{"guid": "9f9003ef-c85b-4727-ba22-5a539619dbf5:d8fddfc6-c96e-474a-a762-ab66f67ec860", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2025:6722010545.2", "spisova_znacka": "3To/89/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 3To/89/2025 z 25. 11. 2025", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 25. novembra 2025, sp. zn. 3To/89/2025, ECLI:SK:KSBB:2025:6722010545.2", "identifikacne_cislo": "6722010545", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Peter Banský", "sudca_id": 2, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-peter-bansky-2", "datum_vydania": "2025-11-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Všeobecne nebezpečné a proti životnému prostrediu"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "nazov": "§ 319 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-319"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-319"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d8fddfc6-c96e-474a-a762-ab66f67ec860", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2025:6722010545.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2025:6722010545.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2025:6722010545.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Banská Bystrica\n3To/89/2025\n6722010545\n25. 11. 2025\nMgr. Ivana Datlová\nECLI:SK:KSBB:2025:6722010545.2\n\nUznesenie\nKrajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ivany Datlovej a sudcov\nJUDr. Ing. Miroslava Manďáka a JUDr. Mária Šuleja, na verejnom zasadnutí konanom dňa 25.11.2025\nv trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX vo C., stíhaného pre prečin ohrozenia pod vplyvom\nnávykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, prejednal odvolania okresného prokurátora a\nobžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 0T/125/2022 zo dňa 09.06.2025 a takto\nrozhodol:\nPodľa § 319 Trestného poriadku odvolania okresného prokurátora a obžalovaného A. B. proti rozsudku\nOkresného súdu Zvolen sp. zn. 0T/125/2022 zo dňa 09.06.2025 z a m i e t a ako nedôvodné.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp.zn. 0T/125/2022 zo dňa 09.06.2025 bol obžalovaný\nA. B. samosudkyňou okresného súdu uznaný za vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej\nlátky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že\ndňa 24.09.2022 v čase o 22:55 hod. viedol ako vodič po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov\nvozidlo zn. Ford S-Max, ev. č. D. v obci E. po miestnej komunikácii v smere od futbalového ihriska do\nmiesta trvalého bydliska, pričom bol pred bytovým domov č. XXX zastavený a kontrolovaný hliadkou\nOCDaŠK KDI KRPZ Banská Bystrica a počas tejto kontroly bol okrem iného vyzvaný na podrobenie sa\ndychovej skúške, ktorú neodmietol a tejto sa dobrovoľne podrobil, pričom prístrojom Alcotest 7510, ev.\nARFM-0501 mu bola dňa 24.09.2022 v čase o 23:00 hod. nameraná hodnota 0,71 mg/l alkoholu v dychu,\npri opakovanej dychovej skúške toho istého dňa v čase o 23:19 hod. mu bola nemeraná hodnota 0,78\nmg/l alkoholu v dychu a toho istého dňa v čase o 23:42 mu bola nemeraná hodnota 0,49 mg/l alkoholu\nv dychu.\nZa uvedený trestný čin bol obžalovaný podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona v znení účinnom do\n05.08.2024 s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona a § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona odsúdený\nna peňažný trest vo výške 1 000,- Eur a pre prípad jeho úmyselného zmarenia mu bol podľa § 57 ods.\n3 Trestného zákona uložený náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace.\nPodľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. f) Trestného zákona bol obžalovanému\nuložený aj trest zákazu činnosti viesť akýkoľvek druh motorového vozidla\nv trvaní 4 roky.