.2. Namietala nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, konkrétne otázky definovania\npoškodenej osoby v zmysle § 4 ods. 2 zákona o PZP. Zastávala názor, že nebolo preukázané, že\nby žalobcov 1/-5/ bolo možné považovať za osoby poškodených podľa § 2 písm. g) zákona o PZP,\nkeďže poškodeným je ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu. Argumentovala, že medzi\nkonkrétnou ujmou poškodeného a škodovou udalosťou (prevádzkou vozidla) musí existovať priama,\nnie sprostredkovaná príčinná súvislosť. Keďže žalobcovia 1/-5/ podľa jej názoru nie sú poškodenými,\nnesvedčí im právo uplatňovať nároky priamo voči poisťovateľovi podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP, a teda\nnemajú aktívnu vecnú legitimáciu.\n2.3. Vo vzťahu k výške priznanej náhrady nemajetkovej ujmy (8.000,- Eur pre každého žalobcu)\nnamietala, že súd prvej inštancie vychádzal z judikatúry, ktorá nekorešponduje so skutkovým stavom\nprejednávanej veci. Podrobne analyzovala súdom citované rozhodnutia a poukázala na zásadné\nrozdiely.\n2.3.1. V prípade rozhodnutia Krajského súdu v Nitre z 24. septembra 2014 sp. zn. 5Co/182/2013 sa\njedná o prípad (dopravná nehoda, pri ktorej zahynula manželka/matka), keď traja žalobcovia (pozostalý\nmanžel a dve maloleté deti) sa domáhali náhrady nemajetkovej ujmy vo výške každý 10.000,- Eur, pričom\nsúd im v tomto prípade vyhovel a priznal im náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10.000,- Eur každému\nžalobcovi, a to najmä z dôvodu, že žalobcovia boli pozostalý manžel a dve maloleté deti.\n2.3.2. V prípade rozhodnutia Krajského súdu v Žiline z 28. októbra 2023 sp. zn. 8Co/264/2013 sa jedná o\nprípad (dopravná nehoda s alkoholom + vysoká rýchlosť, pri ktorej zahynul manžel/otec/syn), keď štyria\nžalobcovia (pozostalá manželka vo vysokom štádiu tehotnosti, jedno maloleté dieťa, pozostalí rodičia)\nsa domáhali náhrady nemajetkovej ujmy vo výške až 150.000,- Eur (pozostalá manželka 40.000,- Eur,\njedno maloleté dieťa 50.000,- Eur, pozostalí rodičia po 30.000,- Eur), pričom súd im priznal náhradu\nnemajetkovej ujmy „len“ vo výške 63.000,- Eur (pozostalá manželka 20.000,- Eur, jedno maloleté dieťa\n23.000,- Eur, každý pozostalý rodič - 10.000,- Eur).\n2.3.3. V prípade rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30. júla 2015 sp. zn. 12Co/465/2014 sa\njedná o prípad (dopravná nehoda s vysokou rýchlosťou v obci, pri ktorej zahynul manžel/otec), keď traja\nžalobcovia (pozostalá manželka a dve maloleté deti) sa domáhali náhrady nemajetkovej ujmy vo výške\nkaždý 133.500,- Eur (pozostalá manželka 66.500,- Eur, maloleté deti každé po 33.500,- Eur), pričom\n\nsúd im v tomto prípade vyhovel a priznal im náhradu nemajetkovej ujmy, ale nižšiu ako požadovali, a to\nvo výške 100.500,- Eur (33.500,- každému žalobcovi).\n2.3.4. V prípade rozhodnutia najvyššieho súdu z 22. júna 2016 sp. zn. 3Cdo/18/2016 sa jedná o prípad\n(dopravná nehoda s alkoholom, pri ktorej zahynul manžel/otec), pričom súd im priznal nemajetkovú ujmu\n69.000,- Eur (23.000,- Eur každému žalobcovi).\n2.4. Vytkla súdu prvej inštancie, že závery o „zhruba rovnakom“ prežívaní ujmy všetkými žalobcami\n1/-5/ sú arbitrárne, nepreskúmateľné a príliš zovšeobecňujúce. Podľa nej súd prvej inštancie nekriticky\nzhodnotil výsluchy a nepristúpil k diferencovaniu intenzity vzťahov, hoci z výpovedí rozdielna intenzita\nvyplynula. Žalobkyňa 1/ hodnotila vzťah ako bežný, býva vo Zvolene, smútok zvládla bez odbornej\npomoci. Žalobkyňa 2/ hodnotila vzťah ako kamarátsky, býva v B., smútok zvládla sama. Žalobca 3/\nsíce býval s matkou, ale pracuje na turnusy v Bratislave (doma každých 10 dní), smútok zvládol sám.\nŽalobca 4/ býva vo Zvolene, pomáhal, keď bolo treba, smútok zvládol sám a žalobca 5/ označil matku za\nnajbližšiu osobu po svojom rozvode, ktorá sa o neho starala a finančne ho podporovala, smútok zvládol\nbez odbornej pomoci. Poukázala na to, že smrť matky sa u žalobcov 1/-5/ prejavila bežným smútkom\nbez prejavov duševnej poruchy, či potreby vyhľadať lekársku pomoc.\n2.5. Spochybnila intenzitu tvrdených väzieb poukazom na to, že hoci žalobcovia 1/-5/ tvrdili, že boli\nv dennom kontakte a starali sa o matku, ani jeden z nich nevedel, že v deo tragickej nehody bola\nich matka vo Zvolene u lieeite3a. Táto skutoenos? pod3a nej narúša obraz o deklarovanej intenzite a\ninformovanosti v rámci rodiny.\n2.6. Ialej argumentovala, že v danom prípade ide o dospelé osoby s vlastnými rodinami a domácnos?\nami (s výnimkou žalobcu 3/), ktoré sú si navzájom oporou. Uviedla do pozornosti rozdiel oproti prípadu\nESLP Dana Kontrová proti Slovenskej republike, kde priznaná suma 25.000,- Eur (cca 12.500,- Eur za\nosobu) reflektovala absolútny rozvrat zmyslu života matky po strate dvoch maloletých detí. V prípade\nžalobcov 1/-5/ nedošlo k strate zmyslu života ani k úplnému rozvráteniu rodinného života.\n2.7. Súd prvej inštancie mal pod3a nej pri ureení výšky náhrady zoh3adni? aj vek žalobcov 1/-5/ (42 až\n53 rokov) a nebohej matky (76 rokov). Vzh3adom na dažku spoloene prežitých rokov sa vz?ahy rodiea\na detí naplnili v prevažnej miere štandardných interakcií, eo by malo ma? vplyv na výšku satisfakcie.\n2.8. Tiež namietala, že súd prvej inštancie nezoh3adnil satisfakciu poskytnutú žalovaným 2/ (vinníkom\nnehody), ktorý prejavil úprimnú 3útos? a ospravedlnil sa. Súd prvej inštancie priznal žalobcom 1/-5/ plnú\nsumu bez toho, aby toto morálne zados?ueinenie premietol do zníženia peoažnej náhrady.\n2.9. Na podporu neprimeranosti priznanej výšky poukázala na štatistické údaje Národnej banky\nSlovenska (2016 – 2020), pod3a ktorých bola priemerná výška priznanej náhrady nemajetkovej ujmy z\nPZP 4.500,- Eur. Argumentovala, že k tomuto kritériu prihliadajú aj iné súdy (napr. Krajský súd v Trnave\nv rozsudku z 30. novembra 2022 sp. zn. 24Co/75/2022).\n2.10. Vzh3adom na uvedené navrhla, aby Krajský súd v Banskej Bystrici (ialej len ,,odvolací súd“\nalebo ,,krajský súd“) rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná žalovanej\n1/ nárok náhradu trov prvoinštaneného konania a odvolacieho konania v rozsahu 100%. Alternatívne\nnavrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobcom 1/-5/ prizná náhradu\nnemajetkovej ujmy v nižšej výške (ako to urobil súd prvej inštancie) a rozhodne o trovách konania.\n3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, konkrétne do výroku I. a do závislého výroku o trovách konania\n(III. výrok), žalovaný 2/ podal veas odvolanie.\n3.1. Odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi pod3a § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP.\n3.2. Vo vz?ahu k výške priznanej náhrady nemajetkovej ujmy uviedol, že súd prvej inštancie mal\nzoh3adoova? pri ureovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy aj jeho životnú situáciu. Súd prvej inštancie\nsprávne konštatoval, že priznaná náhrada nemajetkovej ujmy nemôže ma? likvidaený charakter.\nUvedené vyplýva aj z rozsudku Krajského súdu v Prešove z 26. januára 2021 sp. zn. 13Co/63/2020.\n3.2.1. Poukázal na to, že z lustrácie v registri poverení vyplýva, že voei žalovanej 1/ je vedených 33\nexekuených konaní, eo predstavuje reálne riziko, že žalovaná 1/ nebude plni? a povinnos? úhrady\nprejde v celom rozsahu na neho. Súd prvej inštancie mal bra? oh3ad na jeho majetkové pomery, keiže\nhrozí riziko, že rozsudok súdu prvej inštancie bude ma? likvidaené následky na neho a jeho rodinu.\n3.3. Uviedol, že žalobcovia 1/-5/ neuniesli dôkazné bremeno a objektívne nepreukázali svoj vz?ah\ns matkou. Žalobcovia 1/, 2/, 4/, 5/ (okrem žalobcu 3/) s matkou nežili v spoloenej domácnosti, majú\nvlastné rodiny, prácu a niektorí bývajú vo väešej vzdialenosti (Zvolen), eo objektívne neumožoovalo\ntakú intenzitu starostlivosti, akú tvrdili. Aj v prípade žalobcu 3/ argumentoval jeho prácou na turnusy v\nBratislave.\n3.4. Spochybnil tvrdenia žalobcov 1/-5/ o ich informovanosti a blízkom kontakte s matkou poukazom na\nto, žalobcovia 1/-5/ nevedeli, že ich matka v deo nehody cestovala autobusom k lekárovi do Zvolena.\n\nNebohá o svojej ceste neinformovala ani dcéru bývajúcu priamo vo Zvolene, s ktorou sa pod3a tvrdení\nmala zvyknú? stretáva?, eo je pod3a neho v rozpore s prezentovaným obrazom o ich vzájomných vz?\nahoch.\n3.5. Poukázal na rozhodnutia všeobecných súdov (rozhodnutie Krajského súdu Treneín z 3. decembra\n2013 sp. zn. 17Co/736/2013, ktorým manželke pozostalého súd priznal nárok na náhradu nemajetkovej\nujmy vo výške 4 000,- Eur) a rozhodnutie Krajského súdu Nitra z 11. mája 2021 sp. zn. 12Co/50/2020\n(ktorým súd za stratu syna priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 10 000,- Eur).\n3.6. Mal za to, že výška nemajetkovej ujmy je neadekvátne vysoká a neprimeraná. Argumentoval, že nie\nkaždý žalobca sa staral o matku rovnako a taktiež je zrejmé, že nie každý poci?oval jej stratu rovnako,\nprieom súd prvej inštancie mal zoh3adni? aj vek pozostalej.\n3.7. Ialej vo vz?ahu k závislému výroku o trovách konania rozsudku súdu prvej inštancie (III. výrok)\nnamietal, že žalobcovia 1/-5/ nemali vo veci plný úspech, keiže súd prvej inštancie žalobu zamietol\nv easti uplatnených úrokov z omeškania (7 % roene zo sumy 8.000,- Eur od 2. decembra 2022) s tým, že\nvyeíslil, že zamietnuté príslušenstvo ku dou vyhlásenia rozsudku u každého žalobcu predstavuje sumu\n576,88 Eur, celkom sumu 2.884,40,- Eur.\n3.8. Vzh3adom na uvedené navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že\nžalobu v celom rozsahu zamietne a prizná žalovanému 2/ nárok na náhradu trov konania vo výške 100\n%. Alternatívne navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej\ninštancie na ialšie konanie a nové rozhodnutie.\n4. Žalobcovia 1/-5/ vo vyjadrení k odvolaniam žalovaných 1/, 2/ proti rozsudku súdu prvej inštancie\nuviedli, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku vysporiadal so všetkými tvrdeniami, námietkami\na dôkazmi strán. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne aj po právnej stránke správny.\n4.1. K odvolaniu žalovaného 2/ (vodiea) poukázali na to, že súd prvej inštancie v odseku 31.\nodôvodnenia podrobne vysvetlil, z akého dôvodu nimi uplatnenú výšku nemajetkovej ujmy považoval za\nprimeranú. Zdôraznili, že v konaní prebehlo vyeerpávajúce dokazovanie (vrátane ich výsluchov), ktoré\npotvrdilo intenzitu ich vz?ahov s matkou. Argumentovali, že priznaná suma predstavuje skôr spodnú\nhranicu („minimálnu sumu“) v intenciách aktuálnej rozhodovacej praxe, prieom ak by žiadali viac, nie je\nvylúeené, že by im súd prvej inštancie vyhovel.\n4.2. Odmietli argumentáciu žalovaného 2/ o likvidaenom charaktere priznanej náhrady. Uviedli, že suma\n8.000,- Eur za stratu matky je v súeasnej judikatúre bežne priznávaná a nie je považovaná za likvidaenú\nani pre fyzické osoby. Zároveo oznaeili obavu žalovaného 2/ z toho, že bude musie? plni? celú sumu\nsám za neopodstatnenú a jeho interpretáciu za skreslenú. Vysvetlili podstatu solidárneho záväzku, ktorý\numožouje im vybra? si, od koho budú plnenie požadova?. Žalovaná 1/ je pois?ovoa s nadnárodnou\núeas?ou a lídrom na trhu.\n4.3. Vo vz?ahu k závislému výroku o trovách konania (III. výrok) uviedli, že dôvodnos? žaloby bola\npreukázaná v plnom rozsahu istiny. S odkazom na názor ústavného súdu uviedli, že ani prípadné\nzníženie výšky nemajetkovej ujmy súdom oproti navrhovanej výške nemajetkovej ujmy nie je možné\npovažova? za neúspech v spore.