Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 3Tos/57/2025 z 30. 4. 2025
Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 30. apríla 2025, sp. zn. 3Tos/57/2025, ECLI:SK:KSBB:2025:6623010396.2
Krajský súd Banská Bystrica | 3Tos/57/2025 | ECLI:SK:KSBB:2025:6623010396.2 | 2025-04-30 | Uznesenie
Oblasť práva: Trestné právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 193 ods. 1 písm. c) TP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e4190ff8-936f-4e5f-8611-108a4b228734
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2025:6623010396.2

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Krajský súd Banská Bystrica
3Tos/57/2025
6623010396
30. 04. 2025
JUDr. Mário Šulej
ECLI:SK:KSBB:2025:6623010396.2

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mária Šuleja a sudcov JUDr.
Ing. Miroslava Manďáka a JUDr. Andreja Matušovica, na neverejnom zasadnutí dňa 30. apríla 2025 v
trestnej veci odsúdenej A. B. za prečin šírenia poplašnej správy podľa § 361 ods. 2 Tr. zák. a iné, o jej
sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec zo dňa 07.04.2025, sp. zn. 28T/4/2023, takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdenej A. B. z a m i e t a .
odôvodnenie:
Uznesením Okresného súdu Lučenec zo dňa 07.04.2025, sp. zn. 28T/4/2023 samosudca podľa § 50
ods. 4 Tr. zák. vyslovil, že odsúdená A. B., t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v inej trestnej veci v
ÚVTOS Nitra - Chrenová, sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia z rozsudku Okresného súdu
Lučenec zo dňa 02.10.2023, sp. zn. 28T/4/2023, právoplatným tým istým dňom neosvedčila a uložený
trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a 6 mesiacov, vykoná. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. ju na
výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Proti tomuto uzneseniu podala odsúdená priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí zo dňa
07.04.2025 sťažnosť, ktorú odôvodnila prostredníctvom svojho obhajcu písomným podaním doručeným
okresnému súdu dňa 14.04.2025. Rozhodnutie okresného súdu považovala za predčasné, pretože súd
neakceptoval jej návrhy na doplnenie dokazovania, ktoré zamietol. Potvrdila, že bola v inom trestnom
konaní odsúdená na trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, ktorý vykonáva v ÚVTOS Nitra, pričom
doterajší výkon trestu odňatia slobody, vrátane väzby bol pre ňu dostatočným ponaučením, aby sa
v budúcnosti nedopúšťala žiadneho protiprávneho konania. Doterajší výkon trestu odňatia slobody splnil
svoj účel z hľadiska špeciálnej a generálnej prevencie. Poukázala na svoj zdravotný stav, bude nútená
podrobiť sa výmene bedrových kĺbov. Navrhla, aby krajský súd uznesenie okresného súdu zrušil ako
predčasné a nezákonné a aby mu vec vrátil na ďalšie konanie.
Podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. por., pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený
orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie
predchádzajúce týmto výrokom.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd nadriadený zistil, že sťažnosť podala odsúdená ako oprávnená
osoba v zákonnej lehote proti rozhodnutiu, proti ktorému bola prípustná. Následne preskúmal
správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým odsúdená podala sťažnosť, ako aj konanie
predchádzajúce týmto výrokom. Po uvedenom procesnom postupe dospel k záveru, že sťažnosť
odsúdenej nie je dôvodná.
Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Lučenec zo dňa 02.10.2023,
sp. zn. 28T/4/2020 bola schválená dohoda o vine a treste zo dňa 03.07.2023 uzavretá na Okresnej
prokuratúre Veľký Krtíš, na základe ktorej bola A. B. uznaná vinnou z prečinu šírenia poplašnej správy