\nOkresný súd rozhodol opätovne po tom, ako bol jeho predchádzajúci rozsudok sp. zn. 0T/125/2022\nzo dňa 24.04.2023 zrušený Krajským súdom v Banskej Bystrici ako súdom odvolacím a vec mu bola\nvrátená na ďalšie konanie za účelom doplnenia dokazovania na zodpovedanie spornej otázky ohľadom\nsprávnosti výsledkov vykonaných dychových skúšok na prítomnosť alkoholu v dychu obžalovaného\nv súvislosti s biologicky možnou rýchlosťou odbúravania alkoholu v jeho krvi medzi druhou a treťou\ndychovou skúškou. Vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom pre odbor zdravotníctvo a farmácia,\nodvetvie súdne lekárstvo a jeho znalecký posudok č. 81/2024 zo dňa 30.11.2024 (č.l. 187 až 193) vykonal\n\npostupom podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku ako dôkaz na hlavnom pojednávaní dňa 24.03.2025\njeho čítaním a na hlavnom pojednávaní dňa 26.05.2025 umožnil prokurátorovi, obžalovanému a jeho\nobhajcovi klásť znalcovi otázky.\nPo vykonanom dokazovaní, ktorého obsah podrobne popísal na str. 3 - 5 jeho rozsudku považoval\nokresný súd za preukázané, že obžalovaný sa dopustil konania opísaného v skutkovej vete rozsudku,\nktoré právne kvalifikoval ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného\nzákona, pretože obžalovaný v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky,\nvykonával činnosť, pri ktorej mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na\nmajetku, keď dňa 24.09.2022 o 23:00 hod. po zastavení ním riadeného motorového vozidla mu bola\nnameraná hodnota 0,71 mg/l alkoholu v dychu, v čase o 23:19 hod. hodnota 0,78 mg/l alkoholu v dychu\na v čase o 23:42 hodnota 0,49 alkoholu v dychu, pričom zo znaleckého dokazovania vyplynulo, že\nrozdiel v uvedených hodnotách medzi prvou a druhou dychovou skúškou bol primeraný a zodpovedal\nvyššej koncentrácii alkoholu v krvi obžalovaného ako 1,00 g/kg = 1 promile (t. j. 0,4762 mg/l etanolu vo\nvzduchu). Aj v čase tretej dychovej skúšky, pri najnižšej nameranej hodnote, bola koncentrácia alkoholu\nv krvi obžalovaného vyššia ako jedno promile, teda obžalovaný bol v čase vedenia motorového vozidla\njednoznačne pod vplyvom alkoholu, a to v ľahkom až stredne ťažkom stupni opitosti, a preto nebol\nspôsobilý bezpečne viesť motorové vozidlo. Okresný súd vylúčil možnosť chybného merania množstva\nalkoholu vo vydychovanom vzduchu obžalovaného, ktoré bolo vykonané a overené v súlade s výrobcom\ndychového analyzátora odporúčaným postupom, pretože z hľadiska rýchlosti odbúravania alkoholu v krvi\nje v zmysle odborných znaleckých záverov rozdiel medzi druhou a treťou nameranou hodnotou alkoholu\nvo vydychovanom vzduchu obžalovaného (pokles o 0,61 promile za 23 minút;) biologicky možný.\nZnalec ozrejmil, že v priebehu alkoholemickej krivky môže po požití koncentrovaného alkoholického\nnápoja vo väčšom množstve naraz a nalačno dôjsť k tzv. difúznemu strhnutiu (etanolový bolusový\nšok), vracanie, či vypitie veľkého množstva nealkoholického nápoja môže (na základe difúzneho\ngradientu) spôsobiť presun etanolu do gastrointestinálneho traktu a zrýchlenie odbúravania etanolu\n(alkoholu) v krvi spôsobiť aj stresové vyplavovanie katecholamínov (adrenalínu) po akútne vyššej dávke\npožitého alkoholu (tzv. swift-increase fenomén). Okresný súd nepovažoval za dôvodnú ani obhajobnú\nargumentáciu obžalovaného, že konal v stave krajnej núdze, pretože vykonaným dokazovaním nebolo\npreukázané, že otec obžalovaného mal v čase skutku zdravotné ťažkosti závažného charakteru, ktoré by\nsi vyžiadali lekárske ošetrenie alebo privolanie rýchlej zdravotnej služby a ani také zdravotné zdravotné\nťažkosti obžalovaného, ktoré by mu znemožňovali presunúť sa do miesta bydliska na vzdialenosť cca\n150 až 200 m pešo.