\n4.4. Mali za to, že majú nárok na príslušenstvo s poukazom na judikatúru Ústavného súdu Eeskej\nrepubliky, avšak voei výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie sa neodvolali len z dôvodu nepredlžovania\nkonania.\n4.5. K odvolaniu žalovanej 1/ oh3adne jej námietke nedostatku pasívnej legitimácie uviedli, že jej\nargumentácia predstavuje zužujúci, eisto gramatický výklad zákona o PZP, ktorý je prekonaný poeetnou\njudikatúrou. Opätovne poukázali na rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 666/2016, ktoré\njednoznaene konštatuje, že nemajetková ujma je krytá povinným zmluvným poistením. Ich postavenie\nako blízkych osôb (detí), ktoré vstupujú do pozície poškodených, oznaeili za notorietu súdnej praxe.\n4.6. K výške náhrady vo vz?ahu k námietkam žalovanej 1/ uviedli, že súd prvej inštancie zoh3adnil\nvšetky relevantné kritériá: okolnosti spáchania skutku, následok v ich emocionálnej sfére, vek zomrelej\n(ktorá bola bez zásadných zdravotných ?ažkostí) i dospelos? detí. V konaní nebolo preukázané\ndorueenie listu, ktorého obsahom malo by? ospravedlnenie žalovaného 2/ a vzh3adom na závažnos?\nujmy by takýto úkon mal na rozhodnutie len zanedbate3ný vplyv.\n4.7. Navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutých výrokoch potvrdil.\nZároveo si uplatnili nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\n5. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací pod3a § 34 CSP, vec preskúmal v medziach\ndaných § 379 CSP a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania pod3a § 385 ods. 1, 2 CSP a contrario a\n\nrozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku (I. výrok) a v závislom výroku o trovách\nkonania (III. výrok) pod3a § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.\n6. Pod3a § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo\nvýroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožouje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedzi? len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplni? na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ialšie dôvody.\n7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k\nzáveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatoenom rozsahu, na\nzáklade toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia\nrozhodnutia vyplýva vz?ah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane\njednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý\nproces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutoenos? alebo\nokolnos?. Naopak, prvoinštanený súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich\nnáležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).\n8. Súd prvej inštancie je vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku\nkoherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok súdu prvej inštancie je presvedeivý, premisy\nzvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací\nsúd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku súdu prvej inštancie je dostatoene\nvyeerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd na\nzdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku preto poukazuje len na ureité najzásadnejšie aspekty,\nktorými reaguje na argumenty žalovaných 1/, 2/ v odvolaní.\n9. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobcovia 1/-5/ sa žalobou proti žalovaným 1/, 2/ domáhali\nnáhrady nemajetkovej ujmy pod3a § 11, § 13 OZ z titulu ochrany osobnosti pozostalej osoby, ktorá im\nvznikla v oblasti osobnostných práv (práva na súkromný a rodinný život) v dôsledku dopravnej nehody\nspôsobenej prevádzkou motorového vozidla tov. zn. Volkswagen Golf, EEV:M. doa 6. mája 2022\nv meste Zvolen, ktoré viedol žalovaný 2/, pri ktorej došlo k úmrtiu nebohej B. B. (matky žalobcov 1/-5/).\n10. Žalovaný 2/ bol trestným rozkazom Okresného súdu Zvolen z 28. októbra 2022 e. k.\n2T/116/2018-308 uznaný za vinného, že doa 6. mája 2022 v ease o 14:04 hod. v meste Zvolen viedol\nako vodie osobné motorové vozidla zn. Volkswagen Golf, EEV: M., v smere od sídliska Zlatý potok po\nUl. J . Jesenského, kde pred odboekou na Ul. Bela IV. na vyznaeenom prechode pre chodcov nedal\nprednos? chodkyni B. B., prechádzajúcej po prechode pre chodcov z pravej strany z poh3adu vodiea,\nnásledkom eoho došlo ku kolízii vozidla s chodkyoou, v dôsledku eoho bola chodkyoa odsotená na\nvozovku, eím vodie porušil dôležitú povinnos? uvedenú v § 4 ods. 1 písm. f) zákona e. 8/2009 Z.\nz. o cestnej premávke a poškodená B. B. pod3a znaleckého posudku vypracovaného C. C. N. ?K.,\nE., C. O. XX/XXXX a C. P. E. e. 20/2022 utrpela zranenia, následkom ktorých doa XX. XXXX XXXX\nzomrela, prieom bezprostrednou príeinou smrti bol ?ažký opuch mozgu v rámci polytraumy (viacpoeetné\nporanenia viacerých životne dôležitých orgánových systémov), ktoré utrpela ako následok dopravnej\nnehody, teda inému z nedbanlivosti spôsobil smr? a taký ein spáchal závažnejším spôsobom, porušením\npovinnosti uloženej mu pod3a zákona, eím spáchal preein usmrtenia pod3a § 149 ods.1, ods.2 písm. a)\nTrestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona a za to bol odsúdený na trest odoatia\nslobody vo výmere tri roky, prieom výkon trestu odoatia slobody súd podmieneene odložil a žalovanému\n2/ uložil probaený doh3ad nad jeho správaním v skúšobnej dobe s tým, že súd ureil žalovanému\nskúšobnú dobu vo výmere pä? rokov. Zároveo žalovanému 2/ bola uložená povinnos? v skúšobnej dobe\nnahradi? spôsobenú škodu. Žalovanému 2/ bol uložený aj trest zákazu einnosti vies? motorové vozidlá\nakéhoko3vek druhu v trvaní troch rokov. Žalovanému 2/ bola uložená povinnos? nahradi? poškodenej\nžalobkyni 1/ škodu titulom úhrady nákladov pohrebu vo výške 930,28 Eur, poškodenej žalobkyni 2/\nškodu titulom úhrady nákladov pohrebu vo výške 1.134,- Eur, poškodenej Všeobecnej zdravotnej pois?\novni, a. s., Bratislava škodu titulom nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivos? vo výške 23.500,55\nEur. Poškodení žalobcovia 3/, 4/, 5/ boli s ich nárokmi na náhradu škody odkázaní na obeianske súdne\nkonanie a poškodené žalobkyne 1/, 2/ boli so zvyškom ich nárokov na náhradu škody odkázané na\nobeianske súdne konanie.\n\n11. Uvedeným trestným rozkazom Okresného súdu Zvolen z 28. októbra 2022 e. k. 2T/116/2018-308,\nktorý nadobudol právoplatnos? doom 2. decembra 2022, vychádzajúc z ustanovenia § 193 CSP\nbola preukázaná zodpovednos? žalovaného 2/ za neoprávnený zásah do práv na ochranu osobnosti\nžalobcov 1/-5/.\n12. Pre posúdenie pasívnej vecnej legitimácie žalovanej 1/ je rozhodujúce vyriešenie otázky, eo treba\nrozumie? pod pojmom škoda použitým v zák. e. 381/2001 Z.z.. Odvolací súd je toho názoru, že pre\núeely tohto zákona treba pojem škoda vyklada? extenzívne v tom zmysle, že tento pojem zahaoa\naj náhradu nemajetkovej ujmy z titulu obeianskoprávnej zodpovednosti za zásah do osobnostných\npráv pozostalých, spoeívajúci v zásahu do ich práva na súkromný a rodinný život spôsobený\nusmrtením blízkej osoby pri prevádzke motorových prostriedkov. Pokia3 k nemajetkovej ujme došlo\nv priamej príeinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, je potrebné, vychádzajúc zo zásady\nekvity, vyklada? nielen konkrétny právny predpis, ale v širšej súvislosti i právny poriadok upravujúci\ndotknutú oblas?. Pod3a názoru odvolacieho súdu, je absolútne logické a legitímne, aby nemajetková\nujma spôsobená pozostalým po obeti dopravnej nehody v priamej príeinnej súvislosti s prevádzkou\nmotorového vozidla bola považovaná za škodu pod3a § 4 ods. 2 zákona e. 381/2001 Z. z., preto\ntakáto náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch spadá do rozsahu povinného zmluvného poistenia\nzodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Úeelom poistenia zodpovednosti\nza škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel je totiž zmierni? dôsledky všetkých škôd, ku ktorým\ndošlo v súvislosti s touto prevádzkou, prieom najzávažnejším dôsledkom tejto (poistnej) udalosti je\nspôsobenie smrti. V koneenom dôsledku v tomto smere sa uberá i aktuálna judikatúra Súdneho dvora\nEÚ (ialej len ,,SDEÚ“ alebo ,,Súdny dvor EÚ“ ).\n13. Odvolací súd poukazuje na to, že predmetné výkladové otázky s jednoznaeným záverom vyriešil\nSúdny dvor EÚ v rozsudku z 24. októbra 2013 vo veci C-22/12 Q. B. proti P. E., N. B..\n14. Pokia3 ide o uvedený judikatúrny záver Súdneho dvora EÚ vo veci C-22/12, je nesporné, že tento\nje v súlade so Zmluvou o fungovaní Európskej únie záväzným výkladovým rámcom a prameoom pre\nvýklad a aplikáciu noriem úniového práva vo všetkých elenských štátoch EÚ, s retrospektívnym úeinkom\n(rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-137/94 Richardson) s tým, že výklad úniového práva poníma\nzáväznos? nielen s úeinkami per partes, ale s oh3adom na jednotu systému Európskej únie (na úeely\npoužívania úniového práva), má aj všeobecnú záväznos?.\n15. Súdny dvor EÚ totiž zabezpeeuje nielen jednotný výklad a používanie zakladajúcich zmlúv, ako\nprameoov úniového práva, ale odvodzuje z nich aj nové pravidlá prostredníctvom výkladu existujúcich\nprameoov práva v rámci svojej rozhodovacej einnosti. Prostredníctvom judikatúry Súdneho dvora EÚ\nnevyhnutne dochádza „k skrytej“ normotvorbe prostredníctvom súdneho orgánu, navonok prezentovanej\nako výklad prameoov práva a vypaoanie medzier v práve. Úloha Súdneho dvora EÚ ako neformálneho\nnormotvorcu je všeobecne akceptovaná s tým, že rozhodnutiam Súdneho dvora sa bez akýchko3vek\nvýhrad priznáva všeobecná precedentná záväznos?.\n16. Požiadavka jednotnej aplikácie a interpretácie úniového práva vo vnútri EÚ znamená, že význam\npojmov úniového právneho poriadku nemôže by? v jednotlivých elenských štátoch rôzny, ale musí\nspoeíva? na objektívnych kritériách definovaných úniovým právom (Jordens-Vosters, 69/79, 10. januára\n1980 s. 75, bod 6), prieom aplikácia, úeinnos? a záväznos? úniového práva nemôže by? v jednotlivých\nštátoch rozdielna (Zerbone, 94/77, 31. januára 1978, Zb. s. 99, body 25 a 26).\n17. Odvolací súd zdôrazouje, že vnútroštátny súd je všeobecným súdom aplikácie úniového práva,\npretože je povinný v rámci svojich právomocí zabezpeei? úplný úeinok úniových právnych noriem\na chráni? práva, ktoré tieto normy priznávajú jednotlivcom (R. a Bonifaci, C-6 a 9/90, 19. novembra 1991,\nZb. s. I-5357, bod 32; Factortame, C-213/89, 19. júna 1990, Zb. s I-2433, bod 19). Je povinný zabezpeei?\nprávnym subjektom právnu ochranu najmä vtedy, ak to vyplýva z priamo úeinných ustanovení, ale\naj prostredníctvom využitia nepriameho úeinku práva EÚ tak, že bude vyklada? všetky procesné\nustanovenia eurokonformným spôsobom tak, aby ich aplikácia prispela k realizácii požiadavky na\nzabezpeeenie úeinnej súdnej ochrany práv, ktoré fyzickým a právnickým osobám vyplávajú z úniového\nprávneho poriadku (Kronberger, T-18/07, Úz. 21. mája 2008, Zb. s UU-77, bod 49; Unibet, C-432/05,\n13. marca 2007, Zb. s. I-2271, bod 44). Vnútroštátny súd je v rámci svojich právomocí a vo3nej úvahy,\nktorú mu priznáva vnútroštátne právo, povinný vyklada? vnútroštátne ustanovenia eo najviac v súlade\n\ns právom EÚ tak, aby ich následná aplikácia prispela k vykonaniu úniového práva (Lucchini, C-119/05,\n18. júla 2007, Zb.s. I-6199, body 60 a 61).