podľa § 361 ods. 2 Tr. zák., a prečinu krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Tr. zák., za čo
jej bol uložený úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a 6 mesiacov, s podmienečným
odkladom so skúšobnou dobou v trvaní 3 roky. Zároveň bol zrušený výrok o treste z trestného rozkazu
Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 3T/2/2023 zo dňa 09.01.2023, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia
na tento výrok obsahovo nadväzujúce. Skúšobná doba jej plynula po započítaní časti skúšobnej doby
z predchádzajúceho odsúdenia od 26.01.2023 a mala by plynúť do 25.01.2026, avšak jej koniec by sa
posunul o výmeru aktuálne vykonávaného nepodmienečného trestu odňatia slobody (§ 50 ods. 1, druhá
veta, ods. 3 Tr. zák.).
Následne bola rozsudkom Okresného súdu Lučenec zo dňa 03.10.2024, sp. zn. 28T/19/2024 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 29.01.2025, sp. zn. 4To/139/2024, uznaná vinnou
zo zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b), písm. c) Tr. zák. s poukazom na §
139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. a § 140 písm. b) Tr. zák., ktorého sa dopustila dňa 18.11.2023, teda počas
plynutia vyššie uvedenej skúšobnej doby. Za uvedenú trestnú činnosť jej bol uložený nepodmienečný
trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, na výkon ktorého bola zaradená do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 50 ods. 4 Tr. zák., ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a splnil povinnosť nahradiť
škodu spôsobenú trestným činom alebo zaplatiť dlh alebo zameškané výživné, ak boli uložené, súd
vysloví, že sa osvedčil; inak rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, že sa trest odňatia
slobody vykoná. Rovnako súd postupuje aj v prípade iných obmedzení alebo povinností podľa § 51 ods.
3 a 4, ak boli uložené. Ak sa odsúdený nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, súd rozhodne tak,
aby výkony trestov odňatia slobody nasledovali plynule za sebou. Výnimočne môže súd vzhľadom na
okolnosti prípadu ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti, hoci odsúdený konaním spáchaným v
skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu trestu, a súčasne môže
a) ustanoviť nad odsúdeným probačný dohľad a uložiť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo
primerané povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4 smerujúce k tomu, aby viedol riadny život,
b) primerane predĺžiť skúšobnú dobu, nie však viac ako o dva roky, pričom nesmie prekročiť hornú
hranicu skúšobnej doby ustanovenej v odseku 1.
Vedenie riadneho života v skúšobnej dobe znamená, že odsúdený rešpektuje právny poriadok,
neporušuje právne normy, plní si svoje povinnosti voči štátu a spoločnosti, nezneužíva svoje práva a
nedopúšťa sa trestnej činnosti, či priestupkov a iných deliktov. Ak koná spôsobom opačným, svedčí to
o tom, že podmienečné odsúdenie u neho nesplnilo svoj cieľ a je potrebné, aby odsúdený za účelom
dovŕšenia svojej nápravy podmienečne odložený trest vykonal.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je nepochybné, že odsúdená počas skúšobnej doby
podmienečného odsúdenia neviedla riadny život, keď počas jej plynutia spáchala ďalší úmyselný trestný
čin, a to zločin, za ktorý aj bola právoplatne odsúdená, namiesto toho, aby sa v určenej skúšobnej
dobe správala v súlade so spoločenskými normami. Ďalšie právoplatné odsúdenie v skúšobnej dobe
je dôkazom toho, že podmienečné odsúdenie nesplnilo svoj účel, táto si nevážila dobrodenie zákona
a vlastným zavinením vytvorila zákonné podmienky pre nariadenie výkonu trestu odňatia slobody v
zmysle § 50 ods. 4 Tr. zák. Krajský súd zároveň nezistil žiadne výnimočné okolnosti prípadu, ktoré by
u odsúdenej odôvodňovali ponechanie podmienečného odsúdenia v platnosti. Práve naopak, v danom
prípade išlo o tak závažné porušenie vedenia riadneho života, prihliadajúc na povahu, spôsob spáchania
a závažnosť zločinu, že by ponechanie podmienečného odsúdenia v platnosti bolo v príkrom rozpore
so zákonom. Na tomto závere by neboli spôsobilé zmeniť nič zásadné ani dôkazy, ktorých vykonanie
navrhla odsúdená.
Správne potom okresný súd rozhodol, keď odsúdenej nariadil vykonať predtým podmienečne odložený
úhrnný súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a 6 mesiacov. Zároveň nepochybil, keď ju
na výkon tohto trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom
stráženia, pretože pred spáchaním týchto trestných činov nebola vo výkone trestu odňatia slobody.
V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na skutočnosť, že v druhom výroku napadnutého uznesenia
okresný súd opomenul uviesť aj ust. § 50 ods. 8 Tr. zák. Uvedené pochybenie však nemalo vplyv na

zákonnosť napadnutého rozhodnutia, keďže zaradenie odsúdenej do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody s minimálnym stupňom stráženia zodpovedá stavu veci a zákonu.
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por., nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.
Z uvedených dôvodov senát krajského súdu sťažnosť odsúdenej v súlade s citovaným ustanovením ako
nedôvodnú zamietol.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.