\nPri ukladaní trestu vychádzal okresný súd zo zásad na ukladanie trestov podľa § 34 Trestného zákona a\nza primeraný považoval peňažný trest vo výške 1 000,- Eur. Zároveň považoval za potrebné pôsobiť na\nobžalovaného aj trestom zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu, pretože trestného\nčinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona sa dopustil ako vodič\ndopravného prostriedku a obdobného konania sa dopustil už v minulosti, a to opakovane, keď bol 2krát postihnutý rozhodnutím Dopravného inšpektorátu Detva a bola mu uložená sankcia zákazu činnosti\nviesť akékoľvek motorové vozidlá, ako aj rozhodnutím Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T/58/2011,\nktorým bol odsúdený za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného\nzákona a bol mu uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 1\nroka. Napriek tomu, že v zmysle § 61 ods. 2 Trestného zákona prichádzalo u obžalovaného do úvahy\nuloženie trestu zákazu činnosti v hornej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby, teda vo výmere\nod 6 rokov a 6 mesiacov až do 10 rokov, použitie tejto trestnej sadzby považoval u obžalovaného\nza neprimerane prísne. Za dostačujúci na jeho nápravu považoval trest zákazu činnosti pod dolnou\nhranicou zákonom stanovenej trestnej sadzby, a to vo výmere 4 roky, keď prihliadol na to, že pohnútkou,\nktorá viedla obžalovaného k spáchaniu trestného činu, bola pomoc pri zdravotných ťažkostiach jeho\notca, že obžalovaný je riadne zamestnaný, po úmrtí otca sa stará o matku vo vyššom veku a zároveň\nsa aktívne angažuje vo viacerých športových mládežníckych kluboch.\nProti tomuto rozsudku, vo výroku o uloženom treste zákazu činnosti, podal odvolanie okresný prokurátor\npodaním doručeným okresnému súdu dňa 10.06.2025, a to v neprospech obžalovaného. Bol toho\nnázoru, že neboli splnené zákonom stanovené podmienky pre ukladanie trestu zákazu činnosti pod\ndolnou hranicou zákonom stanovenej trestnej sadzby, pretože neboli preukázané také okolnosti prípadu\na pomery páchateľa, ktoré by spôsobovali neprimeranú prísnosť trestnej sadzby. Argumentoval, že v\nprípade obžalovaného nejde o ojedinelé porušenie zákona, keď už v minulosti bol pre prečin ohrozenia\n\npod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona odsúdený, a to rozsudkom Okresného\nsúdu Zvolen sp. zn. 5T/58/2011, pričom práve toto odsúdenie zakladá uplatnenie ustanovenia § 61 ods.\n3 Trestného zákona. Ani okolnosti preukázania koncentrácie alkoholu v dychu obžalovaného sa ničím\nneodlišovali od iných bežných cestných kontrol a u obžalovaného neboli preukázané ani iné zvláštne\npomery. Navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku zrušil napadnutý\nrozsudok okresného súdu zo dňa 09.06.2025 a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku vo veci sám\nrozhodol a obžalovanému uložil primeraný trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek\ndruhu bez uplatnenia § 39 Trestného zákona.\nVoči preskúmavanému rozsudku vo výroku o vine aj uloženom treste sa odvolal aj obžalovaný podaním\ndoručeným okresnému súdu dňa 19.06.2025, ktoré písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu\npodaním doručeným okresnému súdu dňa 28.08.2025. Ako nesprávne a nepreukázané namietal\nskutkové závery okresného súdu ohľadom nameranej hodnoty alkoholu v jeho dychu v prípade všetkých\ntroch vykonaných dychových skúšok dňa 24.09.2022 pre zjavnú nesprávnosť výsledkov merania,\nkeď pochybnosti o správnosti výsledkov meraní vykonaných prístrojom Alcotest 7510 neboli v konaní\nodstránené.