\n18. Odvolací súd konštatuje, že v danom prípade bolo pri aplikácii zákona o PZP vychádza? z jeho\neurokonformného výkladu a riadi? sa záväzným výkladom Súdneho dvora EÚ. Štát totiž môže poruši?\nprávo únie aj vtedy, ak jeho súd vydá súdne rozhodnutie, ktoré bude v zjavnom rozpore s judikatúrou\nSúdneho dvora EÚ (napr. rozsudok Súdneho dvora EÚ C-224/01 Köbler, 30. septembra 2003, Zb. s.\nI-10239, bod 56; Brassere du p?cheur a Factortame, C-46 a 48/93, 5. marca 1996, Zb. s. I-1029, bod 57).\n19. ,,Škodou pre úeely zákona e. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za\nškodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších zmien a doplnení je aj nemajetková ujma spoeívajúca v zásahu do osobnostných práv\npozostalých obete dopravnej nehody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. V spore o náhradu\ntakejto ujmy je pois?ovoa pasívne legitimovaná.“ (vii rozsudok najvyššieho súdu z 31. júla 2017 sp.\nzn. 6 MCdo 1/2016, publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod\nR 61/2018). Z odôvodnenia rozsudku najvyššieho súdu z 31. júla 2017 sp. zn. 6 MCdo 1/2016 ialej\nvyplýva: ,,Pre posúdenie otázky pasívnej legitimácie pois?ovne je rozhodujúce riešenie otázky, eo\ntreba rozumie? pod pojmom škoda (použitým v ZoPZP). Pre úeely tohto zákona treba pojem škoda\nvyklada? extenzívne v tom zmysle, že tento pojem zahaoa aj nemajetkovú ujmu, ktorej náhrada patrí\npozostalým (po blízkej osobe, usmrtenej pri dopravnej nehode v súvislosti s prevádzkou motorového\nvozidla) z titulu obeianskoprávnej zodpovednosti za zásah do osobnostných práv, spoeívajúci v\nzásahu do ich práva na súkromný a rodinný život. Úeelom poistenia za škody spôsobené prevádzkou\nmotorových vozidiel je zmierni? dôsledky škôd, ku ktorým došlo v súvislosti s touto prevádzkou. Aj pod3a\ndôvodovej správy k zodpovednostnému zákonu je usmrtenie pri dopravnej nehode najzávažnejším\ndôsledkom tejto udalosti. Pokia3 pod3a súdnej praxe usmrtenie pri dopravnej nehode vyvoláva nielen\nobeianskoprávnu zodpovednos? za škodu, ale aj obeianskoprávnu zodpovednos? za neoprávnený\nzásah do osobnostných práv, musí by? aj táto zodpovednos? predmetom poistného krytia. Ak\nby mal plati? výklad pojmu škoda vychádzajúci z textu ZoPZP (gramatický výklad), resp. výklad\nvychádzajúci výluene z ustanovení O. z. o zodpovednosti za škodu, teda ak by náhrada nemajetkovej\nujmy pozostalých nemala by? predmetom poistného krytia, prinášalo by to znaené majetkové riziko\nsubjektov zodpovedajúcich za takúto nemajetkovú ujmu, ktoré by v individuálnych prípadoch mohlo\nvies? aj k ich bankrotu. Zároveo by to však mohlo znamena? aj neistotu pozostalých v tom smere,\nei im prisúdená náhrada bude aj skutoene poskytnutá, resp. riziko, že v prípadoch insolvencie\n(platobnej neschopnosti) zodpovedného subjektu táto nebude vymožite3ná. Neprijate3nos? týchto\ndôsledkov vyžaduje extenzívnu interpretáciu pojmu škoda pre úeely ZoPZP tak, že doo patrí aj\nnáhrada nemajetkovej ujmy za zásah do osobnostných práv pozostalých a teda že aj táto náhrada je\npredmetom poistného krytia. Pri výklade a aplikácii právnych predpisov totiž nemožno opomína? ich\núeel a zmysel, prieom platí, že súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale sa od\nneho smie (a dokonca musí) odchýli?, ak to vyžaduje úeel zákona, história jeho vzniku, systematická\nsúvislos? a pod. Rozširujúci výklad pojmu škoda pre úeely zodpovednostného zákona je pritom aj\nústavne konformným, pretože zmierouje, resp. odstraouje disproporciu medzi zákonným úrazovým\npoistením, t. j. poistením pri pracovných úrazoch, a povinným zmluvným poistením zodpovednosti\nza škody spôsobené prevádzkou motorového vozidla. Ak totiž dôjde pri dopravnej nehode k úmrtiu\nzamestnanca, ustanovenie § 94 zákona e. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (v znení neskorších\nzmien a doplnení) zakladá pozostalým, ktorými sú manžel alebo manželka a nezaopatrené die?a, nárok\nna jednorazové odškodnenie vo výške 730-násobku denného vymeriavacieho základu, najviac však\nvo výške 46 485,40 Eur (u manžela alebo manželky). Toto odškodnenie, i kei je limitované, nie je nie\niné ako náhrada nemajetkovej ujmy, poskytovaná z úrazového poistenia. Niet žiadneho rozumného\ndôvodu, pre ktorý by náhrada nemajetkovej ujmy pozostalých pri usmrtení ich blízkeho ako zamestnanca\npri dopravnej nehode mala by? predmetom poistného krytia (aj kei pod3a iného zákona), zatia3 eo\nv prípadoch, ak by nešlo o zamestnanca, by to tak by? nemalo. Pri výklade pojmu škoda pre úeely\nZoPZP treba vychádza? z chápania tohto pojmu v komunitárnom práve. Zodpovednostný zákon bol\ntotiž výsledkom transpozície smerníc Európskej únie, ktoré boli nahradené t. e. platnou Smernicou\nEurópskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo 16. septembra 2009 o poistení zodpovednosti za\nškodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto\nzodpovednosti. Táto smernica síce nedefinuje pojem škoda, ale z jej textu je zrejmé, že pod týmto\npojmom rozumie osobnú ujmu a škodu na majetku, resp. používa slovné spojenie utrpenie „ujmy alebo\nškody“, ei používa termíny „akáko3vek ujma alebo škoda“ alebo „akáko3vek škoda“. Komunitárne\n\nprávo chápe škodu ako majetkovú aj nemajetkovú ujmu, resp. za ujmu považuje škodu majetkovú aj\nnemajetkovú (tu por. napr. rozsudok SD EÚ zo 6. mája 2010 vo veci C-63/09 Axel Walz proti Clickair\nSA). Napokon bez významu tu pod3a dovolacieho súdu nemôže by? ani to, že k správnemu chápaniu\npojmu škoda aj súvislostí zodpovednosti za ou v komunitárnom práve nemožno dospie? izolovane od\nzákladov, na ktorých bolo komunitárne právo budované, teda na jednej strane od právnych poriadkov\ntých elenských štátov Európskej únie, ktorých demokratické fungovanie nebolo (na rozdiel od situácie\nv dnešných tzv. postsocialistických štátoch) prerušené, na druhej strane potom aj od tých historických\nprameoov práva na území dnešnej Slovenskej republiky (niekdajšieho Eeskoslovenska), o ktorých\ndemokratickom pôvode (charaktere) nevznikol dôvod pochybova?. . Pri nazeraní na problém aj z tohto\nuhla poh3adu potom nemožno nevidie? to, že slovenský Obeiansky zákonník (zákon prijatý ešte v\nprostredí unitárnej Eeskoslovenskej socialistickej republiky v roku 1964) je napriek jeho poeetným\nnovelizáciám (vrátane tých po roku 1989) stále predpisom majúcim pôvod v dobe neslobody (tu pre\nprípad záujmu por. zákon e. 480/1991 Zb.). Podstatnejšie tu však je, že základom úpravy obeianskeho\npráva tzv. prvej Rozhodnutia vo veciach obeianskoprávnych Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov\nSR 8/2018 17 republiky (Eeskoslovenskej republiky v rokoch 1918 – 1938) sa stal dodnes v Rakúsku\nplatný Všeobecný obeiansky zákonník z roku 1811 (cisársky patent e. 946), medzi pojmami škoda a ujma\nnerozlišujúci (v tejto súv. por. najmä Komentáo k Obecnému zákonníku obeanskému, František Roueek\n– Jaromír Sedláeek, CODEX Bohemia 1998, V. díl, § 1293, str. 672) a takýto nedostatok rozlišovania\nsa týkal i niekdajšieho uhorského práva, platného v rovnakom ease na Slovensku (tu por. najmä výklad\no ujme utrpenej na osobnom záujme, resp. nemateriálnej škode v publikácii Nástin súkromného práva\nplatného na Slovensku a Podkarpatskej Rusi, M. M. G. R. a M. K. I., HEURÉKA 1998, str. 363).\nOkrem uvedeného vyššie však už súeas?ou spoloene budovaného právneho poriadku Eeskoslovenskej\nrepubliky po roku 1918 sa stal o. i. aj zákon e. 81/1935 Sb. z. a n. o jazde motorovými vozidlami, ktorý\n(v rámci oddielu VIII. nazvaného Zodpovednos? za škody spôsobené prevádzkou motorových vozidiel)\nustanovil zodpovednos? (prevádzkovate3a a vodiea) za škodu aj vtedy, „ak bol niekto na tele alebo na\nzdraví poškodený alebo usmrtený“ (§ 45 ods. 1 zákona) i následok neúeinnosti akýchko3vek dohovorov,\nktorými by sa na ujmu poškodeného vylúeili alebo obmedzili predpisy o povinnej zodpovednosti (§ 55\nzákona). Prvé z takýchto ustanovení evidentne nešlo chápa? inak, než ako zahrnutie do pojmu škoda\nspôsobená prevádzkou motorového vozidla i dnešnej náhrady nemajetkovej ujmy pozostalých po obeti\ndopravnej nehody (keiže usmrtenie znamená a vždy znamenalo zánik právnej subjektivity primárne\npoškodeného a takto i možnosti uplatoovania akejko3vek náhrady ním samotným – eo neplatí a ani\nnemôže plati? o pozostalých). Druhé sa síce týkalo len vylúeenia prípadných dohovorov medzi škodcom\na poškodeným na ujmu druhej z takých osôb, popri oom tu však bola už v roku 1935 (v rámci oddielu\nIX. zákona, nazvaného Zaistenie nárokov tretích osôb na náhradu škôd spôsobených prevádzkou\nmotorových vozidiel) taktiež uzákonená povinnos? držite3a registrovaného motorového vozidla poisti?\nsa proti následkom zodpovednosti u niektorej z komerených pois?ovní (§ 56 ods. 1 zákona). Takéto\npoistenie sa eo do rozsahu muselo týka? celého rozsahu pojmu škoda pod3a takéhoto zákona, teda i\ndnešnej nemajetkovej ujmy pozostalých.“ S uvedeným právnym názorom najvyššieho súdu sa odvolací\nsúd v celom rozsahu stotožouje.\n20. I z uznesenia ústavného súdu z 11. októbra 2016 sp. zn. III. ÚS 666/2016 oh3adne nemajetkovej\nujmy vo vz?ahu k povinnému zmluvnému poisteniu vyplýva, že pojem „škoda“ použitý v zákone\ne. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednos? za škodu spôsobenú prevádzkou\nmotorového vozidla je ústavne konformným spôsobom interpretovate3ný extenzívne tak, že zahaoa\naj nemajetkovú ujmu pod3a ustanovení Obeianskeho zákonníka o ochrane osobnosti, s cie3om\nmaximálne možnej miery rešpektovania cie3ov relevantnej úniovej regulácie. Ústavný súd konštatoval\nnevyhnutnos? eurokonformného výkladu pojmu škoda na zdraví pod3a zákona o povinnom zmluvnom\npoistení. Povinné zmluvné poistenie má v zmysle záveru ústavného súdu pokrýva? aj náhradu\nnemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode.\n21. ,,12.Žalovaná 2/ namieta nesprávne právne posúdenie sporu odvolacím súdom v otázke existencie\npriamej príeinnej súvislosti medzi škodou (nemajetkovou ujmou žalobcov na ich osobnostných právach)\na škodovou udalos?ou (dopravnou nehodou spôsobenou žalovaným 1/ s následkom úmrtia blízkej\nosoby žalobcov - poistnou udalos?ou); tvrdiac, že v prejednávanej veci je nárok žalobcov vylúeený\nustanovením § 5 ods.1 písm. h/ ZoPZP. Na preukázanie opodstatnenosti dovolacieho dôvodu pod3a §\n421 ods. 1 písm. a/ CSP poukázala najmä na právne závery rozhodnutia najvyššieho súdu R 61/2008,\na tiež na ialšie súvisiace rozhodnutia najvyššieho súdu (sp.zn. 1Cdo 129/2008, 5Cdo 126/2009, 6Cdo\n89/2011, 6MCdo 7/2013). 13. Dovolací súd má zato, že žalovaná 2/ zákonu zodpovedajúcim spôsobom\n\nvymedzila právnu otázku, pri riešení ktorej - pod3a názoru žalovanej 2/ - sa odvolací súd odklonil od\nustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. 14. Dovolate3ka tvrdí, že medzi dopravnou nehodou\ns následkom smrti blízkej osoby a zásahom do osobnostných práv pozostalých nemôže zásadne\nnikdy by? príeinná súvislos?, pretože nejde o priamy, ale sprostredkovaný dôsledok škodovej udalosti.