\nArgumentoval, že\n- znalec vychádzal z procesne nepoužiteľného dôkazu – výpovede obžalovaného v procesnom\npostavení podozrivého,\n- podľa v súčasnosti známych medicínskych poznatkov je ľudský organizmus schopný odbúrať za jednu\nhodinu minimálne 0,12 a maximálne 0,2 g alkoholu na kilogram krvi - faktor beta 60, ktorý je stabilný\npri koncentrácii alkoholu v krvi od 0,5 do 2,0 g/kg za hodinu (promile), pričom poukázal na odbornú\nliteratúru (Súdno-lekárska alkohológia, Osveta, Martin, 2011), z ktorej relevantnú časť citoval,\n- že v konaní nebolo preukázané (a ani odôvodnené) naplnenie niektorého z fenoménov spôsobujúcich\nodchýlku z faktoru beta 60, ktorý určuje rýchlosť poklesu koncentrácie etanolu (0,12 až 0,2 ‰ za hodinu),\nna ktoré znalec poukazoval len hypoteticky (pripustil možnosť tzv. falošného navýšenia nameraných\nhodnôt alkoholu v jeho dychu pri prvej a druhej dychovej skúške, že sa mohol počas prvej a druhej\ndychovej skúšky nachádzať vo vstrebávacej fáze alebo, že v jeho prípade mohlo dôjsť k tzv. difúznemu\nstrhnutiu), čo nemôže byť dostatočným dôkazom pre uznanie jeho viny\na závery znalca označil za svojvoľné, bez akéhokoľvek vedeckého, či výskumného podkladu, pretože\nznalec pre prípad tzv. difúzneho strhnutia nedokázal ozrejmiť odchýlku v poklese alkoholu v jeho krvi,\nktorá (podľa vyššie uvedenej odbornej literatúry, ktorú znalec v znaleckom posudku uviedol v zozname\npoužitej literatúry) je 0,36 g alkoholu na 1 kg krvi za 1 hodinu. Pokles alkoholu v jeho krvi mimo rozmedzia\n0,12 – 0,20 g/kg za hodinu je možný pri plateau alkoholemickej krivky nad 2 promile, v jeho prípade\nbolo podľa znalca plateau alkoholemickej krivky v čase prvej a druhej dychovej skúšky, t. j. 1,49 až\n1,64 promile a ani k fenomému swift-increase neuviedol žiadne konkrétne údaje. Poukázal aj na to, že\npomer koncentrácie alkoholu vo vydychovanom vzduchu a v krvi 2100:1 je stanovený konsenzuálne\na v jednotlivých krajinách sa odlišuje a tiež na nespoľahlivosť dychovej skúšky z hľadiska kvantity\nprítomnosti alkoholu vo vydychovanom vzduchu.\nVzhľadom na znalcom vyslovenú možnosť, že sa počas prvej a druhej dychovej skúšky nachádzal\nvo vstrebávacej fáze, predostrel obžalovaný úvahu, že hladina alkoholu v jeho krvi bola najvyššia\npočas tretej dychovej skúšky (0,49 mg/l), avšak vzhľadom na prípustnú odchýlku meracieho prístroja\nAlcotest 7510 v rozsahu 5 %, ktorú okresný súd nezohľadnil, ako aj vzhľadom na skutočný pomer\nmedzi koncentráciou etanolu v kapilárovej krvi a alveolárnom vzduchu (1780:1) nebolo preukázané,\nže sa v čase tretej dychovej skúšky, a teda ani v čase vedenia motorového vozidla nachádzal v stave\nvylučujúcom spôsobilosť na jeho vedenie, pričom s uvedenými skutočnosťami sa okresný súd nijako\nnevysporiadal. V prípade zohľadnenia prípustnej odchýlky meracieho prístroja by koncentrácia alkoholu\nv jeho dychu bola nižšia ako 1 ‰, a skutok, ktorý bol predmetom trestného konania, by musel byť\nposúdený ako priestupok. Množstvo alkoholu v krvi metódou plynovej chromatografie nebolo zisťované.\nAko nemajúci oporu vo vykonanom dokazovaní obžalovaný namietal aj záver okresného súdu, že jeho\nkonanie nebolo konaním v stave krajnej núdze, pretože jeho tvrdenia o náhlom zhoršení zdravotného\nstavu otca, že záchranná zdravotná služba v minulosti prišla s veľkým oneskorením alebo neprišla vôbec\na že má zdravotné problémy súvisiace s chôdzou, boli preukázané svedeckými výpoveďami F. B., A.\nD., D. B. a čestným vyhlásením B. B.. Pokiaľ mal okresný súd pochybnosti o tom, či jeho konanie\n\n(ne)bolo konaním v krajnej núdzi, mal postupovať podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku a obstarať\ndôkazy preukazujúce, že v jeho prípade sa o konanie v krajnej núdzi nejednalo.\nVo vzťahu k uloženému trestu, pokiaľ okresný súd poukázal na jeho predchádzajúce odsúdenie\nrozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T/58/2011 z 26.10.2011 obžalovaný namietal správnosť\npoužitia § 63 ods. 3 Trestného zákona, pretože ustanovenie § 61 ods. 7 Trestného zákona je v rozpore\ns ustanovením § 92 ods. 2 Trestného zákona a ustanovením § 32 písm. a) a písm. g) Trestného zákona,\nčo vyplýva z rozhodovacej praxe odvolacieho súdu (sp. zn. 4To/13/2018 z 29.03.2018).\nNa základe uvedených argumentov obžalovaný tvrdil, že skutok, ktorý mu je kladený za vinu nebol\npreukázaný bez dôvodných pochybností a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil podľa\n§ 321 ods. 1 písm. a), b), c), d), e) Trestného poriadku a sám v zmysle § 322 ods. 3 Trestného\nporiadku rozhodol vo veci tak, že ho spod obžaloby oslobodí, resp. po zrušení výrokov o treste mu\nuloží trest zákazu činnosti v nižšej výmere. Poukázal na niekoľkoročné prieťahy v súdnom konaní,\nvedenie riadneho života, že je jediným živiteľom rodiny, venuje sa trénerskej činnosti v mládežníckych\nfutbalových a hokejových kluboch, že denne dochádza do zamestnania v Hnúšti a s príslušníkmi PZ\nspolupracoval.\nKrajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací skôr, než začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť\npodľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku zistil, že odvolania okresného prokurátora a obžalovaného\nboli podané včas, v lehote ustanovenej v § 309 ods. 1 Trestného poriadku, odvolania boli podané\noprávnenými osobami v súlade s § 307 ods. 1 písm. a), písmo b) Trestného poriadku, pričom nedošlo\nk vzdaniu sa práva na podanie odvolania ani k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 ods. 1,\nods. 2 Trestného poriadku, a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Trestného poriadku.\nVo veci nariadil verejné zasadnutie, ktoré vykonal za splnenia procesných podmienok v neprítomnosti\nobžalovaného. Zástupca krajskej prokuratúry navrhol, aby krajský súd\nodvolaniu\nokresného prokurátora vyhovel s poukazom na písomné dôvody podaného odvolania a aby odvolanie\nobžalovaného ako nedôvodné zamietol. Obhajca obžalovaného\ns poukazom na písomné dôvody\npodaného odvolania navrhol, aby odvolací súd rozhodol\nv zmysle jeho odvolacieho petitu a odvolanie\nprokurátora navrhol zamietnuť.\nPodľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.\n1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých\nvýrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im\npredchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali\npodanie dovolania podľa § 371 ods. 1, pričom také chyby nezistil. Po uvedenom procesnom postupe\ndospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora a obžalovaného neboli dôvodné.\nPo splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd konštatuje,\nže pokiaľ ide o napadnutý výrok o vine a treste, okresný súd pri dodržaní procesného postupu a\nrešpektovaní práva obžalovaného na obhajobu, rozhodol na hlavnom pojednávaní v súlade s výsledkami\nvykonaného dokazovania, ktoré vykonal\nv rozsahu nevyhnutnom pre jeho rozhodnutie.\nOdôvodnenie jeho rozhodnutia zodpovedá obsahu vykonaných dôkazov, je zrozumiteľné, logické a\npresvedčivé. V súlade s § 168 ods. 1 Trestného poriadku okresný súd v odôvodnení rozsudku podrobne\nuviedol, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia (2-5), ktoré skutočnosti vzal za dokázané (6-7)\na akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporovali\na tiež ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného (5-7), teda sa dôsledne vysporiadal so všetkými\npodstatnými okolnosťami vo vzťahu k otázke viny obžalovaného ako aj vo vzťahu k otázke trestu.\nOdvolací súd vo vzťahu k napadnutým výrokom prvostupňového rozsudku v podrobnostiach poukazuje\nna jeho odôvodnenie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožnil a ktorého dôvody nie je potrebné ani účelné\nopakovať, pretože prvostupňové a druhostupňové rozhodnutia tvoria jeden celok.