\nUvedenou ,,novou” právnou argumentáciou sa dovolate3ka napriek už jednoznaene formulovaným a\nustáleným právnym záverom najvyššieho súdu o krytí nárokov pozostalých po obetiach dopravných\nnehôd na náhradu nemajetkovej ujmy povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škodu a\nexistencii pasívnej legitimácie pois?ovní v sporoch o náhradu nemajetkovej ujmy pred všeobecnými\nsúdmi (vii R 61/2018, ako aj ialšie 2 Cdo 41/2018, 2 Cdo 52/2018, 2 Cdo 131/2018, 3 Cdo 24/2018, 3\nCdo 174/2019, 4 Cdo 91/2018, 4 Cdo 87/2020, 6 Cdo 143/2017, 6 Cdo 219/2017, 6 Cdo 226/2017, 8\nCdo 6/2018) opätovne snaží spochybni? tieto judikované závery, hoci už podala dovolania vo viacerých\nskutkovo a právne obdobných sporoch a mala možnos? oboznámi? sa s tým, že dovolací súd je jednotný\nv otázke výkladu pojmu škody a jej dôsledkov do osobnostných práv pozostalých elenov rodiny, ktoré\nnastolila aj v tomto prípade. 15. Záver súdu o (ne)existencii príeinnej súvislosti nie je založený na aplikácii\nprávnych noriem na zistený skutkový stav; spoeíva na vyhodnotení skutkových podkladov, ku ktorým\ndospel súd v rámci dokazovania. Výsledkom tejto einnosti súdu nie sú závery právne, ale skutkové\nzávery. Právnou otázkou tu je iba vymedzenie tých právnych skutoeností, medzi ktorými treba zis?ova?\nvz?ah príeinnej súvislosti. Otázka príeinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku,\nktorá môže by? riešená len v konkrétnych súvislostiach (R 28/2008, 5 Cdo 126/2009, 3 Cdo 130/2010).\nDovolací súd sa preto zaoberal otázkou príeinnej súvislosti v prejednávanej veci pre úeely dovolacieho\nkonania práve v týchto intenciách; t.j. z poh3adu právnej relevantnosti existujúcich skutoeností (pzn.\ndovolate3kou nepopieraných) príeina - následok, medzi ktorými pod3a názoru žalovanej 2/ niet príeinnej\nsúvislosti za žiadnych okolností. 16. S dovolacou argumentáciou žalovanej 2/ je možné stotožni? sa len\nv rovine všeobecnej právnej teórie, v zmysle ktorej v konaní o náhradu škody spôsobenej prevádzkou\ndopravného prostriedku súd skúma existenciu všetkých predpokladov vzniku práva poškodeného na\nnáhradu škody voei škodcovi, ktorému sa ustanovuje povinnos? škodu nahradi?, a tými sú v zmysle\n§ 427 OZ : škodná udalos? vyplývajúca z osobitnej povahy prevádzky dopravného prostriedku, škoda\na príeinná súvislos? medzi škodnou udalos?ou a škodou (tzv. kauzálny nexus). Pokia3 niektorý z\ntýchto predpokladov nebude v konaní zistený a preukázaný, nemôže by? žalobca v spore úspešný,\nako to správne uvádza aj dovolate3ka. Pri posudzovaní existencie príeinnej súvislosti súd vychádza z\ntoho, že protiprávna udalos? musí by? jednou z hlavných príein vzniku škody, nemôže by? ved3ajšou\npríeinou. Nestaeí pritom iba pravdepodobnos? príeinnej súvislosti, ale vždy sa vyžaduje dôkaz o jej\nexistencii (R 28/1980). K záveru o existencii príeinnej súvislosti súd dospieva na základe logického\nposúdenia a zhodnotenia všetkých okolností a povahy konkrétneho prípadu. Dôkazné bremeno vo vz?\nahu k príeinnej súvislosti pritom za?ažuje vždy poškodeného. 17. Otázkou vzniku zodpovednostného vz?\nahu následkom úmrtia blízkej osoby pri dopravnej nehode, zásahom do osobnostných práv pozostalých\na z toho vyplývajúcimi nárokmi poškodených sa dovolací súd už v minulosti zaoberal, ako správne\nuviedol v napadnutom rozhodnutí aj odvolací súd, a to konkrétne v rozhodnutí zo 17. februára 2011\nsp.zn. 5Cdo 265/2009, v ktorom vyslovil právny záver, že zásah do emocionálnej sféry fyzickej osoby,\nspôsobený protiprávnym konaním tretej osoby, následkom ktorého je úmrtie blízkej osoby, zakladá právo\ndomáha? sa ochrany osobnosti pod3a ustanovení Obeianskeho zákonníka o ochrane osobnosti. V\nodôvodnení uviedol, že ak medzi fyzickými osobami existujú sociálne, morálne, citové a kultúrne vz?\nahy vytvorené v rámci ich súkromného a rodinného života, môže porušením práva na život jednej z\nnich dôjs? k nedovolenému zásahu do práva na súkromie druhej z týchto osôb. Takýmto protiprávnym\nzásahom tretej osoby do práva na súkromie, resp. práva rodinný život môže by? ialšiemu úeastníkovi\nvz?ahu spôsobená taká ujma, ktorá mu eiastoene alebo úplne bráni naplno napaoa? jeho citové\npotreby, t.j. nemajetková ujma postihujúca inú ako majetkovú sféru osobnosti, sféru osobnostnú, ku\nktorej nepochybne patrí aj citová (emocionálna) ujma. Ak dôjde k smrti jedného z elenov rodinného\nvz?ahu, pozostalá osoba môže utrpie? citovú ujmu vo forme šoku, smútku zo straty blízkej osoby a\ntakisto aj spoloeenstva (vz?ahu) s blízkou osobou. 18. Zo záverov tohto rozhodnutia vychádzalo aj\nialšie rozhodnutie dovolacieho súdu z 26. septembra 2013 sp.zn. 3Cdo 228/2012, publikované aj ako\njudikát R 128/2014. V odôvodnení tohto rozhodnutia dovolací súd uviedol, že zákon nedefinuje pojem\nzásah ani nepodáva výpoeet konkrétnych foriem zásahov, ktorými môžu by? dotknuté osobnostné\npráva. Je ním však bezpochyby tak aktívne konanie, ako aj pasívne správanie, ktoré má v zákone\nuvedené znaky. Týmito znakmi sú predovšetkým neoprávnenos? zásahu a jeho objektívna spôsobilos?\nnegatívne dopadnú? na chránené osobnostné práva fyzickej osoby. Medzi neoprávneným zásahom\na poškodením (ohrozením) niektorého z osobnostných práv musí by? vz?ah príeinnej súvislosti. Ak\nureité konanie vykazuje zákonné znaky zásahu do chránených osobnostných práv, má fyzická osoba\n\nprávo najmä domáha? sa, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov a aby jej bolo poskytnuté\nprimerané zados?ueinenie (§ 13 ods. 1 Obeianskeho zákonníka). Na inom mieste ,,Úeastníkom, ktorý\nje v rámci tohto právneho vz?ahu nosite3om uvedeného oprávnenia (subjektom ochrany), je fyzická\nosoba, do osobnostných práv ktorej bolo zasiahnuté. Úeastníkom, ktorý je nosite3om povinnosti upusti?\nod neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnosti alebo odstráni? následky zásahov alebo\nposkytnú? primerané zados?ueinenie, je fyzická alebo právnická osoba, ktorá sa dopustila ureitého\nkonania neoprávnene zasahujúceho do chránených osobnostných práv (je pôvodcom, resp. subjektom\nzásahu). Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je nielen zistenie, že žalobca\nje fyzickou osobou, ktorej osobnostné práva boli porušené alebo ohrozené, ale rovnako tiež zistenie,\nže žalovaný sa dopustil toho konania, ktoré žalobca v konaní skutkovo vymedzoval a považoval za\nzásah do jeho chránených osobnostných práv. Obe zis?ovania sú súeas?ou skúmania, kto je v tom\n- ktorom konaní vecne legitimovaný”. 19. Ako už bolo vyššie spomenuté, otázka pasívnej legitimácie\npois?ovne v sporoch o náhradu nemajetkovej ujmy pozostalých obete dopravnej nehody spôsobenej\nprevádzkou motorového vozidla už bola judikovaná rozhodnutiami dovolacieho súdu (vii bod 14 tohto\nrozhodnutia). V judikáte R 61/2018 najvyšší súd vyslovil - pojem „škoda“ treba vyklada? extenzívne v tom\nzmysle, že zahaoa aj nemajetkovú ujmu, ktorej náhrada patrí pozostalým po blízkej osobe, usmrtenej pri\ndopravnej nehode v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla z titulu obeianskoprávnej zodpovednosti\nza zásah do osobnostných práv, spoeívajúci v zásahu do ich práva na súkromný a rodinný život. Pokia3\npod3a súdnej praxe usmrtenie pri dopravnej nehode vyvoláva nielen obeianskoprávnu zodpovednos? za\nškodu, ale aj obeianskoprávnu zodpovednos? za neoprávnený zásah do osobnostných práv, musí by? aj\ntáto zodpovednos? predmetom poistného krytia. 20. Vo všetkých citovaných rozhodnutiach dovolací súd,\nhoc aj nie vždy výslovne, avšak z h3adiska právne jediného možného logického výkladu dospel k záveru,\nže dopravná nehoda s následkom smrti blízkej osoby predstavuje priamu a hlavnú príeinu zásahu\ndo osobnostných práv pozostalých, nejde teda len o druhotný, sprostredkovaný zásah, ako to tvrdí\nžalovaná 2/. Iný záver ani nemožno prija?, pretože ak je existencia priamej príeinnej súvislosti jedným zo\nzákonných predpokladov úspešného uplatnenia nemajetkovej ujmy žalobcov v spore, dovolací súd by\nv týchto prípadoch nemohol dospie? k už konštantne judikovanému záveru o pasívnej legitimácii pois?\novní v prípadoch náhrady nemajetkovej ujmy pozostalých následkom smrti blízkej osoby pri dopravnej\nnehode, ak by zaujal právny názor, že ide len o subsidiárny, nepriamy následok poistnej udalosti, t.j.\ndospel by k záveru o neexistencii priamej príeinnej súvislosti.“(vii uznesenie najvyššieho súdu z 22.\nfebruára 2022 sp. zn. 9Cdo/87/2021).\n22. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie ialej oh3adne nemajetkovej ujmy vo vz?ahu\nk povinnému zmluvnému poisteniu správne poukázal i na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn.\n2Cdo/234/2018 a nález ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 695/2017\n23. Na základe toho tak treba uzavrie?, že ustanovenie § 4 ods. 2 písm. a) zákona e. 381/2001 Z.z.\ntreba vyloži? tak, že poistenie zodpovednosti kryje (za splnenia ostatných podmienok v ods. 4) aj nároky\npozostalých na náhradu nemajetkovej ujmy pod3a § 13 ods. 2 OZ a pozostalí môžu tieto nároky v\nzmysle § 15 ods. 1 zákona e. 381/2001 Z. z. uplatni? priamo proti pois?ovate3ovi, a to rovnako ako\nvšetky ostatné nároky na náhradu škody. V posudzovanej veci žalobcovia 1/ - 5/ majú nárok na náhradu\nnemajetkovej ujmy voei žalovanej 1/. Túto ujmu tak v zmysle § 4 ods. 2 a 4 zákona e. 381/2001 Z. z. kryje\npoistenie zodpovednosti za škodu, takže žalovaná 1/ je povinná nahradi? žalobcom 1/-5/ aj túto ujmu.\n23.1. Odvolací súd poukazuje v tejto súvislosti aj na dôležitos? ústavnokonformného výkladu právnych\npredpisov, keiže súd musí nielen rešpektova? právo, ale jeho výklad a aplikácia musí smerova?\nk spravodlivému výsledku. Právo musí by? predovšetkým nástrojom spravodlivosti, nielen súborom\nprávnych predpisov, ktoré sú mechanicky a formalisticky aplikované bez oh3adu na zmysel a úeel toho\nktorého záujmu chráneného príslušnou normou. V materiálnom právnom štáte nejde len o dodržiavanie\npráva bez ialšieho, ale predovšetkým o dodržiavanie takých pravidiel správania, ktoré sú v súlade\ns hodnotami, na ktorých je právny poriadok vybudovaný. Právo je spoloeenský normatívny systém,\nktorého úeelom je rozumné usporiadanie vz?ahov medzi elenmi spoloenosti. Už z tejto základnej\nfunkcie práva vyplýva, že riešenia, ktoré sa požiadavke rozumného usporiadania vz?ahov prieeia, sú\nneprijate3né. Súdu jednoznaene vždy prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, ei mechanická aplikácia\nzákona nemôže prinies? absurdné dôsledky a v prípade, že tomu tak je, aby ju takouto interpretáciou\npomocou redukcie ad absurdum odmietol a zvolil výklad, ktorý bude v súlade so zmyslom a úeelom\nzákona a ktorý bude racionálny a spravodlivý. Výklad dotknutého zákona e. 381/2001 Z. z. ueinený\nžalovanou 1/ uvedené požiadavky nespaoa.\n\n23.2. Eurokonformný, ako i lingvistický výklad, sú v súlade s definovaním pojmov európskym deliktným\nprávom, ktorý chápe škodu na zdraví ako ujmu (zhoršenie) telesného alebo duševného zdravia. Preto\nnárok z titulu zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zahaoa aj ujmu\nv emoenej sfére žalobcov 1/-5/. V kontexte vyššie uvedeného sa javí nadbytoené argumentova?\nšpecifikami dotknutých hmotnoprávnych inštitútov vnútroštátneho práva (náhrada škody a náhrada\nnemajetkovej ujmy) z h3adiska pojmoslovia poškodených osôb a druhovým vymedzením škody na\nzdraví pod3a Obeianskeho zákonníka (§ 449 ods. 1). Dôvodom je neprípustne zužujúci výklad\npojmu ujma na zdraví (abstrahujúci duševné zdravie eloveka). Eurokonformným výkladom oblasti\nharmonizovanej právom Európskej únie sa preto prinavracia komplexný význam pojmu zdravie a s tým\nspojené odškodnenie jeho obidvoch zložiek (telesnej a psychickej).\n24. Vzh3adom na uvedené odvolací súd (zhodne s názorom prvoinštaneného súdu) uvádza, že\nžalovaná 1/ je pasívne vecne legitimovaná, pretože pod3a ustanovenia § 15 ods. 1 zákona e. 381/2001\nZ.z. vzniklo žalobcom 1/-5/ právo uplatni? svoj nárok i priamo proti pois?ovate3ovi zodpovednej osoby,\nprieom žalobcovia 1/-5/ sú aktívne legitimovanými v spore.\n25. Pod3a názoru odvolacieho súdu žalobcovia 1/-5/ sa oprávnene domáhali práva na ochranu\nosobnosti (§ 11 a nasl. OZ), pretože morálna satisfakcia (§ 13 ods.1 OZ) nie je v danom prípade\npostaeujúca. Žalobcom 1/-5/ vzniklo právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (§ 13 ods. 2 a 3\nOZ), keiže protiprávnym konaním žalovaného 2/ došlo k nezvratnej deštrukcii medzi3udských väzieb,\ntvoriacich základ a rámec súkromného života žalobcov 1/-5/.\n26. Odvolací súd zdôrazouje, že súeas?ou práva na ochranu osobnosti je aj právo na súkromie\na rodinný život. Právo na súkromie zahaoa aj právo fyzickej osoby vytvori? a udržiava? vz?ahy\ns inými 3udskými bytos?ami. Obzvláš? v citovej oblasti, aby fyzická osoba mohla rozvíja? vlastnú\nosobnos?. Smr? ako absolútna strata predstavuje sama o sebe závažný zásah do práva na ochranu\nosobnosti, prieom spôsobuje ?ažké psychické rozpoloženie. V prípade fungujúcej rodiny (ako to bolo\nv posudzovanej veci) má za následok dlhotrvajúcu nemožnos? vyrovna? sa so stratou blízkeho eloveka.\nProtiprávne narušenie týchto vz?ahov predstavuje neoprávnený zásah do práva na rodinný život.\nAko bolo uvedené, súeas?ou práva na ochranu súkromia je aj rodinný život spoeívajúci v udržiavaní\na rozvíjaní vzájomných citových, morálnych a sociálnych väzieb medzi najbližšími osobami. Konanie\nžalovaného 2/, ktoré spôsobilo násilné pretrhnutie týchto väzieb stratou elena rodiny, je neoprávneným\nzásahom do osobnostných práv pozostalých elenov rodiny.\n26.1. Pokia3 je v konaní preukázaný harmonický rodinný vz?ah s dobre vyvinutými sociálnymi a\ncitovými väzbami, je pochopite3né, že náhla a neeakaná smr? jedného z rodinných príslušníkov spôsobí\npozostalým nielen pocit úzkosti, smútku, zúfalstva a šoku, ale zároveo stratu možnosti vies? s nebohou\nosobou súkromný život. Pozostalí túto stratu prežívajú len ve3mi ?ažko a easto sa takáto udalos? môže\npremietnu? do ich psychického zdravia s nenávratnými dôsledkami. Vzh3adom na závažnos? ujmy v\ndôsledku pretrhnutia medzi3udských väzieb tvoriacich základ a rámec súkromného života pozostalých,\na tým intenzívneho zásahu do ich osobnostných práv, práva na súkromie a rodinný život, za ktoré\nnásledky nie je možná len morálna satisfakcia, je na mieste, aby pozostalí po obeti boli zároveo finanene\nvykompenzovaní, hoci žiadna suma nedokáže vyrovna? pretrvávajúcu boles? a sklamanie zo smrti\nblízkeho. Oprávnenými osobami v prípade autonehody sú teda napríklad otec, matka, partner, deti, starí\nrodieia, ale aj osoby, ktoré nemajú rodinnú príbuznos?, no ujma je nato3ko závažná, že vznikla potreba\nnáhrady nemajetkovej ujmy.\n27. Obeiansky zákonník neureuje minimálnu ani maximálnu hranicu nemajetkovej ujmy. Posúdenie\nvýšky nemateriálnej ujmy je závislé od úvahy súdu. Maximálna suma peoažného zados?ueinenia,\nktorú môže súd prizna? je ohranieená výškou žalobcom požadovaného peoažného zados?ueinenia,\nktorá musí by? zrejmá zo žalobného návrhu. I kei výška nemateriálnej umy je predmetom vo3nej\núvahy súdu, táto úvaha sa musí opiera? o preskúmate3né h3adiská. Uplatnenie vo3nej úvahy sa tak\nnesmie sta? nepreskúmate3nou 3ubovô3ou súdu mimo rámec akejko3vek kontroly. Pri ureení výšky\nnemajetkovej ujmy v peniazoch sa vychádza iba z predpokladu, akú ujmu mohol neoprávnený zásah\nvyvola?. Nemožno presne zisti? skutoenú ujmu. Výška náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je\nureovaná základnými zákonnými kritériami. A to predovšetkým závažnos?ou vzniknutej ujmy a okolnos?\nami, za ktorých k porušeniu práva došlo. Za závažnú ujmu treba považova? ujmu, ktorú fyzická osoba\nvzh3adom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a\ndôsledky považuje za ujmu znaenú. Pritom však nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne\n\nh3adisko, teda to, ei by predmetnú ujmu takto v danom mieste a ease (v tej istej situácii) vnímala aj každá\niná fyzická osoba. Kvantifikácia „odškodnenia“ nemajetkovej ujmy prirodzene neznamená bezhranienú\nneobmedzenos?. Primárne je preto potrebné vychádza? z individuálnych okolností prípadu a stretu\npráv postihnutej osoby a osoby, ktorá spôsobila neoprávnený zásah. Výška náhrady nemajetkovej\nujmy zosobouje hodnotu práva nemateriálnej povahy, týkajúceho sa osobnej integrity eloveka, vrátane\n3udskej dôstojnosti.\n28. ,,Samotná závažnos? ujmy vzniknutej v dôsledku neoprávneného zásahu do práva na ochranu\nosobnosti nie je jediným a výlueným kritériom pre ureenie výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri\nureení tejto výšky súd musí prihliadnu? aj na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Tieto\nokolnosti môžu by? významné tak u osoby postihnutej, ako aj u osoby, ktorá neoprávnený zásah\nspôsobila.“ (vii rozsudok najvyššieho súdu z 28. apríla 1998 sp. zn. 1Cdo 89/97, publikovaný\nv Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod R 29/2001).\n29. Odvolací súd konštatuje, že protiprávnym konaním žalovaného 2/ došlo k neoprávnenému zásahu\ndo práv na ochranu osobnosti žalobcov 1/-5/, a to do práva na ich súkromný a rodinný život, ktorý bol\nsmr?ou ich blízkych, príbuzných osôb natrvalo narušený.\n29.1. V konaní bolo preukázané, že medzi nebohou B. B. a medzi žalobcami 1/-5/ boli vytvorené\nvzájomné sociálne, morálne, citové, kultúrne vz?ahy v rámci ich súkromného a rodinného života, prieom\n(spolu)vytvárali harmonické rodinné prostredie. Smr?ou matky žalobcov 1/-5/ pri dopravnej nehode\nspôsobenej výluene zavinením žalovaného 2/ došlo k nezvratnému ukoneeniu tohto spolužitia, a teda\nk pretrhnutiu najintenzívnejších interpersonálnych väzieb. Vzniknutá trauma je zo života žalobcov 1/-5/\nneodstránite3ná. Skutoenos?, že nebohá B. B. bola v ease dopravnej nehody vo veku 76 rokov, že\nžalobcovia 1/-5/ boli plnoletými osobami, prieom žalobcovia 1/, 2/, 4/, 5/ nežili v spoloenej domácnosti\ns tým, že žalobcovia 1/-5/ neboli existenene závislými osobami od nebohej B. B., nemá vplyv na citovú\nujmu žalobcov 1/-5/, ich emociálne útrapy, smútok, pocity stresu, frustrácie a ,,stratu spoloeenstva\ns milovanou osobou“. Strata blízkej osoby (matky žalobcov 1/-5/) protiprávnym konaním žalovaného\n2/ spôsobila pretrhnutie citových väzieb v najbližších medzi3udských vz?ahoch, eím žalobcovia 1/-5/\n(pozostalé osoby) prišli o možnos? tieto vz?ahy ialej rozvíja?, eím došlo k zásahu do práva na rodinný\nživot ako integrálnej súeasti súkromného života chráneného ustanoveniami o ochrane osobnosti. Citové\nväzby a vz?ahy s inými 3uimi tvoria centrálny obsah 3udského života, prieom zásah do tohto okruhu\nšpecifických medzi3udských vz?ahov spôsobujúci smr? blízkej osoby je súeasne zásahom do práva\nusporiada? si vlastný život pod3a svojich predstáv, do spoloených plánov.\n29.2. Pokia3 žalovaní 1/, 2/ poukázali na to, že žalobcovia 1/-5/ v deo dopravnej nehody nemali\nvedomos? o tom, že nebohá B. B. išla do Zvolena k 3udovému lieeite3ovi, odvolací súd konštatuje,\nže nebohá B. B. bola plnoletou osobou, osobou spôsobilou na právne úkony a nemala povinnos?\noznamova? žalobcom 1/-5/ svoje aktivity ani miesto svojho pohybu. Neoznámenie miesta pohybu\nnebohej B. B. v deo dopravnej nehody žalobcom 1/-5/ neznamená, že medzi žalobcami 1/-5/ neboli\nvytvorené najintenzívnejšie interpersonálne väzby.\n30. Odvolací súd uvádza, že prvoinštanený súd pri ureovaní výšky priznanej nemajetkovej ujmy\nv peniazoch postupoval v súlade so zákonom, kei poukázal na všetky relevantné skutoenosti, ktoré\nzoh3adnil pri ureení nemajetkovej ujmy v zmysle vyššie uvedených právnych úvah, ktoré odvolací\npovažuje za rozhodujúce pre tento prípad.\n31. Pri ureení výšky nemajetkovej ujmy je nevyhnutné zoh3adni? aj samotný úeel náhrady\nnemajetkovej ujmy v peniazoch. Náhrada nemajetkovej ujmy v rámci primeraného zados?ueinenia\nsleduje predovšetkým funkciu satisfakenú, pretože rozsah vzniknutej nemajetkovej ujmy nie je možné\nexaktne kvantifikova? a vyeísli?.\n31.1. Z § 13 ods. 3 OZ vyplýva, že jediným kritériom, pod3a ktorého má súd posúdi? a prizna?\nnáhradu nemajetkovej ujmy, je závažnos? vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých došlo k zásahu do\npráva na ochranu osobnosti. Rozhodnutie o priznaní výšky nemajetkovej ujmy v prípade straty blízkej\nosoby je mimoriadne nároené, pretože vo vnútri každej rodiny dochádza k vzniku neopakovate3ných\nindividuálnych vz?ahov a smr? spôsobuje následné pretrhnutie väzieb vo vnútri rodiny v dôsledku straty\njej elena. Takýto zásah je u každej fyzickej osoby individuálny a je preto potrebné citlivo a individuálne\nposudzova? výšku náhrady nemajetkovej ujmy. Posudzovanie výšky nemajetkovej ujmy nemožno\nv žiadnom prípade znevažova? tým spôsobom, aby bola vnímaná ako ,,cena 3udského života“. Zmyslom\n\nnáhrady nemajetkovej ujmy nie je kompenzova? fyzickú absenciu zomrelého, ale pokúsi? sa nahradi?\npozostalým nemateriálnu ujmu, prejavujúcu sa v ich konkrétnych subjektívnych pocitoch.\n31.2. Z tohto dôvodu ani nie je možná presná finanená náhrada a úeelom peoažného zados?ueinenia\nmôže by? iba jej zmiernenie. Z ustálenej rozhodovacej praxe všeobecných súdov vyplýva, že pri výške\nnemajetkovej ujmy sa neprihliada na výšku priemerného zárobku ani na výšku minimálneho zárobku\nani eventuálne na majetkové hodnoty, ktoré je možné nadobudnú? za priznanú majetkovú ujmu.\n31.3. Pokia3 žalovaní 1/, 2/ vyeítajú prvoinštanenému súdu výšku priznanej nemajetkovej ujmy, odvolací\nsúd poukazuje na to, že prvoinštanený súd správne vysvetlil, aké kritériá vzal do úvahy pri ureení výšky\nnemajetkovej ujmy a týmto záverom z h3adiska ich správnosti nemožno nie vyeíta?. Preto odvolací súd\npovažuje jeho rozhodnutie v danom smere za správne a vzh3adom na všetky okolnosti ureujúce túto\nvýšku ju odvolací súd považuje za primeranú.\n31.4. V súvislosti s odvolacími námietkami žalovaného 2/ odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný\n2/ svoje všeobecné tvrdenia o svojich majetkových pomeroch nepodložil žiadnymi právne relevantnými\ndôkazmi, hoci jeho povinnos?ou bolo nielen tvrdi? rozhodujúce skutoenosti, ale aj oznaei? dôkazné\nprostriedky na preukázanie svojich tvrdení. Vzh3adom na uvedené z obsahu spisu nie je možné vyvodi?,\nže priznané finanené plnenie by malo pre žalovaného 2/ likvidaený charakter.\n31.5. Ospravedlnenie žalovaného 2/ v konaní pred súdom prvej inštancie za spôsobenú smr? matke\nžalobcov 1/-5/ (k následkom spôsobeného zásahu) je relevantný len do tej miery, v akej môže skutoene\novplyvni? vnímanie ujmy zo strany sekundárnych obetí, prieom ospravedlnenie sa žalovaného 2/ je\nmožné vníma? ako prejav zmierni? prežívané utrpenie žalobcov 1/-5/. Pod3a názoru odvolacieho\nsúdu ospravedlnenie sa žalovaného 2/ je tým prípadom, kde by sa iba morálne zados?ueinenie vo\nforme ospravedlnenia nejavilo ako postaeujúci prostriedok nápravy, preto súd prvej inštancie správne\npostupoval pod3a § 13 ods. 3 OZ a priznal žalobcom 1/-5/ nárok na nemajetkovú ujmu.