\nPreto len na zdôraznenie jeho správnosti a vo vzťahu k obsahu odvolacích námietok\nodvolací súd\nuvádza, že podstatou obhajobnej argumentácie obžalovaného bolo spochybnenie správnosti výsledkov\nmerania množstva alkoholu vo vydychovanom vzduchu pri dychových skúškach, ktorým sa obžalovaný\npodrobil v deň skutku, a to pre možnú nesprávnosť fungovania použitého dychového analyzátora\nAlcotest 7510, resp. pre možnú nesprávnosť jeho použitia príslušníkmi PZ, pretože ľudský organizmus\n\nje schopný za jednu hodinu odbúrať len 0,12 až 0,2 g alkoholu na 1 kg krvi, avšak medzi jeho druhou\na treťou dychovou skúškou (23 minút), bol u neho zistený pokles alkoholu vo vydychovanom vzduchu\no 0,61 promile. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že dychové skúšky evidované pod č. 25153,\n25154, 25155 boli vykonané dychovým analyzátorom Alcotest 7510, ev. č. ARMF-0501, pre ktorý bol\nvydaný certifikát o overení č. 1088/321.08/22 z 13.09.2022 s platnosťou overenia do 13.03.2023, teda\nv čase vykonania dychových skúšok bola správnosť jeho merania garantovaná (č.l. 34). Jednotlivými\ndychovými skúškami bola zistená prítomnosť alkoholu v dychu obžalovaného v množstve 0,71 mg/\nl vzduchu, 0,78 mg/l vzduchu a 0,49 mg/l vzduchu, teda pri prepočte koeficientom 2100:1, ktorý je\nuznávaný vo väčšine európskych krajín (napr. s výnimkou Rakúska a Talianska), bola u neho preukázaná\nkoncentrácia alkoholu v krvi postupne v množstve 1,49 promile, 1,64 promile a 1,03 promile. Na\nzáklade medicínskych poznatkov o vplyve alkoholu na fyzické a psychické schopnosti vodiča je pritom\nsúdnou praxou ustálené, že pri zistení 1 promile alkoholu v krvi vodiča je vylúčená jeho spôsobilosť\nbezpečne viesť motorové vozidlo. Hoci výsledok merania nepochybne môže byť ovplyvnený určitými\nfaktormi (napr. nesprávnym použitím samotného dychového analyzátora) alebo nesprávnym vykonaním\ndychovej skúšky - v rozpore s návodom na jej vykonanie (napr. nepoužitie nového náustku pred\nkaždým meraním, požitie aromatických nápojom pred meraním, rýchle vdychovanie a vydychovanie\nvzduchu pred meraním, zvracanie...), v konaní nebola preukázaná žiadna z uvedených okolností\na obžalovaný ich ani netvrdil. Medzi jednotlivými dychovými skúškami s pozitívnym výsledkom pritom\nbol na jeho potvrdenie zachovaný doporučený časový odstup min. 10 minút. Je potrebné zdôrazniť, že\nznalec zodpovedal spornú otázku a uviedol, že zistený pokles alkoholu v krvi medzi druhou a treťou\ndychovou skúškou (0,61 promile) je z biologického hľadiska možný a ozrejmil, za akých predpokladov.\nPotvrdil, že u obžalovaného sa rýchlosť odbúravania alkoholu medzi prvou a treťou dychovou skúškou\nodlišovala od štandardu, avšak 1. pozitívny výsledok ohľadom zistenia alkoholu vo vydychovanom\nvzduchu bol overený a potvrdený ďalším meraním. Na námietky obžalovaného tiež ozrejmil, že\npri fenoméne difúzneho strhnutia je v odbornej literatúre popisovaná nielen hodnota 0,36 g/kg/h,\nale aj hodnota 0,7 g/kg/h, príp. hodnota 1,7 g/kg/h a pre obmedzený počet štúdií zameraných na\nuvedenú otázku treba údaje v odbornej literatúre brať s rezervou. Odvolací súd nevzhliadol dôvod na\nspochybnenie odborných znaleckých záverov, pretože znalec, ktorý za správnosť svojich znaleckých\nzáverov zodpovedá, je osobou s príslušným odborným vzdelaním pre zodpovedanie spornej otázky, jeho\nodbornosť bola overená pred jeho zapísaním do zoznamu znalcov a obžalovaným namietanú odchýlku\nvysvetlil logickým spôsobom. To znamená, že ani pokles alkoholu v krvi obžalovaného medzi druhou\na treťou dychovou skúškou (0,61 promile) nesvedčí o nesprávnosti výsledkov vykonaných dychových\nskúšok a nič na tom nemení ani skutočnosť, že obžalovaný neumožnil zistiť, či tieto predpoklady\nnastali, keď odmietol vypovedať k v tomto smere relevantným skutočnostiam. Jeho postoj v trestnom\nkonaní, keď nad rámec jeho výpovede na hlavnom pojednávaní dňa 25.11.2025 využil svoje právo\nnevypovedať, ho nezbavuje trestnej zodpovednosti za skutok, ktorý mu bol obžalobou kladený