\n32. Ialej odvolací súd poukazuje na rozsudok najvyššieho súdu z 28. novembra 2024 sp. zn.\n4Cdo/53/2023, z ktorého vyplýva: ,,22. Dovolací súd poukazuje, že z ustanovenia § 822 Obeianskeho\nzákonníka vyplýva, že pri poistení zodpovednosti za škodu poistite3 v prípade poistnej udalosti nahradí\nza poisteného škodu, za ktorú poistený zodpovedá škodcovi. Poistite3 teda pod3a poistných podmienok\npreberá za poisteného povinnos? nahradi? poškodenému škodu. Je len logické, že pod3a § 823\nObeianskeho zákonníka platí všeobecná zásada, že náhradu platí poistite3 poškodenému. Zaplatením\nnáhrady škody za poisteného sa poistite3 nestáva zodpovednostným subjektom namiesto poisteného,\nani nejde o prevzatie dlžoby poisteného voei poškodenému, ktorá mu vznikla zo zodpovednosti za\nškodu. Dôsledkom tejto skutoenosti je, že poškodený nemá priame právo na plnenie proti pois?\novate3ovi. Poškodený musí svoje právo na náhradu škody uplatni? voei tomu, kto za škodu zodpovedá,\nt. j. voei poistenému. Poistite3 potom plní poškodenému namiesto poisteného. Iba výnimoene má\npoškodený priame právo na náhradu škody voei poistite3ovi, a to vtedy, ak tak ustanovujú osobitné\npredpisy. Takýmto osobitným predpisom je napr. zákon o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za\nškodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla ktorého aplikácia pre posúdenie vz?ahu z poistenia\nzodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla pripadá i v tomto prípade do úvahy.\n23. Z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového\nvozidla, má poistený právo, aby náhradu škody spôsobenú prevádzkou motorového vozidla hradil pois?\novate3 priamo poškodenému (§ 4 a § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení ), prieom\npoškodený má nárok (na rozdiel od úpravy v § 823 OZ, ktorá však na možnú osobitnú úpravu odkazuje)\nuplatni? si právo na jej náhradu priamo voei pois?ovate3ovi (§ 15 ods. 1, veta druhá zákona o povinnom\nzmluvnom poistení). Poškodený pri škode spôsobenej mu prevádzkou motorového vozidla tak má právo\nuplatni? si jej náhradu voei zodpovednému subjektu - škodcovi (§ 420, resp. § 427 a nasl. Obeianskeho\nzákonníka), ale aj priamo voei pois?ovate3ovi (§ 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení). Z\nvyššie uvedeného teda pre dovolací súd vyplýva, že poškodený má možnos? vo3by, ei si uplatní nárok na\nnáhradu škody spôsobenej mu prevádzkou motorového vozidla iba voei škodcovi, ei priamo voei pois?\novate3ovi z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti škodcu za škodu spôsobenú motorovým\nvozidlom alebo si svoj nárok uplatní voei obom týmto subjektom súeasne. Plnenie na náhradu škody\nmu však patrí len jeden krát, teda plnenie jedného z týchto subjektov (pois?ovate3, poistený/škodca)\nspôsobuje zánik nároku na náhradu škody poškodeného voei druhému subjektu (soluené úeinky plnenia\nposkytnutého poškodenému jedným z týchto povinných subjektov v o vz?ahu k povinnosti druhého\npovinného subjektu plni? poškodenému). 24. Dovolací súd je tiež názoru, že vz?ahy medzi škodcom,\npoškodeným a pois?ovate3om navzájom je potrebné rozlišova?. Zatia3 eo vz?ah poškodeného a škodcu\nje vz?ahom zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (vyplývajúci z § 427\na nasl. Obeianskeho zákonníka), tak vz?ah medzi pois?ovate3om a poisteným škodcom je vz?ahom\n\nz poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom (zák. o povinnom zmluvnom\npoistení). Tento vz?ah medzi pois?ovate3om a poisteným škodcom je ureený a vzájomné plnenie je\nlimitované zákonnými i zmluvnými poistnými podmienkami, ktoré upravujú napr. do akých limitov je pois?\novate3 povinný a komu plni? pri náhodnej poistnej udalosti, prípadne v akých prípadoch a do akého\nrozsahu si môže, ak za poisteného škodu nahradí, uplatni? pois?ovate3 regresný nárok voei poistenému\nškodcovi a pod. Vz?ah poškodeného a pois?ovate3a škodcu je vz?ahom špecifickým vyplývajúcim\nzo záväzku pois?ovate3a z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového\nvozidla voei poistenému škodcovi plni? náhradu škody priamo poškodenému, prieom poškodenému\nosobitný zákon o povinnom zmluvnom poistení dáva i priamy nárok voei pois?ovate3ovi na plnenie,\nktorým mu bude táto škoda nahradená (v § 15 ods. 1). Povinnos? pois?ovate3a plni? poistné plnenie\npriamo poškodenému je teda záväzkom pois?ovate3a voei poistenému (škodcovi) vyplývajúci z ich\nzmluvného poistného vz?ahu (§ 823 Obeianskeho zákonníka; § 4 a § 15 ods. 1 veta prvá zákona\no povinnom zmluvnom poistení), teda plní poškodenému aj kei si tento priamo náhradu škody voei\nnemu neuplatní. Táto povinnos? mu vyplýva z poistnej zmluvy uzavretej so zodpovedným škodcom\nako poisteným, resp. zo zákona o povinnom zmluvnom poistení. V prípade, že si poškodený uplatní\npriamo nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla voei pois?ovate3ovi pod3a\n§ 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení, prípadné premleanie tohto nároku sa posudzuje\npod3a rovnakej právnej úpravy ako platí na premleanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila, t.\nj. premleanie priameho nároku poškodeného na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového\nvozidla voei pois?ovate3ovi pod3a § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení, ako aj nároku\nna náhradu škody voei zodpovedajúcemu škodcovi pod3a § 427 Obeianskeho zákonníka sa posudzuje\npod3a ustanovení o behu premleacej lehoty pri náhrade škody upravenej v Obeianskom zákonníku,\nteda pod3a § 106 Obeianskeho zákonníka (na ktoré ustanovenie odkazuje zákonná poznámka e. 22\npri § 15 ods. 2 zákona o povinnom zmluvnom poistení). Z § 15 ods. 2 zákona o povinnom zmluvnom\npoistení (a poznámky k nemu) teda jednoznaene vyplýva, že na premleanie nároku poškodeného\nvoei pois?ovate3ovi sa neaplikuje § 104 Obeianskeho zákonníka ako sa domnieva žalovaná. Nárok\npoškodeného na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla voei pois?ovate3ovi a\nnárok na náhradu tejto škody voei škodcovi sa však premleujú samostatne. Poškodený preto v snahe\npredís? premleaniu nároku si musí svoj nárok uplatni? voei každému povinnému subjektu veas (vii napr.\nrozhodnutie NS SR sp. zn. 2MCdo/9/2013 z 27. augusta 2014). Uplatnenie nároku len voei jednému z\npovinných subjektov (napr. len voei škodcovi) neznamená uplatnenie nároku aj voei druhému povinnému\nsubjektu (napr. voei pois?ovate3ovi). Medzi poškodeným a pois?ovate3om aj v prípade priameho nároku\npoškodeného na náhradu škody pod3a § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení, nejde o\nvz?ah zodpovednosti za škodu, nako3ko zodpovednostný vz?ah vzniká len medzi poškodeným a tým,\nkto mu spôsobil škodu, teda škodcom (pois?ovoa ním nie je). Poškodený sa ani nestáva úeastníkom\nprávneho vz?ahu z poistenia škodcu (neviaže ho zmluva o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú\nprevádzkou motorového vozidla, nie je jej úeastníkom a ani sa nestáva úeastníkom tohto vz?ahu po\npoistnej udalosti), má len v zmysle osobitného predpisu priznaný osobitný priamy nárok voei pois?\novate3ovi na náhradu škody spôsobenej poisteným škodcom. Priamy nárok poškodeného voei pois?\novate3ovi zo zákonného zmluvného poistenia škodcu upravený v § 15 ods. 1 zákona o povinnom\nzmluvnom poistení je posilnením postavenia poškodeného pri tomto type náhrady škody. Ide o zvýšenú\nochranu poškodeného, aby jeho právo na náhradu škody bolo garantované aj vtedy, ak poistený porušil\npoistnú zmluvu takým spôsobom, že by pois?ovate3 vo vz?ahu k nemu síce mohol odmietnu? plnenie\nz poistenia zodpovednosti, ale nemôže tak urobi? vo vz?ahu k poškodenému. 25. Aj napriek tomu, že\nzákon o povinnom zmluvnom poistení výslovne neupravuje nárok poisteného voei pois?ovate3ovi na\nnáhradu toho, eo priamo poistený (škodca) ako náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového\nvozidla uhradil poškodenému, zmyslu a úeelu právnej úpravy, ktorou je poistná ochrana zodpovednej\nosoby (poisteného) a jej právo, aby za neho pois?ovate3 náhradu škody zaplatil priamo poškodenému,\nby odporoval taký názor, pod3a ktorého by poistený nemal právo, aby mu pois?ovate3 uhradil to, eo\npoškodenému na náhradu škody poistený (škodca) ako priamy zodpovedný subjekt zaplatil, teda, že\nby nemal nárok na refundáciu takéhoto plnenia (regresný nárok poisteného voei pois?ovate3ovi, ktorý\nneplnil poškodenému, hoci plni? mal). Všeobecné poistné podmienky pre poistenie zodpovednosti za\nškodu spravidla stanovujú, že v prípade náhrady škody priamo škodcom poškodenému, ak tento nárok\nspadá pod rozsah poisteného krytia, bude táto úhrada škodcovi (poistenému) zo strany pois?ovne\nkompenzovaná. Ak si poškodený svoj nárok na náhradu škody žalobou uplatní iba voei poistenému\n(škodcovi), nemá to žiaden vplyv na poistný vz?ah medzi poisteným a pois?ovate3om a ani právne\npostavenie poisteného sa tým nemôže zhorši?. Poistený preto môže následne od pois?ovate3a žiada?\nnáhradu toho, eo na základe súdneho rozhodnutia poškodenému z titulu jeho zodpovednosti za škodu\n\nspôsobenú prevádzkou motorového vozidla uhradil (vii obdobne uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo/5/2020\nz 21. októbra 2020). 26. Dovolací súd teda dospel k záveru, že žalobcami uplatnený nárok voei pois?\novate3ovi je nárokom regresným, vyplývajúcim z poistenia zodpovednosti žalobcu za škodu spôsobenú\nprevádzkou motorového vozidla, ktorý nahrádza plnenie poisteného poskytnuté poškodenému na\nnáhradu škody spôsobenej motorovým vozidlom poisteného škodcu. Žalobcovia 1/ a 2/ sú osoby\nzodpovedné za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u\nžalovanej (EVE: I. XXX W.). Podstatou tohto druhu poistenia zodpovednosti za škodu je totiž právo\npoisteného (škodcu), aby za neho poistite3 nahradil poškodenému to, eo je mu on sám povinný plni? z\ntitulu zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (§ 427 OZ, § 4, § 15 ods. 1\nzák. zákona o povinnom zmluvnom poistení). Regresný nárok poisteného voei pois?ovate3ovi nie je ani\nnárokom na náhradu škody, pretože ak poistený spôsobí škodu, je za spôsobenú škodu zodpovedný\n(je povinný škodu nahradi?) a pois?ovate3 sa nestáva osobou zodpovednou za škodu na miesto neho.\nPoistený však má v zmysle zákonnej úpravy poistenia jeho zodpovednosti za škodu nárok, aby v zmysle\nuzavretej poistnej zmluvy o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla\npois?ovate3 za neho nahradil poškodenému preukázané nároky na náhradu škody. Podstatným vo vz?\nahu pois?ovate3 a poistený je práve dohodnutý poistný vz?ah (zákonné i zmluvné poistné podmienky),\npretože ten limituje rozsah povinnosti pois?ovate3a plni? poškodenému, možnosti odmietnutia plnenia\nvo vz?ahu k poistenému, ale aj rozsah prípadného regresného nároku pois?ovate3a voei poistenému,\nak pois?ovate3 za poisteného plní priamo poškodenému. Z práv a povinností vyplývajúcich z poistného\nvz?ahu možno vyvodi? aj rozsah regresného nároku poisteného voei pois?ovate3ovi, ak plnil poistený\npriamo poškodenému, prieom pois?ovate3 plnenie poškodenému neposkytol. Právo zodpovedajúce\nregresnému nároku si tak pois?ovate3, ako aj škodca musia vzájomne uplatni?. Poistený (škodca) má\nvoei pois?ovate3ovi nárok na úhradu plnenia poskytnutého poškodenému na náhradu škody (eo vyplýva\nz jeho práva, aby náhradu škody za neho plnil pois?ovate3 priamo poškodenému - § 4, § 15 ods. 1\nveta prvá zákona o povinnom zmluvnom poistení), avšak v prípade uplatnenia nárokov pois?ovate3a\nzodpovedajúcim právu pois?ovate3a odmietnu? seasti alebo celé plnenie (§ 5, § 7 zákona o povinnom\nzmluvnom poistení), prípadne zodpovedajúcim právu pois?ovate3a na náhradu plnenia pod3a § 12\nzákona o povinnom zmluvnom poistení, môže by? výška tejto regresnej náhrady poistenému nižšia\nako plnil poškodenému na náhradu škody, prípadne žiadna. Teda, ak poistený (škodca) plní priamo\npoškodenému, tak pois?ovate3 je mu povinný nahradi? toto jeho plnenie s tým, že môže voei nemu\nuplatni? výhrady v rozsahu poistných limitov, resp. v rozsahu zníženom o plnenie, ktoré môže pois?\novate3 voei poistenému seasti alebo celkom odmietnu? plni? zo zmluvných alebo zákonných dôvodov,\nalebo ktoré by inak mohol uplatni? v rámci nároku vyplývajúceho z § 12 zákona o povinnom zmluvnom\npoistení (regresný nárok pois?ovate3a). To znamená, že plnenie pois?ovate3a voei poistenému, ktorý\nuhradil sám náhradu škody poškodenému, nemusí by? v koneenom dôsledku v rovnakej výške, ako\nbola uhradená náhrada škody poisteným poškodenému.“\n33. Pokia3 súd prvej inštancie poukázal na rozhodovaciu prax všeobecných súdov (vii odsek 31.\nodôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie), odvolací súd konštatuje, že zo súdom prvej inštancie\nuvedených rozhodnutí všeobecných súdov vyplýva, že pri strate rodinného príslušníka (rodiea, die?a?\na) sa prisudzuje nemajetková ujma v rozpätí 10.000,- Eur - 33.500,- Eur, prieom súd prvej inštancie\npostupoval v súlade s nálezom ústavného súdu z 5. decembra 2017 sp. zn. III. ÚS 288/2017,\npublikovaného v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu SR pod e. 46/2017, z ktorého vyplýva:\n„Pri ureovaní sumy nemajetkovej ujmy musia všeobecné súdy zároveo zoh3adoova? svoju vlastnú\nrozhodovaciu einnos?, a teda v súlade s princípom rovnosti rozhodova? v porovnate3ných veciach\nrovnako a v ich judikatúre by tak mal existova? vz?ah priamej úmernosti medzi závažnos?ou ujmy a\nvýškou priznanej náhrady.“\n33.1. Odvolací súd odkazuje na uznesenie najvyššieho súdu z 22. februára 2022 sp. zn. 9Cdo/87/2021,\nktorým dovolací súd odmietol dovolanie žalovanej 2/ (Kooperativy pois?ovne, a.s. Vienna Insurance\nGroup), proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 28. júla 2020 sp.zn. 6Co/51/2020, ktorým Krajský súdu\nv Nitre potvrdil rozsudok Okresného súdu Nové Zámky z 21. decembra 2019 e.k. 5C/5/2019-138, ktorým\nbola uložená povinnos? žalovaným povinnos? spoloene a nerozdielne zaplati? žalobkyni 1/ (manželke\nnebohého) nemajetkovú ujmu v sume 20.000,- Eur; žalobkyni 2/ (dcére nebohého) nemajetkovú ujmu v\nsume 8.500,- Eur a žalobcovi 3/ (nevlastnému synovi nebohého) nemajetkovú ujmu v sume 8.500,- Eur.\n33.1.1. Najvyšší súd uznesením z 27. júna 2019 sp. zn. 2Cdo/235/2018 odmietol dovolanie žalovanej\n2/ (Kooperativy pois?ovne, a.s. Vienna Insurance Group) proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 27.\nmarca 2018 sp. zn. 11Co/ 236/2017, ktorým zmenil rozsudok Okresného súdu Žilina z 5. októbra 2012 e.\nk. 8C/221/2008-62 tak, že žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnos? spoloene a nerozdielne zaplati? žalobkyni\n\n1/ sumu 9 958,18 Eur (manželke nebohého), žalobkyni 2/ sumu 8 298,48 Eur (dcére nebohého),\nžalobcovi 3/ (synovi nebohého) sumu 8 298,48 Eur a žalobcovi 4/ (synovi nebohého) sumu 8 298,48\nEur a vo výroku, ktorým súd prvej inštancie vo zvyšnej easti žalobu zamietol, potvrdil.\n33.1.2. Najvyšší súd uznesením z 29. novembra 2018 sp. zn. 8Cdo/177/2018 odmietol dovolanie\nžalovanej 2/ (Slovenskej kancelárie pois?ovate3ov) proti rozsudku Krajského súdu v Treneíne sp. zn.\n5Co/124/2018 z 5. septembra 2018, ktorým Krajský súd v Treneíne potvrdil rozsudok Okresného súdu\nPrievidza z 23. apríla 2018 e. k. 17 C 19/2017-102, ktorým uložil žalovaným 1/, 2/ povinnos? zaplati?\nžalobkyni (dcére nebohej) sumu 15 000,- Eur.\n34. Ak žalovaná 1/ v odvolaní poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave z 30. novembra\n2022 sp. zn, 24Co/75/2022 oh3adne výšky priznanej nemajetkovej ujmy (4.500,- Eur, ktorý prihliadol\nna štatistické údaje náhrady nemajetkovej ujmy z PZP zverejnených Národnou bankou Slovenska),\nuvedené rozhodnutie nie je rozhodnutím súdnych autorít, ktoré by boli pre odvolací súd v zmysle\nustanovenia § 193 CSP záväzným, ani nie je považované za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho\nsúdu v zmysle § 421 ods. 1 CSP.\n35. Vzh3adom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku\n(I. výrok) pod3a ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil vrátane závislého výroku o trovách konania\n(III. výrok) v zmysle aplikovanej zásady úspechu pod3a § 255 ods. 1 CSP považuje taktiež za správny.\n35.1. V posudzovanej veci žalobcovia 1/-5/ uplatnili nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch,\nkde výška plnenia závisela od úvahy súdu s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu, pretože\nspôsobenú nemajetkovú ujmu nebolo možné objektívne vyeísli? na základe pevne daných kritérií, resp.\nukazovate3ov a od žalobcov 1/-5/ nebolo možné spravodlivo žiada?, aby pri formulácii petitu žalobného\nnávrhu dokázali predvída?, akými úvahami sa súd bude pri rozhodovaní o výške priznanej náhrady\nubera?, preto súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania vo vz?ahu k uplatnenému nároku\nna náhradu nemajetkovej ujmy žalobcami 1/-5/ správne rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, a to\nna základe zásady úspechu.\n35.2. ,,Ak sa žalobca domáha ochrany svojej osobnosti a náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch,\ntak pri uplatnení nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je žalobca povinný uvies? jeho požadovanú\nvýšku. Z povahy tohto nároku však vyplýva, že presné ureenie výšky plnenia je závislé vždy od úvahy\nsúdu.“ (uznesenie najvyššieho súdu z 23. februára 2011 sp. zn. 5MCdo 7/2010 z 23. februára 2011).\n35.3. ,,Civilný sporový poriadok už nemá ustanovenie obdobné úprave obsiahnutej § 142 ods. 3 OSP,\nktoré sa uplatoovalo ako lex specialis vo vz?ahu k úprave obsiahnutej v § 142 ods. 2 OSP. Z uvedeného\nsíce vyplýva, že nepatrný úspech už Civilný sporový poriadok nepozná (a preto pri rozhodovaní o nároku\nna náhradu trov sa pod3a Civilného sporového poriadku zoh3adouje každý neúspech), avšak ani nová\nprávna úprava nevylueuje osobitný režim posudzovania úspechu v konaní a nárokov na náhradu trov\nv prípadoch, kei výška plnenia závisela od znaleckého posudku alebo úvahy súdu, a to z h3adiska\nvýsledku v zásade zhodne ako pod3a doterajšej úpravy. Ak Civilný sporový poriadok (predtým Obeiansky\nsúdny poriadok) vylueuje uplatnenie mimoriadneho opravného prostriedku proti rozhodnutiu o trovách\nkonania (§ 419, § 420 a § 421 CSP), bolo by proti logike pripusti?, aby ich prieskum bol automaticky\nposunutý do roviny ústavného súdnictva. Opodstatnenos? s?ažnosti pod3a el. 127 ods. 1 ústavy v\ntakejto veci prichádza do úvahy iba v prípadoch extrémneho rozporu s princípmi spravodlivého súdneho\nkonania.“ (vii uznesenie ústavného súdu z 8. februára 2017 sp. zn. I. ÚS 56/2017).\n35.4. ,,Aj napriek tomu, že nepatrný úspech už Civilný sporový poriadok nepozná (a preto pri\nrozhodovaní o nároku na náhradu trov sa pod3a Civilného sporového poriadku zoh3adouje každý\nneúspech), ani nová práva úprava nevylueuje osobitný režim posudzovania úspechu v konaní a nárokov\nna náhradu trov v prípadoch, kei výška plnenia závisela od znaleckého posudku alebo úvahy súdu, a\nto z h3adiska výsledku v zásade zhodne, ako pod3a doterajšej úpravy.“ (nález ústavného súdu z 15.\napríla 2020 sp. zn. II. ÚS 399/2019).\n36. V súvislosti s odvolacími námietkami žalovaného 2/ odvolací súd ialej poukazuje na to, že\npríslušenstvo poh3adávky (úrok z omeškania) nebolo žalobcami 1/-5/ uplatoované ako kapitalizovaná\nhodnota a samostatná vec. Úroky sú príslušenstvom poh3adávky (t. j. veci hlavnej) pod3a ustanovenia\n§ 121 ods. 3 Obeianskeho zákonníka znášajú osud hlavnej veci, preto ak sú uplatnené spolu s istinou,\nnetvoria osobitný predmet konania a nejde ani o spojenie dvoch samostatných vecí. (vii uznesenie\nnajvyššieho súdu z 29. októbra 2015 sp. zn. 2MCdo 13/2014).\n\n36.1. Pre pomerné rozdelenie trov konania je rozhodujúci pomer úspechu a neúspechu v uplatnenej\nistine bez príslušenstva, keiže príslušenstvo (úrok z omeškania) nebolo vyeíslené v žalobe. (vii\nuznesenie najvyššieho súdu z 27. novembra 2008 sp. zn. 6Obo/243/2007).\n36.2. Odvolací súd konštatuje, že v posudzovanej veci pri uplatnení nároku na náhradu nemajetkovej\nujmy za neúspech sa nepovažuje rozdiel medzi uplatoovanou a priznanou výškou nároku, nako3ko\nrozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu, preto pri rozhodovaní o nároku na náhradu\ntrov konania sa vychádza jedine z výšky prisúdenej sumy náhrady nemajetkovej ujmy (nie z výšky\nuplatoovanej náhrady nemajetkovej ujmy), prieom pri zis?ovaní pomeru úspechu/neúspechu nebolo\nmožné prihliada? na príslušenstvo poh3adávky (úrok z omeškania), keiže nárok na príslušenstvo\npoh3adávky nebol žalobcami 1/-5/ uplatoovaný ako kapitalizovaná hodnota a samostatná vec.\n36.3. Vzh3adom na uvedené súd prvej inštancie rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP,\nkei žalobcom 1/ - 5/ priznal proti žalovaným 1/, 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.\n37. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1\nv spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva :,,Súd prizná strane náhradu trov konania\npod3a pomeru jej úspechu vo veci.“ V odvolacom konaní boli úspešní žalobcovia 1/-5/, preto odvolací\nsúd rozhodol, že im ich náhradu priznáva v rozsahu 100% voei žalovaným 1/, 2/. O výške náhrady\ntrov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti rozsudku, samostatným\nuznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).\n38. Odvolaním nenapadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie (II. výrok) zostal nedotknutý (§ 367\nods. 2 CSP).\n39. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).\nDovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti\nuzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).\n\nNa určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby\nna súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1\nCSP).\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde (§ 427 ods. 2 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej\nveci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa\ntoto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)\na čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nPovinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 ods. 2 CSP).\nAk má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád\nneodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.\nPodľa ustanovenia § 447 CSP dovolací súd odmietne dovolanie, ak a) bolo podané oneskorene, b) bolo\npodané neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné,\nd) nemá náležitosti podľa § 428, e) neboli splnené podmienky podľa § 429 alebo f) nie je odôvodnené\nprípustnými dovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným\nv § 431 až 435.