za\nvinu, keď účinným spôsobom nespochybnil správnosť výsledkov vykonaných dychových skúšok a\nskutkový stav veci zistený vykonaným dokazovaním. Bez preukázania existencie skutočností, majúcich\nvplyv na správnosť výsledku jednotlivých dychových skúšok, nemohla takto formulovaná námietka\nobžalovaného obstáť. Odvolací súd pritom nespochybňuje povinnosť orgánov činných v trestnom\nkonaní postupovať tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti\na povinnosť obstarávať dôkazy z úradnej povinnosti, avšak rozsah dokazovania je daný ust. § 119\nTrestného poriadku a obhajobnými tvrdeniami obžalovaného, ktoré majú vecný základ, teda môžu byť\npodrobené preskúmaniu, pričom takúto námietku nevzniesol. Odvolací súd poukazuje aj na skutočnosť,\nže o možnosti vykonania lekárskeho vyšetrenia odberom a laboratórnym vyšetrením krvi bol obžalovaný\npoučený (č.l. 31) a uvedené nežiadal, v čase vykonávania dychových skúšok správnosť ich výsledku\nnespochybňoval a na hlavnom pojednávaní dňa 25.11.2025 priznal požitie alkoholických nápojov pred\njazdou. S ohľadom na uvedená nemohla obstáť ani námietka obžalovaného, že znalec vychádzal\nz procesne nepoužiteľného výsluchu obžalovaného v postavení podozrivého (uviedol, že je pod vplyvom\nalkoholu), pretože v znaleckom posudku vychádzal z jeho výpovede na hlavnom pojednávaní ohľadom\nmnožstva požitého alkoholu pred jazdou.\nNedôvodná bola aj námietka obžalovaného ohľadom nesprávnych skutkových záverov okresného súdu\no konaní obžalovaného v stave krajnej núdze, pretože nemala oporu vo vykonanom dokazovaní.\nOkresný súd vykonal v tomto smere dokazovanie v dostatočnom rozsahu a vyvodil z neho správne\nskutkové závery. V konaní nebolo preukázané, že pri zdravotných ťažkostiach otca, o ktorých síce\nsvedkovia vypovedali, musel zasahovať obžalovaný pre aktuálne zlyhanie rýchlej zdravotnej služby\nalebo pre potrebu jeho prevozu do zdravotníckeho zariadenia. Tiež neboli preukázané také ťažkosti\n\nobžalovaného s kolennými kĺbmi, ktoré by mu bránili v pešej chôdzi na tak krátku vzdialenosť, ktorú\nv konaní tvrdil (150-200 m).\nPokiaľ ide o uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 4 roky,\nodvolací súd nemohol na základe odvolania podaného prokurátorom pristúpiť k jeho sprísneniu, pretože\nvoči takto uloženému trestu sa odvolal aj obžalovaný, ktorého právne postavenie sa v odvolacom konaní\nnemôže zhoršiť. Uložený trest zákazu činnosti považoval aj odvolací súd za uložený v súlade so zisteným\nskutkovým stavom veci a platnou právnou úpravou, pričom nad rámec skutočností zohľadnených\nokresným súdom nevzhliadol v okolnostiach prípadu a v pomeroch páchateľa dôvod na zníženie\nvýmery uloženého trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu. Obžalovaným\npoukazovaný rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici nie je pre rozhodnutie v inej trestnej veci\nzáväzný.\nNa základe vyššie uvedených dôvodov rozhodol odvolací súd o podaných odvolaniach tak, že ich ako\nnedôvodné zamietol, pretože po preskúmaní veci nezistil dôvodnosť odvolacích námietok. Okresný súd\nvo veci rozhodol na základe dokazovania, ktoré vykonal v rozsahu dostatočnom pre jeho rozhodnutie,\nz neho zistený skutkový stav zodpovedá obsahu vykonaných dôkazov bez zistenia logických chýb pri\nich hodnotení, ktoré vykonal v súlade s § 2 ods. 12 Trestného poriadku a právne hodnotenie zisteného\nskutkového stavu veci zodpovedá aplikovanému ust. § 289 ods. 1 Trestného zákona.\nUznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne pomerom hlasov 3:0\n(§ 163 ods. 4 Trestného poriadku v spojení s § 180 Trestného poriadku).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "0T/125/2022", "guid": "cc153d13-06f8-43e1-94f5-0f84413065e5:04052fdc-4a58-480e-9d2b-076a52b55e38", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}