\nOdvolací súd poučuje strany v zmysle ustanovenia § 160 CSP o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej\npomoci so žiadosťou a o možnosti požiadať Centrum právnej pomoci o predbežné poskytnutie právnej\npomoci v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytnutí právnej pomoci osobám v materiálnej\nnúdzi a o zmene a doplnení ďalších zákonov.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "18C/23/2023", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:45924d35-e787-4d32-b53b-74517146d7bc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.399.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 399/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 399/2019 z 15. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-15", "citacie_n": 219, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.399.2019.1"}, {"guid": "ussr:63a32c11-e521-4ad7-8636-3e5501c3f9e1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 695/2017", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 695/2017 z 5. 12. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-12-05", "citacie_n": 67, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:63a32c11-e521-4ad7-8636-3e5501c3f9e1"}, {"guid": "ussr:0345ce54-9d54-4035-bfcc-3f6668c4641d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.288.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 288/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 288/2017 z 5. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-05", "citacie_n": 200, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.288.2017.2"}, {"guid": "ussr:4e4dd85e-3c84-4a18-a487-5de06d24d4ec", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.56.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 56/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/2017 z 8. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-08", "citacie_n": 424, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.56.2017.1"}, {"guid": "ussr:1ae3201f-37c3-4972-9687-0eabb6e7e2f2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.666.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 666/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 666/2016 z 11. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-11", "citacie_n": 585, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.666.2016.1"}, {"guid": "d2d2c20e-8867-4d67-81b6-8f1ffbd0a0ac:058fe45a-3618-4b37-abdf-6c357bfccb5f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:5120205125.1", "spisova_znacka": "4Cdo/53/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/53/2023 z 28. 11. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-11-28", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:5120205125.1"}, {"guid": "078219c2-82fc-4950-b780-0c359e9e4487:2ee5e442-a007-4a5f-a018-c75fe5cd4f24", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:4419200572.1", "spisova_znacka": "9Cdo/87/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/87/2021 z 22. 2. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-02-22", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:4419200572.1"}, {"guid": "a31e9788-a0f4-4efe-af53-d0a3716532ae:bb1fa548-f165-4c63-85c4-60e5c9f791d2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:2114206971.1", "spisova_znacka": "2Cdo/234/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/234/2018 z 29. 9. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-09-29", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:2114206971.1"}, {"guid": "339aa84c-1367-4c86-b6f3-b70039ef8cb9:118922cb-9d49-46f7-8b82-bd1bf017c952", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5108228063.4", "spisova_znacka": "2Cdo/235/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/235/2018 z 26. 6. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-06-26", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5108228063.4"}, {"guid": "30c3deb7-fa8b-43df-b380-45327dfea421:233aa40c-5432-4d19-b594-c389186c3e2f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:2215220694.1", "spisova_znacka": "6Cdo/226/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/226/2017 z 27. 3. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-03-27", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:2215220694.1"}, {"guid": "01bf4089-f81d-4a64-b754-44870cb9552b:23c454da-70f0-4267-b3f7-40b61080b541", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:7214200023.1", "spisova_znacka": "2Cdo/41/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/41/2018 z 30. 1. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-01-30", "citacie_n": 34, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:7214200023.1"}, {"guid": "f1bac427-a681-4aa9-9b8e-31705f3d7619:bc3863cd-12d2-45e9-a859-bdeb2308c59e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:3817214237.1", "spisova_znacka": "8Cdo/177/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/177/2018 z 28. 11. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-11-28", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:3817214237.1"}, {"guid": "ffd2c57d-6b93-4a16-8f64-8e5c1e7c9212:f2ad0a21-7af9-4798-bffa-cc6a3d7508d0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:4613209266.1", "spisova_znacka": "6MCdo/1/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/1/2016 z 30. 7. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-07-30", "citacie_n": 395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:4613209266.1"}, {"guid": "d1fe1f39-9bd1-4289-ad2c-4ad2ea73412e:26a5be18-910d-47a7-9e58-0fe449e15fad", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:8311201982.1", "spisova_znacka": "3Cdo/18/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/18/2016 z 21. 6. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-06-21", "citacie_n": 139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:8311201982.1"}, {"guid": "018c6466-a91b-4330-92be-f22e8ceaea10:6a718eba-51ff-426a-a478-969f9b51bd2d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:5612207276.1", "spisova_znacka": "2MCdo/13/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/13/2014 z 28. 10. 2015", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2015-10-28", "citacie_n": 136, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:5612207276.1"}, {"guid": "82f14dc5-a0de-47ce-8f63-fb0416b98ff9:22f75ceb-5bc1-4c9a-ab07-17740956c96f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1105209474.1", "spisova_znacka": "2MCdo/9/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/9/2013 z 26. 8. 2014", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2014-08-26", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1105209474.1"}, {"guid": "915a21ce-4380-4be5-a4c5-24a828f9ac64:e6ce22c1-6f2e-4b89-959a-829dcd0f463c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1206215381.1", "spisova_znacka": "6MCdo/7/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/7/2013 z 22. 4. 2014", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2014-04-22", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1206215381.1"}, {"guid": "9c1d2c43-4548-4151-9ade-7e10db34ce4f:3f2bb233-886b-4c9b-83c4-b3ee95f7bd9a", "ecli": null, "spisova_znacka": "24Co/75/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/75/2022 z 30. 11. 2022", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2022-11-30", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/9c1d2c43-4548-4151-9ade-7e10db34ce4f:3f2bb233-886b-4c9b-83c4-b3ee95f7bd9a"}, {"guid": "57a192b9-2a3a-4900-9b2d-29ddfe1dc50b:a26c90c9-389a-4829-8e9e-870b16a89a5c", "ecli": null, "spisova_znacka": "12Co/50/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 12Co/50/2020 z 11. 5. 2021", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2021-05-11", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/57a192b9-2a3a-4900-9b2d-29ddfe1dc50b:a26c90c9-389a-4829-8e9e-870b16a89a5c"}, {"guid": "8b7a1116-ed77-4ef5-b2e2-e7fae1379403:b610c833-782a-47ec-b8a6-1a7b195d4623", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2021:8120201998.2", "spisova_znacka": "13Co/63/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 13Co/63/2020 z 25. 1. 2021", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2021-01-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2021:8120201998.2"}, {"guid": "ab42e157-4ec1-46aa-9290-4a0ad6eeda79:2b700c58-9662-4237-9f3c-b11fb78af44e", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2020:5419201091.1", "spisova_znacka": "6Co/51/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 6Co/51/2020 z 29. 4. 2020", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2020-04-29", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2020:5419201091.1"}, {"guid": "299c9b1d-e47d-4676-8d1d-65c13da259d6:f8322f16-7e09-4b20-8afd-07ca91beca66", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7817201143.1", "spisova_znacka": "5Co/124/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/124/2018 z 16. 8. 2018", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2018-08-16", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7817201143.1"}, {"guid": "a801266f-1144-477c-a9a2-0e93fb284f68:33ec504a-a186-425c-8a7d-333ae24415f1", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2018:5108228063.3", "spisova_znacka": "11Co/236/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 11Co/236/2017 z 26. 3. 2018", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2018-03-26", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2018:5108228063.3"}, {"guid": "894fbf14-7099-4cd3-8840-152d497d1584:6e424913-7deb-411d-87be-bf5aae0b765c", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2015:6310202152.2", "spisova_znacka": "12Co/465/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Co/465/2014 z 29. 7. 2015", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2015-07-29", "citacie_n": 99, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6310202152.2"}, {"guid": "2bd5dbf9-9406-4dee-ba37-5e5f5669743c:bb802c69-60fe-42d4-8f41-84a9d200ae08", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2014:3812213056.1", "spisova_znacka": "17Co/736/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/736/2013 z 2. 12. 2014", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2014-12-02", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3812213056.1"}, {"guid": "520ebb65-fa79-454b-ad6e-3953264b19a9:cce98e25-9a02-4c64-97b0-10cb81f369c6", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2013:5611210995.3", "spisova_znacka": "8Co/264/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 8Co/264/2013 z 27. 10. 2013", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2013-10-27", "citacie_n": 105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5611210995.3"}, {"guid": "95e6dfdb-69a4-4d0d-acda-c9f7dc6d43f0:ea60ee3d-1bd3-4828-92be-ed6ce2f9d88c", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2013:7211216809.1", "spisova_znacka": "5Co/182/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/182/2013 z 20. 10. 2013", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2013-10-20", "citacie_n": 54, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7211216809.1"}], "citovane_v": []}